Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/213/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213013
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211213013.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: C. S., nar. X.XX.XXXX, bytom O., Q. K. XX, v konaní zast.

JUDr. Jaroslavom Belkom, advokát so sídlom Bratislava, Fedákova 6 proti žalovanej: Z. W., a.s., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom Z., K. 2, v konaní zast. JUDr. Pavelom Jurekom, advokát so sídlom Bratislava,
K.. W. XX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou , sudkyňou JUDr. Agnešou
Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný žalovanej zaplatiť náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu do troch dní
po právoplatnosti tohto rozsudku v sume 1291,06 Euro.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1.8.2011 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie žalovanej zo

dňa 25.3.2011 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru výpoveďou je
neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal
nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že u žalovanej je zamestnaný v pozícii regionálneho
manažéra predaja na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2008 v znení jeho doplnkov. V mesiaci máj
2011 žalovaná mu doručila list zo dňa 25.3.2011, v ktorom mu oznámila, že s ním končí pracovný pomer
výpoveďou podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože sa stal pre žalovanú nadbytočným.
V žalobe ďalej uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovanou v liste zo dňa 25.3.2011 jednoznačne

popiera, že by sa stal nadbytočným pre žalovanú a to v dôsledku písomného rozhodnutia po iných
organizačných zmenách, pretože podľa neho ku kvalifikovanému rozhodnutiu žalovanej o zrušení
jeho pracovného miesta nedošlo, nebol oboznámený s takýmto rozhodnutím, odborovou organizáciou
výpoveď prejednaná nebola a nie je pravda, že žalovaná mu nevie ponúknuť inú vhodnú prácu.

Uznesením zo dňa 21.6.2012 č.k. 6C XXX/XXXX-XXX súd konanie o určenie, že pracovný pomer
žalobcu u žalovanej naďalej trvá, konanie zastavil po právne účinnom späťvzatí žaloby.

Konajúci súd rozsudkom zo dňa zo dňa 05. 06. 2012 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal určenia, že výpoveď daná mu žalovaným dňa 25. 03. 2011 podľa § 63 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce je neplatná a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
vo výške 1.057,05 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu, keď mal
za to, že žalobca žalobu podal na súd po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty a preto s platnosťou
spornej výpovede sa ani nezaoberal.

Tento rozsudok konajúceho súdu bol v dôsledku odvolania žalobcu zrušený uznesením Krajského súdu
Nitra zo dňa 30. novembra 2012 č.k.XXCo XXX/XXXX- XXX a XXCo XXX/XXXX-XXX a vec bola vrátená
tunajšiemu súdu na nové konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, podľa ktoréhožalobca predmetnú žalobu podal na súd v zákonnej prekluzívnej lehote , preto konajúci súd musí v
novom konaní posúdiť platnosť spornej výpovede a rozhodnúť aj o náhrade trov celého konania.

Predmetom konania je žiadaný výrok žalobcu o určenie neplatnosti výpovede žalovanej zo dňa

25.3.2011.

Súd v novom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal z toho, že žaloba bola
na súd podaná v zákonnej lehote a dokazovanie zameral na zistenie, či sporná výpoveď má všetky
formálne a obsahové náležitosti platného takéhoto právneho úkonu zamestnávateľa.

Žalobca ako účastník konania uviedol, že sporná výpoveď mu bola doručená dňa 28.3.2011 poštou.
Po doručení spornej výpovede písomne oznámil žalovanej, že súhlasí s výpoveďou a to preto, lebo v

tej bolo uvedené, že ak bude súhlasiť s ukončením pracovného pomeru, bude mu vyplatené odstupné
vo výške 5-násobku mesačného zárobku. Tento list podal na poštu koncom marca 2011. Následne
však žiadna dohoda o skončení pracovného pomeru medzi nimi podpísaná nebola, ani odstupné mu
nebolo zaplatené. Uviedol ďalej, že vtedy, keď obdržal spornú výpoveď, vykonával prácu regionálneho
manažéra predaja pre stredoslovenský kraj. V tom čase túto prácu vykonával okrem neho aj O. P. pre

západoslovenský kraj. Spornú výpoveď považuje za neplatnú preto, lebo žalovaná nezohľadnila jeho
súhlas so skončením pracovného pomeru a okrem toho vo výpovedi sa uvádza, že bola zrušená funkcia
regionálneho manažéra predaja, čo však nie je pravda, pretože podľa jeho vedomostí túto funkciu pre
reštaurácie v súčasnosti vykonávajú minimálne traja zamestnanci žalovanej. Po vrátení veci na nové
konanie uviedol, že neexistuje písomné rozhodnutie o iných organizačných zmenách a preto sa nestal

pre zamestnávateľa nadbytočný, okrem toho zamestnávateľ neprerokoval spornú výpoveď zákonným
spôsobom v súlade s ust. §-u 74 ZP a neboli splnené zákonne podmienky podľa §-u 63 ods.2 písm. a/
ZP ( keďže žalovaná nezamestnala žalobcu pred výpoveďou ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce).

Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Z rozhodnutia

predstavenstva žalovanej zo dňa 20.12.2010 vyplýva, že pracovné miesto žalobcu bolo zrušené
rozhodnutím z tohto dňa. V tom čase prácu regionálneho manažéra predaja pre stredoslovenský kraj
vykonával žalobca a Q. Q., ktorý túto prácu v súčasnosti tiež vykonáva. Rozhodnutie predstavenstva
žalovanej zo dňa 29.12.2010 je kvalifikované a dostatočné pre účely skončenia pracovného pomeru.
Uviedolďalej,žežalobcasanevyjadrilžalovanejvlehoteňoustanovenejktomu,čisúhlasísoskončením

pracovného pomeru dohodou. Uviedol ďalej, že žalovaná ako zamestnávateľ mala právo sa rozhodnúť,
ktoréhozozamestnancovbudepovažovaťzanadbytočného,prináležítozamestnávateľovi.Od1.2.2010
Q. Q. takisto vykonával prácu manažéra regionálneho predaja pre stredoslovenský kraj, takže v čase,
keď sa rozhodovalo o zrušení pracovného miesta žalobcu, žalovaná ako zamestnávateľ toto rozhodnutie
prijala preto, lebo považovala za vhodné a postačujúce, aby túto prácu vykonávala len jedna osoba a

nie dve. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 20.12.2010.

Súd vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom žalobcu, oboznámením obsahu výpovede zo dňa
25.3.2011 z č.l. 7-8, dohody o zmene pracovných podmienok z č.l. 10, pracovnej zmluvy z č.l. 11-12,
zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovanej z č.l. 100-102, žiadosti o prerokovanie výpovede
zamestnanca zo dňa 22.3.2011 z č.l. 103, prerokovania skončenia pracovného pomeru z č.l. 104,

xerokópia doručenky o doručení výpovede z č.l. 119, súhlasu s akceptáciou návrhu zo dňa 30.3.2011 z
č.l. 127 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Listom zo dňa 25.3.2011 žalovaná žalobcovi oznámila ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Táto výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 28.3.2011. V
tomto konaní žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede dôvodiac, že zákonný dôvod skončenia

pracovného pomeru uvádzaný žalovanou v spornej výpovedi neexistoval v čase výpovede.

Podľa § 63 ods.1 písm. b/ ZP v znení účinnom do 31.8.2011 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutiezamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 63 ods.2 ZP v znení účinnom do 31.8.2011 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,

ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

Podľa § 70 ZP v znení účinnom do 31.8.2011 , okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa §-u 74 ZP v znení účinnom do 31.8.2011 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 ZP v znení účinnom do 31.8.2011, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia § -u 63 ods.1 písm. b/ ZP patrí
to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia , o znížená stavu zamestnancov ,
alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomne rozhodnutie
a zamestnanec sa stal v dôsledku tohto rozhodnutia pre zamestnávateľa nadbytočný, to znamená, že
jeho práca nie je vôbec alebo v pôvodnom rozsahu pre zamestnávateľa potrebná. Zákon uvedeným

spôsobom zamestnávateľovi umožňuje , aby reguloval počet svojich zamestnancov , aby reguloval aj ich
kvalifikačné zloženie , teda aby zamestnávateľ mal taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom
zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Rozhodnutie, na základe ktorého sa zamestnanec stane
nadbytočným musí byť prijaté pred podaním výpovede z tohto dôvodu. Je potrebné uviesť aj to, že podľa
ust. §-u 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,

alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov , alebo právny úkon,
ktorýsanevykonal vzákonompredpísanejforme,jeneplatný,lenaktovýslovneustanovujetentozákon
( ZP) ,alebo osobitný predpis. Ust. §-u 63 ods.1 písm. b/ ZP nesankcionuje nedodržanie písomnej formy
takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa neplatnosťou. To potom znamená, že ak by zamestnávateľ prijal
takéto rozhodnutie nie v písomnej forme , malo by to vplyv len na dôkaznú povinnosť zamestnávateľa

ohľadne existencie takéhoto rozhodnutia, nie však jeho neplatnosť. Takýto záver konajúci súd prijal v
súlade s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Nitre v inej skutkovo a právne podobnej
právnej veci .

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol u žalovanej zamestnaný na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 26.7.2006, pričom následne boli uzavreté medzi účastníkmi konania

dohody o zmene pracovných podmienok žalobcu a takto v čase doručenia spornej výpovede žalobca
pracoval v pozícii regionálneho manažéra pre predaj pre stredné Slovensko . Medzi účastníkmi konaniatáto otázka ani nebola sporná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná
vyhotovila spornú výpoveď dňa 25.3.2011 a že táto výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 28.3.2011.
Spornoumedziúčastníkmikonaniazostalatáskutočnosť,čivčasedoručeniaspornejvýpovedeboldaný

zákonný výpovedný dôvod podľa §-u 63 ods.1 písm. b/ ZP, či zamestnávateľ tento spôsob ukončenia
pracovného pomeru žalobcu prejednal v súlade s ust.§-u 74 ZP a či bola daná ďalšia hmotnoprávna
podmienka výpovede podľa §-u 63 ods.2 písm. a/ ZP.

Z obsahu spornej výpovede jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ ku skončeniu pracovného
pomeru žalobcu pristúpil z dôvodu nadbytočnosti žalobcu, ktorý na základe písomného rozhodnutia

zamestnávateľa-zrušeniapracovnéhomiesta-sastalpre zamestnávateľanadbytočný.Napreukázanie
rozhodnutia zamestnávateľa o zrušení pracovného miesta žalobcu žalovaná predložila zápisnicu zo dňa
20.12.2010zozasadnutiapredstavenstvaspoločnosti.Zobsahutejtozápisnicejednoznačnevyplýva,že
pracovné miesto žalobcu sa ruší, ak súd rozhodne tak, že so žalobcom bol neplatne rozviazaný pracovný
pomer. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva aj to, že ku zrušeniu pracovného miesta žalobcu zamestnávateľ
pristúpil s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Vzhľadom na vyše uvedené skutočnosti súd ustálil, že

v čase dania spornej výpovede existovalo rozhodnutie zamestnávateľa , na základe ktorého sa žalobca
stal nadbytočný pre zamestnávateľa.

Žalobca okrem toho namieta, že sporná výpoveď je neplatná aj preto, lebo nebola prerokovaná v
súlade s ust. §-u 74 ZP. Táto námietka žalobcu je nedôvodná. Z obsahu žiadosti zamestnávateľa o
prerokovanie výpovede žalobcu ( z čl.103 ) jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ v tejto žiadosti

uviedol zamestnanca, o výpoveď ktorého sa jedná, uviedol aj skutkové aj právne vymedzenie
výpovedného dôvodu. Námietka žalobcu teda o tom, že zástupcovia zamestnancov prípadne ani
nevedelioakúvýpoveďsajedná,jeúplnenedôvodná.Trebauviesť,ževzhľadomnaobsahtejtožiadosti
zamestnávateľa ako aj vyjadrenia zástupcov zamestnancov z čl. 104 ( v ktorom o. i. sa uvádza ,že návrh
výpovede je prílohou tejto zápisnice ) súd nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch svedkyne S. W..

Súd teda mal za preukázané, že sporná výpoveď bola prejednaná so zástupcami zamestnancov, tak,
ako to má na mysli ust.§-u 74 ZP.

Žalobca namieta, že nebola splnená zákonná podmienka skončenia pracovného pomeru uvedená v ust.
§-u 63 ods.2 písm. a/ ZP. Túto námietku žalobca bližšie nekonkretizoval a v tomto smere nenavrhol
žiaden dôkaz, preto súd ustálil, že žalovaná ( tak ako aj v žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného

pomeru uviedla ) neponúkla žalobcovi žiadnu inú vhodnú prácu , pretože nemala žiadne voľné pracovné
miesto. Ponuková povinnosť zamestnávateľa vzniká iba za predpokladu, že má voľné pracovné miesto,
v opačnom prípade by sa v podstate znemožnilo zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer z dôvodu
nadbytočnosti.

Na základe vyše uvedených súd ustálil, že sporná výpoveď je platná , pretože má všetky formálne

aj obsahové náležitosti platnej výpovede podľa Zákonníka práce. Súd preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v sume 1291,06 Euro. Táto suma predstavuje trovy právneho zastúpenia
žalovanej advokátom a to podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalovaná náhradu trov konania si uplatnila

v zákonom stanovenej lehote .

Vo veci boli vykonané tieto úkony právnej služby, ku ktorým prináleží takáto odmena:

- príprava a prevzatie zastupovania 79,60 Euro (1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87 Euro+7,63
Euro režijný paušál a DPH 13,27 Euro),

- vyjadrenie k návrhu 79,60 Euro (1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87 Euro+7,63 Euro režijný

paušál a DPH 13,27 Euro),

- účasť na pojednávaní dňa 23.2.2012 suma 79,60 Euro (1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87
Euro+7,63 Euro režijný paušál a DPH 13,27 Euro),- vyjadrenie k sporu zo dňa 11.4.2012 suma 79.60 Euro (1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87
Euro+7,63 Euro režijný paušál a DPH 13,27 Euro),

- účasť na pojednávaní dňa 27.4.2012 suma 79,60 Euro (1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87

Euro+7,63 Euro režijný paušál a DPH 13,27 Euro),

- vyjadrenie k sporu zo dňa 30.5.2012 suma 79,60 Euro (1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87
Euro+7,63 Euro režijný paušál a DPH 13,27 Euro),

- účasť na pojednávaní dňa 5.6.2012 suma 79,60 Euro(1/13 z výpočtového základu 763 Euro=58,87
Euro+7,63 Euro režijný paušál a DPH 13,27 Euro)

- vyjadrenie k odvolaniu odmena 79,60 Euro (1/13 z výpočtového základu-763 Euro) 58,70 Euro+7,63

Euro režijný paušál+13,27 Euro -20 % DPH

- podanie na súd doručené 22.2.2013 (doloženie dôkazov) prináleží odmena 81,47 Euro (60,08
Euro-1/13 z výpočtového základu 781 Euro+7,81 Euro režijný paušál a DPH v sume 13,58 Euro ) .

- za účasť na pojednávaní dňa 25.6.2013 advokátovi prináleží odmena v sume 81,47 Euro (60,08
Euro-1/13 z výpočtového základu 781 Euro+7,81 Euro režijný paušál a 13,58 Euro-20 % DPH ). Spolu

teda za vykonané úkony právnej služby advokátovi prináleží 799,74 Euro.

Advokátovi okrem toho za účasť na pojednávaní dňa 25.6.2012 prináleží náhrada za stratu času v sume
124,99 Euro (8x13,02 Euro =104,16 Euro a DPH v sume 20,83 Euro ) . Pri účasti na 3 pojednávaniach
vo veci v roku 2012 advokátovi prináleží náhrada za stratu času v sume 3 x 122,11 Euro = 366,33 Euro
Celkom teda náhrada za stratu času v sume 491,32 Euro. Advokát si uplatnil aj náhradu cestovných

nákladov v sume 293,71 Euro, náhradu týchto nákladov mu však súd nepriznal, pretože súdu nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by dôvodnosť týchto náhrad preukázal.

Spolu teda vyčíslené a preukázané a účelné trovy konania žalovanej sú v sume 1291,06 Euro, ktorú
sumu súd uložil žalobcovi v konaní úspešnej žalovanej zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok )
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.