Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/187/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109227121
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5109227121.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou M.. L. Z., v právnej veci navrhovateľa: V., Z.. Z. F..P..,

Z. Z. X.. W. W. XX, XXX XX Ž., L. XX XXX XXX, v konaní zast. JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom,
so sídlom D. Dlabača 21, 010 01 Žilina, proti odporcovi: L.. Z. H., D.. XX.X.XXXX, N. D. Z. XXX/XX,
N., XXX XX, zast. JUDr. Antonom Školekom, advokátom, so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča,
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Odporcovi a všetkým osobám, ktoré majú od odporcu odvodené právo bývania a užívania domu súp.
č. XX na pozemku parc. č. X, v k. ú. S. N. sa zakazuje dňom právoplatnosti tohto rozsudku peši, alebo
akýmkoľvek iným spôsobom vstupovať a prechádzať cez pozemok parc. č. X v k. ú. S. N..

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške XX,XX € titulom zaplateného
súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa28.9.2009domáhal,abyodporcoviavšetkým,
ktorí majú od odporcu odvodené právo bývania a užívania domu s. č. XX na pozemku KN parc. č. X v k.
ú. S. N.V. bolo zakázané dňom právoplatnosti tohto rozsudku peši, alebo akýmkoľvek iným spôsobom
vstupovaťaprechádzaťcezpozemokKNparc.č.Xvk.ú.S.N..Svojnávrhodôvodniltým,žejevýlučným
vlastníkom pozemku KN parc. č. X, zastavané plochy a nádvoria zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. S.

N.Č.. Odporca je vlastníkom domu č. XX na pozemku KN parc. č. X V. pozemku KN parc. č. X, zastavané
plochyanádvoriazapísanýchnaLVč.XXXXprek.ú.Bytča.Domvovlastníctveodporcusanachádzana
NámestíSRvBytčispriamymprístupomzverejnéhopriestranstva,pričomdodomuztohtonámestiamá
odporca dva vchody. Preto nie je daný žiaden zákonný dôvod na to, aby používal pozemok vo vlastníctve
navrhovateľa. Odporca však časť svojho domu prenajal na komerčné účely za účelom zárobku tretím
osobám (obchod), čím si obmedzil prístup do domu priamo z verejného chodníka a tak používa na
vstup zadnú časť svojho domu, pričom prechádza cez pozemok KN parc. č. X (podchod) vo vlastníctve

navrhovateľa, svojvoľne si pritom otvára vstupnú bránu na dome vo vlastníctve navrhovateľa. Navyše
odporca atakuje navrhovateľa právne nepodloženými žalobami o určenie vecného bremena práva
prechodu cez tento podchod, a to opakovane. V roku 2007 OS Žilina rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX
v spojení s rozsudkom KS v Žiline č. k. XXCo/XX/XXXX právoplatne zamietol žalobný návrh odporcu
o určenie vecného bremena a dňa XX.X.XXXX dal odporca opätovne rovnaký návrh na OS v Žiline.
Konanie je vedené pod sp. zn. XC/XXX/XX. Takéto konanie zo strany odporcu navrhovateľ považuje
za neprimerané. Odporca svojím konaním bráni navrhovateľovi, aby riadne a nerušene realizoval svoje

vlastnícke právo. Navrhovateľ napríklad uvažuje o zhodnotení podchodu úpravou na nebytový priestor
a nesúhlasí, aby odporca a ďalšie osoby žijúce s odporcom v jeho dome používali pozemok KN parc.
č. X (podchod) ako prístup k svojmu domu, nakoľko majú možnosť prístupu z verejného chodníka. V
minulosti v súvislosti s používaním podchodu na prechod viackrát došlo zo strany odporcu, resp. jehoprávnych predchodcov (rodičov) k slovným a fyzickým útokom na navrhovateľa, resp. jeho právnych
predchodcov, čo bolo viackrát predmetom priestupkových konaní, ako aj predmetom trestného konania.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z výzvy advokáta JUDr. Antona Školeka, právneho zástupcu L.. Z. H., zo dňa 25.augusta 2009
adresovanej navrhovateľovi V., Z..F..P.. súd zistil, že navrhovateľ bol oslovený vo veci zriadenia vecného
bremena, práva prechodu pešo a osobným motorovým vozidlom cez parc. č. X, zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX m2 (cez podchod, ktorý je určený na prechod a prejazd), zapísanej na LV č.
XXXX, k. ú. S. N., s tým, že L.. Z. H. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a domu č. XX, postaveného na parc. č. X, zapísaných na LV č. XXXX
a podielovým spoluvlastníkom v XX/XX parc. č. X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísanej na LV č. XXX, v k. ú. S. N.. K nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve L.. Z. H.,
vedie prístupová cesta pešo a osobným motorovým vozidlom cez parc. č. X, zapísanú na LV č. XXXX,

G. je vo vlastníctve spoločnosti V., Z..F..P.. Cez túto parcelu vedie podchod, ktorý slúži na prechod pešo
a motorovým vozidlom k domu č. XX, postavenému na parc. č. X, ale aj k domu č. XX postavenému
na parcele č. X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve L.. H.. Zároveň je aj jedinou prístupovou cestou k
parc. č. X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve L.. H. v podiele 18/36. V dome č. XX Ž.ijú spolu s L..
H. v spoločnej domácnosti aj jeho rodičia, obidvaja 62-roční, ktorí sú v zlom zdravotnom stave, ktorý

mnohokrát vyžaduje návštevu lekára a rôznych lekárskych vyšetrení a z tohto dôvodu je nevyhnutný
prístup motorovým vozidlom priamo k domu. Navrhovateľ bol vyzvaný v lehote 5 dní od doručenia výzvy
sa vyjadriť, či zriadi na parc. č. X v k.ú. Veľká Bytča vecné bremeno práva prechodu pešo a osobným
motorovým vozidlom pre vlastníka domu č. XX V. parcely č. X a X v k. ú. S. N..

Z odpovede spoločnosti V., Z..F..P.. zo dňa 2.9.2009 adresovanej právnemu zástupcovi odporcu JUDr.
Antonovi Školekovi súd zistil, že navrhovateľ nesúhlasil so zriadením vecného bremena v prospech L..
Z. H.. Zároveň bolo právnemu zástupcovi odporcu oznámené, že nesúhlasí, aby odporca používal tento
pozemok KN parc. č. X v kat. úz. Veľká Bytča (podchod) ako prístup k svojej nehnuteľnosti, nakoľko
má prístup k svojej nehnuteľnosti priamo z námestia a s touto skutočnosťou je potrebné, aby odporca

uvažoval aj do budúcnosti.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 25.6.2009 pre kat. úz.
Veľká Bytča súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. X o výmere 230 m2 zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu č. s. XX, postaveného na parcele č. X, je vedený navrhovateľ titulom kúpnej

zmluvy S. zo dňa XX.X.XXXX - XXX/XX.

Z LV č. XXXX vytvoreného dňa 25.6.2009 cez katastrálny portál súd zistil, že výlučným vlastníkom
pozemku parc. č. X o výmere 153 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s. č. XX
postaveného na parcele č. X, v k. ú. S. N. je vedený Z. H., D.. XX/XX, N., Z., ako titul nadobudnutia

je uvedená darovacia zmluva č. S. XXX/XX-XXX/XX, rozhodnutie P.-XXXX/XXXXX-Y.-R. XXXX/XX-XX/
XX a darovacia zmluva č. S. XXX/XXXX-XXX/XXXX.

Súd nariadil pojednávanie na deň 28.1.2011. Súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.mája
2011 konanie podľa § 110 O.s.p. konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC XXX/XXXX. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že
boli naplnené všetky predpoklady na prerušenie konania v zmysle ust. § 110 O.s.p. (účastníci prerušenie
konania zhodne navrhli a toto prerušenie sa neprieči účelu konania).

Z rozsudku XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2012, súd

zistil, že v právnej veci navrhovateľa: L.. Z. H., N. D. Z. Č.. XXX/XX, N., proti odporcovi: V., Z..F..P.., Z. Z.
W. W. XX, Ž., L.: XXXXXXXX, o návrhu navrhovateľa o zriadenie vecného bremena súd rozhodol tak, že
návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2 a domu č. XX
postaveného na parc. č. X a odporca je výlučným vlastníkom parc. č. X, zastavané plochy a nádvoria o

výmere 230 m2, v k. ú. Bytča. K nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa vedie
prístupová cesta pešo a osobným motorovým vozidlom cez parcely, ktoré sú vo vlastníctve odporcu
a jedná sa o podchod, ktorý by mal slúžiť na prechod pešo a motorovým vozidlom k domu č. XX
A.ostavenému na parc. č. X, ale aj k domu č. XX postavenému na parc. č. X, ktorý je vo výlučnomvlastníctve navrhovateľa. Zároveň je aj jedinou prístupovou cestou k parc. č. X, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľa v podiele 18/36. Navrhovateľ nemá zabezpečený prechod pešo, osobným
motorovým vozidlom cez parcelu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu a táto skutočnosť mu značne

komplikuje život a má problém sa dostať k svojmu domu a pozemkom, pričom v dome č. XX, ktorý je
v jeho vlastníctve, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí majú viac ako 62 rokov, zlý
zdravotný stav a obaja potrebujú pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Aj z tohto dôvodu sa rýchla lekárska
záchranná služba nemôže dostať na návštevu k jeho rodičom.
Odporca považoval návrh navrhovateľa za účelový, špekulačný a tvrdenia v ňom za nepravdivé, keďže

podchod neslúži ako prístupová komunikácia k domu č. XX vo vlastníctve odporcu, ale je vlastne
chodbou k časti domu č. XX a slúži ako prístup k hornému poschodiu č. XX a bočnému vchodu do
predajne. Tvrdenie odporcu, že pozemok č. X v jeho vlastníctve je jedinou prístupovou cestou k parcele
č. X v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, sú nepravdivé, keďže navrhovateľ sa môže k svojej
parcele č. X dostať cez svoju nehnuteľnosť, a to dom č. XX a z uvedeného dôvodu nie je zákonný
dôvod na právne zabezpečenie prechodu pešo a osobným motorovým vozidlom cez pozemok č. X v

prospech vlastníka domu č. XX. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo dostať sa na malý dvor
motorovýmvozidlomcezcudzípozemokatakodňaťprávoužívaťpozemokjehovlastníkovi.Skutočnosť,
že chce na vstup do svojej nehnuteľnosti využívať aj zadný vchod z dvora, nemôže zakladať jeho nárok
na vecné bremeno - právo prechodu a tak obmedziť vlastníka inej nehnuteľnosti. Navrhovateľ má do
svojej nehnuteľnosti tri existujúce vstupy a to dva z verejného priestranstva a jeden z dvora - vnútorný.

Súd rozhodoval podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.
Súd v konaní č. k. XC/XXX/XXXX vykonal i ohliadku miesta samého, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľ

máprístupksvojejnehnuteľnostizviacerýchprístupov,jednakjetocezpredajňu,vtomčasesajednaloo
predajňudrogérie,ktorúnavrhovateľakovlastníknehnuteľnostiprenajímaaďalejcezzadný vchod- cez
skladové priestory. Ďalej má prístup do svojej nehnuteľnosti aj cez ďalší vstup z verejného priestranstva,
čo vyplýva i z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste ohliadky. I napriek týmto skutočnostiam sa
navrhovateľ domáhal zriadenia vecného bremena vstupom peši a motorovým vozidlom cez vnútorný

priestor - podchod do svojho obydlia. Súd konštatoval, že po príslušných stavebných úpravách je
možné sa do bytovej jednotky navrhovateľa dostať jednak cez prevádzkovú jednotka (Drogériu) a
tiež z verejného priestranstva. Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený, keďže
vo svojom návrhu tvrdí, že jediná prístupová komunikácia na jeho nehnuteľnosť vedie cez objekt -
podchod. V tomto smere je jeho návrh zavádzajúci, keďže navrhovateľ má k svojej nehnuteľnosti prístup

i hore uvedenými spôsobmi. Súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia tiež poukázal na skutočnosť, že
z listu vlastníctva nevyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľ domáhal
zriadenia vecného bremena, sú rodičia navrhovateľa. Pokiaľ by súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako
opodstatnený, pre odporcu by to znamenalo absolútne znemožnenie užívania podchodu a teda odňatie
mu práva užívať svoj majetok, nakoľko podchod by musel byť stále voľný pre prejazd navrhovateľa,

pričom z výsluchu odporcu vyplynulo aj to, že v minulosti dochádzalo k sústavným nezhodám práve
ohľadom prejazdu autom, resp. parkovaním auta v podchode zo strany navrhovateľa, resp. jeho rodičov,
nakoľko cez podchod sa autom ani nedá prejsť, ale dá sa tam vojsť a len parkovať. Súd mal preukázané,
že navrhovateľ sám sebe vytvoril umelú prekážku pre vstup do svojej nehnuteľnosti z verejného
priestranstva, keď prenajal časť svojej nehnuteľnosti na komerčné účely a na druhej strane požaduje

obmedzenie vlastníckeho práva od odporcu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval návrh
navrhovateľa za špekulatívny, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa na svoju nehnuteľnosť
nemohol dostať a jeho vyjadrenie, že je to možné len cez nehnuteľnosť odporcu, neboli založené na
pravde a týmto tvrdeniam súd uveriť nemohol najmä s prihliadnutím na ohliadku na mieste samom
a súd sa sám presvedčil o možnostiach navrhovateľa dostať sa k svojej nehnuteľnosti dvoma inými

prístupovými cestami. Preto návrh musel v plnom rozsahu zamietnuť, pretože v opačnom prípade by
nepochybne obmedzil vlastnícke právo odporcu, čo by bolo v rozpore aj s Ústavou SR čl. 20, v rozpore
s Európskym dohovorom o ľudských právach č. 1 a nepochybne aj s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.

Súd po právoplatnom skončení konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX
pokračoval v tomto konaní XC/XXX/XXXX vo veci navrhovateľa spoločnosti V., Z.. Z. F..P.. o návrhu,
ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi a všetkým, ktorí majú od odporcu odvodené právobývania a užívania domu č. s. XX na pozemku KN parc. č. X, v k. ú. S. N., zákazu vstupu a prechodu
cez pozemok KN parc. č. X, v k. ú. S. N..

Súd vo veci vykonal dňa 14.6.2013 pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí
boli na pojednávaní riadne zastúpení svojimi právnymi zástupcami. Navrhovateľ na pojednávaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu,
uviedol, že nemá záujem sa s odporcom dohodnúť, keďže v predchádzajúcom konaní XC/XXX/XXXX
bol návrh odporcu, ktorým sa domáhal určenia vecného bremena cez pozemok parc. č. X spočívajúceho

v prechode peši a motorovým vozidlom, zamietnutý. Taktiež v ďalšom konaní XC/XXX/XXXX bol návrh
L.. Z. H. o zriadenie vecného bremena zamietnutý.

Právny zástupca odporcu uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. X, ktoré
stýmtokonanímnesúvisí,samieniodporcadomáhaťnahradeniaprejavuvôlenavrhovateľanauzavretie

kúpnej zmluvy. Navrhol pojednávanie odročiť s tým, že ho súd zaviaže oznámiť súdu v lehote 30 dní, či
podal žalobu v mene svojho klienta L.. Z. H. o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. X S. G..
Ú.. N. a zároveň podá návrh o prerušenie tohto konania.

Právny zástupca navrhovateľa s takýmto postupom nesúhlasil.

Súd konštatoval, že pred začatím pojednávania sa nepodarilo priviesť účastníkov k zmiernemu
vyriešeniu veci a vzhľadom na neopodstatnenosť návrhu právneho zástupcu odporcu postupovať v
konaní naznačeným smerom, teda pojednávanie odročiť za tým účelom, aby odporca podal ďalšiu
žalobu o určenie vlastníckeho práva, následne by podal návrh, ktorým by bolo toto konanie č. k. XC/XXX/

XX opäť prerušené, súd nevyhovel tejto žiadosti právneho zástupcu odporcu vzhľadom na nesúhlas
navrhovateľa a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktoré začalo na návrh podaný osobne
na tunajšom súde dňa 28.9.2009 a už raz bolo prerušené uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo
dňa 2.mája 2011 do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Samotný právny
zástupca odporcu uviedol, že konanie XXC/XXX/XXXX, ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. X, Z. týmto konaním nesúvisí. Navrhovateľ sa v
konaní č. k. XC/XXX/XXXX domáha súdnej ochrany voči odporcovi, ktorý podľa názoru navrhovateľa
nedôvodne užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa a pokiaľ má odporca záujem riešiť užívanie
pozemku parc. č. X vo vlastníctve navrhovateľa v širších súvislostiach, teda aj vo vzťahu k vlastníckemu
právu okolitých pozemkov, nemôže požadovať od navrhovateľa, aby vyčkával na výsledok konaní

týkajúcich sa susedných pozemkov, pretože v čase, kedy súd rozhoduje o návrhu navrhovateľa, sú pre
súd rozhodujúce aktuálne vlastnícke vzťahy.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na žalobe na zdržanie sa zásahu do
vlastníckeho práva tak, ako bola doručená súdu. Uviedol, že navrhovateľ nedal odporcovi žiaden súhlas

na vstup na pozemok navrhovateľa parc. č. KN X a vyzval viackrát odporcu na upustenie od takéhoto
konania. Odporca však na výzvy navrhovateľa nereaguje. Dom č. s. XX odporca sčasti prenajíma a
sčasti je používaný aj na bývanie, pričom aj osoby, ktoré majú odvodené právo bývania a právo užívania
tohto domu, používajú prístup k domu cez parcelu KN č. X vo vlastníctve navrhovateľa. Odporca tak
svojím konaním neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckych práv žalobcu.

Odporca žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh zamietnuť, pretože neexistuje
naliehavý právny záujem na rozhodovanie veci tak, ako to navrhuje navrhovateľ. V minulosti užíval
odporca, resp. jeho rodičia pozemok parc. č. X s ústnym súhlasom navrhovateľa, ktorý za užívanie tejto
nehnuteľnosti požaduje aj finančnú náhradu v podobe bezdôvodného obohatenia, o ktorom konaní sa

vedie spor na OS Žilina. Navrhol, aby súd vykonal dokazovania výsluchom odporcu L.. Z. H. a svedkov
- rodičov odporcu na skutočnosť, či predmetný pozemok užívajú, a ak ho užívajú, v akom rozsahu.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním

Podľa ust. § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu návrhu v celom rozsahu vyhovel a zakázal
odporcovi dňom právoplatnosti rozsudku vstupovať a prechádzať cez pozemok parc. č. X v k. ú. S. N.
peši, alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ustanovení § 126 OZ vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho
práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Na súde sa možno
domáhať ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom: a) žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), b)

zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho
práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s
ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka.
Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). Svoju negatórnu žalobu musí vlastník smerovať proti osobe, ktorá do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje. V zmysle uvedeného je pre úspešnosť zapieracej žaloby potrebné, aby
táto smerovala proti osobe pasívne vecne legitimovanej a aby bol preukázaný neoprávnený zásah do
vlastníckeho práva žalobcu. V predmetnej veci boli obe podmienky splnené.

Súd mal vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa preukázanú z listu vlastníctva č. z LV č. XXXX pre kat.

úz. S. N., podľa ktorého je navrhovateľ výlučným vlastníkom pozemku parc. č. X o výmere 230 m2
zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu č. s. XX, postaveného na parcele č. X.
Vecnú pasívnu legitimáciu odporcu mal súd preukázanú z LV č. XXXX, podľa ktorého je odporca
výlučným vlastníkom pozemku parc. č. X o výmere 153 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného
domu s. č. XX postaveného na parcele č. X, v k. ú. S. N..

Navrhovateľ ako vlastník pozemku parc. č. X sa domáhal voči odporcovi odstránenia rušivých zásahov
do jeho vlastníckeho práva, ktoré zásahy spočívali v neoprávnenom užívaní pozemku vo vlastníctve
navrhovateľa a v neoprávnenom prechode cez tento pozemok odporcom a ďalšími osobami, ktoré majú
od odporcu odvodené právo bývania a užívania domu súp. č. XX na pozemku parc. č. X, v k. ú. S. N..

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to výzvy právneho zástupcu odporcu zo dňa
25.8.2009 adresovanej navrhovateľovi a zo žalobného návrhu odporcu v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX
o zriadenie vecného bremena podaného na tunajší súd dňa 10.9.2009 mal súd preukázané, že odporca
a ďalšie osoby, ktoré majú od odporcu odvodené právo bývania, užívania domu č. s. XX, bez právneho

dôvodu vstupujú a prechádzajú cez pozemok parc. č. X vo vlastníctve navrhovateľa napriek tomu, že
prechod cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľa nevyhnutne nepotrebujú za účelom prechodu na
pozemok vo vlastníctve odporcu. Túto skutočnosť mal súd nesporne preukázanú z tvrdení navrhovateľa
a z predložených listinných dôkazov, ako i z výsledku konania vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 13.2.2012 tak, že návrh

navrhovateľa o zriadenie vecného bremena, práva prechodu pešo a osobným motorovým vozidlom
cez pozemok parc. č. X, vo vlastníctve spoločnosti V., Z..F..P.. do rodinného domu č. XX, postaveného
na parc. č. X a k pozemkom parc. č. X V. X nachádzajúcim sa v k. ú. S. N. súd zamietol ako
nedôvodný, pričom konštatoval, že návrh navrhovateľa považuje za špekulatívny, lebo v danej veci
je evidentné, že navrhovateľ sám sebe vytvoril umelú prekážku pre vstup do svojej nehnuteľnosti z

verejného priestranstva tým, že prenajal časť svojej nehnuteľnosti na komerčné účely. Odporca teda
v konaní XC/XXX/XXXX nedôvodne požadoval obmedzenie vlastníckeho práva od odporcu, pričom z
výsledkov dokazovania v tomto konaní XC/XXX/XX vyplýva, že odporca má záujem a snahu naďalej
využívať pozemok parc. č. X na prechod a prejazd k pozemkom parc. č. X V. X a k domu č. s. XXX.Súd s poukazom na ustálenú judikatúru a súdnu prax, kedy súdy podľa § 126 OZ poskytujú ochranu
pred akýmkoľvek zásahom, teda aj pred zásahmi už vykonanými, ktoré trvajú, alebo ktorých vykonanie

hrozí, dospel k záveru, že vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, ktoré odporca nerozporoval, a síce, že
v súvislosti s používaním podchodu na prechod viackrát došlo zo strany odporcu, resp. jeho právnych
predchodcov (rodičov) k slovným a fyzickým útokom na navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov,
čo bolo viackrát predmetom priestupkových konaní, ako aj predmetom trestného konania, teda s
poukazom na históriu susedských vzťahov navrhovateľa a odporcu je nevyhnutné a potrebné, aby

navrhovateľovi bola poskytnutá súdna ochrana a odporcovi bola uložená povinnosť v zmysle petitu
žalobného návrhu.

V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca vlastnícke právo navrhovateľa nerešpektoval a do tohto
nezákonným spôsobom zasahoval. Súd preto o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že tomuto v celom
rozsahu vyhovel.

Pokiaľ právny zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom odporcu a rodičov odporcu
za účelom zistenia, či predmetný pozemok užívajú, a ak áno, v akom rozsahu, súd uvedený návrh
odporcu ako nadbytočný a z dôvodov hospodárnosti konania zamietol, pretože skutočnosť užívania
pozemku týmito osobami mal nesporne preukázanú z výzvy právneho zástupcu odporcu adresovanej

navrhovateľovi zo dňa 25.8.2009 a zo žalobného návrhu odporcu v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX o
zriadenie vecného bremena podaného na tunajší súd dňa 10.9.2009.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 OSP.

Podľa § 142 ods.1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ ako plne úspešný účastník v spore má právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré mu v konaní vznikli. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bol navrhovateľ

povinný vyčísliť si uplatňované trovy konania v lehote 3 dní po vyhlásení rozsudku. Vzhľadom na to, že si
navrhovateľ trovy konania v zákonnej lehote nevyčíslil, súd v zmysle citovaného ustanovenia skúmal, či
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi, zo spisu vyplývajú trovy konania (s výnimkou trov právneho
zastúpenia).

Súd mal preukázané, že s podaním návrhu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie
konania v sume 99,50 eur. Iné trovy (s výnimkou trov právneho zastúpenia) navrhovateľovi zo spisu
nevyplývajú. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu iba v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh, na úhradu ktorých zaviazal v spore neúspešného odporcu. Za
takýchtookolnostísúdvzmyslecit.ust.§151ods.2OSPniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady

trov konania vo vyhlásenom rozsudku, kde konštatoval, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi
aj trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).