Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/34/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230374
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:1109230374.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky M.. O. Z.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom N. N. - F., N. XXXX/XX, právne zastúpenej ABELOVSKÝ
& ŠULVA LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava, Hlučínska 1, IČO 36 857 688 proti odporcovi 1) M.. W. U.,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom N., S. X, právne zastúpenému JELENČÍK A PARTNERI
advokátskakancelárias.r.o.,sosídlomBratislava,Doležalova7,IČO47245042,odporcovi2)MARKÍZA
- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava - Záhorská Bystrica, Bratislavská 1/a, IČO 31 444 873,
právne zastúpenému ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská 11, IČO
36 857 769, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala ochrany svojich osobnostných práv, ktoré mali byť
porušené výrokom odporcu 1) odvysielaného dňa 14.8.2009 v reportáži s názvom „Obžalovaná sudkyňa
pojednáva“ v hlavnom televíznom spravodajstve odporcu 2). Predmetná reportáž sa týkala obvinenia
navrhovateľky z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti a prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody a okolností súvisiacich s tým, že jej nebol v súvislosti s týmto trestným stíhaním pozastavený

výkon funkcie sudcu. Súčasťou reportáže je aj vyjadrenie odporcu 1), ktoré presne znie: „Považujem to
za absurdné, považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch“.
Týmto výrokom podľa navrhovateľky odporca 1) vyjadril presvedčenie, že ak navrhovateľke nebol
pozastavený výkon funkcie sudcu, je to dôkazom toho, že v justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch.
Tento výrok je spôsobilý navodiť presvedčenie, že navrhovateľka patrí medzi skorumpovaných sudcov.
Odporca 1) pritom vychádzal zo zaujatej predstavy, že navrhovateľka spáchala trestný čin, z ktorého je
obžalovaná. Okrem toho navrhovateľ vo svojom výroku vychádzal z nepravdivého skutkového základu

a k preukázaniu svojho tvrdenia nedisponuje žiadnymi dôkazmi. Rovnako neprimeraným zásahom
do osobnostných práv je, že navrhovateľka a výkon jej sudcovskej činnosti boli dávané do súvisu
s činnosťou skorumpovaných sudcov, tým bola významne znížená jej dôstojnosť a profesionálna
česť. Navrhovateľka poukázala aj na spôsob, akým bol výrok podaný, keď jeho celkové vyznenie
je v neprospech navrhovateľky. Odporca 1) uvádza svoje tvrdenie ako fakt, bez akejkoľvek známky
pochybnosti, presvedčivo a jednoznačne. Predmetný výrok vyvolal v profesionálnom a osobnom živote
navrhovateľkynegatívnenásledky.Predovšetkýmutrpelajejprofesijnáčesť,dôstojnosťajejdobrémeno

sudkyne. Rovnako nepriaznivú odozvu vyvolal výrok aj v jej osobnom živote najmä prostredníctvom jej
syna, ktorý pocítil dôsledky negatívnej publicity navrhovateľky v práci aj súkromnom živote. Poukázala
pritom na judikatúru NS ČR a judikatúru ESĽP. Navrhovateľka žiadala, aby súd v dôsledku zásahu
do jej osobnostných práv zaviazal odporcu 1) zaistiť, aby bolo v hlavnom televíznom spravodajstveodporcu 2) odvysielané jeho ospravedlnenie a súčasne, aby bola odporcovi 2) uložená povinnosť
takéto ospravedlnenie odvysielať. Súčasne vzhľadom na intenzitu, povahu a spôsob zásahu, jeho
trvanie, rozsah a vplyv, ktorý mal zásah na postavenie a uplatnenie navrhovateľky v spoločnosti, žiadala

navrhovateľka aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33 190 eur.

Odporca 1) s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že viac ako 10 rokov zastáva vrcholové pozície v legislatíve
a exekutíve v Slovenskej republike. V čase, keď vznikol rozhovor, bol opozičným poslancom. Je praxou,
že v médiách dostávajú priestor na vyjadrenie pri jednotlivých spoločenských, politických témach tak

predstavitelia koalície, ako aj opozície. Bolo teda bežné, že pri mnohých témach týkajúcich sa rezortu
spravodlivosti bol od novinárov žiadaný o reakciu. Ako bývalý minister bol spôsobilý sa kvalifikovane
vyjadriť k tomu, ako súčasný minister spravodlivosti uplatňuje svoje právo pozastavovať sudcom výkon
ich funkcie. Politika a jeho verejnú prezentáciu pritom nemožno oklieštiť len na vecné a odborné
stanoviská, pretože z povahy veci a politickej komunikácie s voličom je potrebné a vhodné prinášať
informácie a postoje, ktoré sa týkajú osobného charakteru politika, vyjadrené cez jeho postoje a

názory. Vo veci má postavenie public figure. Na druhej strane navrhovateľka je sudkyňou G. súdu v
N. N.. Z titulu svojej verejnej funkcie podlieha vyššej tolerancii pri prípadnej kritike. Navrhovateľka pri
tom nebola v reportáži kritizovaná, len sa poukázalo na pravdivé skutočnosti týkajúce sa jej osoby.
Kritickosť reportáže smerovala voči spôsobu uplatňovania práva ministra spravodlivosti pozastavovať
výkon funkcie sudcu. Pokiaľ ide o samotný výrok, tak poukázal na to, že vzhľadom na jeho dĺžku

nie je možné zachovať obsahovú a formálnu interpretáciu a najmä kontext. Zverejnenie tejto časti
rozhovoru pritom odporca 1) neautorizoval. Na reportáže treba pozerať ako na koherentný celok, ktorý
však odporca 1) nemohol ovplyvniť. Mal za to, že navrhovateľka neoznačila jediný dôkaz, ktorý by
preukazoval, že odporca 1) nejako porušil jej práva, keď je zrejmé, že odporca 1) nemá zodpovednosť za
reportáž ako celok. Päť sekundová časť rozhovoru, ktorá odznela v reportáži, je zostrihaná, nedôvodne

skrátená, neautorizovaná a vytrhnutá z kontextu. Zároveň však nijako nezasahuje do akýchkoľvek práv
navrhovateľky. Taktiež nie je splnená ďalšia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti, a to je príčinná
súvislosť medzi odvysielanou časťou rozhovoru a následkom, ujmou, ktorú sa navrhovateľka snaží
dokázať.

Odporca 2) žiadal návrh zamietnuť, keď pri spracovaní reportáže, vysielanej dňa 14.8.2009,
vychádzal z pravdivého skutkového stavu, overeného v čase prípravy. Všetky informácie pochádzali z
dôveryhodných zdrojov. Neskôr namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu a poukazoval na to, že zákon
č. 308/2000 Z. z. mu ako vysielateľovi neumožňuje poskytovať vysielací čas tretím osobám v rámci
televízneho spravodajstva. Samotný výrok odporcu 1) považoval za všeobecný, nespôsobilý zásahu do

osobnostných práv navrhovateľky. Taktiež namietal prekážku veci začatej vzhľadom na prebiehajúce
konanievedenénaOkresnomsúdePrievidzapodsp.zn.12C/244/2009,ktorájevsúčasnostivdôsledku
podaného odvolania na odvolacom súde. V uvedenej veci sa navrhovateľka domáha ochrany osobnosti
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur. K tvrdenému zásahu do jej osobnostných práv
pritom malo prísť aj reportážou odvysielanou dňa 14.8.2009, ktorá je predmetom aj tohto súdneho

konania.

Uznesením č.k. 16C/34/2010-112 zo dňa 7.6.2010 súd zamietol návrh navrhovateľky na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým by bola odporcovi 1) uložená povinnosť zdržať sa ďalších zásahov do
práva navrhovateľky na ochranu osobnosti, predovšetkým výrokov a verejných prejavov vzťahujúcich sa

jej výkonu funkcie sudcu a viny v prebiehajúcom trestnom konaní, a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/212/2010-133.

Navrhovateľka po začatí konania navrhla zmenu návrhu tak, že odporca 1) má zaistiť odvysielanie

ospravedlnenia na svoje vlastné náklady. Uvedenú zmenu súd pripustil uznesením č.k.
16C/34/2010-387 zo dňa 10.4.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu 1), svedkov M. Z., M.. M. N., M..
H. N., O.. O. X., M.. S. S., B. B., prehratím dvd s reportážami odporcu 2) predložených navrhovateľkou,

oboznámením obsahu listín predložených v konaní účastníkmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je sudkyňou G. súdu v N. N.. Už aj pred odvysielaním reportáže odporcu 2) zo dňa
14.8.2009 bola mediálne známou osobou z kauzy „F.“.Nebolo sporné, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí konanom XX. M. dal súhlas na
trestné stíhanie navrhovateľky pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a

inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Trestného zákona vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1
písm. a/ a ods. 2 Trestného zákona. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry
podal dňa XX.X.XXXX na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na obvinenú navrhovateľku.
Navrhovateľka vykonávala funkciu sudcu až do dňa XX.X.XXXX, kedy jej ministerka spravodlivosti

pozastavila výkon funkcie. Dňa XX. marca XXXX. bola navrhovateľka právoplatne oslobodená
spod obžaloby a znova začala vykonávať funkciu sudcu.

Zo záznamu na dvd nosičoch mal súd zistené, že v mesiacoch august a september
2009 odporkyňa 2) v hlavnom televíznom spravodajstve žalovanej, t. j. v televíznych novinách po 19:00
hodine, odvysielala reportáže, ktoré sa týkajú trestného stíhania navrhovateľky.

Odporca 2) vo svojom vysielaní odvysielal dňa 13.8.2009 reportáž pod názvom „Sudkyňu chcú postaviť
pred súd“, trvala spolu 1:37 minút. V reportáži bolo uvedené, že „Úrad špeciálnej prokuratúry chce pre
korupciu postaviť pred súd ďalšiu sudkyňu. Ukončil v týchto dňoch vyšetrovanie úplatkárskej aféry O.
Z. z N. G. súdu a bol podaný návrh na podanie obžaloby na Špecializovanom trestnom súde. O. Z.

sa prvýkrát zviditeľnila v kauze H. U., kde išlo o U. a ktorý sa jej v minulosti údajne vyhrážal zabitím.
V roku 2005 dokonca ju chránila polícia. Podrobnosti o jej údajnej korupcii orgány činné v trestnom
konaní taja“. Hovorkyňa Generálneho prokuratúra, M. H., v predmetnej reportáži uviedla, že „pokiaľ,
súd vo veci nerozhodne, k veci sa detailnejšie vyjadrovať nebudú“. V reportáži sa ďalej uvádza: „Podľa
informácií Markízy mala sudkyňa so svojim vtedajším druhom v roku 2004 žiadať úplatok, jednej firme

údajne sľúbili, že im vybavia zákazky na zateplenie týchto bytov v N. N.. Sudkyňa podľa obžaloby prijala
úplatok vo forme zateplenia svojho vtedajšieho domu“. Podľa hovorkyne Špecializovaného trestného
súdu Pezinok, G. /ktorá v reportáži takisto vystúpila/, „obžalované sú dve osoby, S. B.. z trestného činu
prijímania úplatkov a inej nenáležitej výhody a O. Z.. z účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody, ako aj z trestného činu legalizácie z príjmov v trestnej činnosti“. V reportáži sa

ďalej uvádza, že „vyšetrovanie niekoľko mesiacov brzdila imunita O. Z., Ústavný súd ju vydal na trestné
stíhanie pred dvoma rokmi...“. V reportáži sa ďalej uvádza: „S O. Z. sa nám dnes spojiť nepodarilo. V
minulosti však akúkoľvek korupciu poprela. Prípady sudcov, ktorých orgány činné v trestnom konaní
postavili pred súd pre korupciu, sa dajú spočítať na prste jednej ruky. Ani jeden proces však doteraz
nie je právoplatne ukončený“.

Druhá reportáž s názvom „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“ bola odporkyňou 2) odvysielaná dňa
14.8.2009. Trvala spolu 1:56 minút. V predmetnej reportáži odporkyňa 2) uviedla nasledovné: „Hoci
jej hrozí 8 rokov za mrežami, ako sudkyňa naďalej pojednáva. Reč je o O. Z. z N. N.. Ministerstvu
spravodlivosti SR dva roky neprekážalo jej trestné stíhanie a ani po podaní obžaloby nemá pozastavený

výkon funkcie. O. Z. má aj najbližší pondelok naplánované štyri pojednávania. Máloktorý obžalovaný
sudca má rovnaké šťastie. Ministri spravodlivosti zvyknú sudcom pozastaviť výkon funkcie už keď ich
polícia obviní a nečakajú ani na obžalobu. Ona je výnimkou“. Na otázku, či je to v poriadku, vtedajšia
ministerka spravodlivosti M.. S. A. v reportáži uviedla, že vôbec o tejto skutočnosti nie je informovaná,
vrátila sa včera z dovolenky, naozaj nevie o tejto záležitosti nič. V reportáži ďalej žalovaná oznamuje,

že „sudcovi pozastaví výkon funkcie hneď ako ho polícia obviní, sudca vtedy dostáva 30 % platu a
nepracuje. O. Z. obvinili už pred dvoma rokmi, ani S. C. ju nepotrestal“. V reportáži dostal priestor M..
W. U., ktorý uviedol „považujem to za absurdné, považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii
majú skorumpovaní sudcovia navrch“. Ďalej v reportáži je opäť daný priestor vtedajšej ministerke
spravodlivosti, ktorá uvádza: „Akonáhle prídem teraz do úradu, tak si prešetrím tieto veci a určite urobím

príslušné opatrenia“. Ďalej odporca 2) v reportáži uvádza: „O. Z. údajne dostala úplatok vo forme
zatepleniasvojhodomu.Sdruhommalažiadaťpeniazeodstavebnéhopodnikateľaaakoprotislužbumu
podľa obžaloby mali vybaviť zákazky na zateplenie bytov, ktorých správcom bol jej druh. Obžalovaná je
z dvoch trestných činov“. Ďalej reportáž pokračuje slovami hovorkyne Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, ktorá povedala: „z účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody,

ako aj trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti“. Ďalej odporkyňa 2) v reportáži uvádza:
„Sudkyňusmevprácinezastihli,keďvroku2007Ústavnýsúdrozhodovalojejvydanínatrestnéstíhania,
akúkoľvekvinupoprela“.Následnebolvreportážidanýpriestorkvyjadreniuižalobkyni,keďbolicitované
jej slová: „Kauza, ktorá tu je, je vykonštruovanou kauzou“. Následne v reportáži opätovne hovorkyňaŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku hovorí o výške trestnej sadzby a následne odporkyňa
2) dodáva, že „obžalobu už má na stole sudca Špecializovaného trestného súdu. Po naštudovaní
materiálov by mal rozhodnúť o tom, či vytýči pojednávanie alebo vráti prípad na došetrenie“. Uvedenú

reportáž spracoval B. B., vtedajší redaktor odporkyne 2) .

Ďalšia reportáž odporkyne 2) bola v jej televízii odvysielaná dňa 18.8.2009 pod názvom „Sudkyňa
žiada zastaviť stíhanie“. Predmetná reportáž trvala spolu 1:41 minút. Uvádza sa v nej, že „N. sudkyňa
obvinená z korupcie po prvýkrát prehovorila o svojej kauze, prostredníctvom tlačovej agentúry oznámila,

že zažaluje TV Markíza a poslanca W. U.. Zároveň požiadala Špecializovaný trestný súd, aby zastavil jej
trestnéstíhanie.Úplatokvoformezatepleniadomuzastovkytisíckorún,takýjezáverpolícieašpeciálnej
prokuratúry. Obžaloba je už týždeň na súde....“. V reportáži opäť vystúpila hovorkyňa Špecializovaného
trestného súdu, G. G., ktorá uviedla, že „vzhľadom na to, že ide o živú trestnú vec, súd sa viac k tejto
veci vyjadrovať nebude“. Ďalej bolo uvedené: „Sudkyni prekáža nielen obžaloba, ale aj informovanie o
prípade. TV Markíza preto zažalovala a žalobu podala aj na W. U., ktorý prípad komentoval“. V reportáži

následnedostalpriestorM..U.,ktorýuviedolnasledovné:„Budemstálepoukazovaťnato,žezaérypána
T. a pána C. majú navrch sudcovia trestne stíhaní za korupciu, nad čestnými a odvážnymi sudcami“.
Ďalej sa v reportáži uvádza: „S O. Z. sa nám nepodarilo kontaktovať, pre agentúru SITA povedala, že
obvinená je protizákonne, preto podala sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva“. Ďalej odporkyňa
2) slovami redaktora B. B. poznamenáva: „Hoci od zverejnenia kauzy uplynuli už tri pracovné dni,

ministerka spravodlivosti stále nezverejnila, či N. sudkyni pozastaví výkon funkcie. Podľa zákona tak
môže urobiť vždy, keď polícia sudcu obviní. O. Z. obvinili už pred dvoma rokmi. S. C. vtedy nezasiahol
a zatiaľ nezasiahla ani jeho nástupkyňa“. V reportáži dostala opätovne priestor vtedajšia ministerka
spravodlivosti M.. A., ktorá uviedla: „Akonáhle prídem do úradu, tieto veci prešetrím ...“. Žalovaná
ďalej v reportáži uvádza: „Takéto slová zazneli ešte minulý piatok, obžalovaná sudkyňa aj naďalej riadne

pracuje. V pondelok mala 4 pojednávania a o 2 dni ju čaká ďalších 5“. Vyššie uvedenú reportáž spracoval
takisto B. B.. Vo vyššie uvedenej reportáži bola trikrát zverejnená fotka žalobkyne, dvakrát jej dom a
dvakrát celé jej meno i priezvisko.

Dňa 19.8.2009 bola odvysielaná reportáž pod názvom: „Ministerka zatiaľ podržala sudkyňu“. Predmetná

reportážtrvalaspolu1:41minútabolovnejuvedenénasledovné:„N.sudkyňaobvinenázkorupciemôže
pokojne spávať, hoci ju špeciálna prokuratúra postaví pred súd a naďalej bude pojednávať. Ministerka
spravodlivosti S. A. jej totiž nateraz odmietla pozastaviť výkon funkcie“. V reportáži sa ďalej uvádzajú
mená iných sudcov podozrivých z korupcie...a takisto, že „prvým trom predchádzajúci ministri pozastavili
výkon funkcie hneď po ich obvinení. Keď polícia v roku 2007 obvinila O. Z., S. C. nezasiahol, keď ju

prokuratúra minulý týždeň navrhla postaviť pred súd, ministerka S. A. reagovala takto...“. V reportáži
ďalej sú uvádzané slová vtedajšej ministerky spravodlivosti S. A., uvedené už vyššie. Ďalej žalovaná
uvádza nasledovné: „Ministerka prípad preverila a sudkyňu podržala“. Ďalej v reportáži sú uvedené
slová M.. A.: „Obžaloba bola síce podaná, ale ešte zatiaľ nebola prijatá, prehodnotím túto vec vtedy,
keď sa rozhodne o prijatí alebo neprijatí obžaloby“. Ďalej odporkyňa 2) v reportáži uvádza: „Sudca s

pozastaveným výkonom funkcie dostáva tretinu platu a nepojednáva. Podľa zákona stačí, aby ho polícia
obvinila. Minister môže okamžite zasiahnuť“. Ďalej je v reportáži opätovne daný priestor odporcovi 1),
ktorý uviedol nasledovné: „Čo si o tom majú myslieť obyčajní, slušní ľudia, ktorí prídu na pojednávanie,
kde v talári sedí sudkyňa, ktorá je obžalovaná z korupcie“. Ďalej sa uvádza: „Sudkyňa N. G. súdu
môže aj naďalej teda rozhodovať. Len tento týždeň mala naplánovaných 9 pojednávaní“. Znovu v

reportáži je citované už predtým viackrát uvádzané stanovisko navrhovateľky: „Táto kauza, ktorá tu
je, je vykonštruovanou kauzou“. Ďalej odporkyňa 2) pokračuje, keď uvádza: „Obžaloba tvrdí, že O. Z.
pred piatimi rokmi prijala úplatok vo forme zateplenia domu, skorumpovať ju mal stavebný podnikateľ.
Špecializovaný trestný súd dostal obžalobu len pred týždňom, kým ju sudca naštuduje, môže uplynúť
ešte niekoľko mesiacov“.

Ďalšia reportáž žalovanej zo dňa 16.9.2009 bola odvysielaná pod názvom: „Pomsta za kritiku?“ Táto
reportáž trvala spolu 1:59 minút. V tejto reportáži sa okrem iného uvádza: „.... W. G., M. O., V. N., či
najnovšie A. A., títo sudcovia majú spoločné jedno, všetci kritizovali S. C. a všetkých stihol trest. Známy
je najmä prípad N. sudkyne N., ktorá otvorene priznala, že na ňu nadriadení vyvíjali nátlak, ako má

rozhodnúť. To odmietla, prišiel disciplinárny návrh...“. Po vyjadreniach M.. U., M.. O. O., predseda Q.,
dostala v reportáži priestor M.. G. H., exministerka spravodlivosti. Všetci sa vyjadrovali k problémom v
justícii. Následne reportáž sa opäť vracia k prípadu navrhovateľky, keď sa v nej uvádza: „Úplne inak sa
vyvíja kauza N. sudkyne O. Z.. Hoci ju chce špeciálna prokuratúra pre údajnú korupciu postaviť predsúd, aj naďalej bude pojednávať. Ministerka spravodlivosti S. A. jej totiž nateraz odmieta pozastaviť
výkon funkcie“. Ďalej v reportáži dostáva priestor M.. A., ktorá povedala: „Prehodnotím túto vec, keď
súd rozhodne o prijatí obvinenia alebo o prijatí obžaloby“. Následne sa reportáž opätovne zaoberá

problémami v justícii.

V správe z internetovej stránky www.sme.sk zo dňa XX.X.XXXX sa konštatuje, že
navrhovateľka, ktorá je trestne stíhaná za korupciu, je neterou poslanca NR SR O. X.. A. G. M.. U. mal
už viackrát upozorniť, že trestne stíhaná sudkyňa je stále v sudcovskom talári a nemá ani pozastavenú

činnosť, hoci v rezorte sú disciplinárne postihovaní sudcovia, ktorí sú kritikmi predsedu D. S. C.. U.
pritom upozornil, že Z. je neterou X.. K veci sa vyjadril aj O.. X..

Dňa 13.10.2009 predložili poslanci W. U. a U. R. predsedovi NR SR návrh na zvolanie NR SR za
účelom prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti
SR S. A.. Podľa odôvodnenia tohto návrhu mal byť dôvodom vyslovenia nedôvery postup ministerky

voči sudkyni W., ktorej bol pozastavený výkon funkcie a naopak voči sudkyni Z., ktorej bol pozastavený
až pod tlakom verejnosti. Z obsahu vystúpenia ministerky v parlamente 15.10.2009 bolo zistené, že na
margo navrhovateľky uviedla: „uvádzate, že v prípade sudkyne Z. stíhanej pre korupčný trestný čin,
rezort spravodlivosti jej nepozastavil výkon funkcie 2 roky, ale ja som vo funkcii 3 mesiace. A len čo bola
prijatá obžaloba na Z. Špecializovaným trestným súdom, ihneď som pozastavila jej výkon funkcie ako

sudkyne. Veď, vážení, ja som to nemohla urobiť skôr, než som sa stala ministerkou spravodlivosti.“

Navrhovateľka pred súdom uviedla, že vyjadrenie odporcu 1), odvysielané v reportáži odporcu 2), sa
dotklo jej cti, hrdosti, poškodilo jej meno. Dotklo sa aj jej syna, ktorý mal z toho psychické a zdravotné
problémy. Sama navrhovateľka má X.. Príčina jej vzniku býva najčastejšie psychická. Jej matka má

pravidelne R.. Pokiaľ ide o samotné obvinenie, uviedla, že trestná vec bola umelo vykonštruovaná. Za
zateplenie svojho domu riadne zaplatila. Okrem toho celú situáciu považuje za následok vyostrených
vzťahov na G. súde v N. N., keď sa jej predseda G. súdu vyhrážal zničením. To sa stalo práve výrokom
odporcu 1), odvysielaný odporcom 2), ktorý spustil mediálny tlak na ministerku spravodlivosti. Tá jej
pozastavilavýkonfunkciesudcu,čovpodstatespôsobilojejekonomickúlikvidáciu.Výrokodporcu1)mal

taktiež priamy dopad na jej súkromný život a rodinu, priniesol nervozitu, vyostrenie vzťahov. Kolegovia
a právnická obec sa s ňou prestali stretávať, bola vyradená zo spoločenského života. Z tohto dôvodu
žiada finančné zadosťučinenie. Toto je dôvodné aj preto, že je na pokraji ekonomickej likvidácie, musí
splácať hypotéku. Z tohto dôvodu musela predať byt, ktorý mala vo vlastníctve. Toto všetko by sa podľa
jej názoru nebolo stalo, keby jej nebol pozastavený výkon funkcie sudcu. Tento by jej nebol pozastavený,

ak by nebolo výroku odporcu 1), ktorý bol medializovaný odporcom 2).

Odporca 1) vo svojej výpovedi uviedol, že sa v telefonickom rozhovore s redaktorom odporcu 2)
vyjadroval k pozastaveniu výkonu funkcie sudcu, nešlo o konkrétny prípad navrhovateľky. Celý rozhovor
trval asi 10-15 minút, pričom v ňom objasňoval svoju skúsenosť bývalého ministra spravodlivosti s

pozastavovaním výkonu funkcie sudcu osobám, ktoré boli obvinené z úmyselného trestného činu.
Objasňoval prax, ktorá bola za jeho úradovania na ministerstve spravodlivosti. Uviedol, že považuje
za správne, aby bol sudcovi, ktorý je vydaný na trestné stíhanie Ústavným súdom a voči ktorému bolo
vznesené obvinenie, pozastavený výkon funkcie sudcu. To bolo aj obsahom rozhovoru s redaktorom
odporcu 2). Svojim výrokom mal na mysli, že pokiaľ minister spravodlivosti nepozastavuje výkon funkcie

sudcom, ktorí boli obvinení z úmyselného trestného činu, považuje tento stav za taký, že majú navrch
skorumpovaní sudcovia. Cieľom vyjadrenia bolo poukázať na to, že pokiaľ bude akýkoľvek sudca
pojednávať napriek tomu, že je obvinený z úmyselného trestného činu, bude to znižovať dôveryhodnosť
justície. V ďalších reportážach sa vyjadroval už aj k prípadu M.. Z.. V dvoch z troch reportáží označil aj
procesné postavenie navrhovateľky v trestnom konaní, ktoré sa proti nej viedlo.

Svedok M. Z., ktorý je synom navrhovateľky, pred súdom uviedol, že okolie ho v dôsledku reportáží
začalo vnímať ako syna korupčníčky, ľudia si od neho držia odstup. Všetky reportáže odporcu 2) videl
osobne. Tieto reportáže a výrok odporcu 1) ho hlboko zasiahli, dotkli sa jeho osobného života napr. tak,
že spolužiaci od neho začali bočiť a niektorí sa veľmi neúctivo vyjadrovali o jeho matke. Predtým mal

asi 100 priateľov, teraz má asi 10 najbližších. Aj keď bude navrhovateľka spod obžaloby právoplatne
oslobodená, má už „nálepku“. Zásah do jeho súkromia a súkromia navrhovateľky bol taký veľký, že
ho považuje za neodstrániteľný. Nič nemôže tento stav vyvolaný výrokom a reportážou zreparovať.
Podľa jeho názoru by situácia bola iná, keby nebolo medializácie. V čase, keď bola navrhovateľkaneprávoplatne špecializovaným súdom oslobodená, sa jej ľudia začali znova ozývať, s výhovorkami
objasňujúcimi ich predchádzajúce správanie. Taktiež poukázal na to, že je študentom práva a uvedené
ho pravdepodobne zasiahne aj v jeho ďalšom profesijnom uplatnení. V marci 2012 mal I. a bolo zistené,

žebysúčasťoutýchtoproblémovmohlibyťajA.problémy.Absolvovalvyšetrenie,naktorombolozistené,
že sa stále nevyrovnal s tým, čo sa stalo. S.
M.. M. N. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľka je jeho životnou partnerkou. Ako
sudkyňa G. súdu v N. N. je známou osobou, a to jednak v právnickom prostredí, ako aj všeobecne v N.
N., keďže jej brat je B. a jej mama v minulosti učila. Bol svedkom toho, že sa na ulici ľudia navrhovateľke

vyhýbajú, prejdú na druhú stranu ulice. Jej spoločenský život prakticky skončil. V čase jeho svedeckej
výpovede bola navrhovateľka neprávoplatne spod obžaloby oslobodená a začali sa jej znova ľudia
ozývať, volajú jej.

Svedok M.. H. N. pozná navrhovateľku už od 90.-tych rokov. Mali priateľský vzťah, chodili spolu
na kávu. Toto sa zmenilo po odvysielaní reportáži odporcu 2), v roku 2009. Podľa jeho názoru to

bola vo všeobecnosti doba atakov na sudcov, a preto si každý dával pozor na to, s kým sa stýkal.
Keďže navrhovateľka bola trestne stíhaná pre korupčný trestný čin, tak sa s ňou nechcel ukazovať,
nekontaktoval ju, ich vzťahy ochladli. Ani skutočnosť, že navrhovateľka bola neprávoplatne spod
obžaloby oslobodená, nemala za následok výrazné zlepšenie ich vzťahu. Pamätá si na reportáž odporcu
2) zo dňa 13.8.2013, ktorá bola o navrhovateľke a bola veľmi „ostrá“. Obsahovala jej podobizeň a

navrhovateľka bola označená celým menom. Súčasťou reportáže bol aj výrok odporcu 1), v ktorom
nazval navrhovateľku skorumpovanou. Tento výrok musel mať podľa jeho názoru vplyv na všetkých,
ktorí ho počuli. Do tejto doby nemal vedomosť o tom, že navrhovateľka je trestne stíhaná. Aj keď sa
nedá povedať, že by uveril tomu, že spáchala trestný čin, ktorý sa jej kládol za vinu, pochyboval o nej.
Trestné stíhanie navrhovateľky by spôsobilo určitú rezervovanosť ich vzájomného styku tak či tak, ale

jeho medializácia toto zvýraznila.

Navrhovateľka je neterou O.. O. X., Y.., ktorý je politicky aktívny. Vo svojej svedeckej výpovedi poukázal
na to, že rodina G., ako aj rodina X. sú v N. N. veľmi známe a vážené. V rodine mali veľmi úzke
vzťahy. Keď sa však začalo verejne hovoriť o trestnom stíhaní navrhovateľky tak, s výnimkou matky

navrhovateľky, všetci uverili tomu, že navrhovateľka trestný čin spáchala. Mali aj slovné výmeny,
obviňovalinavrhovateľku,žepoškodilarodinu.Nastretnutiachsveľvyslancami,pracovnýchstretnutiach,
ako aj stretnutiach s občanmi musel všetko vysvetľovať. Toto všetko bolo pre neho veľmi dehonestujúce.
S navrhovateľkou síce komunikuje, ale ich vzťah považuje za „naštrbený“. Nevedel uviesť, či videl jednu
alebo viaceré reportáže odporcu 2), videl však výrok odporcu 1), ktorým ho napadol, že navrhovateľke

pomáha, vybavil jej nepozastavenie výkonu funkcie sudcu. Novinárom potom musel vysvetľovať, že s
nikým v politike o navrhovateľke nehovoril.

Svedok M.. S. S. je advokát, ktorý prichádzal do styku s navrhovateľkou ako sudkyňou. Navrhovateľka
bola zákonnou sudkyňou asi v troch veciach, v ktorých bol zástupcom. Považoval ju za sudkyňu s

vysokou odbornou spôsobilosťou. Mimo pojednávaní sa s ňou nestretával. V roku 2009 videl reportáže
odporcu 2), ktoré sa týkali trestného stíhania navrhovateľky, považoval ich za ostré. V reportážach bol
daný priestor odporcovi 1), ktorý sa vyjadril, že „úplatní sudcovia majú navrch“. Navrhovateľka mu
telefonovala a pýtala sa ho na to, ako to na neho zapôsobilo. Odpovedal jej, že je zhrozený. V roku 2010
ju stretol a pozval na kávu. Krátko sa rozprávali o tom, ako ju všetko zasiahlo. Následne ju stretol na

jeseň roku 2011 a pýtala sa, aký je jeho postoj k veci a či by bol ochotný vypovedať ako svedok.

Svedok B. B. bol v roku 2009 zamestnancom odporcu 2). V súčasnosti spolupracuje s odporcom 1) v
tej istej politickej strane a predtým pracoval na ministerstve vnútra a odporca 1) bol jeho nadriadeným.
Ako reportér vypracoval reportáž nazvanú „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“, ktorá bola odvysielaná

dňa 14.8.2009. Uviedol, že táto reportáž nadväzovala na inú reportáž. Ich predmetom bola skutočnosť,
že navrhovateľke nebol, napriek tomu, že bola obvinená z trestného činu korupcie, pozastavený výkon
funkcie sudcu. Bolo pritom zistené, že v minulosti, ak boli sudcovia pre takýto trestný čin stíhaní,
postupovalo sa tak, že výkon funkcie im bol pozastavený a čakalo sa na výsledok trestného konania. Pre
reportáž nebolo podstatné, či navrhovateľka naozaj úplatok zobrala, ale len to, že jej nebol pozastavený

výkon funkcie sudcu. Uviedol, že ako novinár sa vždy snažil o vyváženosť reportáží, dával pozor na to,
aby nevyzneli tak, že niekto spáchal trestný čin. Oslovil aj vtedajšiu ministerku spravodlivosti a dal jej
priestor sa k téme vyjadriť. S odstupom času sa nevedel vyjadriť ku konkrétnemu obsahu rozhovoru sodporcom 1). Tento však určite nepodliehal autorizácii, nakoľko takto sa to v spravodajstve nerobí. Celý
rozhovor bol nahratý a asi týždeň archivovaný. Taký bol štandardný postup u odporcu 2).

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/244/2009 bolo zistené, že navrhovateľka sa v tomto
konaní domáhala voči odporcovi 2) ochrany svojich osobnostných práv, ktoré mali byť porušené
zverejnením jej mena, priezviska, fotografie jej tváre a bydliska v reportážach odvysielaných dňa
13.8.2009, 14.8.2009, 18.8.2009, 19.8.2009, 16.9.2009, 22.9.2009 a 23.9.2009 v hlavných televíznych
novinách televízie Markíza. Žiadala, aby odporca 2) zverejnil ospravedlnenie a takisto žiadala

nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 100 000 eur. Súd jej návrhu čiastočne vyhovel, keď odporcu 2)
zaviazal na ospravedlnenie a zaplatenie sumy 30 000 eur. Vec nie je právoplatne skončená. V konaní
boli okrem iných vypočutí aj svedkovia M.. S. S., M.. M. N., M. Z., H. N., B. B., M.. W. U.. Svedok
B. B. uviedol, že predmetnými reportážami bolo jeho zámerom informovať verejnosť o téme verejného
záujmu a síce, že na Slovensku pôsobí sudkyňa, ktorá je obvinená z korupcie a nebol jej pozastavený
výkon funkcie. V minulosti bola pritom prax taká, že v obdobných prípadoch, za týchto okolností sudcovia

pojednávať nemohli. V reportážach dal priestor M.. A. ako vtedajšej ministerke spravodlivosti a M.. U. z
dôvodu, že išlo o bývalého ministra spravodlivosti. Odporca 1), ktorý bol v tomto konaní v pozícii svedka,
vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v auguste roku 2009 ho oslovila Markíza ako bývalého ministra
spravodlivosti SR vo veci trestného stíhania navrhovateľky, keď navrhovateľka nemala pozastavený
výkon funkcie sudcu, pričom štandardom pri úmyselnom trestnom stíhaní sudcov bolo pozastavenie

výkonu funkcie sudcu, a to vznesením obvinenia. Navrhovateľka bola v tom čase už pomerne dlhú dobu
obvinená z korupčného trestného činu, a preto považoval za škandál, že jej nebol pozastavený výkon
funkcie sudcu. Pri rozhovore s B. B. odpovedal na otázky redaktora, tento si potom vybral z jeho slov
to, čo považoval za vhodné, ako je to pri každej jednej z reportáží. V jednej reportáži bol použitý aj jeho
hodnotiaci úsudok, ktorý vystihol základnú myšlienku. Z vyjadrenia svedka, M.. S. S., mal súd zistené, že

v minulosti prichádzali do styku pracovne. Koncom leta 2009 zaregistroval dve reportáže v TV Markíza.
Po ich odvysielaní, niekedy v septembri 2009, mu navrhovateľka zavolala, pýtala sa ho, či predmetné
reportáže zaregistroval, a keď povedal, že áno, pýtala sa ho, ako na neho zapôsobili. Raz sa aj náhodne
stretli, na jar roku 2010, sadli si na kávu a vtedy sa navrhovateľka prvýkrát sťažovala a povedala, že
odvysielanie reportáží malo zlý dopad na jej syna. On sám bol po odvysielaní reportáže sklamaný,

rozčarovaný, pretože považoval navrhovateľku za bezúhonného človeka. Reportáž u neho vyvolala
negatívny pocit a do istej miery stratil dôveru k navrhovateľke, v súčasnosti ju nepovažuje za bezúhonnú
osobu a mal by vo vzťahu k nej pochybnosti aj v prípade, ak by bola v trestnom konaní spod obžaloby
oslobodená. Z výpovede svedka, M.. H. N. mal súd zistené, že navrhovateľku pozná od roku 1990, boli
priatelia. V súčasnosti sa stretávajú menej, nerobia na tom istom pracovisku, na návštevy k nej domov

nechodí, vie, že žije so svojím priateľom, ktorý je aj jeho priateľ. Pokiaľ si pamätá na prvú reportáž v TV
Markíza, rozčúlilo ho, že zverejnili celé meno, fotografie navrhovateľky a jej dom, čím v podstate odkryli
jej totožnosť. Bola to jeho prvá reakcia. Neskôr začal hodnotiť aj obsah reportáží. Navrhovateľka stratila
vjehoočiachprofesionalitu.Reportážebolipodľanehoveľmiostré.Začalmaťvovzťahuknavrhovateľke
pochybnosti. Svedok M.. M. N. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že na G. súde boli ľudia z celej

veci zarazení, pýtali sa ho, že čo je na tom pravdy. Keď sa potom konali nejaké oslavy, navrhovateľka
bola z týchto aktivít vynechaná. O rozchode s navrhovateľkou nerozmýšľal. Uviedol však, že medzi nimi
bolo v dôsledku odvysielaných reportáží napätie, hádky. Svedok M. Z. uviedol, že reportáže odporcu
2) najviac zasiahli právo jeho. Na A. fakulte, ktorej je študentom, reportáže vyvolali maximálnu averziu,
odpor, aroganciu, pohŕdanie, posmešky a narážky na jeho osobu v súvislosti s tým, čo bolo uverejnené.

Následky zverejnenia, či už prvej reportáže alebo nasledujúcich, mali dopad aj na medziľudské vzťahy
v rodinnom kruhu. V dôsledku toho sa čím ďalej tým viac uzatváral do seba a hľadal nejakú útechu v
možno pochybnej spoločnosti, alkohole, flákaní sa, nevracaní sa domov, pričom sa snažil vnútorne sa
vysporiadať s tým, kto vlastne je a čo tu robí. V júli 2010 neprišiel vôbec domov, odmietal komunikáciu s
navrhovateľkou, spamätal sa až vtedy, keď sa neskutočne opil, nechal sa okradnúť, zbiť. Vrátil sa domov

a navrhovateľka mu zabezpečila ambulantnú liečbu S.. V súčasnej dobe už problémy s alkoholom nemá.
Zle na neho vplývalo aj to, že po medializovanom vyjadrení M.. U. ohľadne skorumpovaných sudcoch,
prišiel na druhý deň prednášať na ich fakultu. Základná téma bola korupcia v súdnictve, pričom zažil
pohľady a invektívy, ktoré neboli síce priame, ale dosť sa ho dotýkali.
Trestné stíhanie matky na neho veľmi vplývalo. Dokázal sa s tým nejako vysporiadať len vtedy, ak o

týchto skutočnostiach nebola uzrozumená široká verejnosť.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Občianskyzákonníkvust.§11Občianskehozákonníkapriznávakaždejfyzickejosobeprávonaochranu
osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a

prejavov osobnej povahy.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 Občianskeho zákonníka prichádza do
úvahy len pri zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je treba
kvalifikovať ako neoprávnené. Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v

rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych sankcií za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 musí byť ako predpoklad
zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej
integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a

neoprávnenosťou zásahu.

V danom spore bolo nutné zistiť a na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť, či sporný výrok
dosahuje takú intenzitu, že zasahuje do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, či je situácii
primeraný. Mimo iného je potrebné skúmať, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná, či zásah

do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom, napr. výkonu kritiky.

K zásahu do práva na ochranu osobnosti môže v zásade dôjsť aj objektívne, teda bez zavinenia
narušiteľa práva, avšak nie každé zverejnenie nepravdivého údaju musí automaticky znamenať
neoprávnený zásah do osobnostných práv. Takýto zásah je daný iba vtedy, ak existuje medzi porušením

osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať.

V danej veci sa navrhovateľka domáhala ochrany svojich osobnostných práv, ktoré mali byť
porušené výrokom odporcu 1), odvysielaného dňa 14.8.2009, v reportáži s názvom „Obžalovaná

sudkyňa pojednáva“ v hlavnom televíznom spravodajstve odporcu 2). Predmetom tejto reportáže bola
skutočnosť, že navrhovateľka, ktorá bola v tej dobe obvinená z dvoch úmyselných trestných činov a
bola 2 roky trestne stíhaná, pojednáva, nebol jej pozastavený výkon funkcie sudcu. Okrem vtedajšej
ministerky spravodlivosti M.. A. dostal priestor na vyjadrenie aj odporca 1).

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca 1) telefonicky poskytol vtedajšiemu redaktorovi
odporcu 2), B. B., rozhovor, z ktorého potom tento redaktor vybral ako jeho reakciu na tému výrok:
„Považujem to za absurdné, považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní
sudcovia navrch“. V takomto znení bol potom výrok aj odvysielaný v hlavnom vysielacom čase televízie
Markíza. Celá odvysielaná reportáž pritom obsahovala zverejnenie mena navrhovateľky a opisovala

aj podstatu obvinení, ktoré sa jej kládli za vinu. Z výsluchu odporcu 1) tak v tomto konaní, ako aj v
konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/244/2009 vyplynulo, že odporca 1) bol
uzrozumený s tým, že si redaktor z takto poskytnutého rozhovoru sám vyberie tú časť, ktorá bude
odvysielaná.

Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj to kto, o kom, kde a ako povedal. V danej veci bol prednášateľom
sporného výroku odporca 1), ktorý je politicky aktívnou osobou, v súčasnosti poslancom D.. V minulosti
pôsobil okrem iného aj ako minister spravodlivosti SR. Súčasťou postavenia politika je na jednej
strane skutočnosť, že musí akceptovať vyššiu mieru verejnej kritiky ako bežný občan. Súčasne aleexistuje princíp opačný vyvodený a contrario z predchádzajúceho, keď informáciám podaným ústavným
činiteľom je zo strany občanov prikladaná väčšia váha ako od iných osôb. Občan prirodzene od
ústavných činiteľov očakáva poskytovanie pravdivých informácií a ďalej očakáva, že tieto osoby budú

zachovávať rešpekt k iným osobám občianskej spoločnosti.

Na druhej strane navrhovateľka je sudkyňou. V čase prezentácie sporného výroku sa v postavení
navrhovateľky prelínala jej funkcia sudcu súdu druhého stupňa s jej vtedajším procesným postavením
obvinenej v trestnom konaní. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že v kontinue medzi

verejne neznámym jednotlivcom a politikom stoja z hľadiska ochrany osobnosti sudcovia uprostred s
miernou tendenciou smerom k politikom (II. ÚS 152/08, II. ÚS 261/06). Skutočnosť, že u navrhovateľky
ide o sudkyňu súdu vyššieho stupňa, ktorá bola už pred zverejnením sporného výroku mediálne známou
osobou (kauza H. U.), má vplyv na jej klasifikáciu a posúva jej pozíciu smerom k nižšej ochrane
osobnosti. Súd má za to, že ide o sudcu s prvkami verejnej osoby. Výsledok týchto komplementárnych
princípov (kto a o kom povedal) je teda neutrálny a súd nemusel k tejto otázke prihliadať.

Miesto zaznenia či uverejnenia sporných výrokov je taktiež dôležitým kritériom posudzovania zásahov
do slobody prejavu. Platí, že čím hromadnejšie sa distribuuje kritika, tým vyššia je ochrana osobnostných
práv.Výrokyprednesenévtelevíziisúpritom posudzovanénajprísnejšie.Spornývýrokbolodvysielanýv
televíznom vysielaní odporcu 2), ktorý je na základe licencie vysielateľom televíznej programovej služby

TV Markíza. Bol súčasťou reportáže nazvanej „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“, ktorá bola odvysielaná
vhlavnejspravodajskejreláciivhlavnomvysielacomčaseo19.00hod.Televíznenoviny pritomsamotný
odporca 2) dlhodobo verejne prezentuje ako jednu z jeho najsledovanejších relácií. Samotná relácia má
charakter spravodajstva, odporca 2) v nej prezentuje jednak aktuálne informácie z domova a zahraničia,
ako aj komentáre k aktuálnemu politickému a spoločenskému dianiu.

V danom prípade sa reportáž „Obžalovaná sudkyňa pojednáva“ týkala faktu, že navrhovateľke, ktorá
bola obvinená z úmyselných trestných činov, nebol pozastavený výkon funkcie sudcu. Na dôvody
takéhoto postupu bola dotazovaná aj vtedajšia ministerka spravodlivosti a následne bol daný priestor
odporcovi 1) ako osobe, ktorá túto funkciu zastávala v minulosti. Predmetom reportáže teda nebol

súkromný život a ani rozhodovacia činnosť navrhovateľky ako sudkyne. Neriešila sa v nej ani otázka
jej viny, resp. to, či sa skutočne dopustila trestnej činnosti. Motívom reportáže nebolo podľa názoru
súdu napadnúť priamo osobu sudcu. Súd má za to, že z obsahu reportáže bez pochybností vyplýva,
že jej hlavnou témou bola prax ministra spravodlivosti pri pozastavovaní funkcie sudcu. Daný problém
je pritom predmetom verejného záujmu, pretože je vhodné a žiaduce, aby bola občianska spoločnosť

oboznamovaná so situáciou v justícii. Justícia a činnosť verejných orgánov je legitímnou témou a môže
byť aj predmetom sociálnej diskusie s prvkami kritiky. Výrok odporcu 1), ktorý nie je možné skúmať
samostatne, oddelene od celkového obsahu reportáže predstavuje taktiež vyjadrenie k tejto téme, čo
vyplýva jednak z obsahu reportáže, ako aj vyjadrenia samotného odporcu 1) a svedka B. B.. Je však
potrebné skúmať nielen to čo, ale aj ako je povedané. Pri posudzovaní akceptovateľnosti sporného

výroku je potrebné skúmať aj uvedený aspekt. Výrok odporcu 1) presne znel: „...považujem to za
absurdné, považujem to za dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch“. Takto
podaný výrok vyznieva expresívne, nie je jasným a zrozumiteľným podaním informácie o postupe pri
pozastavovanífunkciesudcupočasdoby,keďbolodporca1)ministromspravodlivosti.Naopakjekritikou
postupu vtedajšej ministerky, spája však v sebe aj prvky skutkového tvrdenia. Na jednej strane slovnými

spojeniami ako „považujem to za ...“ navodzuje, že ide o hodnotový úsudok, na druhej strane je spôsobilý
navodiť, že logický záver určitých skutočností a reálnou skutočnosťou je, že „skorumpovaní sudcovia
majú navrch“. Výraz „skorumpovaní sudcovia“ bol použitý síce bez uvedenia mena navrhovateľky, ale s
uzrozumením odporcu 1), že bude použitý v reportáži, ktorá sa bude týkať konkrétnej sudkyne obvinenej
z trestného činu korupcie. Takéto jazykové vyjadrenie výroku odporcu 1) navodzuje, že v justícii existuje

skupina skorumpovaných sudcov. To, že navrhovateľke, v tej dobe obvinenej z trestného činu korupcie,
nebol pozastavený výkon funkcie sudcu má byť dôkazom toho, že títo sudcovia majú „navrch“. Z takto
podaného výroku je možné dovodiť, že navrhovateľka by mala patriť medzi týchto skorumpovaných
sudcov. Pokiaľ ide o pravdivosť takéhoto tvrdenia, tak navrhovateľka bola spod obžaloby v celom
rozsahu oslobodená.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po zohľadnení vyššie uvedených záverov dospel
k záveru, že napadnutým výrokom odporcu 1), odvysielaným v hlavnom televíznom spravodajstve
odporcu 2), došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka,konkrétne do jej práva občiansku česť. Súd má za to, že svojou povahou je napadnutý výrok hybridný,
keď v sebe spájal tak prvky kritiky, hodnotového úsudku, ako aj skutkového tvrdenia. Vzhľadom na
spôsob podania tohto výroku, jazykový spôsob jeho vyjadrenia a jeho formuláciu, tento vyznel vo vzťahu

k osobe navrhovateľky difamujúco, keď navodzoval, že navrhovateľka je skorumpovaná. Rovnako má
súd za to, že takéto vyjadrenie nebolo primerané ani sledovanému cieľu, ktorým bola vo svojej podstate
kritika postupu ministra spravodlivosti pri pozastavovaní činnosti sudcom. Okrem toho bol tento výrok
zverejnený v hlavnom vysielacom čase a v sledovanej relácii odporcu 2).

Takto má navrhovateľka v zásade právo na primerané zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľka však žiadala, aby súd zaviazal odporcu 1), aby sa jej ospravedlnil v hlavnej
televíznej spravodajskej relácii odporcu 2) a súčasne žiadala, aby súd odporcovi 2) uložil povinnosť
takéto ospravedlnenie odvysielať, a to na náklady odporcu 1). Takýmto spôsobom poskytnutia
zadosťučinenia je súd viazaný a nemôže ho sám upravovať a modifikovať. Súd však dospel k záveru,
že napriek konštatovanému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, nie je možné jej návrhu v tejto

časti vyhovieť, keď súd môže ukladať účastníkom povinnosti len na základe zákona a v jeho medziach.
Žiadne zákonné ustanovenie zákona o vysielaní a retransmisii a ani iného zákona neumožňuje súdu
uložiť odporcovi 2) povinnosť odvysielať ospravedlnenie odporcu 1) v relácii, ktorá je svojim charakterom
spravodajská a v ktorej sa nevysiela inzercia. Na druhej strane by potom bol nevykonateľný taký výrok
súdu, ktorým by bola odporcovi 1) uložená povinnosť ospravedlniť sa v takejto relácii, v ktorej zo zákona

nie je priestor na platenú inzerciu a dokonca pri ktorej zákon takúto inzerciu výslovne zakazuje. Uloženie
takejto povinnosti pri tom nie je možné vyvodiť ani z ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
uvedené súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľka súčasne žiadala popri primeranom zadosťučinení vo forme ospravedlnenia aj náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Náhrada takejto ujmy
však prichádza do úvahy len za predpokladu, že by sa zadosťučinenie javilo nepostačujúcim hlavne z
dôvodu, že došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti a vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti. Táto
nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania, povahy zásahu, rozsahu a
ohlasu nepriaznivých dôsledkov na postavenie dotknutej osoby v rodine, na pracovisku, v bydlisku vždy

spoľahlivo zistená. Vo všeobecnosti zodpovednosť fyzickej alebo právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
na osobnosti môže byť daná len vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení osobnostných
práv takúto ujmu skutočne aj vyvolal. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje vždy dotknutú osobu, teda v tomto prípade
navrhovateľku. Z vykonaného dokazovania, konkrétne výsluchu svedkov navrhnutých navrhovateľkou,

však uvedené skutočnosti bez pochybností nevyplynuli. Uvedené osoby sa vyjadrovali k tomu, ako
sa zmenil ich pohľad na navrhovateľku, ich postoj k nej po odvysielaní série reportáží v Televíznych
novinách odporcu 2). Všetky tieto osoby, s výnimkou O.. X., boli ako svedkovia vypočutí aj v konaní
vedenom na prvom stupni na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12C/244/2009. V tomto konaní tieto
osoby uvádzali rovnaké následky ako dôsledok odvysielania reportáží zo dňa 13.8.2009, 14.8.2009,

18.8.2009, 19.8.2009, 16.9.2009, 22.9.2009, 23.9.2009. Nie je teda možné bez pochybností ustáliť, či
tvrdené následky boli výlučne výsledkom odvysielania napadnutého výroku odporcu 1) alebo nastali v
príčinnej súvislosti s odvysielaným obsahom reportáží odporcu 2) z obdobia august a september 2009.
Pokiaľ ide o následky, na ktoré vo svojej svedeckej výpovedi poukazoval svedok O.. X., tak nebolo
zistené, či vznikli v dôsledku napadnutého výroku odporcu 1), alebo iných jeho výrokov, resp.

reportáží odporcu 2). Samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že jej nárok na
finančné zadosťučinenie je dôvodný aj preto, že je na pokraji ekonomickej likvidácie, pričom táto situácia
by nenastala, keby jej nebol pozastavený výkon funkcie sudcu v dôsledku výroku odporcu 1). V konaní
však nebolo preukázané, že výkon funkcie sudcu bol navrhovateľke pozastavený práve v dôsledku
predmetného výroku odporcu 1), v priamej príčinnej súvislosti s ním. Okrem toho samotné pozastavenie

výkonu funkcie nepredstavuje zásah do jej osobnostných práv. Taktiež jej zlá finančná situácia, ktorá
nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná, by za opisovaných okolností nebola v priamej príčinnej
súvislosti s výrokom odporcu 1), keďže je dovodzovaná zo skutočnosti, ktorá sama má byť následkom
(pozastavenie výkonu funkcie sudcu). Rovnako neboli zistené ani tvrdené iné okolnosti veci, ktoré by
odôvodňovali priznanie takejto nemajetkovej ujmy

V neposlednom rade nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že odporca 1) dňa 18.8.2009 v hlavnej
spravodajskej relácii odporcu 2), teda v relácii, v ktorej došlo aj k odvysielaniu sporného výroku,
tento upresnil tak, že vždy bude tvrdiť, že „majú navrch osoby obvinené z trestného činu korupcie“.Týmto spôsobom, za tých istých okolností ako bol odvysielaný napadnutý výrok, poukázal na to, že
navrhovateľka je osobou obvinenou z trestného činu korupcie a nie osobou skorumpovanou. Uvedené
upresnenie výroku bolo odvysielané v relatívnej krátkej časovanej následnosti po odvysielaní sporného

výroku a aj preto bolo spôsobilé do značnej miery eliminovať tie negatívne následky, ktoré mohli vzniknúť
v priamej príčinnej súvislosti so sporným výrokom. Takéto upresnenie dalo v zásade tomu istému okruhu
divákov možnosť vytvoriť si vlastný úsudok a záver o hlavnom predmete reportáže a napadnutého
výroku, ktorým bola kritika uplatňovania práva ministra spravodlivosti pozastaviť činnosť sudcom pri
zachovaní osobnostných práv navrhovateľky. Zverejnenie samotnej kritiky takéhoto postupu ministra

spravodlivosti, ako aj zverejnenie pravdivej skutočnosti, že nejaký sudca je obvinený z trestného činu
korupcie pri tom podľa názoru súdu môže byť v demokratickej spoločnosti vecou verejnej diskusie, a
preto môže byť sprístupnené širokej verejnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku odporcu 2), že konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
12C/244/2009 predstavuje vo vzťahu k prejednávanej veci prekážku veci začatej, tak súd uvádza,
že predmetom konania na Okresnom súde Prievidza je uplatnenie nároku navrhovateľky podľa § 11
Občianskeho zákonníka voči odporcovi 2). K zásahu do jej osobnostných práv pritom malo prísť okrem
iného aj reportážou odvysielanou dňa 14.8.2009. V tomto konaní však navrhovateľka žaluje odporcu

2) nie ako osobu, ktorá mala svojim konaním zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti, ale len z
dôvodu, že jej má byť uložená povinnosť odvysielať ospravedlnenie odporcu 1). Nejde teda o totožnosť
predmetu konania. Takúto prekážku nepredstavuje toto konanie ani voči odporcovi 1), keď vo vzťahu k
nemu nejde o totožnosť účastníkov a ani predmetu konania.

Taktiež súd poukazuje na to, že zodpovednosť odporcu 2) ako osoby, ktorá spracovala a odvysielala
reportáž, ktorej súčasťou je aj sporný výrok odporcu 1), nevylučuje zodpovednosť samotného odporcu
1). Súd súčasne poukazuje aj na to, že odporca 1) mal pri poskytovaní rozhovoru vedomosť o tom, že
samotnýredaktorsivyberiezrozhovoruto,čozverejní,vedel,akájetémareportáže.Vpostavenísvedka
v konaní sp. zn. 12C/244/2009 dokonca uviedol, že tento výňatok vystihol jeho základnú myšlienku.

Súd nevykonal navrhovateľkou navrhnutý dôkaz výsluchom svedka M.. S. C., na preukázanie dôvodov,
pre ktoré jej v čase, keď bol ministrom spravodlivosti, nepozastavil výkon funkcie sudcu. Skutočnosti,
ktoré sa touto svedeckou výpoveďou mali preukázať, neboli pre posúdenie veci podstatné. Súd pri
hodnotení výroku 1) vychádzal z iných kritérií (ktoré boli uvedené vyššie). Dôvody nepozastavenia

činnosti navrhovateľke neboli z tohto pohľadu právne relevantné. Ak súd prvotne uviedol, že tento dôkaz
vykoná, išlo o uznesenie o vedení konania, ktorým nie je v zmysle ust. § 170 ods. 2 O.s.p. viazaný a
preto mohol v priebehu dokazovania rozhodnúť tak, že tento dôkaz nevykoná.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).