Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/87/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203219
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812203219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom
Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanému: U. V., W..XX.X.XXXX,
M. F. Q.I. W. M., L. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast.
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie 413,56
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr.

Ambróza Motyku, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, U.: XXXXXXXXX vo výške 90,24 eur a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 413,56 eur eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 413,56 eur od 12.4.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 5.1.2009 uzavretá Zmluva o pripojení
- služba Rýchly internet (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá užívateľská
SIM karta s prideleným telefónnym číslom. Na základe tejto Zmluvy bolo žalovanému poskytnuté
zľavnené koncové zaradenie Leadtek expresscard za 49 eur (1.476,17 Sk) pričom hodnota tohto

modemu bola 219 eur) na príjem signálu so službou Rýchly internet. V Zmluve si žalobca a žalovaný
dojednali okrem iného aj spôsob fakturácie a sankcie pre prípad porušenia zmluvných povinností. Pre
prípad porušenia zmluvných povinnosti s následkom odstúpenia od Zmluvy bola dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 331,94 eur (10.000 Sk). V článku 12 Všeobecných podmienok si žalobca a žalovaný
dohodli úrok z omeškania v zmysle platnej právnej úpravy. Ďalej uviedol, že záväzkový vzťah sa spravuje
Občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom číslo 610/2003 Z. z. o
elektronickýchkomunikáciách.ŽalovanýprevzalakoneoddeliteľnúsúčasťZmlúvVšeobecnépodmienky

poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (v ďalšom texte
len „Všeobecné podmienky") a cenník služieb, s ktorými sa žalovaný oboznámil pri uzavieraní Zmluvy a
Dodatku a ktoré sa zaviazal dodržiavať. Žalovaný si nesplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti
a neuhradil žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby, preto bola obmedzená prevádzka SIM
karty na núdzové volania a prijímanie hovorov a po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehotyna zaplatenie dlžnej čiastky navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Voči žalovanému mu vznikla peňažná
pohľadávka v žalovanej výške, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam (najmä
telefonické výzvy, upomienky zasielané formou SMS správ a písomný pokus o zmier). Žalovaná čiastka

predstavuje poplatky za mesačné služby rýchly internet, ostatné telekomunikačné služby a zmluvnú
pokutu. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje od 12.4.2010, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti
poslednej faktúry. Pokusom o zmier zo dňa 29.5.2009 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy
s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie do 12.06.2009 s upozornením, že po márnom uplynutí
dodatočne poskytnutej lehoty žalobca odstupuje nasledujúcim dňom od zmluvy, ukončí poskytovanie

služieb a vyúčtuje dojednanú zmluvnú pokutu. Dlžná suma nebola uhradená.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, namietal opodstatnenosť nároku
žalobcu na zmluvnú pokutu, žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným

návrhom, Zmluvou o pripojení zo dňa 5.1.2009, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T - Mobile
Slovensko, a.s. účinnými od 1.8.2008, cenníkom január 2009, opisom faktúr č. 7901910351, č.
7902909068, č. 7903915748, č. 7003043431, Pokusom o zmier - predžalobnou výzvou zo dňa
29.5.2009, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo

dňa 5.4.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 5. 1. 2009 žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej
osobe - nepodnikateľovi, 1 ks SIM karty č. 03331108481283, ktorá umožňovala žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Predmetom zmluvy bol program služby Rýchly internet
2. V Zmluve si žalobca a žalovaný dojednali aj spôsob fakturácie a sankcie pre prípad porušenia

zmluvných povinností.

Z tabuľky č. 1 Zmluvy súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a zmluvná pokuta
vo výške 331,94 eur (10.000 Sk) eur. V súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia
typu Leadtek expresscard sa účastníci dohodli na kúpnej cene vo výške 49 eur (1.476,17 Sk).

Podľa bodu 2 písm. e) Zmluvy účastník sa zaväzuje, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo

strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v tomto písmene alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tejto zmluvy.

V zmysle čl. 5 bod 5.2 písm. b) Všeobecných podmienok okrem ďalších povinností uvedených vo
Všeobecných podmienkach je účastník povinný najmä uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade

so zmluvou a platným cenníkom.

Z čl.12 bod 12.1. a 12.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak v lehote splatnosti nedôjde zo
strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z
akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou T- Mobile, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na
úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V prípade, ak by výška úroku z omeškania stanovená
podľa platnej právnej úpravy bola vyššia, ako je dohodnutá podľa prvej vety, má spoločnosť T- Mobile
nárok na úrok z omeškania vo výške podľa takejto platnej právnej úpravy. Úrok z omeškania zo sumy
nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného
záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.Podľa čl. 15 bod 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T- Mobile môže odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny.

V prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou končí platnosť a účinnosť zmluva a teda

zmluva sa ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane ( čl.
15 bod 15.12 Všeobecných podmienok ).

V zmysle čl. 16 Všeobecných podmienok spoločnosť a účastník sa dohodli, že upomienka,
faktúra, zálohová faktúra, výpoveď a odstúpenie od zmluvy sa budú oznamovať účastníkovi
niektorým z nasledovných spôsobov - kvalifikovaným oznámením, bežným oznámením a oznámením

prostredníctvom hlasového volania alebo zaslaním SMS správy alebo e-mailom.

Z čl. 17 bod 17.2. Všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky ako aj vzťahy
založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a
všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných príslušných právnych predpisov.

V čl. 19 bod 19.1. Všeobecných podmienok sa uvádza, že všeobecné podmienky sú spolu s cenníkom
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Z pokusu o zmier žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 29.5.2009 vyplýva, že žalobca vyzval
žalovaného na úhradu splatných faktúr za poskytované služby. Zároveň žalovaného upozornil, že ak
najneskôr do 12.6.2009 neuhradí dlžnú sumu, bude nútený pohľadávku vymáhať súdnou cestou a
žalobcovi z dôvodu porušenia zmluvných povinností stanovených príslušným dodatkom k zmluve o
pripojení vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (10.000 Sk). Súčasne žalovanému

oznámil, že ak v uvedenom termíne dlžnú sumu v celom rozsahu nesplní, spoločnosť týmto listom
s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky
uvedenej v tomto liste odstupuje od zmluvy o pripojení.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami cenu poskytnutých
služiebvovýške83,28euratofaktúrouč. 7901910351splatnoudňa11.3.2009,č.7902909068splatnou

dňa 11.4.2009, č. 7903915748 splatnou dňa 11.5.2009, č. a zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur faktúrou
č. 7003043431 splatnou dňa 11.4.2010.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 5.4.2013 uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch
samostatných nárokov a z nároku v sume 81,62 eur za nezaplatené služby a sumy 331,94 eur ako
náhrady škody. Ďalej uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej

poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil
za poskytnuté elektronické komunikačné služby, žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu 13.6.2009. Následne
citoval ustanovenie § 48 ods. 1, ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že odstúpením od zmluvy
vznikolmedziúčastníkmiprávnyrežimbezdôvodnéhoobohateniasnutnosťouaplikácieust.§107ods.1
Občianskeho zákonníka o dvojročnej premlčacej dobe, s poukazom na čo vzniesol námietku premlčania

celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, to znamená oboch samostatných nárokov, pretože
žaloba bola súdu doručená dňa 12. 3. 2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Napriek
vznesenej námietke premlčania namietal opodstatnenosť nárok na zmluvnú pokutu s poukazom na ust.
§ 53 ods. 1, 53 ods. 4 písm. k) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove v obdobných právnych veciach, vzhľadom ku ktorým je žalobca povinný zdržať sa používania

nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Ako vyplýva z § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Z ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Z § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Vzmysle§544ods.1,ods.2Občianskehozákonníkaakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Ako vyplýva z § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu
podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia

dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,

platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Z § 43 ods. 5 Zákona vyplýva, že podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie

v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný v čase

uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných
podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb za obdobie od marca do júna 2009, ktoré mu boli
zo strany žalobcu vyfakturované jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami. Celkovo výška pohľadávky
žalobcu z titulu neuhradenia cien poskytnutých služieb je vo výške 81,62 eur a z titulu zmluvnej pokuty

v sume 331,94 eur. Žalovaný žalobcovi vyššie uvedené faktúry neuhradil. Vedľajší účastník na strane
žalovaného vzniesol námietku premlčania ohľadne celého žalobcom uplatňovaného nároku, keďže
uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu 13.6.2009, čo sám uvádza aj v žalobe a uvedený deň
žalovanou stranou nebol namietaný, pričom odstúpením od zmluvy vznikol medzi účastníkmi právny
režim bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe.

Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol
vedľajší účastník. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným ku dňu
13.6.2009.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z

porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo
20/2009 zo dňa 25. januára 2011, v ktorom sa uvádza, že zmluva o pripojení vymedzená v ustanovení
§ 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je svojím charakterom občianskoprávnou

zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah
medzi Občianskym zákonníkom a zák. č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex
generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v osobitných predpisoch nie je upravenýinštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 100 a nasledujúce).

Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná na súd

dňa 12.3.2012. Žalobca mohol žalobou na súde prvýkrát uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia dňa 13.6.2009, preto dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uplynula dňom 13.6.2011. Vznesenú námietku premlčania ohľadne nároku žalobcu na cenu
poskytnutých služieb v sume 81,62 eur považoval súd za dôvodnú, preto mu nezostávalo nič iné, ako
žalobu v tejto časti zamietnuť.

Ku skutočnosti, že bola námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom súd poukazuje na názor
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 19. februára 2009, sp. zn. 25 Cdo 539/2008, v ktorom
sa uvádza, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného)
a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku aj vedľajší
účastník konania, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení
skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej

úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť za konania
nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve.

Na základe vyššie uvedeného súd prihliadal na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom
na strane žalovaného.

K režimu použitia Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy o pripojení, najmä účinkov zrušenia

zmluvy od začiatku momentom odstúpenia, súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, preto použitím ustanovení Obchodného zákonníka by došlo k znevýhodneniu
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Ďalším žalobcom uplatneným samostatným nárokom bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
331,94 eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu medzi účastníkmi

konania dojednaná pre prípad porušenia zmluvných dojednaní.

V zmysle konštantnej judikatúry odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty, ktoré
vznikli pred odstúpením, napr. rozsudok NS ČR vo veci 33Odo 131/2003, no doterajšia judikatúra
nezohľadňuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ako už súd konštatoval vyššie, má za to, že predmetná zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje ustanovenia
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je zmluvou spotrebiteľskou. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej

zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností
vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie
záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku
zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje, teda dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa
zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy

v Občianskom zákonníku.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiachv neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008

bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby,
k okolnostiam zmluvy. Za relevantnú treba považovať aj tú skutočnosť, že zmluvná pokuta má

zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovaťnávratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný
a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle

zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb. Teda žalobcovi v tejto situácii, keď žalovaný sa zaviazal platiť pravidelne mesačne paušálny
poplatok vo výške cca 14 eur, vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur, čo vo
vzťahu k tomuto mesačnému poplatku predstavuje 23-násobok. Zmluvná pokuta dojednaná v Zmluve
o pripojení ho zaväzovala k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda

24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade
nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere
žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na
prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah

zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.

Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia hoci len
jednej povinnosti žalovaným pri následnom vyradení SIM-karty z prevádzky a okrem prípadu, keď došlo
k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorých z povinností
žalovanej uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne, pokiaľ nedošlo k zániku zmluvy. Vypnutie SIM-
karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil pokutu za porušenie právnej povinnosti ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimeranú
sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Súd preto žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie pokuty za
porušenie právnej povinnosti a úroku z omeškania z uplatňovanej sumy zmluvnej pokuty zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Čo sa týka vzťahu žalobca a žalovaný, žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, no žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli,

preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.Čo sa týka vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, tak v zmysle § 137 Občianskeho
súdneho poriadku trovami konania je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného,
ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania. Pri hodnote peňažnej pohľadávky v sume 413,56
eur odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„vyhláška“)predstavujesumu29,88eur.Súdpriznalvedľajšiemuúčastníkovinároknanáhradu

trov konania za dva úkony právnej služby spolu v sume 59,76 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a
vyjadrenie zo dňa 5.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky, za dva režijné paušály v sume po
7,63 eur za úkon vykonaný v roku 2012 a 7,81 eur za úkon vykonaný v roku 2013 podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl. a DPH v sume 15,04 eur (20% zo sumy 75,20 eur) podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda spolu trovy
právneho zastúpenia v sume 90,24 eur.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote ,
možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.