Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/315/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216946
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1712216946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti V.: Q. nar. XX.X.XXXX a I., nar. X.X.XXXX, obaja zastúpení kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, odbor
sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, deti rodičov: K. S., nar. X.X.XXXX, bytom V., G. Z. X,
zastúpenáadvokátomJUDr.TomášomPlankom,sosídlomAK,Bratislava,Nám.slobodyč.10aI.V.,nar.
X.X.XXXX, bytom Q., P. XX, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Janákom, so sídlom AK Bratislava,
Lermontovova 9, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti V. ,Q. K. XX. X. XXXX z doterajšej sumy

125,-eur mesačne na sumu 155,-eur mesačne a na maloletého I., narodený dňa 8.2.2005 z doterajšej
sumy 125,-eur mesačne na sumu 155,-eur u oboch počnúc dňom 1.7.2013, ktorú sumu je otec povinný
zasielať k rukám matky vždy do 15 teho dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku 4C 173/2011-59 zo dňa 24.

11. 2011 v časti výživného na maloletého I. a rozsudok tunajšieho súdu 12P 144/2011-33 zo dňa 24.
11. 2011 v časti výšky výživného na maloletého Q..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.9.2012 žiadala matka aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého Q. a maloletého I. u oboch zo sumy 125 eur mesačne na sumu 350 eur
mesačne na každé maloleté dieťa, od podania návrhu na súd, t.j. od 28.9.2012 Svoj návrh odôvodnila
tým, že naposledy bola upravovaná výška vyživovacej povinnosti na maloleté deti v roku 2011 a od tejto

doby sa odôvodnené potreby maloletých deti zvýšili a hlavne v čase poslednej úpravy výživného mal
otec nižší príjem ako má v súčasnosti, v roku 2011 sa otec zaručil, že bude splácať hypotekárny úver
čo v súčasnosti otec nerobí, všetky náklady spojené s BSM uhrádza matka čím sa jej znížil príjem pre
maloleté deti a domácnosť.

Matka na pojednávaní uviedla, že na písomne podanom návrhu trvá a žiada zvýšiť vyživovaciu
povinnosť otca na obe deti v zmysle jej písomného návrhu a uviedla, že príjem otca je dosť vysoký na

to aby ňou požadované výživné dokázal uhrádzať.

Otec s návrhom matky nesúhlasil , žiadal aby súd predmetný návrh na zvýšenie výživného zamietol, s
tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula krátka doba a jeho príjem sa zvýšil ani nie o 200,-eur.Kolízna opatrovníčka odporučila súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na každé dieťa o 30 eur a
poukázala na to, že za kalendárny rok sa zvýšili ceny ošatenia, stravy a táto suma ba mala byť primeraná

na zvýšenie výživného, od podania návrhu na súd.
poukázala na skutočnosť, že na strane maloletých deti nastali zmeny v ich veku a zdravotnom

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: s rodnými listami,
potvrdeniami o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, rozpisom mesačných nákladov

na maloleté deti a na bývanie, rozsudkami tunajšieho súdu 4C 173/2011 zo dňa 24.11.2011 a 12P
144/2011 zo dňa 24.11.2011, písomným vyjadrením otca k návrhu a písomným doplnením návrhu
matkou, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

Maloletý Q. sa narodil dňa 17.4.2003 pred uzavretím manželstva rodičov (manželstvo uzatvorili dňa
13.9.2003), výkon rodičovských práv k maloletému bol naposledy upravovaný rozsudkom t.s. č.k. 12P

144/2011-33 zo dňa 24.11.2011, právoplatný dňa 14.12.2011, súd schválil rodičovskú dohodu v rámci
ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu
mesačne sumou 125 eur.
Maloletý I. sa narodil dňa 8.2.2005 v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom t.s. 4C 173/2011-59
zo dňa 24.11.2011 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2012, v rámci súdom

schválenej rodičovskej dohody bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal
prispievať na jeho výživu mesačne sumou 125 eur.
V tom čase bol maloletý Q. vo veku 8 rokov, bol žiakom 2.ročníka ZŠ, maloletý I. bol vo veku 6 rokov
a bol žiakom 1.ročníka ZŠ. Matka maloletých deti bola v čase poslednej úpravy výživného bola riadne
zamestnaná B. O. W..Y..R.. , a jej priemerný mesačný netto príjem bol 640,62 eur, otec v tom čase bol

riadne zamestnaný a jeho priemerný mesačný netto príjem bol 1.100,-eur. V tom čase otec maloletých
deti uhrádzal polovicu hypotekárneho úveru 200,-eur.
Od poslednej úpravy výživného matka nezmenila osobný stav, je rozvedená, nepribudla jej ďalšia
vyživovacia povinnosť. Zamestnaná je v spoločnosti O. W..Y..R.. ako kvalitárka a jej priemerný mesačný
netto príjem je 707,06 eur, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti, iný príjem nemá, nepodniká.

Spolu s maloletými deťmi bývajú v 3-izbovom byte ktorý je v BSM, mesačné náklady na bývanie 228,64
eur, ročné poplatky - daň z nehnuteľnosti 15 eur, poistenie bytu 45 eur, komunálny odpad 83 eur.
Mesačne matka uhrádza poistenie so sporením pre každé maloleté dieťa 14 eur a hypotekárny úver
410 eur.
Maloletý Q. je vo veku 10 rokov, od septembra 2013 je žiakom 5 ročníka ZŠ, je zdravý, stravuje sa

v škole 20 eur, navštevuje školský klub 9 eur mesačne, futbalový oddiel - štvrťročne 20 eur, športové
obutie a oblečenie ročne 65 eur, náklady na dopravu na tréningy a zápasy 30 eur.
Maloletý I. je vo veku 8 rokov , od septembra 2013 je žiakom 3.ročníka ZŠ, je zdravý, stravuje sa v škole
21 eur, školský klub 9 eur, športové aktivity - náklady ako u maloletého Q..
Matka na pojednávaní uviedla, že otec sa s maloletými deťmi vôbec nestretáva, otec nejaví záujem

o deti, matka nebráni styku otca so synmi, výživné otec uhrádza pravidelne, nemá dlh na výživnom.
Veci ktoré deťom prinesie na oblečenie sú to obnosené veci, nie nové, zväčšia omnoho väčšie ako deti
momentálne potrebujú.
Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil osobný stav, je rozvedený, nepribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť. Otec bol do apríla 2012 zamestnaný v spoločnosti R. A. Y. s priemerným

mesačným netto príjmom 1.100 eur, od júla 2012 sa zamestnal ako vodič v spol.F. I. Y. a jeho priemerný
mesačnýnettopríjemajsnadčasmiadiétamijevsume1.453,87eur,inýpríjemnemánepodniká. Včase
poslednej úpravy výživného dochádzal do práce 1x do týždňa, bol ubytovaný v ubytovni zamestnávateľa,
v súčasnosti dochádza do práce každý deň, mesačné náklady na benzín cca 500 eur, 180 km Modra
a sídlo zamestnávateľa v Rakúsku. Býva v byte svojej matky , matka žije striedavo v USA a Modre ,

mesačné náklady na bývanie 210 eur. Otec si uhrádza náklady na pracovné oblečenie mesačne cca 50
eur, mobil 50 eur, opravy auta, poistky cca 50 eur mesačne.

Otec na pojednávaní uviedol, že si zrušil životnú poistku, má síce vyšší príjem o cca 400 eur, avšak
jeho životné náklady sa zvýšili - oblečenie pracovné, náklady na dopravu do práce, cestovanie na

pojednávania, letné zimné pneumatiky, výmena oleja. S maloletými deťmi sa nestretáva lebo mu to
matka neumožňuje, deti v škole hovoria že majú nového otca, keď deťom prinesie oblečenie matka
všetko ofrfle, ohundre, do bytu ktorý je v BSM nemôže prísť.Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol že Zákon o rodine predpokladá dva princípy pri určovaní
výživného, princíp potrebnosti a životnej úrovne a aj napriek tomu že od poslednej úpravy výživného
uplynula krátka doba na strane otca nastal nárast zárobku a tak isto matke sa znížil príjem nakoľko otec

neplní dohodu od posledných pojednávaní že bude uhrádzať hypotekárny úver v sume cca 400 eur, čo
matka uhrádza sama a tým uberá finančné prostriedky ktoré by mohla matka použiť pre potreby deti.
Výšku výživného - nechávajú na úvahu súdu.

Právny zástupca otca uviedol že naposledy bola určovaná výška výživného v novembri 2011, kedy súd

schválil rodičovské dohody, bol to súhlas oboch rodičov, ktorý má prednosť pred rozhodnutím súdu.
Od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na súd uplynula doba iba 9 mesiacov a podávanie
návrhu matkou považuje otec sa predčasné a šikanizujúce otca. Nie je pravdou že otcovi narástol plat
o 400 eur, v konečnom dôsledku je to iba o 50 eur, nakoľko otec v čase poslednej úpravy výživného
nemal také životné náklady ako ma v súčasnosti. Návrh je podaný nedôvodne, predčasne žiadajú aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa §-u 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.Súd na základe vykonaného dokazovania a porovnaní podmienok v čase poslednej úpravy výživného
a v súčasnosti dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o 30

eur na každé maloleté dieťa od 1.7.2013 nie od podania návrhu, nakoľko od poslednej úpravy výživného
do podania návrhu na súd uplynula doba 9 mesiacov. Otcov zvýšený príjem o cca 400 eur je iba od
júla 2012 kedy otec zmenil zamestnávateľa a tak isto otec vydokladoval jeho zvýšené životné náklady
týkajúce sa dochádzania do práce, pracovné ošatenie . Matka nezmenila prácu jej príjem je na úrovni
700 eur, v čase poslednej úpravy výživného to bola suma 640 eur. Súd pri určovaní výšky výživného

zohľadnilvekmaloletýchdeti,dobupoktorúnebolaupravovanávýškavýživného,príjemobochrodičova
skutočnosť že otec okrem bežného výživného inou formou neparticipuje na výchove a výžive maloletých
deti. Od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 1,5 roka a nárast výživného na každé dieťa o
30 eur za uvedené obdobie sa súdu javí ako primeraná výška výživného. Suma 155 eur výživné plus
rodinné prídavky a osobná starostlivosť matka je primeraná veku, odôvodneným potrebám maloletých
deti a zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Súd poukazuje že otec má vyšší príjem

ako matka ale má aj objektívne vyššie náklady na dopravu do zamestnania , Tak isto súd poukazuje
na skutočnosť, že otcovi vzhľadom k tomu že pracuje v Rakúsku má možnosť požiadať o vyplácanie
rodinnýchprídavkovvRakúsku,čodoposiaľneurobilapodľavyjadreniaotcatietobymalibyťvmesačnej
výške cca 300 eur na obe maloleté deti. Rodičia doposiaľ k tejto otázke zaujímali pasívny postoj , čím
maloletým deťom znižujú ich životnú úroveň, preto je potrebné aby komunikácia oboch rodičov aj v tejto

otázke sa zlepšila čo v konečnom dôsledku bude mať pozitívny vplyv na životnú úroveň ich spoločných
deti. K otázke spravovania majetku ktorý je v BSM súd poukazuje na to, že tieto náklady súd nemôže
započítať do určovania výšky výživného , nakoľko výživné má spotrebný charakter, výživné je určené
pre potreby deti a zabezpečovanie práv a právom chránených záujmov maloletých deti, ostatné si
musia rodičia maloletých deti usporiadať tak aby to nemalo vplyv na vyživovaciu povinnosť oboch deti.

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšnej
časti súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez

návrhu (§ 176 ods. 1 O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s.
p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od

ich doručenia.Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

V Pezinku dňa 25.6.2013