Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/34/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8310202297.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa U. Š., nar.

X.X.XXXX, bytom X., X. XXXX, zast. Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, Štefánikova 18 Humenné, proti
odporcovi Sociálna poisťovňa pobočka Humenné, Námestie slobody 58, Humenné, o zaplatenie sumy
4.640,51 eur takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa v časti náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náhradu za znalecké dokazovanie
vo výške 849,92 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2004 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 32 493.-Sk s prísl. titulom náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti, sumy

139 800.-Sk titulom náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, sumy 1 500 000.-Sk s
prísl. titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že od roku 1969 nepretržite pracoval v š.p. Vihorlat Snina a každý deň sa
pohyboval v hlučnom prostrední. Pracovný pomer bol skončený dňa 30.11.2001. Dňa 9.1.2002 mu
bola zistená choroba z povolania a to „porucha sluchu spôsobená hlukom“. V čase od 13.12.2001 do
26.10.2002 bol práceneschopný a za toto obdobie utrpel stratu na zárobku vo výške 32 493.-Sk (v
rozhodnom období bol jeho zárobok 9 298.-Sk). Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2002 mu
bol od 26.10.2002 priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 3 743.-Sk. Za obdobie po skončení

práceneschopnosti utrpel stratu na zárobku vo výške 139 800.-Sk.

Posudkom oddelenia pracovného lekárstva v Humennom zo dňa 28.5.2002 mu bolo priznané
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 500 bodov, za v peňažnom vyjadrení
predstavuje sumu 30 000.-Sk. Následkom choroby si nemôže nájsť prácu. Jeden deň bol zamestnaný v
spoločnosti Bander ako strážnik, ale zamestnávateľ s ním okamžite rozviazal pracovný pomer po tom,
čo zistil, že nepočuje zvonček pri bráne. Z toho dôvodu titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnia si uplatnil 50 násobok základného bodového ohodnotenia t.j. vo výške 1 500 000.-Sk.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2004 uviedol, že na náhradu straty na zárobku
počas práceneschopnosti nemá navrhovateľ nárok, pretože pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu
30.11.2001. Práceneschopný bol od 13.12.2001 do 26.10.2002 a za toto obdobie si uplatňuje náhradu
straty na zárobku počas práceneschopnosti. Podľa názoru odporcu navrhovateľovi nevznikla strata nazárobku v dôsledku choroby z povolania, pretože v tom čase už odporca nebol zamestnaný a pracovný
pomer neukončil zo zdravotných dôvodov.

Taktiež podľa názoru odporcu navrhovateľ nemá nárok na náhradu straty na zárobku po skončení

pracovného pomeru z dôvodu, že dňa 26.10.2002 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok
následkom choroby z povolania. To, že si navrhovateľ nemôže nájsť adekvátne zamestnanie, je do
značnej miery spôsobené aj zlou situáciou na trhu práce v regióne. V časti náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola navrhovateľovi uhradená suma 30 00.-Sk a v danom prípade nejde o
prípad hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

V svojej výpovedi zástupca odporcu uviedol, že pri uplatnení náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti chýba súvislosť medzi chorobou z povolania a práceneschopnosťou.
Navrhovateľ od 13.12.2001 do 1.1.2002 bol práceneschopný pre ochorenie s označením diagnózy
J04, čo je ochorenie dýchacej sústavy. Dňa 1.1.2002 ukončil práceneschopnosť a dňa 2.1.2002 bol
opätovne práceneschopný pre chorobu označenú diagnózou M50, čo predstavuje bolesti chrbtice.
Taktiež pracovný pomer navrhovateľa nebol ukončený zo zdravotných dôvodov. Choroba z povolania

mu bola zistená až 9.1.2002. V časti náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti tak
navrhovateľnatútonáhradunemánárokzdôvodu,žerozhodnýmobdobímprepriznanietejtonáhradyje
štvrťrok predchádzajúci priznaniu invalidného dôchodku a v tom čase bol navrhovateľ práceneschopný
s inou diagnózou, než pre chorobu z povolania.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.3.2005 odporca uviedol, že podmienkou vzniku nároku

poškodeného na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti je spôsobenie škody -
pokles príjmu. Ďalšou podmienkou je to, že pokles zárobku nastal v dôsledku choroby z povolania.
Práceneschopnosť odporcu pozostávala z dvoch po sebe idúcich práceneschopnostiach a to od
13.12.2001 do 1.1.2002 a od 2.1.2002 do 26.10.2002 a tieto nesúviseli s liečením choroby z povolania.
Pracovný pomer mu skončil dňa 30.11.2001 a choroba z povolania mu bola zistená po skončení

pracovného pomeru. Odporcovi nevznikla strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, pretože
nedošlo k poklesu jeho príjmu, pretože v čase práceneschopnosti už nebol v pracovnom pomere a
nepoberal mzdu.

Čo sa týka náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti t.j. od 26.10.2002 tak
podmienkou vzniku nároku poškodeného na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti je vykonávanie zárobkovej činnosti po pracovnom úraze, alebo poberanie invalidného,
prípadne čiastočného invalidného dôchodku priznaného v dôsledku pracovného úrazu. Navrhovateľovi
bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 26.10.2002, rozhodné obdobie pre zistenie priemerného
zárobku je 3. štvrťrok 2002. V uvedom období bol navrhovateľ práceneschopný pre ochorenie
nesúvisiace so zistenou chorobou z povolania a jeho zárobok nie je možné určiť podľa zákona 1/1992

Zb. , pretože v tom čase navrhovateľ nebol zamestnaný a pracovný pomer ukončil z organizačných
dôvodov bez súvislosti s chorobou z povolania.

Za účelom posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa bol v konaní vypracovaný
znalecký posudok č. 3/2005, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr. Darina Sauková. Zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplýva, že u navrhovateľa bola zistená a hlásená choroba z povolania -

porucha sluchu spôsobená hlukom. Ide o poruchu, ktorá je nezvratná, trvalá a neliečiteľná. Na vznik
choroby z povolania má jednoznačne vplyv dlhodobo vykonávanej práce v hlučnom prostredí. Ide o
hendikepovaného občana, ktorá má výrazne redukované možnosti pre výkon sústavného zamestnania.

Rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. 10C 256/2004 zo dňa 22.09.2006 súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 150.000,- Sk do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd nárok navrhovateľa zamietol. Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. 7Co 187/2006 zo dňa 8.11.2007 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok vo výroku
o zamietnutí žaloby vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
na sumu 150.000,- Sk v časti zaplatenia sumy 139.800,- Sk titulom náhrady za stratu na zárobku po
skončení práceneschopností zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, konanie zastavil s tým, že vec bude

po právoplatnosti rozsudku postúpená Sociálnej poisťovni Bratislava. Proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. 7Co 187/2006 zo dňa 8.11.2007 podal odporca dovolanie. Najvyšší súd SR pod sp.zn.
2Cdo 57/2008 zo dňa 25.11.2008 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.11.2007 č. 7Co187/2006 v časti výroku, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10C 256/2004 zo
dňa 22.09.2006 vo výroku o zamietnutí návrhu vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 139.800,- Sk z
titulu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, kde bolo konanie zastavené a vec mala

byť postúpená po právoplatnosti Sociálnej poisťovni v Bratislave. Uznesením Krajského súdu v Prešove
č. 7Co 26/2009 zo dňa 27.4.2009 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné zo
dňa 22.9.2006 v časti ktorou prvostupňový súd zamietol návrh vo vzťahu k nárokom na zaplatenie sumy
139.800,- Sk titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a v tejto časti vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Humenné uznesením 10C 34/2010 zo dňa 12.04.2010 pribral do konania znalkyňu z
odboru ekonómie a manažmentu odbor personalistika Ing. Katarínu Krajkovičovú a uložil jej určiť
pravdepodobný čistý priemerný mesačný zárobok za roky 2002,2003,2004 v odbore zvárač, skladník
a údržbár v Prešovskom kraji. Znalkyňa dňa 25.08.2009 predložila súdu znalecký posudok č. 16/2010.
Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že hrubý priemerný mesačný zárobok za rok 2002 v
profesii údržbár bol v roku 2002 vo výške 12.195,- Sk, v roku 2003 12.595,- Sk a v roku 2004 13.343,-

Sk. Na základe tohto znaleckého posudku podal navrhovateľ návrh na zmenu žalobného návrhu v časti
petitu s tým, že zmenil žalovanú sumu na 221.712,- Sk, čo predstavuje sumu 7.359,49 eur. Uznesením
Okresného súdu Humenné č. 10C 34/2010 zo dňa 9.2.2011 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v
časti petitu, kde žalovaná suma predstavuje sumu 221.712,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10C 34/2010 zo dňa 12.4.2011, súd zaviazal odporcu uhradiť

navrhovateľovi sumu 6.948,42,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľa zamietol a zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi trovy konania a tak isto aj trovy
znaleckého dokazovania na účet Okresného súdu Humenné. Na základe odvolania odporcu Krajský
súd v Prešove uznesením č. 7Co Pr 1/2012 zo dňa 17.5.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v odôvodnení nepreskúmateľné a z toho dôvodu bolo zrušené.
Ďalej sa v tomto odôvodnení uvádza, že skutočnosť, že poškodený zamestnanec sa nemôže zamestnať
v inom zamestnaní, ktoré by zodpovedalo jeho v dôsledku choroby z povolania zníženej pracovnej
schopnosti len pre nedostatok voľných pracovných miest, nie je spôsobená v príčinnej súvislosti s
chorobou z povolania ale situáciou na trhu práce. Aj keď je zamestnanec pre tento nedostatok bez

práce a jeho sociálne pomery sa v dôsledku toho, že nemá príjem po zistení choroby z povolania z
vlastnej zárobkovej činnosti sa zhoršili. Na tieto okolnosti z hľadiska odškodnenia choroby z povolania
nemožno prihliadnuť, keďže nie sú v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Ak teda zamestnanec
po skončení pracovnej neschopnosti pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity pre nedostatok
vhodných pracovných príležitostí, nemá príjem z vlastnej zárobkovej činnosti, je nepochybné, že pri

určovaní výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity, alebo čiastočnej invalidity, sa nemôže vychádzať zo zárobku, ktorý dosiahol v mesiaci, za
ktorý sa náhrada poskytuje. V danom prípade je potrebné považovať za pravdepodobný zárobok,
ktorý by poškodený zamestnanec dosahoval pri práci zodpovedajúcej jeho schopnostiam, kvalifikácii
a zdravotnému stavu a ktorú by preukázateľne vykonával, keby tomu nebránil nedostatok pracovných

príležitostí. Tento pravdepodobný zárobok treba určiť ku dňu v ktorom poškodenému zamestnancovi
vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Po ustálení pravdepodobného zárobku žalobcu po zistení choroby
z povolania na sumu 12.195,- Sk mesačne sa invalidný dôchodok vo výške 3.473,- Sk mesačne nemal
odpočítať, ale naopak mal sa pripočítať k pravdepodobne zistenému zárobku.

Ďalej z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť zárobok
navrhovateľa, ktorý tento účastník mal dosiahnuť ak by netrpel chorobou z povolania, porovnať ho
s invalidným dôchodkom a pravdepodobným zárobkom po zistení choroby z povolania, pričom tento
rozsudok je potrebné náležite odôvodniť.

Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 34/2010 zo dňa 20.8.2011 súd pribral do konania

znalkyňuIng.KatarínuKrajkovičovúauložiljejdoplniťznaleckýposudokovýpočethrubéhopriemerného
mesačnéhozárobkuzaroky2002,2003,2004,ktorýbydosahovalnavrhovateľpokiaľbynaďalejpracoval
ako opravár strojov a nebola by u neho zistená choroba z povolania a to porucha sluchu. Znalkyňapredložila znalecký posudok č. 16/2010, pričom z tohto znaleckého posudku vyplýva, že pravdepodobný
hrubý mesačný zárobok u navrhovateľa za rok 2002 pokiaľ sa vychádza z priemerného hrubého
mesačného zárobku navrhovateľa v roku 2001 by bol vo výške 8.550,- Sk t.j. 283,81 eur, za rok 2003

by bol vo výške 9.268,- Sk t.j. 307,64 eur a za rok 2004 vo výške 9.963,- Sk t.j. 330,71 eur. V prípade,
žeby východiskom výpočtu pre vyčíslenie pravdepodobného hrubého priemerného mesačného zárobku
navrhovateľa bolo určenie pravdepodobného zárobku, porovnaním so zárobkom iných zamestnancov v
podobnom odbore činnosti, by bol jeho pravdepodobný hrubý mesačný zárobok za rok 2002 vo výške
10.790,- Sk (358,16 eur) za rok 2003 vo výške 10.695,- Sk t.j. 355,- eur a za rok 2004 vo výške 12.038,-

Sk t.j. 399,59 eur.

Obaja účastníci konania voči tomuto znaleckému posudku nemali výhrady, pričom odporca uviedol,
že strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa určuje ako rozdiel medzi priemerným
zárobkom pred vznikom škody a invalidným dôchodkom, alebo ako rozdiel medzi priemerným zárobkom
pred vznikom škody, čiastočným invalidným dôchodkom a aktuálnym zárobkom. Pravdepodobný
zárobok, ktorý je uvedený v znaleckom posudku je vyšší ako zárobok, ktorý naposledy dosahoval

odporca k tomu je potrebné pripočítať invalidný dôchodok a teda je nepochybné, že žiadna škoda
navrhovateľovi nevznikla. Z toho dôvodu navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Keďže o ostatných nárokoch navrhovateľa bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Humenné č. 10C 256/2004 zo dňa 22.09.2006, v tomto konaní súd rozhoduje iba o náhrade za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 14.11.2002 do 28.10.2004. Pôvodne
si navrhovateľ uplatnil sumu 139.800,- Sk. Túto časť navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodnil tým, že
rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2002 mu bol od 26.10.2002 priznaný čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 3.473,- Sk a preto za dobu po skončení pracovnej neschopnosti až do dňa napísania
návrhu na začatie konania utrpel stratu na zárobku vo výške 139.800,- Sk.

Odporca s touto časťou návrhu na začatie konania nesúhlasil z dôvodu, že podmienkou vzniku nároku
poškodeného na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je vykonávanie
zárobkovej činnosti po pracovnom úraze, alebo poberanie invalidného prípadne čiastočne invalidného
dôchodku priznaného v dôsledku pracovného úrazu. Navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný
dôchodok od 26.10.2002. Rozhodné obdobie pre zistenie priemerného zárobku je 3. štvrťrok roku 2002.

V tomto období bol však navrhovateľ práceneschopný pre ochorenie nesúvisiace so zistenou chorobou
z povolania a jeho zárobok nie je možné určiť teda podľa zákona č. 1/1992 Zb., pretože nebol v tom čase
navrhovateľ zamestnaný a pracovný pomer ukončil z organizačných dôvodov bez súvislosti s chorobou
z povolania.

Z návrhu na začatie konania taktiež vyplýva, že navrhovateľ bol vyučený prevádzkový zámočník a v

spoločnosti Vihorlat Snina pracoval od roku 1969 ako opravár strojov.

Podľa § 134 ods. 3 zákona č. 31/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného od 1.4.2002, ak zamestnanec v
rozhodujúcom období nedopracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín používa sa namiesto priemerného
zárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanecdosiahol
od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 195 ods. 1 - 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení
pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi k poškodeniu zdravia, alebo k jeho smrti úrazom
(pracovný úraz) zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ u ktorého bol zamestnanec v čase
pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého

zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok z ktorých vznikáchoroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych
predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

Podľa § 201 hore uvedeného Zákonníka práce ods. 1, náhrada za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi
v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s
pripočítanímprípadnéhoinvalidnéhodôchodkualebočiastočnéhoinvalidnéhodôchodkuposkytovaného
z toho istého dôvodu sa rovnalo jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada
na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku 10C 256/2006 zo dňa 22.09.2006 je nepochybné, že v

priebehu konania bolo okresným súdom aj súdmi vyššieho stupňa ustálené, že navrhovateľovi
bola zistená 9.1.2002 choroba z povolania a to porucha sluchu spôsobená hlukom. O ostatných
nárokoch navrhovateľa bolo rozhodnuté v hore uvedenom konaní, pričom nerozhodnuté zostali jeho
nároky týkajúce sa náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. V tejto časti
si navrhovateľ uplatnil sumu 139.800,- Sk za obdobie od 14.11.2002 do 28.10.2004. Uznesením

Okresného súdu Humenné č. 10C 34/1010 zo dňa 9.2.2011 súd pripustil zmenu žalobného petitu, ktorou
sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 221.712,- Sk t.j. 7.359,49 eur.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že zákonnými podmienkami vzniku nároku
poškodeného na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je vykonávanie
zárobkovej činnosti, to znamená preberanie príjmu z nej, po pracovnom úraze, alebo poberanie

invalidného dôchodku, prípadne čiastočného invalidného dôchodku priznaného v dôsledku pracovného
úrazu. Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa určí ako rozdiel medzi priemerným
zárobkom pred vznikom škody a invalidným dôchodkom, alebo ako rozdiel medzi priemerným zárobkom
pred vznikom škody, čiastočným invalidným dôchodkom a aktuálnym zárobkom. V konaní bolo
preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok dňa 26.10.2002. Rozhodné

obdobie pre zistenie priemerného zárobku je teda 3. štvrťrok roku 2002. V uvedenom období bol
navrhovateľ v ochrannej lehote práceneschopný pre chorobu, ktorá nesúvisela so zistenou chorobou
z povolania a jeho zárobok teda nie je v zmysle citovaných ustanovení zákona určiť z dôvodu, že
navrhovateľ bol v tom čase nezamestnaný, pretože od 1.12.2001 bol evidovaný na úrade práce a
pracovný pomer mu skončil s organizačných dôvodov bez súvislosti so zistenou chorobou z povolania.

Navrhovateľovi nevznikla teda strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, pretože nedošlo
k poklesu jeho príjmov a tým ku vzniku škody, pretože v tom čase po uvedenej práceneschopnosti
nebol navrhovateľ v pracovnom pomere a nepoberal mzdu. Okrem toho súd sa stotožňuje aj s ďalšími
závermi odporcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 15.4.2011 a to, že navrhovateľ v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby sa po skončení pracovnej neschopnosti chcel zamestnať, resp.

žeby si našiel zamestnanie a bol odmietnutý z dôvodu choroby z povolania. Navrhovateľovi je možné
teda nahradiť iba takúto škodu, ktorá mu vznikla z chorobou z povolania. V tejto súvislosti poukázal
odporca aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 80/2005, kde vyslovil názor, že poškodený
zamestnanec sa nemôže zamestnať v inom jeho zdravotnému stavu zodpovedajúcom zamestnaní len
prenepriaznivúsituáciunatrhu.Niejevpríčinnejsúvislostischorobouzpovolania.Ajkeďzodpovednosť

zamestnávateľa je v tomto prípade objektívna, možno nahradiť iba takú škodu, ktorá je v príčinnej
súvislosti s chorobou z povolania. Nedostatok pracovných miest je skutočnosťou objektívnou, postihuje
všetkých zamestnancov bez ohľadu nato, či ich pracovná schopnosť bola škodou na zdraví obmedzená
alebo nie. V danom prípade v podstate navrhovateľ nepreukázal žiadnu snahu na to, aby si hľadal
zamestnanie a tak isto nepreukázal, že bol odmietnutý pri hľadaní si zamestnania, z toho dôvodu, že

trpí chorobou z povolania, resp. žeby sa bol zamestnal a bol prepustený zo zamestnania z dôvodu, že
trpí chorobou z povolania. Pre navrhovateľa existujú určité vhodné zamestnania, ktoré aj vzhľadom na
jeho zdravotné obmedzenia, ale vykonávať tieto práce mu bráni nedostatok pracovných miest na trhu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že najvhodnejšia práca, ktorú by mohol vykonávať navrhovateľ je
práca údržbára, pričom pravdepodobný zárobok údržbára v roku 2002 by bol vo výške 12.195,- Sk.

K tomu je nutné pripočítať ešte sumu 3.473,- Sk ako čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný
navrhovateľovi. Zo znaleckého posudku č. 16/2010 vyplýva, že pravdepodobný zárobok navrhovateľa za
rok 2002, pokiaľ sa vychádza z hrubého priemerného mesačného zárobku, ktorý dosahoval navrhovateľv roku 2001 je vo výške 8.550,- Sk, t.j. 283,81 eur. Z uvedeného vyplýva, že príjem navrhovateľa
z pracovného pomeru, pokiaľ by naďalej pracoval u pôvodného zamestnávateľa by bol nižší ako
pravdepodobnýzárobokspolusinvalidnýmdôchodkom,ktorýbydosahovalvprípadežebysazamestnal

ako údržbár, v prípade, žeby mu v tomto nebránil nedostatok voľných pracovných miest na trhu.

V tomto prípade sa súd stotožňuje s tvrdením odporcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa
15.4.2011, ako aj s jeho vyjadrením, ktoré uviedol na poslednom pojednávaní s tým, že pravdepodobný
zárobok navrhovateľa v pôvodnom zamestnaní by bol 8.550,- Sk. Pokiaľ by navrhovateľ preukázal,
že by si našiel prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam, kvalifikácii a zdravotnému stavu, ktorú

by preukázateľne vykonával pokiaľ by tomu nebránil nedostatok pracovných príležitostí, tak by jeho
najvhodnejším zaradením bolo zaradenie údržbára. V tom prípade jeho pravdepodobný zárobok by
bol vo výške 12.195,- Sk a tomu je potrebné pripočítať invalidný dôchodok vo výške 3.473,- Sk, čo by
mesačne predstavovalo sumu 15.668,- Sk. Po odpočítaní zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahol v
pôvodnom zamestnaní, by bol rozdiel 7.118,- Sk v prospech nového zamestnania navrhovateľa. Takže
pokiaľ by navrhovateľ preukázateľne preukázal, že si našiel prácu avšak sa nemohol zamestnať z

dôvodu nedostatku voľných pracovných miest, tak jeho pravdepodobný zárobok v oblasti stanovenej
znaleckým posudkom by bol ďaleko vyšší spolu s invalidným dôchodkom, ako zárobok, ktorý dosahoval
v pôvodnom zamestnaní. V tomto prípade sa súd plne stotožňuje s vyjadrením odporcu, že k skončeniu
pracovného pomeru u navrhovateľa došlo z organizačných dôvodov. Tento bol evidovaný neskoršie
na úrade práce aj keď je nepochybné, že u neho bola zistená choroba z povolania. Avšak nebolo

preukázané, že by si bol navrhovateľ intenzívne hľadal prácu v oblasti, ktorá je vzhľadom k jeho
zdravotnému postihnutiu vhodná, žeby bol u niektorého zamestnávateľa odmietnutý práve z dôvodu
svojho postihu v súvislosti s chorobou z povolania a preto súd stotožňujúc sa s vyjadrením odporcu
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v časti nároku navrhovateľa titulom

náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti bol úspešný odporca, ktorý si však trovy
konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Keďže navrhovateľ bol v tejto časti
neúspešný tak taktiež mu náhrada trov konania priznaná nebola.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V konaní bol vypracovaný Ing. Katarínou Krajkovičovou znalecký posudok č. 16/2010. Uznesením
OkresnéhosúduHumennéč.10C34/2010zodňa31.8.2010jejsúdpriznalodmenuvovýške577,68eur.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 34/2010 súd priznal znalkyni Ing. Kataríne Krajkovičovej
odmenu za vypracovanie doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2010 vo výške 272,24 eur, ktorá
bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Celkovo bolo zo štátnych prostriedkov vyplatená suma 849,92

eur. Vzhľadom na skutočnosť, že vypracovanie znaleckého posudku sa týkalo nároku, o ktorom súd
rozhodoval týmto rozsudkom a navrhovateľ bol v tejto časti neúspešný, súd ho zaviazal na úhradu trov
za znalecké dokazovanie v celkovej výške 849,92 eur , ktoré je povinný uhradiť v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Humenné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.