Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225954
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112225954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného
spoločnosťouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Grösslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
zaplatenie 125,- Eur a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, domáhal proti

odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 330,- Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že Okresný
súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ním
zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného) U. O. pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/
XXXX. Súd však v primeranej lehote od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Exekučný

súd rozhodol o žiadosti až dňa 29.01.2009, pričom konanie začalo dňa 10.12.2008, a to rozhodnutím
o poverení. Došlo teda k omeškaniu viac ako 6 mesiacov (presnejšie podľa tvrdenia navrhovateľa 205
dní). Poškodenému tak vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- Eur, t.j. celkovo sumu vo výške 125,- Eur. Navrhovateľ poznamenal, že výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody
spočívajúcej v administratívnych, funkčných a mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehotebez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu

nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa a vznik neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ si

uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR
v priemernej výške 660,- Eur za rok, čo je 55,- Eur za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur (330,- Eur : 55,- Eur = omeškanie exekučného súdu v trvaní
6 mesiacov). Navrhovateľ podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby odporca
pozitívne nereagoval. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

Odporcovi bol žalobný návrh doručený na písomné vyjadrenie, avšak nereagoval.

Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o drobný spor,
neprevyšujúci istinu 1.000,- Eur (§ 200ea O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj obsahu exekučného spisu
Okresného súdu Trenčín v uvedenej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poverenia exekučného súdu pre súdneho exekútora a tiež písomnosti od súdneho
exekútora vo veci vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky, pričom

zistil tento skutkový stav veci:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 10.12.2008 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (navrhovateľa) proti povinnému: U. O., W. S. S., X. XXX/X, pre

vymoženie 2.617,00 Sk (86,87 Eur), istiny s príslušenstvom.

Okresný súd Trenčín dňa 29.01.2009 poveril v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok")
vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 27.02.2008, číslo konania: 37Cb/24/2007-35, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava, proti povinnému: U. O., W. S. S., X. XXX/X, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu
86,87 Eur s príslušenstvom spolu s trovami predchádzajúceho konania vo výške 16,60 Eur a trovami
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62,
Bratislava. Uvedenému povereniu bolo pridelené číslo: XXXX*XXXXXX.

Poverenie súdu na vykonanie exekúcie súdny exekútor vrátil súdu dňa 24.11.2010 z dôvodu, že
predmetné exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ako
aj trov exekučného konania.

Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
poverenia exekučným súdom na vykonanie exekúcie uplynulo 50 dní.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuplatnéhovčasepodaniapredmetnejžiadosti (t.j.od01.12.2008)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienokustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 veta druhá zákona v znení účinnom do 31.12.2012 za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa citovaných ustanovení právnych predpisov sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu

nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že došlo k omeškaniu s vydaním rozhodnutia
exekučného súdu, a to až po veľmi dlhej dobe, nie teda v primeranej lehote od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd
rozhodol o predmetnej žiadosti tak, že 50. deň po jej doručení vydal príslušné poverenie na vykonanie
exekúcie. Nie je pravdou to, čo v žalobe uvádza navrhovateľ, t.j. že došlo k 6-mesačnému omeškaniu s

rozhodnutím exekučného súdu o poverení. Preto nie je možné ustáliť, že by exekučný súd nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 125,- Eur, spočívajúcej v nákladoch na
mzdy zamestnancov, na stratu ich času, tiež správu pohľadávky, nákladoch na urgencie a zisťovanie

stavu konania. Navrhovateľ však žiadnym dôkazom nepreukázal výšku skutočných nákladov a ani
výpočet čiastkových súm spôsobenej škody, uvedených v návrhu. K vyčísleným nákladom na urgencie
a zisťovanie stavu konania vo výške 15,- Eur je potrebné uviesť, že žiadne urgencie od navrhovateľa
či súdneho exekútora neboli obsahom spisu exekučného súdu. Okrem toho nebola splnená zákonná
podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť

spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel
prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré je možné zahrnúť do náhrady trov konania
exekúcie a došlo by k dvojitému plneniu. Z týchto dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol ako
nedôvodnú, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a na podporu svojich tvrdení nepredložil
žiaden relevantný dôkaz.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci by
stačilo iba samotné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady v peniazoch
s prihliadnutím na dôvody uvedené v § 17 ods. 3 citovaného zákona, a to najmä z dôvodu, že
navrhovateľom namietaná nečinnosť exekučného súdu v trvaní 6 mesiacov, na podklade ktorej si

uplatňoval nárok na sumu 330,- Eur (6 mesiacov x 55,- Eur), nebola preukázaná. Z oboznámených
listinných dôkazov bolo zrejmé, že exekučný súd vydal poverenie 50. deň od doručenia príslušnej
žiadosti, pričom k vymoženiu predmetnej pohľadávky na podklade vydaného poverenia exekučného
súdu skutočne aj došlo, nakoľko súdny exekútor dňa 24.11.2010 z tohto dôvodu vrátil exekučnému súdu
príslušné poverenie na vykonanie exekúcie. Preto v tejto časti žalobného návrhu nemali skutočnosti

tvrdené navrhovateľom žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Keďže pohľadávka navrhovateľa bola
v exekučnom konaní preukázateľné vymožená vrátane prislúchajúcich trov konania, nemohli a ani
nenastali skutočnosti tvrdené navrhovateľom, t.j. že bolo ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa,
že správnym postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež že došlo k vyvolaniu určitýchrizík, ako aj k zániku ďalších plánovaných podnikateľských aktivít či už vytvorených plánov a taktiež
k ovplyvneniu ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa, čo spôsobilo neistotu v plánovaní jeho
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v časti náhrady

nemajetkovej ujmy, nakoľko takýto nárok nepovažoval za dôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal a ani mu žiadna nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).