Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Krajčovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/267/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110219258
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2110219258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Fedor Benka v právnej veci navrhovateľy: U. G., rod. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XX, V., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 23, Trnava,
proti odporcovi: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., zastúpený opatrovníkom pre konanie: C. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., o náhradu škody na zdraví, na odvolanie odporcu, proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2012, č.k. 37C/139/2010-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 327,97 Eur na
trovách právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 15.530,22
Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 31.08.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Tiež uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke trovy konania a právneho zastúpenia vo výške
1.070,57 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta navrhovateľky.
Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 931,50 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil s použitím ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,
§ 444, § 446 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 3 ods. 1 a 2 , § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2 a 4

zákona č. 437/2004 Z.z., Oznámením č. 172 Ministerstva zdravotníctva SR a Opatrením z 12.05.2009,
č. 12284/2009-OL o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2009, § 87 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 447 písm. b)
a písm. d) Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Vecne potom argumentoval tým, že základné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý

je v rozpore s objektívnym právom, pričom uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním
došlokporušeniuprávnejpovinnosti,ktorávyplývazovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainých
noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Súčasťou náhrady škody sú aj nemajetkové ujmy na základe
výslovnéhozneniazákona-bolestnéasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Príčinnásúvislosťznamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie môže
byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pre splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce, či
škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.Zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe zodpovednosti
objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie; základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je
skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodeného; ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného.
Uvedeným nárokom je spoločné, že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok, ale jednorazovo,
na základe lekárskeho posudku, pri určení ich výšky sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými
sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku ohodnotili, pričom výška týchto

nárokov sa určuje sumou vo výške 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v Hospodárstve SR
zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na ich
náhradu za jeden bod. Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu
liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh,

náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tiež musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.

Nárok za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti je časovo vymedzený obdobím
práceneschopnosti, keď toto obdobie začína od uznania poškodeného za neschopného na výkon

práce a končí dňom jeho uznania za práceschopného, prípadne dňom priznania invalidného dôchodku,
práceneschopnosť musí byť zistená a uznaná orgánom, ktorý je na to povolaný. Podstatou tohto nároku
je suma úrazového príplatku ako dávky poskytovanej z úrazového poistenia za podmienok vyplývajúcich
zo zákona o sociálnom poistení, podmienkou vzniku nároku je skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol
uznaný za dočasne práceneschopného, sa vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

podľa osobitného predpisu alebo nemocenského poistenia. Úrazový príspevok sa poskytuje za dni
a vypočítava sa z denného vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje podiel súčtu vymeriavacích
základov dosiahnutých v rozhodnom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobie;
skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku.

Poškodený má tiež nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40%, ale má pokles pracovnej schopnosti
najmenej 10%, poškodený má tento nárok aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú rentu a pokles
pracovnej schopnosti je najmenej 10%, pričom účelom tejto dávky je pomôcť poškodenému prispôsobiť
sa zmeneným zdravotným, prípadne pracovným podmienkam. Suma nároku sa určí ako súčin 365-
násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho

percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100; mieru poklesu pracovnej schopnosti určuje
príslušný lekár.

Podľa R 29/1979: Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ
tohto dopravného prostriedku, nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť, napr. vodiča motorového
vozidlazaškodu,ktorúspôsobilpritejistejškodnejudalostipoškodenémuporušenímprávnejpovinnosti,

pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. Poškodenému patrí
odškodnenie za bolesť spôsobenú aj rehabilitačnou starostlivosťou.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je plne dôvodný a je potrebné
mu vyhovieť v celom rozsahu.

Navrhovateľka totiž dňa 24.04.2009 pri dopravnej nehode, pri ktorej do nej na prechode pre chodcov

narazil odporca svojím vozidlom, utrpela vážne zranenia (krvácanie do mozgových obalov pod tvrdú
mozgovú plenu vpravo, pomliaždenie spánkovej oblasti vpravo, krvácanie ľavej spánkovej kosti, ľavej
temennej kosti, ľavej kľúčovej kosti, jarmového oblúka na tvári vľavo a tržnú ranu na hlave v ľavej
temenno-spánkovej oblasti), pričom dopravná nehoda bola predmetom trestného konania, keď Okresnýsúd Trnava rozsudkom zo dňa 23.04.2010, sp. zn. 2T/26/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.04.2010, schválil dohodu o vine a treste medzi odporcom a Okresnou prokuratúrou Trnava, ktorou
bol odporca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157, ods. 1

a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti;
navrhovateľku súd nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.

Uvedeným protiprávnym konaním odporcu bola navrhovateľke spôsobená závažná ujma na zdraví, bola
dlhšiu dobu hospitalizovaná, absolvovala viaceré operácie, je stále práceneschopná.

Vdôsledkuzraneníspôsobenýchodporcompridopravnejnehodeaprináslednomliečeníaoperáciáchv
súvislostisuvedenoudopravnounehodounavrhovateľkavytrpelabolesti(§444Občianskehozákonníka

v spojení s § 2, ods. 1 a ods. 2 a § 3, ods. 1 a ods. 2, prvá veta zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) - na základe lekárskeho posudku o bolestnom zo
dňa 02.07.2009 bolo hodnotenie bolestného určené na 500 bodov, t.j. v zmysle Oznámenia Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.05.2009 č. 12284/2009-OL pri výške za jeden bod 14,46 Eur
(pre rok 2009, teda 2%-tá z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vo

výške 21.782,- Sk/723,03 Eur) po zaokrúhlení na celé eurá nahor má navrhovateľka nárok na bolestné
vo výške vo výške 7.230,- Eur.

V dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom sa tiež sťažilo spoločenské uplatnenie
navrhovateľky (§ 444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2, ods. 1 a ods. 2 a § 4, ods. 1 a ods. 2, prvá
veta zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) - na

základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.06.2010 bolo hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenie vyčíslené na 380 bodov, t.j. v zmysle Oznámenia Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.05.2009 č. 12284/2009-OL pri výške za jeden bod 14,46 Eur
(pre rok 2009, teda 2%-tá z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vo
výške 21.782,- Sk/723,03 Eur) po zaokrúhlení na celé eurá nahor má navrhovateľka nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 5.495,- Eur.

V dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom došlo tiež k poklesu príjmu navrhovateľky (§
446 Občianskeho zákonníka v spojení s § 87 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), nakoľko
namiesto mzdy poberá dávky nemocenského zabezpečenia v nižšej sume, a po uplynutí jedného
roka od nehody už nemá nárok ani na nemocenské; výška nároku na náhrade za stratu na zárobku

počas práceneschopnosti sa vypočíta ako úrazový príplatok, t.j. 25% z vymeriavacieho základu (mzdy
navrhovateľky) - pred úrazom dosahovala navrhovateľka mzdu priemerne 338,45 Eur, jej vymeriavací
základ teda predstavoval (v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.07.2009)
sumu 15,3711 Eur denne; nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti
predstavuje sumu 1.402,61 Eur, t.j. 25% z 15,3711 Eur denne x 365 dní.

V dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom má navrhovateľka tiež nárok na jednorazové
vyrovnanie (§ 447b Občianskeho zákonníka v spojení s § 90 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení),
nakoľko podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.07.2010 má pokles pracovnej schopnosti vo
výške 25% - výška nároku na jednorazové vyrovnanie je (§ 91 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení) je 1.402,61 Eur, t.j. vymeriavací základ 15,3711 Eur x 365 dní x 25/100.

Keďže odporca svojím zavineným konaním spôsobil navrhovateľke ťažkú ujmu na zdraví, pričom
škodová udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi, ako aj (nedbanlivostné) zvinenie odporcu
boli preukázané, súd konštatoval, že sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za
škodu, a na právo navrhovateľky vyžadovať od odporcu zaplatenie bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia, náhrady straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti v dôsledku poklesu príjmu

navrhovateľky, a zaplatenia jednorazového vyrovnania a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.Čo sa týka úroku z omeškania na tento má navrhovateľka tiež nárok, pričom podľa názoru súdu je
na mieste priznať jej ho odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie
(do 30.08.2010), t.j. od 31.08.2010 (nie až dňom rozhodnutia súdu, nakoľko v danom prípade súd

nerozhodoval o prisúdení nároku na zvýšené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale o
náhradách určených znaleckými posudkami). Úrok z omeškania preto priznal navrhovateľke vo výške
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, teda vo výške 9% ročne zo sumy 15.530,22 Eur
od 31.08.2010 do zaplatenia.

Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142, ods. 1, § 149, ods. 1 O.s.p., ako aj
§ 1, § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne úspešnej navrhovateľke
priznal plnú náhradu trov konania v sume 1.070,57 Eur, a to z titulu trov právneho zastúpenia (za 3
hlavné úkony právnej pomoci po 320,34 Eur , 1 úkon právnej pomoci vo výške
1/4-ny zo sumy 320,34 <. (2).

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný s vylúčením
výnimiek podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na daný prípad sa, ale nevzťahujúcich.

Odporca neodôvodňuje svoje odvolanie žiadnymi konkrétnymi argumentmi, len spochybňuje jeho

zavinenie na dopravnej nehode, pričom o jeho vine je už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 2T/26/2010 zo dňa 23.04.2010, ktorým je súd viazaný a čím je daný základ
zodpovednostiodporcuzaškoduodporkyne,ktorájejvzniklanazdravíatýmsúvisiaceuplatnenénároky.
Ani spochybnenie záverov a výsledkov lekárskych vyšetrení nie je odporcom žiadnym relevantným
spôsobom zdôvodnené. Ak by aj tieto dôvody boli konkretizované ako odvolací dôvod by ich bolo možné

uplatniť iba ak by bola splnené niektorá z podmienok citovaného § 205a ods. 1 O.s.p., keďže v danom
prípade nejde o konanie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. Skutočnosti uplatnené odvolateľom sa
netýkajú podmienok konania ani vecnej príslušnosti súdu, ani vylúčenia sudcu, alebo obsadenia súdu
(písm. a) § 205a ods. 1), ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohlimať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (písm. b) 205a ods. 1 O.s.p), pričom súd si
poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (písm. c) 205a ods. 1 O.s.p), riadne splnil a navrhovateľ
nepreukázal, že by dôkazy nemohol označiť alebo predložiť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvého

stupňa (písm. d) 205a ods. 1 O.s.p).

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ako vecne správny vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil.

I v odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p., vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému odporcovi.

Trovy navrhovateľky spočívajú v trovách právneho zastúpenia v odmene za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v účinnom
znení ( ďalej len cit. vyhl.) v sume 320,97 Eur (v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.), k čomu je potrebné
v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. pripočítať, tzv. režijný paušál vo výške 7,63 Eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia navrhovateľky v odvolacom konaní predstavujú 327,97 Eur, ktoré odvolací súd zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľke k rukám právneho zástupcu navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O.s.p. ), do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.