Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205672

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112205672.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu Debtinvest
Limited , IČO: 609191 so sídlom 33 Porter Road, P. O. BOX 3169, Road Town Tortola, Britské Panenské
ostrovy, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin

proti žalovanému C. C., L. X.X.XXXX, J. G. G. XXXX/XX XXX XX T., X. D. A. M. C. T., X. Okresného D.
T. W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Vážecká 16, 080 05 Prešov IČO: 42 176 778 v konaní o zaplatenie 327,64 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v čl. 11.4.1 Všeobecných podmienok poskytovania
úverov pre fyzické osoby zo dňa 24.3.2003, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa
7.9.2007 v ktorej žalovaný prehlásil, že predlžuje premlčaciu dobu týkajúcu sa všetkých práv banky voči
klientovi na 10 rokov (od od okamihu, keď táto doba začne plynúť) s tým, že sa to vzťahuje aj na práva,
ktoré vznikajú výpoveďou zo strany banky.

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.2.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy327,64EURspríslušenstvomzdôvodu,žežalovanýakodlžníkzoZmluvyoúverezodňa7.9.2007

uzavretej so spoločnosťou Citibank (Slovakia) a.s., nesplatil poskytnutý úver vo výške 2.024,83 EUR
riadne a včas, hoci sa k tomu zaviazal v splátkach po 91,02 EUR mesačne.

V predmetnej právnej veci tunajší súd vydal dňa 14.3.2012 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného
k úhrade celého dlhu.

Uznesením zo dňa 2.5.2012 súd vydaný platobný rozkaz vydaný s poukazom na §173 ods. 2 OSP zrušil.

Nakoľko bol žalovaný na adrese trvalého bydliska neznámy, súd vykonal šetrenie jeho pobytu, avšak
ani napriek tomu sa súdu pobyt žalovaného nepodarilo zistiť, preto mu súd s poukazom na § 29 ods. 2
O.s.p. Uznesením zo dňa 5.9.2012 ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní.V priebehu konania dňa 5.10.2012 v súlade s §93 ods. 2 O.s.p. do konania z vlastného podnetu vstúpil
vedľajší účastník na stranu žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V podaní zo
dňa 4.10.2012 vzniesol námietku premlčania nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, písomnými
podaniami účastníkov ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od právneho predchodcu Citibank Europe plc.,
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2010. Citibank Europe plc. vznikla zlúčením s Citibank
(Slovakia) a.s..

Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu Citibank (Slovakia) a.s a žalovaným vznikol

Zmluvy o úvere č.10 097 dňa 7.9.2007, na základe čoho bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver
2.024,83 EUR, splatný v splátkach po 91,02 EUR mesačne.

Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej Zmluvy o úvere č.10 097 dňa 7.9.2007 boli podľa čl. VIII -
Záverečné ustanovenia zmluvy Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby zo dňa
24.3.2003.

Podľa §1 ods.1 z.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zo dňa
14. júna 2001 (ďalej v texte len zákona o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa §2 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa §3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch podmienky ponuky spotrebiteľského úveru

veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa §3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od: 1.7.2007 každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa §5 ods. 1 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od: 1.7.2007
výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,
nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach

výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.Podľa §497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou
sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov

v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa
v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka

(§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 a nasl. Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný
spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré
o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovanie uzatvárajú dodávatelia s veľkým
počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v

návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často
pripravený na predtlačených tlačivách. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah,
nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.Vzhľadom na skutočnosť, že všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov (podľa
Občianskeho zákonníka a z.č.58/2001 Z.z.) platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy
(uzavretej podľa občianskeho, alebo aj obchodného zákonníka, t.j. aj vo vzťahu k úverom, ako

absolútnym obchodným vzťahom), súd uvedenú zmluvu vyhodnotil ako úverovú zmluvu (typovo určenú
v Obchodnom zákonníku), avšak ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu ako podnikateľom, a žalovaným, ako spotrebiteľom v podobe štandardnej formulárovej zmluvy.

Podľa §100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101až110)napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená
výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká,
nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou

premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu
nevymáhateľným (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007.)

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe

nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva.

V danom prípade vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania voči celému
uplatnenému dlhu vrátane príslušenstva a namietal nedostatok aktívnej legitimácie u žalobcu.

Súd zistil, že Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania

úverov pre fyzické osoby (zo dňa 24.3.2003) obsahuje v čl. 11.4.1 VP dohodu, resp. prehlásenie o tom,
že sa pre banku predlžuje zákonom stanovená doba z 3 rokov na 10 rokov a naopak, v čl. 11.4.2 je
uvedené, že takáto „výhoda“ pre žalovaného, ako spotrebiteľa neplatí. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že zákon 10-ročnú premlčaciu lehotu priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa
má predísť súdnym sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia

(§ 110 Občianskeho zákonníka).

Súd konštatuje, že takáto dohoda spôsobuje nerovnovážne postavenie spotrebiteľa oproti banke, čo
zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, na základe čoho sa jedná sa
o neprijateľnú podmienku, na ktorú súd musí pri rozhodovaní o nároku zo spotrebiteľských zmlúv ex
offo prihliadať.

Vzhľadom na uvedené súd vo výroku vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú.

Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu pohľadávku
z úverovej zmluvy postúpil na spoločnosť registrovanú na Britských Panenských ostrovoch a takýto
postup takisto spĺňa náležitosti podmienky, ktorá je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojho práva voči zahraničnému subjektu, navyše registrovanému na J. G. M.

v oblasti s odlišným právnym poriadkom, čím sa spotrebiteľ dostáva do situácie, že v prípade úspechu v
súdnomsporebyboljehoprípadnýnároknevymožiteľný,čímjepotenciálnehrubonarušenárovnovážna
pozícia spotrebiteľa a dodávateľa.V tomto postupe súd vidí takisto nerovnovážne postavenie účastníkov, čo zakladá hrubý nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán.

Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko

Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2010 súd posúdil ako neplatnú v súlade s § 53 ods. 4
písm. b) Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1, veta prvá a ods.3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§150ods.1O.s.p.,aksúdôvodyosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonania
celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trovkonania,uviedolskutočnostiadôkazypriprvomúkone,ktorýmuparil;toneplatí,akúčastníkkonania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vzhľadom na procesný neúspech žalobcu súd mu náhradu trov konania nepriznal a u žalovaného žiadne

trovy konania neboli zo súdneho spisu preukázané.

Združenie na ochranu spotrebiteľa vzniklo za účelom poskytovania spotrebiteľom právnu pomoc, ktoré
máprávodaťsazastúpiťvkonaníadvokátom,avšakprirozhodovaníonáhradetrovzatakétozastúpenie
musí súd skúmať nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
pretože účelnosť trov nemôže bez ďalšieho vyplývať len z toho, že návrh bol zamietnutý resp. konanie

bolo zastavené, aj keď zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ.

Základnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch a pre jej naplnenie
sa predpokladá personálne a materiálne zabezpečenie, aby združenie bolo samo spôsobilé na
zastupovanie účastníka ( spotrebiteľa) v konaní na poskytnutie aktívnej pomoci spotrebiteľovi vrátane
kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Podľa zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, okrem iného, jednou z požiadaviek
podmieňujúcich zápis je aj aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa po dobu najmenej dvoch
rokov ( § 25 ods. 3 uvedeného zákona). Preto náhradu za takéto zastúpenie subjektu, ktorý jednak
vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania ( spotrebiteľa ) v konaní sám zastupoval, a jednak, že už
v danej oblasti sám dlhší čas pôsobí, nemožno považovať za účelne vynaložené náklady pre úspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.

Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci predmetný spor nie je sporom, ktorý by si vyžadoval
náročnú a zložitú právnu analýzu. Prejedávaná vec je jednoduchým sporom a ako je súdu z úradnej
činnosti známe, vedľajší účastník sa v rovnakých alebo obdobných sporoch zúčastňuje v mnohých iných
prípadoch, v ktorých jeho obvyklá obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania nároku a námietky

aktívnej legitimácie žalobcu. Rovnakú obranu vedľajší účastník používa v obdobných prípadoch, v
ktorých zastupuje spotrebiteľa, preto je celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v
tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou.Za týchto okolností v spojení s vyššie uvedenými závermi nemožno považovať trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom v tomto
konaní za účelne vynaložené, preto súd túto skutočnosť považuje za dôvod osobitného zreteľa, na

základe čoho vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zmysle §150 ods.1 O.s.p. nepriznal, hoci
mu na ich náhradu vzniklo právo z dôvodu, že účastník, ktorého zastupoval. bol procesne úspešný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach, dňa 21. Marca 2013

JUDr. Jarmila Centková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:Mária Ušalová