Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111238308
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111238308.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. X.XX.XXXX, bytom M. - O. č. XXXX,

zast. JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Fr. Mojtu č. 43, Nitra, proti odporcovi: Ján
Minárik - UNIREAL, s miestom podnikania 951 44 Ľudovítová 65, IČO: 37 447 483, zast. JUDr. Annou
Jamborovou, advokátkou so sídlom Farská 5, Nitra, o návrhu navrhovateľa o zaplatenie 1.660,- € s prísl.,
sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.12.2011 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.660 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že dňa

9.2.2011 uzavrela s odporcom zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. § 642 Obch. zákonníka, na základe
ktorej sa odporca zaviazal vyvíjať činnosť k vytvoreniu príležitosti pre ňu, na uzatvorenie kúpnej zmluvy,
lebo mala záujem o kúpu nehnuteľnosti v kat. území H., na LV č. XXXX o výmere 1.174m2. Odmena za
sprostredkovanie bola dohodnutá vo výške 1.660,-Eur. Odporca sa v čl. V. zmluve zaviazal dbať na jeho
pokyny za účelom naplnenia dohodnutého cieľa. Prioritou navrhovateľky a rozhodujúcou požiadavkou
pri kúpe citovanej nehnuteľnosti bolo, že nehnuteľnosť musí byť určená na stavebné účely, lebo hľadala
pozemok na stavbu polyfunkčnej budovy. Odporca ju výslovne uistil, pred uzavretím kúpnej zmluvy, že
uvedenánehnuteľnosťjeurčenákzástavbe,t.j.žesajednáostavebnýpozemok,naktorombudemožné

zrealizovať plánový projekt polyfunkčnej budovy. Kúpna zmluva bola uzavretá 28.2.2011. Navrhovateľka
až po podpise kúpnej zmluvy prostredníctvom vyjadrenia Mesta Nitra z 12.4.2011 sa dozvedela o
skutočnosti, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné využiť v súčasnosti ako stavebný pozemok k
stavbe, lebo Mesto Nitra nevypracovalo podrobnú územno - plánovaciu dokumentáciu a z toho dôvodu
nie je možné stavbu na uvedených nehnuteľnostiach realizovať.

Uviedla, že odporca v čase, keď sa zmluva uzatvárala, mal vedomosť o tom, že tento pozemok nebude
vyhovovať účelu, pre ktorý oň prejavil záujem a túto skutočnosť pred ňou zámerne zatajil. V zmysle

ust § 49 a Obč. zákonníka bola zo strany odporcu uvedená do omylu, pričom uviedla, že odporca
jej sprostredkoval kúpu nehnuteľnosti, ktorá nespĺňala jej požiadavky a to napriek tomu, že o týchto
závažných skutočnostiach vedel. Uviedla, že zmluva o sprostredkovaní je pre skutkový omyl neplatná
a preto ponechanie si provízie vo výške 1.660 eur odporcom, je bezdôvodným obohatením. Odporcu
vyzvala, aby jej províziu vrátil, čo odmietol.Súd vydal dňa 15.5.2012 platobný rozkaz č.k. 7Ro 401/2011-23, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom
rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenie navrhovateľky sa

nezakladá na pravde. Uzavretím kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi a kupujúcou bol zo strany realitnej
kancelárie predmet sprostredkovateľskej zmluvy splnený. Pred podpisom zmluvy bola navrhovateľka
informovaná o stanovisku mesta k využitiu parc.č. XXX k.ú. H.. V čl. IV. bod 2 kúpnej zmluvy
navrhovateľka vyhlásila, že sa oboznámila so stavom nehnuteľností z vlastníckych dokladov a s
ohliadkou na mieste samom. Zo strany realitnej kancelárie bola dôsledne dodržaná sprostredkovateľská

zmluva a uzavretím kúpnej zmluvy splnený jej predmet, za ktorú aj právom patrí sprostredkovateľovi
odmena a to znamená, že neexistuje právny dôvod na jej vrátenie.

Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že odporcu im dohodil známy, nakoľko mala
záujem kúpiť stavebný pozemok alebo už stojacu nehnuteľnosť, ktorá by sa dala rekonštruovať na
polyfunkčnú budovu alebo prevádzku. Oslovila odporcu spolu s konateľom spol. Pizza Smejo s.r.o.
L. D., ktorému uviedli, že majú záujem o takú nehnuteľnosť. S L. D. sa zúčastnili viacerých ohliadok

spolu s odporcom. Naskytla sa im možnosť, ktorú im ponúkol odporca na kúpu pozemku v časti
H.; s predávajúcimi sa nestretli, všetko bolo riešené cez odporcu. Zavolali architekta, pričom keď
prišiel architekt, odporca tam nebol, ktorý riešil umiestnenie stavby na pozemku v tvare trojuholníka.
Kúpnu cenu zaplatili predávajúcim v banke na ruku a následne požiadali o vyhotovenie projektu na
stavbu budovy. Vtedy sa zistilo, že na pozemku je stavebná uzávera, pričom zistili, že mesto neplánuje

územnoplánovaciu štúdiu. Pokiaľ by ju mali urobiť sami, stálo by to 33.000 eur približne, na čo nemali
peniaze. Odporca poznal ich situáciu a to najmä s požiadavkou kúpnej ceny, do akej sa zmestili. Zmluva
o sprostredkovaní bola podpísaná tesne pred tým, ako sa podpísala kúpna zmluva na sporný pozemok,
kedy im odporca povedal, či sú ochotní zaplatiť províziu, pretože od predávajúcich províziu nedostane.
Aj toto bolo neštandardné, pretože províziu zväčša platí predávajúci. Podpísala s odporcom zmluvu

o sprostredkovaní, odporca ju neupozornil, že na pozemku je stavebná uzávera. Za sprostredkovanie
predaja zaplatila odporcovi 1.660,-eur a o niekoľko dní podpísala kúpnu zmluvu.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd vyhovel žalobe. Uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že odporca mal vedomosť ohľadom pozemku, ktorý navrhovateľka kúpila, že je potrebné vložiť vysoké
investície, aby bolo možné ho pripojiť na siete. Na pojednávaní 6.3.2013 uviedol, že všetky siete sa

na pozemku nachádzajú, že to nie je problém, pričom aj z vyjadrení elektrární aj plynární vyplynulo,
že by bolo potrebné investovať väčšie finančné prostriedky za účelom pripojenia. Odporca vedel, aký
pozemok navrhovateľka hľadá a aj aký má finančný strop a aj na aký účel. Navrhovateľka bola uvedená
do omylu, tým, že bolo deklarované, že pozemok, ktorý kúpila, že sa dá na ňom stavať. Na vydanie
stavebnéhopovoleniasavyžadujesúhlasmesta,avšakvypracovanieúzemnoplánovacejdokumentácie,

urbanistická štúdia, ktorú mesto nevypracuje a bez toho ani nevydá stavebné povolenie. Preto ani nie
je možné na pozemku zahájiť stavbu. Odporca tieto skutočnosti vedel, čo bolo preukázané, najmä
výpoveďami svedkov a ako realitný maklér, ktorý pôsobí v tejto oblasti dlhšiu dobu, sa mal o tieto
skutočnosti zaujímať na jednotlivých úradoch a navrhovateľku na to upozorniť. Odporca však tieto
skutočnosti zatajil pri podpise zmluvy a vyšli najavo až po zrealizovaní kúpi.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že bol oslovený vlastne p. D. v roku 2010 u ich
spoločného známeho s tým, že by potreboval kúpiť pozemok, alebo starší dom a požiadal ho o
sprostredkovanie tejto kúpi. Oboznámil sa so sumou, ktorú môže prefinancovať, nakoľko na stavbu
mali poskytnutý úver a preto bolo treba postupovať rýchlo, aby im neprepadol. Začal hľadať vhodné
nehnuteľnosti, aj im niekoľko pozemkov ukázal, až sa dopracovali k pozemku, ktorý nakoniec

navrhovateľka kúpila. Predložil im LV, ktorý bol čistý, geometrickú snímku a boli pozemok pozrieť s
tým, že na ňom boli dva bilboardy, ktoré im ale neprekážali, pretože by im za ne boli platili. Nechal im
nejaké dni na rozmyslenie, ohlásili sa, že im to vyhovuje a preto im doniesol list vlastníctva, snímku z
katastra a vyjadrenie mesta na funkčné využitie, ktorú požiadavku mala navrhovateľka. Tieto doklady
im priniesol do ich prevádzky u R., všetky tri im odovzdal, pričom jemu tieto podklady dal predávajúci p.

H.. Oni si doklady prevzali, prefotili, pýtal sa ich či im rozumia. Uviedli, že je všetko v poriadku a keďže
boli rozhodnutí nehnuteľnosť kúpiť, požiadal ich podpísať zmluvu o sprostredkovaní, do ktorej požiadalnavrhovateľku, aby vypísala svoje nacionálie a potom zmluvu aj podpísali. Zmluva bola podpísaná
9.2.2011 a následne kúpna zmluva 28.2.2011, teda navrhovateľka mala dosť času na rozmyslenie a
zistenie všetkých okolností o pozemku. Kúpnu zmluvu si následne prečítali a súhlasili s ňou, vyplatili

predávajúcemu kúpnu cenu a považoval svoju činnosť za dokončenú.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh ako právne nedôvodný zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Poukázal na to, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní dňa 9.2.2011, ktorou sa
odporcazaviazalvyvíjaťčinnosťsmerujúcuktomu,abyzáujemcamoholuzatvoriťkúpnuzmluvu.Jevnej
uvedenánehnuteľnosťoznačenímk.ú.,LVavýmerou.Dňa1.3.2011bolauzatvorenákúpnazmluva,teda

navrhovateľka mala možnosť za toto obdobie zistiť si všetko ohľadom výstavby, prípadne inžinierskych
sietí na pozemku. Navrhovateľka všetko riešila ex post, čo nasvedčuje, že mala nezodpovedný prístup
k svojim záležitostiam. Poukázala aj na to, že svedkyňa Ing. Z. poprela tvrdenia svedka D., ktorý tvrdil,
že mu mala povedať, že bez štúdie na pozemku nič nepostaví a že štúdia vyjde asi 1 mil. Sk. Rovnako
poprela tvrdenia svedka, že sa bol odporca asi 3x pýtať na parc. č. XXX. Navrhovateľka prekrúca fakty
a snaží sa vykresliť odporcu ako niekoho, kto ju dotlačil do kúpi kvôli provízii. Bolo doložené vyjadrenie

Mesta Nitra z 11.11.2010 adresované L. H., ktoré vyjadrenie spolu s LV a kópiu kat. mapy odovzdal
odporca navrhovateľke, hoci to nebola jeho povinnosť. Aj svedok Z. uviedol, že si okolnosti ohľadom
pozemku zisťoval sám. Uviedla, že navrhovateľka je svojprávna, podpísala zmluvu o sprostredkovaná aj
kúpnu zmluvu slobodne a vážne, bez tiesne a dnes ich obidve spochybňuje. Zmluva o sprostredkovaní
netrpí žiadnou právnou vadou. Odporca poskytol službu, na ktorú sa zaviazal a nie je zodpovednosťou

odporcu ako realitného makléra, že navrhovateľka nedostane stavebné povolenie. Odporca sa zaviazal
iba na vyhľadanie zmluvného partnera, za čo mu prináleží odmena pri uzavretí zmluvy.

Svedok L. D., uviedol, že bol konateľom spol. Pizza Smejo, s.r.o. kde je jedinou spoločníčkou
navrhovateľka. Oslovili realitného makléra - odporcu, oboznámil ho s ich požiadavku, že chcú kúpiť
pozemok na polyfunkciu, kde by bol dobrý prístup inžinierskych sietí, pre účely výstavby pizzérie.

Odporca im postupne ukázal 3 nehnuteľnosti, ktoré z rôznych dôvodov nevyhovovali a potom prišla
na rad nehnuteľnosť v H.. Najskôr ju bol pozrieť on s odporcom, potom spoločne aj s navrhovateľkou
a odporcom. Odporca tvrdil, že tam siete sú a to elektrina, voda a kanalizácia. Povedal, že problém
môže byť s plynom, ale že pokiaľ plynárne oslovia, tak im tam plyn musia dotiahnuť. Až následne zistili
problémy so sieťami a to v prvom rade v tom, že elektrina tam síce je, ale vysoké napätie, na čo sa nedá

napojiť Keď sa bol pýtať v elektrárňach, tak mu zamestnanec, s ktorým jednal - K. Y., povedal, že sa
tam na túto oblasť a to konkrétne parcelu, ktorú kúpili, bol pýtať jeden pán, ktorého opísal ako odporcu
a ktorému mal povedať, že tam elektrina nie je. Pracovník elektrární povedal, že by bolo potrebné
vybudovať trafo stanicu, ktorá stojí asi 1 mil. korún, resp. sa dohodnúť s F., ktorí tam majú vybudovanú
stanicu. Uviedol, že kanalizácia tam bola, ale ohľadom vody následne zistili, že táto je asi 300 m ďalej.

Rovnako následne zistili, že sa tam nedá napojiť na plyn, pretože je tam len vysokotlak a že aj domy,
ktoré tam stoja, nie sú napojené na plyn. Pokiaľ ide o stanovisko o funkčnom využití pozemku, toto im
odporca nedal. O tom, že sa na pozemku nedá stavať, zistili až po kúpe pozemku. Pred uzatvorením
kúpnej zmluvy mu odporca dal papiere a to LV, foto z katastrálnej mapy a nákres, čo nebol projekt, ale
kresba budovy, ktorú tam pôvodne chcel stavať syn p. H.. S p. H. sa stretli len v banke pri podpise

kúpnej zmluvy, kedy mu navrhovateľka v diskrétnom boxe odovzdala kúpnu cenu. Navrhovateľka chcela
rýchlo začať stavať, hľadali architekta, ktorý chcel vidieť predovšetkým funkčné využitie pozemku a
podal žiadosť na mesto. Predtým bol na meste a to za p. Z. na úseku architekta Mesta Nitra, ktorá mu
povedala, že bez štúdie na pozemku nič nepostavia, pričom štúdia by vyšla asi na 1 mil. korún. Okrem
toho uviedla, že aj p. H. sa tam bol na to pýtať asi 3 krát, a že ho o tejto skutočnosti informovala. Následne

dostali oficiálne stanovisko mesta o funkčnom využití pozemku, nechcel veriť, že im to odporca zamlčal.

Svedok L. H. uviedol, že odporca ho oslovil, či jeho pozemok v H. je na predaj. V tomto čase nehovorili
o žiadnej provízii za predaj, následne odporcovi odovzdal LV, snímku z kat. mapy a vyjadrenie mesta
k funkčnému využitiu pozemku, čo mohlo byť z novembra 2010. Uviedol, že podľa neho sa tam dalo
bez problémov stavať, a to po vydaní stavebného povolenia a splnenia všetkých náležitostí potrebných

k jeho vydaniu. Uviedol, že s kupujúcom sa stretol len pri podpise zmluvy a prevzatí kúpnej ceny. Pred
podpisom kúpnej zmluvy, sa p. D. a navrhovateľky opýtal, či boli na meste a či majú všetko zistené okolo
pozemku. Uviedli, že áno. Svedok potvrdil, že zaplatil odporcovi 1.600 eur, potom čo pozemok predal.Potvrdil, že kanalizácia je na pozemku, elektrina asi 80-100 m od pozemku, voda by sa musela ťahať
cez celý pozemok, ktorý má šírku asi 20 m a plyn by sa musel ťahať od pozemku vzdialenom asi 100 m.

Svedka Ing. K. Y., špecialista správy energetických zariadení, uviedol, že v rámci dotazov záujemcov

o stavbu, resp. iné využitie pozemkov sa na neho ľudia obracajú zo žiadosťami o vyjadrenie sa k
možnosti pripojenia elektrickej energie. Dochádza do kontaktu aj s realitkami. Svedok, si nespomínal, že
by bol priamo hovoril s odporcom. Svedok potvrdil, že ak sa príde nejaký záujemca informovať, či sa na
pozemku nachádza trafo stanica, vysoké alebo nízke napätie, vie udať k tomu stanovisko, ak lokalizuje,
kde sa pozemok nachádza. Na požiadanie vydá aj písomné potvrdenie.

Svedkyňa Ing. arch. U. Z., odborný referent Mesta Nitra uviedla, že má na starosti územno - plánovacie

informácie, vyjadruje sa k funkčnému využitiu územno plánovacej dokumentácii a jej obstarania
Potvrdila, že rokovala s. p. D.. Uviedla, že pozemnoplánovaciu dokumentáciu zóny dáva vypracovávať
mesto, ak je spoločenský dopyt, avšak nie na požiadavku jedného vlastníka, ktorý si v takejto oblasti
kúpi pozemok. Mesto Nitra dalo vypracovať územnoplánovaciu dokumentáciu pre H., ktorá stála 20
000 eur, pričom ide o menšiu výmeru, než je oblasť, ku ktorej vydávalo mesto vyjadrenie. Návrh spred 4

rokov na vypracovanie urbanistickej štúdie v tejto lokalite na mestskom zastupiteľstve neprešiel. Pokiaľ
teda niekto kúpi takýto pozemok, nemôže dostať stavebné povolenie. Územnoplánovaciu dokumentáciu
môže dať vypracovať aj vlastník pozemku, ale musel by sa dohodnúť s mestom, čiže znovu je to
podmienené súhlasom Mesta Nitra. Poprela, že by o pozemku hovorila s odporcom.

Svedok, RNDr. Y. H. uviedol, že jeho otec disponoval vyjadrením Mesta k funkčnému vyžitiu pozemku,

odovzdal ho p. H., ktorý ho mal odovzdať navrhovateľom s tým, že otec v podstate nechcel tento
pozemok predať, ale bol oslovený práve odporcom, že má záujemcov o pozemok. Pozemok bol vedený
ako záhrada. V deň predaja, 28.2.2011, sa stretli všetci 5 a to on, jeho otec, navrhovateľka, p. D., a p.
H. pri Tatra banke na H. ul. v X.. Navrhovateľka sa ich vôbec nepýtala ohľadom inžinierskych sietí na
pozemku, pričom pred podpisom zmluvy sa jej otec opýtal, či vie o funkčnom využití pozemku, na čo ona

povedala, že vie a že všetko potrebné si sama vybaví na meste. Následne jeho otec a navrhovateľka
kúpnu zmluvu podpísali a navrhovateľka v ten deň odišla do banky vybrať peniaze, ktoré aj v hotovosti
jeho otcovi odovzdala. Pri týchto úkonoch všetkých bol aj osobne prítomný. Peniaze boli odovzdané v
deň podpisu, bolo to 28.2.2011.

Svedok Mgr. H. Z., uviedol, že vedel od navrhovateľky a p. D., že hľadali pozemok na stavbu pizzerie.

Odporučil im odporcu ako realitného makléra a bol pri prvom kontaktne medzi navrhovateľkou a
odporcom. Následne už oni komunikovali spolu. Pozemok, ktorý nakoniec navrhovateľka kúpila bol ten,
o ktorý pôvodne mal záujem aj on a bol mu doporučený odporcom. Následne si zisťoval okolnosti
ohľadom inžinierskych sietí a to v elektrárňach a plynárňach a zistil, že tam sú problémy aj s plynom aj s
elektrikou. Stavať by sa tam dalo, ale bolo tam treba veľké investície, nebola tam pripojená ani elektrická

energia ani plyn. Čo zistil o tomto pozemku povedal aj odporcovi a uviedol mu aj z akého dôvodu nemá
o pozemok záujem. Následne sa stretol s p. D., ktorý mu povedal, že našli riešenie, že kúpili pozemok
a keď mu vysvetlil, že ide o tento pozemok, tak mu odporučil, aby si zistil bližšie okolnosti, ale p. D. mi
povedal, že už je neskoro, zmluva bola podpísaná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámi listinné dôkazy

a to, vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku z 11.11.2010 a 12.4.2011, výpis z LV č. XXXX k.ú.
H., výpis zo živnostenského registra odporcu, zmluva o sprostredkovaní z 9.2.2011, výzva na vrátenie
provízie, odpoveď, kúpna zmluva z 28.2.2011, vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku z 29.11.2012,
žiadosť z 26.11.2012, výpis z účtu navrhovateľky z 2.3.2011, stanovisko distribúcie SPP, návrh zmluvy
o pripojení zmluva o pripojení odberného zariadenia, stanovisko ZSE, informatívna kópia z mapy a zistil

tento skutkový a právny stav:

Dňa9.2.2011uzavrelanavrhovateľkaakofyzickáosoba-záujemcasodporcomakosprostredkovateľom
zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obch. zákonníka. V čl. I zmluvy je uvedené, že sa
sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriťkúpnu zmluvu s tretími osobami, predmetom ktorej bude kúpa pozemkov v kat. území H., LV
č.XXXX v celkovej výmere 1174m2. Sprostredkovateľ sa ďalej zaviazal vyhľadať pre záujemcu vhodnú
nehnuteľnosť, ktorá bude spĺňať jeho požiadavky. Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi

dohodnutú províziu za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť. V čl. III. Zmluvy je uvedené, že
sprostredkovateľ informoval záujemcu o konečnej cene za kúpu pozemkov ktorá predstavuje čiastku
58,700.- Eur. Odmenu za sprostredkovanie z obchodu predaja je 1.660 eur, ktorú vyplatí kupujúci
odporcovi pri podpise zmluvy. Táto hotovosť slúži zároveň ako rezervačný poplatok za kúpu dohodnutej
nehnuteľnosti, ktorá v prípade nezrealizovania obchodu z dôvodu odstúpenia kupujúceho táto čiastka

prepadne v prospech odporcu. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť tak, aby došlo k naplneniu
účelu zmluvy a dbať na pokyny záujemcu a dosiahnuť dohodnutý cieľ v termín a najneskôr do 15.5.2011.
Vo všetkých otázkach neupravených touto zmluvou sa zmluvný vzťah účastníkov riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Odporca je zapísaný ako živnostník v predmete podnikania sprostredkovanie
nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností.

Mesto Nitra, dňa 12.4.2010 vydalo pôvodnému vlastníkovi L. H. vyjadrenie k funkčnému využitiu

pozemkov a to parc.č. XXX/X a XXX k.ú. H., kde je uvedené, že podľa územného plánu Mesta Nitra
sa predmetné pozemky nachádzajú v lokalite funkčne určenej pre bývanie a doplnkovú vybavenosť. Z
hľadiska priestorového usporiadania je v predmetnej lokalite navrhovaná zástavba uličná kompaktná
od 1 NP do 6 NP, na väčšej časti pozemku parc.č. XXX/X zástavba uličná kompaktná. Zároveň
upozornil, že schválený územný plán podmieňuje zástavbu v priestorovo - funkčnom celku Diely,

ktorého súčasťou sú aj uvedené parcely, spravovaním podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie,
resp. územnoplánovacieho podkladu na úrovni urbanistickej štúdie, ktoré určí regulatívy funkčného
a priestorového usporiadania jednotlivých pozemkov lokality, dopravného napojenia, napojenia na
technickú infraštruktúru. Rovnaké stanovisko vydalo Mesto Nitra aj navrhovateľke dňa 12.4.2011.

Dňa 1.3.2011 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcimi: L. H. a C. H., a kupujúcou R. F..

Predmetom kúpy bola parc. reg. C evidovaná na kat. mape, parc. č. XXX záhrady o výmere 1174 m2
za kúpnu cenu 58.700 eur, ktorú kupujúca vyplatí predávajúcim pri podpise zmluvy. V zmluve kupujúca
prehlásila, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámila so stavom nehnuteľnosti z vlastných dokladov a
obhliadkou na mieste samom a túto v tomto stave kupuje do svojho výlučného vlastníctva.

Podľa LV č. XXXX k.ú. H. je ako výlučný vlastník zapísaná navrhovateľka a to k parc.č. XXX záhrady o

výmere 1174m2. Z výpisu z účtu navrhovateľky je zrejmé, že dňa 2.3.2011 vykonala výber z bežného
účtu vo výške 55.000 eur.

Navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu listom z 16.11.2011 vyzvala odporcu na vrátenie sumy
1.660 eur z dôvodu, že sa bezdôvodne obohatil prijatím provízie, lebo navrhovateľku uviedol do omylu,
keď jej sprostredkoval kúpu nehnuteľnosti, ktorá nespĺňala jej požiadavky, napriek tomu, že o tejto

skutočnosti vedel.

Distribúcia SPP navrhovateľke listom z 2.2.2013 oznámilo, že odmieta pripojenie odberného plynového
zariadenia, z dôvodu, že nemá pred pozemkom F. ul. - p.č. XXX X., kat. územie H. vybudovanú
distribučnú sieť. Západoslovenská distribučná zaslala navrhovateľke návrh zmluvy o pripojení
odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy, z ktorej vyplynulo, že na fyzické pripojenie

je potrebné splniť podmienky a to vybudovanie novej transformačnej stanice 22/042kV, ktorá bude
mať zabezpečený prístup z verejného priestranstva. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
oznámila, že na verejný vodovod je možné sa pripojiť na ul J. na verejnú kanalizáciu je možné sa zaústiť
na ul. F..

Podľa § 642 Obch. zákonníka, /účinného v čase uzavretia zmluvy/ zmluvou o sprostredkovaní sa

sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu
(províziu).Podľa § 643 Obch. zákonníka, sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať
záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca
je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre

uzavretie tejto zmluvy.

Podľa § 644 Obch. zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva,
ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa § 647 ods. 1 Obch. zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú
za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi
však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v

rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná
zmluva.

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva
o sprostredkovaní, keď sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa bude riadiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Táto dohoda má písomnú formu a preto súd posudzoval právny vzťah podľa

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k podpisu kúpnej
zmluvy došlo v dôsledku sprostredkovania zo strany odporcu, ktorý oslovil predávajúceho s ponukou
na kúpu jeho nehnuteľnosti a sprostredkoval aj stretnutie zmluvných strán a bol aj pri uzavretí kúpnej
zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá cca 20 dní pred uzavretím kúpnej zmluvy a to na
konkrétnu nehnuteľnosť. Kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a predávajúcimi

manž. H., bola nesporne výsledkom činnosti odporcu ako sprostredkovateľa a preto má podľa názoru
súdu nárok na dohodnutú províziu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že odporca nepoprel, že
vedel o tom, že navrhovateľka chce kúpiť nehnuteľnosť pre účely stavby pizzérie a že aj mal k dispozícii
vyjadrenie Mesta Nitra o funkčnom využití pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. To, že toto
vyjadrenie odovzdal navrhovateľke, nepreukázal. Podľa názoru súdu samotná navrhovateľka konala v

domnení,ktorévšaknemaložiadnuoporuvzákoneanivzmluve,keďsaspoliehalanato,žeodporcaako
sprostredkovateľ zistí všetky okolnosti o pozemku z hľadiska jeho možnosti využiť ho na stavbu pizzérie,
pričom takúto činnosť z jeho strany si v zmluve nedohodli. Bolo preto povinnosťou navrhovateľky,
aby si všetky okolnosti o funkčnom využití pozemku, prístupe inžinierskych sietí zistila v čase medzi
uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy a kúpnej zmluvy, prípadne predtým, ako tieto zmluvy podpísala.

Navrhovateľka mala vychádzať zo znenia zmluvy o sprostredkovaní, kde bolo uvedené, že odporca
sa zaväzuje vyhľadať vhodnú nehnuteľnosť, ktorá bude spĺňať jeho požiadavky. Odporca vyhľadal
nehnuteľnosť, pričom táto zjavne nespĺňala požiadavky navrhovateľa, ale napriek tomu navrhovateľka
uzatvorila kúpnu zmluvu s treťou osobou a preto odporcovi náleží provízia. Ak by bol odporca vyhľadal
túto nehnuteľnosť a ponúkol ju navrhovateľke na predaj a táto by si bola zistila všetky okolnosti,

ktoré si zistila až následne, nepochybne by odporcovi provízia neprináležala. Pokiaľ mal mať odporca
zodpovednosť za to, že pozemok, ktorý vyhľadá a ktorý aj navrhovateľka kúpi, bolo potrebné si to
v zmluve dohodnúť ďalšími zmluvnými povinnosťami odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi
svedkov, ktorí nepreukázali tvrdenia navrhovateľky, že odporca zisťoval stav nehnuteľnosti ohľadom
inžinierskych sietí a napriek tomu, že zistil, že plyn a elektriku sa nedá pripojiť bez ďalších investícii,

tak im to neoznámil. Ani Ing. arch. Z., ani svedok Ing. Y. nepotvrdili tieto skutočnosti a popreli, že by
boli hovorili s odporcom ohľadom kupovanej nehnuteľnosti. Svedok Ing. Z. potvrdil, že mu rovnakú
nehnuteľnosť ponúkal odporca, ale on ju nekúpil, lebo si zistil, že na nehnuteľnosti nie je možné bez
ďalších investícií stavať. Svedok síce potvrdil, že o tejto skutočnosti odporca vedel, ale je zrejmé, že
aj svedok si uvedené skutočnosti preveroval sám a nespoliehal sa bez ďalšieho na odporcu. Súd má

teda za to, že odporca činnosť, ku ktorej sa zaviazal pre navrhovateľku vykonal a preto mu patrí za
túto činnosť dohodnutá odmena. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že ju odporca uviedol do
omylu a preto je zmluva neplatná. Ako už súd uviedol, odporca ako realitný maklér nemusí vykonávať
činnosť s odbornou starostlivosťou, ale podľa svojich schopností. Ak teda aj odporca vedel o vyjadrení
Mesta Nitra k funkčnému využitiu pozemku, ktorý sprostredkoval na kúpu navrhovateľovi, a neodovzdal

ho navrhovateľke, nemožno pre takéto konanie odporcovi nepriznať províziu za uzavretie kúpnej zmluvy.
Ako už súd vyššie uviedol, bolo na navrhovateľke, aby si okolnosti ohľadom inžinierskych sietí a
funkčného využitia pozemku zistila sama tak, ako to urobila po uzavretí kúpnej zmluvy. Takáto povinnosť
mu nevyplývala ani zo zákona, ani zo zmluvy. To, že si navrhovateľka pomýlila povinnosti odporcu adomnievala sa, že tento je povinný preskúmavať všetky náležitosti ponúkaného pozemku z hľadiska
pripojenia na inžinierske siete a jeho funkčného využitia, táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na vrub
odporcu. Je skôr nepochopiteľné, že sa navrhovateľka spoľahla pri tak vysokej investícii na odporcu a

potrebné veci si preverovala až potom, čo nehnuteľnosť kúpila.

Súd sa nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľka, že by sa mal právny vzťah
medzi účastníkmi posúdiť ako spotrebiteľský vzťah. Medzi účastníkmi bola podpísaná zmluva o
sprostredkovaní, v ktorej sú jasne a určito formulované práva a povinnosti jednotlivých strán a okrem
toho aj dohoda medzi účastníkmi, že sa ich vzťahy budú riadiť Obchodným zákonníkom. Ak by však

aj súd akceptoval námietku právnej zástupkyne navrhovateľa, právna úprava zmluvy o sprostredkovaní
podľa Obč. zákonníka, má podobnú právnu úpravu ako v Obchodnom zákonníku, pričom nie je zrejmé,
v čom by mala byť úprava v § 774 a nasl. Obč. zákonníka pre navrhovateľku výhodnejšia, resp. čo
by zmenilo subsumovanie právneho vzťahu pod Občiansky zákonníka na pozícii navrhovateľky. Len
samotné konštatovanie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu nespôsobuje jej neplatnosť, právna zástupkyňa
nepoukázalanato,včombybolaaplikáciavýhodnejšia,resp.iná,nežaplikáciaObchodnéhozákonníka.

Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, ktorou sa jedna strane zaväzuje zaplatiť druhej strane odmenu
za obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy alebo za sprostredkovanie jej uzavretia za predpokladu,
že výsledok dosiahne pričinením sprostredkovateľa. Táto zmluva uľahčuje stretnutie ponuky s dopytom.
Pojmovými znakmi sú obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu, uzavretie zmluvy medzi záujemcom a
treťou osobu, príčinná súvislosť medzi obstaraním a uzavretím zmluvy a odmena, ktorý musí byť

zaslúžená. O sprostredkovaní možno hovoriť len vtedy, ak sa dostaví aj samotný výsledok, t.j. uzavretie
zmluvy. Záväzok sprostredkovateľa spočíva v sprostredkovaní, ktoré zahŕňa nadviazanie styku s
osobami, ktoré môže byť potenciálnou zmluvnou stranou, zisťovanie, či konkrétna osoba má úmysel
uzavrieť sprostredkovanú zmluvu a informovanie druhej zmluvnej strany, t.j. záujemcu o takejto osobe.
Do sprostredkovateľskej zmluvy je možné zakotviť aj ustanovenie o zodpovednosti za vady a výšku

odmeny sprostredkovateľa viazať práve na kvalitu poskytovaného plnenia. Takéto dojednanie však v
zmluve nebolo.

Ak účastníci zmluvy o sprostredkovaní alebo niektorý z nich nie je podnikateľom alebo ak sa tento
záväzkový vzťah netýka ich podnikateľskej činnosti, pôjde o občianskoprávny vzťah, ktorý je upravený
sprostredkovateľskou zmluvou podľa ustanovení § 774 až 777 OZ, pokiaľ sa zmluvné strany podľa

ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka nedohodnú, že tento ich vzťah sa bude spravovať
Obchodným zákonníkom.

Sporná zmluva o sprostredkovaní z 9.2.2011 bola uzavretá zmluvnými stranami (účastníkmi konania)
v písomnej forme podľa ustanovení § 642 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Pre ďalší výklad
zmluvy to znamená, že vzniknutý právny vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom v zmysle

§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka
aj na ich neobchodný vzťah.

Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace
so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu. Ide o vzájomné povinnosti, pričom obe strany sú povinné bezodkladne

oznámiť zmluvnému partnerovi podstatné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na uzavretie zmluvy.
Medzi účastníkmi bolo sporné, či odporca odovzdal navrhova-teľke stanovisko Mesta Nitra k funkčnému
využitiu pozemku, pričom odporca síce tvrdil, že ho odovzdal, ale toto svoje tvrdenie nepreukázal.
Napriek tomu má súd za to, že v zmluve o sprostredkovaní nebolo dostatočne určito vymedzená činnosť
odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa. Ak aj odporca vedel, čo nepopieral, že navrhovateľka

mala záujem kúpiť pozemok na ktorom by mohla stavať, má súd za to, že nebolo jeho zákonnou ani
zmluvnou povinnosťou posudzovať za navrhovateľku vhodnosť ponúkaného pozemku pre jej zámer,
ale tieto skutočnosti si mala preveriť navrhovateľka, resp. ňou splnomocnený zástupca s príslušnou
odbornosťou, ak im navrhovateľka nerozumela.Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.