Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/245/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234014
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111234014.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou T.. I. P.Ý., v právnej veci navrhovateľa: T. Q., M..
XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX Ž., občan SR, proti odporcovi: I. Q., M.. XX.XX.XXXX, bytom
J.. Q. XXXX/XX, XXX XX Ž., občan SR, v konaní zast.: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o.,
so sídlom: D. Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 642,29 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2011 domáhal, aby súd určil, že byt
č. XX, M. sa na X. U., vo vchode č. XX obytného domu, súp. č. XXXX, postaveného na KNC parcele
č. XXXX, o výmere XXXX m2, v B.. Ú.. Ž. a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
XXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX a na zastavanom pozemku
KNC parcela č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX, k. ú. Ž., patria do dedičstva
po poručiteľovi T. Q., M.. X.XX.XXXX, naposledy bytom J.. Q. Č.. XXXX/XX, Ž., ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX. Navrhovateľ na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že poručiteľ T. Q., M.. X.XX.XXXX, S..
R. XX.X.XXXX vyzval písomne odporkyňu listom zo dňa XX.X.XXXX na vrátenie daru - hore uvedeného
2-izbového bytu, ktorý odporkyňa nadobudla na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX,
ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX správou katastra v konaní vedenom pod sp. zn.: F.. Právny
predchodca účastníkov konania - otec navrhovateľa a odporkyne popísal neznesiteľné a neadekvátne
správanie sa obdarovanej odporkyne k jeho osobe, a to dennými nadávkami do špinavcov, hajzlov,
gestapákov, ako aj vyhrážkami, že bude umiestnený do ústavu. Odporkyňa výzvu na vrátenie daru
prevzala dňa 29.7.2009 a listom zo dňa 3.8.2009 potvrdila, že dňa 29.7.2009 prevzala výzvu na vrátenie
daru. Momentom doručenia výzvy na vrátenie daru sa obnovil pôvodný právny vzťah. Navrhovateľ
poukázal na judikát R88/1998, podľa ktorého sa hrubým porušením dobrých mravov rozumie ich
porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie, pričom za členov rodiny darcu treba
považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom
rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Navrhovateľ poukázal na článok IX. Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX, v ktorom si darca
vymienil domáhať sa vrátenia daru v prípade, že by sa obdarovaná správala tak, že by tým hrubo
porušovala dobré mravy.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania ďalej tvrdil, že poručiteľ niesol veľmi ťažko neustále denné
nadávky do starých smradľavých hajzlov, gestapákov, psychopatov. Spoločné bývanie s odporkyňou
sa stávalo zo dňa na deň neznesiteľnejším. Odporkyňa nerešpektovala zriadené vecné bremeno v
prospech právneho predchodcu navrhovateľa tým, že ho obmedzovala v užívaní 2-izbového bytu.
Neustále okrikovanie, šikanovanie, ako aj psychické týranie otca odporkyne ubíjalo a zraňovalo.
Odporkyňa taktiež bránila v stretávaní sa otca so svojou rodinou a synom. V prípade, že poručiteľa chcela
navštíviť rodina, odporkyňa otvorila dvere, spýtala sa, čo zase chcú a poručiteľa vyhodila na chodbu a
návštevu ani nevpustila do bytu. Poručiteľ sa taktiež vyjadril o tom, že si nepraje, aby bola odporkyňa
pochovaná v tom istom hrobe ako on. Bolo mu vždy do plaču, keď sa rozhovoril o správaní sa dcéry
voči nemu. Na sklonku svojho života rezignoval na správanie sa odporkyne voči nemu, odporkyňu už
nepovažoval za svoju dcéru a volal ju „tá pani“. Samotná odporkyňa sa neštítila používať oplzlé nadávky
na svojho otca i pred svedkami. Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom svedka D. Q., U. Q., T. B., D. B., L. W..

I napriek tomu, že odporkyňa poberala príspevok na opatrovanie na základe rozhodnutia ÚPSVaR Žilina
vydaného dňa X.X.XXXX U. P.. S.. XX/XXXXXX/Fil., žiadnym spôsobom sa nepodieľala na úhrade
nákladov spojených s užívaním bytu, ktoré boli uhrádzané výhradne so starobného dôchodku darcu.

Právny predchodca účastníkov nedokázal uniesť správanie sa odporkyne voči svojej osobe a tak dňa
6.2.2008 osobne podal na ÚPSVaR Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny sťažnosť na správanie sa
odporkyne, v ktorej okrem iných vecí uviedol, že mu odporkyňa nepekne nadáva, vyhráža sa mu, že sa
ho dá umiestniť do zariadenia.

Nadávky, urážky, osočovanie boli tak intenzívne, že otec účastníkov nedokázal ďalej znášať arogantné
správanie sa odporkyne, a preto požiadal o prednostné zaradenie do opatery v domove sociálnych
služieb. Hlavným dôvodom podania tejto žiadosti bolo práve správanie sa odporkyne, ako aj psychické
týranie zo strany odporkyne. Odporkyňa sa bezcitne a arogantne správala k svojmu otcovi na sklonku
života, a to práve v období, kedy najviac potreboval lásku, nehu a opateru, čím prejavila nevďak a krutým,
ponižujúcim správaním svojho otca urážala. Otec účastníkov daroval odporkyni nehnuteľný majetok
väčšej hodnoty v dobrej viere, že bude mať pokojnú starobu, že sa bude mať kto oňho postarať v prípade
zhoršenia sa zdravotného stavu, pričom bol opak pravdou, neustále hádky, nadávky, osočovanie malo
veľmi negatívny vplyv na psychiku samotného otca účastníkov, ktorý konanie odporkyne nedokázal nikdy
pochopiť.

V konaní boli predložené nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, vyhotoveného dňa 19.10.2011 pre k. ú. Ž. súd zistil, že ako výlučný
vlastník bytu č. XX, F. vchode XX M. X. U.., v obytnom dome č. s. XXXX, postavenom na pozemku parc.
č. XXXX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXX/XXXX je vedená
odporkyňa. C časti CLV: ťarchy je okrem iného uvedené: Na podiel vlast. Q. I. - vec. bremeno - právo
doživot. užívania bytu č. XX na prízemí domu č. s. XXXX pre Q. T. (X.XX.XXXX) podľa č. F.-XXX/XX.

Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi T. Q., M.. X.XX.XXXX ako darcom a I. Q., M.. XX. L. XXXX,
darcovou dcérou, ako obdarovanou dňa XX. L. XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX
Okresným úradom Žilina súd zistil, že podľa článku VI. zmluvy darca daruje svojej dcére I. Q. X-izbový
byt č. XX na prízemí, vchod č. XX v Ž. M. E.. J.. Q. Č.. XXXX, vrátane jeho príslušenstva, ako aj
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu
a na zastavanom pozemku parc. č. XXXX F. podiele XXX/XXXXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXX pre obec Ž., B.. Ú.. Ž..

Podľa článku VII. zmluvy sa obdarovaná zaviazala darcu doopatrovať a poskytnúť mu primeranú
starostlivosť v starobe a chorobe až do jeho smrti. Na tomto základe bolo zriadené v prospech T. Q. vecné

bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania darovaného bytu. Obdarovaná sa zaviazala
toto právo darcu trpieť a povinnosti vykonať.

Z výzvy T. Q., M.. X.XX.XXXX (č. l. 10 spisu) na vrátenie daru zo dňa XX.X.XXXX adresovanej I. Q. súd
zistil, darca vo výzve konštatuje, že darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX daroval I. Q. X-izbový byt
č. XX vrátane jeho príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na príslušenstve domu, na zastavanom
pozemku, pričom nehnuteľnosť daroval darca dcére s vymedzením vecného bremena, ako je uvedené
v zmluve s tým, že darkyňa sa zaviazala, že ho ako otca a zároveň darcu doopatruje a poskytne mu
primeranú starostlivosť v starobe a chorobe až do jeho smrti. Ďalej je vo výzve T. Q. na vrátenie daru
uvedené:

„Vzhľadom k tomu, že ja som osoba prestarlá vzhľadom k svojmu veku a ty sa správaš ku mne ako
k otcovi neadekvátne a máš ku mne negatívny prístup. Neustále denne mi nadávaš do špinavcoch,
hajzlov, vyhrážaš sa mi, že ma umiestniš do ústavu. Tieto tvoje výstupy sa stále stupňujú a trvá to už
od roku 2007 až doposiaľ. Možno to nazvať psychické týranie z tvojej strany, čo je na nevydržanie.
Nevážiš si to, čo som ti daroval, považuješ to za samozrejmosť a nerešpektuješ ani vecné bremeno
zriadené v prospech mňa. Tiež obmedzuješ môjho syna T. Q., aby vkročil do bytu ku mne na návštevu.
Ako obdarovaná prejavuješ voči mne ako darcovi veľkú nevďačnosť, čo sa prejavuje v tvojom správaní.
O tejto skutočnosti som informoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, z čoho bol napísaný
úradný záznam. Dôkaz: úradný záznam napísaný dňa X.X.XXXX M. Ú. v Žiline pracovníčkou P. N..
Vzhľadom k týmto skutočnostiam Ťa vyzývam v zmysle § 630 Obč. zák. č. 40/64 Zb. k vráteniu
daru, nakoľko hrubo porušuje dobré mravy. Ide o porušovanie sústavné, dlhotrvajúce, prejavujúce sa v
osočovaní, nadávaní, vyhrážaní sa mne, ako i môjmu synovi T. Q.. Vrátenie daru požadujem do jedného
mesiaca odo dňa doručenia tejto výzvy s tým, že jeden priepis tejto výzvy doručíš na katastrálny úrad
a zároveň požiadaš o zmenu vlastníka nehnuteľnosti na moju osobu tak, ako to bolo pred darovacou
zmluvou. V prípade nerešpektovania tejto výzvy z tvojej strany budem nútený obrátiť sa na OS v Žiline
s podaním žaloby vo veci vrátenia daru. Zároveň ti dávam na vedomie, že na tento jednostranný právny
úkon vrátenia daru v zmysle § 630 OZ splnomocňujem svojho syna T. Q., M.. XX.X.XXXX, ktorý ma bude
na základe napísaného, notárom overeného splnomocnenia zastupovať aj na súde v prípade podania
žaloby o vrátenie daru.“

Súd konštatoval, že výzva je napísaná na písacom stroji, vlastnoručne podpísaná T. Q..

Z vyjadrenia I. Q. S. R. X.X.XXXX, adresovaného T. Q., M.. X.XX.XXXX J. T. Q., M.. XX.X.XXXX súd
zistil, že podľa názoru I. Q. sťažnosť podaná na jej osobu vo veci urážania otca na ÚPSVaR v Žiline
bola riadne prešetrená pani P. N. a vina I. Q. dokázaná nebola. Nakoľko si nie je vedomá nedodržania
podmienok darovacej zmluvy, odmieta ostatné obvinenia uvedené vo výzve.

Zo žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podanej T. Q., M.. X.XX.XXXX na Žilinský
samosprávny kraj súd zistil, že žiadateľ odôvodnil nutnosť svojho umiestnenia v zariadení nedôstojným
správaním, nadávaním, obviňovaním, tyranizovaním, obmedzovaním, psychickým nátlakom.

Z rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXX/XXXX/OSV-XXX (Č..C..
XX J. XXX), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX súd zistil, že v konaní o odkázanosti na
sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb rozhodol Žilinský samosprávny kraj tak, že
T. Q., M.. X.XX.XXXX, je odkázaný na sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb. Z
odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť nedôstojným zaobchádzaním.
Lekárskou posudkovou činnosťou bolo zistené, že žiadateľ je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby,
posudzujúci lekár zaradil žiadateľa do VI. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby - priemerný
rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách na deň činí viac ako 12 hodín. Sociálnou
posudkovou činnosťou bolo zistené, že žiadateľ má znevýhodnenie v oblasti sebaobslužných úkonov,
úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách v porovnaní s fyzickou
osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia, alebo bez nepriaznivého zdravotného
stavu.

Zo žiadosti T. Q. doručenej Žilinskému samosprávnemu kraju dňa 9.11.2009 súd zistil, že T. Q. žiada
o prednostné umiestnenie v domove sociálnych služieb z dôvodov, ktoré ho utvrdzujú v obave o jeho
i tak chatrné zdravie a tým i život. Ďalej je v žiadosti uvedené, že R. I. Q., ktorá poberá na osobu
žiadateľa opatrovateľský príspevok, dlhšiu dobu žiadateľa tyranizuje, hrubo uráža nadávkami, nie je dňa,
ani noci, čo jej príde na jazyk, do špinavých smradľavých psov, psychopatov, fašistov, hajzlov, skrátka,
čo jej príde na rozum. Na dcéru sa žiadateľ viackrát sťažoval u lekárov pri vyšetreniach, na ÚPSVaR.
Opakovane, ustavične mu nadáva, obviňuje, šikanuje, vyhráža sa mu, že ho dá do blázinca, kam patrí,
že je psychopat. Zastrašuje a vyhráža sa, keď od neho vymáha dôchodok. Bráni a obmedzuje synovi
žiadateľa navštevovať ho, provokuje a udáva nepravdivo. Syn T. Q. T.e vdovec, 61-ročný a opatruje
zdravotne ťažko postihnutého svojho syna, sám má zdravotné problémy (so srdcom a tlakom). Dcéra I.
Q. je voči nemu bezohľadná, arogantná a nevie si ani predstaviť, čo bude s ním, keď sa mu zdravotný
stav zhorší. S dcérou I. Q. nechce bývať.

Z úradného záznamu zo dňa 6.2.2008 napísaného P. N. súd zistil, že dňa 6.2.2008 sa dostavil na
ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny pán T. Q., M.. X.XX.XXXX, o ktorého sa celodenne stará
jeho dcéra I. Q.. Pán Q. prišiel za účelom sťažnosti na svoju dcéru. Podľa neho dcéra mu od rána
nepekne nadáva, vyhráža sa mu, že ho dá umiestniť do zariadenia. Byt, v ktorom bývajú, jej daroval
za doopatrovanie, nemá od toho žiadne doklady. Čo sa týka starostlivosti o jeho osobu, jedlo, pranie,
upratovanie, hygienu a pod. sa na dcéru nesťažuje, má to zabezpečené. Okrem nedele chodí pán Q.
denne sám na obedy do DD, Ul. Republiky, kde mu táto strava vyhovuje. Pánovi Q. bolo umožnené
na základe jeho žiadosti nahliadnuť do spisovej dokumentácie. Podľa neho rozhodnutia, ktoré mu boli
zaslané do vlastných rúk, on neprevzal a nepodpísal ich prevzatie, aj keď na ÚPSVaR Žilina sa vrátila
podpísaná doručenka.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 8.2.2013, v ktorom
poukázala na konanie o návrhu navrhovateľa vedené na OS Žilina pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, z
obsahu ktorého spisového materiálu je nespochybniteľné, že rozsudok č. k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa
6.10.2011 založil prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

Súd sa oboznámil s rozsudkom OS Žilina, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 6.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.11.2011. V uvedenom konaní v právnej veci navrhovateľa T. Q., M.. XX.X.XXXX
proti odporkyni I. Q., M.. XX.X.XXXX, o určenie práva k nehnuteľnosti súd žalobný návrh v celom
rozsahu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu
dňa 16.2.2010 sa pôvodne označený navrhovateľ (otec odporkyne) domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. XX na prízemí a vo vchode XX v obytnom dome s. č. XXXX,
postavený na parcele č. XXXX, v k. ú. Žilina a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXXX, na zastavanom pozemku parc. č.
XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX daroval svojej
dcére, t. j. odporkyni predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere, že bude mať slušnú opateru v starobe a
dôstojne v pokoji dožije. Spočiatku bolo bývanie s odporkyňou bezproblematické. V posledných rokoch
však bol odkázaný na pomoc odporkyne, ale bývanie s ňou je neznesiteľné pre jej správanie voči
nemu, zaobchádzalo sa s ním nedôstojne a ponižujúco, a to už počas roku 2007, ale najmä v roku
2008 so stupňujúcou intenzitou až doteraz mu odporkyňa nadáva do špinavých psov a podobne. Je
bezohľadná, šikanuje ho, obmedzuje ho, psychicky ho týra. Na základe toho ju vyzval na vrátenie daru
listom zo dňa 27.7.2009, doručeným dňa 29.7.2009, avšak odporkyňa odmietla vrátiť dar. Následne súd
nariadil pojednávanie na deň 13.5.2010, avšak súdu bolo oznámené, že navrhovateľ zomrel, pričom
súd zistil, že navrhovateľ skutočne zomrel dňa XX.X.XXXX. Návrh bol následne zmenený na základe
podania navrhovateľa T. Q. L.., právneho nástupcu pôvodne označeného navrhovateľa tak, že žiadal
určiť, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva poručiteľa T. Q.. Následne navrhovateľ opäť zmenil
návrh tak, že mal súd rozsudkom zaviazať odporkyňu vrátiť dar navrhovateľovi. Súd poukázal na to, že
navrhovateľom už nie je darca, ale jeho syn, ktorý patrí do okruhu dedičov. V konaní bolo preukázané,
že syn darcu nie je a ani nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ani nebol darcom. Súd ďalej
poukázal na to, že právo požadovať vrátenie daru je považované za osobné právo darcu, preto zaniká
jeho smrťou. Pokiaľ však darca už požiadavku na vrátenie daru vzniesol, tak sa obnovilo jeho vlastnícke
právo a jeho smrť na tejto skutočnosti nič nemení. V prípade sporu sa však dedičia môžu domáhať
určenia, že dar patril ku dňu smrti darcu. Za daného skutkového stavu a pri využití práva v zmysle § 630

OZ nie je možné s úspechom sa domáhať jednak vrátenia daru vindikačnou žalobou, ani vrátením daru
synovi darcu, keďže syn darcu nebol darcom a nebol ani vlastníkom, teda T. Q., ml. nemá žiadny právny
titul, na základe ktorého by bol oprávnený požadovať, aby odporkyňa vrátila predmetný dar jeho osobe
a v prípade sporu sa dedičia môžu domáhať určenia, že dar patril ku dňu smrti darcovi.

Na základe takto zisteného stavu konania XXC/XX/XXXX a oboznámenia sa s rozsudkom zo dňa
6.10.2011, ktorým bolo konanie XXC/XX/XXXX vedené na OS Žilina právoplatne skončené, súd dospel
k záveru, že v prípade konania XC/XXX/XXXX nie je v súvislosti s konaním XXC/XX/XXXX založená
prekážka veci rozhodnutej vzhľadom na odlišný predmet konania, nakoľko navrhovateľ T. Q., L.., M..
XX.X.XXXX sa v konaní XXC/XX/XXXX ako právny nástupca po T. Q., P.., M.. X.XX.XXXX, zomr.
dňa XX.X.XXXX domáhal vrátenia daru navrhovateľovi - T.M. Q., L.. V konaní XC/XXX/XXXX sa však
domáha určenia, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi T. Q., P.., M.. X.XX.XXXX.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 9.2.2012 doručil nasledovné listinné dôkazy:

- Žiadosť T. Q., st. zo dňa 19.2.2008 adresovanú Správe katastra Žilina o vydanie kópie darovacej zmluvy

- Prehlásenie T. Q., P.. zo dňa 5.11.2009, ktorým T. Q. prehlásil a vlastnoručne svojím podpisom potvrdil,
že proti rozhodnutiu Žilinského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX/OSV-XXX zo dňa 23.10.2009
nepodáva opravný prostriedok

- Odpoveď Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 8.2.2010 adresovanú T. Q., st. na žiadosť o
bezodkladné umiestnenie do domova sociálnych služieb, z ktorej súd zistil, že vzhľadom na to, že sa
nachádza T. Q., st. v ťažkej sociálnej situácii a jeho život a zdravie sú vážne ohrozené, môže byť
bezodkladne umiestnený v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých, Karpatská
8, 9, 010 08 Žilina,

- Potvrdenie Domova dôchodcov a DSS pre dospelých, Karpatská 8, 9, Žilina o umiestnení T. Q.,
M.. X.XX.XXXX v zariadení Domova dôchodcov a DSS pre dospelých od 10.3.2010 na dobu neurčitú.
Potvrdenie bolo vydané na vlastnú žiadosť menovaného za účelom zrušenia vyplácania príspevku na
opatrovanie.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila ďalším podaním doručeným súdu dňa 4.7.2012, v
ktorom uviedla, že prebiehajúci súdny spor veľmi ťažko znáša, nakoľko jej zintenzívňuje prežívanie zlých
zážitkov v minulosti. Ďalej uviedla, že jej otec žil v byte na Ul. Q. Č.. XX spolu s matkou Ú. I. Q., ktorá
zomrela v roku 1985 a otec zostal sám. Odporkyňa žila so svojím druhom F. F. F. R. F. S., na E.. P. Č.. XX,
z ktorého vzťahu s F. F. pochádza ich dcéra S. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., E.. Y. X. Otec účastníkov bol
veľmi silná osobnosť, značne autoritatívny, s egoistickými sklonmi. Matka účastníkov mala prispôsobivú
povahu a akceptovala jeho správanie, ktoré bolo aj odrazom jeho významného pracovného postu v
zamestnaní, kde vykonával funkciu ekonomického námestníka v bývalom štátnom U. S. na E.. D. F. Ž..

Odporkyňa začala mať problémy so svojím druhom, u ktorého sa stupňovala náklonnosť k požívaniu
alkoholických nápojov. Po negatívnom zážitku v súvislosti s „oslavou“ menín dcéry S. (pod vplyvom
alkoholu nedokázal dozrieť na maloletú) akceptovala rozhodnutie svojho otca a presťahovala sa do
jeho bytu s dcérou. Samotný otec účastníkov organizoval sťahovanie aj z dôvodu, že bol veľmi citovo
naviazaný na svoju vnučku - sťahovali sa 13.8.1986. Otec účastníkov bol od jari 1982 na starobnom
dôchodku. Napriek osobnostným črtám otca dokázali spolu žiť a vedela, čo ju očakáva. Od roku 1993
sa stala nezamestnanou a začala mať výrazné zdravotné problémy, ktoré si vyžadovali aj dlhšie trvajúce
lekárske ošetrovania. Privyrábala si ručnými prácami a brigádnickou činnosťou popri poberaní podpory
v nezamestnanosti a následných sociálnych dávok. Prispievala zo svojho príjmu na náklady spojené s
užívaním bytu (káblová TV, daň z nehnuteľnosti a pod.). V roku 1997 dcéra S. P.končila učňovskú školu,
zabezpečila si dva príjmy z pracovného pomeru a začala prispievať na náklady spojené s užívaním
bytu. V roku 2007 začala dcéra žiť v domácnosti svojho druha a dňa 26.10.2007 sa im narodil syn R.
L.. Odporkyňa ostala bývať s otcom bývať sama.

Domácnosť otca účastníkov a odporkyne nenavštevoval brat, ani jeho deti D. Q., M.. X.XX.XXXX J. U.
Q., M.. X.X.XXXX. V roku 2007 pred vianočnými sviatkami sa brat so svojimi deťmi nečakane objavili,
a to práve v čase návštevy dcéry odporkyne a vnuka. Zatvorili sa v obývacej izbe, odkiaľ odporkyňa
počula, že si D. snaží zabezpečiť nejaké financie od starého otca. Otec mu však peniaze neposkytol
s tým, že si musí najskôr našetriť. Keď ich odporkyňa upozornila na hlučné správanie, vyvolala ich
nepriateľský postoj voči odporkyni, ktorý sa vzápätí zintenzívňoval. Od roku 2005 vykonávala odporkyňa
opatrovníčku svojmu otcovi a pokiaľ jej „neušiel“, sprevádzala ho na všetky lekárske vyšetrenia. Otec
absolvoval snáď všetky lekárske vyšetrenia. U odporkyne vznikol dojem, že sa uňho prejavoval sklon
k hypochondrii. Začal mať bludné prejavy, čo viedlo na podnet jeho obvodnej lekárky L.. F. k návšteve
psychiatra. Prvýkrát navštívil L.. Š. dňa 18.5.2009 sám. Od roku 2009 mala odporkyňa zo života peklo.
Cez deň navštevoval otca účastníkov brat - navrhovateľ, ktorý mu nadával do neschopných debilov a
pod. Jeho vulgárne nadávky vyvolávali v otcovi následne bludné prejavy. V noci, keď otec vydával rôzne
zvuky, nemohla odporkyňa spávať a cez deň bola okrem opatery otca vystavená vystrájaniu brata. Na
podnet brata bola sústavne vypočúvaná na polícii. Priestupkové konania boli všetky zastavené, okrem
posledného, a to za skutok, kedy bratovi vynadala do hyen, chcel totiž, aby mu odporkyňa vydala otcovu
zdravotnú kartu, ktorú odporkyňa potrebovala k lekárskemu vyšetreniu, ktoré chcela absolvovať s otcom
na druhý deň. Odporkyňa poprela dôvodnosť návrhu na začatie konania a navrhla, aby bol návrh v celom
rozsahu zamietnutý a navrhovateľ zaviazaný k plnej náhrade trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 6.7.2012 vykonanom v neprítomnosti odporkyne navrhovateľ zotrval na
návrhu na začatie konania v celom rozsahu, tvrdil, že otec už dlhšiu dobu znášal určitú formu týrania od
odporkyne, sťažoval sa na úrade práce, u lekárky, tam nepochodil. Uviedol, že jeho odkázali vždy na
mestských policajtov, pretože odporkyňa na neho vždy vykrikovala a robila takéto ceremónie a nadávala
aj navrhovateľovi, nielen otcovi. Keď tam prišli policajti, upozorňoval policajtov, aby si všimli, že ona
nadáva navrhovateľovi. Odporkyňa má zúrivú a konfliktnú povahu. Na súde bolo vedené konanie XXC/
XX/XXXX, pretože odporkyňa otcovi dar nevrátila na jeho výzvu, preto sa otec tohto práva domáhal
súdnou cestou, načo dal navrhovateľovi splnomocnenie, pretože otec mal už 88 rokov. Navrhovateľovi
je známe, že otec účastníkov sa domáhal vrátenia daru z dôvodu, že sa odporkyňa k otcovi už dlhšiu
dobu bezcitne správala. Musel často chodievať na WC, a to aj v noci, lebo bral lieky na odvodnenie,
lenže to odporkyňu budilo. Tiež mu nadávala, keď sa mu podarilo našpiniť mimo WC misu. Trvalo to už
od roku 2007 a otec sa navrhovateľovi sťažoval, i keď ho nechcel do toho zapájať. Spočiatku bol otec
čulý, chodil si pre obedy, a staral sa v podstate sám o seba, čo odporkyni vyhovovalo. Ešte od neho
brala aj peniaze, každý mesiac musel dať otec odporkyni 2.500,- Sk a následne 83,- €. Otec platil aj daň
za byt i za služby spojené s užívaním bytu. Taktiež hradil opravu bytu a výmenu okien. Otec požiadal
navrhovateľa, aby mu vybavil dom dôchodcov, lebo už nedokázal znášať, čo s ním odporkyňa robí.
Žiadosť o umiestnenie do domova dôchodcov mu písal nejaký pán z Q. na písacom stroji a list, ktorým
oznámil, že sa voči rozhodnutiu VÚC neodvoláva, písal otcovi navrhovateľ. Otec účastníkov navštevoval
navrhovateľa, chodil za jeho deťmi, navrhovateľ ku otcovi do bytu nechodil, chodieval až ku koncu. Otec
sa u lekárky vyjadril, že chce ísť do domu dôchodcov, a bola to jeho vôľa. Navrhovateľ poukázal na to,
že odporkyňa bola potrestaná za to, že verbálne napadla navrhovateľa.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že keď prišiel navštíviť otca, tak mu odporkyňa nebola schopná zaviazať ani
topánky, dole schodmi ho nepridŕžala, niekoľkokrát tam spadol. Bolo to vtedy, keď prišli z VÚC, topánky
mu potom musel zaviazať navrhovateľ. Na otázku súdu, z akého dôvodu mala zaviazať topánky otcovi
odporkyňa, keď mu ich zaviazal navrhovateľ, navrhovateľ uviedol, že veď by mu to ani neurobila. Ona sa
ho štítila. Mala výhrady voči tomu, či sa ona potrebuje ukazovať so svojím otcom. Navrhovateľ bol otcovi
doniesť na Vianoce pohľadnice, a to, že spadol zo schodov, povedal otec u lekárky, pretože nechcel
povedať, že opravoval splachovač, a pritom spadol z rebríka. Keď to navrhovateľ vytkol svojej sestre -
odporkyni, povedala, že ona vtedy nebola doma.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní poukázala na vyjadrenia navrhovateľa v konaní XXC/XX/
XXXX, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ sa nachádzal vo výkone trestu v B. - Š.. Navrhovateľ uviedol,
že bol odsúdený za marenie výkonu úradného rozhodnutia, pretože mu bol uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo, ktorý zákaz navrhovateľ nerešpektoval. Vodičský preukaz mu vzali z dôvodu,
že šoféroval, keď mal vypité a následne bez vodičského oprávnenia šoféroval, pretože išiel v noci ku

synovi, lebo syn ho zavolal, že má kŕče. Navrhovateľ pritom na syna poberal opatrovateľské. Uviedol,
že nikto otca neovplyvňoval na podpísanie výzvy na vrátenie daru, sestra mu zobrala všetky doklady, a
preto si otec vyžiadal z katastra kópiu darovacej zmluvy, aby mohol takúto výzvu napísať. Navrhovateľ
s ním na katastri bol, aby to nemuselo byť posielané poštou, lebo odporkyňa mu brala doklady, a aby
mu to znova nevzala. Správa katastra Žilina tak vydala otcovi účastníkov kópiu darovacej zmluvy.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že pravdivosť svojich tvrdení odporkyňa preukazovala už v
pôvodnom konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Svedkovia vypočutí v tomto konaní
boli ovplyvnení navrhovateľom, pretože sa jednalo buď o jeho priateľov, alebo známych, s ktorými
udržiaval pravidelný kontakt. V tomto konaní boli vypočuté aj ošetrujúca lekárka a psychiatrička otca
účastníkov. Práve navrhovateľ ovplyvnil darcu tak, aby sa domáhal vrátenia daru, pričom otec si osvojil
navádzacie myšlienky navrhovateľa a následne ich pretransformoval až do bludných prejavov, ktoré sa
jednoznačne v rámci vyšetrení preukázali. Bol to práve navrhovateľ, ktorý sa správal voči svojmu otcovi
a darcovi spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorý podľa jeho názoru je správaním, akého
sa mala dopustiť odporkyňa. Odporkyňa sa v žiadnom prípade nemohla dopustiť a nedopustila konania,
ktoré predpokladá ust. § 630 OZ o spôsobe správania sa, vystupovania. Navrhovateľ napriek tomu,
že bolo vykonané už rozsiahle dokazovanie v konaní XXC/XX/XXXX opakovane tvrdí, že odporkyňa
bola stíhaná pre spáchané priestupky a prečiny. Je pritom pravdou, že navrhovateľ dával podnety na jej
stíhanie. Odporkyňa len v jednom prípade, keď už bola psychicky vyčerpaná a nechcela sa vystavovať
ďalšiemu dokazovaniu v priestupkovom konaní, nechala správoplatniť rozhodnutie, ktorým jej bol
vytýkaný priestupok, ktorého sa mala dopustiť voči navrhovateľovi. Navrhovateľ vtedy od odporkyne
vyslovene pod nátlakom žiadal zdravotnú dokumentáciu, ktorú vtedy navrhovateľka potrebovala na
sprevádzanie svojho otca na vyšetrenie, preto ho označila, že je hyenou, keď trvá na tom, aby mu vydala
zdravotnú dokumentáciu pred vyšetrením. Spochybňovala i pravosť podpisu otca účastníkov na návrhu
na začatie konania vedeného pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.

Práve navrhovateľ ovplyvnil darcu pri podpísaní výzvy na vrátenie daru, darca bol podľa vyjadrenia
lekárov v čase podpísania tejto výzvy veľmi zdravotne postihnutý psychicky, a preto bol veľmi ľahko
manipulovateľný. Navrhovateľ práve v čase, keď sa dozvedel o darovaní domu, vyvinul zrazu záujem o
kontakt s otcom, začal ho intenzívnejšie navštevovať a vyvolával v domácnosti takú psychickú traumu
a situáciu, v dôsledku ktorej následne otec v noci skutočne ani nespával. Situácie, ku ktorým došlo v
prevažnej miere a v čase, keď bol pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov, potom boli dôsledkom
aj toho, že nedokázal so svojou sestrou - odporkyňou komunikovať a do dnešného dňa nedokáže.

Navrhovateľ uviedol, že jeho minulosť nemá s týmto konaním nič spoločné. On s otcom dobre vychádzal,
ale so sestrou nevychádzal. Otcovi pomohol preto, lebo sa nemohol dívať na to, ako trpí, veď sa sám
rozhodol, že pôjde do domu dôchodcov. Uviedol, že pokiaľ odporca spochybňuje podpis otca na návrhu
na začatie konania, jeho otec sa podpisoval rôznym spôsobom.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k tvrdeniam odporkyne doručenom súdu dňa 24.9.2012 uviedol, že je
nehoráznym klamstvom tvrdenie odporkyne, že otec sa rozhodol a chcel, aby sa ku nemu nasťahovala a
ona iba akceptovala jeho rozhodnutie, ktorým tvrdením sa snaží vyvolať dojem prispôsobivej, poslušnej,
tolerantnej osoby prejavujúcej úctu voči svojmu otcovi - darcovi. Odporkyňa si nasťahovaním sa ku otcovi
riešila svoj osobný život, keďže unikla z problematického vzťahu, využila na to otca - darcu, ktorý žil v
byte sám a navyše mal slušný dôchodok a ešte si popri tom aj privyrábal prácou na plynových kotolniach.
Odporkyňa počítala, že bude mať u otca finančný profit, čo sa v skutočnosti aj uskutočňovalo. Ďalšie
tvrdenie odporkyne, že otec bol veľmi silná osobnosť, značne autoritatívny, s egoistickými sklonmi a
vedela, čo ju čaká, keď prijala jeho návrh bývať s ním, je jasným dôkazom bezcitnosti, až arogancie
k otcovi - darcovi. Otec odporkyni dôveroval, vo všetkom jej pomáhal, poskytol jej domov a bezpečie,
zázemie, vrátane finančnej pomoci pre odporkyňu a jej dieťa S. F. a po celý čas žil v presvedčení, že
keď príde jeho staroba a bude odkázaný na pomoc, že odporkyňa otca dochová a budú prechovávať
voči darcovi aj so svojou dcérou primeranú úctu a toleranciu. Skutočnosť však bola úplne iná, čo bolo
príčinou zatrpknutosti stresov a pocitu bezmocnosti otca účastníkov. Otec navrhovateľa požiadal, aby
mu pomohol, pretože už nevládze znášať urážky a vulgárnosti, rôzne schválnosti a šikanovanie od

dcéry a vtedy navrhovateľovi doslova povedal, že mu ide o život. Vtedy aj požiadal samosprávny kraj o
prednostné umiestnenie do domova sociálnych služieb. Navrhovateľ ho sprevádzal pri osobnom podaní
a podpísaní žiadosti na Žilinský samosprávny kraj. Odporkyňa odmietla platiť aj len časť výdavkov
za bývanie a hoci poberala podporu v nezamestnanosti, následne sociálne dávky a od roku 2005
opatrovateľský príspevok vymáhala mesačne od otca za upratovanie, pranie, umytie riadu 83,- €.
Odporkyňa zašla až do takej miery, že otcovi vzala dôchodok 420,- € dňa 4.7.2009 a ponechala mu
na osobnú potrebu 120,- €. Odporkyňa nemala dobrý vzťah k práci, a nebola schopná sa samostatne
finančne zabezpečiť a postarať o svoje potreby. Zvolila si iný spôsob získania peňazí, a síce vymáhala
peniaze od otca svojej dcéry S. - F. F. za výživné, vyžadovaním od otca - darcu z jeho dôchodku. Otec
platil všetky výdavky na domácnosť, keď navrhovateľ, alebo niektoré z jeho detí navštívili otca - starého
otca, sršala z odporkyne nevraživosť, pohŕdanie, až nenávisť, sústavne bola napätá a striehla, či starý
otec svojim vnúčatám, D., J. U. niečo nedá. O všetkom musela vedieť, všetko vidieť, aby jej nič neušlo
a aby nebola o niečo ukrátená. Keďže návštevy navrhovateľa a jeho detí u otca - darcu boli dôvodom,
pre ktorý musel od dcéry znášať nevraživosť, výčitky, posmešky a nadávky, hľadali s otcom - darcom
východisko, aby mu nesťažovali jeho bývanie s dcérou. Dohodli sa, že si telefonicky oznámia stretnutie
u navrhovateľa, alebo jeho detí. Takéto stretnutia trvali až dovtedy, kým nemal úraz, pre ktorý nemohol
chodiť. Keď otec navrhovateľovi nebral telefón, išiel navrhovateľ otca navštíviť. Odporkyňa navrhovateľa
oklamala a tvrdila mu, že otec nie je doma a ona nevie, kade behá, pritom otec ležal doma a nemohol
sa ani pohnúť. Navrhovateľa do bytu nepustila a vykrikovala po ňom rôzne nadávky. Až po nejakom
čase otec navrhovateľa navštívil a vtedy sa navrhovateľ dozvedel, že otec mal úraz a musel ležať. Mal
vybitú batériu vo svojom mobile a odporkyňa mu nedovolila batériu dobiť a tiež mu nechcela poskytnúť
svoj mobil. Otec bol mobilný, jeho mentálny stav bol primeraný jeho veku. Sám chodil na prechádzky do
knižnice, na obedy a tiež k lekárom a na vyšetrenie. Rád sa stretával so svojimi rovesníkmi, známymi a
zaujímal sa o dianie v okolí a spoločnosti, chodieval do klubu dôchodcov. Keďže dcéra ho vo všetkom
obmedzovala, šikanovala ho, vulgárne sa voči nemu vyjadrovala, radšej z bytu odišiel na prechádzku,
aby to nemusel počúvať a znášať. Práve na prvé psychiatrické vyšetrenie 19.9.2006 otec išiel nie z
podnetu obvodnej C. L.. F., ale sám sa dožadoval tohto vyšetrenia, pretože mu dcéra nadávala, posielala
ho na psychiatriu a má s ňou stále konflikty a nie je s ňou spokojný. Hľadala riešenie a pomoc. Otec
hľadal príčinu zlých vzťahov s dcérou dožadovaním sa pomoci od psychiatra a prejavil záujem riešiť len
vzťahy s dcérou a či nie je príčinou on otec s nejakou psychickou poruchou, alebo osobnosť odporkyne
prejavovaná voči nemu netolerantným, bezcitným a arogantným správaním.

Odporkyňa začala podávať na navrhovateľa krivé obvinenia na políciu. Prvé podala 3.8.2009, druhým
oznámila, že údajne búchaním kľúča po parapete túto mal navrhovateľ poškodiť a na tretie oznámenie
nahovorila svoju dcéru, ktorá podala na navrhovateľa oznámenie za urážku na cti. Po týchto
skúsenostiach navrhovateľa s odporkyňou začal aj navrhovateľ hľadať pomoc a ochranu polície. Prvýkrát
navrhovateľ prizval políciu 6.11.2009 potom, ako mu otec telefonoval, aby navrhovateľ prišiel a pomohol
mu, lebo dcéra mu nedá pokoj, stále od neho vyžaduje, aby jej dal peniaze a pritom mu surovo sprosto
nadáva. To bolo príčinou, že sa odporkyňa voči otcovi hrubo neúctivo správala, nadávala mu, žiadala
od neho peniaze a psychicky ho týrala. Preto išiel navrhovateľ na políciu, kde predniesol problém a
polícia ho odkázala na mestskú políciu. Keď sa mestská polícia dostavila, odporkyňa vo svojom vyčíňaní
neprestávala, vyzýval odporkyňu, aby prestala nadávať, na odporučenie mestskej polície navrhovateľ
odprevadil otca na OO PZ - západ a obaja podali oznámenie na odporkyňu. Pri tomto konflikte bola
prítomná i dcéra odporkyne Zuzana Vrbová, ktorá sa pridala na stranu matky. Za tento skutok odporkyňa
bola v priestupkovom konaní uznaná vinnou rozhodnutím Obvodného úradu Žilina č. XXXX/XXXXX-X/
XXX/X R. zo dňa 16.2.2010. Pokiaľ odporkyňa uviedla, že k tomuto skutku z jej strany došlo z dôvodu,
že nechcela navrhovateľovi vydať otcovu zdravotnú kartu, pretože ju potrebovala na druhý deň na
vyšetrenie, na ktoré mala ísť s otcom, navrhovateľ poukázal na to, že žiadne vyšetrenie na nasledujúci
deň otec nemal naplánované a v skutočnosti odporkyňa nadávala navrhovateľovi preto, lebo sa zastal
otca, keď ona od neho arogantne a hrubo násilným spôsobom vymáhala peniaze.

To, čo odporkyňa tvrdí o zdravotnej karte, sa stalo v inom čase, keď nechcela navrhovateľovi vydať
zdravotnú kartu, ktorú zámerne zadržiavala u seba doma a tým znemožňovala, aby navrhovateľ s otcom
darcom absolvoval potrebné lekárske vyšetrenia pre prijatie do domova dôchodcov, na čo navrhovateľ
privolal štátu políciu OO PZ - západ a až na ich výzvu vydala odporkyňa zdravotnú kartu navrhovateľovi.
O tomto konflikte nebolo spísané oznámenie a k tomuto došlo až začiatkom roka 2010, keď navrhovateľ
otcovi vybavoval lekárske posudky pre nástup do domova dôchodcov.

Zo správy všeobecného lekára L.. C. F. zo dňa 18.5.2009, súd zistil, že pacient bol odoslaný na odborné
psychiatrické vyšetrenie s poukazom na to, že pacient žiada vyšetrenie, nemôže spávať, zabúda, má
depresívne ladenie.

Zo zdravotnej dokumentácie T. Q., M.. X.XX.XXXX súd zistil (č. l. 103 spisu), že dňa 18.5.2009 bolo
vykonané psychiatrické vyšetrenie L.. J. Š.. Zo správy súd zistil, že T. Q., st. má stredoškolské vzdelanie,
s maturitou, pracoval u bezpečnosti a potom ako námestník v podniku S., matrimónium harmonické,
mali dve deti, býva z dcérou.

Subj.: dcéra mi nadáva, neviem, prečo. Nadáva mi do gestapákov a nie je to pravda. Neviem, čo je to za
decko, keď sa takto správa. Dcéra mi robí tútora, manželka mi zomrela a dcéra si podala žiadosť o môj
byt. Ja som súhlasil a býva u mňa, bola by rada, keby som odišiel z domu, dcéra nikde nerobí, robila
vo výpočtovom stredisku, odvtedy nikde nerobí. Nevarí mi, len v nedeľu, keď som nenašiel žiadneho
dodávateľa stravy, ale v robotné dni chodím ja sám na stravu. Keď mi žena zomrela, ona sa rozišla
s priateľom vtedy a mňa požiadala, či sa môže nasťahovať. Ja som súhlasil, a mám tam doživotné
užívanie. Zle spávam, v noci ma dusí, nemôžem dýchať, ja som chorý aj na srdiečko, mám smutnú
náladu, dcéra domácnosť vedie, aj perie a v nedeľu varí obed.

Obj.: pri vedomí, kontakt možný, orientácia správna až na čiastočnú časovú dezorientáciu.
Emočné prejavy plochšie, inhibované, v nálade pokles, ťažko odkloniteľný. Myslenie simplexnejšie,
bradypsychické, po obsahovej stránke susp. zvýšená senzitívna vzťahovačnosť až paranoidita voči
najbližším príbuzným. Mnestické poruchy hlavne novopamäti. Incip. Organické zmeny CNS. Diagnóza:
organický psychosyndróm ľahšieho až stredného stupňa pri atero CNS s depresívnym a sup.
paranoidným sy.

Doporučená kontrola o mesiac, vhodné objektívne údaje od dcéry.

Z lekárskej správy J. Š. zo dňa 23.6.2009 z vyšetrenia T. Q., M.. X.XX.XXXX súd zistil:

Subj.: Mám sa ako chudobný v bohatom meste. Niekedy spím lepšie, niekedy horšie. Počul som hlas
za dverami nášho bytu, hrozne nadával a na políciu som išiel, aby zistili, kto to bol. V noci kričí na mňa:
Boha ti, budeš ticho.

Obj. od dcéry: Ja s ním bývam stále asi 23 rokov. On je zložitá povaha. Asi dva roky dozadu, ako sa
odsťahovala dcéra, nemá kto platiť byt a ja z tých 68,- €, čo mi vyrátali ako opatrovné, mu nemám z
čoho prispievať. 4.júna bol na polícii sa sťažovať, že si vodím niekoho do bytu a že tam niekto je. Prišli
k nám policajti s ním.

Obj.: Pri vedomí, kontakt možný, orientácia rámcovo zachovalá, aj auto i allopsychická, emočná labilita
so sklonom k lacrimozite. Depresívna nálada ťažšie odkloniteľná. Vnímanie v zmysle sluchových
halucinácii so sekundárne paranoidným obsahom a vplyvom na konanie a emotivitu. Organické zmeny
CNS, doporučená kontrola o 6 týždňov.

Z lekárskej správy L.. F. W., psychiatra, zo dňa 19.9.2006 súd zistil, že na psychiatrické vyšetrenie
bol pacient doporučený obvodnou lekárkou, pacient sám žiadal vyšetrenie na psychiatrii, lebo mu to
odporučila dcéra, lebo mu nadáva a nie je s ňou ani on spokojný, ale duševné ťažkosti nemá, nevie,
prečo majú konflikty.

Obj.: Kontakt možný, ladenie reaktívne, subdepresívne pri udávaných konfliktoch v spolunažívaní s
dcérou, zabúda a potom je problém. Z minulosti si veci pamätá dobre.

Zo správy L.. J. Š., psychiatra, zo dňa 24.8.2009 súd zistil, že pacient bol pri vedomí, orientácia
autopsychická, správna, allopsychická dezorientácia, hlavne časom, kontakt možný. Emočné prejavy
plochšie, inhibovanejšie, v nálade depresívne reziduum, nízka tolerancia na záťaž, zvýšená vulnerabilita.
Floridná symptomatológia nevyexplorovaná. Mnestické poruchy hlavne novopamäti. Organické zmeny
CNS.

Dg.: Organický psychosyndróm ľahkého až stredného stupňa pri atero CNS. Organická porucha s
bludmi.

Z prehlásenia T. Q. S. R. X.XX.XXXX adresovaného Žilinskému samosprávnemu kraju k číslu: XXXX/
XXXX/OSV-XXX súd zistil, že T. Q. prehlásil a potvrdil, že proti rozhodnutiu Žilinského samosprávneho
kraja zo dňa 23.10.2009 č. XXXX/XXXX/OSV-XXX nepodáva opravný prostriedok.

Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporkyne.
Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na odpis z registra trestov
navrhovateľa, z ktorého má vyplývať, že minimálne 15 rokov navrhovateľ strávil vo výkone trestu
odňatia slobody. Počas výkonu trestu nadobudol takú pozíciu medzi osobami vykonávajúcimi trest, že
ho rešpektujú ako „vodcu“. Tak sa stalo, že aj svedkovia, ktorých navrhol navrhovateľ, aby boli vypočutí
v konaní č. XXC/XX/XXXX, boli práve osoby, ktoré sa kontaktujú s navrhovateľom ako bývalí odsúdení,
a ktorí ho maximálne rešpektujú. Okrem jeho detí vypočutých na pojednávaní všetky osoby sú závislé
a veľmi ovplyvnené práve navrhovateľom.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ nemal ešte ani 18 rokov a prestal bývať s rodinou,
v ktorej vyrastal, a to z dôvodu, lebo bol vo výkone trestu od roku 1965 do roku 1966. V roku 1985
zomrela matka účastníkov, odporkyňa vtedy bývala v Závodí so svojím partnerom F. F.. Otec účastníkov
si nevedel ani navariť, nosil si z domácnosti od odporkyne, teda zo S., F. obedári odporkyňou pripravené
jedlo, a ona mu chodievala do jeho bytu na Q. E.pratať a oprať. Navrhovateľ vtedy býval so svojou
rodinou, teda manželkou a deťmi na P. a oni neboli schopní sa otca opýtať, či niečo nepotrebuje. V roku
1986 navrhol otec odporkyni, aby sa prisťahovala ku nemu do bytu na Bulvár, a sám jej s tým pomohol.
V roku 1996 nadobudol vlastnícke právo k bytu, v ktorom býval s odporkyňou, o čom sa odporkyňa ani
nedozvedela, len v roku 1997 jej otec telefonoval, aby sa ponáhľala z roboty, že zabezpečil nejakého
právnika, ktorý vyhotovil tú darovaciu zmluvu, aby zmluvu mohla v tento deň podpísať. Odporkyňa si
nie je vedomá porušovania zmluvy, poukázala na to, že navrhovateľ chodieval otca navštevovať 3 alebo
4 razy do roka. Odporkyňa si bola plne vedomá, čo ju čaká po presťahovaní sa ku otcovi, lebo otec
mal zložitú povahu a odporkyňa si nikdy nedovolila otcovi protirečiť. Mala v úmysle plniť si povinnosti
v zmysle darovacej zmluvy tak, že sa mala o otca starať, správať sa tak, aby mu nerobila naprieky a
neposlala ho do ústavu tak, ako ho tam poslal navrhovateľ. Otec bol v poslednej dobe veľmi chorý,
odporkyňa celé noci nespávala, starala sa oňho aj v noci, a jedenkrát sa stalo, že o jedenástej hodine
v noci telefonovala svojmu bratovi - navrhovateľovi, aby jej prišiel pomôcť s otcom. Navrhovateľ vtedy
prišiel, mal vypité a povedal jej: Čo si mu urobila, ty krava sprostá, ja som to vedel, že to takto dopadne
a otvor mi, alebo vykopnem dvere. Navrhovateľ sa takto vyjadroval už na ulici, keď prichádzal k domu.
Navrhovateľ sa vtedy v byte chvíľu zdržal, nebol ochotný ísť pomôcť otcovi ani na záchod a otec musel
prejsť takmer štvornožky na záchod sám. Odporkyňa preto volala brata, aby jej pomohol ísť s otcom na
záchod, lebo otec nevládal a odporkyňa ho nevládala udržať. Len tento jediný krát žiadala odporkyňa
navrhovateľa o pomoc s otcom, viac ho už ani nevolala. Otec mal 88 rokov, mal zdravotné problémy so
srdcom, chodili na urologicko-onkologické poradne a v roku 2009 začal chodiť aj na psychiatriu. Prvýkrát
tam bol sám, o čom odporkyňa ani nevedela a ostatné razy chodievala s otcom aj odporkyňa, lebo
to nariadila doktorka psychiatrička. Navrhovateľ sa dozvedel, že otec viacej chorie, a preto ho začal
viac navštevovať v roku 2009. Navrhovateľ získal od otca všetky právomoci, vodil otca po všelijakých
inštitúciách, boli určite v Slovenskej sporiteľni, kde mal otec zriadený účet, kam mu chodil dôchodok. Toto
mal pod kontrolou navrhovateľ, vyberal mu dôchodok, ktorý mu mal nosiť celý domov. Otec odporkyni
povedal, že pár razy sa stalo, že navrhovateľ mu nedal celý dôchodok. Odporkyňa chodievala otcovi
sústavne nakupovať, robievala spoločný nákup, otec jej však tento postup vyčítal, a chcel, aby jeho
nákup dala zvlášť blokovať, čo mu poradil ochrankár, pričom ochrankárom myslel práve svojho syna -
navrhovateľa. Otec si disponoval so svojím majetkom a svojimi peniazmi celý život sám, a potom asi od
júla 2009 začal s týmto disponovať navrhovateľ, teda so všetkými peniazmi, s dôchodkom, s vkladnou
knižkou, aj s účtom, kam mu chodil dôchodok. Podľa názoru odporkyne sa tvrdenie uvedené vo výzve na
vrátenie daru nezakladá na pravde, je zmanipulované a navrhovateľ si toto všetko napísal na písacom
stroji, vymyslel si to. Odporkyňa si s otcom veľmi rozumela, on mal veľmi rád dcéru odporkyne, spolu
si nažívali, a odporkyňa sa o otca príkladne starala, čo sa o navrhovateľovi nedalo povedať, pretože
tie 2 alebo 3 razy, čo navrhovateľ navštíviť otca, bol opitý, urážal otca, aj odporkyňu a dokonca začal
urážať aj dcéru odporkyne.

Dcéra odporkyne v byte bývala s odporkyňou a jej otcom, dala vyhotoviť plastové okná, vzala si pôžičku
z VÚB banky, a nie je pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že otec platil nejakú rekonštrukciu bytu, keďže
otec nedával do rekonštrukcie bytu nič. Dcéra odporkyne bývala v byte od roku 1986 do roku 2007 až do
narodenia jej syna, teda do 26.10.2007, a potom odišla bývať k svojmu priateľovi - otcovi svojho dieťaťa.
Bola na materskej dovolenke a často odporkyňu a jej otca navštevovala. Nie je pravdou, že by odporkyňa
otca okrikovala, šikanovala, psychicky týrala. Ona s ním navštevovala lekárov. Bola vybavovať lieky
otcovi v urologicko-onkologickej ambulancii, kde ordinovali len vo štvrtok, a preto nechcela vydať
navrhovateľovi kartu, lebo ju potrebovala k predpísaniu liekov. Obvodná lekárka jej potom vynadala, že
nemala čo navrhovateľovi dávať zdravotnú kartu, pretože zdravotná karta bola odporkyni poskytnutá
obvodnou lekárkou za účelom, že pôjde otcovi pre lieky.

Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa mu mala zakázať návštevy otca, odporkyňa potvrdila, že
skutočne tieto návštevy „zatrhla“, lebo sa jej nepáčilo, že by sa jej 88-ročný otec mal spovedať niekomu,
kto mu nedal ani zrnko ryže, teda navrhovateľovi. Odporkyňa sa cez to nemohla preniesť. Odporkyňa
so svojím otcom žila a navrhovateľ chodil otcovi odoberať peniaze, pritom odporkyňa sa o otca starala.
Všetko po ňom čistila, lebo otec už nosil aj plienky, a navrhovateľ sa pohyboval po celom byte a tváril
sa, ako keby mu tam všetko patrilo. Pritom navrhovateľ do toho bytu nedal nič, nemal ani kedy, lebo
bol stále vo výkone trestu. Keď navrhovateľ prišiel asi v roku 1980 z výkonu trestu, v roku 1980 mal
svadbu, odporkyňa sa však na nej nezúčastnila, lebo navrhovateľ ju nenávidel a zle sa ku nej správal
a odporkyňa nechcela vyvolávať zlú krv. Podstatné je, že sa ku otcovi nikdy škaredo nesprávala, a ani
by si to nedovolila. Starala sa oňho, príkladne chodil čistý, opratý, oblečený. Pokiaľ v konaní XXC/XX/
XXXX vypovedali svedkovia, U. B. J. D. B., G. Q. F. R., B. Q. G., L. W. sa s navrhovateľom kamaráti,
jedná sa o bezdomovca, ktorý sa zdržiaval veľa u U. B., pospávali po lavičkách, pili tam čučo, boli opití,
a vlastne stále vykríkali. U. B. vykríka, a hrozne nadáva, lebo je pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ sa otec
účastníkov chodieval sťažovať na rôzne inštitúcie, chodieval tam na podnet navrhovateľa. Odporkyňa
počula na vlastné uši, že navrhovateľ hovoril otcovi účastníkov, že keď otec nemá čo, že nech si niečo
vymyslí. Týmto chcel navrhovateľ dosiahnuť, aby bolo čo najviac záznamov voči odporkyni, aby sa stále
otec chodil niekde sťažovať, pričom otec sa nemal na čo sťažovať. Lebo on bol taký, že by sa nevydržal
toľké roky sťažovať, lebo by s odporkyňou hneď urobil rázny poriadok. Na výzvu súdu, aby odporkyňa
uviedla osoby, ktoré sú schopné potvrdiť tvrdenia odporkyne, odporkyňa uviedla, že všetci kamaráti otca
účastníkov už pomreli. Odporkyňa uviedla, že jej otec je bývalý policajt, mal hodnosť nadporučíka v
autodielni na D. K., kde sídlilo bývalé ZNB. Navrhovateľ ako 14-ročný s použitím služobnej zbrane svojho
otca vyvolal smrteľný úraz svojho priateľa a spolužiaka, jednalo sa o nešťastnú náhodu. Napriek tomu
bol otec účastníkov citovo naviazaný na svojho syna a bol ovplyvnený pri svojich úsudkoch, zmýšľaní
a konaní synom.

Navrhovateľ uviedol, že jeho otec sa podpisoval určitým štýlom v závislosti od toho, v akom bol
zdravotnom stave, psychickom i fyzickom, v akom bol rozpoložení, pretože bol taký citlivý, niekedy sa mu
aj ruky triasli a bol aj taký plačlivý. Otcovi účastníkov sa nepáčilo ako sa ku nemu správa vlastná dcéra
a navrhovateľ koľkokrát, keď prišiel ku otcovi, počul cez otvorené okno vykrikovanie a nadávanie, počul
ako odporkyňa otcovi nadávala. Navrhovateľ sa pozná so svedkami, ktorí boli vypočutí v konaní XXC/
XX/XXXX, lebo s nimi vyrastal na dvore a z výkonu trestu odňatia slobody pozná B.. Navrhovateľ uviedol,
že výzvu na vrátenie daru otcovi písal nejaký známy s Q., s ktorým hrávali šachy a túto výzvu doniesol
ukázať otec ku navrhovateľovi. Na otázku súdu, ktorý pán z Q. písal otcovi navrhovateľa túto výzvu, a
s ktorými známymi sa otec navrhovateľa stretával, navrhovateľ uviedol, že mu to nie je známe, ale otec
chodieval do domu dôchodcov, do knižnice, rád sa prechádzal a nevie, s kým sa stretával. Odporkyňa
uviedla, že jej otec hrával šachy s nejakým pánom L., ktorý býval neďaleko, ale ten zomrel asi pred 10
rokmi. Navrhovateľ na to uviedol, že potom otec hrával šach niekým iným. Odporkyňa uviedla, že otec
sa stretával s pánom V. F., ktorý býval na druhej strane dvora, a s tým tiež niekedy hrával šachy, ten
zomrel XX.L. XXXX, 6 týždňov po otcovi. Je jej známe, že otec chodieval do knižnice, čítal tam noviny,
ale že by sa tam s niekým stretával, to odporkyni známe nie je, keďže ona tam za ním nechodievala. Jej
otec nehovoril, kým sa stretol, čo robil, s kým sa rozprával.

Navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa o tom ani nemôže vedieť, lebo sa o svojho otca ani
nezaujímala dostatočne.

Odporkyňa uviedla, že potom ako sa v roku 1986 presťahovali ku otcovi, chodieval otec na obedy do
hotela P., večere mal teplé, tieto varila odporkyňa a na druhý deň si jedlo prihrial, prípadne sa išiel
naobedovať. Dcéra chodila do družiny, odporkyňa chodila v robote na obedy. Večere mali teplé. Soboty
a nedele sa stravovali spoločne. Potom začal chodiť otec do domova dôchodcov, aby mal na obed inú
stravu a na večeru inú, ktorú navarila odporkyňa. Potom sa začal stravovať v jedálni na E.. D.. Odporkyňa
mu tiež nosila obedy do obedára. Vtedy už odporkyňa nepracovala, doma nevarili a stravovali sa každý
zvlášť. Na večeru však dostal otec vždy to, čo navarila odporkyňa, alebo si niečo kúpil.

Otec účastníkov išiel do domova dôchodcov preto, lebo mu to vybavil navrhovateľ, s tým, že si tam
bude môcť hrať šachy, bude môcť chodiť s chodítkom, a bude tam mať kamarátov, pričom otec už
bol taký slabý, že odporkyňa vedela, že tam vydrží maximálne mesiac, pretože bol na nich naviazaný.
Navrhovateľ otca nepoznal a presadzoval si svoje. Otec odišiel do domova dôchodcov 10.marca 2010
a XX.J. XXXX zomrel.

Pokiaľ sa bol otec sťažovať na úrade práce, že mu odporkyňa nadáva do tuberákov a preberá mu poštu,
bolo to spôsobené tým, že začal chriakať aj do dresu, a všelikde, aj na zem, tak odporkyňa povedala:
„Prosím ťa, nechriakaj ako tuberák, ja ti kúpim papierové vreckovky“. Otec tiež odporkyni tvrdil, že mu
zobrala darovaciu zmluvu, čo však pravda nebola, lebo otec jej tú darovaciu zmluvu sám zveril, aby ju
schovala. Dokonca ju ani nemala doma, mala ju odloženú u dcéry. Urobila tak preto, lebo sa bála, že by
z domu zmizla, lebo u navrhovateľa človek nikdy nevie. Otec sa chodil sťažovať v roku 2008, ale bolo
to po návšteve navrhovateľa aj celej jeho rodiny v decembri 2007, kedy za otcom prišli, zavreli sa do
izby a začali do neho hučať. Syn navrhovateľa prišiel domov po ťažkej havárii z Čiech, a prišli jednať s
„dedkom“. Podľa názoru odporkyne to bolo preto, lebo sa dozvedeli, že otec previedol byt na odporkyňu
darovacou zmluvou a otec nemohol rodine navrhovateľa pomôcť finančne inak, tak si to dovolili touto
formou, že sa zavreli s otcom do izby a začali o takejto veci špekulovať. Navrhovateľ prišiel vypytovať
od otca 20.000,- korún, ktoré peniaze otec navrhovateľovi dal. A potom sa to celé začalo, navrhovateľ
si zariadil u otca právomoci na vyberanie z účtu, dispozičné právo na vkladnú knižku.

Odporkyňa bola predvolaná na úrad práce k pani N. z dôvodu, že otec sa tam bol sťažovať. Odporkyňu
upozornila pani N., aby sa takýchto vecí voči otcovi vyvarovala, lebo starší ľudia si všetko vysvetľujú
nejako ináč. Odporkyňa vysvetlila pani N., že otec chriakal všade, do umývadla, do dresu a všelikade,
teda jej vysvetlila, ako sa otec správa, a akým spôsobom odporkyňa reaguje, na čo ju pani N. upozornila,
že takto reagovať nemá a tým sa to skončilo.

Odporkyňa uviedla, že je možné, že na otca zvýšila hlas, alebo hovorila hlasnejšie, ale otec dobre
nepočul. Takisto kričal na otca aj navrhovateľ, keď prišiel za otcom a keď sa navrhovateľa pýtala, prečo
naňho kričí, povedal jej: „Aby ma počul“. Otec nosil aj strojčeky do tých uší, ale mal ich pokazené, ale
chcel si to opraviť, namiesto toho si strojček pokazil. Strojček mal predpísaný, a dokonca mu prišlo v roku
2010 predvolanie na august na načúvací strojček, a odporkyňa musela ísť oznámiť, že otec už zomrel.

Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa otcovi nadávala už v roku 2006, veď bol sám na psychiatrii, k čomu
doložil aj vyjadrenie, a pokiaľ sa bol sťažovať aj na VÚC, bol tam osobne sám, z vlastnej vôle. Tvrdil,
že otec účastníkov počul dobre, pretože telefonicky sa s ním vždy normálne dohovoril. Odporkyňa si
vždy našla nejakú zámienku, aby po otcovi kričala, aby ho týrala, on bol z nej nešťastný. Takže nie sú
to žiadne výmysly, lebo otec si to sám zadokumentoval.

Otec mu preto zveril knižku a vkladný účet, lebo mu s nimi odporkyňa manipulovala a odporkyňa i jej
dcéra mali na knižku dispozičné právo, pričom z účtu bolo vybraných 663,- €. Otec povedal, že doklady
nie sú v bezpečí a dal ich navrhovateľovi, načo išli do banky a zrušili dispozičné právo odporkyni i dcére
odporkyne a dispozičné právo dal otec na navrhovateľa. Navrhovateľ účty viedol a všetky peniaze mu
odovzdal. Navrhovateľ sa chcel s odporkyňou dohodnúť na platbe za byt, lebo za 8. a 9. mesiac 2009
otec zaplatil celý účet za byt. Platil všetko z dôvodu, že odporkyňa nemala žiadny príjem. Odporkyňa
uviedla, že na bývanie neprispievala nič, lebo na tom trval otec, že bude platiť nájomné, lebo chalupa
je jeho. Odporkyňa platila vyúčtované nedoplatky.

Na otázku súdu, či sprevádzal niekedy navrhovateľ svojho otca k lekárovi, navrhovateľ uviedol, že čo
sa týka psychiatrických vyšetrení, chodila s otcom odporkyňa, pretože mala opatrovateľské od roku
2005. Navrhovateľ bol s otcom u lekára asi 2-krát, k čomu zavolala navrhovateľa odporkyňa, nadala
mu do simulantov, že mu netreba chodiť na hokej, pretože tam nachladol. Navrhovateľ zaviezol otca do
nemocnice a oni si ho tam aj nechali, čo bolo v roku 2005, alebo 2006.

Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty (č. l. 131) súd zistil, že zmluva bola uzatvorená medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou, T.Á. Q., M.. X.XX.XXXX ako majiteľom účtu a U. Q. ako
držiteľom karty dňa 18.2.2010. Z dohody o pristúpení k zmluve o vklade súd zistil, že táto bola uzatvorená
dňa 7.7.2009 medzi P. P., a.s. ako bankou, T. Q., M.. X.XX.XXXX ako pôvodným majiteľom VK a T. Q.,
M.. XX.X.XXXX ako pristupujúcim majiteľom VK. Podľa článku II. zmluvy pristupujúci majiteľ VK týmto
vyhlasuje, že pristupuje ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy o vklade. Pôvodný majiteľ VK a
pristupujúci majiteľ VK sú v právnych úkonoch týkajúcich sa zmluvy o vklade a vkladu na VK oprávnený
a povinný spoločne a nerozdielne.

Z lekárskej správy zo dňa 12.3.2010 12:49 hod vyhotovenej neurológom MUDr. L. W. súd zistil, že
pacient je po dvoch dňoch v domove dôchodcov, včera nájdený spadnutý, dnes ráno ho znova našli na
zemi pred posteľou, údaj o bezvedomí nebol, rozbitá hlava v oblasti záhlavia. Pacient udáva, že spadol,
rozbil si hlavu, na otázku, ako sa to stalo, uvádza: „Čo ja viem?“ Objektívny nález: Ťažko nedoslýchavý,
ťažká komunikácia, ťažko sa vyšetruje.

Z lekárskej správy L.. T. F., M., zo dňa 11.3.2010 o 06:05 hod. súd zistil, že pacient bol odoslaný,
privezený z úrazovej ambulancie. Bol nájdený DD padnutý, pri vedomí, polymorbídny pacient.

Zo správy z chirurgického vyšetrenia vyhotovenej L.. U. M., chirurgom, dňa 12.3.2010 o 09:09 hod. súd
zistil, že pacient bol dovezený RZP, a včera ráno ošetrený na UPA pre tržnú ranu na hlave, pád znovu
dnes, nájdený ležať na chrbte.

Navrhovateľ ako prílohu podania doručeného súdu 30.1.2013 predložil zvukovú nahrávku zo
dňa 20.2.2010, ktorú vyhotovil podľa vlastného tvrdenia preto, aby sa chránil pred možnými
vykonštruovanými obvineniami odporkyňou, z ktorých ho viackrát obvinila pred políciou a aj Obvodným
úradom Žilina. Navrhol vykonať dokazovanie touto nahrávkou.

Na pojednávaní konanom dňa 13.2.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov L.. J. Š., L..
C. F., R. B., U. Q., U. B., D. B., T. L.. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporkyne, ktorú
z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila jej právna zástupkyňa z dôvodu hospitalizácie odporkyne. Na
otázku súdu, za akých okolností bola vyhotovená zvuková nahrávka, čo obsahuje, a na aké skutočnosti
má byť vykonaný tento dôkaz, navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nahrávka bola vyhotovená preto,
lebo 16.2.2010 mal s odporkyňou pojednávanie na obvodnom úrade, kde bola odporkyňa uznaná vinnou
a z obavy, aby si nemohla na navrhovateľa niečo vykonštruovať. Odporkyňa ho vtedy zavolala v noci
o 23:00 hod. s tým, že si nevie s otcom rady, aby prišiel. Dôkaz nahrávkou navrhuje vykonať na
preukázanie svojich tvrdení, že vtedy v noci nepoužíval žiadne nadávky, ani nemal výhražné konanie.
Odporkyňa mu otvorila, navrhovateľ v prvom rade pomohol otcovi do záchodu, potom vytiahol ten
nahrávač a ona si myslela, že to je fotoaparát a hovorila navrhovateľovi, aby si ju teda odfotil. Navrhovateľ
diktafón pustil a dal si ho do vrecka. Potom čakali, kým bol otec na záchode. Nahrávka pokračuje tak, že
sestra hovorila, že otec je tam nejako dlho, pričom tam bol dlho preto, lebo mu tŕpli nohy a nemohol sa
postaviť. Navrhovateľ následne pomohol otcovi z WC, ďalej mu pomohol do postele. Ďalej na nahrávke
bolo to, že navrhovateľ sedel pri otcovi, tichšie sa rozprávali, teda otec nepotreboval, aby sa po ňom
kričalo. Potom sa otec zaujímal o to, kedy pôde do toho domu dôchodcov. Na zvukovej nahrávke bol
zaznamenaný aj rozhovor medzi odporkyňou a otcom účastníkov, odporkyňa ho vtedy oslovila, či mu
netreba dať nohy ďalej, aby nespadol z postele, tak navrhovateľ posunul otca kúsok ďalej. Rozlúčil sa s
ním, a to bolo všetko. Žiadne agresívne správanie z nahrávky nevyplýva. Na otázku súdu, či bolo známe
otcovi, že táto nahrávka je vyhotovovaná, navrhovateľ uviedol, že mu nie je známe, či si to otec všimol,
veď on mal iné starosti. Túto nahrávku ako dôkaz v konaní XXC/XX/XXXX nepredložil.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní k návrhu na vykonanie dokazovanie zvukovou
nahrávkou uviedla, že má pokyn od odporkyne nametať hodnovernosť dôkazu, ktorý dôkazný
prostriedok navrhovateľ doposiaľ v konaní nespomínal a bez akýchkoľvek pochybností mohol byť ním
zmanipulovaný, úseky z nahrávky mohli byť vynechané, a síce jeho verbálne útoky a výhražne prejavy
adresované odporkyni a naopak skrátená verzia reakcií odporkyne. Naviac sa nejedná podľa tvrdenia
navrhovateľa o nahrávku, ktorá by mohla dokumentovať doposiaľ navrhovateľom prednesené skutkové
tvrdenia, odporkyňa taktiež nemala vedomosť, že navrhovateľ tento audiozáznam vykonáva.

Súd vykonanie dokazovania prehratím zvukovej nahrávky nepripustil, nakoľko sa jedná o záznam,
ktorý bol vyhotovený nezákonným spôsobom bez vedomia osôb, ktorých prejavy sú, resp. mali byť na
zvukovej nahrávke zaznamenané.

Svedkyňa L.. J. Š. uviedla, že už je jej známe, čo je predmetom konania, lebo pozná navrhovateľa,
ktorý bol so svojím otcom u svedkyne 2-krát v súvislosti s tým, že svedkyňa vykonávala psychiatrické
vyšetrenie v súvislosti s umiestnením otca navrhovateľa do domova dôchodcov, lebo lieky vtedy
nepredpisovala. Odporkyňa je svedkyni taktiež známa, lebo chodievala so svojím otcom na vyšetrenie
zakaždým, okrem prvého razu, kedy prišiel otec odporkyne sám.

Pacient U. Q. prišiel prvýkrát ku svedkyni 18.5.2009. Svedkyňa uviedla, že pacient tvrdil, že mu jeho
dcéra mala nadávať a preto si podal žiadosť do domova dôchodcov a s tým súhlasil. Mal tiež depresívnu
náladu. Uvádza, že horšie spáva, že má problémy so srdcom a má z toho smutnú náladu.

Svedkyňa uviedla, že u starších ľudí je prítomná depresia v 65 až 70 % prípadov, a pritom sú ešte
zdravotné problémy. Svedkyňa chcela, aby prišla aj dcéra a objasnila svedkyni tieto údaje, pretože
starí ľudia niekedy veľmi precitlivelo reagujú, sú depresívni a v tomto prípade tým skôr, že zomrela
pacientova manželka a on ostal sám. Vzhľadom na to, že svedkyňa nepoznala zázemie pacienta,
jeho tvrdenia sa mohli zakladať na pravde a nemuseli, preto chcela, aby dcéra pacienta prišla lekárke
tvrdenia objasniť. Svedkyňa predpísala pacientovi lieky na depresiu - antidepresíva. U pacienta boli aj
určité pamäťové poruchy, bol čiastočne časovo dezorientovaný. Následne dňa 23.6.2009 prišla aj dcéra
pacienta. Svedkyňa citovala zo správy z psychiatrického vyšetrenia (č. l. 106). Svedkyňa sa snažila
zabezpečiť objektívne údaje prostredníctvom dcéry, a i keď pacient povedal, že počul hlas za dverami,
svedkyni nemôže byť známe, či to bola skutočne pravda. O mesiac prišli znovu obaja, bolo to 31.7.2009.
Vtedy pacient povedal, že je piatok 1.augusta. Povedal, že sa mu ťažko chodí, zle spáva, ale má dobrú
opateru, povedal, že ho sestrička opatruje, pozrel sa na dcéru a povedal, že to vlastne tá sestrička, jeho
dcéra. Dcéra vtedy svedkyni povedala, že jej brat, teda syn pacienta, vodí pacienta po poisťovni. Dcéra
pacienta sa vyjadrila, že sa už môže vyspať, a že starý pán už tak v noci nehuláka, ako hulákal predtým.
Dňa 24.8.2009 bol u svedkyne pravdepodobne len syn pacienta, ktorý svedkyni uviedol, že dcéra sa o
pacienta zle stará, že na neho huláka, a preto chce ísť otec do domova dôchodcov. Na otázku súdu, či
svedkyňa poskytla túto zdravotnú dokumentáciu navrhovateľovi, svedkyňa uviedla, že ju nikdy nikomu
nedáva a ani ju dať nemôže. Keď niekto potrebuje, urobí výpis z celého priebehu, ale dokumentáciu
dať nemôže nikomu.

Svedkyňa uviedla, že keď pacient donesie svoju zdravotnú kartu od obvodného lekára, výsledky
vyšetrení vykonaných u svedkyne zapisuje svedkyňa aj do zdravotnej karty všeobecného lekára
pacienta.

Na otázku súdu, odkiaľ má navrhovateľ k dispozícii fotokópie zo zdravotnej dokumentácie, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, navrhovateľ uviedol, že sa jedná o zdravotnú karta jeho otca, v ktorej to mal
zaznamenané.

Svedkyňa ďalej uviedla, že ďalšia kontrola bola vykonaná 14.9.2009, vtedy bol pacient plne orientovaný.
Uviedol, že mu puchnú nohy, preto má lieky na odvodnenie a musel v noci často chodiť močiť, horšie
sa mu preto spávalo. Dcéra pacienta uviedla, že otec povedal, že na prízemí pod oknom bol výbuch
plynu, že asi to bola nejaká hračka, asi sa niekto vonku hral. Uviedla, že brat ju obviňuje, osočuje a stále
sa vyhráža ohľadom bytu.

Ďalšia kontrola bola 16.10.2009, pacient bol dobre časove orientovaný, a stále dobre nespáva. Dcéra
svedkyni povedala, že s pacientom je dosť problémov, odmietol si obliecť svoju vetrovku a vraj mu
dcéra podstrkuje cudzie veci. Svedkyňa uviedla, že z vyšetrenia vydedukovala, že pacient bol trochu
vzťahovačný.

Ďalšia kontrola bola 26.11.2009, kedy pacient udával, že sa má raz horšie, raz lepšie, čo sa týka
spánku. Povedal svedkyni, že byt neplatí. Bol vtedy dobre časove orientovaný. Povedal, že ho niekedy
bolieva hlava a nemôže spať. Dcéra vtedy svedkyni uviedla, že je to s ním hrozné, začal sa kúpať okolo
jedenástej v noci, o pol tretej chriaka všade do dresu. Robí všetko napriek, doteraz nie je zaplatený
byt, je navádzaný synom, je z neho hotová, začalo ju už aj potriasať, byt je na ňu napísaný darovacou
zmluvou a chcú ju oň pripraviť. Vymýšľajú si, že to nebolo urobené tak, ako to malo byť, a že sa nestará
o otca poriadne, čo nie je pravda.

Na vyšetrení 7.1.2010 sa pacient vyjadril, že je to lepšie, ale spánok je raz lepší, raz horší. Dcéra uviedla,
že jej neprispieva na byt, otec jej povedal, že mu zástupca zakázal byt platiť, pričom ako zástupcu označil
svojho syna, vraj pacient je zbavený toho, aby platil byt, lebo sa lieči u svedkyne na psychiatrii.

Posledný záznam z vyšetrenia pacienta má svedkyňa z 18.2.2010, kedy svedkyňa písala správu do
domova dôchodcov, pacientovi vtedy predpísala lieky a poznačila si, že prišiel v sprievode dcéry aj syna.
Obidvaja obviňovali jeden druhého, sestra vytýkala bratovi, že berie otcovi celý dôchodok, otec jej tak
neprispieva na domácnosť, snaží sa jej brať rôzne veci z domu a pod., a syn pacienta vytýkal sestre,
že sa o neho riadne nestará, že otca drží v jednej miestnosti, kde nemá ani televízor, ani rádio, správa
sa voči nemu neúctivo a otec ho prosil, aby mu vybavil dom dôchodcov, čo on aj robí. Pacient dcére
neplatí, pretože jej dal byt, a dlho jej platil všetko - aj nájom, aj stravu.

Na otázku súdu, či mentálne schopnosti pacienta boli na tej úrovni, aby si vedel sám vybavovať svoje
úradné záležitosti, a vedel pochopiť bežné záležitosti, napríklad na súde, vedel podať návrh na začatie
konania, napísať úradný list, napísať odvolanie, a si to aj naformulovať, svedkyňa uviedla, že pacient
mal vyše 80 rokov, určité poruchy pamäte, ktoré vyplývajú z toho veku, avšak skleróza nebola až taká,
že by si nebol schopný spravovať svoje veci, svedkyňa sa nedomnieva, že by to bolo až v takom merítku.
Uviedla, že určite bol ovplyvniteľný, ako každý starší človek je viac ovplyvniteľný. On si vlastne ani
nepotreboval nič podávať, lebo jemu všetko vybavoval syn.

Svedkyňa na otázku navrhovateľa, keďže bolo uvedené, že otec má dve deti, či svedkyňa nemohla
navrhovateľa zavolať na ošetrenie s jeho otcom, uviedla, že navrhovateľa mohla zavolať, ale jej nie je
známe, kde navrhovateľ býva, ale navrhovateľ mohol prísť za svedkyňou ako pacientov príbuzný bez
toho, aby ho svedkyňa predvolala, keďže sa stáva, že za svedkyňou prídu aj príbuzní, ktorí s pacientom
nežijú. Keby prišiel navrhovateľ za svedkyňou, svedkyňa by ho prijala bez problémov a bolo by to aj
dobre, keby vtedy prišiel, ale navrhovateľ prišiel až potom, keď vybavoval domov dôchodcov.

Ďalej svedkyňa uviedla, že pokiaľ bolo pacientovi diagnostikované F07, jedná sa o organické zmeny
mozgu, z čoho môže rezultovať aj to, že nevie presne povedať, ktorý je deň, nie je presne časove
orientovaný, je trochu spomalenejší, pacient s takouto diagnózou je aj ľahšie ovplyvniteľný, pričom je
však bežné, že starší ľudia sú bežne ovplyvniteľní.

Svedkyňa L.. C. F., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou otca účastníkov, uviedla, že pozná navrhovateľa,
ktorý je synom pacienta svedkyne a pozná aj odporkyňu, pani I. Q., ktorá chodievala ku svedkyni na
ambulanciu s otcom a potom aj ohľadom otca. Svedkyňa má otca účastníkov - pána Q. v evidencii
od roku 2006, najskôr chodil ku svedkyni sám, neskôr s ním chodila dcéra. Svedkyňa uviedla, že
nedisponuje so zdravotnou dokumentáciou otca účastníkov, pretože túto si bral pacient do domova
dôchodcov.

Na otázku súdu uviedol navrhovateľ, že disponuje celou zdravotnou dokumentáciou svojho otca, lebo
po smrti otca dali navrhovateľovi zdravotnú dokumentáciu, keďže otec zomrel 15.4.2010, a navrhovateľ
mal nástup trestu za marenie výkonu úradného rozhodnutia 15.5.2010. Zdravotná dokumentácia ostala
u navrhovateľa a doposiaľ je u neho.

Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ nemá oprávnenie disponovať zdravotnou dokumentáciou svojho otca,
pretože táto mala zostať v domove dôchodcov, dokumentácia sa archivuje a syn pacienta môže mať len
výpis zo zdravotnej dokumentácie, v žiadnom prípade nie zdravotnú dokumentáciu. Svedkyňa uviedla,
že k zdravotnému stavu pána Q. sa vie vyjadriť aj bez dokumentácie, keďže si na pacienta dobre
pamätá. Chodieval ku nej pravidelne, mal kardiálne ťažkosti, ischemickú chorobu srdca, hypertenziu,
chodil si pre lieky raz za dva mesiace, alebo raz za mesiac a tiež na kontrolu zdravotného stavu. Pacient
pravidelne navštevoval kardiológa. Svedkyňa uviedla, že na dcéru sa nesťažoval. Svedkyňa videla
navrhovateľa prvýkrát až začiatkom roku 2010 v súvislosti s vybavovaním záležitostí okolo umiestnenia
otca účastníkov konania v domove dôchodcov. Pacient bol slušný a neboli s ním žiadne problémy, bol
nekonfliktný, takisto aj jeho dcéra. Svedkyňa uviedla, že má vo svojich poznámkach poznačené, že
pacient jej povedal, že sa mu nechce žiť a že tu nechce ostať nikomu na obtiaž.

Svedkyňa R. B. uviedla, že navrhovateľa pozná ako bývalého suseda a je zamestnaná v domove
dôchodcov, kde bola zamestnaná aj v čase, keď tam bol otec účastníkov. Svedkyňa uviedla, že po
príchode do domova dôchodcov bol pán Q. smutný, nevyjadroval sa a keď sa ho svedkyňa pýtala, či si
ju pamätá z detstva a či vie, ako sa volá, povedal jej, že sa volá R.. Svedkyňa opakovane uvádzala, že
pán Q. v domove býval veľmi smutný. Chodieval za ním jeho syn, dcéra nechodila. Na otázku súdu, či
sa pán Q. nesťažoval na dcéru, alebo na syna, svedkyňa uviedla, že v tomto zmysle sa nevyjadroval.

Svedkyňa U. Q., dcéra navrhovateľa, uviedla, že s odporkyňou veľmi dobre nevychádza, odporkyňa sa
vždy ku svedkyni správala odmerane a raz, keď svedkyňa išla za dedkom a zazvonila u nich doma,
začala odporkyňa na svedkyňu ziapať, že čo zase chce, vlastne ju ani nepustila dovnútra a dedka
zavolala von na chodbu. Raz prišiel dedko za svedkyňou do práce, svedkyňa pracovala v P. v herni,
a povedal jej, že sa vôbec necíti dobre, a že Ivana po ňom stále ziape, mohlo to byť koncom roku
2007. Svedkyňa uviedla, že navštevovala dedka, keď mal narodeniny, meniny a sviatky a taktiež on
navštevoval svedkyňu u babky, keď navštevovala dedka, návšteva prebiehala tak, že boli iba v kuchyni
a potom neskoršie tam chodila sama, alebo s bratom, vtedy boli aj v obývačke. Ten byt je veľmi malý, je
tam kuchyňa, spálňa a obývačka. Dedko spával v kuchyni. V čase návštev sa odporkyňa pri svedkyni a
dedkovi väčšinou nezdržiavala, niekedy tam bola, niekedy vôbec nebola doma, alebo išla do inej izby.

Raz sa stalo, keď bola s dedkom v obývačke, pustili si televízor a odporkyňa začala po ňom ziapať, prečo
si tak hlasno púšťa televízor, z čoho ostala svedkyňa prekvapená. Raz, keď svedkyňa dotelefonovala
s dedkom, zrejme zabudol vypnúť telefón, a svedkyňa počula, ako tam teta ziapala, že čo zase chceli,
svedkyňa to nemohla počúvať a radšej vypla telefón.

Svedok U. B. uviedol, že pozná navrhovateľa odmala a taktiež odporkyňu. Sú susedia, dívajú sa do
okien, je mu známe, čo je predmetom konania, poznal matku, ale i otca účastníkov. Svedok otca
účastníkov odprevádzal, keď sa ku nemu I. tak strašne chovala. Večer sa vracal domov s obedárom,
doniesol si večeru, pretože jeho dcéra mu nevarila. Kričala naňho, nadávala mu a bolo to niekoľkokrát.
Otec účastníkov úplne chradol, odporkyňa po ňom kričala. Odporkyňa bola 5 - 10 razy za deň vonku
fajčiť, lebo doma asi nefajčí.

Svedok raz povedal odporkyni, prečo po svojom otcovi kričí, načo odporkyňa aj svedkovi vynadala „do
všelijakých týchto“. Svedok odporkyňu videl len sa prechádzať od rána do večera, alebo sedávala so
susedmi na lavičke, alebo fajčila. Na otázku navrhovateľa, či svojmu otcovi viackrát nadávala, svedok
uviedol, že milión razy.

Svedok D. Q., syn navrhovateľa, na pojednávaní uviedol, že keď bol malý, s dedkom sa často
navštevovali, keď bol dedko starší a nemohol chodiť, tak chodievali oni ku nemu, na sviatky, na
narodeniny a na Vianoce. Okrem toho chodieval za ním do knižnice, stretával ho, keď chodil na obedy.
Ku otcovi chodil každú nedeľu hrávať karty. Keď boli na návšteve u dedka, návštevy prebiehali normálne,
s dedkom sa rozprávali o všelijakých možných veciach. Väčšinou vtedy sedeli v obývačke, ku koncu
však už ku dedkovi nechodievali, stretávali sa s ním nikde vonku, lebo teta Ivana im dala najavo, že
si ich tam nepraje. Svedok chodieval za dedkom so sestrou, alebo s otcom, alebo keď mal čas, išiel
sám. Svedok počul, keď raz dedko dotelefonoval s jeho sestrou, nevypol telefón, počul po ňom kričať
tetu Ivanu, že čo zase chcú. Svedok to počul, lebo sestra dala reproduktor na hlasný odposluch. Svedka

toto odradilo chodiť do bytu, v ktorom bývala aj teta I. - odporkyňa. Tiež sa svedok dozvedel od otca,
že sa mu odporkyňa posmievala, že je chudiatko, invalid, takže svedok sa jej následne vyhýbal a snažil
sa navštevovať dedka tak, aby tam ona nebola. Na stretnutí sa s dedkom dohodli telefonicky, alebo keď
ho stretol v meste, dohodli sa, že sa stretnú v knižnici. Väčšinou, keď svedok prišiel do knižnice, dedko
tam sedel sám a čítal si. Podľa názoru svedka vzťah medzi jeho otcom a sestrou - odporkyňou nebol
asi najlepší, oni sa asi nemajú moc radi. Raz sa stalo, keď bol svedok na návšteve u svedka, že bola
pustená hlasnejšie televízia, na čo odporkyňa prišla a začala kričať, prečo je televízia pustená. Bolo to
vtedy dosť nepríjemné. A svedok si urobil na odporkyňu úplne iný názor. Raz keď čakal svedok pod
oknom, počul, ako vykrikovala na dedka, že nebude po ňom umývať špinavý záchod.

Svedkyňa B. P. uviedla, že je zamestnaná v zariadení pre seniorov a Domov sociálnych služieb na B. E.
G. XX.XX.XXXX. Uviedla, že každá sociálna pracovníčka má na starosti asi 50 obyvateľov zariadenia
pre seniorov. Spomína si na pána Q., ktorý bol obyvateľom tohto zariadenia v roku 2010, ale len
niekoľko mesiacov. Svedkyňa sa stretávala s jeho synom, ktorý mu pomáhal vybavovať nástup do tohto
zariadenia, taktiež počas pobytu v zariadení mu jeho syn pomáhal platiť úhrady v zariadení a keď bol
nejaký problém, prišiel syn pána Q. na sociálny úsek. Bol to problém s posteľou a tiež s pádom jeho
otca. Všetky veci súvisiace s pobytom pána Q. v zariadení pre seniorov riešila svedkyňa len so synom
pána Q.. Svedkyňa uviedla, že dcéru pána Q. nepozná a ku nim na sociálny úsek chodil len syn pána Q..

Svedkyňa S. F., dcéra odporkyne, uviedla, že v roku 1986 sa prisťahovali zo S. ku dedkovi, lebo babka
zomrela. Dedko chodil ku nim do S., kde mu mama prala a varila, a potom usúdili, že by bolo lepšie,
keby sa presťahovali ku dedkovi, aby dedko nemusel chodiť s kastrólmi a prádlom.

Uviedla, že jej sa v roku 2007 narodil syn, tak odišla bývať ku priateľovi. Ale každý deň tam bola, lebo
bola na materskej s malým, bolo potrebné ísť dedkovi občas pre obedy, aj keď mama ochorela, tak išla
pre obedy, aby nebol s týmto problém. Išla na nákup, noviny mu kúpiť, keď bol v nemocnici, tak on mal
také vrtochy, potreboval rádio, karty, šachy, tak sa mu to všetko nosilo do tej nemocnice, aby sa tam
nenudil. A čo sa týka účastníkov, navrhovateľ k nim chodil maximálne 2-krát do roka, takže nevie posúdiť
jeho vzťah k dedkovi, ona bola v škole, potom v práci a mama sa starala.

Na otázku súdu, či sa vymykal vzťah účastníkov konania k svojmu otcovi bežným štandardom, svedkyňa
uviedla, že nie, ale oni ako súrodenci medzi sebou nejako nekomunikovali. Aký mal vzťah navrhovateľ
ku svojmu otcovi, svedkyni nie je známe, lebo ho vídavala málo, ale matka svedkyne ako normálna
dcéra sa starala. Otec účastníkov mal taký zdravotný stav, ako starý človek, trochu srdce, trochu tlak,
potom sa to začalo zhoršovať, potom už nastúpila aj tá demencia, dokonca v roku 2008 v lete dedko
strašne opuchol, zavodnilo ho, do pol pása bol úplne opuchnutý, potom ho to prešlo, dostal nejaké
lieky. Potom s ním začala mama chodiť ku psychologičke, tak ho trošku dali do poriadku, ale potom to s
ním išlo dolu vodou, mal také výpadky. Mame hovoril menom svojej manželky, svedkyňu nazval svojou
dcérou a mal to takéto domotané. Tieto výpadky pamäte začali od roku 2008, dedko v lete začal chodiť
častejšie po lekároch a tam sa to takto zlomilo. Dedko sa liečil všade možne, svedkyni nie známe
kde, lebo mama s ním absolvovala všetky tieto vyšetrenia po doktoroch, koľkokrát mu išla dať len lieky
predpísať ku lekárke, vtedy svedkyňa s malým prišla ku dedkovi do toho bytu, lebo zabúdal, a mýlil si
ich, dokonca raz, keď už bola mena euro, obvinil poštárku, že mu dala málo peňazí, lebo keď už bolo
euro, mal tých papierových peňazí menej. Niekedy bol strašne zlatý, lebo bol v realite, ale niekedy s ním
bola strašne ťažká debata. Komunikovalo sa s ním vtedy nijako, lebo keď človek naňho povedal niečo
potichu, tak povedal, že nepočuje, keď zvýšili hlas, tak povedal, čo po mne kričíš, keď driemal a volali
ho, aby sa išiel najesť, nepočul, keď ho trochu potriasli, aby sa išiel najesť, keď ležal na tom gauči, tak
až tak vyskočil a nevedel, čo sa deje. V prvom momente bol niekedy dezorientovaný.

Domácnosť financoval v čase, keď svedkyňa chodila do školy, mama s dedkom. Svedkyni je známe,
že dedko platil jedného času nájomné, ale o ostatné veci sa starala mama. Svedkyňa začala pracovať
od roku 1996, na domácnosť prispievala, dedkovi dávala na nájomné, lebo on si to vyslovene žiadal.
On jej vyslovene povedal, že to je síce pekné, že dáva peniaze svojej matke na stravu, ale jemu musí
dávať na nájomné.

Príbuzní navrhovateľa zvykli navštevovať dedka až po 4. dni v kalendárnom mesiaci, kedy dedko poberal
dôchodok, čo je smutné. Keď prišli deti navrhovateľa, tak sedeli všetci vrátane svedkyne v obývačke, ale
keď prišiel aj navrhovateľ, tak nie, to bola uzavretá spoločnosť. Vtedy vždy sedeli navrhovateľ s dedkom,
aj prípadne so svojimi deťmi, ale bez svedkyne a bez mamy. Navrhovateľov prejav bol niekedy dosť
hlasitý, tak svedkyňa usúdila, že je očividne pod vplyvom alkoholu.

Tým, že mama bývala s dedkom, tak mama v čase, keď dedko vyžadoval 24-hodinovú starostlivosť,
okolo neho behala, aj svedkyňa sa snažila aj so synom tam prísť, niekedy pre tie obedy dedkovi zbehnúť,
aby mama nemusela lietať, do obchodu išla, malého im nechala tam, keď spal. Bolo jedno obdobie, keď
sa malý narodil, vtedy mala mama problémy s krčnou chrbticou, tak tam svedkyňa ostávala aj na noc,
lebo niekedy bolo potrebné ísť s dedkom aj na WC a pod. Raz bola taká krízová situácia, v noci volala
mama navrhovateľovi, svedkyňa vie, že po sebe strašne kričali, vtedy bol incident, bolo to vtedy, keď
mama už skutočne nevládala. Vtedy sa navrhovateľ vyjadroval vulgárne na osobu matky. Okrem toho
jedného razu navrhovateľ mame pri opatere dedka nepomáhal, to všetko robila mama.

Na otázku právnej zástupkyne odporkyne, či svedkyňa bola pri tom, že by sa jej matka hrubým
spôsobom vyjadrovala k dedkovi, svedkyňa uviedla, že občas bolo treba po ňom zakričať, lebo starý
človek už horšie počuje.

Čo sa týka nákladov na rekonštrukciu bytu, tieto znášala svedkyňa, na plastové okná si brala pôžičky
vo F. Q., vodovodné batérie vymieňala zo svojich finančných prostriedkov, tiež podlahu v jednej izbe, aj
v kuchyni. Dokonca keď sa posteľ pokazila v maminej izbe, kúpila posteľ svedkyňa. Pýtala sa aj dedka,
či nechce posteľ do kuchyne, on jej povedal, že si tam dá nový matrac, že jemu sa na takom dobre spí.

Svedkyňa T. L. na pojednávaní uviedla, že pozná pána Q. - navrhovateľa z videnia a odporkyňa je
jej suseda. Nie je to jej kamarátka, ani sa nenavštevujú, netykajú si. Svedkyňa býva na E.. J.. Q. vo
dvore, ako je školská správa a odporkyňa býva vo vedľajšom vchode. Stretávajú sa spolu na dvore,
keď ide odporkyňa do obchodu a svedkyňa z práce. Svedkyňa tam býva asi 30 rokov, poznala aj t. č.
už nebohého pána Q., stretávala sa s ním každý deň. Chodieval napríklad do knižnice, prechádzal sa
po Q. a vždy so svedkyňou prehodili spolu slovo. Bol to veľmi inteligentný pán a vždy si mali spolu
čo povedať. Podľa názoru svedkyne bol v pohode, spokojný, nemal žiadne problémy. Takto sa dalo s
otcom účastníkov porozprávať, aj keď mal vyšší vek, hoci je pravda, že ku koncu už slabšie počul a bolo
potrebné naňho hlasnejšie rozprávať. Myslením bol v pohode. Mesiac, alebo dva predtým, ako odišiel
bývať do domova dôchodcov, sedel na lavičke. Svedkyňa bola s vnukom vonku na dvore, prisadla si ku
U. Q. na lavičku, zbežne sa rozprávali a on jej hovoril, že sa nemá veľmi dobre. Na otázku svedkyne
prečo, jej pán Q. U.ovedal, že ide bývať preč, na čo mu svedkyňa povedala, že počula, že ide do domova
dôchodcov, čo jej pán Q. potvrdil. Keď sa ho svedkyňa pýtala, či sa neteší, povedal jej, že sa neteší.
Keď sa ho svedkyňa pýtala, prečo tam teda ide, keď sa neteší, povedal jej, že teraz nechce hovoriť, že
tam nechce ísť, keď je to už všetko vybavené. Ona mu na to povedala, že keď on nechce, nemôže ho
nikto prinútiť, ale on jej povedal, že keď je to tak, nech je to tak. Tiež jej povedal, že keď sa starý strom
presadí, nie je to moc dobré.

Na otázku súdu, či bolo svedkyni známe, aká bola komunikácia medzi pánom Q. a jeho dcérou, svedkyňa
uviedla, že pán Q. bol vždy čisto oblečený, vždy mal opraté veci, viseli vonku na dvore. Keď bol chorý,
svedkyňa osobne videla, že za ním chodila dcéra do nemocnice, chodila s ním na vyšetrenie, a tiež
jeho vnučka S.. Raž keď išla svedkyňa z práce, videla, ako išli za ním do nemocnice, svedkyňa si myslí,
že vtedy ležal na internom oddelení. Svedkyňa si myslí, že bolo o neho postarané dobre, tak to aspoň
svedkyňa vnímala. Nikdy svedkyni nepovedal, že sa má zle. Až vtedy, ten poslednýkrát, keď jej hovoril,
že tam nechce ísť, ale že už to je vybavené.

Na otázku súdu, či svedkyňa nikdy nepočula, že by dcéra pána Q. - odporkyňa na svojho otca
vykrikovala, zvyšovala hlas, kričala, svedkyňa uviedla, že toto nikdy nepočula. Na otázku súdu, ako
často videla svedkyňa navrhovateľa ísť za jeho otcom, svedkyňa uviedla, že tam chodieval ku koncu,
keď mal ísť pán Q. do domova dôchodcov, vtedy ho tam trochu častejšie vídavala, možno raz, alebo
dvakrát za týždeň. V predchádzajúcich rokoch svedkyňa navrhovateľa zaregistrovala málokedy, len keď
na bicykli prešiel cez dvor. Keď bol starý pán Q.Á. vonku, navrhovateľ s ním prehodil pár slov, keď prešiel
tadiaľ na bicykli.

Navrhovateľ ospravedlnil svedka D. B. z neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov na strane
svedka a navrhol, aby pre toto konanie bola použitá svedecká výpoveď svedka D. B. a tiež výpoveď
svedka L. W. zo spisu XXC/XX/XXXX.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.10.2011 v konaní XXC/XX/XXXX súd zistil, že na pojednávaní bol
vypočutý svedok L. W., ktorý uviedol, že pozná účastníkov konania, ako aj T. Q., P.. a to od svojich 15
rokov, pretože býval na Q. XX, teda v ich blízkosti a chodieval sa hrávať do ich dvora. Svedok uviedol, že
navrhovateľa sa o otca vždy staral a odporkyňa ho vždy vyháňala. Kričala po ňom: „Ty dement starý, ako
to žerieš, kto bude po tebe upratovať“. Keď svedka zbadala, rýchlo zavrela okno. Keď raz svedok sedel
na lavičke so „P. Q.“ svedok mu povedal, prečo nejde do domova dôchodcov a nechá sa terorizovať tou
ženskou a on mu na to povedal, že nevie. Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril k svojmu tvrdeniu, že
odporkyňa vždy svojho otca vyháňala a doplnil, ako sa navrhovateľ o otca staral, svedok uviedol, že to
nemá ako vysvetľovať. Počul takéto prejavy od odporkyne 2-krát, raz počul, že odporkyňa povedala: To
si vylížeš a druhýkrát, že ako to žerie a kto to bude po ňom upratovať. Keď bol svedok tam v blízkosti,
videl, že navrhovateľ ho chcel ísť pozrieť a odporkyňa ho k nemu ani nepustil a vyhnala ho. Raz svedok
sedel pri Bille a videl T. Q. P.. ísť okolo a keď sa ho pýtal, kam ide, povedal mu, že ide k svojmu synovi
zahrať si šach. Mohlo to byť v lete roku 2009. Svedok na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, ako
často sa stretával s T. Q., st. uviedol, že svedok pracoval v Q., 2 týždne tam pracoval a 10 dní bol doma.
Keď bol svedok doma, občas T. Q., st. videl a občas sa s ním aj porozprával, videl, že stále chodil v tom
istom oblečení. Hovoril svedkovi, že s odporkyňou sa to nedá vydržať, že to už nie je I., ale bosorka.
Svedok uviedol, že nikdy mu nebolo známe, že by sa T. Q., st. liečil na psychiatrii, vždy bol normálny
a otvorený.

Na pojednávaní konanom dňa 6.10.2011 v konaní XXC/XX/XXXX bolo vykonané dokazovanie i
výsluchom svedka D. B., ktorý uviedol, že poznal navrhovateľa, aj odporcu, poznal aj T. Q., st., nakoľko
najprv býval vo vedľajšom dvore a potom býval v tom istom dvore, ako býva odporkyňa, avšak odporkyňu
vídaval pravidelne. Od odporkyne si vypočul veľakrát a až ho zamrazilo. Raz stretol navrhovateľa a
povedal mu, že si vypočul, ako odporkyňa nadávala svojmu otcovi do všelijakých dementov, do starých
somárov. Dokonca raz T. Q., st. svedkovi hovoril, že sa bojí ísť do toho bytu a radšej pôjde niekam
do mesta a príde do bytu až večer. Odporkyňu počul vtedy, keď išiel napríklad popod okno. T. Q.,
st., stretával tak, že svedok okolo neho prechádzal, keď T. Q., st., sedel občas na lavičke. Svedok
navrhovateľa (T. Q., ml.) vídaval iba občas. T. Q. st. bol zo správania svojej dcéry stresovaný. Svedok
videl na ňom, že sa klepal, chvel sa, keď sa spomenulo meno I., ale keď sa rozprávali na inú tému, tak
to bolo v pohode. Svedok následne uviedol, že tieto nadávky od odporkyne na T. Q. st. osobne počul 3-
krát. Vedel o tom, že odporkyňa nadáva priamo T. Q. st., keďže počul hlas odporkyne, aj hlas T. Q., st.
Napríklad jej povedal: „Nič ti nerobím, prečo po mne ziapeš?“ Miša Hirnera pozná, pravidelne chodil ku
svedkovi, kamarátia sa a keď odporkyňa nadávala T. Q. st., bol s ním vtedy jedenkrát aj L. W..

Z rozpisu prác vyhotoveného T. P., XXX XX B. U. Č.. XX pre objednávateľa S. F., Q. XX, XXX XX Žilina
dňa 09.02.2007 súd zistil, že podľa rekapitulácie ceny montáže bola cena vykalkulovaná za montáž
spolu 10.333,00, ktorá cena pozostáva z ceny za demontáž okien a dverí 1.278,00, za montáž okien a
dverí 6.621,00, montáž parapetov int. 621,00, montáž parapetov ext. 492,00, likvidácia + pásky 700,00 a
murárske práce 3.621,00. Podľa príjmového pokladničného zo dňa 13.03.2007 bolo prijatá titulom prác
k 20DD07022 od T. F. suma 10.333,-.

Faktúrou č. XXXXXXXX vyhotovenou dodávateľom F.-L. s.r.o. dňa 09.02.2007 splatnou dňa 16.02.2007
bolo vyfaktúrované odberateľovi S. F. za dodávku plástových výrobkov suma 40.000,- Sk. Podľa
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.02.2007 prijala spoločnosť F.-L. P..D..G.. G. F. S. sumu
40.000,- Sk ako zálohu k 20DB07022.

Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi spoločnosťou F.-L. P..D..G.. ako zhotoviteľom a S. F. ako
objednávateľom dňa 09.02.2007 súd zistil, že predmetom zmluvy sú stavebné práce - dodanie
nasledujúcich výrobkov a služieb: profilový systém: Rehau Thermo Desing, 4-komorový profil 70 mm

vo farbe bielej, zasklenie číre 4-16-4mm CLIMA.ULTRA, celoobvodové kovanie Roto s mikroventiláciou
OS oknách. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 42.428,- Sk spolu s DPH.

Z faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej dodávateľom F.-L. P..D..G.. dňa 13.03.2007 splatnej dňa
20.03.2007 súd zistil, že odberateľovi S. F. bola vyúčtovaná za dodávku plastových výrobkov suma
2.428,00 Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.03.2007 prijala firma F.-L. P..D..G.. G.
U.. F. sumu 2.428,- Sk ako doplatok k 20DB07022.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 22.02.2013 oznámil, že na preukázanie svojho tvrdenia,
že s otcom udržiaval stály kontakt predložil jednu kópiu pohľadnice z roku 2001 a roku 2003. Na
preukázanie svojho tvrdenia, že s otcom - darom udržiava kontakt a vždy mu pomáhal, keď to bolo
potrebné, predložil súdu dôkaz a to jednu kópiu priepustky z návštevy obvodného lekára L.. C. F. dňa
21.11.2002 označenej ako „nutný doprovod otca“. Ako dôkaz nevierohodnosti podávaného svedectva S.
F. - vnučky darcu súdu predložil kópiu napísaného listu svedkyňou zo dňa 09.02.2003 odoslaný darcovi
na liečenie. S. F. sa spojila s matkou - odporkyňou proti darcovi, manipulovala s jeho vkladnou knižkou,
čo jej darca výslovne zakázal. Po tejto udalosti darca vkladnú knižku zrušil. Následne navrhovateľ a
otec - darca uzavreli v P. P. zmluvu o vklade. Poukazuje na pripojené listinné dôkazy, a to dohodu o
vklade v P. P. uzatvorenú dňa 07.07.2009 medzi otcom a navrhovateľom, plnomocenstvo osvedčené
dňa 28.07.2009 V. N., zamestnancom povereným notárom T.. J. L., splnomocnenie na úkony najmä v
prípade poškodzovania práv splnomocniteľa - otca - darcu.

Navrhovateľ navrhol svedectvo S. F. ako nevierohodné v celom rozsahu zamietnuť. Taktiež navrhol
svedectvo svedkyne, ktorá bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 13.02.2013 - T. L. zamietnuť
vzhľadom na nepodstatné tvrdenia svedkyne o nevôli darcu ísť do domova dôchodcov, ktoré sú
vyvrátené písomnými dôkazmi, a to vyjadreniami darcu osobne pred úradmi štátnej správy, samosprávy,
spísané a osobne podpísané darcom - žiadateľom. Poukázal na konanie odporkyne, ktorá sama na
pojednávaní uviedla, že „čo sa týka zakazovania návštev, ja som tieto návštevy „zatrhla“, lebo mne
sa nepáčilo, že by sa môj otec 88-ročný mal spovedať niekomu, kto mu nedal ani zrnko ryže“, čím
odporkyňa izolovala darcu od rodiny, obmedzovala jeho práva. Navrhovateľ ďalej popieral pravdivosť
tvrdení odporkyne, ktorá uvádzala, že darca jej nedovolil podieľať sa na úhradách za byt. Navrhovateľ
tvrdil, že darca neochotu odporkyne podieľať sa na úhradách za byt odporkyni osobne vytýkal, žiadal,
aby mu dokladovala, za čo od neho žiada vyplatenie finančných prostriedkov. Odporkyňa napísala
otcovi na zdrap papiera - „nájom = 106, inkaso = 29,56, ja - 83“. Navrhovateľ sa teda pýta, za aké
zásluhy si ešte odporkyňa nárokovala a vymáhala od darcu vyplatiť 83 eur pre svoje potreby. Vrcholom
opovážlivosti odporkyne bola skutočnosť, že dňa 04.07.2009 darcovi odobrala dôchodok 420,- eur a
darcovi ponechala 120,- eur na všetky výdavky, ktoré si darca hradil (raňajky, obedy, večere, lieky a iné
osobné a hygienické potreby). Až po tomto jej bezočivom trúfalom počínaní sa darca v zúfalstve obrátil
na navrhovateľa a syna.

Z listu dcéry odporkyne S. F. adresovaného otcovi účastníkov T. Q. R. Bardejovských kúpeľov (na
poštovej pečiatke na obálke je dátum 11.2.2003) súd zistil, že v liste pisateľka uvádza: „Korunky som
vybrala, všetko som zaplatila bez problémov“.

Navrhovateľ súdu predložil fotokópie pohľadníc adresovaných „U.. T. Q.B., E.. C. XXXX, Ž., z ktorých na
jednej pohľadnici zaslanej zo Sliača - kúpeľného mesta je poštová pečiatka z pošty Sliač 29.01.2001. Na
pohľadnici je text: „Pozdrav zo Sliača s prianím veľa šťastia a zdravia praje dedo“. Na druhej pohľadnici
zaslanej z Bardejovských kúpeľov z 30.01.2003 je text: „Pozdrav z Bardejovských kúpeľov zasiela ti
otec. P.S.: pozdravujem D. J. U. aj ich pani domácu. Dedo“.

Z plnomocenstva udeleného splnomocniteľom T. Q. - otcom splnomocnencovi T. Q. - synovi súd zistil,
že splnomocnencovi bolo udelené oprávnenie zastupovať splnomocniteľa na všetky právne úkony
pred orgánmi štátnej správy, verejnej správy a samosprávy, súdnym komisárom, notármi a iných
dotknutých kompetentných subjektov najmä v prípade poškodzovania práv splnomocniteľa, to všetko aj
vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Zároveň bol splnomocnenec
splnomocnený na plné dispozičné právo vkladnej knižky v Slovenskej sporiteľni a.s. a sporožírového
účtu v P. P. a.s. Za týmto účelom bol splnomocnenec oprávnený obstarávať, predkladať, doručovať -

prijímať doklady, dokumentáciu, prijímať rozhodnutia, podávať návrh, žiadosti, opravné prostriedky alebo
sa ich vzdávať, potvrdzovať, uplatňovať plnenie nárokov vyplývajúcich z práv a potrieb splnomocniteľa
- otca, korešpondencia vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk.

Dňa 24.04.2013 bolo vo veci vykonané pojednávanie, na ktorom navrhovateľ uviedol, že on aj v
minulosti otcovi pomáhal, keď potreboval ísť na lekárske vyšetrenie alebo bolo potrebné vykonať jeho
prevoz do nemocnice. Keďže nemohol otca navštevovať doma, musel si hľadať iné možnosti, ako sa s
otcom stretávať vzhľadom na to, ako sa odporkyňa ku nemu správala. K otcovi chodieval na návštevu
vtedy, keď odporkyňa chodila otcovi pre obedy. Potom na to odporkyňa prišla a tak si zavolala dcéru
a dcéra išla otcovi pre obed. Napriek tomu udržiaval s otcom telefonický kontakt. Stretli sa na bulvári
alebo knižnici. Otec chodieval občas aj k navrhovateľovi, načo bol schopný ešte v roku 2010, vtedy
mal už navrhovateľ o neho obavy a odprevadil ho trolejbusom domov. So svojou sestrou nemal dobrý
vzťah vzhľadom k tomu, aké mala povahové vlastnosti. Odporkyňa od 15-tich rokov navrhovateľa bola
vlastne doma sama a navrhovateľ bol od svojich 15-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody a
celkom bol vo výkone trestu odňatia slobody asi 14 a pol roka. Navrhovateľ chodieval aj na týždňovky,
mal zamestnávateľa v ČR. Vždy, keď sa vrátil z týždňovky, sa s otcom porozprával. Navrhovateľ býval
vo spoločnej domácnosti u rodičov do svojich 32 rokov, do roku 1980, potom išiel bývať ku svokre.
Odporkyňa mu nebola ani svadbe, nechcela s ním udržiavať žiadny kontakt. Bola naučená, že jej všetko
patrilo a keď prišiel navrhovateľ z výkonu trestu, tak jej v domácnosti vadil. Ona bola žiarlivá a závistlivá.
Keď otec ovdovel v roku 1985, využila tú príležitosť a nasťahovala sa k nemu. Otec bol síce sebestačný,
ale chýbal mu niekto na tie domáce ženské práce. Keď sa odporkyňa nasťahovala ku otcovi, vymenila
zámok a navrhovateľ už nemohol otca navštevovať. Dovtedy navrhovateľ otca navštívil kedykoľvek, aj
v noci. Keď napr. prišiel z týždňovky, nechal sa u otca vysadiť. Odporkyňa mu závidela, že sa oženil,
mal dieťa, pričom ona mala dieťa zaslobodna.

Poukázal na to, že odporkyňa nenavštevovala otca v domove dôchodcov a že otec sa stravoval v
zariadení pre seniorov tak, že odoberal obedy a neskôr už musel odobrať aj večere.

Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na konanie navrhovateľa, ktorý
vyslovene manipuloval otcom, vyvolával rôzne problémy pri vybavovaní každodenných záležitostí a
odporkyňa mala dôvodnú obavu sa čo i len stretnúť s navrhovateľom na pôde domova a len za toho
dôvodu po dobu jedného mesiaca, odkedy navrhovateľ otca viac menej primäl k tomuto ubytovaniu,
až do jeho smrti 15.04.2010, ho nenavštívili. Taktiež potvrdenie o odoberaní stravy otcom účastníkov
dokazuje pravdivosť tvrdenia odporkyne, ktorá uvádzala, že jej otec chodieval, pokiaľ bol na to fyzicky
schopný, pre obedy sám a len v prípade, keď nevládal alebo mu v tom bránil zdravotný stav, mu obedy
nosila buď odporkyňa alebo jej dcéra S. F.. Taktiež svedkyne vypočuté na pojednávaní dňa 13.02.2013
R.. Š. J. R.. F. potvrdili, že otec účastníkov bol vzhľadom na svoj zdravotný stav a vek možným objektom
manipulácie. Bol to práve navrhovateľ, ktorý hneď po zistení, že došlo k uzavretí darovacej zmluvy dňa
14.03.1997, začal intenzívne svojho otca navštevovať. Sprevádzal pri vybavovaní rôznych záležitostí, a
to tak, ako nikdy predtým nerobil. Poukázala na výpoveď svedkyne T. L., z ktorej jednoznačne vyplýva, že
umiestnenie darcu do domova dôchodcov a do domova sociálnych služieb nebolo spontánnym prianím
darcu, ale darca len akceptoval podnet vychádzajúci od jeho syna - navrhovateľa. Svedkyňa R. B.
potvrdila, že darca sa necítil v domove dobre a je nezanedbateľným priamym dôkazom nevhodnosti
zmeny prostredia darcu, keďže krátko po umiestnení do domova dôchodcov zomrel. Poukázala na
výpovede P. U. B., U. Q. J. D. Q., Ž. sú absolútne rozporuplné, je zrejmé, že vypovedali pod výrazným
vplyvom svojho otca. Pokiaľ sa týka výpovede priateľa navrhovateľa U. B., táto výpoveď nasvedčuje
tomu, že vôbec nebol orientovaný v čase, čo je zrejme výsledok jeho dlhodobého návyku požívať
alkoholické nápoje, výpoveď tohto svedka bola zmätočná a rozporuplná a napriek predpokladanej snahe
navrhovateľa usmerniť ho pri jeho výpovedi, k tomuto nedošlo a jeho výpoveď nepotvrdzuje skutkové
tvrdenia navrhovateľa.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že zlé vzťahy s navrhovateľom mala ešte od základnej školy, keď
sa stalo to nešťastie, pri ktorom bol z viny navrhovateľa smrteľne poranený jeho spolužiak. Navrhovateľ
nechodil nikdy riadne do školy, chodil poza školu, preto rodičia odporkyni prikázali, aby chodila s
písankou za triednou učiteľkou navrhovateľa, ktorá jej mala písať, či je navrhovateľ v škole alebo nie.
Preto ju navrhovateľ nenávidel, bola pre neho „špiónbaba“, bil ju. Odporkyňa sa len veľmi nerada k

týmto veciam vyjadruje. Uviedla, že navrhovateľ bol voči nej hrozný, nenávidel ju. Odvtedy, ako došlo
k úmrtiu jeho spolužiaka zavineného navrhovateľom, nazývali odporkyňu vrahovou sestrou a musela
znášať rôzne výsmešky. Rodina odporkyne sa odsťahovala zo svojho pôvodného bydliska na D. E. J.
presťahovali sa na Q. E. - M. Q., kde odporkyňa býva doposiaľ. Odporkyňa po vychodení základnej školy
navštevovala škodu v Trenčíne, kde bola aj na internáte a chodievala domov len na víkendy. Navrhovateľ
bol však doma málokedy, lebo bol vo väzení. Keď prišiel z väzenia, bol doma tri alebo štyri mesiace a išiel
tam znovu. Počas tých troch, štyroch mesiacov ničil rodičom život, tiež odporkyni. Chodil v noci domov,
vodil si tam návštevy. Mali dvojizbový byt, pričom navrhovateľ mal vydelenú obývačku a odporkyňa, otec
a matka mali spálňu a kuchyňu. Odporkyňa mala v obývačke skriňu, pretože keď navrhovateľ nebol
doma, ona spávala v obývačke, ale keď bol doma, nemohla si ísť ani pre veci do skrine. Navrhovateľ
bol v obývačke so všelijakými podivnými ženami. To bola ďalšia príčina, prečo nenávidel odporkyňu a
nie odporkyňa jeho. Kedy sa ukázala v obývačke, vyhrážal by sa jej, dotĺkol by ju po chrbte, to už má
odporkyňa za sebou. Takéto situácie, jeho nočné výlety, kým býval navrhovateľ s rodinou odporkyne
a odporkyňou, sa opakovali. Matka účastníkov napriek tomu, že bola chorá, musela navrhovateľovi v
noci vyvárať. Raz sa dokonca stalo, keď nemala rozmrazené mäso, nemohla mu mäso hneď pripraviť,
navrhovateľ to mäso chytil a vyhodil tieto zamrznuté rezne cez zavreté okno, ktoré sa rozbilo. Čo sa týka
svadby navrhovateľa, odporkyňa mu nezávidela, že sa ide ženiť, svadby sa však nezúčastnila, veď jej
navrhovateľ neposlal ani oznámenie. Vtedy už bývala v S.. Možno, keby oznámenie prišlo, tak by mu zo
slušnosti poslala telegram, ale svadby by sa samozrejme nezúčastnila. Otca nechodievala navštevovať
do domu dôchodcov preto, lebo jednak nevedela presnú adresu domova dôchodcov, a mala tiež obavy,
aby sa tam nestretla s navrhovateľom a jeho deťmi. Otcovi telefonovala na telefón, ktorý mu dala dcéra
odporkyne. Telefón jej však nebral, asi mu to navrhovateľ zakázal. Tiež je možné, že telefón nepočul,
alebo ho mal vypnutý. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nemal kľúče od ich bytu - toto tvrdenie navrhovateľa
poprela, pretože on kľúče mal a stávalo sa, že keď odporkyňa prišla z práce aj s dcérou, ktorú vybrala zo
škôlky, našla tam spať navrhovateľa, ktorý tam vyspával „opicu“. Bola vyjedená celá chladnička a práve
vtedy sa otec nahneval a on zobral navrhovateľovi kľúče od bytu.

Navrhovateľ pravdivosť týchto tvrdení odporkyne poprel, podľa jeho názoru si otec sťažoval na
odporkyňu, a nie na navrhovateľa. Uviedol, že všetky okolnosti, ktoré odporkyňa na pojednávaní
spomenula priam od plienok, sú trápne veci a nie je to pravda. Poukázal na zápisy, aj na všetko, čo bolo
na obvodnom úrade, z čoho má vyplývať, že otec povedal, že s dcérou už nechce bývať a že si s ňou
užil už dosť. To znamená, že to boli jeho výroky a jeho vôľa, navrhovateľ ho na nič nenavádzal. Tvrdenie
právnej zástupkyne odporcu, že navrhovateľ manipuloval otcom, sú zavádzajúce, pretože otec býval s
odporkyňou a bol na ňu fixovaný. Bolo to otcovo rozhodnutie, pretože si uvedomil, že keď sa mu priťaží,
bude s ním ona ešte horšie zaobchádzať.

Z rozhodnutia Domovu dôchodcov, Domovu sociálnych služieb a útulok, ul. Republiky č. 22, 010 01
Žilina zo dňa 30.12.2009 (č.l. 229 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2010 súd zistil, že
žiadateľ T. Q. Q. zaradený do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v Domove sociálnych
služieb na 87. miesto.

Z potvrdenia zariadenia pre seniorov, Domovu sociálnych služieb a útulku, Republiky 22, 010 01 Žilina,
Harmónia zo dňa 05.11.2012 súd zistil, že U.. T. Q., M.. XX.XX.XXXX sa v ich zariadení stravoval ako
cudzí stravník, stravu odoberal v pondelok až sobota od roku 2006 do roku 2009 celý rok a v roku 2009
do marca.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. XXXX/XXXX/XDU zo dňa 28.9.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.9.2009 súd zistil, že za účelom prejednania priestupku, ktorého sa mal T. Q., nar.
XX.X.XXXX dopustiť dňa 6.7.2009 v presne neuvedenom čase na E.. J.. Q. XXXX/XX F. Ž., kedy nadával
I. Q., že je skurvená príživníčka, že otca zdiera a využíva, následne jej privrzol malíček ľavej ruky do
dverí a narazil pravú nohu, súd zistil, že na základe vykonaného dokazovania bolo konanie zastavené
z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku dokázané.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. XXXX/XXXX/XDU zo dňa 21.1.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.1.2010, súd zistil, že konanie voči I. Q.G., M.. XX.X.XXXX pre spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy mala I. Q.B. dňa 6.11.2009 vulgárne nadávať T.
Q., M.. X.XX.XXXX do gestapákov, podvodníkov a špinavých psov, čím ho mala uraziť na cti, bolo
zastavené. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že obvinená z priestupku na ústnom pojednávaní o
priestupku uviedla, že tak, ako uviedol T. Q., ona nekonala, o otca sa stará, pravidelne s ním navštevuje
psychiatričku, pretože jej otec má ťažký stupeň demencie a časté halucinácie. Má záujem na tom, aby
sa zmierili, najmä vzhľadom k zdravotným ťažkostiam T. Q.. Navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že má
zdravotné problémy a mieni so svojou dcérou uzatvoriť zmier.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. XXXX/XXXXX-X/XXX/XDU zo dňa 16.2.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 16.2.2010, súd zistil, že obvodný úrad - správny orgán uznal I. Q., M.. XX.X.XXXX vinnou
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila tým, že inému ublížila
na cti tak, že ho urazila, keď dňa 6.11.2009 v čase okolo 12:00 hod. v Ž. M. E.. Q. XXXX/XX povedala
na adresu T. Q.B., M.. XX.X.XXXX, že je hyena. Za spáchaný priestupok bola I. Q. uložená sankcia -
pokarhanie.

Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Súd v konaní postupoval podľa ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p.
si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v
súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd v konaní skúmal, či navrhovateľ preukázal
naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu na takomto určení. Naliehavý právny záujem je hlavne
daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia
jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba
z tohto dôvodu opodstatnená. Súd dospel k záveru, že bez rozhodnutia súdu v tejto veci by nemohlo
dôjsť k uplatneniu si právneho nároku navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti v dedičskom konaní. Zo
žalobného návrhu, ako i z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi účastníkmi
existuje, pretože odporca tvrdí, že on je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti a týmto vlastníkom
sa nestal právny predchodca účastníkov na základe uplatnenia si svojho práva darcu na vrátenie daru.

K zániku darovacieho vzťahu podľa ust. § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho
úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo
členom jeho rodiny. Ide o osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že
týmto jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. V konaní bolo preukázané, že
prejav vôle, ktorým sa darca domáhal voči obdarovanému vrátenia daru, si uplatnil právny predchodca
účastníkov ako darca voči odporcovi - obdarovanému písomnou výzvou zo dňa 27.7.2009. Keďže sa
pôvodný stav - vlastnícky vzťah darcu k predmetu darovacej zmluvy výslovným prejavom jeho vôle
obnovil, darca sa stal vlastníkom darovanej nehnuteľnosti a mal právo sa domáhať voči obdarovanému -
odporcovi vrátenia darovanej nehnuteľnosti, keďže tento mu ju dobrovoľne nevydal. V konaní o vrátenie
daru by teda súd rozhodoval, či darca mal právo žiadať od obdarovaného vrátenie daru podľa § 630 OZ.

Darca mohol byť zapísaný na LV ako vlastník darovanej nehnuteľnosti až nadobudnutím právoplatnosti
súdneho rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný vrátiť darcovi jeho podiel v darovanej
nehnuteľnosti. Zo spisu č.k. XXC/XX/XXXX mal súd preukázané, že darca sa voči obdarovanej domáhal
vrátenia daru, po začatí konania však zomrel. Po smrti darcu sa dedičia darcu môžu domáhať, že
dar patrí do dedičstva po darcovi resp. že darca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom darovanej veci.
Účelom konania, ktorého predmetom je určenie, že vec patrí do dedičstva, je práve odstránenie
nesprávnosti zápisu v katastri nehnuteľností svedčiaceho osobe, ktorá stratila vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti na základe súdneho rozhodnutia, ktorým sa navodí spravodlivý status.

Darca sa môže dožadovať vrátenia daru a tým odstúpiť od darovacej zmluvy podľa zákonom
stanovených podmienok, a to vtedy, ak sa obdarovaný chová k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy. Pri posudzovaní dobrých mravov, ktorých kritériá sú v každej rodine
nastavené inak (morálne kritériá), je potrebné posudzovať konanie podľa všeobecne prijímaných kritérií,
pričom však predpokladom vrátenia daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Toto negatívne
správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ale musí sa
jednať o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej
pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť buď vyplýva z právnych noriem, alebo zo zmluvného
vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Pri posudzovaní, či sa určité správanie sa
obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu
vzájomnosti. To znamená, že treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či
sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by
sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, keby bola taktiež
nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade
o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

Právny predchodca účastníkov - darca sa výzvou na vrátenie daru zo dňa 27.7.2009 domáhal vrátenia
daru s poukazom na správanie sa odporkyne, ktorá:

- sa mala správať ku darcovi neadekvátne

- mala mať k darcovi negatívny prístup

- mala darcovi nadávať do špinavcov, hajzlov, vyhrážať sa darcovi, že ho umiestni do ústavu

- mala nerešpektovať vecné bremeno zriadené v prospech darcu

- mala obmedzovať syna darcu T. Q., aby vkročil do bytu k darcovi na návštevu

- mala prejavovať voči darcovi veľkú nevďačnosť, čo sa malo prejaviť v správaní obdarovanej, o ktorej
skutočnosti informoval darca aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, z čoho bol napísaný úradný
záznam pracovníčkou P. N..

Zároveň bolo obdarovanej vo výzve dané na vedomie, že na tento jednostranný právny úkon vrátenia
daru v zmysle § 630 OZ splnomocňujem darca svojho P. T. Q., M.. XX.X.XXXX, ktorý bude darcu
na základe napísaného, notárom overeného splnomocnenia zastupovať aj na súde v prípade podania
žaloby o vrátenie daru.

Súd dospel k záveru, že žiadne z tvrdení uvedených vo výzve na vrátenie daru v konaní preukázané
nebolo. V konaní bolo naopak preukázané, že obdarovaná poskytovala darcovi každodennú, nepretržitú,
celodennú 24-hodinovú starostlivosť, sprevádzala ho na všetky lekárske ošetrenia a vyšetrenia,
chodievala mu predpisovať lieky, zabezpečovala darcovi stravu, starala sa o domácnosť a o darcu,
prala darcovi. Pri zabezpečovaní tejto všestrannej starostlivosti obdarovanej v prípade, že táto nebola
zo zdravotných dôvodov schopná starostlivosť darcovi v celom rozsahu poskytovať, pomáhala aj dcéra
obdarovanej S. F.. Negatívny prístup odporkyne ku darcovi v konaní preukázaný tiež nebol, z vyjadrenia
ošetrujúcich lekárov a svedkyne S. F. mal súd preukázané, že obdarovaná sa o svojho otca riadne
starala, zaujímala sa o jeho potreby, darcu pravidelne aj s dcérou S. F. počas hospitalizácie navštevovali,
snažili sa mu pobyt v nemocnici spríjemniť.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že darca bol vystavený nadávkam a krutému ponižujúcemu správaniu
odporkyne, uvedené v konaní preukázané nebolo, tieto tvrdenia uvádzali len svedok U. B., J. P. D.
B. L. W. vypočutí v konaní XXC/XX/XXXX. Svedkovia vypovedali jednostranne a účelovo, v prospech
navrhovateľa, pre súd boli nevierohodní vzhľadom na ich kamarátsky vzťah k navrhovateľovi, vo svojich
výpovediach si navyše protirečili. V tvrdeniach dochádzalo k časovým nepresnostiam.

V konaní bolo nesporne a jednoznačne preukázané z lekárskych správ, ktoré sú obsahom spisu, ako
i svedeckých výpovedí lekárov L.. Š.B. J. L.. F., že darca trpel ťažkou nedoslýchavosťou, bola s ním
sťažená komunikácia. Lekármi bola diagnostikovaná organická porucha s bludmi, objektívne zistené
simplexnejšie myslenie, bradypsychické (spomalené), zvýšená senzitívna vzťahovačnosť až paranoidita
voči najbližším príbuzným, sklon k lakrimozite (plačlivosti), depresívna nálada, nedostatočná krátkodobá
pamäť. Darca mal problém so spoznávaním najbližších príbuzných, čo potvrdila svedkyňa L.. Š., keď
darca označil svoju dcéru za sestričku, ktorá ho dobre opatruje a svedkyňa S. F., ktorá uviedla, že jej
dedko niekedy nespoznával blízke osoby.

S lekárskymi správami, podľa ktorých trpel darca nedoslýchavosťou teda korešponduje aj tvrdenie
odporkyne, že otec mal načúvací strojček, dobre nepočul a preto bolo potrebné hovoriť s ním zvýšeným
hlasom.

V konaní bolo preukázané, že odporkyňa a jej otec viedli spoločnú domácnosť a na nákladoch spojených
s udržiavaním spoločnej domácnosti sa podieľali pomerným dohodnutým spôsobom. Keď odporkyňa
prestala pracovať, sám otec účastníkov spontánne pomáhal tým, že prevzal všetky záväzky súvisiace
s bývaním.

Tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa financovania domácnosti a rekonštrukcie bytu, ktoré mal
zabezpečovať len T. Q. P.., ďalej tvrdenia týkajúce sa neoprávneného disponovania s účtom T. Q. st.
neboli v konaní preukázané a boli pre posúdenie uplatneného nároku v spojitosti v dôvodmi uvedenými
vo výzve na vrátenie daru irelevantné, keďže žiadne tvrdenie, pod ktoré by bolo možné subsumovať
uvedené tvrdenia navrhovateľa, nie sú vo výzve darcu zo dňa 27.7.2009 uvedené.

Pokiaľ podľa tvrdenia navrhovateľa mala odporkyňa brániť v stretávaní sa otca s rodinou navrhovateľa,
v konaní bolo preukázané, že odporkyňa v skutočnosti nebránila otcovi stretávať sa s rodinou
navrhovateľa i samotným navrhovateľom, vzhľadom však na v konaní preukázané veľmi zlé vzťahy
navrhovateľa a odporkyne sa odporkyňa vyhýbala stretnutiu s navrhovateľom s poukazom na genézu
vzťahov navrhovateľa a odporkyne, a to od čias detstva účastníkov. Podľa názoru súdu pokiaľ aj
odporkyňa obmedzovala návštevy navrhovateľa vo svojej domácnosti, mala odporkyňa právo tak urobiť
s poukazom na jej právo na súkromný život a jeho ochranu pred jeho narušovaním, ku ktorému zo strany
navrhovateľa pravidelne dochádzalo najmä potom , ako zistil, že otec účastníkov byt daroval odporkyni.

V konaní tiež nebolo preukázané, že by sa odporkyňa vyhrážala otcovi umiestnením v ústave. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na umiestnení svojho otca v zariadení pre seniorov
mal záujem práve navrhovateľ, ktorý na takéto „rozhodnutie“ svojho otca zmanipuloval. Z vyjadrenia

L.. Š.B. mal súd preukázanú zvýšenú manipulovateľnosť otca účastníkov z dôvodu jeho veku a
mnohopočetných ochorení, prejavujúcich sa nielen na jeho fyzickej, ale i psychickej kondícii.

Z výpovede svedkyne R. B. mal súd preukázané, že otec účastníkov presťahovanie do domova
dôchodcov ťažko znášal a mal v súvislosti s týmto ťažké depresie. Skutočnosť, že otec účastníkov
rezignoval na správanie sa odporkyne, v konaní preukázaná nebola, v konaní bolo naopak preukázané,
že odporkyňa rezignovala na snahy navrhovateľa umiestniť otca účastníkov do zariadenia pre seniorov.
Skutočnosť, že otec účastníkov nebol zmierený s umiestnením v zariadení pre seniorov mal súd
preukázanú z výpovede svedkyne Jany Mikulovej, ktorá potvrdila aj tú skutočnosť, že sa odporkyňa
spolu s dcérou S. F. o svojho otca a starého otca príkladne starali a spolužitie v domácnosti odporkyne
a jej otca bolo úplne harmonické.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že odporkyni nie je známe, s kým sa otec účastníkov stretával,
z čoho má vyplývať, že sa o otca dostatočne nezaujímala, z výsluchu navrhovateľa vyšlo najavo, že
tieto skutočnosti nie sú známe ani navrhovateľovi, z čoho je zrejmé, že príslušníci tejto rodiny mali určitý
zaužívaný spôsobom komunikácie a spolužitia, ktorý v žiadnom prípade nemôže byť prejavom porušenia
dobrých mravov, ktorá skutočnosť by mohla zakladať nárok na vrátenie daru podľa § 630 OZ.

Z pripojených priestupkových spisov mal súd preukázanú tú skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi
konania boli chronicky a zásadne narušené a v niektorých prípadoch sa skomplikovali až do tej miery,
že sa správanie účastníkov stalo predmetom priestupkového konania.

Práve z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. XXXX/XXXX/XDU S.o dňa 21.1.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.1.2010, mal však súd preukázané, že konanie voči I. Q., M.. XX.X.XXXX pre
podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy mala I. Q. R. X.XX.XXXX
vulgárne nadávať T. Q., M.. X.XX.XXXX do gestapákov, podvodníkov a špinavých psov, čím ho mala
uraziť na cti, bolo zastavené, pričom I. Q. a jej otec T. Q. st. uzavreli zmier. Spáchanie priestupku teda
preukázané nebolo a z postoja T. Q. st. v priestupkovom konaní mal súd preukázané, že I. Q. sa konania,
kedy mala svojmu otcovi nadávať uvedeným spôsobom, nedopustila, pretože v opačnom prípade by s
ňou jej otec zmier neuzatvoril potom, ako mal výzvou zo dňa 27.7.2009 vyzvať odporkyňu na vrátenie
daru práve z dôvodu, že mu hore uvedeným spôsobom mala obdarovaná nadávať.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa sa vo vzťahu k darcovi
nesprávala tak, aby bolo možné jej správanie vyhodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, zakladajúce právo darcu na vrátenie daru, neboli tak splnené
základné hmotno-právne podmienky potrebné pre vrátenie daru v zmysle ust. § 630 OZ, preto návrh
ako nedôvodný zamietol.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, plný úspech vo veci mal odporca. Z toho
dôvodu mu súd priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania,
a to vo výške 642,29 eur.

Odporca si podaním zo dňa 25.04.2013 uplatnil trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 7 úkonov právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 8.2.2012;

2. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 8.2.2012;

3. písomné podanie na súd vo veci samej - doplnenie vyjadrenia zo dňa 4.7.2012;

4. účasť na pojednávaní dňa 6.7.2012;

5. účasť na pojednávaní dňa 24.10.2012;

6. účasť na pojednávaní dňa 13.02.2013;

7. účasť na pojednávaní dňa 24.04.2013.

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom a zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a z uvedeného dôvodu odporcovi priznal proti
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v celkovej sume 642,29 eur, titulom náhrady trov právneho
zastúpenia pozostávajúcej z:

A) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 8.2.2012 podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 8.2.2012
podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na 14 ods. 1 písm. b) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

3. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - doplnenie vyjadrenie zo dňa 4.7.2012
podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na 14 ods. 1 písm. b) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 6.7.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur.

5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 24.10.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 58,69 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur.

6. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 13.02.2013 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 2x 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške
2 x 7,81 eur.

V súvislosti s týmto úkonom súd poukazuje na to, že v zmysle zápisnice pojednávanie dňa 13.02.2013
trvalo od 9,00 hod do 12,50 hod, čiže štyri začaté hodiny. V zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. odmena
za jeden úkon patrí za každé dve začaté hodiny úkonu. Pri štyroch začatých hodinách potom odmena
prestavuje odmenu ako za dva úkony právnej služby. Z tohto dôvodu potom súd priznal odmenu a
paušál zvýšené tak, ako je uvedené pod bodom 6.

7. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 24.4.2013 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur.

B) náhrady DPH:

z odmien a náhrad podľa vyhl. v celkovej sume 107,05 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3
vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že splnomocnený zástupca
odporcu je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 642,29 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).