Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212154
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312212154.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. I., E.. XX.XX.XXXX, I. G. S. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Zoltán Ružič, Mierové
nám. 4, Galanta, proti odporcovi v 1. rade: M. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX, odporcovi v 2. rade: C.
P., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX, obaja odporcovia zastúpení advokátom: Mgr. Róbert Bános, Mierové
námestie 2, Galanta, o zaplatenie 2.500 Eur , takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.000
Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 28.05.2012 domáhala toho, aby súd zaviazal odporcov na
zaplatenie sumy 2500 Eur spoločne a nerozdielne . Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcovia v 1. a 2.

rade ako budúci predávajúci dňa 10.09.2011 s ňou ako budúcou kupujúcou uzatvorili „Zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve“, predmetom ktorej mal byť prevod rodinného domu, súp. č. XXX, postavený na parc. č.
XXXX/X a taktiež pozemkov, parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2, č. XXXX/X o výmere 76 m2 a č. XXXX/
X o výmere 281 m2, všetko nachádzajúcich sa v kat. území A., evidovaných na LV č. XXXX, ktoré sú
v podielovom spoluvlastníctve budúcich predávajúcich. Podľa čl. III. ods. 1, písm. a) prvú časť kúpnej
ceny vo výške 2500 Eur zaplatila pri podpise zmluvy. Kúpna zmluva však nebola uzatvorená z dôvodu,
že sa na jej strane objavili vážne právne skutočnosti tým, že jej bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie

úveru na predmet kúpy. Túto skutočnosť osobne oznámila budúcim predávajúcim a žiadala o vrátenie
poskytnutej zálohy 2.500 Eur. Následne písomne odstúpila od zmluvy a žiadala o vrátenie poskytnutej
zálohy 2.500 Eur. Zálohu odporcovia nevrátili.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že v auguste roku 2011 kontaktovala odporcov s tým, že má o nehnuteľnosť
záujem. Dohodli sa aj na zálohe vo výške 2.500 Eur z dôvodu, že odporcovia majú na nehnuteľnosti
ťarchu zo strany daňového úradu a túto sumu musia daňovému úradu vyplatiť, aby bola ťarcha
vymazaná v katastri a aby sa mohla uskutočniť kúpa nehnuteľnosti. Zloženú zálohu odovzdala p. K.,
keď podpisovala budúcu kúpnu zmluvu. Dňa 10.9.2011 sa stretli s odporcom v 1. rade a s p. C. D., kedy

podpísali budúcu kúpnu zmluvu, avšak na samotnej zmluve chýbal podpis odporkyne v 2. rade, ktorá na
tomto stretnutí nebola. Odporkyňu v 2. rade podpísal na zmluve odporca v 1. rade, pričom sa ho spýtala,
či je splnomocnený podpísať zmluvu za odporkyňu v 2. rade. Odporca v 1. rade uviedol, že p. P. sa
necíti dobre a že zmluvu za ňu podpíše on s tým, že táto so všetkým súhlasí. Poprela tvrdenia odporcov,
že by mala predschválený hypotekárny úver, nakoľko žiadala o stavebný úver, pričom telefonovala spracovníčkoustavebnejsporiteľneohľadnetohočinaúvermánárok.Kýmmohlapožiadaťoúvermusela
2-3 týždne čakať na výmaz ťarchy a aj na ďalšie dokumenty od p. K. a preto o úver mohla požiadať až
druhý októbrový týždeň.

Z dôvodu jej nízkeho príjmu jej úver neschválili a s odporcom sa stretla niekedy v novembri 2011, kedy
túto skutočnosť oznámila a žiadala o vrátenie zálohy. Povedali jej, že už majú nového kupca a keď
tento zloží zálohu, z tejto jej peniaze vrátia. Ďalej uviedla, že jej p. D. telefonicky oznámil, že jej zálohu
nevrátia. Zároveň sa vyjadril, že jej držia nehnuteľnosť a čakajú aké bude mať daňové priznanie za rok
2011. Pokiaľ odporca v 1. rade tvrdí, že mu vznikla škoda z dôvodu, že neplatil úver je toho názoru,

že tento platiť mal a ona tomu nie je na vine. Poprela tvrdenie svedka, že neriešila otázku znaleckého
posudku, nakoľko znalecký posudok bol robený v jeho prítomnosti a robila ho p. Y.. Znalecký posudok
bol robený po podpise zmluvy.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že je jasné a zreteľné, že na základe
zmluvy zo dňa 10.9.2011, ktorá je vnútorne rozporná a nezrozumiteľná, bola zaplatená záloha v zmysle
č. 3 ods. 1 písm. a) vo výške 2.500,- Eur. V zmysle čl. 4 bod 3 bola možnosť od zmluvy odstúpiť, ak

by sa objavili vážne právne skutočnosti, ktoré by bránili realizácii obchodu. Má zato, že keď nedostala
zamýšľaný úver, ktorý jej nebol schválený, treba to považovať za vážne právne skutočnosti a možnosť
odstúpenia od zmluvy. Je uvedené v tomto bode zmluvy, že predávajúci sú potom povinní bezodkladne
vrátiť budúcej kupujúcej zloženú zálohu t. j. sumu 2.500,- Eur. V čase, keď vznikol spor okolo kúpy
nehnuteľnostijepreukázané,žejednaliodporca,odporkyňaasvedokovráteniezálohy.Pritomtojednaní

bol navrhnutý dodatok k zmluve, čo bolo zo strany odporcov odmietnuté. Poukazuje v tejto súvislosti
na pripojený spisový materiál 8C/337/2011 zo dňa 29.11.2011 a tvrdí, že zmluva je absolútne neplatná,
vnútorne si jednotlivé ustanovenia vzájomne odporujú, preto je zmluva nezrozumiteľná a neurčitá. Má
zato, že suma 2.500,- Eur bola poskytnutá ako záloha a teda keďže je zmluva je neplatná, jedná sa o
bezdôvodné obohatenie odporcov v I. a II. rade a ako takú, túto sumu žiada zaplatiť. Podľa jeho názoru

je zmluvná pokuta absolútne neprimeraná, nakoľko pri jednaní odporca v 1. rade pripustil vrátenie časti
zálohy. Zmluvná pokuta je dojednaná absolútne nejasne, keď v článku 4 bod 4 je uvedené, že ak budúca
kupujúca nesplní povinnosť zložiť kúpnu cenu, zaplatí predávajúci zmluvnú pokutu. Žiadna povinnosť z
dôvodov na jej strane nebola splnená, nakoľko banka navrhovateľke neposkytla úver.

Odporca v 1. uviedol, že potom ako si podali inzerát ohľadne predaja rodinného domu sa mu ozvala

navrhovateľka s tým, že má záujem o jeho kúpu. Po prehliadke nehnuteľnosti dňa 10.9.2011 v A., kde bol
prítomný on, navrhovateľka a p. D. podpísali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s tým, že navrhovateľka
mu pri tom zaplatila aj zálohu 2.500,- Eur. Odporkyňa v 2. rade zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
podpísala už deň predtým. S navrhovateľkou sa dohodli, že do konca októbra 2011 zaplatí celú kúpnu
cenu, avšak koncom októbra alebo začiatkom novembra sa mu navrhovateľka ozvala, aby ešte počkali,

nakoľko potrebuje ešte nejaké papiere k úveru. Čakali do decembra s tým, že im povedala, že jej úver
neschváliliamusiapočkaťnadaňovépriznaniezarok2011,nazákladektoréhopožiadaoúver.Vjanuári
2012 sa dohodli, že už ďalej čakať nemôžu. Potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že sa stretli v novembri
2011, kde bol prítomný aj p. D. a potvrdil aj jej tvrdenie, že niekedy v decembri alebo januári sa bavili o
tom, že jej vrátia nejaké peniaze. Povedal jej, že keď bude mať možnosť, vráti jej časť zálohy, avšak ešte

v čase pri podpisovaní zmluvy p. D. navrhovateľke povedal, že keď nebude vedieť zaplatiť kúpnu cenu
do konca októbra 2011, zálohu naspäť nedostane. Navrhovateľka si teda bola vedomá, že pri odstúpení
od zmluvy príde o 2.500,- Eur. Napriek tomu boli ochotní čakať nejaký čas, pričom za túto dobu mal viac
ponúk na predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť predali 26.1.2012.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že v čase, keď sa inzeroval predaj nehnuteľnosti s odporcom v 1. rade

nežili spolu a preto celý predaj riešil odporca v 1. rade. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ako aj všetky
papiere podpisovala vlastnoručne. S odporcom v 1. rade sa dohodli, že nie je potrebná jej prítomnosť
pri podpise zmluvy a navrhovateľka ju ani raz nekontaktovala. Vedela, že navrhovateľka mala problémy
s úverom, avšak táto pracovala v banke a nerátala s možnosťou, že úver nedostane. Až v januári 2012
sa dozvedela, že navrhovateľka úver nedostala a dom sa predáva inému záujemcovi. Odporca v 1. rade

ju o všetkom informoval, aj o tom, že tam boli ďalšie ponuky na predaj, avšak už sa nebavili o tom, ženavrhovateľke bude vrátená záloha, resp. jej časť. Záloha, ktorú zložila navrhovateľka bola použitá na
vyplatenie nedoplatku daňovému úradu.

Odporcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali návrh zamietnuť. Uviedol,

že po prezretí nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky sa dohodli na uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
keď navrhovateľka im tvrdila, že má predschválený úver v banke, a že tento dotiahnuť bude len
formalita. Budúca kúpna zmluva bola podpísaná všetkými tromi účastníkmi a nie je pravdou tvrdenie
navrhovateľky, že odporca v 1. rade falšoval podpis odporkyne v 2. rade. Do konca októbra 2011
mala byť zaplatená celá kúpna cena, avšak niekedy koncom novembra 2011 sa s nimi navrhovateľka

skontaktovala a žiadala ich o čas, nakoľko úver ešte nemala schválený. Vznikla im škoda z toho dôvodu,
že nemali finančné prostriedky na platenie úveru v dôsledku čoho sa dostávali do omeškania voči
banke, pričom túto situáciu mohli riešiť predajom nehnuteľnosti inému. Tvrdenie o absolútnej neplatnosti
zmluvy považuje za účelové, nakoľko zmluva je riadne dojednaná, avšak pri jej písaní došlo k zjavnej
nesprávnosti, keď omylom namiesto článku 3 bol uvedený článok 5 pojednávajúci o zmluvnej pokute.
Odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky považuje za účelové, nakoľko ho podala neskoro, ako aj

zamietnutie úveru zo strany ČSOB bolo vyhotovené až 23.11.2011, teda až 23 dní po tom, čo mala byť
uzatvorená riadna kúpna zmluva. Zmluvná pokuta je primeraná a v období keď bola uzatvorená zmluva
odporcovia túto ďalej nepredávali. Stalo sa tak až v januári 2012, kedy už vedeli, že z predaja nič nebude.

V čl. 4 ods. 4 zmluvy je zmluvnými stranami jasne a zrozumiteľne dohodnuté, že ak navrhovateľka
nesplní povinnosť podpísať kúpnu zmluvu z dôvodov na jej strane alebo z dôvodov na jej strane odstúpi

od plnenia záväzku je povinná zaplatiť odporcom zmluvnú pokutu vo výške 2.500 Eur. V poslednej vete
citovanéhoustanoveniaideozrejmúchybuvpísaní,kdejemylneuvedenýčl.5ods.1písm.a),pričomby
správne mal byť uvedený čl. 3 ods. 1 písm. a) zmluvy. Je presvedčený, že táto skutočnosť nič nemení na
platnosti dohodnutej zmluvnej pokuty, keďže zmluvná pokuta je v citovanom článku jasne špecifikovaná
ako aj jej výška, čiže má zato, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne. V súvislosti s tým poukazuje na

§ 37 ods. 3 Obč. zák., ktorý uvádza, že právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak jeho
význam sa nespochybní, čo je v tomto prípade zjavné. Okrem toho, pokiaľ by mala nastať neplatnosť v
časti zmluvy pojednávajúca o zmluvnej pokute, týkala by sa len tej časti, ktorá hovorí o tom, aká suma sa
bude považovať za zmluvnú pokutu. Teda neplatná by bola len posledná veta čl. 4 bod 4 a nie celý bod
4 tohto článku. Pokiaľ ide o možnosť odstúpenia od zmluvy, zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že malo

ísť o právne skutočnosti, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam a nie skutočnosti, ktoré by mohli nastať na
strane navrhovateľky, resp. účastníkov konania. Za vážnu právnu skutočnosť odôvodňujúcu odstúpenie
od zmluvy nie je možné považovať neschválený hypotekárny úver navrhovateľke. Tiež sa domnieva, že
dodatočné a účelové odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky až po uplynutí platnosti zmluvy ako
aj predloženie zamietnutia úveru zo dňa 23.11.2011 nemá žiaden vplyv na nárok odporcov najmä ak k

31.10.2011 navrhovateľka nepredložila žiaden doklad o tom, že jej nebol schválený hypotekárny úver.
V spise 8C/337/2011 sama navrhovateľka sa zmieňuje o tom, že o daňové priznanie môže požiadať
až na budúci rok, ale od zmluvy neodstúpila. Týmto vlastne potvrdila, že od zmluvy počas jej účinnosti
neodstúpila a tiež dosvedčila to, že odporcovia majú pravdu pokiaľ ide o to, že čakali na jej daňové
priznanie za rok 2011. V tomto pripojenom spise tiež dosvedčila, že odporcovia nehnuteľnosť neponúkali

na internete, čakali na jej daňové priznanie a tiež dosvedčila to, že o nehnuteľnosť má stále záujem.
To všetko vyplýva z jej návrhu zo dňa 9.12.2011. Navrhovateľka ako budúca kupujúca si nesplnila svoj
záväzok voči odporcom ako budúcim predávajúcim predmetom ktorej mal byť predaj rodinného domu
odporcov za čo bola navrhovateľka v zmysle čl. 4 ods. 4 zmluvy povinná zaplatiť odporcom zmluvnú
pokutu vo výške 2.500,- Eur. Navrhovateľka ako zamestnankyňa banky, ktorá jej mala úver poskytnúť

mala vedieť podmienky toho, či jej bude úver schválený, oproti tomu počas účinnosti zmluvy teda do
31.10.2011 kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy s odporcami nepreukázala, že jej neboli poskytnuté
finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. Namiesto toho vážne preukazovala záujem o ich kúpu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka C. D.,
oboznámením sa so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.9.2011, potvrdením o prevzatí

finančných prostriedkov zo dňa 10.9.2011, zamietnutím žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 23.11.2011,
odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 22.3.2012, podacími lístkami adresovanými odporcom
v I. a II. rade, fotokópiou doručenky, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. A., bezplatným odstúpením od zmluvy
zo dňa 30.1.2012, spisovým materiálom 8C/337/2011 OS Galanta, kúpnou zmluvou zo dňa 10.8.2008a dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 10.8.2005, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne Ing. Renáty
Zálešákovej, ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.09.2011 navrhovateľka ako budúca kupujúca a odporcovia v 1. a 2. rade ako budúci predávajúci

uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde v čl. II sa odporcovia zaviazali uzatvoriť s navrhovateľkou
kúpnu zmluvu a predať jej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti: a) rodinný dom, s.č. XXX v obci A.,
zapísaný v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra M., kat. územie A. na
LV č. XXXX a ktorý je postavený na parc. č. XXXX/X. b) pozemky: parc. registra „C“ KN č. XXXX/X o
výmere 138 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ KN č. XXXX/X o výmere:

76 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ KN č. XXXX/X o výmere: 281 m2
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemky zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho
úradu v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie A. na LV č. XXXX.

Podľa čl. IV ods. 1 veta prvá zmluvy, kúpnu zmluvu sa budúci predávajúci zaväzujú uzatvoriť s budúcou
kupujúcou najneskôr do 31.10.2011 a budúca kupujúca sa zaväzuje do 31.10.2011 uhradiť aj kúpnu
cenu.

Podľa čl. IV ods. 4 zmluvy, ak budúca kupujúca nesplní povinnosť podpísať kúpnu zmluvu z dôvodov
na jej strane, alebo z dôvodov na jej strane odstúpi od zmluvy počas trvania záväzku je povinná zaplatiť
budúcim predávajúcim zmluvnú pokutu vo výške 2.500 Eur. Za túto pokutu sa bude považovať suma
zaplatená podľa čl. V ods. 1 písm. a).

Podľa čl. V ods. 1 zmluvy, táto zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom (Zákon č. 40/1964 Zb. v

znení neskorších predpisov).

Listom zo dňa 23.11.2011 oznámila ČSOB navrhovateľke, že jej žiadosti o poskytnutie úveru nebolo
vyhovené a daný úver poskytnutý nebude z dôvodu nízkej bonity klienta.

Odporcovia v 1. a 2. rade previedli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. územie A. na O. Z. kúpnou
zmluvou zo dňa 21.03.2012.

Navrhovateľka listom z 22.03.2012 odstúpila od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nakoľko kúpna zmluva
nebola uzavretá z dôvodu, že počas účinnosti zmluvy sa objavili vážne právne skutočnosti, ktoré bránili
realizácii obchodu v zmysle čl. IV. ods. 3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Tieto spočívali v tom, že jej
bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie úveru na predmet zmluvy. Zároveň s poukazom na čl. IV. ods. 3
a V. ods. 1 písm. a) Zmluvy o budúcej zmluve odporcov žiadala o vrátenie zloženej zálohy 2.500 Eur.

Svedok C. D. uviedol, že ešte v roku 2011 koncom augusta alebo začiatkom septembra mu zavolala
p. I., že má záujem o nehnuteľnosť cez ich realitnú kanceláriu. Následne potom ako ho kontaktovala,
prišli na ohliadku nehnuteľnosti a dohodli sa, že môže vyhotoviť zmluvu o budúcej zmluve. Zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve odovzdal p. K. 1 alebo 2 dni predtým ako došlo k podpisu zmluvy. Potom sa
stretli v dome, prítomný bol p. K., p. I. a on. Pamätá si, že predtým, ako p. I. podpísala zmluvu spýtal sa

jej, že či si to naozaj rozmyslela, nakoľko zložila zálohu 2.500,- Eur s tým, že tam bol nejaký 2,5 mesiaca
na zaplatenie domu. P. I. hovorila, že má predschválený úver a volala nejakej pani, ktorá ju utvrdila, že
má predschválený úver. Nato bola zmluva podpísaná. V čase, keď p. Varga predložil túto zmluvu na
podpis navrhovateľke, bola tam už podpísaná p. P., ktorá sa nemohla dostaviť. Keď došlo k podpisu
zmluvy na nehnuteľnosti bola ťarcha a to záložné právo z VÚB a záložné právo z daňového úradu.

Čudoval sa, že navrhovateľka nežiadala ani znalecký posudok, nakoľko uviedla, že má predschválený
úver a štandardne banky pri schválení úveru žiadajú znalecký posudok. P. I. sa mu ozvala raz alebo
dva krát, bolo to už asi po termíne splatnosti zmluvy a spomínala, že viac-menej sa dohodla s p. K.,
že počká s predajom nehnuteľnosti, nakoľko mali aj dosť vážneho záujemcu. V podstate povedala, že
poprosila p. K., aby počkal s predajom, kým jej neschvália úver. Ešte naznačovala, že počká na daňovépriznanie za rok 2011. Ďalej uviedol, že aj po podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy sa muselo čakať
na odstránenie ťarchy z LV, aby mohlo dôjsť k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy.

Podľa § 50a OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa

však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a OZ, Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a

význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ má kogentnú povahu, ktoré umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty iba pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá

môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti.

Priskúmaníplatnostidojednaniaozmluvnejpokutezhľadiskadobrýchmravovjepotrebnézvážiťfunkciu
zmluvnejpokuty(preventívnu,uhradzovaciuasankčnú).Primeranosťdohodnutejvýškyzmluvnejpokuty
je potrebné posúdiť s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Do
úvahy treba tiež vziať výšku zabezpečenej sumy, z ktorej možno tiež usudzovať neprimeranosť zmluvnej

pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Posúdenie otázky primeranosti
či neprimeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolnosť konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré
viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty, a na význame a hodnote zabezpečovacej povinnosti. Zmluvná
pokuta, ktorej výška prevyšuje skutočne vzniknutú škodu, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými
mravmi neplatná. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť

na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a na účel, ktorý sledoval.

Medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok
uzavrieť v stanovenej dobe kúpnu zmluvu. I keď navrhovateľka namieta absolútnu neplatnosť tejto
zmluvy z dôvodov, že zmluvu nepodpísala sama odporkyňa v 2. rade a tiež pre svoju neurčitosť a
nezrozumiteľnosť, ale aj neprimeranosť zmluvnej pokuty, súd sa s týmto jej názorom nestotožňuje. Vo

veci nebolo preukázané, žeby zmluvu nepodpísala sama odporkyňa v 2. rade, v tomto smere návrhy na
dokazovanie pravosti podpisu odporkyne v 2. rade neboli navrhnuté a preto, keď i laickým pohľadom je
vidieť, že podpis na zmluve patrí odporkyni v 2. rade, súd považuje zmluvu z tohto pohľadu za platnú.
Súd nenašiel ani iný dôvod, aby túto zmluvu považoval za absolútne neplatnú. Ak možno hovoriť o
neplatnosti,takibačiastočnejaajtoibavčlánkochačastiachzmluvy,kdeniektoréustanoveniaodkazujú

na ustanovenia zmluvy, ktoré o zloženej zálohe nič nehovoria, avšak ktorá skutočnosť nemá vplyv na
platnosť dojednania ohľadne zmluvnej pokuty. Tak je tomu aj v čl. IV ods. 4 v poslednej vete zmluvy o
budúcej zmluve. Keďže táto časť článku odkazuje na síce existujúci článok, avšak odsek hovorí o tom,
ktorým zákonom sa zmluva spravuje, a teda ktorý upravuje niečo iné ako zmluvnú pokutu, resp. zloženú
zálohu, túto časť zmluvy je možné považovať za nezrozumiteľnú a neplatnú. Súd však nepovažuje zaneurčité a nezrozumiteľné ostatné znenie čl. IV. ods. 4 zmluvy týkajúce sa dojednania o zmluvnej pokute.
Je teda možné konštatovať, že medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.500 Eur.

Odstúpenie od zmluvy v marci 2012 zo strany navrhovateľky bolo uskutočnené oneskorene a aj preto

je z hľadiska posúdenia predmetu tohto konania právne bezvýznamné.

Je však potrebné posúdiť či odmietnutie poskytnutia úveru zo strany ČSOB navrhovateľke je možné
považovať za vážnu právnu skutočnosť, ktorá bránila realizácii obchodu (podľa čl. IV. ods. 3 zmluvy),
resp. za okolnosť a dôvod, ktorý vznikol na strane navrhovateľky a posudzovať ho podľa čl. IV. ods. 4
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v čl. IV ods. 3 zmluvy (v zátvorke) sú uvedené aké právne skutočnosti mali
účastníci na mysli (aká bola vôľa účastníkov) a išlo o tie skutočnosti, ktoré boli viazané na nehnuteľnosť,

súd sa stotožňuje s právnym záverom odporcov, že v tomto prípade odmietnutie poskytnutia úveru, je
dôvodom spočívajúcim na strane navrhovateľky a preto prichádza do úvahy aplikovať čl. IV ods. 4 veta
prvá zmluvy.

Pri skúmaní platnosti dojednania zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov, je nutné uvážiť funkciu
zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je

potrebné, aby pokuta zahrnovala všetky škody, ktoré je možné v danom konkrétnom vzťahu s porušením
určitej povinnosti očakávať, musí mať dostatočnú, nie však premštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej
výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými
mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť k
celkovým okolnostiam, jeho pohnútkam a účelom, ktorý sledoval.

Zmluvnou pokutou nebola zabezpečená povinnosť navrhovateľky zaplatiť odporcom kúpnu cenu, ktorá
bola dojednaná na sumu 55.500 Eur. Preto nie je možné posudzovať primeranosť výšky zmluvnej pokuty
vzhľadom ku kúpnej cene. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je preto treba posudzovať predovšetkým
z pohľadu zabezpečovacej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Ak má zmluvná pokuta z hľadiska jej
súladu s dobrými mravmi byť primeraná funkciám, ktoré má plniť, javí sa dojednaná výška v danom

prípade neprimeraná. Táto skutočnosť sa prejavuje o to výraznejšie, ak má byť dojednaná výška
zmluvnej pokuty považovaná z pohľadu jej uhradzovacej funkcie. Pre naplnenie tejto funkcie zmluvnej
pokuty je potrebné, aby jej výška predstavovala súhrn eventuálne v úvahu prichádzajúcich škôd, ktoré
je možné v danom prípade v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti očakávať. (rozsudok NS
ČR sp.zn. 33 Odo 890/2002) Okrem toho je súd toho názoru, že je potrebné prihliadnuť aj na všetky

okolnosti, ktoré znemožnili navrhovateľke uzavrieť kúpnu zmluvu.

Predovšetkým súd nemá za preukázané aká škoda odporcom vznikla tým, že medzi účastníkmi nedošlo
k uzavretiu zmluvy. I keď odporcovia tvrdili, že museli splácať úver, túto skutočnosť nemá súd za
preukázanú. Má za preukázané, že ešte v čase zadávania vyhotovenia znaleckého posudku znalkyňou
U.. Y. 28.09.2011, bola ako ťarcha na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom budúcej kúpnej zmluvy,

zapísané záložné právo v prospech VÚB, a.s.. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že k tomu, aby
mohla požiadať o poskytnutie úveru, na nehnuteľnosti nemali byť ťarchy a potrebovala ďalšie podklady
od odporcu v 1. rade. Z tohto dôvodu mohla o úver požiadať až začiatkom októbra 2011. Uvedenú
skutočnosť v konečnom dôsledku odporcovia v 1.a 2. rade nepopreli. Za daných okolností, keď súd
nemal za preukázanú škodu, ktorá by odporcom vznikla neuzavretím zmluvy, ale s prihliadnutím aj na

ďalšie vyššie uvedené okolnosti, keď ani pri najmenšej vôli nebolo objektívne možné uzavrieť kúpnu
zmluvudo31.10.2011,atobezohľadunavýsledokžiadostinavrhovateľkyoposkytnutieúveru,nemožno
povedať, že práve z dôvodov na strane navrhovateľky nedošlo k uzavretiu zmluvy. Bolo to aj z dôvodov
na strane odporcov, kvôli ktorým musela navrhovateľka čakať, aby mohla požiadať o úver. Preto
vzhľadom ku všetkým okolnostiach sa súdu javí ako primeraná výška zmluvnej pokuty 500 Eur.

Keďže súd má za preukázané, že sumu 2.500 Eur, ktoré navrhovateľka zložila odporcom ako zálohu,
navrhovateľke túto doteraz nevrátili a z vyššie uvedených dôvodov súd je tohto názoru, že návrh
navrhovateľky je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 2.000 Eur, vyhovel návrhu navrhovateľky v časti a
rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.