Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112011386
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112011386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 01. 07. 2013 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: Y. L. H. I. I. Q. G. C. P. Á. , nar. XX. XX. XXXX X. X.,
trvale bytom J. XXX/XX, X.
X., prechodne bytom X.
X., G. XX

sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica č. 3 Pv 108/12-19 zo dňa 04. 12. 2012 doručenej tunajšiemu súdu dňa 05. 12. 2012
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala obžalovaný
dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase okolo 11.45 h 10. decembra 2010 v Banskej Bystrici
na Dolnej 11, na dvore pred rodinným domom po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadla
svoju sestru R. H., B.. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase sedela na mieste vodiča v OMV z n. Lancia, a
to tak, že k nej prišla, otvorila dvere na aute a chytila ju pravou rukou za zápästie jej ľavej ruky, ktorú jej

vykrúcala, stláčala a naťahovala v smere von z auta, na čo poškodená z auta vystúpila a ruku jej vytrhla,
čím jej spôsobila pomliaždenie ruky a p odvrtnutie zápästného kĺbu ľavej ruky s poškodením väzivového
spojenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 6 a 8 týždňov, pretože nebolo dokázané že sa stal
skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená R. H., B.. XX. XX. XXXX, bytom X. X., J. Č.. XXX/XX so svojim
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 12. 2012 bola doručená tunajšiemu súdu obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská

Bystrica č. 3 Pv 108/12-19 zo dňa 04. 12. 2012 na Y. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá obžalovaná Y. L., ktorá sa zo skutku jej kladeného za vinu, cítila
byť v celom rozsahu nevinná a poprela, že by medzi ňou a poškodenou R. H., ktorá je jej sestrou, došlo
dňa 10. 12. 2013 ku akémukoľvek fyzickému kontaktu. Popísala, ako dňa 10. 12. 2010 prišli autom spolu

so svojom priateľom G. A.Á. do miesta svojho trvalého pobytu nachádzajúceho sa na ulici J. Č.. XX P. X.
X., kde si napriek tomu, že tam nebýva, preberá poštu. Keďže mali s priateľom potrebu ísť na WC, ktoré
je v dome, auto zaparkovali v nádvorí. Po návrate ku svojmu autu, zistili, že medzičasom musela prísť
poškodená R. H. svojim autom a táto zaparkovala tak, že bránila v ich výjazde. Preto išla obžalovanázazvoniť na zvonček poškodenej a vyzvala ju, aby si auto preparkovala. Keď vyšla poškodená zo svojho
bytu, ona telefonovala a poškodená začala preparkovávať svoje auto. Robila pritom zvláštne parkovacie
úkony, vlastne akoby robila nájazdy na ňu a chcela do nej vraziť, preto sa jej uhýbala. Bola zima, veľa

snehu a klzko, aj za ňou bol sneh. V tom čase mala zlomenú kostrč a narazenú panvu a teda mala
problémy chodiť, stáť, čo však poškodená nevedela a preto sa rukou oprela o auto poškodenej, aby
nespadla. Poškodená sa navyše pri manévroch autom obšuchla o jej pravé bedro, zabolelo ju to a
preto ona otvorila dvere auta poškodenej a výrazne, hlasno sa opýtala sestry, čo robí. Tá jej povedala,
aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo robiť. Ona sa začala následne pýtať poškodenej, kde sú veci po

matke, pričom pri tomto slovnom kontakte - výmene názorov, poškodená bola na ňu agresívna, následne
vystúpila zo svojho auta, dala ruku v päsť pred jej tvár, ale od chystaného úderu poškodená upustila.
Ona sa bála, že ju sestra zbije a preto odišla k priateľovi do auta, kde jej zazvonil telefón a jej švagor -
manžel poškodenej jej povedal, aby sa jeho auta nedotýkala, lebo uvidí čoho je on schopný. Rozhovor
trval 10 minút, potom ju priateľ vyviezol z podbránia, kde si ona presadla za volant, lebo jej priateľ nemá
povolenie viesť auto po pešej zóne, ktoré ona má, vzhľadom na jej trvalý pobyt. Cestou po pešej zóne

sa ich auto míňalo s autom so svokrovcami pani H..

Obžalovaná Y. L. opakovane poprela akýkoľvek fyzický kontakt s jej sestrou, fyzicky sa poškodenej
nedotkla, lebo ona sama mala so sebou fyzické problémy v dôsledku zranenia, ktoré utrpela 06. 12.
2010. Mala zlomenú kostrč a problémy s pánvou, preto sa jej vlastne nedalo ani šoférovať a preto mala

doprovod svojho priateľa. Práve naopak jej poškodená pri preparkovávaní svojho auta skoro prešla
kolesom po nohe, skoro ju zrazila. Povedala poškodenej či jej šibe, poškodená sa jej smiala do očí, bola
nepríjemná, agresívna, ona ich vždy vyháňala z dvora.

Ohľadom svedeckej výpovede svedka P. T., ktorý bol ku skutku vypočutý v prípravnom konaní uviedla,

že pri slovnej výmene názorov, ktorú mala so svojou sestrou nikto iný nebol, udialo sa to pred obedom
a na dvore nestál nikto.

Obžalovaná tiež poukázala, že s poškodenou sa hádali asi pred 12.00 h a až okolo štvrtej poobede išla
poškodená na ošetrenie. Namietala aj odborné vyjadrenie č. 669-IV/2012 MUDr. Karola Dókuša, znalca

z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý pri vyjadrení sa k mechanizmu vzniku zranenia u
poškodenej, nezohľadnil jej zdravotné ťažkosti, ( lekárske správy o jej zranení zo dňa 06. 12. 2010 tvorili
obsah priestupkového spisu, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, podľa ktorej obžalovaná dňa 06.
12.2010prisvojomúrazeutrpelazlomeninudriekovejchrbticeapanvy,spolusozlomeninukrížovejkosti
- čl. 24). Poškodenú teda ona nebola schopná napadnúť vzhľadom na jej obmedzujúce zranenie, náraz

kostrče spolu s úrazom panvy, čiže mala veľké problémy vôbec chodiť a jej priateľ G. A. jej pomáhal,
vozil ju, nemohla stáť, ležať, pričom jej liečba trvala mesiac.

Obžalovaná sa tiež vyjadrila k svojmu vzťahu k poškodenej, ktorá je jej sestrou a uviedla, že po smrti ich
matky v novembri 2008, ktorej sa ani za jej života nepodarili sceliť vzťahy medzi sestrami, s poškodenou

nekomunikujú, poškodená R. H. má podľa nej svojskú povahu a tiež jej táto povedala, že ona nie je
jej rodina.

Poškodená R. H., ktorá je sestrou obžalovanej, bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v procesnom
postavení svedka a priebeh udalostí dňa 10. 12. 2012 až do momentu vzniku slovnej potýčky s

obžalovanou o zdedenom majetku, ako to popísala obžalovaná, potvrdila v celom rozsahu. Poprela
však, že by pri preparkovávaní svojho auta sestru ohrozovala, chcela nacúvať na miesto, kde stáva.
Podľa poškodenej obžalovaná prišla k jej autu, otvorila jej dvere a pri slovnej výmene jej obžalovaná
svojou pravou rukou chytila jej ľavú ruku a začala jej ju vykrúcať. Ju to bolelo, avšak obžalovaná jej ruku
naschvál ešte väčšou silou vykrúcala a vyťahovala ju von. Obidve ruky mala na volante, či jej obžalovaná

dala dole ruky z volantu už nevie. Nezvládla to, bola psychicky na dne, chcela ju udrieť, ale neurobila
to, vyšla von z auta, vytrhla si svoju ruku a potom išla domov. Následne k nej na návštevu prišla svokra
so švagrinou a keď videli v akom je stave, svokra trvala na tom, aby šli na urgent. Ona nechcela ísť,
nakoniec šla, bolo to v priebehu 15 minút. Na urgente jej dali ruku do bandáže, pýtali sa jej, ako sa jej
to stalo, hanbila sa povedať, že jej vlastná sestra urobila zle. Potom išla na políciu.

Pred skutkom bola zdravá a po skutku v dôsledku zranenia ruky bola obmedzovaná v bežnom živote.
Bandáž dostala pri prvom ošetrení, za 7 dní mala ísť na kontrolu, ona ale išla skôr, lebo nemohla hýbať
s prstami, rukou, nemohla šoférovať, ani variť. Musel je pomáhať manžel keď prišiel z roboty, nemohlacvičiť, s chorým dieťaťom nemohla ísť autom k lekárom. Jej obmedzenia trvali 3 mesiace. Následne,
keď jej dali dole sadru, mala plastovú ortézu, ktorú nosila v deň aj noc stále na ruke. Zápästie ju bolelo
stále, nemohla si upraviť ani vlasy, ale práceneschopná nebola, keďže bola dobrovoľne nezamestnaná.

Keď sa sta skutok, ona bola v aute a na dvore si nevšimla nič, nikoho. Až neskôr sa bola opýtať v Armi-
schope, ktorý je v tom dvore, či nič nevideli a v tomto obchode jej povedali, že tam bol nejaký pán, s
ktorým sa ona neskôr stretla a pýtala sa ho, či pôjde svedčiť. Kedy to časovo bolo, uviesť poškodená
nevedela.

Aj poškodená sa vyjadrila ku svojmu vzťahu s obžalovanou a potvrdila, že po smrti ich mamy došlo ku
zhoršeniu vzťahov medzi sestrami, sestra ju psychicky napádala, všetko kvôli majetku. Komunikácia
medzi nimi nefunguje, po udalosti sa vôbec nestretávajú. Sestru už nepokladá za blízku osobu.

V konaní pred súdom ako svedok vypovedal priateľ obžalovanej G. A., ktorý celý dej udalostí dňa 10.

12. 2010 na Dolnej ulici v Banskej Bystrici popísal zhodne, ako obžalovaná. Videl teda, ako poškodená
cúva na obžalovanú, ktorá bola nútená vyjsť až na hromadu snehu, potom začal krik a začala slovná
hlasná potýčka medzi sestrami. Potvrdil, že obžalovaná bola jednou rukou opretá o auto poškodenej,
druhou rukou gestikulovala pri komunikácii. Potom odrazu poškodená vyskočila so svojho auta, ruku
mala v päsť, v dôsledku čoho obžalovaná zutekala k nemu do auta. Dodal, že poškodená zaparkovala

svoje auto keď prišla domov, mimo parkovacieho miesta kde bežne parkuje.

Celý priebeh konfliktu videl, vylúčil fyzický kontakt medzi obžalovanou a poškodenou, on bol na
parkovisku v aute a stál čelom na celý dvor, nevidel nikoho. Preto vylúčil prítomnosť tretej osoby na
dvore s poukazom na to, že Armi-schop je v polovici priestoru kde stál, od neho bol 10-15 metrov a

stojaceho, fajčiaceho muža by pri tomto obchode určite zaregistroval.

V konaní vypočutý svedok P.S. T., ktorý uviedol, že ho oslovila poškodená R. H., aby išiel svedčiť. Tvrdil,
že v daný deň si bol kupovať v Armi-schope nohavice a pre obchodom si zapálil si cigaretu. Vtedy
započul krik a videl obžalovanú, ako sa nakláňa do auta kde sedela pani H. a niečo kričí. Nevenoval

tomu veľkú pozornosť a preto sa nevedel vyjadriť čo bolo predmetom hádky. Osoby videl tak, že boli z
ľavej strany, obžalovanú videl pri aute, do ktorého bola vrchnou časťou nahnutá.

Na odstránenie rozporov z jeho výpoveďou z prípravného konania učinenou až dňa 29. 03. 2012, kde
hovoril „ o blondíne pri aute a žene v aute, ktorú nevidel“, uviedol, že ako blondínu, ktorú spomínal,

vie stotožniť s osobou obžalovanej a ta otázku, ako vie, že v aute bola pani H., ak vypovedal pred
vyšetrovateľom, že ju nevidel, odpovedať nevedel a teda nepotvrdil, že osobou v aute bola jednoznačne
poškodená R. H..

V závere svojej výpovede svedok však potvrdil, že fyzický kontakt medzi obžalovanou a poškodenou

nevidel, videl len, že je obžalovaná nahnutá do auta.

Na hlavnom pojednávaní sa so súhlasom prokurátora a obžalovanej súd oboznámil i s obsahom
listinných dôkazov a to obsahom priestupkového spisu P-ORP-1478/OBV-OV-2010 čl. 1-49, zápisnicou
o konfrontácii čl. 112-115, odborným vyjadrením č. 669-IV/2012 MUDr. Karola Dókuša, znalca z odboru

zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo čl. 117- 126, charakteristikami na obžalovanú čl. 133-139 a jej
odpisom z registra trestov čl. 131.

Podľa 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa 156 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa127ods.4Tr.zák.,blízkouosobousanaúčelytohtozákonarozumiepríbuznývpriamompokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajúza navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú.

Zo zákonného znenia skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. vyplýva, že jeho objektom je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon,
na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, vymedzuje pojem ublíženia na zdraví ( § 123 ods. 2),
pričom v zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné
bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne

vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného.

Zo subjektívnej stránky sa pri tomto prečine vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že tento úmysel
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania súdom a vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich súhrne,
mal súd zato, že tvrdenia obžaloby o tom, že by mala byť obžalovaná Y. L. zo spáchania žalovaného
skutku usvedčovaná dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, nezodpovedajú v celom rozsahu súdom
zisteným skutočnostiam.

Tvrdenia obžaloby vyplynuli iba z výpovede jedinej svedkyne - poškodenej R. H., naopak nevyplynuli
z výpovede tak obžalovanej Y. L., ale ani zo svedeckých výpovedí ostatných svedkov - G. A.R. H. P.
T., ktorí neboli svedkom žiadneho fyzického útoku obžalovanej voči poškodenej, ale boli len svedkami
ich vzájomného ústneho konfliktu. Navyše svedecká výpoveď svedka T. ostala spochybnená jednak

vzhľadom na uplynulý čas jeho výpovede v prípravnom konaní od údajného skutku, ako i skutočnosť,
že bol k svedeckému vypovedaniu oslovený poškodenou R. H. a v konečnom dôsledku aj tým, že jeho
prítomnosť na údajnom mieste činu bola vo vylúčená obžalovanou, ako i svedkom A., ktorý v danom
čase sa mal nachádzať vo vzdialenosti 10-15 metrov od obchodu, pred ktorým mal svedok T. stáť a fajčiť.

Aj keď z odborného vyjadrenia č. 669-IV/2012 vypracovaného MUDr. Karolom Dókušom, znalcom z
odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že „spôsob vzniku zranenia, ako to vo svojich
výpovediach opakovane popísala poškodená, je v dobrom súlade s ním rozvedeným mechanizmom s
spôsobom vzniku jej zranenia, ako aj objektívnym nálezom z odborných lekárskych vyšetrení, najmä
charakteru, rozsahu a závažnosti poškodenia v oblasti ľavého zápästia“, znalec napriek tomu, že

obsahom vyšetrovacieho spisu bol na čl. 1-49 priestupkový spis P-ORP-1478/OBV-OV-2010, obsahom
ktorého sú aj lekárske správy k zranenia obžalovanej Y. L., ktoré utrpela dňa 06. 12. 2010, sa tento
vôbec nezaoberal skutočnosťou, či vôbec obžalovaná, vzhľadom na jej vtedajší zdravotný stav, mohla
viesť voči poškodenej fyzický útok tak, ako bol poškodenou popisovaný.

Z platnej judikatúry súdov je totiž zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal
obžalovaný. Je teda zrejmé, že ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, či už úmyselné, alebo nedbanlivostné, spôsobiť
následok uvedený v zákone, je potrebné s použitím zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v

prospech) rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným (R 22/1968).

Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkýchdostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu
nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie ( R 28/1998).

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu pritom vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine
a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa
nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre
obvineného priaznivejší. (R 46/1963).

Súd riadiac sa hore uvedenými zásadami dospel k záveru, že vzhľadom na všetky pochybnosti, ktoré
ostali i po vykonanom dokazovaní, nemôže uznať obžalovanú Y. L. vinnou zo spáchania žalovaného
skutku a preto podľa § 285 písm. a) Tr. por., ju spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, nakoľko nebolo
dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Napriek tomu, že si poškodená R. H. uplatnila nárok na náhradu škody, v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por.,

v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, má súd povinnosť vždy poškodené strany s ich
nárokom na náhradu škody, odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu

v Banskej Bystrici.