Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010692
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112010692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 21.05.2013 samosudcom JUDr.
Mariánom Manduchom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. W., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., O. XXXX/XX,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 15.07.2011 v čase o 12.52 hod. viedol v Trenčíne po ulici M. Rázusa osobné motorové vozidlo zn.
Volkswagen EOS, EČV: G. XXX X. v smere ku križovatke s ulicou kpt. Nálepku, kde pred uvedenou
križovatkou na priechode pre chodcov narazil pravou prednou časťou do chodkyne R. J., trvale bytom
G., B. 17XX/XX, ktorá prechádzala po priechode pre chodcov cez ulicu M. Rázusa z pohľadu vodiča z

pravej strany, po zrážke poškodená spadla na vozovku, pričom utrpela ťažké zranenie a to zlomeninu
pravej kľúčnej kosti, zlomeninu chirurgického krčku ľavej ramennej kosti, zlomeninu III. a V. rebra
vpravo a prítomnosť voľného vzduchu v pohrudnicovej dutine, opuch a krvnú podliatinu pravého
kolena, podliatinu ľavého stehna na bočnej strane, v dôsledku zranení bola v dobe od 15.07.2011 do
20.07.2011hospitalizovanánaoddeleníúrazovejchirurgieFakultnejnemocniceTrenčínaod20.07.2011
do 09.08.2011 na oddelení dlhodobo chorých v Nemocnici s poliklinikou v Ilave,

kedy bola obmedzená v bežnom spôsobe života, čím obžalovaný porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm.
a), 4 ods. l písm. e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a
doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

T ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 38 odsek 2
Trestného zákona so súhlasom obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonávať trest povinnej práce osobne a
to vo voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 61 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu po dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný uhradiť poškodenej R. J., nar.
XX.XX.XXXX v W., trvale bytom G., B. XXXX/XX, škodu vo 2.537,70 Eur (bolestné) a poškodenej

spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436 škodu vo
výške 1.753,40 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú R. J., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom G.,
B. XXXX/XX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín vykonal na hlavnom
pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej R. J., znalca Ing. Bc. Milana Holéciho,
ako aj prečítaním zápisnice o výpovedi svedka W.. W. E. a ostatných listinných dôkazov, ktoré boli
súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný W. W. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného trestného činu, pričom o
relevantnýchskutočnostiachvypovedalzhodneakovprípravnomkonaní,kedyuviedol:„Dňa15.07.2011
v čase o 12.52 hod. som riadil svoje osobné motorové vozidlo VW EOS, G S vozidlom som jazdil v meste
Trenčín, časť Sihoť. S vozidlom som jazdil po ulici gen. Viesta. Z tejto som následne odbočil doľava

na ulicu M. Rázusa. Po tejto som išiel smerom k zimnému štadiónu. Ako som sa blížil k priechodu pre
chodcov, ktorý sa nachádza pred križovatku s ulicou kpt. Nálepku, išiel som rýchlosťou asi 40 až 50
km/h. Vpravo pri okraji cesty boli zaparkované nejaké vozidlá, tak som nevidel prichádzať chodkyňu po
chodníku k priechodu. Zrazu som len zbadal ženu, ktorá rýchlim krkom vošla na priechod pre chodcov
z mojej pravej strany. Ja som okamžite začal reagovať a začal som intenzívne brzdiť. Taktiež som

stočil volant doľava a snažil som sa chodkyňu obísť vľavo, nakoľko som predpokladal, že ma tiež
zbadala neskoro a že zareaguje tak, že zostane stáť. Napriek tomuto som pravou bočnou časťou zachytil
chodkyňu, ktorá potom spadla na vozovku. Keď som s vozidlom zastavil, vystúpil som z vozidla a išiel
somkchodkyni,ktorábolanaceste,tejtosompomoholvstaťspolusokoloidúcimiľuďmi.Počastohosom
zavolalnačíslo112,kdesomoznámilnehodu.Chodkyňusmeposadilinaobrubníkchodníka a

zhodou okolností išla okolo nás sanitka, ktorá odviezla ženu do nemocnice. Ako zdravotníci ošetrovali
zranenú ženu, ja som sadol do môjho vozidla a toto som premiestnil na kraj ulice kpt. Nálepku, nakoľko
mojím vozidlom, resp. sanitkou bol úplne zablokovaný jazdný pruh a cez miesto nemohli prejsť vozidlá a
taktiež autobusy MHD. Ja som na mieste zotrval až do príchodu polície. Pri nehode som neutrpel žiadne
zranenie. Na vozidle mi vnikla škoda, ktorú som si uplatňoval cez havarijné poistenie. Keďže zavinenie

dopravnej nehody vyšlo znaleckým posudkom tak, že podiel na zavinení nesiem ja a tiež chodkyňa,
neviem teraz uviesť, či si budem nejakú škodu uplatňovať. Všetko závisí na dohode s chodkyňou. Iná
škoda na mojom osobnom majetku mi nevznikla. V čas nehody bolo denné svetlo, zamračené. Povrch
cesty bol mokrý po daždi. Viditeľnosť do diaľky bola dobrá. Pred nehodou som neužíval žiadne lieky.
Počas jazdy som nepociťoval únavu.“

Svedkyňa R. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala o relevantných skutočnostiach zhodne ako v
prípravnom konaní, kedy uviedla: „K dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 15.07.2011 o 12.52 hod.
chcem uviesť, že v uvedený deň a čas som išla pešo po chodníku ulice kpt. Nálepku smerom na ulicu
M. Rázusa, kde som chcela nastúpiť na autobus a ísť smerom do centra mesta. Neviem presne uviesť,

či som po chodníku utekala, alebo som išla rýchlym krokom, alebo som išla normálnou chôdzou. Ako
som prišla na kraj chodníka ulici M. Rázusa, tak som vošla na priechod pre chodcov. Predtým som sa
však pozrela doľava, či môžem bezpečne prejsť. Nevidela som ísť žiadne vozidlo a tak som pokračovala
v chôdzi po priechode. Potom som sa pozrela doľava ako som vyšla spoza stojaceho vozidla, ktoré
stálo pri okraji cesty. Nevidela som ísť žiadne vozidlo, tak som pokračovala v chôdzi. Potom som sa

už doľava nepozerala. Keď som sa nachádzala za polovicou cesty, došlo k nárazu. Z ľavej strany domňa narazilo auto. Potom si už nepamätám nič. V nemocnici v Trenčíne som ležala týždeň. Potom som
bola prevezená do Ilavy do nemocnice na doliečovacie oddelenie, kde som ležala 21 dní. Pri nehode
som utrpela zlomeninu ramennej kosti vľavo, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo, zlomeninu rebier vpravo,

narazenie hlavy, kolena a lakťa. Pravú ruku som mala fixovanú celú spolu s rebrami. Ľavú ruku som mala
zavesenú na bandáži. Po mesiaci ma prepustili domov. Toho času už nie som v liečení. Mávam kŕče
v nohách a ľavú ruku dodnes poriadne nezdvihnem. Zdravotné poistenie mám v poisťovni Dôvera. Pri
nehode došlo k poškodeniu mojich nohavíc. Tieto stáli ako nové 40,- Eur a mala som ich prvú sezónu.
Pred nehodou som pracovala na dohodu 4 hodiny denne u Adriana Matejíková - ADA, K

výstavisku 421/12, Trenčín. Po nehode som sa do tohto zamestnania už nevrátila. Od vodiča vozidla
boy som rada žiadala nejaké odškodné a to najmä preto, že som prišla o prácu, resp. a tým aj o zárobok,
ktorým som si prilepšovala k dôchodku. Presnú sumu však uviesť neviem. Je to podľa mňa na vzájomnej
dohode. Taktiež by som žiadala nejaké bolestné. Musela som si napríklad kúpiť zdravotnícku pomôcku
- palicu, za ktorú som dala 10 Eur.“

Svedkyňa W.. W. E. v prípravnom konaní uviedla: „Som zamestnaná ako vedúca oddelenia regresov v
poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.. Dňa 15.07.2011 o 12.52 hod. došlo na ulici M. Rázusa v
Trenčíne k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
B. XX, ktorá je poistencom našej poisťovne. Výška spôsobenej škody je 1.753,40 Eur. Škodu si budeme
uplatňovať od vinníka nehody.

Znalec z odboru doprava cestná Ing. Bc. Milan Holéci, ktorý vypracoval v prípravnom konaní znalecký
posudok č. 42/2011, na hlavnom pojednávaní predniesol tento znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že
analýzou možných priebehov DN programom Virtual Crash na základe dostupných informácií znalec
dospel k záveru, že k stretu vozidla VW, W. W. s chodkyňou R. J. došlo na miestnej komunikácii ul. M.

Rázusa, na prechode pre chodcov pred križovatkou ul. M. Rázusa a kpt. Nálepku v smere od centra
ku zimnému štadiónu. Uvedená analýza priebehu DN je výlučne ako technicky najpravdepodobnejší
priebeh vzniku DN, a to najmä pri smere, intenzite a rovine stretu vozidla VW s chodkyňou, nakoľko
ani chodkyňa nedokázala určiť rovinu stretu s vozidlom presnejšie. Z vykonaných simulácií a analýz
možno skonštatovať, že vodič vozidla VW, W. W. sa s vozidlom VW pohyboval v čase t ? - 1,9 s pred

stretom po uvedenej komunikácii, v zastavenom rovnom úseku smerom od centra ku križovatke ul. M.
Rázusa a ul. kpt. Nálepku vo vzdialenosti s = 24 m od miesta stretu. V tomto čase sa chodkyňa R. J.
pohybovala vo vzdialenosti s ? 1 m od okraja chodníka po prechode pre chodcov, vo vzdialenosti s =
3,2 m od miesta stretu a rýchlosťou v = - 6,4 kmhod-1, v smere pohybu z pravej strany prechodu na
ľavú stranu. Vozidlo VW sa pohybovalo v tom čase rýchlosťou v ? 48 až 55 kmhod-1, s nevýrazným

zrýchlením a zmenou smerovej stability. Poveternostné podmienky dobré, deň, jasno a bez zníženej
viditeľnosti, vozovka mokrá. V tomto čase t ? - 1,9 s pred stretom vodič vozidla VW spozoroval sprava
doľava sa pohybujúcu chodkyňu na priechode pre chodcov, reagoval s reakčným časom t = 0,6 až
1,1 s na hroziace nebezpečenstvo, začal havarijne brzdiť so spomalením a = -6,4 ms-2 a meniť smer
jazdy vľavo, ale pre nedostatok času nedokázal stretu s chodkyňou zabrániť. V čase t ? 0,1 až 0,2

s po strete naráža chodkyňa do pravého okraja čelného skla, 1. PP stĺpika, dochádza k poškodeniu
chodkyne a vozidla, následne je chodkyňa vymrštená vpravo dopredu (v smere jazdy vozidla VW).
V čase t = 1,3 až 2,0 s po strete dopadá chodkyňa na vozovku, pravou stranou. Po krátkom valení
po komunikácii sa chodkyňa dostáva do pravdepodobnej konečnej polohy. Konečná poloha vozidla
nebola zaznamenaná, vodič s vozidlom odišiel, rovnako bola chodkyňa premiestnená a jej konečná

poloha nebola zaznamenaná, ale na základe záberov kamerového systému MP TN boli konečné polohy
orientačne definované. Priestorové zabránenie vozidla by znamenalo, že na začiatku reakcie vodiča
na kolíznu situáciu by sa vozidlo muselo pohybovať rýchlosťou v ? 46 kmhod-1 a v takomto prípade
by vozidlo zastavilo v bezpečnej vzdialenosti od koridoru pohybu chodkyne a k stretu by nedošlo.
Časové zabránenie by znamenalo, že v čase začiatku reakcie vodiča na kolíznu situáciu by sa vozidlo

muselo pohybovať rýchlosťou v s 25,5 kmhod-1 a k stretu by nedošlo, chodkyňa by bezpečne opustila
jazdný koridor vozidla VW. Chodkyňa J. vstúpila na priechod pre chodcov v dostatočne veľkom časovom
odstupe, t = - 2, 5 s pred stretom a rýchlosťou v = 6 kmhod-1 (1,6 ms-1) sa pohybovala v smere
sprava doľava (z pohľadu vodiča vozidla VW), popred parkovací pruh po pravej strane komunikácie
do ľavého jazdného pruhu, do jazdného koridoru vozidla VW. Chodkyňa nezaregistrovala vozidlo VW,

ktoré sa v tomto čase pohybovalo v dostatočne veľkej vzdialenosti a ani po prekonaní dráhy s = 3,6 m
od okraja chodníka, v čase t = - 1,9 s pred stretom nezaregistrovala pohybujúce sa vozidlo VW zľava.
Pravdepodobne z dôvodu veku a venovaniu pozornosti situácii vpravo a pred sebou (autobus MHD),
nedokázala vyhodnotiť kritickú situáciu a pokračovala v pôvodnom smere pohybu a následne došloku stretu Ľ strany chodkyne s PP stranou vozidla, jej vymršteniu a kontaktu s čelným sklom a 1. PP
stĺpikom vozidla, pádu na komunikáciu do konečnej polohy. Skoršou reakciou by chodkyňa dokázala
zabrániť vzniku DN tak, že by včas zaregistrovala vozidlo VW prichádzajúce zľava, t.j. v čase t = - 1,9

s pred stretom (jej výstup z OZV), reagovala v reakčného času rozsahu t = 0,4 až 0,8 s a zastavila by
najneskôr po prejdení dráhy Smax = 3,6 m od okraja chodníka (dráhy s ? 2,6 m od miesta začiatku
svojej reakcie na vozidlo zľava), zastavila by vždy pred jazdným koridorom vozila a k stretu by nedošlo.
Na základe záznamu z kamerového systému a zistených stôp na mieste udalosti je miesto (oblasť)
stretu definované: s = 4,5 m až 4,7 od VBM v smere, s = 2,5 m vpravo od PBM. Problematika prekážky

z technického hľadiska náhlej bola v danom prípade riešená skúmaním metódou minima a maxima.
Možno konštatovať, že ak sa vodič v okamihu, kedy rozpoznal kolíznu situáciu pohyboval na spodnej
technickyprijateľnejhranicirýchlostiv=48kmhod-1,potommubolavytvorenáprekážkanáhla.Rovnako
aj v prípade, že ak sa vodič pohyboval akokoľvek vyššou rýchlosťou, chodec vystupujúci z OZV mu
vytvoril vždy prekážku náhlu. Miera zavinenia vzniku DN je otázkou právnou a na ako takú nie je znalec
oprávnený odpovedať. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy

vodiča vozidla VW, W. W., ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na ceste a porušil povinnosti
uvedenévustanoveniachods.(1),písm.e),f)§4zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke,„Povinnosti
vodiča“, kde je uvedené, že vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom
a zároveň je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre
chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Rovnako bolo technickou príčinou vzniku dopravnej nehody aj

kolízne správanie chodkyne, ktorá nevenovala dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke. V
uvedenom prípade je pravdepodobné, že sa chodkyňa určitý čas chôdze po priechode pre chodcov
nachádzala v OZV a z tohto dôvodu nemal vodič vozidla VW možnosť skôr reagovať na jej pohyb po
priechode pre chodcov. Na druhej strane je kolíznym konaním aj tá skutočnosť, že chodkyňa svojim
správaním sa pravdepodobne porušila ustanovenia ods. (2) § 53 zákona č.8/2009 o cestnej premávke,

kde je uvedené, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich
vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Tvrdenie chodkyne vo výpovedi o tom ako po vstupe na
priechod pre chodcov vykukla spoza stojaceho vozidla a nespozorovala žiadne vozidlo zľava, následne
pokračovala v pohybe pôvodným smerom nie je technicky správne a vierohodné.

Z lekárskej správy MUDr. W. Z. zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že poškodená R. J. utrpela pri dopravnej
nehode zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu chirurgického krčku ľavej ramennej kosti, zlomeninu
rebier III. - V. vpravo, prítomnosť voľného vzduchu v pohrudnicovej dutine, opuch a krvnú podliatinu
pravého kolena, podliatinu ľavého stehna na bočnej strane. Poškodená potrebovala pomoc druhej osoby
počas hospitalizácie, bola hospitalizovaná od 15.-20.07.2011 na oddelení úrazovej chirurgie FN Trenčín,

odkiaľ dňa 20.07.2011 po stabilizácii stavu preložená na lôžkovú časť oddelenia pre dlhodobo chorých
NsP Ilava, n.o. k pokračovaniu liečby počas ktorej došlo postupne k zmierneniu bolestí, pacientka začala
sama chodiť, v zlepšenom stave prepustená domov, pokračovala v individuálnej rehabilitácii, hosp. v
NsP Ilava bola do 09.08.2011.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: náhrady vynaložených
nákladov, záznamy DN, zápisnice o obhliadke miesta DN, predbežná lekárska správa, lekárska správa,
lekárska správa MUDr. Q. zo dňa 09.08.2011, zápis o dych. skúške, protokol o lekárskom vyšetrení,
náčrtok z miesta DN + fotodokumentácia, výpis z evidencie priestupkov, správa MÚ Trenčín, EKV, odpis
z RT a lekársky posudok o bolestnom MUDr. W. Z. zo dňa 02.05.2012.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov, súd vyhodnotením
týchtovykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesnýchstrán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Predovšetkým výpoveďami obžalovaného, svedkyne R. J., oboznámenými

listinnými dôkazmi, ale predovšetkým výpoveďou znalca z odboru doprava cestná bolo jednoznačne
preukázané,žeskutoksastaltak,akojeuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudku.Jednotlivévykonané
priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným
spôsobomvyvrátenéaaninebolazistenážiadnaskutočnosť,ktorábynasvedčovalaichnevierohodnosti.
Tieto uvedené dôkazy skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo

skutočnosť, že skutok sa stal. Rovnako relevantne mal súd preukázané, že tento skutok spáchal
obžalovaný v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Znalec
z odboru doprava cestná vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že technickou príčinou vzniku
predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW, W. W., ktorý nevenovaldostatočnú pozornosť situácii na ceste a porušil povinnosti uvedené v ustanoveniach ods. (1), písm. e) ,
f) § 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, „Povinnosti vodiča“, kde je uvedené, že vodič je povinný
dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom a zároveň je povinný dať prednosť chodcovi,

ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Rovnako
bolo technickou príčinou vzniku dopravnej nehody aj kolízne správanie chodkyne, ktorá nevenovala
dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke.

So zohľadnením miesta predmetnej dopravnej nehody (frekventovaná miestna komunikácia, priechod

pre chodcov, ktorý nie je z pozície prichádzajúcich motorových vozidiel jasne prehľadný z dôvodu
stojacich vozidiel pri pravej krajnici cesty), miesta kolízie poškodenej s vozidlom obžalovaného a tiež
skutočnosti, že obžalovaný miesto tejto nehody poznal bola rozhodnou príčinou vzniku predmetnej
dopravnej nehody nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť
situácii na ceste a porušil povinnosti uvedené v ustanoveniach § 4 odsek 1 písmeno e) , f) Zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, „Povinnosti vodiča“, kde je uvedené, že vodič je povinný dbať na

zvýšenúopatrnosťvočicyklistomachodcomazároveňjepovinnýdaťprednosťchodcovi,ktorývstúpilna
vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Povinnosťou obžalovaného
bolo prispôsobiť rýchlosť svojho vozidla vyššie uvedenej situácii cestnej premávky, teda jednoznačne
zvýšiť svoju pozornosť. Kolízne správanie poškodenej, ktorá nevenovala dostatočnú pozornosť situácii v
cestnej premávke, síce spoluzavinilo predmetnú dopravnú nehodu, avšak nemalo za následok vyvinenie

obžalovaného zo spáchania predmetného skutku.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného vo
výrokovej časti rozsudku, ktorý právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona, keďže obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť

uloženú mu podľa zákona, konkrétne podľa § 4 odsek 1 písmeno e) , f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke, pretože bolo preukázané, že obžalovaný ako vodič nedbal na zvýšenú opatrnosť voči
chodcom a zároveň nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre
chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti
z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či

zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky (zavinenia) obžalovaný konal vo forme vedomej
nedbalosti, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí, a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného W. W., z odpisu registra trestov vyplýva, že tento doposiaľ nebol
súdne trestaný. V mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. Z evidenčnej karty vodiča zo dňa 12.04.2013
vyplýva, že obžalovaný v minulosti nespáchal na úseku dopravy trestný čin a vodičský preukaz mu nebol
ani zadržaný. Má evidované dva priestupky pre porušenie § 3 odsek 2 písmeno b) Zákona č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, pričom dospel k záveru, že účel trestu bude v tomto prípade naplnený uložením
výchovného trestu povinnej práce vo výmere 80 hodín spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu, nakoľko sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou, a to po dobu 2

rokov, ktorú považuje z hľadiska účelu trestu za dostatočnú. Súd pri ukladaní trestu výrazným spôsobom
prihliadol k spoluzavineniu predmetnej dopravnej nehody poškodenou a tiež k dvom priestupkom
na úseku cestnej dopravy, ktoré obžalovaný spáchal pred spáchaním predmetného trestného činu.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu z poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, preto ukladal trest v
základnej trestnej sadzbe do jedného roka. Takto uložený trest, pre celkové dosiahnutie účelu trestu

tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-
preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Súd zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodeným, keďže ich uplatnené nároky na
náhradu škody v priznanom rozsahu boli po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v

plnom rozsahu preukázané, na rozdiel od nepriznaného zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody,
s ktorým poškodenú R. J. súd odkázal na občianske súdne konanie.
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákonaPoučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.