Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/103/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210877
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311210877.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti
súdu o maloletého O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.
- N. č. XXX/XX a otca Z. N., nar. X.XX.XXXX, bytom V., V. XX/X, t.č. ÚVTOS Ružomberok, Dončova 6,
o návrhu otca na zníženie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č.k. 6P/43/2011-29 zo dňa 14. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca zo dňa 15.11.2011, ktorým sa domáhal
zníženia výživného na maloletého O. zo sumy 110,- eur na sumu 50,- eur mesačne odo dňa 18.10.2011,
kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že naposledy o úprave práv a povinností rodičov
k mal. dieťaťu bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 14P/120/2009-57 zo dňa
28.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/82/2009-76 zo dňa 24.11.2009,
kedy bolo zvýšené výživné pre maloletého O. na sumu 110,- eur mesačne odo dňa 9.4.2009. Maloletý
O. v tom čase navštevoval vyšší stupeň základnej školy. Matka žila so svojím priateľom v spoločnej
domácnosti a jej príjem z pracovného pomeru dosahoval výšku 498,- eur. Otec bol zamestnaný s čistým
mesačným zárobkom 398,- eur.

Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že v súčasnosti maloletý O. navštevuje vyšší
stupeň základnej školy, od septembra má študovať na strednej škole, čím sa matke podstatne zvýšia
náklady na jeho výživu. Maloletý sa vo voľnom čase venuje futbalu, jeho zdravotný stav je dobrý.
Matka žije v spoločnej domácnosti s terajším manželom, z ktorého vzťahu pochádza maloleté dieťa.
Príjem matky tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v sume 200,- eur mesačne. Rodina žije
v trojizbovom byte, mesačne hradia na nájom bytu 168,- eur, náklady na elektriku 50,- eur mesačne,
splátka hypotéky predstavuje 75,- eur, poistenie dieťaťu 12,- eur mesačne. Zo správy od ÚVTOS
Ružomberok mal okresný súd preukázané, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 18.10.2011 a
pracovne je zaradený od 1.2.2012. Pracovnú odmenu mal za mesiac február 2012 vo výške 39,68 eur,
za mesiac marec vo výške 76,05 eur, za mesiac apríl 60,- eur. Z odmeny sa mu vykonávajú zrážky na
výživné na základe exekučného príkazu EX 152/10 a zrážky sú odosielané na účet súdneho exekútora.
Výživné bolo zaslané vo februári 2012 vo výške 10,43 eur, v marci 2012 vo výške 19,98 eur, v apríli

2012 vo výške 15,77 eur. Z trestného rozkazu Okresného súdu v Čadci č.k. 3T/65/2011-47 zo dňa 12.
mája 2011 súd zistil, že otec bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

S poukazom na ust. §§ 26, 78 ods. 1 a 75 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd konštatoval, že v konaní
nebola preukázaná zásadná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo
na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu z manželstva a v
súčasnosti poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Súd konštatoval zmenu pomerov aj u
otca, ktorý t.č. vykonáva trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, čím sa mu značne
znížil jeho príjem. Súd však v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine na takúto okolnosť prihliadať nemohol,
pretože tým, že si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, porušoval zákon a
sám zavinil, že došlo k zníženiu jeho celkových príjmov. Prihliadajúc na charakter uvedeného trestného
činu dospel okresný súd k záveru, že by nebolo v zhode s účelom trestu, ktorý bol za takýto trestný čin
otcovi uložený, aby jeho výkon bol dôvodom na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu
iba v obmedzenej miere, ktorá by zodpovedala obmedzeným zárobkovým pomerom počas výkonu trestu
odňatia slobody. Okresný súd teda vychádzal zo zárobkových možností otca, ktoré mal v čase pred
výkonom trestu odňatia slobody, t.j. v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Z uvedených dôvodov
okresný súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol, keď prihliadal aj na dĺžku trestu
odňatia slobody v trvaní jeden rok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že
návrhu na zníženie výživného bude vyhovené. V odvolaní zdôraznil, že dňa 18.10.2011 nastúpil do
výkonu trestu odňatia slobody a ostal bez príjmu a schopnosti platiť stanovené výživné vo výške 110,-
eur mesačne. Do práce bol zaradený až od 1.2.2012 a výška jeho zárobku nie je dostačujúca na to, aby
platil súdom stanovené výživné. Po skončení trestu nastúpi do zamestnania a bude schopný a ochotný
naďalej platiť výživné vo výške 110,- eur mesačne.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Maloletý O. začal navštevovať strednú školu v Kysuckom Novom Meste, čím sa zvýšili výdavky na
cestovné, keďže do školy cestuje autobusom. Jedna cesta stojí 2,30 eur, čo mesačne predstavuje
46,- eur. Dieťaťu poskytuje vreckové 10,- eur týždenne, čo predstavuje 40,- eur mesačne. Okrem toho
výdavky na stravu a oblečenie neustále stúpajú. Zdôraznila, že otec sa svojím správaním a postojom
k maloletému dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Jej príjem sa znížil, pretože je na materskej
dovolenke. Za žiadnych okolností nesúhlasila so znížením výživného, pretože mal. O. je vo veku, kedy
sa náklady na jeho výživu neustále zvyšujú.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení § 156
ods. 3 O.s.p.) tento rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o zníženie výživného,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v jeho opravnom
prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že úprava výživného sa uskutoční vždy podľa
stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V priebehu času môže dôjsť ku zmene potrieb
oprávneného, predovšetkým v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa (fyzickým dospievaním, školskou
dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu (napr. v dôsledku rastu alebo
dôvodného poklesu jeho príjmu, v dôsledku zníženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič
vyživovaciu povinnosť). Uvedené faktory môžu odôvodniť zvýšenie alebo zníženie stanovených čiastok
výživného, alebo dokonca i zrušenie povinnosti. Musí však ísť o zmenu pomerov zásadného charakteru,
nemôže ísť iba o prechodnú, resp. krátkodobú či dočasnú zmenu. Zmena pomerov sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča
voči maloletému.

Vzhľadom na zákonné možnosti zmeny pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine a § 163 O.s.p. bolo potrebné dôsledne skúmať, či v období od posledného rozhodovania došlo
ku kvalifikovanej a relevantnej zmene pomerov, či sa jedná o závažnú zmenu pomerov, ktorá nemá len
prechodný charakter.

Z hľadiska právneho rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa
pri hodnotení zistených skutočností, ako aj s jeho závermi. Tak, ako správne konštatoval okresný súd, v
období od posledného rozhodovania o výživnom pre maloletého O. nedošlo k podstatnej a relevantnej
zmene pomerov, ktorá by umožňovala zmeniť pôvodné rozhodnutie. Nezmenili sa výrazným spôsobom
pomery maloletého dieťaťa a pokiaľ ide o pomery na strane otca, s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine (citovaného v napadnutom rozhodnutí) nebolo možné prihliadať na aktuálny pokles príjmu otca
z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy.

V nadväznosti na dôvody odvolania krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa rodič
zbavil svojím úmyselným konaním, kvôli ktorému bol odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej
možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať
na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že dôvodom výkonu trestu odňatia slobody je prečin zanedbania
povinnej výživy, ktorého sa otec dopustil napriek tomu, že už bol odsúdený za rovnaký prečin trestným
rozkazom Okresného súdu Čadca sp.zn. 1T/101/2010 zo dňa 17.9.2010 a kedy mu bol trest odňatia
slobody podmienečne odložený. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti otca a jeho recidívu nebolo
možné pristúpiť k úprave výšky výživného pri zachovaní princípu priority povinnosti rodiča vyživovať
svoje deti.

Na základe uvedených skutočností a dôvodov uvedených vyššie krajský súd rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil, keď mal za to, že doteraz stanovená výška výživného aj v súčasnosti
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a v konaní neboli preukázané zákonné dôvody pre
zmenu rozhodnutia o výživnom.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej časti o trovách
konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. aplikovaného súdom prvého stupňa
na prejednávanú vec.

Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých
je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o
trovách odvolacieho konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2016. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.