Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Růžička
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 1C/112/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212208647
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Růžička
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6212208647.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľky R.
T., F.. XX. XX. XXXX, T. Ž., W. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou, so sídlom Veľký
Krtíš, Komenského 5, proti odporcovi Slovenskej republike - Slovenskému pozemkovému fondu, so
sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17335345, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ci
nehnuteľností - parc. registra E č. XXX/X orná pôda o výmere 9397 m2, parc.
registra E č. XXX/XX orná pôda o výmere 16071 m2, vedené na LV č. XXXX pre k.ú. Želovce. V návrhu
uviedla, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudla dedením po poručiteľovi D. P. v dedičskom
konaní vedenom na bývalom Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. D 122/78. U Správy
katastra vo Veľkom Krtíši v KN pre obec a k.ú. Želovce na LV č. XXXX je zapísaný ako vlastník k týmto
nehnuteľnostiam odporca. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu
a uviedla, že jej rodičia sa volali D. P., ktorý zomrel v roku 1976 a T. P., S.. Q., ktorá zomrela v roku
2003. Mala aj brata D. P., ktorý zomrel v roku 1985. Jej brat mal 3 deti a to synov D., D. a dcéru J.. Z
detí jej nebohého brata D. v súčasnej dobe žijú už len syn D. a dcéra J.. Jej rodičia uzavreli manželstvo
ešte pred 2. svetovou vojnou. Ona si myslí, že svoj podiel 1-ci k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiada určiť
vlastníctvo, zdedila a čo sa týka druhej 1-ci, 1-tina z tejto druhej 1-ci by mala patriť jej a ďalšia 1-tina
deťom jej nebohého brata D. P..
Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Tvrdil,
že v priebehu konania nebolo preukázané, že by navrhovateľka v dedičskom konaní po D. P. zdedila
podiel 1-ci k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiada určiť vlastníctvo. Poukázal na to, že poľnohospodárska
pôda v tomto dedičskom konaní nebola zidentifikovaná a potom nemožno hovoriť, že by nehnuteľnosti
ku ktorým žiada určiť vlastníctvo navrhovateľka, boli predmetom dedenia v konaní vedenom na bývalom
Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. D 122/78. Ďalej poukázal na to, že v konaní by mali
vystupovať ako účastníci všetci dedičia po D. P.. Taktiež v návrhu nie je správne formulovaný petit,
pretože v minulosti právni predchodcovia navrhovateľky nadobudli prídelové parcely do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s pripojenými dedičskými spismi
bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 122/78 a Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.
zn. 2D/371/2003, výpisom z LV č. XXXX od Správy katastra vo Veľkom Krtíši pre obec a k.ú. Želovce a
výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 25. 05. 1948.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 25.
05. 1948, ktorý bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, bola
pridelená prídelcom D. P. a T., rod. Q., do vlastníctva poľnohospodárska pôda v k.ú.
Želovce o celkovej výmere 3,0923 ha, ktorá je v prídelovom pláne označená ako parc. č. XXXX S.oľa
o výmere 0,0369 ha, parc. č. XXXX/X, 4 roľa o výmere 2,8773 ha, parc. č. 100/2 záhrada o výmere
0,1781 ha. Z pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 122/78 vyplýva,
že otec navrhovateľky D. P., F.. XX. XX. XXXX, W. C. XX. XX. XXXX. Rozhodnutím Štátneho notárstva
vo Veľkom Krtíši zo dňa 28. 03. 1978 č.k. D 122/78-12 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva R. T.,
S.. P., dcéry poručiteľa D. P., v tomto konaní navrhovateľky, medzi iným aj poľnohospodárskej pôdy
v užívaní JRD, zapísanej v pozemkovej knihe pre k.ú. Želovce vo vložkách č. XX, XXX, XXX, XXX v
rôznych podieloch vedených na poručiteľa, bez uvedenia výmery. Ako evidenčná hodnota tejto pôdy v
rozhodnutí bola uvedená čiastka 2900,-- Kčs. Z pripojeného spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.
zn. 2D/371/2003 vyplýva, že matka navrhovateľky T. P., S.. Q., F.. XX. XX. XXXX, W. C. XX. XX. XXXX.
Rozhodnutím Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 30. 09. 2003 č.k. 2D/371/2003-9 bolo konanie
o dedičstve po tejto poručiteľke zastavené s poukazom na § 175 h/ ods. 1 O. s. p., keďže poručiteľka
nezanechala majetok. Z výpisu LV č. XXXX KN pre obec a k.ú. Želovce od Správy katastra vo Veľkom
Krtíši vyplýva, že ako vlastník k nehnuteľnostiam a to k parc. č. XXX/XX Z. pôda o výmere
16071 m2 a prac. č. XXX/X orná pôda o výmere 9397 m2, je zapísaná Slovenská republika - Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Predmetom vlastníckeho
práva môžu byť predovšetkým veci. V základnom rozlíšení sa delia veci na hnuteľné a nehnuteľné.
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základnom. Pozemkom sa rozumie
presne vymedzená časť zemského povrchu. Pozemok sa identifikuje v mapách zobrazením jeho
pôdorysu a označením parcelným číslom. Rozhodujúci je však pôdorys a parcelné číslo. Z obsahu
rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši zo dňa 28. 03. 1978 č.k. D/122/78-12
nesporne vyplýva, že pozemky, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľky, mali nadobudnúť v minulosti do
bezpodielového spoluvlastníctva jej nebohí rodičia D. P. I. T. P., S.. Q. a ktoré by mali byť totožné s
pozemkami ku ktorým žiada určiť vlastníctvo, neboli označené pôdorysom a parcelným číslom, nebola
pri nich uvedená ani výmera prideleného pozemku a teda nemožno hovoriť o tom, že tieto pozemky
boli predmetom dedičstva po poručiteľovi D. P.. Potom súd poukazuje na to, že rozhodnutie o tom, či
určitá vec je predmetom dedičstva po poručiteľovi, patrí iba súdu v konaní o dedičstve. V konaní podľa
§ 80 písm. c/ O. s. p., môže súd rozhodnúť iba o určení vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho
úmrtia. Naviac ak ide o určenie vlastníckeho práva viacerých osôb k tej istej veci, je treba žalobný návrh
formulovať tak, že sa určuje, že tieto osoby sú spoluvlastníkmi veci a uviesť ich spoluvlastnícke podiely.
Tak ako to vyplýva zo samotného prednesu navrhovateľky na pojednávaní, ona sa sama nepovažuje za
výlučnú vlastníčku nehnuteľností, ku ktorým mali vlastníctvo nadobudnúť výmerom o vlastníctve pôdy
jej nebohí rodičia. Je to však v rozpore s tvrdením, že tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením pred
bývalým Štátnym notárstvom v konaní sp. zn. D 122/78, pretože ak by tomu tak bolo, bola by výlučnou
vlastníčkou týchto nehnuteľností. Súd tiež považoval za dôvodnú námietku odporcu, že úspešnosti
návrhu navrhovateľky bráni aj to, že účastníkmi konania nie sú všetci dedičia po poričiteľoch D. P. I. T.
P., S.. Q.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie § 159 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom
na vyššie uvedené, súd považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný a preto ho zamietol.O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu.
Odporca mal vo veci plný úspech. Svojho práva na náhradu trov konania sa výslovne vzdal a preto súd
vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.