Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112201135
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2112201135.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľky: A. Š.,

K.. XX.X.XXXX, O. J., Z. D. XX/X, G.. H.. B. B., K.. XX.X.XXXX, O. Č. Y., O.-Y., B. T. XX/XXXX,
proti odporcovi: 1./ Okresný súd Trnava, so sídlom Trnava, Hlavná ulica 49, IČO: 165 719, 2./
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 17.000,- Eur s príslušenstvom, o uloženie povinnosti
odporcovi v 1./ rade sa ospravedlniť navrhovateľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v I. rade z a m i e t a .

II. Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v II. rade z a m i e t a .

III. Súd odporcovi v I. rade náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania v sume 30,53

Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2012 v znení jeho upresnenia zo dňa
14.07.2012 a čiastočného späťvzatia zo dňa 12.03.2013 žiadala súd, aby odporcovi v I. rade uložil
povinnosť vrátiť navrhovateľke sumu 17.000,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň,
aby odporcovi v II. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke vzniknuté príslušenstvo, a to úroky
z omeškania vo výške 9% ročne, počítané zo sumy 17.000,-Eur od 22.06.2010 do vrátenia sumy
17.000,-Eur odporcom v I. rade. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 22. júna 2010 ako
matka obžalovaného H. Š., K.. XX.XX.XXXX v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. 3T/51/2009 zložila podľa ust. § 81 ods. 1 Trestného poriadku peňažnú kauciu vo výške
17.000,-Eur v prospech Okresného súdu Trnava. Následne po zložení tejto kaucie bol syn H. prepustený
uznesením Okresného súdu Trnava na slobodu, pričom kaucia mala nahradiť jestvujúce dôvody väzby.
Navrhovateľka ďalej dôvodila, že v tom čase predpokladala, že sa jej syn nachádzal v súdnej väzby zo
zákonných dôvodov, a že bol do tejto súdnej väzby po podaní obžaloby Krajskou prokuratúrou Trnava,
vzatý v súlade s Trestným poriadkom a Ústavou SR a tiež podľa Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd. V mesiaci november 2010 sa však dozvedela, že synova väzba od 08. júla

2009 bola nezákonná, pretože nebola do skončenia väzby vyšetrovacej, ktorá skončila dňa 08. júla 2009
potvrdená odvolacím súdom v Trnave. Podľa jej názoru podľa ust. § 238 ods. 3 a § 192 ods. 4 Trestného
poriadkuplatnéhodoNovelyTrestnéhoporiadku01.02.2009musíbyťsúdnaväzbypotvrdenáodvolacím
súdom do skončenia lehoty väzby prípravnej. Krajský súd Trnava ako odvolací súd jej synovi potvrdilsúdnu väzbu až po termíne skončenia väzby vyšetrovacej, a to dňa 16. júla 2009. V tejto súvislosti
ďalej dôvodila, že ak bol syn vo väzbe v rozpore s Trestným poriadkom a Ústavou SR, bol z nej
prepustený dňa 22. júna 2010, po zložení kaucie, ktorá bola zložená na prepustenie z väzby nezákonnej,

a preto považuje vrátenie tejto kaucie Okresného súdu Trnava, na ktorého účte sa peňažné prostriedky
nachádzajú, bez právneho dôvodu. O vrátenie peňažných prostriedkov opakovane žiadala príslušný
senát Okresného súdu Trnava, a to naposledy dňa 30. augusta 2011, avšak vec prejednávajúci sudca
na jej žiadosť nereagoval.

Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu Podnet na preskúmanie oprávnenosti peňažnej kaucie

ako záruky nahradzujúcej dôvody väzby zo dňa 08.12.2010 adresovaný Okresnému súdu Trnava,
Návrh na zrušenie kaucie ako náhrady dôvodov väzby zo dňa 30.08.2011 adresovaný Okresnému súdu
Trnava, Zápisnicu o neverejnom zasadnutí Okresného súdu Trnava zo dňa 30.06.2009 vo veci sp.zn.
3T/51/2009, Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 3T/51/2009 - 293 zo dňa 01.07.2009, Odvolanie
a sťažnosť voči porušeniu zákona Uznesením okresného súdu vo veci konania sp.zn. 3T/51/2009
adresované jej synom Krajskému súdu Trnava, Predkladaciu správu Okresného súdu Trnava vo veci

sp.zn. 3T/51/09 zo dňa 07.07.2009 adresovanú Krajskému súdu Trnava, Uznesenie Krajského súdu
Trnava č.k. 4Tos/61/2009 - 303 zo dňa 16.07.2009, Príkaz na prepustenie z výkonu väzby Krajského
súdu Bratislava vo veci sp.zn. 3Tos/64/2010 zo dňa 31.08.2010, Zápisnicu o pojednávaní Okresného
súdu Trnava zo dňa 22.06.2010 vo veci sp. zn. 3T/51/09, Opatrenie Okresného súdu Trnava č.k.
3T/51/2009-367zodňa22.06.2010,Záznamozloženísumy17.000,-Eurzodňa23.06.2010,Uznesenie

Okresného súdu Trnava č.k. 3T/51/2009 - 371 zo dňa 22.06.2010, Uznesenie Okresného súdu Trnava
č.k. Tp/2/09 - 96 zo dňa 10.01.2009, Zápisnicu o neverejnom zasadnutí Okresného súdu Trnava č.k.
3T/51/2009-287 a Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp. zn. 3Tos/64/2010 zo dňa
31.08.2010. Procesný súd pripojil spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/51/2009.

Pokiaľ ide o odporcu v II. rade, navrhovateľka svojím podaním doručeným súdu dňa 17.07.2012

upresnila svoj návrh na začatie konania v tom zmysle, že odporca v II. rade Slovenská republika
je povinná navrhovateľke zaplatiť 9% ročný úrok z omeškania, počítaný zo sumy 17.000,-Eur od
22.06.2010 do vrátenia peňazí, a to titulom náhrady škody vzniknutej navrhovateľke podľa § 9 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z.z. v nadväznosti na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na ust. §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Svoje nároky voči odporcovi v I. rade navrhovateľka právne

odôvodnila poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka a sumu 17.000,-Eur žiadala navrhovateľka
vydať z dôvodu, že odporca v I. rade jej predmetnú čiastku zadržiava neprávom.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca v I. rade podaním doručeným súdu dňa 19.06.2012, ktorým
podanímžiadalsúd,abynávrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuzamietol.VosvojomvyjadreníodporcavI.
rade uviedol, že dňa 23.06.2009 bola podaná na Okresný súd Trnava obžaloba na obvineného H. Š. pre

obzvlášť závažný zločin, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi, ktorá vec je vedená pod sp. zn. 3T/51/2009. Dňa 22.06.2010 vec
prejednávajúci sudca vydal opatrenie pod č.k. 3T/51/2009 - 367, ktorým podľa ust. § 81 ods. 2 písm. a/
Trestného poriadku určil výšku peňažnej záruky za náhradu väzby obžalovaného H. Š., t.č. vo výkone
väzby v ÚVV Leopoldov na 17.000,-Eur. Táto suma mala byť zložená na účet Okresného súdu Trnava

najneskôr do 12.00 hod. dňa 23.06.2010. Opatrenie bolo odôvodnené tým, že obžalovaný požiadal dňa
09.06.2010 súd o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že jeho matka ponúkla peňažnú záruku za
väzbu. Z dokladu Všeobecnej úverovej banky, a.s. z dňa 22.06.2010 vyplýva, že navrhovateľka vložila
v hotovosti na účet Okresného súdu Trnava sumu 17.000,-Eur. Na základe uvedených skutočností bol
obžalovaný prepustený z väzby na slobodu za súčasného prijatia peňažnej záruky za jeho väzbu, ktorú

zložila navrhovateľka, ako matka obžalovaného. V tejto súvislosti poukázal odporca v I. rade na ust. §
81 ods. 3 a 4 Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení Zákona č. 650/2005 Z.z., v zmysle
ktorého o vrátení kaucie prijatej v trestnej konaní obligatórne rozhoduje sudca prejednávajúci trestnú
vec, avšak až po splnení zákonom predpísaných podmienok. V súčasnom štádiu trestného konania nie
je možné rozhodnúť o vrátení kaucie.K podanému návrhu sa vyjadril aj odporca v II. rade podaním doručeným súdu dňa 20.11.2012 a žiadal
súd, aby návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
podľa jeho názoru o zrušení peňažnej záruky a jej vrátení osobe, ktorá ju na účet súdu zložila rozhoduje

súd v príslušnom trestnom konaní, v ktorom bola záruka zložená, a to postupom podľa ust. § 81 ods.
5 Trestného poriadku. Civilný súd v občiansko-súdnom konaní nemá právomoc preskúmavať postup a
rozhodovaciu činnosť súdov v trestnom konaní a nie je tak oprávnený ani preskúmavať a posudzovať
existenciu dôvodov väzby v trestnom konaní, ktorá bola nahradená zložením peňažnej záruky, a teda ani
dôvodnosť ďalšieho trvania peňažnej záruky. Právne vzťahy medzi súdom, ktorý určuje výšku peňažnej

záruky podľa ust. § 82 ods. 2 Trestného poriadku a osobou, ktorá peňažnú záruku zloží, sú upravené
ustanoveniami Trestného poriadku a jedine príslušný súd v trestnom konaní môže rozhodnúť o zrušení
záruky a jej vrátení, ak sú na to splnené podmienky podľa Trestného poriadku. Pokiaľ navrhovateľka
namieta nedodržanie procesného postupu, a to zmeškanie lehoty pre vydanie uznesenia o zamietnutí
sťažnosti obžalovaného proti rozhodnutiu o ponechaní vo väzbe, a teda podľa navrhovateľky nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514 /2003 Z.z. a nezákonnosť samotnej

väzby obžalovaného H. Š. V. XX.XX.XXXX, poukázal odporca v II. rade na skutočnosť, že ide o činnosť
orgánu verejnej moci priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, ktorá nemôže byť posudzovaná ako
nesprávny úradný postup orgánu, ale len vo vzťahu k zákonnosti samotného rozhodnutia v zmysle ust. §
6 Zákona č. 514/2003 Z.z. a v tomto prípade namieta právomoc civilného súdu preskúmavať zákonnosť
rozhodnutia o väzbe vydaného v trestnom konaní. V tejto súvislosti ďalej odporca v II. rade dôvodil,

že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je
potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, aby nastala udalosť, ktorá môže, resp. má za následok
vznik samotnej škody, ujmy a predovšetkým príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom
má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň, a to, že bola splnená

podmienka vydania a zrušenia nezákonného rozhodnutia, že navrhovateľovi vznikla škoda a že táto
škoda by nebola vznikla, keby v príslušnom konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak
nie je daná príčinná súvislosť nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí pre pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Rovnako tak v konaní o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci

pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom a práve v dôsledku takéhoto konania
navrhovateľka utrpela škodu. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody, nakoľko nie je preukázaný namietaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci, resp.
vydanie nezákonného rozhodnutia v konaní, ako ani vznik škody, ktorej náhrady sa navrhovateľka od
odporcu v II. rade domáha. Márne uplynutie lehoty na vydanie rozhodnutia o väzbe má za následok

okamžité prepustenie obvineného z väzby. V prípade naplnenia tohto dôvodu je súd konajúci vo veci
povinný prepustiť obvineného z väzby alebo obžalovaného bez ďalšieho posudzovania jej dôvodnosti a
zákonnosti, a to v akomkoľvek štádiu trestného konania. Otázka, či bola, alebo nebola zachovaná lehota
pre vydanie rozhodnutia o väzbe, teda otázka zákonnosti alebo nezákonnosti samotnej väzby, však
môže byť predmetom skúmania jedine v rámci trestného konania a rozhodnúť o nej môže jedine súd

konajúci v príslušnej trestnej veci. O sťažnosti proti rozhodnutiu o ponechaní vo väzbe rozhodol Krajský
súd Trnava Uznesením zo dňa 16.07.2009 sp. zn. 4Tos/61/2009,ktorým predmetnú sťažnosť zamietol.
Aj v ďalšom priebehu trestného konania sa súdy opakovane zaoberali žiadosťami obžalovaného Š. o
prepustenie z väzby, pričom v žiadnom rozhodnutí nebola konštatovaná nezákonnosť vykonanej väzby a
žalovaný bol prepustený z väzby až na základe zloženia peňažnej záruky ako náhrady väzby. Civilný súd

v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. nemá právomoc preskúmavať rozhodovaciu
činnosť súdov v trestnom konaní a posudzovať zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutí vydaných ako
dôsledok tejto činnosti a týmito rozhodnutiami je viazaný. Pokiaľ za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci označila navrhovateľka úroky z omeškania zo sumy zloženej ako peňažná záruka za náhradu
väzby obžalovaného odo dňa ich zloženia až do ich vydania, podľa názoru odporcu v II. rade, úroky

z omeškania predstavujú sankciu postihujúcu dlžníka v prípade nesplnenia jeho záväzku voči svojmu
veriteľovi riadne a včas. Na ich úhradu tak môže byť zaviazaný jedine dlžník, teda subjekt, ktorý je
v omeškaní s plnením svojho záväzku voči veriteľovi a vždy sú príslušenstvom splatnej pohľadávky.
Nemôžu byť samostatným nárokom uplatniteľným ako náhrada spôsobenej škody predtým ako sa vôbec
stanú splatnými. Až neuhradením úrokov z omeškania, ktoré by bol dlžník, v danom prípade Okresný

súd Trnava zaviazaný zaplatiť veriteľovi, v tomto prípade navrhovateľke vzniká ujma na majetku veriteľa,
ktorému nie je poskytnuté plnenie, na ktoré má nárok. Pokiaľ je vznik takejto ujmy v príčinnej súvislosti s
preukázaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci,
jemožnésanáhradytakejtoujmynáslednedomáhaťprostredníctvomžalobyonáhraduškodypodľaust.Zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa poznatkov odporcu v II. rade však neexistuje medzi navrhovateľkou a
odporcom v I. rade žiadna právna skutočnosť, ktorá by odporcu v I. rade zaväzovala na úhradu úrokov z
omeškania požadovaných navrhovateľkou ako náhrada spôsobenej škody a navrhovateľke tak nemohla

ani vzniknúť škoda vo výške takto neuhradených úrokov, za ktorú by mohla a mala niesť zodpovednosť
odporkyňa v II. rade.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 12.03.2013 zástupca navrhovateľky uviedol, že celá žaloba ohľadne
sumy 17.000,-Eur, ktorá bola zložená ako kaucia a nachádza sa v depozite Okresného súdu Trnava
sa zakladá na nesprávnom úradnom postupe Krajského súdu Trnava, ktorý dňa 16.07.2009 v konaní

4Tos/61/2009 vydal uznesenie v rozpore s ust. § 238 ods. 3 a § 192 ods. 4 Trestného poriadku platného
01.02.2009. Ten nesprávny úradný postup nastal tým, že predmetný súd nerozhodol v lehote, ktorú
mu ukladá trestný poriadok. Krajský súd o sťažnosti voči uzneseniu, ktorú podal dňa 01.07.2009 voči
pokračovaniu súdnej väzby po podaní obžaloby krajským prokurátorom 23.06.2009 mal rozhodnúť do
uplynutia lehoty z väzby z prípravného konania do 08.07.2009. Tým, že nerozhodol v lehote, ktorú mu
ukladá zákon, teda trestný poriadok, nastal právny následok, teda vznik škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003. Nesprávny úradný postup vidí v tom, že
Krajský súd Trnava vôbec rozhodol o podanej sťažnosti voči Uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.
4Tos/61/2009 zo dňa 16.07.2009, pričom mal síce rozhodnúť o sťažnosti, avšak mal zrušiť Uznesenie
Okresného súdu Trnava zo dňa 01.07.2009. Postup Krajského súdu Trnava považuje za nesprávny
úradný postup, lebo v zákonnej lehote nerozhodol. V tomto prípade sa nevyžaduje ďalšie rozhodnutie,

stačí konštatovanie nedodržania zákonnej lehoty. Následkom nesprávneho úradného postupu nastala
skutočnosť, že 22.06.2010 bol prepustený H. Š. na kauciu, zloženú jeho matkou. Následne jeho matka
žiadala o vrátenie kaucie, avšak táto jej doposiaľ vrátená nebola. Nebol tento jej návrh ani prejednaný,
pričom dôvody väzby sa nenaplnili nezávisle na tom, či bola kaucia zložená. Zástupca navrhovateľky
ďalej uviedol, že podľa jeho názoru vec prejednávajúci sudca mal rozhodnúť o návrhu na vrátenie

kaucie, avšak toto neurobil a podľa jeho vyjadrenia to ani nemieni urobiť, až do rozhodnutia vo veci
samej. Navrhovateľke bolo týmto postupom uprené právo disponovať svojím majetkom. Pokiaľ ide o
dôvody väzby obvineného p. Š., zástupca navrhovateľky uviedol, že dôvodmi väzby bolo to, že by mohol
pokračovať v trestnej činnosti, v pestovaní rastlín rodu konope a vzhľadom na hroziaci mu trest mu hrozí
aj úteková väzba. Pokiaľ ide o tieto dôvody väzby, podľa názoru zástupcu navrhovateľky, dôvody väzby

sa zmenili v tom, že obžalovaný H. Š. pracuje, dostavuje sa na pojednávania, dobrovoľne sa zdržiava
v mieste svojho bydliska, nebol nikde v zahraničí a nebol mimo Slovenskej republiky. Tento stav trvá
30 mesiacov. Zástupca navrhovateľky ďalej na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o námietky
ohľadom ostatných porušení zákona uvádzané v jeho návrhu a jeho upresnení, na týchto netrvá a
netrvá na tom, aby súd vyslovoval ich nezákonnosť, prípadne ich prejednával v tomto konaní. Podľa jeho

názoru aj § 81 ods. 5 Trestného poriadku nestanovuje lehotu alebo povinnosť zloženú peňažnú záruku
vrátiť a týmto poškodzuje práva občana na vlastníctvo, pretože podľa jeho názoru každý má právo so
svojím vlastníctvom disponovať a toto právo bolo navrhovateľke odopierané.

Zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 12.,03.2013 sa pridŕžala svojich
vyjadrení uvedených v písomnom vyjadrení sa k samotnému návrhu na začatie konania. Toto svoje

písomné vyjadrenie doplnila v tom zmysle, že opatrením predsedu senátu konajúceho vo veci
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 3T/51/2009 boli stanovené aj obmedzenia pri prijatí záruky, ktoré je
povinnýobžalovanýH.Š.plniť.Tietoobmedzeniavšakneplní,nedostavujesanapojednávaniavytýčené
v tejto veci, teda podľa jej názoru nepominuli dôvody, pre ktoré bola peňažná záruka prijatá. Peňažná
záruka bola prijatá z dôvodu existujúcich práv a platných rozhodnutí o väzbe, ktoré nikdy neboli zrušené

a nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný H. Š. využil všetky opravné prostriedky. O väzbe bolo
rozhodované podľa právnych predpisov platných v čase vzatia obžalovaného do väzby, teda platných
pred novelou účinnou od 01.03.2009. Rozhodovanie o väzbe bolo v súlade s platnými predpismi, ako
aj s judikatúrou vzťahujúcou sa k týmto predpisom, ktorá jasne uvádzala, že pre rozhodnutie je dôležitý
čas prvostupňového rozhodnutia.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 11.06.2013 zástupca navrhovateľky zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach a tieto doplnil v tom zmysle, že podľa Ústavy Slovenskej republiky každý má právo svoj
majetok vlastniť a s ním disponovať. Navrhovateľka dobrovoľne svoj majetok zverila Okresnému súduTrnava a keď zložila kauciu za svojho syna podľa jeho názoru, aj bez ohľadu na to, či sú dôvody väzby
pokryté rozhodnutím, má právo na základe svojej žiadosti, ktorú podala Okresnému súdu Trnava žiadať
ovráteniekaucie.Akébytomaloprávnenásledkypreobžalovaného,jezáležitosťousúdu.Pokiaľprávne

predpisy Slovenskej republiky tomu odporujú, podľa jeho názoru nemôžu platiť. Navrhovateľka dvakrát
žiadala o vrátenie kaucie a súd to ani neprejednal. Kaucia bola zložená pred tromi rokmi. Podľa jeho
názoru aj dôvody väzby už ku dňu rozhodovania súdu netrvajú, keďže spor beží už tri roky a obžalovaný
H. Š. ani neušiel, ani nepácha ďalšiu trestnú činnosť. Podľa jeho názoru, vzhľadom na posun judikatúry
súdov bude potrebné v prípade obžalovaného H. Š. trestné konanie pred Okresným súdom Trnava

zastaviť.

Zástupca odporcu v II. rade zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a žiadal návrh ako
nedôvodný zamietnuť.

Z Uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. Tp/2/09 zo dňa 10.01.2009 súd zistil, že Okresný súd Trnava
predmetným rozhodnutím podľa ust. § 72 ods. 1 a 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v ust. §
71 ods. 1 písm. a/ a c/ Trestného poriadku, obvineného H. Š., K.. XX.XX.XXXX B. I., I. O. J., T.. Z. D. Č..

XX/X, prechodne bytom J., T.. Q. Č.. X, berie do väzby, pričom väzba obvineného sa vykoná v Ústave na
výkon väzby Leopoldov a obvinenému sa započíta do obmedzenia jeho osobnej slobody dňa 08.01.2009
o 17.40 hod. Z Opatrenia Okresného súdu Trnava č.k. 3T/51/2009-367 zo dňa 22.06.2010 súd zistil, že
Okresný súd Trnava podľa ust. § 81 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku určil výšku peňažnej záruky
za náhradu väzby za obžalovaného H. Š. vo výkone väzby ÚVV Leopoldov na sumu 17.000,-Eur. Táto

čiastka mala byť vložená na účet Okresného súdu Trnava, najneskôr do 12.00 hod. dňa 23.06.2010.

Z Uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 3T/51/2009 - 293 zo dňa 01.07.2009 súd zistil, že Okresný súd
Trnava podľa ust. § 238 ods. 3 Trestného poriadku konštatuje u obvineného H. Š., K.. XX.XX.XXXX, že
trvajúinaďalejnezmenenédôvodyväzbypodľaust. §71ods.1písm.a/ac/Trestnéhoporiadku,takako
boli konštatované v Uznesení Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp/2/2009 zo dňa 10.01.2009. Obvinený

sa preto naďalej ponecháva vo väzbe. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je ďalej zrejmé, že súd
dospel k záveru, že naďalej je tu dôvodná obava, že v súvislosti s výškou hroziaceho trestu sa obvinený
bude trestnému stíhaniu vyhýbať a vzhľadom na skutočnosť, že omamnú látku pestoval za účelom zisku,
i to , že v páchaní trestnej činnosti bude v prípade prepustenia na slobodu pokračovať.

Z Uznesenia Krajského súdu Trnava č.k 4Tos/61/2009 - 303 zo dňa 16.07.2009 súd zistil, že Krajský

súd Trnava o sťažnosti obvineného proti Uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/51/2009 zo dňa
01.07.2009 rozhodol tak, že podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného
zamietol. Z odôvodnenia samotného rozhodnutia je zrejmé, že z obsahu spisového materiálu, ako aj
z jednotlivých okolností danej trestnej veci obvineného H. Š. vyplýva, že naďalej pretrvávajú dôvody
tak útekovej, ako aj preventívnej väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a/ a c/ Trestného poriadku

nezmenene, tak, ako boli dôvody uvedené v Uznesení Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp/2/2009 zo dňa
10.01.2009 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tpo/2/2009 zo dňa 20.01.2009.
Krajský súd Trnava ďalej konštatuje, že aj v súčasnom štádiu trestného stíhania obvinenému stále
hrozí uloženie vysokého trestu, a to v rozpätí XX U. XX rokov, pričom z tejto skutočnosti následne tiež
plynie obava z jeho možného skrývania sa a v snahe vyhnúť sa prebiehajúcemu trestnému stíhaniu.

Čo sa týka obavy z možného pokračovania v ďalšom páchaní trestnej činnosti, tak táto rovnako stále
pretrváva, nakoľko sa mal obvinený pestovaniu marihuany venovať po dlhšiu dobu, mal ju pestovať vo
veľkom množstve a so znalosťou veci, nakoľko v snahe dosiahnuť, čo najlepšie výsledky vytváral ideálne
podmienkyapoužívalfinančnénákladnétechnologickézariadenia. Zadanéhostavu,tedaajkrajskýsúd
konštatuje pretrvávajúcu existenciu konkrétnych skutočností opodstatňujúcich ďalšie trvanie dôvodu, či

už útekovej alebo preventívnej väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a/ a c/ Trestného poriadku.

Z Uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 3T/51/2009 - 371 zo dňa 22.06.2010 súd zistil, že Okresný
súd Trnava podľa ust. § 81 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovaného H. Š., K.. XX.XX.XXXX, prepustil zväzby na slobodu za súčasného prijatia peňažnej záruky za jeho väzbu, ktorú zložila vo výške 17.000,-
Eur na účet Okresného súdu Trnava matka obžalovaného A. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. J., Z. D. Č..
X. Zároveň podľa ust. § 82 ods. 1 Trestného poriadku súd ako primerané obmedzenia a povinnosti

uložil obžalovanému H. Š. zákaz vycestovať do zahraničia, zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k
spáchaniu trestného činu, povinnosť pravidelne sa dostavovať na súdne pojednávania, zákaz vzďaľovať
sa z miesta trvalého bydliska, okrem prípadov vybavovania bežných záležitostí a zamestnania a zároveň
uložil obžalovanému, aby neodkladne oznámil Okresnému súdu Trnava každú zmenu jeho trvalého, či
prechodného pobytu.

Z podania navrhovateľky označeného ako ,,Návrh na zrušenie kaucie ako náhrady dôvodov väzby
zo dňa 30.08.2011“ adresovaného Okresného súd Trnava súd zistil, že navrhovateľka predmetným
podaním žiadala odporcu v I. rade, aby kauciu, ktorú zložila dňa 22.06.2010 jej vrátil ako už nepotrebnú,
ktorej dôvody zloženia pominuli časom a priebehom procesných udalostí. Naďalej ponúkla podľa ust. §
80 ods. 1 Trestného poriadku záruku za ďalšie správanie jej syna, teda to, že sa bude dostavovať na
súdne úkony, bude pracovať a nebude páchať žiadne trestné činy, alebo iné protiprávne konania.

Podľa ust. § 123 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa ust.§ 517 ods.1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 4 ods.1, písm. a), bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ust. §81, ods.1,2 a5 Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku

(1) Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na
slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme.

Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až
c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú
záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť
oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže
peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia

a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže
pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.

(2) S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie peňažnej
záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu predseda senátu alebo v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie

a) v rámci postupu podľa § 72 ods. 2 alebo § 302 ods. 2 opatrením určí výšku peňažnej záruky a spôsob
jej zloženia a doručí opatrenie tomu, kto má peňažnú záruku zložiť, alebo

b) postupuje podľa § 72 ods. 2 alebo § 302 ods. 2 bez vydania tohto opatrenia.

(5) Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo
aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý o jej prijatí rozhodol,

ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený
na trest odňatia slobody alebo peňažný trest, alebo trest povinnej práce, môže súd rozhodnúť, že
peňažná záruka trvá do dňa, keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný
trest, alebo vykoná trest povinnej práce, alebo uhradí náklady trestného konania. Obvinený, ktorý bol
právoplatne odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať, aby sa záruka, ktorú zložil, použila na

zaplatenie peňažného trestu alebo uspokojenie priznaného nároku na náhradu škody.

Pokiaľ z obsahu samotného návrhu na začatie konania, ako aj z výpovede jej zástupcu na
pojednávaniach súdu jednoznačne vyplýva, že si v tomto konaní uplatňuje voči odporcovi v I. rade
právo na vydanie sumy 17 000,- Eur podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, pre poriadok je potrebné
uviesť, že v ust.§ 126 Občiansky zákonník poskytuje vlastníkom súdnu ochranu vlastníckeho práva k

hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva,
najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje ( vindikačná žaloba).
Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene zadržiava vec patriacu vlastníkovi a
súčasne mu ju odmieta vydať. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych
je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž

navrhovateľ aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany , ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Avšak z
úspešného preukázania vlastníctva ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na požadovanú ochranu je
už tým samým opodstatnený. Odporca totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie
do vlastníctva navrhovateľa, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom navrhovateľa a pôsobí že,
navrhovateľ na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch,

keď odporca vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z inýchskutočností ( R 65/1972). Občiansky zákonník nič neustanovuje o tom, ako posudzovať vlastnícke
vzťahy k veciam určeným druhovo, najmä peniazom, pokiaľ by došlo k zmiešaniu peňazí patriacich
niekomu ako vlastníkovi a peňazí, ktoré má tá istá osoba u seba z iného dôvodu a ktoré jej ako

vlastníkovi nepatria. Preto napríklad pri uplatňovaní nároku na vrátenie sumy sa tento nárok uplatňuje
nie vlastníckou žalobou na vydanie veci proti tomu, kto ju neprávom zadržiava, ale žalobou na plnenie
v peniazoch s doložením právnej povinnosti žalovaného na toto obligačné plnenie zo zákona, alebo z
prevzatého záväzku ( Z IV s. 358 ods.6).

Pokiaľ z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že si navrhovateľka voči odporcovi v II. rade

uplatňuje právo na náhradu škody spočívajúcej v nevyplatenom úroku z omeškania vo výške 9% ročne,
počítaného zo sumy 17 000,- Eur od 22.6.2010 do vydania sumy 17 000,- Eur navrhovateľke vzniknutej
jej nesprávnym úradným postupom, pre poriadok je potrebné uviesť, že pod pojmom škody treba
rozumieťujmu,ktoránastala vmajetkovejsférepoškodenéhoaktorájeobjektívnevyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ust.§ 9) sú nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, za ktorý sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb , existencia škody, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom
treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Skutočnou škodou môže byť aj
ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov
konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené.

Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku
poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v
dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu). Príčinná
súvislosť znamená, že medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
mociaškodoumusíbyť vzťahpríčinyanásledku,ktorývzťahmusíbyťbezpečnepreukázanýanemožno

ho len predpokladať. Ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti nesprávny úradný postup musí
byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Otázka príčinnej súvislosti je v svojom základe otázkou
skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou
(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je
ale nepochybne posúdením právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný

význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a
práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

V prejdnávanej veci z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených

navrhovateľkou, obstaraných súdom, ako aj z výpovedí samotných účastníkov konania, resp. ich
zástupcov na pojednávaniach súdu mal súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 22.6.2010 vložila v
hotovosti na účet odporcu v I. rade finančné prostriedky vo výške 17.000,- Eur ako peňažnú záruku
za náhradu väzby obžalovaného H. Š. , K. X.X.XXXX v tom čase vo výkone väzby ÚVV Leopoldov,
inak bytom Z. D. XX/X J., a to na základe Opatrenia Okresného súdu Trnava vydaného podľa ust.

§ 81 ods.2, písm. a/ Trestného poriadku v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn
3 T 51/2009 pod č.k. 3T 51/2009 - 367 zo dňa 22.6.2010, pričom odporca v I. rade jej predmetnú
peňažnú záruku doposiaľ, ani na základe jej písomných žiadostí nevrátil. Tieto skutočnosti neboli medzi
účastníkmi konania sporné a okrem iného vyplynuli aj z listinných dôkazov vykonaných procesným
súdom. Spornou bola otázka, či odporcovi v I. rade vznikla povinnosť navrhovateľke predmetné finančné

prostriedky vydať ako neprávom zadržiavané, ako to požadovala navrhovateľka v návrhu na začatie
konania, prípadne či vznikla odporcovi v I. rade povinnosť na takéto plnenie voči navrhovateľke zo
zákona, prípadne inej právnej skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ ide nárok navrhovateľky
navydaniesumy17.000,-Eurakoneprávomzadržiavanejvecipodľaust.§126Občianskehozákonníka,
súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že v konkrétnom prípade sa jednalo o peniaze zložené na

peňažnom účte odporcu v I. rade, ktorých vydania sa navrhovateľka domáhala - teda o veci určené lendruhovo nebolo možné si vydanie takýchto vecí uplatniť žalobou na vydanie veci proti tomu, kto ju údajne
neprávom zadržiava, ale len žalobou na plnenie v peniazoch, a to však s doložením právnej povinnosti
odporcu v I. rade na toto obligačné plnenie zo zákona, prípadne z prevzatého záväzku. Z tohto dôvodu

potom súd takýto návrh navrhovateľky na vydanie sumy 17.000,- Eur považoval za nedôvodný. Nakoľko
však súd nie je viazaný právnym posúdením veci uvedeným účastníkom konania v návrhu na začatie
konania, z úradnej povinnosti v konaní z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, prípadne
obstaraných samotným súdom skúmal, či odporcovi v I. rade vznikla právna povinnosť na finančné
plnenie v rozsahu 17.000,- Eur voči navrhovateľke zo zákona, prípadne z prevzatého záväzku. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že nakoľko navrhovateľka sumu 17.000,- Eur zložila na účet odporcu
v I. rade prísne účelovo, a to ako peňažnú záruku za náhradu väzby svojho syna - obžalovaného
H. Š., narodeného X.X.XXXX, v tom čase vo výkone väzby ÚVV Leopoldov, inak bytom Z. D. XX/X
J., a to na základe Opatrenia Okresného súdu Trnava vydaného podľa ust. § 81 ods.2, písm. a/
Trestného poriadku v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn 3T/51/2009 pod č. k.
3T 51/2009 - 367 zo dňa 22.6.2010 o zrušení takejto peňažnej záruky môže rozhodnúť podľa ust. § 81

ods.5 Trestného poriadku len súd - ( Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/51/2009)
a v prípravnom konaní sudca, ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k
jej prijatiu viedli (pre poriadok je potrebné uviesť, že podľa názoru procesného súdu nahradenie väzby
peňažnou zárukou prichádza do úvahy bez pochýb, ak sú dané dôvody väzby a jej následné zrušenie,
ak tieto dôvody väzby pominuli, a to bez ohľadu na to, či pre procesné pochybenia súdu, spočívajúce,

napr. zmeškaním lehoty na rozhodnutie o väzbe došlo k prepusteniu, napríklad obžalovaného z väzby
- takéto procesné pochybenie totiž môže mať za následok len zánik práva držať napr. obžalovaného vo
väzbe avšak nemá za následok zákonnú povinnosť súdu vrátiť prijatú peňažnú záruku). Až po takomto
právoplatnom rozhodnutí súdu, by odporcovi v I. rade vznikla právna povinnosť - zo zákona predmetnú
sumu navrhovateľke bezodkladne vyplatiť. Nakoľko z vykonaného dokazovania mal procesný súd za

preukázané, že Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/51/2009 doposiaľ nerozhodol
o zrušení predmetnej peňažnej záruky aj takýto prípadný nárok navrhovateľky na finančné plnenie
považoval za nedôvodný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o samotné rozhodovanie o
zrušení peňažnej záruky, procesný súd sa stotožnil s tvrdeniami odporcu v II. rade, že súd v občianskom
súdnom konaní v zmysle vyššie uvedených občianskoprávnych postupov nie je oprávnený nahradiť

rozhodovaciu činnosť súdu v trestnom konaní a rozhodnúť o vrátení peňažnej záruky . Pokiaľ ide o
skutkové tvrdenia odporkyne v I. rade, že dôvody väzby obžalovaného H. Š. trvajú, že tento sa vyhýba
trestnému konaniu a riadne sa nedostavuje na nariadené pojednávania súdu, je možné konštatovať,
že takéto tvrdenia procesný súd po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
3T/51/2009 (za týmto účelom na výslovnú žiadosť navrhovateľky) považoval za pravdivé, nakoľko

obžalovaný sa nedostavil na pojednávania súdu 2.2.2012 ( bol PN), 31.5.2012, požiadal o zrušenie
termínu pojednávania nariadeného na 23.8.2012 a následne na termín 4.12.2012 (z dôvodu PN) a bola
mu za takéto jeho správanie sa uložená aj poriadková pokuta. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť,
že z dokazovania nevyplynulo, že by odporcovi v I. rade vznikla povinnosť na finančné plnenie v
rozsahu 17.000,- Eur voči navrhovateľke z prevzatého záväzku, z ktorého dôvodu aj z tohto pohľadu

bolo potrebné na nároky navrhovateľky na takéto plnenie hľadieť ako na nedôvodné.

Pokiaľideonároknavrhovateľkynanáhraduškodypredstavujúcuúrokyzomeškaniavovýške9%ročne
počítané zo sumy 17.000,- Eur od 22.6.2010 do zaplatenia sumy 17.000,- Eur navrhovateľke je potrebné
uviesť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej vznikla škoda, a to či už vo forme priamej
škody - ujmu , ktorá nastala v jej majetkovej sfére a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, alebo vo

forme ušlého zisku - teda toho, čo by mohla získať, nebyť vzniku škody. V tejto súvislosti sa súd stotožnil
s právnou argumentáciou odporcu v II. rade, že úroky z omeškania predstavujú sankciu postihujúcu
dlžníka v prípade neplnenia jeho záväzku voči veriteľovi riadne a včas. Až neuhradením úrokov z
omeškania dlžníkom riadne a včas ( Okresným súdom Trnava - ak by mu takáto povinnosť v súlade
s hmotným právom vznikla) , by v majetkovej sfére navrhovateľky mohla vzniknúť ujma objektívne

vyjadriteľná v peniazoch, o ktorej by bolo možné uvažovať ako o škode, za ktorú by pri splnení všetkých
vyššie citovaných základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ust.§ 9 citovaného zákona), zodpovedal štát . Nakoľko
sporové konanie je sprevádzané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnostianavrhnúťonichdôkazyjezásadnevecouúčastníkovkonania,ktorýchstíhaajichprocesná
zodpovednosť za to, že v konaní budú ich tvrdenia preukázané a navrhovateľka nepredložila súdu( napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120 ods.4 O.s.p.) žiadne dôkazy o vzniku škody na jej
strane a z vykonaného dokazovania ani nebolo možné dospieť k záveru o pravdivosti jej skutkových
tvrdení o existujúcej škode ( predstavujúcej hodnotu úrokov z omeškania vo výške 9% ročne počítaných

zo sumy 17.000,- Eur od 22.6.2010 do zaplatenia sumy 17.000,- Eur) prejavujúcej sa v jej majetkovej
sfére dospel súd k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej v
súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom odporcu v I. rade, prípadne Krajského súdu Trnava
vznikla škoda, za ktorú by zodpovedal štát, súd jej návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 Ods. 1 O.s.p. a odporcovi v II. rade, ktorý mal vo

veci plný úspech súd priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva,
a to vo výške hotových výdavkov vynaložených na zabezpečenie účasti splnomocneného zástupcu
odporcu v II. rade na nariadených pojednávaniach súdu dňa 11.6.2013 v cene ceny spiatočného lístka
za verejný hromadný dopravný prostriedok na trase Bratislava - Galanta a späť vo výške 5,40 Eur a
dňa 9.8.2012 a 6.12.2012 za spotrebované pohonné hmoty na služobné vozidlo MS SR ev. č. BA 409
SG nasledovne:

- Účasť na pojednávaní 9.8 2012 - vozidlo jazdilo 124 km, z toho 24 km v mestskej prevádzke a 100
km mimo mestskej prevádzky.

Normovaná spotreba u vozidla je v meste .............................8,70 l/100 km

Normovaná spotreba u vozidla mimo mesta ..........................6,43 l/100 km

Podľa normovanej spotreby malo vozidlo spotrebovať ..........8,52 l

Skutočná spotreba vozidla .................................................... (1liter - 1,401 Eur)

Skutočné náklady na PHL sú ..................................................11,93 Eur.

- Účasť na pojednávaní 06.12.2012 - vozidlo najazdilo 124 km, z toho 24 km v mestskej prevádzke a
100 km mimo mestskej prevádzky.

Normovaná spotreba u vozidla je v meste .............................8,70 l/100 km

Normovaná spotreba u vozidla mimo mesta ..........................6,43 l/100 km

Podľa normovanej spotreby malo vozidlo spotrebovať ..........9,161 l

Skutočná spotreba vozidla .................................................... (1liter - 1,441 Eur)

Skutočné náklady na PHL sú ..................................................13,20 Eur.

Hotové výdavky odporcu v II. rade v celkovej výške 30,53 Eur.

Odporcovi v I. rade súd náhradu trov konania nepriznal, hoci aj tento bol v spore úspešný, nakoľko
odporca v prvom rade si trovy konania nevyčíslil v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia a
zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy ( ust.§ 151 ods.1 a
2 Osp.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.