Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Dančová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/41/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210205627
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1210205627.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľky: B.. R. W., bytom D. XX, R., zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Martonovou, Vajnorská
8/A, Bratislava, proti odporcovi: B.. G. W., bytom D. XX, R., zastúpenému advokátom JUDr. Milanom
Ficekom, Záhradnícka 39, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k mal. E. W., U.. XX.XX.XXXX a k mal. K. W., U.. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Maloletý E. W., U..XX.XX.XXXX a maloletý K. W., U.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva
z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok mal. E. W., U.. XX.XX.XXXX a mal. K. W., U.. XX.XX.XXXX budú obaja

rodičia spoločne.

Odporca je p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu
mal. E. W., U.. XX.XX.XXXX sumou 400.-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky a na tvorbu úspor sumou 50.-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý
matka oznámi súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu
mal. K. W., U.. XX.XX.XXXX sumou 400.-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky a na tvorbu úspor sumou 50.- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý
matka oznámi súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zročné výživné ( za čas od 22.09.2012 do 06.03.2013 ) na mal. E. W. , U.. XX.XX.XXXX a mal. K. W.,

U.. XX.XX.XXXX vo výške.- 4.944,18.-eur je otec p o v i n n ý uhradiť matke do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Otec m á p r á v o sa stretávať s mal. E. W., U.. XX.XX.XXXX a mal. K. W., U.. XX.XX.XXXX bez
obmedzenia.

Navrhovateľke b u d e cestou Daňového úradu Bratislava vrátená suma 19,12.-eur po právoplatnosti
tohto rozsudku.Odporcovi b u d e cestou Daňového úradu Bratislava v r á t e n á suma 19,12.-eur po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.03.2010 domáhala rozvodu manželstva s
odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne narušené a vzťahy medzi nimi
sú trvalo rozvrátené, ich manželstvo si neplní svoj účel a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v
budúcnosti mohol zmeniť. Po rozvode manželstva navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti mal. E.

W. , U.. XX.XX.XXXX a mal. K. W., U.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti s tým, že po rozvode
manželstva bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok navrhovateľka - matka. Na výživu
maloletých navrhovala matka zaviazať otca v sume 400.-eur mesačne a na tvorbu úspor po 150.-eur
mesačne na každého maloletého.

Styk otca s maloletými deťmi navrhovala upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi :

- každý týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod.,

- každý nepárny víkend v kalendárnom roku od piatku od 18. hodiny do nedele 16.hodiny s výnimkou
školských prázdnin, sviatkov a konkrétnych dní tu upravených,

- každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1. júla od 10.00 hod. do 15.júla do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok 13. októbra v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. tohto dňa, ak tento deň pripadne na

pracovný deň a v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. tohto dňa, ak tento deň pripadne na deň pracovného
voľna alebo deň pracovného pokoja,

- každý nepárny rok dňa 01. novembra od 10.00 hod. do 17.00 hod.,

- každý nepárny rok dňa 24. decembra od 10.00 hod. do 6. januára do 10.00 hod.,

- každý rok 14. januára v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. tohto dňa, ak tento deň pripadne na pracovný

deň a v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. tohto dňa, ak tento deň pripadne na deň pracovného voľna
alebo deň pracovného pokoja,

- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 10.00
hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok v čase veľkonočných prázdnin od soboty od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok 9. apríla v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. tohto dňa, ak tento deň pripadne na
pracovný deň a v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. tohto dňa, ak tento deň pripadne na deň pracovného
voľna alebo deň pracovného pokoja.

Odporca písomným podaním zo dňa 29.04.2010 uviedol, že rozvodu sa nebráni, súhlasil aj s tým, že
matkabudemaťdetizverenédovýchovyabudesastaraťoichmajetok,avšaknesúhlasilsnavrhovanou

výškou výživného na každé dieťa po 550.-eur mesačne, nakoľko takúto sumu výživného považuje za
neprimeranú, vzhľadom na jeho netto príjem. Navrhol stanoviť výživné na mal. K. vo výške 200.-eur a
mal. E. vo výške 230.-eur. S navrhovaným stykom s deťmi súhlasil.Dňa 04.03.2011 odporca súdu doručil vyjadrenie, ktorým navrhol maloleté deti zveriť do striedavej
výchovyatotak,žemal.detibudúvstriedavejstarostlivostiuotcakaždýpárnytýždeňvrokuodpondelka
18. hodiny do pondelka 18. hodiny nasledujúceho týždňa a u matky každý nepárny týždeň v roku od

pondelka 18. hodiny do pondelka 18. hodiny nasledujúceho týždňa. Žiadal, aby súd výživné neurčil a
aby obaja rodičia zastupovali maloleté deti a spravovali ich majetok spoločne.

Navrhovateľka so striedavou výchovou maloletých detí nesúhlasila a vzhľadom k tomu, že obaja
účastníci konania vzájomne súdu preukazovali rozpory pri výchove a starostlivosti o maloleté deti v čase,
keď sa o deti starajú, súd vo veci ustanovil uznesením zo dňa 10.06.2011 č.k. 50C 41/2010-74 znalkyňu

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých D.. D. L. D., D..

Napojednávanídňa01.08.2012 navrhovateľkasúduuviedla,žesodporcombývajúvjednejdomácnosti,
bytovú situáciu chce riešiť po rozvode, žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Odporca s návrhom nesúhlasil, avšak proti čiastočnému rozsudku zo dňa 01.08.2012 č.k. 50C
41/2010-140, ktorým súd manželstvo rozviedol, odvolanie nepodal, čiastočný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 22.09.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom
navrhovateľky a odporcu, výsluchom maloletých detí, vyjadrením kolíznej opatrovníčky, výpoveďou
svedka D.. N. E., V., oboznámil sa s obsahom spisu, najmä sobášnym listom, rodnými listami maloletých,
písomnými vyjadreniami navrhovateľky a odporcu, so znaleckým posudkom zo dňa 16.08.2011 D.. D.
L. D., D.., odborným vyjadrením k posudku D.. D. L. D., D.. zo dňa 30.07.2012, potvrdeniami o príjme

a výdavkoch rodičov a zistil tento skutkový a právny stav veci :

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Rímskokatolíckym farským
úradom v Bratislave. Manželstvo bolo uzatvorené z lásky a spočiatku bolo harmonické. Dňa
XX.XX.XXXX sa z manželstva narodil syn E. W., ktorý navštevuje základnú školu a mal. K. W., U..
XX.XX.XXXX, ktorý je žiakom osemročného gymnázia.

Navrhovateľka s odporcom žijú v spoločnej domácnosti na D. XX H. R., kde spolu vychovávajú
maloletých. Navrhovateľka pracuje ako mzdová účtovníčka s E. L., K..E.. a odporca ako technik -
koordinátor u spoločnosti O., K..E...

Navrhovateľka súdu uviedla, že s odporcom sa poznajú prakticky od malička. Bývali na jednej ulici, v
jednom baraku a ich známosť do uzatvorenia manželstva trvala 2 roky. Manželstvo bolo uzatvorené z

lásky a aj z dôvodu tehotenstva. Prvé vážne problémy nastali cca v roku 2006, keď sa odporca zaľúbil
do kolegyne a trávil s ňou čas. Navrhovateľka si najskôr myslela, že ho to prejde a neotvárala o tom
debatu. Debaty otváral sám odporca. Odporca sa ženiť nechcel, manželstvo uzatvoril pod tlakom rodičov
a obmedzuje ho, opakovane má mimomanželský vzťah. Deti o vzniknutej situácii vedia, nerobí im to
problém. S odporcom komunikuje len minimálne. Odporca nemá k deťom dobrý vzťah, až keď podala

návrh na rozvod, začal prejavovať zvýšený záujem o deti. Maloleté deti majú z odporcu neprimeraný
strach, čo konkretizovala napr. tým, že odporca bol s deťmi o siedmej večer v Trampolíne, nechal ich
tam bez dozoru v daždi vyše hodiny a keď deti zatelefonovali navrhovateľke, žiadali ju, aby odporcovi nič
nevravela, lebo bude kričať. So striedavou starostlivosťou nesúhlasila, žiadala napokon, aby súd upravil
styk s maloletými deťmi bez obmedzenia.

Odporca súdu uviedol, že mimomanželský pomer nemal a ani nemá. To, čo uviedla súdu o ňom
navrhovateľka je klamstvo a je pobúrený obvinením, že deti nechal samé v Trampolíne v daždi, keď
nepršalo v čase, keď tam bol. Naopak, podľa odporcu navrhovateľka nevhodne vychováva maloleté deti,
keď dovoľuje maloletému K. čapovať pivo na dovolenke, či zasiela maloletým e-maily s nevhodnými
obrázkami ako prsník ženy, odfotené holé pozadie ženy a pod. Poukázal tiež aj na bližší vzťah

navrhovateľky k inej žene, čo môže byť prvkom homosexuality. Súdu uviedol, že majú s navrhovateľkou
rozdielne názory na výchovu maloletých detí. Na striedavej starostlivosti o deti zotrval.Súd vypočul na pojednávaní dňa 06.03.2013 aj maloletých, ktorí zhodne súdu uviedli, že nechcú byť
v striedavej starostlivosti rodičov, chceli by zostať s mamou a s otcom by chceli byť napr. každý druhý
víkend. Z výsluchu maloletého E. súd zistil, že v domácnosti zabezpečuje chod mama, tá platí aj väčšie

výdavky, otec platí telefón, ale ak si vypýta peniaze od neho, tak mu otec peniaze dá.

Kolízna opatrovníčka navrhla súdu, aby maloletých súd zveril matke a pokiaľ ide o výšku výživného
navrhla určiť výšku 400.-eur mesačne na každého maloletého a na tvorbu úspor navrhla sumu v ?, t.j.
75.-eur na každého. Styk s otcom navrhla podľa návrhu matky v návrhu, t.j. styk určiť podľa dní a hodín.

Zo znaleckého posudku D.. D. L. D., D.., znalkyne v odbore psychológia detí a dospelých súd zistil, že
medzi účastníkmi konania dochádza k odmietaniu komunikácie najmä zo strany navrhovateľky, ktorá

vyčítala odporcovi neskoré príchody domov, nezáujem o deti. V roku 2007 navrhovateľke odporca
rozprával, že sa zaľúbil do kolegyne, chodieval na internetové zoznamky, trávil víkendy s inou ženou.
Odporca súdu uviedol, že sa na túto tému rozprával s navrhovateľkou a že je to za nimi. Naopak,
súdu uviedol, že navrhovateľka má lesbické sklony, nie je dobrým vzorom pri výchove detí, nakoľko
im posiela nemravné fotografie cez net a pod. Znalkyňa v posudku uviedla, že u detí neprevažujú

negatívne postoje ani k jednému z rodičov, deti majú tak k matke ako aj otcovi blízky vzťah a obaja
rodičia disponujú dostatočnými osobnostnými predpokladmi a kompetenciami aby boli schopní zvládnuť
výchovu maloletých. Zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov znalkyňa nepovažuje za úplne
vhodné najmä preto, že deti sa vyjadrili, že chcú byť po rozvode rodičov s mamou. Obe deti sú už
po psychickej stránke natoľko vyspelé, aby ich názor bolo možné považovať za dostatočne stály a

vyzrelý. Pri úprave styku považuje znalkyňa za optimálny rozsah styku uvedený v návrhu na rozvod
navrhovateľky zo dňa 15.03.2010, t.j. určiť styk podľa dní a hodín.

Súd vypočul na návrh odporcu svedka D.. N. E., V., ktorý súdu predložil odborné vyjadrenie zo dňa
30.07.2012 k posudku znalkyne D.. D. L. D.. Z jeho písomného vyjadrenia súd dedukuje, že svedok
ako znalec kriticky hodnotí posudok znalkyne D.. D. L. D. jeho vyjadrenie k formálnej časti posudku, ,

k odbornej časti posudku), čomu zodpovedala aj výpoveď dňa 14.11.2012. Skutočnosti uvádzané
svedkom však v žiadnom prípade neuvádzajú informácie, na základe ktorých by mal súd spochybňovať
kvalifikovane vypracovaný posudok znalkyne ustanovenej súdom.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky -E. L., K..E.. zo dňa 21.06.2012 súd zistil, že netto príjem matky za
obdobie rok 2011, 2012 a 2013 sa nemenilo a činí 1471.-eur mesačne.

Z potvrdenia otca - O., K..E.. súd zistil, že otec maloletých ku dňu 04. 06.2010 mal netto príjem 2.750.-
eur mesačne. Neskôr otec súdu predložil dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2011 na
základe ktorej sa mu znížil príjem a v súčasnosti má netto príjem za obdobie od 07/2011 do 06/2012
2.322,13.-eur mesačne.

Z predložených mesačných výdavkov matky na maloleté deti súd zistil, že na maloletého E. matka

vynakladá mesačne sumu 617.-eur a na maloletého K. mesačne sumu 613,6.-eur. V uvedených sumách
sú zahrnuté rozpočítané náklady na bývanie - nájomné, elektrika, inkaso, TV a internet, električenky,
obedy,strava,obuv,hygiena,ošatenie,lieky,kultúra,záujmovékrúžky,výdavkyvškole,sporenieapod.).

Z predložených výdavkov otca súd zistil, že otec vynakladá pravidelne mesačne na domácnosť TV,
internet, telefón sumu 41,44.-eu, mobily deťom v sume cca 30.-eur, pripoistenie v sume 99,81.-eur,

nájomné na byt v sume 161,26.-eur, nájomné na garáž v sume 6,23.-eur, nafta v sume cca 100.-eur a
individuálne nákup v Metre a iné jednorazové položky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákona o rodine) účelom manželstva je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zatupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov, dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania

si prestalo plniť svoju úlohu a vzťahy medzi rodičmi zostali napäté aj po právoplatnosti čiastočného
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 50C41/2010- 140, ktorým súd manželstvo rozviedol. Rodičia maloletých
naďalej bývajú spolu v spoločnej domácnosti, kde sa starajú o maloletých XX- ročného E. a XX-ročného
K..

Nezhoda medzi otcom a matkou nastala vo veci zverenia maloletých do osobnej starostlivosti jedného

z rodičov, príp. do starostlivosti oboch rodičov, keď matka najskôr navrhla deti zveriť do jej osobne
starostlivosti a otec s týmto návrhom súhlasil, avšak neskôr otec žiadal deti zveriť do striedavej
starostlivosti oboch rodičov a matka navrhovala styk upraviť neobmedzene. Z tohto dôvodu súd
vykonal znalecké dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že deti sú už po psychickej stránke
natoľko vyspelé, že je možné považovať za dostatočne stále a vyzrelé ich vyjadrenie zostať v

osobnej starostlivosti matky. Zostať v starostlivosti matky a nie v striedavej starostlivosti oboch rodičov
maloletí uviedli aj pred súdom. Zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovala súdu aj kolízna
opatrovníčka. V tejto súvislosti súd poukazuje na podrobný nález z psychologického vyšetrenia oboch
rodičov a oboch detí skúmaný v znaleckom posudku, z ktorých je možné vyvodiť záver, že odporca
nevie poskytnúť deťom osobnú starostlivosť napr. čo do prípravy raňajok a podávania stravy, prípravy

čistého oblečenia, zabezpečenia čistoty v byte, zabezpečenia prípravy do školy a denného režimu, či
vytvorenia vhodného programu voľnočasových aktivít.

Súd preto maloletých E. K. K. zveril do osobnej starostlivosti matke, prihliadnuc aj na to, že matka je po
emocionálnej stránke lepšie vybavená na potreby oboch detí a je v záujme maloletých, aby mali lepšie
zorganizované svoje pracovné povinnosti.

Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave styku, súd vykonal dokazovanie jednak
výsluchom matky a otca, kolízneho opatrovníka a jednak znaleckým dokazovaním, či výsluchom
maloletýchadospelkzáveru,žeurčitápravidelnosťvpresnomurčenídní,víkendovasviatkovstykuotca
s deťmi nevytvára problémové situácie v komunikácii medzi rodičmi a deťmi, preto návrh navrhovateľky
na úpravu styku otca s deťmi bez obmedzenia považoval súd za najvhodnejší. V tejto súvislosti súd

uvádza, že citová naviazanosť detí na otca a ich veková schopnosť (vo veku 15 a 16 rokov) sú dôvodom
na to, aby maloletí trávili čas s otcom podľa vzájomnej dohody, a nie striktným stanovením dní a časovým
ohraničením týchto dní.

O výške výživného súd rozhodol podľa § 62 a § 63 Zákona o rodine, keď zaviazal otca maloletých
uhrádzať im mesačne po 400.-eur, pričom súd zohľadnil výšku netto príjmov oboch rodičov a výdavky

na domácnosť. V konaní mal súd preukázané, že matka maloletých vynakladá zo svojho netto príjmu1.471,67.-eur mesačne sumu 1.231,20.-eur netto na deti a a na jej spotrebu zostáva z jej netto príjmu
suma 240.-eur. Otec maloletých mesačne vyčíslil netto príjem na 2.322,13.-eur a súdu vyčíslil výdavky
(nevyhnutné) v sume cca 500.-eur netto mesačne. Z jeho príjmu mu preto zostáva na spotrebu suma

cca 1.800.-eur netto.

Súd zaviazal odporcu aj na úhradu výživného v sume 50.-eur mesačne na tvorbu úspor maloletým,
pretože majetkové pomery otca to dovoľujú. V konaní otec síce preukazoval súdu zníženie jeho
príjmu, avšak podľa názoru súdu jeho schopnosti a možnosti vynaložiť úsilie na úpravu mzdy pôvodne
poukazovanej zamestnávateľom nie je ničím obmedzená. Nakladanie s prostriedkami úspor výživného

podlieha schváleniu súdom v konaní vo veciach maloletých a je v záujme maloletých, aby mali istotu v
budúcom zabezpečení okrem zabezpečenia výživného, ktoré má spotrebný charakter.

Zročné výživné súd vypočítal za obdobie od právoplatnosti čiastočného rozsudku o rozvode manželstva
t.j. od 22.09.2012 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku t.j. do 06.03.2013 v celkovej sume 4.944,18.-eur,
keď zročné výživné v sume 450.-eur za mesiac september činí 15 eur.- denne (450 : 31 dní) a za
mesiac marec 14,51.-eur denne (450 : 30 dní). Výživné prislúcha maloletým za celé mesiace 10/2012

až 02/2013 v sume 2.250.-eur + výživné za mesiac september 2012 v sume 135.-eur a za mesiac jún
2013 v sume 87,09.-eur, spolu v sume 2.472,09.-eur. Keďže zročné výživné prislúcha obom maloletým
celkové zročné výživné činí 4.944,18.-eur. Súd pri vyhlásení rozsudku uviedol sumu zročného výživného
2.119,97.-eur, ktorá však nezodpovedá prepočtu vyhlásenej sumy výživného vo výroku rozsudku, preto
súd zrejmú nesprávnosť pri výpočte opravil podľa § 164 O.s.p.. S poukazom na výrok súdu, ktorým súd

zaviazal otca prispievať na výživu maloletým výživné na tvorbu úspor v sume po 50.-eur mesačne na
každého na účet, ktorý matka súdu oznámi po právoplatnosti tohto rozsudku, bude potom v tejto časti
zročné výživné pre každého maloletého v sume 276,60.-eur poukazované na tieto účty. Zročné výživné
v sume 276,60.-eur je vypočítané nasledovne : 50.-eur : 30 dní (sept.) v sume 1,66 x 9dní = 14,94.-eur ,
50 : 31 dní (jún) v sume 1.61x6= 9,66.-eur+ 50x5 mesiacov (10/2012 až 03/2013) v sume 250.-eur.

Účastníkom konania bude po právoplatnosti tohto rozsudku vrátená nespotrebovaná suma 19,12.-eur
zložená ako preddavok na znalecké dokazovanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 144 O. s. p. podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch a podľa § 205 O.s.p. má popri všeobecných
náležitostiach ( § 43 ods. 3) obsahovať: označenie rozsudku voči ktorému smeruje, v akom rozsahu
sa rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť len skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p, a to

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.