Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. apríl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/152/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899387
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1100899387.15

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej
veci navrhovateľa: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so
sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 30 779 618, proti odporcovi: Slovenský odborový zväz
slobodných povolaní, so sídlom Jakubovo nám. 14, Bratislava, IČO: 00678708, zastúpený: Advokátska
kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., Hollého 31/371, Žilina, o zaplatenie 20.690,87,-EUR s

prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.670,22,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,6% ročne z dlžnej sumy 11.670,22,-EUR od 22.12.2000 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10 2000 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 623.333,-Sk/20.690,87,-EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že prenechal odporcovi v objekte budovy odborov na F. S. Č.
XX W. M. V.. Č.. XXXXXX, Z. F. W. W. navrhovateľa W. C. na H. Č. XXXX U. Y. S. Q. podľa C. J. S. Č.
XXX/XX/Ba v zo dňa 22. 2. 1991. Podľa článku 6 citovanej zmluvy bola daná odporcovi výpoveď z nájmu
vzmyslevnejdojednanejvýpovednejlehoty.Pouplynutívýpovednejlehotynájomnebytovýchpriestorov

skončil dňom 31. 12. 1997. Navrhovateľ napriek uvedeným skutočnostiam, mal záujem obnoviť nájom
k bytovým priestorom s odporcom a rokoval s ním o uzatvorení nového nájomného vzťahu. Odporca
však nájomnú zmluvu zo dňa 27. 1. 1998 v odmietol podpísať, priestory však nevypratal. Z dôvodu
nevypratania predmetných priestorov, ktorých nájom bol ukončený sa navrhovateľ obrátil na príslušný
súd dňa 30. 1. 1998 s návrhom na vypratanie nebytových priestorov. Odporca do dňa podania žaloby

priestory nevypratal, nájomnú zmluvu nepodpísal a priestory naďalej užíva bez právneho dôvodu.
Navrhovateľ z uvedeného dôvodu požaduje od odporcu náhradu za neoprávnené užívanie predmetných
priestorov, a to dvoch skladových miestností číslo XXX L. XXX L. N. Z.R. X. Č. XX, XX L. XX, o celkovej
ploche 88 m2. Náhradu za užívanie predmetných priestorov navrhovateľ uplatňuje u odporcu vo výške
nájomného, ktoré je v mieste a čase obvyklé, a to za obdobie celého roku 1998, 1999 do dňa 1. 11. 2000.

Odporca žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
je vzťahom zo zmluvy o výpožičke, právnym základom má byť zmluva o nájme k zo dňa 22. 2.

1991 v zmysle, ktorej bol predmet nájmu vyšpecifikovaný doplnkom číslo 1 zo dňa 19. 11. 1991,
pričom predmet nájmu v presne špecifikovanom podlahovou plochou mal dojednanú úhradu pohľadom
týchto priestorov ako žiadnu preto išlo o vzťah zo zmluvy o výpožičke. Navrhovateľ nepreukázal, že
odporca užíval priestory v takom rozsahu v akom sú predmetom žaloby, odporca namieta aj výškupožadovaného bezdôvodného obohatenia v, nakoľko táto mala byť vypočítaná z priemerov aktuálneho
tržného nájomného k, ktorej navrhovateľ odvodzuje z iných nájomných zmlúv uzavretých v období
rokoch 1997 až 2002, pričom v týchto nájomných zmluvách je nájomné dohodnuté ako komplexné,

zahŕňa teda aj náklady na energie, ktoré v predmetných priestoroch k odporca po celý čas užívania platil
sám. Podľa odporcu, navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno týkajúce sa doručenia výpovede z
nájmu, a zároveň vzniesol námietku premlčania časti žalovaného nároku.

V priebehu konania, podaním zo dňa 17. 6. 2011, navrhovateľ rozšíril žalobný petit o príslušenstvo a
žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 20. 690,87 euro spolu so 17,6% ročným úrokom z

omeškania od 26. 10. 2000 do zaplatenia. Súd na pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2012 uznesením
pripustil rozšírenie žalovaného petitu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Q. P. A., Q. R. V., Q. M., prečítaním listinných
dôkazov založených v súdnom spise a to zmluvou o nájme zo dňa 22. 2. 1991, prílohami číslo 1,
2 k tejto zmluve, výpočtovým listom zo dňa 19. 11. 1991, výpoveďou nájomnej zmluvy, overenou
kópiou doručenky, návrhom zmluvy o nájme v zo dňa 27. 1. 1998, pripojeným spisom sp. zn. 16

C 8/98 o vypratanie predmetných nebytových priestorov, listom zo dňa 9. 10. 1997, výzvou na
vypratanie k zo dňa 5. 2. 1998, záznamom o odovzdaní a prevzatí kancelárií zo dňa 23. 5. 2006,
zmluvou o nájme uzavretou medzi navrhovateľom a spoločnosťami TRIAS Online, s.r.o., SLOVGRAM,
IFPI, pripomienkami odporcu zo dňa 22. 12. 1997 k návrhu na uzavretie novej nájomnej zmluvy,
listom navrhovateľa zo dňa 27. 1. 1998, knihami došlej pošty, vzormi pečiatok odporcu, listom

slovenskejpošty,pripojenoufotodokumentáciouskladovýchpriestorov,výmeromprenajatýchpriestorov,
korešpondenciou medzi účastníkmi, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z
ktorých zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 22. 2. 1991 bol medzi účastníkmi uzavretý záväzkový vzťah, označený ako zmluva o nájme
(dočasnomužívaní)odborovéhomajetku-nebytovýchpriestorovvzmyslezákonačíslo116/1990Zb..V

článku 2 tejto zmluvy bolo uvedené, že zmluva upravuje vzťahy medzi prenajímateľom (navrhovateľom),
ktorý má právo hospodárenia k odborovému majetku a nájomcom ( odporcom ) súvislosti s užívaním
nebytových priestorov v budove odborov v M. na F. S. XX ktoré sú špecifikované v prílohe číslo 2. V
článku 3 predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že užívateľ smie majetok určený v prílohe číslo 2 tejto
zmluvy užívať výlučne ako nebytové priestory pre svoju činnosť a nie je oprávnený užívané priestory

alebo ich časť dať do ďalšieho užívania. V článku 5 tejto zmluvy sa nájomca zaviazal platiť nájomné za
užívanie prenajatých priestorov vždy do 15. 5. Bežného roka vo výške uvedenej vo výpočtovom liste
( príloha 1 ). Spôsob platby bol dohodnutý bezhotovostným stykom na číslo účtu navrhovateľa. Podľa
článku 6 tejto zmluvy nájom sa uzatvoril na dobu neurčitú. K jeho skončeniu mohlo dôjsť na základe
dohody ku ktorémukoľvek dňu, alebo uplynutím vzájomne dohodnutej 36 mesačnej výpovednej lehoty

jednej zo zmluvných strán, ktorá začala plynúť 1. dňom roka nasledujúceho po doručení výpovede. Od
zmluvy nebolo možné odstúpiť jednostranným vyhlásením v niektorej zo zmluvných strán. Podľa článku
7 citovanej zmluvy nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bol výpočtový list Úhrad za užívanie nebytových
priestorov (príloha číslo 1) a špecifikácia užívaných nebytových priestorov (príloha číslo 2 ). V bode
4 článku 7 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odberateľsko - dodávateľské vzťahy, týkajúce

sa dodávok tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, odvozu smetí a spojových služieb v objekte
realizuje vo vlastnom mene nájomca. Tieto uhrádza zo svojich rozpočtových prostriedkov a v plnom
rozsahu zodpovedá za ich úhradu v príslušných zúčtovacích obdobiach, vrátane úhrady za ďalších
užívateľov objektu.

Z prílohy číslo 1 k zmluve ( výpočtový list ) zo dňa 22.2.1991 vyplýva, že celková ročná úhrada za

užívanie nebytových priestorov bola dohodnutá v sume 52.220,-Sk ( išlo o užívanie 10 kancelárskych
miestností o rozlohe 262,3 m2, so sadzbou 160 SK za meter štvorcový = ročná úhrada 41.968,-SK, 5
nekancelárskych miestností vo výmere 72 m2, so sadzbou 100 Sk za m2 = ročná úhrada 7.200,-Sk,
alikvotná časť z ostatných nebytových priestorov - sociálnych a iných priestorov o rozlohe 43,6 m2, so
sadzbou 70,-Sk za m2 = ročná úhrada 3.052,-Sk, spolu 52.220,-Sk).

Z prílohy číslo 2 k zmluve ( špecifikácia ) zo dňa 22.2.1991 vyplýva, že predmetom nájmu bolo 5
kancelárií na 1. poschodí vo výmere 135,80 m2, 5 kancelárií na 2. poschodí vo výmere 126,50 m2, spolu
o výmere 262,30 m2, a 3 miestnosti (sklady ) v suterénne vo výmere 46 m2, kuchynka na 1. poschodí
vo výmere 12,8 m2, archív na 2. poschodí vo výmere 13,2 m2, spolu 72 m2.Rekapitulácia prenajatých priestorov: 10 kancelárskych miestností vo výmere 262,30 m2, 5
nekancelárskych miestností vo výmere 72 m2, podiel na sociálnych a iných priestoroch vo výmere 43,6
m2, celkom 377,9 m2.

Z vyššie uvedenej skutočnosti mal potom súd za to, že medzi účastníkmi bol uzavretý platný záväzkový
vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorý bol vykonaný v predpísanej písomnej forme, a
zo zrozumiteľnou a určitou špecifikáciou prenajatých priestorov , pričom bolo dohodnuté aj platenie
nájomného ročne vo výške 52.220 SK s tým, že za služby spojené s užívaním prenajatých priestorov
(voda, elektrika, OLO a pod.) nesie zodpovednosť samotný nájomca, ktorý ich bude uhrádzať zo svojho.

Je teda zrejmé, že medzi účastníkmi bol pôvodne dohodnutý záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy
o nájme nebytových priestorov , nakoľko bola zmluvne dohodnutá odplata za užívanie prenajatých
priestorov.Pretonemožnosavtejtočastizáväzkovéhovzťahu stotožniťstvrdenímodporcu,žepôvodná
zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa z 22. 2. 1991 bola uzavretá ako bezodplatný právny úkon,
a teda, že išlo o zmluvu o výpožičke.

Dňa 19. 11. 1991, t. j. 9 mesiacov po uzavretí nájomnej zmluvy, účastníci uzavreli doplnok číslo 1

k nájomnej zmluve označený ako výpočtový list, na základe ktorého si strany dohodli, že úhrada za
užívanieprenajatýchpriestorov(nájomné)nebudežiadnastým,žeúhradyzaslužbyspojenésužívaním
nebytových priestorov bude hradiť nájomca vo vlastnom mene.

Nazákladetohtododatku,ktorýbolurobenývpísomnejforme,takakotovyplývazčlánku7bod5zmluvy
o nájme nebytových priestorov ( akejkoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy možno vykonať len písomne

so súhlasom oboch zmluvných strán ) možno konštatovať, že od účinnosti tohto dodatku Zmluvné
strany zmenili obsah pôvodnej zmluvy o nájme nebytových priestorov a to tak, že od tohto okamihu bolo
možné považovať záväzkový vzťah medzi účastníkmi ako vzťah zo zmluvy o výpôžičke.

Uvedenáskutočnosťvšaksamaosebenemalavplyvnaplatnosťostatnýchdojednanívpôvodnejzmluve
o nájme, nakoľko tieto neboli menené ani dopĺňané písomnými dodatkami. Preto medzi účastníkmi

zostalo v platnosti ustanovenie článku 6 zmluvy o nájme na základe ktorého bolo možné zmluvu
vypovedať ktoroukoľvek zmluvnou stranou s výpovednou 36 mesačnou lehotou v plynúcou 1. dňom
roka nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Na platnosť tohto ustanovenia
nemohla mať vplyv samotná skutočnosť, že v priebehu nájomného vzťahu si zmluvné strany dohodli
bezodplatnosť užívania prenajatých priestorov.

Listom zo dňa 6. 6. 1994 navrhovateľ zaslal odporcovi písomnú výpoveď z nájmu, označenú ako
výpoveď nájomnej zmluvy, ktorú súd prejudiciálne po formálnej stránke vyhodnotil ako platný právny
úkon,nakoľkobolaurobenávpísomnejformeajeznejdostatočneaurčitozrejmé ktorýchnehnuteľností
sa týka.

V tejto časti medzi účastníkmi zostalo sporné, či predmetná výpoveď bola aj odporcovi doručená alebo

nie.

V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Q. A., W. V. M. oboznámením sa s
listinnýmidôkazmiatoslistomnavrhovateľazodňa9.10.1997, 5.2.1998, overenoukópioudoručenky,
pripomienkami odporcu k návrhu novej nájomnej zmluvy, knihou odoslanej pošty navrhovateľa, listom
navrhovateľa zo dňa 27. 1. 1998, pričom z takto vykonaného dokazovania ustálil, že výpoveď zo zmluvy

o nájme nebytových priestorov bola odporcovi riadne doručená.

V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že odporca užíval budovu na F. S. na základe nájomnej zmluvy, ktorú
mal uzatvorenú ešte s bývalou slovenskou odborovou radou. Keď svedok uvedené pripomenú preto,
keďževtejtozmluvebolavdohodnutáneobvykledlhávýpovednádobatrochrokov.Keďprišlokzmenám
v bývalom ROH starostlivosť o majetok odborov prevzala správa odborových služieb, pričom bol záujem

s odporcom uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, kde by ako prenajímateľ figurovala už správa odborových
služieb. To sa nakoniec aj uskutočnilo s tým, že sa v novej nájomnej zmluve vyšlo predsedovi odporcu
v ústrety a boli zachované pôvodné podmienky vrátane trojročnej výpovednej lehoty. Toto trvalo až do
konca roku 1997, medzitým bola daná výpoveď s trojročnou výpovednou dobou, pričom táto skončila
31. 12. 1997. Od 1. 1. 1998 vznikla v tomto objekte nová situácia. Išlo hlavne o to, že užívanie priestorov

sa usporiadalo tak, že prenajímateľom voči všetkým užívateľom sa stal navrhovateľ. Od 1. 1. 1998 toto
nové usporiadanie vo vzťahu k všetkým nájomným zmluvám bolo urobené za účasti odporcu, nakoľko vtom predchádzajúcom období užívatelia priestorov boli hlavne v kontakte s odporcom. Od januára 1998
odporcaužívalnaJakubovomnámestí2skladové miestnostivsuterénečíslo 008 a009a3kancelárske
miestnosti na 2. poschodí číslo 23, 24, 25. Celková výmera bola 88 metrov štvorcových. Tieto miestnosti

takto užíval celý čas. Medzitým sa stalo, že odporca odišiel z jednotného majetkového fondu a novú
zmluvu, ktorá mu bola ponúknutá v nakoniec členskému odborovému zväzu už na odborovom zväze
nepodpísal. Svedok potvrdil, že sa sám podieľal na vypracovaní výpovede z nájmu v roku 1994,
že ju sám pripravil riaditeľovi navrhovateľa na podpis podľa jeho pokynov. K samotnému doručovaniu
výpovede z nájmu svedok uviedol, cesta výpoveď doručovala s doručenkou alebo osobne.

Z fotokópie overenej doručenky (keďže sa nezachoval jej originál) súd zistil, že výpoveď z nájmu bola
odporcovi doručená dňa 16. 6. 1994.

Odporca v tomto smere namietal, že podpis na doručenke nepatrí žiadnej z osôb oprávnených preberať
poštu za odporcu ako aj pečiatka odporcu nezodpovedá formám pečiatok používaných odporcom.

Na podporu svojich tvrdení predložil na papieri vo formáte A4 otlačené pečiatky, ktoré odporca používal
v styku s tretími osobami, ako aj oznámil, že oprávnenými osobami na preberanie pošty za odporcu boli

len pani Melánia Ploskuňáková a pani Majdanová (súčasnosti M.).

V tomto smere súd vychádzal z ustanovenia § 134 O.s.p. v zmysle ktorého listiny vydané súdmi
Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomocí, ako aj listiny, ktoré sú
osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu,
ktorý listinu vydal, ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Citované ustanovenie rozlišuje listiny na verejné a ostatné. Ich rozdelenie má význam pre ich hodnotenie
súdom. Verejná listina potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal až do
doby, kým nie je preukázaný opak , ako i pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené.
Doklad o doručení písomnosti (doručenka ) má povahu verejnej listiny. Ak účastník spochybňuje súdnom
konaní správnosť údajov uvedených na doručenke je povinný potom súdu predložiť dôkaz a týmto

spôsobom svoje tvrdenie preukázať.

Z uvedeného potom vyplýva, že to bol odporca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne
preukázania skutočností, že údaje na doručenke nie sú správne.

V tomto smere súd poukazuje nato, že doručenka ( hoci bola predložená len v overenej fotokópii)
obsahuje všetky náležitosti podľa poštového poriadku (doručenka obsahuje označenie odosielateľa,

adresáta, dátum pečiatku a podpis preberajúcej osoby, ako aj pečiatku dodacej pošty a podpisy
pracovníka ). Nemožno teda opomenúť, že na doručenke sa nachádza aj pečiatka dodacej pošty a
podpis jej pracovníka. Preto je nanajvýš pochybné, že by tento údaj bol sfalšovaný treťou osobou.

Aj knihy odoslanej pošty navrhovateľa predloženej v origináli nepochybne vyplýva, že dňa 6. 6. 1994
bola vypravená na odoslanie výpoveď z nájomnej zmluvy adresovaná odporcovi. Zároveň z predloženej

knihy vyplynulo, že v období júna 1994 sa žiadna iná zásielka odporcovi nezasielala.

Pokiaľ ide o podpis na predmetnej doručenke (pokiaľ ide o osobu, ktorá zásielku prevzala) súd v tomto
smerevypočulV.M.(predtým-včasedoručovaniaW. X.),ktorúsámodporca označilvakojednuzosôb
oprávnených preberať písomnosti za odporcu. Táto svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala
u odporcu ako administratívny pracovník na sekretariáte, preberala poštu, odnášala ju, a zapisovala

ju. Svedkyňa však nevedela potvrdiť, či nejaká výpoveď došla alebo nie. Uviedla, že je pravdou, že pri
preberaní zásielky sa označilo prevzatie pečiatkou a podpisom, avšak nevedela presnejšie identifikovať
podpis na doručenke. Potvrdila, že, ak by bola chorá, druhou osobou oprávnenou preberať poštu bola
Q. Q.Z.. Z uvedenej výpovede mal súd potom za to, že svedkyňa v tejto výpovedi ani nepotvrdila ani
nevyvrátila skutočnosť doručenia výpovede z nájmu.

V priebehu konania bol súdu predložený list navrhovateľa zo dňa 27. 1. 1998, označený ako
"vysporiadanie užívacích vzťahov k nebytovým priestorom v budove odborov na F. S. Č. XX W. M. -
pokus o pokonávku", na ktorom je podpis zástupcu odporcu po prevzatí tohto listu zo dňa 27. 1. 1998.
Odporca na pojednávaní v ústne uviedol, že tento list prevzal. Vzhľadom, podľa súdu, k totožnosti
podpisu o prevzatí tohto listu za odporcu s podpisom uvedeným na doručenke za prijímateľa zásielky,

súd opätovne predvolal vyššie uvedenú svedkyňu na výsluch. V druhej výpovedi svedkyňa, potom čojej súd oznámil, že podľa neho oba vyššie uvedené podpisy sú podpismi tej istej osoby, uviedla, že je to
už veľa rokov, keďže si už presne nepamätá. Zároveň pripustila, že tým, že si píše celé priezvisko aj s
koncovkou "ová", by to mohla takto podpísať, avšak nemá 100 percentnú istotu, že by to podpisovala.

Z uvedeného mal potom súd za to, že kým pri prvej svojej výpovedi svedkyňa nevedela ani potvrdiť ani
vyvrátiť prevzatie písomností, druhá výpoveď skôr smerovala k tomu, že podpis na doručenke by mohol
byť jej, aj keď s odstupom času nemala 100 percentnú istotu, že by to podpisovala.

Vzhľadom tomu, že sa písomností nezachovali v originálnej podobe nebolo možné v tomto smere
nariadiť znalecké dokazovanie na overenie pravosti podpisu na doručenke. Napriek tomu však má súd

zato, že predmetná doručenka bola za odporcu podpísaná práve V. M. ( W. N. Č. X.), nakoľko podľa
súdu podpis na doručenke v je totožný s podpisom na liste zo dňa 27. 1. 1998, ktorého prevzatie odporca
potvrdil. Uvedenému podľa súdu (v rámci uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov) nasvedčuje
fakt, že písmená M, J, D ako aj koncovka "ová" sú v oboch podpisoch rovnaké. Rovnaký je podľa súdu
najmä ťah koncovky nasledujúcej po písmene D v oboch podpisoch. Uvedené je však len hodnotením
súdu v rámci vykonaného dokazovania, nakoľko nebolo možné si túto skutočnosť overiť znaleckým

dokazovaním. Na túto skutočnosť však súd poukazuje len ako na jeden z faktov, ktoré v spojení s
ostatnými, hoci aj nepriamymi dôkazmi, presvedčili súd po tom že odporca písomnú výpoveď z nájmu
dňa 16. 6. 94 skutočne prevzal, nakoľko všetky nepriame dôkazy nasvedčovali len tejto skutočnosti.

Napokon ani výpoveď zástupkyne odporcu Q. X. Q. súd nepresvedčili o tom, že by výpoveď nebola
doručená odporcovi. Táto svedkyňa tvrdila len vo všeobecnej rovine, že im výpoveď nebola doručená

a teda, že nevedeli o ukončení nájomného vzťahu. Na otázky súdu a právnej zástupkyne navrhovateľa
však nevedela uviesť ako reagovali na list v ktorom ich navrhovateľ vyzýval na vypratanie priestorov s
tým , že v tomto liste bolo uvedené, že im bola doručená výpoveď z nájmu, a uviedla len to, že nijako
nereagovali ani nekontaktovali políciu z dôvodu, že by podpis na doručenke bol sfalšovaný. Právna
zástupkyňa navrhovateľa predložila svedkyni na nahliadnutie list ktorým sám odporca pripomienkuje

návrh novej nájomnej zmluvy, na čo svedkyňa uviedla že si na toto nepamätá. Na otázku súdu, či
nezvažovali niekedy podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu, svedkyňa uviedla, že nie. Rovnako
na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, čo teda odporcu viedlo k dobrovoľnému vyprataniu
priestorov v roku 2006, svedkyňa uviedla, že to bola finančná situácia.

Z výsluchu svedkyne mal potom súd zato, že táto nevypovedala hodnoverne k otázke doručenia

výpovede z nájmu, nakoľko okrem všeobecného a ničím nepreukázaného tvrdenia, že im výpoveď
nebola doručená, nevedela hodnoverne zodpovedať na otázky ako reagovali na výzvu na vypratanie
priestorov ( v ktorej sa nachádzal aj údaj o doručení výpovede), nikdy nekontaktovali políciu za
účelom prípadného šetrenia falšovania verejnej listiny (podpisu na doručenke), nepamätala si na
pripomienkovanie návrhu novej nájomnej zmluvy samotným odporcom, a uviedla, že dobrovoľne

vypratali priestory z finančných dôvodov. V tomto smere však súd poukazuje nato, že odporca v tomto
období neplatil žiadne nájomné (takže ho nemohla ťažiť z tohto dôvodu finančná situácia a to napriek
tomu, že odporca ani nepreukázal svoju údajnú ťaživú finančnú situáciu), pričom sám vedie konanie
voči navrhovateľovi o vysporiadanie vzájomných podielov v bývalom ROH, kde sa domáha pridelenia,
ako vyrovnacieho členského podielu, práve tejto budovy.

Z uvedeného mal potom súd za to, že výpoveď svedkyne bola účelová v snahe zbaviť sa povinnosti plniť
za užívanie priestorov po ukončení záväzkového vzťahu medzi účastníkmi.

Súd nepresvedčili ani odtlačky pečiatok používaných odporcom predložených odporcom na papieri vo
formáte A4, nakoľko skutočnosť, že by odporca nemohol používať aj iný druh pečiatky z tohto dôkazu
nevyplýval, pričom tento dôkaz nie je ničím overený, ak ide len o odtlačky pečiatok na papieri. V tomto

smere nič nebránilo odporcovi, aby práve odtlačok pečiatky použitý pri preberaní poštovej zásielky na
doručenke, nebol otlačený na predmetnom papieri.

Napokon o samotnom doručení výpovede z nájmu nasvedčuje aj ďalšie správanie sa odporcu, ktorý sám
pripomienkoval po ukončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov,
nový návrh nájomnej zmluvy, ktorý mu bol predložený navrhovateľom a to listom odporcu zo dňa 22.

decembra 1997. V tomto liste sám odporca uvádza, že k návrhu novej zmluvy o nájme zo dňa 19.
12. 1997 predkladá nasledovné pripomienky. V nich v žiadal nájom nebytových priestorov uzavrieť na
dobu určitú, od 1. januára 1998 (čo v podstate zodpovedá dátumu ukončenia pôvodného nájmu) do
31. decembra 2008, navrhoval, že počas tejto doby nemôže ani jedna zo zmluvných strán od zmluvyodstúpiť ani ju vypovedať, žiadal aby nájomca platil komplexné nájomné vo výške 70. 000 SK ročne, a
iné. V tomto liste odporca žiadal, aby bol jeho pripomienky zapracované do návrhu zmluvy ak čo najskôr
mu bola zaslaná na podpis. Sám uviedol, že má záujem, aby sa vzájomné vzťahy s navrhovateľom

usporiadali v čo najkratšej dobe.

Z uvedeného listu mal potom súd zato, že odporcovi muselo byť známe ukončenie pôvodného
nájomného vzťahu, čomu nevyhnutne musela predchádzať výpoveď z nájomného vzťahu, v opačnom
prípade by nemal dôvod uzatvárať nový nájomný vzťah respektíve pripomienkovať nový návrh nájomnej
zmluvy, keďže podľa pôvodnej zmluvy na základe jeho posledného dodatku nebol povinný nájomné

platiť vôbec. Bolo by potom otázne, prečo by odporca pripomienkoval nový návrh nájomnej zmluvy, keď
by mohol v užívaní priestorov pokračovať na podklade pôvodnej nájomnej zmluvy, ktorá by podľa neho
nebola ukončená. Ak by tvrdenia odporcu o tom, že nevedel o ukončení nájomného vzťahu boli pravdivé,
tak by určite nepripomienkoval novú nájomnú zmluvu, ale by sa domáhal plnenia respektíve k prístupu
do prenajatých priestorov na základe pôvodne uzavretej nájomnej zmluvy. Rovnako by nežiadal upraviť
nový nájomný vzťah k dátumu od 1.1.1998, čo zodpovedá dátumu ukončenia pôvodného nájomného

vzťahu.

Doručeniu výpovede z nájmu nasvedčuje aj list navrhovateľa adresovaný odporcovi, označený ako
" skončenie nájmu nebytových priestorov " zo dňa 9.10.1997 v ktorom sám navrhovateľ uvádza,
že je právnym nástupcom zaniknutej správy odborových služieb SR v Bratislave, ako taký prevzal
všetky práva, záväzky a povinnosti po uvedenom subjekte vrátane zmluvných záväzkov vyplývajúcich

z príslušných nájomných zmlúv, že dňa 6. 6. 1994 vypovedal nájomnú zmluvu z 22.2.1991 č. 126/91
v znení jej príloh č. 1 a 2 a doplnku č. 1., že uplynutím 36 mesačnej výpovednej lehoty podľa
článku 6 tejto zmluvy končí právo odporcu užívať všetky nebytové priestory v administratívnej budove
Bratislava na F. S. Č. XX, a to dňom 31. decembra 1997, že týmto dňom je odporca povinný vypratať
dotknutú nehnuteľnosť a zápisnične ju odovzdať povereným zástupcom navrhovateľa úseku prevádzky,

navrhovateľ v tomto liste zároveň vyzval odporcu, aby najneskôr do 31. 10. 1997 na prevádzkový úsek
navrhovateľa doručil kópie zmlúv, týkajúcich sa odberateľsko - dodávateľských vzťahov v dodávkach
tepla, elektrickej energie, vodného a stočného , OLO a spojových služieb, zároveň vyzval odporcu na
doručenie prehľadu o ďalších užívateľoch priestorov v uvedenom objekte s vyšpecifikovaným rozsahu
nimi užívaných priestorov.

Aj z tohto listu muselo byť odporcovi zrejmé, že navrhovateľ považuje výpoveď za riadne doručenú a,
že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Napriek doručeniu predmetného listu odporcovi , tento na
predmetný list nereagoval (čo potvrdila aj V. Q.), nebránil sa voči nemu, neobrátil sa na súd s určením,
že nájomný vzťah naďalej trvá (ak tvrdil, že mu nebola doručená výpoveď), ani so žalobou o určenie
neplatnosti výpovede prípadne o zdržanie sa zásahov navrhovateľom do jeho užívacích práv. Rovnako

tak odporca nijako nereagoval ani na skutočnosť ( keď tvrdil, že mu nebola doručená výpoveď ), v Ž
vymohol v niekto iný v jeho mene prevziať predmetnú výpoveď na pošte.

Aj z pohľadu vyššie uvedeného správania sa odporcu (respektíve jeho nekonania ) mal súd za to, že
odporca o výpovedi z nájmu vedel, vedel, že mu bola doručená, a aj preto pristúpil k pripomienkovaniu
novej nájomnej zmluvy.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov, posudzujúc každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,
súd mal nepochybne zato, že tieto smerujú k preukázaniu iba jedného záveru, a to, že odporcovi bola
výpoveď, či už z nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, riadne doručená, a to dňom 16. 6. 1994.

Vzhľadom k tomu (s poukazom na čl. 6 zmluvy) záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol k 31. 12.
1997.

K obnoveniu pôvodného záväzkového vzťahu za rovnakých podmienok nedošlo ani s poukazom na
analogickú aplikáciu ustanovenia §676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ sa so
žalobou doručenou súdu dňa 30. 1. 1998 t. j. v 30 dňovej lehote, obrátil na súd, ktorou žiadal vypratanie
predmetných priestorov. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 16 C 8/98, ktoré
bolo právoplatne zastavené v uznesením zo dňa 25. 5. 2006, potom, čo odporca priestory dobrovoľne

vypratal.Z vyššie uvedeného mal potom súd za to, že od 1. 1. 1998 odporca užíva priestory vo vlastníctve
navrhovateľa bez právneho dôvodu (a to bez ohľadu na to, či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov, alebo bolo možné túto, po doplnku číslo 1 k

zmluve, považovať za zmluvu o výpožičke, tak či tak, k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo uplynutím
36 mesačnej výpovednej lehoty - toto ustanovenie nebolo neplatné, a po jej uplynutí možno užívanie
priestorov odporcom považovať za užívanie bez právneho dôvodu).

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného zákonného
ustanovenia je, aby k obohateniu vôbec došlo a aby obohatenie bolo bezdôvodné.

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku
záväzku z bezdôvodného obohatenia. Môže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľsadomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktorézískalodporcaplnenímbezprávneho
dôvodu, keď užíval nehnuteľnosť (nebytové priestory) vo vlastníctve navrhovateľa, bez právneho
dôvodu.

Navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 1998,1999 do 1.11.2000

vo výške 20. 690,87,-EUR.

Na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keď odporca užíval predmetnú
nehnuteľnosť (nebytové priestory) vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a za ich užívanie
navrhovateľovi žiadnu odplatu nehradil.

Na strane odporcu ide teda o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových

podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami (vzhľadom
na zánik nájomného vzťahu) chýbal právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto
plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty odporcom.

Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili
pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia -

jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bytu (nebytového priestoru) bez nájomnej či
inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať.

Bezdôvodné obohatenie je teda konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
inéhoobohatil,atým,naúkorkohodošlokbezdôvodnémuobohateniu.Ktosanaúkorinéhobezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal,

nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).V prejednávanej veci došlo k tomu, že navrhovateľ fakticky poskytoval odporcovi plnenie bez
akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu - platnej nájomnej zmluvy k nebytovým priestorom)
a bez toho, že by mu za ním poskytované plnenie bola odporcom platená náhrada. Na strane

navrhovateľa ide teda o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba
právnyvzťahzakladajúcinároknaplnenie.Dôsledkomtakéhotoplneniajeobohatenie,obsahomktorého
je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom
zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa

neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytového priestoru bez nájomnej či
inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona
alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tento nebytový priestor užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v
prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné

obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho,
aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim
právo užívať byt. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný
vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ).

Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom
mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci.

Pokiaľ ide o samotný rozsah užívania, ako aj výšku a obdobie bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje
na nasledovné:

V prvom rade bol medzi účastníkmi sporný rozsah užívaných priestorov odporcom po 1. 1. 1998. Kým

navrhovateľ tvrdil, že odporca užíva 3 kancelárske priestory a to miestnosti číslo 23, 24, 25 ako aj 2
nekancelárske miestnosti (sklady č. 008,009) v celkovej ploche 88 metrov štvorcových, odporca tvrdil,
že po tomto období priestor číslo 009 neužíval.

V tomto smere súd poukazuje nato, že kým užívanie do 31. 12. 1997 upravovala zmluva (či už nájomná
alebo o výpôžičke), a teda bolo jedno či odporca aj skutočne prenajaté priestory užíva , po tomto dátume

(od 1.1.1998) ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, pri ktorom práve navrhovateľ nesie dôkazné
bremenooskutočnom,reálnom užívaníjehopriestorovsodporcom.Pretonestačíargument,žeodporca
aj po tomto dátume užíval všetky priestory, tak ako sú vymedzené v nájomnej zmluve, a, že toto užívanie
preukazuje aj samotná nájomná zmluva, nakoľko po ukončení zmluvného vzťahu sa nemožno riadiť
ustanoveniami nájomnej zmluvy, ale navrhovateľ musí preukázať v akom rozsahu v odporca užíval jeho

priestory.

Medziúčastníkminebolosporné,žeodporcapo1.1.98užívalkancelárskepriestoryvžalovanomobdobí
číslo 23, 24, 25 ani skladový priestor č.008, sporným zostalo preukázanie užívania skladového priestoru
číslo 009, pri ktorom odporca tvrdil, že tento po uvedenom dátume neužíval. O to viac zaťažovalo
navrhovateľa dôkazné bremeno preukázania užívania aj tohto priestoru odporcom.

Navrhovateľ, však okrem výsluchu V. A., žiaden iný dôkaz o užívaní skladového priestoru číslo
009 odporcom nepredložil. Navrhovateľ síce navrhoval výpoveď V. M., ktorý mal túto záležitosť u
navrhovateľa na starosti , avšak neskôr pod jeho výsluchu upustil, nakoľko podľa jeho slov si tento už
nič vzhľadom na jeho vek nepamätá. Je síce pravdou, že V. A. vo svojej výpovedi potvrdil aj užívanie
priestoru číslo 009 odporcom, avšak na druhej strane z Protokolu o odovzdaní priestorov podpísaným

oboma účastníkmi dňa 23.5.2006 vyplýva, že práve tento priestor číslo 009 nebol navrhovateľovi
odovzdaný, ani neboli odovzdané od neho kľúče, čo odporca zdôvodňoval práve tým že tento priestor
neužíval a preto ho nemohol ani odovzdať ani odovzdať od neho kľúče. V tomto smere možno rovnako
poukázať na argument (aký súd použil u odporcu pri preukazovaní doručenia výpovede z nájmu),
že, ak navrhovateľ mal zato, že odporca nevypratal aj priestor číslo 009 a neodovzdal od neho kľúče

navrhovateľovi, mohol v žalobe o vypratanie týchto priestorov pokračovať, pokiaľ ide o priestor číslo
009 , prípadne v sa mohol domáhať jeho vypratania aj v súčasnej dobe. Keďže tak navrhovateľ dopustil
nespravil,súdmázato,žetentopriestorknemoholbyťodporcomužívanýaniejeužívanýanivsúčasnej
dobe. Nič na tom nemení ani predložená fotografia navrhovateľom, č.l. 192 spisu, na ktorej je zachytenýprávetentopriestorajeznejvidieť,žesatamnachádzajúvskriniach nejakéspisy,oktorýchnavrhovateľ
tvrdí, že patria odporcovi. Tento dôkaz však súd nepresvedčil o užívaní priestoru odporcom, nakoľko
nebolo súdu iným dôkazom preukázané, že tieto spisy patria práve odporcovi, keďže sám odporca

túto skutočnosť popiera.

Súd teda pri vyhodnocovaní dokazovania dal prednosť listinnému dôkazu, a to záznamu o odovzdaní
a prevzatí kancelárií zo dňa 23. 5. 2006, nakoľko tento bol podpísaný oboma účastníkmi a je z neho
zrejmé, že odporca priestor 009 navrhovateľovi neodovzdal ani neodovzdal od neho kľúče. Preto sa
súd stotožnil s tvrdením odporcu, že k odovzdaniu tohto priestoru nemohlo dôjsť, nakoľko odporca tento

priestor neužíval. Ako už bolo uvedené vyššie, ak chcel navrhovateľ preukázať opak ( nakoľko v tomto
smere zaťažovalo dôkazné bremeno ) mal súdu predložiť taký dôkaz, ktorým by preukazoval užívanie
predmetnéhopriestoručíslo009odporcom.VtomtosmeresamotnývýsluchV.A.nepostačoval,nakoľko
tento nekorešpondoval s predmetným záznamom, ktorému dal súd prednosť aj z dôvodu, že bol
podpísaný oboma účastníkmi.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd potom preukázané, že odporca po 1. 1. 1998 užíval N. Z. X.

Č.. XX,XX,XX L. X V. Q. Č..XXX.

Pokiaľ ide o výmeru týchto priestorov, aj táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, preto súd vyzval
navrhovateľa, aby priestory opätovne premeral a oznámil súdu ich skutočnú výmeru. Odporca v tomto
smere nikdy nenamietal výmeru týchto priestorov počas ich užívania v rámci existujúceho nájomného
vzťahu a akceptoval ich výmeru 88 metrov štvorcových počas celej doby trvania nájomného vzťahu. Až

v konaní pred súdom namietal ich výmeru, preto súd vyzval navrhovateľa aby premeral tieto priestory
nanovo.

Z predloženej výmery (č. l. 194 - 195 spisu) súd zistil, že kancelársky Q. Č.. XX má výmeru 22,71 m2,
č. 24 má výmeru 24,50 m2 a priestor č. 25 výmeru 12,80 m2. Ďalej súd zistil, že skladový priestor č.
008 má výmeru 9,65 m2 a rovnakú výmeru má aj skladový priestor č. 009. Keďže, ako bolo uvedené

vyššie, súd mal za preukázané, že odporca užíval v žalovanom období len kancelárske priestory číslo
23,24 ,25 a skladový priestor číslo 008, podľa zamerania navrhovateľa odporca teda užíval celkovo
69,66 metrov štvorcových. Po pripočítaní skladového priestoru číslo 009 by to bolo celkovo v 79,31
m2 oproti výmere 88 m2, ktoré sa uvádzajú v pôvodnej nájomnej zmluve. Keďže táto spresnená
výmera je menšia ako bolo špecifikované v pôvodnej nájomnej zmluve, súd vyhodnotil tento dôkaz ako

dôveryhodný, nakoľko nepresiahol výmeru určenú v pôvodnej zmluve. Ani samotný odporca nepredložil
(hoci tieto priestory užíval až do roku 2006) žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval toto nové premeranie.
Preto prípadné tvrdenie odporcu, že nebol prítomný pri novom zameraní vykonanom navrhovateľom,
súd považoval za irelevantné s cieľom predĺžiť vedenie tohto súdneho konania. Je totiž nepochybné a
z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca mal v minulosti všetky priestory nachádzajúce sa

v predmetnej nehnuteľnosti na Jakubovom námestí v Bratislave na starosti, dával ich aj do užívania
tretím subjektom, mal na starosti aj dodávku médií (elektrika, plyn, voda a pod.) do týchto priestorov
(dokonca aj do tých, ktoré mal v nájme, nakoľko sám niesol zodpovednosť za dodávku týchto služieb
a sám ich platil ) a preto je zrejmé, že mu musela byť zrejmá rozloha takmer všetkých priestorov
nachádzajúcich sa v predmetnej budove (nakoľko ich v minulosti spravoval) a preto ak by nesúhlasil s

výmerov týchto priestorov vykonanou navrhovateľom, určite by predložil dôkaz, ktorým by túto výmeru
spochybnil. Preto všeobecné tvrdenie odporcu o tom, že sa nezúčastnil vykonávania nového zamerania
užívaných priestorov bez ďalšieho súd nepovažoval za relevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené mal
súd preukázané, že odporca v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu nebytové priestory vo
vlastníctve navrhovateľa o celkovej výmere 69,66 m2. Túto výmeru potom bral súd aj pri výpočte výšky

bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide teda o samotnú výšku bezdôvodného obohatenia, súd v danej veci aplikoval ustanovenie
§136 O.s.p. v zmysle ktorého, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo, ak ju
nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Postup podľa § 136 O.s.p. je teda namieste vtedy,
ak výšku nároku možno určiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Základom

úvahy je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom
posúdení základných súvislostí, súd musí svoj poznatok opierať o pravdivé argumenty. Určenie
výšky nároku úvahou súdu musí byť preskúmateľné v inštančnom postupe, preto musí byť dostatočne
vyargumentované. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcom v užívaní nebytových priestorov nazáklade neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sume vynakladanej
v danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu,
a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (R ČR 53/2000).

Vzhľadom nato, že v predmetnej budove na F. S. Č. XX W. M., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, boli
prenajaté aj ostatné kancelárske a skladové priestory tretím subjektom, súd práve výšku nájomného
dohodnutú s týmito subjektmi v jednotlivých nájomných zmluvách považoval za výšku bezdôvodného
obohatenia. Súd teda vychádzal z hodnoty nájomného v rovnakom časovom období ako aj mieste
( totožnej budovy ) ako bolo žalované obdobie, a teda jeho výšku určil dokonca na spodnej hranici

nájomného, ktoré v žalovanom období poberal navrhovateľ od tretích subjektov ktorým prenajal rovnaké
priestory v rovnakej budove. Vzhľadom k tomu, že bolo možné tieto sumy porovnať (ako podklad slúžili
viaceré nájomnej zmluvy, nielen jedna), súd aj z pohľadu hospodárnosti konania ako aj z pohľadu dĺžky
trvania súdneho sporu, nepovažoval za potrebné vykonať znalecké dokazovanie na ohodnotenie ceny
nájmu porovnateľných priestorov v žalovanom období, ale riadil sa úvahou súdu podľa § 136 O.s.p..

Na druhej strane aj keby znalec určil cenu nájomného, táto by odzrkadľovala výšku nájomného za

obdobné priestory v obdobnom čase a mieste. Súd však vychádzal z nájmu rovnakých miestností
nachádzajúcich sa v rovnakej budove a v rovnakom časovom období. Niet pochýb, že trhové nájomné
je najpresnejšie dané ponukou a dopytom na konkrétnom mieste v konkrétnom čase. Práve preto
mal súd za to, že oveľa presnejšie akoby bolo znalecké dokazovanie, je určiť výšku bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúcu výška nájomného, ktoré v konkrétnom prípade platili tretie subjekty za

rovnaké priestory v rovnakej budove a v rovnakom časovom období. Po ukončení členstva odporcu
v odboroch navrhovateľa, a po ukončení pôvodného nájomného vzťahu, už nebol dôvod pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia odporcu privilegovať, ako bývalého člena navrhovateľa, a preto nebol
dôvod robiť rozdiely oproti tretím subjektom, ktoré mali prenajaté rovnaké priestory. Výška nájomného
dohodnutého medzi navrhovateľom a tretími subjektmi bola odpočítaná jednotnou sumou za meter

štvorcový užívanej plochy.

Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a spoločnosťou SLOVGRAM,
ako nájomcom, uzavretá dňa 31. 12. 1997 (t.j. práve v období kedy bol ukončený zmluvný vzťah s
odporcom a v dobe kedy začal odporca priestory navrhovateľa užívať bez právneho dôvodu) bola výška
komplexného nájomného dohodnutá v sume 487.000,- Sk ročne (za 6 kancelárskych miestností č.

11 až 16 na 1. poschodí a príslušné sociálne zariadenia a spoločné priestory o celkovej ploche 162,50
m2) za obdobie od 1.1.1998 do 31.12.1998, čo predstavuje sumu 2.996,90,-SK/m2/rok a na základe
dodatku číslo 1 bolo komplexné nájomné dohodnuté vo výške 569.000,-Sk ročne s účinnosťou od 1.
januára 1999, čo predstavuje sumu 3.501,50,-Sk/m2/ročne. Súd dáva do pozornosti práve túto zmluvu
o nájme, nakoľko táto sa týka práve žalovaného obdobia.

Z tejto sumy komplexného nájomného bolo potom potrebné odpočítať sumu 81.000,-Sk za rok, ktorá
predstavovala zálohovú platbu za dodávku tepla, TÚV, elektrickej energie, vodné a stočné (ktoré
si v žalovanom období uhrádzal odporca sám) za obdobie 1 roka (viď dohodnutá výška ročného
komplexného nájomného predstavuje sumu 487.000,-Sk a od 1.1.1999 sumu 569.000,-Sk, pričom v
tomto dohodnutom ročnom komplexnom nájomnom je zahrnutá zálohová platba na energie -čl. IV bod

2 zmluvy o nájme). Po odpočítaní tejto sumy od dohodnutého komplexného nájomného ( 487.000,-Sk -
81.000,-Sk = 406.000,-Sk/162,50 m2) predstavuje čisté nájomné sumu 2.498,46,-Sk/m2/rok za obdobie
od 1.1.1998 - 31.12.1998 a od 1.1.1999 sumu 3.003,-Sk/m2/rok (569.000,-Sk - 81.000,-Sk = 488.000,-
Sk/162,50 m2).

Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a spoločnosťou IFPI, ako

nájomcom, uzavretá dňa 31. 12. 1997 (t.j. tiež v období kedy bol ukončený zmluvný vzťah s odporcom a
v dobe kedy začal odporca priestory navrhovateľa užívať bez právneho dôvodu) bola výška nájomného
dohodnutá v sume 218.000,- Sk ročne (za 3 kancelárske priestory č. 03,04,05 a príslušné sociálne
zariadenia a spoločné priestory o celkovej ploche 72,90 m2) za obdobie od 1.1.1998 do 31.12.1998, čo
predstavuje sumu 2.990,40,-SK/m2/rok a na základe dodatku číslo 1 bolo nájomné dohodnuté vo výške

255.000,-Sk ročne s účinnosťou od 1. januára 1999, čo predstavuje sumu 3.086,40,-Sk/m2/ročne. Súd
dáva do pozornosti aj túto zmluvu o nájme, nakoľko táto sa rovnako týka práve žalovaného obdobia.

Z tejto sumy komplexného nájomného bolo potom potrebné odpočítať sumu 36.000,-Sk za rok, ktorá
predstavovala zálohovú platbu za dodávku tepla, TÚV, elektrickej energie, vodné a stočné (ktoré
si v žalovanom období uhrádzal odporca sám) za obdobie 1 roka (viď dohodnutá výška ročnéhokomplexného nájomného predstavuje sumu 218.000,-Sk a od 1.1.1999 sumu 225.000,-Sk, pričom v
tomto dohodnutom ročnom komplexnom nájomnom je zahrnutá zálohová platba na energie -čl. IV bod
2 zmluvy o nájme). Po odpočítaní tejto sumy od dohodnutého komplexného nájomného (218.000,-

Sk - 36.000,-Sk = 182.000,-Sk/72,90 m2) predstavuje čisté nájomné sumu 2.496,60,-Sk/m2/rok za
obdobie od 1.1.1998 - 31.12.1998 a od 1.1.1999 sumu 2.592,60,-Sk/m2/rok (225.000,-Sk - 36.000,-Sk
= 189.000,-Sk/72,90 m2).

Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a spoločnosťou TRIAS Online,
s.r.o. ako nájomcom, uzavretá dňa 29. 11. 2002 bola výška nájomného dohodnutá v sume 119 000,-

Sk ročne (za jednu kancelársku miestnosť č. 01 a príslušné sociálne zariadenia a spoločné priestory o
celkovej ploche 34 m2), čo predstavuje sumu 3.500,-SK/m2/rok.

Z tejto sumy komplexného nájomného bolo potom potrebné odpočítať sumu 16.400,-Sk za rok,
ktorá predstavovala zálohovú platbu za dodávku tepla, TÚV, elektrickej energie, vodné a stočné
(ktoré si v žalovanom období uhrádzal odporca sám) za obdobie 1 roka (viď dohodnutá výška
ročného komplexného nájomného predstavuje sumu 119.000,-Sk, pričom v tomto dohodnutom ročnom

komplexnom nájomnom je zahrnutá zálohová platba na energie -čl. IV bod 2 zmluvy o nájme). Po
odpočítaní tejto sumy od dohodnutého komplexného nájomného (119.000,-Sk - 16.400,-Sk = 102.600,-
Sk/34 m2) predstavuje čisté nájomné sumu 3.017,64,-Sk/m2/rok za obdobie od 1.12.2002 - 31.12.2005.

Z vyššie uvedeného prehľadu porovnávania výšky dohodnutých nájmov vyplýva, že za rok 1998
navrhovateľprenajímalrovnaképriestoryvrovnakejbudovezačisténájomnévovýške2.496,60,-Sk/m2/

rokresp.2.498,46,-Sk/m2/rokazaobdobierokov1999-2000vovýške3.003,-Sk/m2/rok resp.2.592,60,-
Sk/m2/rok. Od roku 2002 čisté nájomné predstavovalo sumu 3.500,-SK/m2/rok.

Ako už bolo uvedené tieto sumy predstavujú čisté nájomné, t. j. nie sú v ňom zahrnuté platby za služby
spojené s užívaním nebytových priestorov. Preto argument odporcu, že navrhovateľ si uplatňuje výšku
bezdôvodného obohatenia odvodenú z takzvaného komplexného nájomného zahrňujúceho aj platby za

služby spojené s užívaním nebytových priestorov, neobstojí. Vyššie uvedené sumy predstavujú len čisté
nájomné za rovnaké priestory, v rovnakej budove, v rovnakom období.

Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie celého
roku 1998, 1999 až do 1. 11. 2000, pričom vychádzal (žiadal ho určiť) z priemernej výšky nájomného
2.500 SK/m2/rok. Takto určenú výšku bezdôvodného obohatenia súd považoval za primeranú, nakoľko

odzrkadľuje reálnu cenu nájomného v danom mieste a čase. Ako už bolo uvedené, v roku 1998
vychádzalo tržné nájomné na sumu cca 2.500,-Sk/m2/rok a v rokoch 1999, 2000 na sumu 2.600
až 3.000,-Sk/m2/rok. Navrhovateľ však za celé žalované obdobie požadoval vydanie bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúce spodnej hranici tržného nájomného (dokonca v období rokov 1999 -2000
pod spodnú hranicu tržného nájomného).

Napokon sa súd musel zaoberať aj vznesenou námietku z premlčania, ktorú súd považoval, pokiaľ
ide o obdobie od 1.1.1998 do 25.10.1998, za dôvodnú. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a, ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V danom prípade bola žaloba súdu doručená dňa 25. 10. 2000. Platí tu teda dvojročná subjektívna
premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa kedy sa navrhovateľ dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Je teda zrejmé, že nároky na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniapredchádzajúceobdobiudvochrokovpredpodanímžaloby(vdanomprípade

za obdobie od 1.1.1998 do 25.10.1998) možno považovať za premlčané. Navrhovateľ už od počiatku
mal vedomosť, že odporca od 1.1.1998 užíva jeho priestory bez platnej nájomnej zmluvy, a teda
od počiatku vedel, že tu vzniká bezdôvodné obohatenie ako aj to, kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohacuje. Vzhľadom na uvedené, nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 1.1.1998 do 25.10.1998 bolo potrebné považovať za nárok premlčaný. Súd teda mohol

priznať navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nanajvýš zodpovedajúci dvom
rokom počítaným spätne odo dňa podania žaloby na súd (t. j. za obdobie od 25.10. 1998 vrátane do
1.11.2000). V prípade, ak povinná osoba vznesie účinne námietku z premlčania, súd nemôže premlčanéprávo oprávnenej osobe priznať. V takomto prípade musí súd na námietku premlčania prihliadať.
Navrhovateľovi tak zostal zachovaný za premlčané obdobie iba nárok vo forme naturálnej obligácie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (rozsah užívaných priestorov v m2, výšku obvyklého

nájomného za m2/rok, námietku z premlčania) výpočet výšky bezdôvodného obohatenia je nasledujúci:

Celková výmera užívaných priestorov bez uzavretej nájomnej zmluvy: 69,66 m2

Výška bezdôvodného obohatenia: 2.500,-Sk/m2/rok

Doba užívania priestorov bez platnej nájomnej zmluvy (súd viazaný žalobným petitom mohol priznať
nárok len za žalované obdobie, hoci odporca priestory vypratal až v roku 2006):

rok 1998 - vzhľadom na vznesenú námietku z premlčania, 2 mesiace a 7 dní (7 dní za október 1998

- od 25.10. 1998 vrátane, nakoľko dňa 25.10.2000 už bola žaloba na súde doručená, do 31.10.1998,
a za november a december 1998

rok 1999 - celý rok

rok 2000 - 10 mesiacov do 1.11.2000

Výpočet: Za 1 rok predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 174.150,-Sk, t.j. 2.500,-Sk x 69,66 m2 =

174.150,-Sk ročne.

Za 1 mesiac potom predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 14.512,50,-Sk, t.j. 174.150,-Sk/12 =
14.512,50,-Sk

Za1deň(pokiaľideomesiacoktóber1998,ktorýmal31dní)potompredstavujebezdôvodnéobohatenie
sumu 468,15,-Sk, t.j. 14.512,50,-Sk/31 dní = 468,15,-Sk

Za rok 1998 ide o sumu 32.302,05,-Sk (t.j. 7 x 468,15,-Sk + 2 x 14.512,50,-Sk = 32.302,05,-Sk

Za rok 1999 ide o sumu 174.150,-Sk

Za rok 2000 ide o sumu 145.125,-Sk (t.j. 10 mesiacov x 14.512,50,-Sk = 145.125,-Sk)

Spolu za roky 1998,1999,2000 to predstavuje sumu 351.577,05,-Sk/11.670,22,-EUR.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

11.670,22,-EUR a vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol. Zamietnutá časť žalovaného nároku sa týka
jednak bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.1998 do 25.10.1998 (t.j. za premlčané obdobie)
ako aj nároku, ktorý zodpovedá rozdielu medzi plochou 88 m2 uplatňovanou navrhovateľom a skutočnou
plochou, ktorú odporca užíval bez právneho dôvodu o rozlohe 69,66 m2 (k tejto rozlohe súd prišiel
na základe opätovného premerania priestorov samotným navrhovateľom, pričom od tejto rozlohy súd

následne odpočítal rozlohu priestoru 009, o ktorom sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že aj tento
bol predmetom užívania odporcom v žalovanom období - viď výklad vyššie). Z uvedených dôvodov súd
žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol.

Podľa §563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, účinného k prvému dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.Navrhovateľ sa v konaní voči odporcovi (po pripustení rozšírenia žalobného petitu) domáhal i zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej žalovanej sumy (20.690,87,-EUR) odo dňa
26.10.2000 (t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby na súd) do zaplatenia.

Nakoľko ustanovenia o bezdôvodnom obohatení splatnosť pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia neustanovujú, má sa použiť právna úprava splatnosti pohľadávok podľa § 563 Občianskeho
zákonníka (ktorá sa týka všetkých pohľadávok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Ustanovenie
§ 563 Občianskeho zákonníka ustanovuje: "Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal". Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka sa teda týka aj tejto veci, takže odporca
sa dostal do omeškania s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie dňom 22.12.2000 (t.j. prvý deň
po dni, čo bola odporcovi doručená žaloba cestou súdu, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
by odporcu vyzýval na vydanie žalovaného bezdôvodného obohatenia už skôr, žaloba bola odporcovi
súdomdoručenádňa21.12.2000-viďč.l.28spisu,zčohopotomvyplýva,ženasledujúcideňsaodporca
s plnením dostal do omeškania). V tento deň bola základná úroková sadzba NBS vo výške 8,8% p. a., jej

dvojnásobok potom činí 17,6% p. a. - zákonný úrok z omeškania. V časti žalovaného príslušenstva za
obdobie od 26.10.2000 do 22.12.2000 súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal, že by skôr než súd doručil žalobu odporcovi, tohto vyzval na vydanie žalovaného
bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal úspech iba cca v jednej polovici predmetu sporu (z požadovaných

20.690,87,-EUR, iba 11. 670,22,-EUR) a odporca mal rovnako úspech cca v jednej polovici predmetu
sporu, rozhodol súd tak, že náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

V tomto prípade sú mal za to, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa
§142 ods. 3 OSP, nakoľko navrhovateľ (hoci mu vznikli len trovy vo forme súdneho poplatku, bez trov
právneho zastúpenia) od počiatku vedel, že časť jeho nároku je premlčaná, a že sporným je aj užívanie

skladového priestoru č. 009, teda rozsah bezdôvodného obohatenia. Podľa citovaného ustanovenia by
bolo možné postupovať len vtedy, ak by sa navrhovateľ domáhal nárokov z vydania bezdôvodného
obohatenia len za nepremlčané obdobie a v takom rozsahu, ktorý navrhovateľ vie preukázať. Inak
povedané, podľa citovaného ustanovenia súd postupuje vtedy, ak sa úvaha súdu vzťahuje len na
výšku nároku, nie však na jeho základ, t.j. ak by rozsah bezdôvodného obohatenia nebol sporný resp.

navrhovateľ by ho vedel v celom rozsahu preukázať, a spornou by zostala len jeho výška, ktorá by
závisela buď od úvahy súdu alebo od výsledkov znaleckého dokazovania. V danom prípade však
navrhovateľ bol neúspešný v časti preukázania rozsahu užívania priestorov odporcom, ako aj v časti
žalovaného obdobia, ktoré je premlčané. Iná by bola situácia, ak by navrhovateľ od počiatku žaloval
vydaniebezdôvodnéhoobohateniazanepremlčanéobdobieavrozsahu,ktorývedelpreukázať,aúvaha

súdu by sa vzťahovala len na určenie jeho výšky. Rovnako tak na strane odporcu, aj tento si musel byť
vedomý, že priestory vo vlastníctve navrhovateľa užíva bez právneho dôvodu, a teda, že sa na jeho
úkor bezdôvodne obohacuje. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že pri rozhodovaní o trovách
konania nemožno postupovať podľa §142 ods. 3 OSP, ale je potrebné postupovať podľa §142 ods. 2
OSP s tým, že bolo právom súdu za daného stavu nepriznať trovy konania žiadnemu z účastníkov.