Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912214533
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912214533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa B. A., nar.

XX.XX.XXXX bytom L. C. XXX/XX, C. R. zast. JUDr. Valéria Vassová, advokátka proti odporcovi EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I, Súd ruší Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. II/2012-1224 zo
dňa 04.07.2012.

II, Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 402,06 Eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III, Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur, na účet Okresného súdu
Trebišov, do 3 dní, od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.09.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. II/2012-1224 zo dňa 04.07.2012 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave komorou pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov v zastúpení Mgr. O. I. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 3.369,09 Eur s
príslušenstvom a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že sa žalobou domáha súdnou cestou zrušenia citovaného rozhodcovského
rozsudku, pretože má za to, že pri jeho vydaní bol porušený zákon a to konkrétne §40 ods. 1

písm. a,c,d,g,j zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že úroky z omeškania uvedené v
tomto rozsudku sú nezákonné. Navrhovateľ namieta, že by medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
rozhodcovská zmluva. Navrhovateľ namieta nielen právnu neopodstatnenosť predmetu sporu, ale
namieta aj existenciu rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a
odporcom bol založený zmluvou o poskytnutí flexipôžičky vo výške 75.000 Sk s ročným úrokom 9,79%.

Zmluvou sa navrhovateľ s touto spoločnosťou dohodol aj na všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom. Táto spoločnosť VÚB, a.s. vypovedala navrhovateľovi zmluvu o poskytnutí flexipôžičky

dňa 23.05.2005 a výpoveď právne účinky nadobudla dňom 23.06.2005. Týmto sa žalobca dostal k
splateniu flexipôžičky do omeškania. Poukázal na ust. §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ust.§349 ods. 1 Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy a vzniesol námietku premlčania, pretože
podľa jeho názoru účinkami odstúpenia od zmluvy, teda dňom nasledujúcim od 24.06.2005 začala
plynúť premlčacia lehota, ktorá je 4 -ročná na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto lehota uplynula

24.06.2009 a žalobca podal stálemu rozhodcovskému súdu žalobu až dňa 06.02.2012.

K samotným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom
konaní neumožňuje iba jednej strane stanoviť podmienky rozhodcovského konania. Tento zákon
výslovne uvádza, že právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu patrí
obidvom stranám, že postupca, teda VÚB, a.s. bol v citovanej zmluve povinný uzatvoriť s postupníkom

rozhodcovskú doložku, čo sa nestalo a poukázal na to, že zmluvné strany sa nedohodli na počte
rozhodcov v zmysle §7 zákona o rozhodcovskom konaní. Tým došlo k vážnemu porušeniu zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, čo je v rozpore s demokratickými zásadami a zásadami
spravodlivého rozhodovania podľa všeobecného právneho poriadku členských štátov EÚ.

K návrhu sa vyjadril odporca, uviedol, že ani jeden z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku
navrhovateľ nepreukázal, preto navrhoval, aby súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku

zamietol. Poukázal na to, že navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh
prijal. Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku.
Na základe uvedeného má odporca za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej
doložky, čo navrhovateľ počas celého rozhodcovského konania nespochybnil ani nenamietal. Poukázal
na to, že platnosťou rozhodcovskej doložky sa primárne zaoberal aj rozhodcovský súd, ktorý uviedol, že

má danú právomoc a že navrhovateľ a odporca uzatvorili v písomnej forme platnú rozhodcovskú zmluvu
vo forme rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v zmysle §21 zák. o rozhodcovskom
konaní v zákonom stanovenej lehote nepodal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu,
je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v prebiehajúcom konaní bezpredmetná. Ďalej poukázal
na to, že v zmysle §3 ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych

nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia, preto mal za to, že nie
je potrebné, aby bola uzatvorená dohoda medzi pôvodným veriteľom a novým veriteľom, ktorému
bola pohľadávka zo zmluvy postúpená. Ďalej poukázal na nečinnosť navrhovateľa v konaní v rámci
rozhodcovského konania a práve táto nečinnosť nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Všetky skutočnosti, ktoré uviedol v podanom návrhu navrhovateľ mohol uviesť vo vyjadrení

k návrhu na začatie rozhodcovského konania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky súd zistil, že bola uzatvorená medzi právnym predchodcom odporcu
VÚB, a.s. a navrhovateľom dňa 15.11.2004, predmetom bolo poskytnutie úveru 75.000 Sk s lehotou
splatnosti60mesiacov,druhúrokovejsadzby:pevná,čerpanieúveru:jednorazovo15.11.2004,mesačná

anuitná splátka: 1.941,42 Sk, počet splátok:

60, dátum prvej splátky: 15.12.2004, ročná percentuálna miera nákladov: 9,79%. Výška úrokovej
sadzby je zverejnená na výveskách v prevádzkových priestoroch banky. Z článku 2 bod 5 zmluvy
súd zistil, že banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu

zriadeným v zmysle zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky
na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom.

Z rozhodcovského rozsudku č. II/2012-1224 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie zo dňa 04.07.2012 súd zistil, že stály rozhodcovský súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
(navrhovateľ) na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.369,09 Eur spolu s úrokom z omeškania 14%
ročne zo sumy 2.239,52 Eur od 09.12.2006 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške
152,40 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo

výške 333,04 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Nárokprávneho zástupcu žalobcu na trovy právneho zastúpenia vo výške 166,52 Eur rozhodcovský súd
zamieta. V rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd uviedol, že právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie je daná na základe rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v článku 2 bod 5 úverovej zmluvy, pričom v zmysle §3 ods. 2 zák. o rozhodcovskom
konaní rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v
rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky sa postupca a žalovaný
dohodli, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom asociácie bánk v zmysle zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom

styku. Rozhodcovský súd posudzoval v tejto veci ex offo platnosť rozhodcovskej doložky s ohľadom
na §3 a 4 zák. o rozhodcovskom konaní a jej súlad s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa najmä
ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská
doložkaniejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,žejeplatnáaženajejzákladejezaloženáprávomoc
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v tejto veci. Čo sa týka merita veci rozhodcovský súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súd sa oboznámil so spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č.k.
II/2012-1224, z ktorého zistil, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 04.07.2012 bol navrhovateľovi doručený
08.08.2012, čo vyplýva z kópie doručenky do vlastných rúk. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť 16.08.2012.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že poukazuje na dôvody zrušenia

rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. §40 ods. 1 písm. g) a h) zák. o rozhodcovskom konaní, nakoľko
má za to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože táto zásada
hovorí,žeúčastnícirozhodcovskéhokonaniamajúvrozhodcovskomkonanírovnépostavenie,každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práva a na
ich ochranu. Ďalej poukázal na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle písm. g) citovaného

zákona, že sú tu dôvody pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného predpisu s
poukazom na konkrétne ust. §228 - 235 Občianskeho súdneho poriadku.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že čo sa týka skutkových dôvodov opierajúce
o písm. g) citovaného zákona, tak navrhovateľ nebol prítomný na pojednávaní, preto bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a zároveň úverová zmluva mu bola predložená

na formulárovom tlačive a navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy, čiže nemohol sa
vyjadriť k žiadnej skutočnosti, buď ju podpísal alebo nepodpísal. Zároveň sa nemohol vyjadriť k úrokom
tak, ako bolo uvedené v žalobnom návrhu a mal za to, že v čase podpísania úverovej zmluvy úroky tak,
ako boli dohodnuté, neboli v súlade so základnou úrokovou sadzbou NBS. Na pojednávaní navrhovateľ
nebol prítomný z dôvodu, že nebol predvolaný a vo veci nebolo nariadené verejné pojednávanie.

Opätovne poukázal na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa písm. h) citovaného zákona,
a to z toho dôvodu, že navrhovateľ, keďže nebol prítomný na pojednávaní, nemohol vzniesť námietku
premlčania a táto skutočnosť je dôvodom na obnovu konania tak, ako to cituje Občiansky súdny
poriadok. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žalobný návrh vlastne opiera o ust. §40 ods. 1 písm.
c, g, h. Čo sa týka skutkových tvrdení opierajúcich o písm. c), k tomu uviedol, že zmluva bola predložená

navrhovateľovi ako formulárová zmluva a nebolo mu vysvetlené, že prípadný súdny spor sa bude
riešiť rozhodcovským súdom a navrhovateľ sa nemohol vyjadriť k tomu, že nesúhlasí s tým a predložiť
námietku voči tomu, aby spory boli riešené v občianskoprávnom konaní. Teda navrhovateľ nemohol
dať svoje vyjadrenia alebo návrh, aby sa prípadné spory mohli riešiť v občianskoprávnom konaní a
v prípade, že spor bude riešiť rozhodcovský súd, neboli mu vysvetlené podmienky rozhodcovského

konania. Nedohodli sa, ktorý rozhodcovský súd bude prípadný spor riešiť, či to budú dvaja, traja alebo
viacerí rozhodcovia, čiže bol porušený §7 citovaného zákona a §8 citovaného zákona. Navrhovateľ
nemal možnosť vyjadriť sa k žiadnemu ustanoveniu zmluvy, ktorú podpísal tak, ako ju dostal na tlačive,
tak ju musel podpísať. Poukázala na to, že ak podmienky ukladá jedná strana a druhá strana nemá
možnosť sa k nim vyjadriť, je táto podmienka neplatná.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že čo sa týka dôvodov zrušenia rozhodcovského
rozsudku v zmysle ust. §40 ods. 1 písm. g) má sa na mysli procesná rovnosť účastníkov rozhodcovského
konania a preto skutočnosti, či navrhovateľ mohol ovplyvniť obsah úverovej zmluvy, resp. výšku
úrokov ako hmotnoprávne skutočnosti, nie sú podľa jeho názoru spôsobilé naplniť dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Konkrétne §17 zák. o rozhodcovskom konaní jednoznačne uvádza, čo sa

rozumie pojmom rovnosť účastníkov konania a podľa jeho názoru navrhovateľ žiadne skutočnostiodôvodňujúce tento dôvod neuviedol. Touto skutočnosťou tiež nie je to, že nebolo nariadené
pojednávanie, nakoľko žalobcovi bola v rozhodcovskom konaní riadne doručená žaloba, bol vyzvaný
na podanie žalobnej odpovede, avšak v celom tomto rozhodcovskom konaní nereagoval a neuviedol

žiadne skutočnosti spochybňujúce uplatnený nárok tak, ako sa to snaží učiniť v tomto konaní a navyše
rozhodcovskýsúdrozhodovalpodľa predpisovvrozhodcovskomkonaníasvojichvnútornýchpredpisov,
čo je aj zmyslom rozhodcovského konania, aby sa rozhodovalo bez pojednávania a aby vo veci nebolo
pojednávanie nariadené. Čo sa týka dôvodov podľa písm. h) k tomu uviedol, že navrhovateľ nepoukázal
na také dôvody, ktoré mal na mysli ust. Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nevzniesol námietku

premlčania. Navrhovateľ žiadne skutkové dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedol a
tiežpoukázalnato,ževpôvodnomžalobnomnávrhusanavrhovateľzrušeniarozhodcovskéhorozsudku
podľa tohto ust. (písm. h) nedomáhal, preto žaloba z tohto dôvodu, resp. rozšírenie žalobného návrhu
z tohto dôvodu je podané po zákonom stanovenej lehote a má za to, že zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa tohto ustanovenia, sa navrhovateľ už ani domáhať nemôže z dôvodu uplynutia lehoty
na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka dôvodu zrušenia rozhodcovského

rozsudku podľa písm. c) k tomu uviedol, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená v článku 2 zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky, spĺňa

všetky náležitosti, ktoré pre platnosť takto dohodnutej rozhodcovskej doložky vyžaduje zákon a obsahuje
dojednania na všetkých skutočnostiach, ktoré na takéto dojednanie zákon vyžaduje. Ďalej namietal
tú skutočnosť, že navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, nakoľko aj zo

samotnej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že bola poskytnutá ako návrh veriteľa a žalobca ako dlžník
podpisomtejtozmluvysnímsúhlasil.Pretomázato,žežiadendôvodneplatnostirozhodcovskejdoložky
žalobca neuviedol.

V písomnom podaní doručenom súdu 22.01.2013 právny zástupca navrhovateľa poukázal na dôvody
zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle písm. c, g, h) § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní

konkrétne písm. c). Uviedol, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá, keďže v samotnej zmluve
sa uvádza, že je to návrh, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu. Dlžník vyjadruje súhlas s
návrhom banky pri riešení sporov stálym rozhodcovským súdom a keďže je to návrh na riešenie sporov,
mal byť tento návrh bližšie špecifikovaný, čo sa v tomto prípade nestalo. Rozhodcovská zmluva mala

byť uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ak sa uzavrela iba tzv. rozhodcovská doložka, malo
dôjsť medzi účastníkmi konania k vzájomne vymeneným listom. Tento bod je nesporný a jednalo sa iba
o návrh. Odporca bol povinný ďalej podľa toho návrhu konať so žalobcom tak, aby sa v ďalšom konaní
medzi nimi uzatvorila osobitná rozhodcovská zmluva alebo by sa vymenili vzájomné listy medzi nimi,
ktorým by zo strany žalobcu došlo k prijatiu návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, t.j. išlo by o

výslovný súhlas žalobcu s prijatím tohto návrhu zo strany odporcu. Keďže tento návrh bol predložený
žalobcovi k jeho podpisu na formulárovom tlačive, je to dôkaz, že nedošlo medzi účastníkmi konania
k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, ale ani nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky,
pretože tu neexistujú vzájomne vymenené listy o tejto rozhodcovskej doložke. Spôsob akým odporca
predložil žalobcovi ako spotrebiteľovi túto zmluvnú podmienku o tzv. rozhodcovskej doložke, zakladá

nekalú obchodnú praktiku, ktorou odporca sledoval vylúčenie tejto zmluvnej podmienky spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti poukázal na ust. §53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré udáva, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskejzmluvesapovažujevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou podľa §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a v zmysle článku 4 smernice rady 93/13/
EHS právne neobstojí.

V písomnom vyjadrení právneho zástupcu odporcu zo dňa 01.03.2013 súd zistil, že v období do
31.12.2007 sa ust. §52 - 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka ako aj na zmluvu podľa §55 Občianskeho

zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských
úveroch, v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením §52 ods.
1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutýchpred01.01.2008.Právnadovolenosť,čirozporsdobrýmimravmimôžubyťposudzovanélenpodľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Ďalej poukázal na rozhodnutia ústavného
súdu a výklad smernice 93/13/EHS prostredníctvom porovnávacieho jazykového výkladu.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní /ďalej ZRK/, Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastníkrozhodcovskéhokonaniapožiadaloopravurozhodcovskéhorozsudkupodľa§36,lehotazačína
plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. §41 ods. 2 ZRK, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h)

možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu,
dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však
do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

ZpripojenéhospisuStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociáciesúdzistil,žerozsudok
bol navrhovateľovi (odporcovi v rozhodcovskom konaní) doručený dňa 08.08.2012. Návrh na zrušenie

rozhodcovskéhorozsudkubolsúdudoručenýdňa05.09.2012,zčohovyplýva,ženávrhbolpodanývčas.

Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. §40 ods. 1 písm.
c, g, h, ZRK.

Podľa ust. §40 ods. 1 písm. c, g, h, ZRK, Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona.

Z písomného podania navrhovateľa doručeného súdu 09.01.2013 vyplýva, že navrhovateľ opiera
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písm. h, ZRK z dôvodu, že v konaní pred rozhodcom nemohol

vzniesť námietku premlčania.

Podľa názoru súdu, o tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel doručením rozhodcovského rozsudku
(08.08.2012) a nakoľko návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku doručený súdu dňa 05.09.2012
neobsahoval ako dôvod zrušenia aj tento dôvod, ale prvýkrát na tento dôvod poukázal navrhovateľ až
v citovanom písomnom podaní, ktorým rozšíril dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, mal súd za

to, že z tohto dôvodu bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný po zákonom stanovenej
lehote. Z uvedeného dôvodu, sa týmto dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku nezaoberal.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. c, ZRK:

Podľa ust. §3 ods. 1,2 ZRK v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (15.11.2004), rozhodcovská zmluva
je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli

alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.Podľa ust. §4 ods. 1,2 ZRK, Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd prvotne skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky) medzi účastníkmi
konania. Z čl. II bod 5 Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky súd mal za preukázané, že banka uzavretím

tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zák. č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom. Navrhovateľ sa bránil tým, že nedošlo k uzavretiu doložky, návrh zmluvy mu bol
predložený k jeho podpisu na formulárovom tlačive, je to dôkaz, že nedošlo medzi účastníkmi konania
k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, ale ani nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky,

pretože tu neexistujú vzájomne vymenené listy o tejto rozhodcovskej doložke. Odporca sa bránil tým, že
navrhovateľ mohol od doložky odstúpiť alebo namietať právomoc rozhodcovského súdu, neučinil tak.

V predmetnej veci (vo veci samej) je predmetom konania plnenie zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky
zo dňa 15.11.2004, ktorá bola uzavretá v zmysle ust. §497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č.
258/2001 Zz o spotrebiteľských úveroch. Zmluva mala formu štandardnej formulárovej (typovej) zmluvy

a rozhodcovská doložka uvedená v čl. II bod 5 zmluvy nebola navrhovateľom individuálne dojednaná
a vyžaduje od dlžníka, aby spory vzniknuté z obchodu boli prednostne rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.

Rozhodcovská doložka upravená v zmluve znemožňuje voľbu dlžníka dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred dlžníkom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si dlžník osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V
predmetnom prípade bolo prvoradým cieľom navrhovateľa uzavrieť zmluvu o poskytnutí flexipôžičky za
účelom získania finančných prostriedkov a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o ktorej vzhľadom
na spôsob jej zakomponovania v zmluve, nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť. Navyše ak odporca

poukázal na to, že navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal k tomu
súd udáva, že navrhovateľ nebol poučený o tom, že môže odmietnuť

rozhodcovskú doložku, nakoľko táto skutočnosť nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky ale ani
z iného ustanovenia zmluvy.

Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani

za nesúhlas. Dodávateľ núti dlžníka, predmetnou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať,
s cieľom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka. Znenie rozhodcovskej doložky nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie
zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom

rozpore,avšaksvojimidôsledkamisledujecieľ,abyzákonneboldodržaný.Obchádzaniezákonaspočíva
vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o
sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho právaako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne
podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a
nežiaduci.

Rozhodcovskádoložkavzmluveodkazujenaprejednanieveciprostredníctvomstálehorozhodcovského
súdu zriadeného v zmysle zák. č. 510/2002 Zz o platobnom styku. V zmysle ust. §67 ods. 1 zák.
č. 510/2002 Zz o platobnom styku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia zriadiť
stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho

rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, stály
rozhodcovský súd podľa ods. 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku,
ktoré vznikli medzi a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b) vydavateľmi
elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov
pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov.

Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom zmluvy nebola úprava platobného styku medzi zmluvnými

stranami, preto podľa názoru súdu bolo na mieste použitie odkazu na ust. §93b zák. č. 483/2001 Zz
o bankách, ktorý upravuje možnosť riešenia prípadných vzájomných sporov z obchodov (§5 písm. i) v
rozhodcovskom konaní.

Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky s ohľadom na ust. §3 a 4 ZRK a jej súlad s ustanoveniami na
ochranu spotrebiteľa najmä ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, navrhovateľ

poukázal na ust. §53 ods. 4 písm. r, OZ a na neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve,
nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvný vzťah vznikol pred 01.01.2008, preto nie je
možné aplikovať predmetné ustanovenie, nakoľko nadobudlo účinnosť až 01.01.2008. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01.01.2008, ktoré nie sú v rozpore s ust.

§53 ods. 1 OZ jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry. Podľa ust. §53 ods. 1 OZ v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka). Za neprijateľné podmienky zákon označuje príkladmo najmä tie, ktoré
vypočítava v ustanovení §53 ods. 3 OZ. V odseku 4 zákon udáva, že neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka upravená v zmluve
je neprijateľná podmienka, nakoľko nebola spotrebiteľom - navrhovateľom osobitne vyjednaná a
je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne
dohoda strán na poskytnutie úveru a nie dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka

núti navrhovateľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa
dodávateľ bude voči dlžníkovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom, pokiaľ neodmietne
dodávateľom pripravený návrh na uzavretie zmluvy o flexipôžičke. Táto podmienka podľa názoru súdu,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- navrhovateľa, predstavuje neprijateľnú podmienku a preto je neplatná.

Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s
poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. c, ZRK.

K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa ust. §40 ods. 1 písm. g, (bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17)) ZRK:

Podľa ust. §17 ZRK, Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné

postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.Navrhovateľ poukázal na to, že nebol prítomný na pojednávaní a preto bola porušená zásada rovnosti
účastníkov konania, zároveň sa nemohol vyjadriť k úrokom, ktoré tak ako boli dohodnuté v zmluve, boli
v rozpore so základnou sadzbou NBS. Vo veci nebolo nariadené pojednávanie. Odporca poukázal na

to, že navrhovateľovi bola v rozhodcovskom konaní riadne doručená žaloba, bol vyzvaný na podanie
žalobnej odpovede avšak v celom rozhodcovskom konaní nereagoval. Zmyslom rozhodcovského
konania je, aby sa rozhodovalo bez pojednávania, preto nebolo vo veci pojednávanie nariadené. Tým
však nebolo dotknuté právo navrhovateľa vyjadriť sa k žalobe, pretože návrh mu bol riadne doručený
a naň nereagoval.

Z obsahu spisu rozhodcovského súdu mal súd za preukázané, že Výzva na doručenie žalobnej
odpovede zo dňa 23.02.2012, poučenia - Ustanovenie na ochranu spotrebiteľa a návrh na začatie
konania bol navrhovateľovi doručený dňa 19.03.2012. V spise sa nenachádza odpoveď navrhovateľa
ani žiadne iné podanie z jeho strany k predmetu konania. Na základe uvedeného zistenia mal súd za
to, že čo sa týka procesnej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, tá bola zachovaná.

Súd však poukazuje na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania v nadväznosti na dojednanú

rozhodcovskú doložku. Okrem záveru o jej neprijateľnosti vzhľadom na to, že nebola individuálne
dojednaná, záver o jej neprijateľnosti súd videl aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho
dvora C-240/98 -C-244/98 Occeano grupo editorial.

Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce
účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť z bydliska

navrhovateľa (.) do sídla rozhodcovského súdu (Bratislava) cca 492 km je odradzujúca. Na druhej strane
si banka naformulovala zmluvu tak, že si vytvorila priestor na rozhodcovské konanie v mieste svojho
sídla. V zmysle ust. §70 ods. 1 z. č. 510/2002 Zz, „Účastníci rozhodcovského konania o návrhu na
rozhodnutie sporu z platobného styku sa môžu dohodnúť na mieste rozhodcovského konania v ústredí
alebo v niektorej zriadenej pobočke stáleho rozhodcovského súdu podľa §67 ods. 1. Ak sa účastníci

takéhoto rozhodcovského konania nedohodnú na mieste rozhodcovského konania v ústredí

alebo v niektorej zriadenej pobočke stáleho rozhodcovského súdu podľa §67 ods. 1, rozhodcovský
súd určí miesto rozhodcovského konania vo svojom ústredí alebo v niektorej svojej zriadenej pobočke
na základe návrhu klienta vykonávacej inštitúcie alebo na základe návrhu oprávneného držiteľa
elektronického platobného prostriedku, ktorý je účastníkom rozhodcovského konania.“

Takto formulované znenie zákona poskytuje možnosť dohodnúť sa na mieste rozhodcovského konania
iba účastníkom rozhodcovského konania o návrhu na rozhodnutie sporu z platobného styku, nie je tu
možnosť dohody o mieste rozhodcovského konania ohľadne riešenia iných sporov tak ako je to rozlíšené
napr. v ust. §69 ods. 1 cit. zákona (Konanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa §67 ods. 1 o
sporoch z platobného styku je bezplatné. Za konanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa § 67ods.

1 o iných sporoch ako sporoch z platobného styku sa uhrádzajú trovy rozhodcovského konania podľa
pravidiel o trovách rozhodcovského konania upravených v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského
súdu).

Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa za žiadnych okolností neuplatnila a
na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok

C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa pri neprijateľnej rozhodcovskej
doložke z tzv. geografického dôvodu opisuje súdny dvor slovami cit.: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.

V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začaťprávnekonanie-kategóriazpododstavca(q)odstavca1PrílohykuSmernici.Nadruhejstranetáto
podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.

Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje
právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje
sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice“.Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v tomto smere bola porušená rovnosť účastníkov konania a
preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. §40 ods. 1 písm. g, ZRK.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku (výrok č. I) tohto rozhodnutia.

O trovách konania (výrok č. II) súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /
ďalej OSP/, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ a v danom prípade trovy úspešného navrhovateľa pozostávajú
zo sumy 402,06 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom hodnota úkonu bola vyčíslená

podľa vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/ §11 ods. 1, pričom sa súd nestotožnil s výškou hodnoty úkonu
131 Eur vyčíslenou právnym zástupcom navrhovateľa v zmysle ust. §10 ods. 1 (hodnota pôvodného
sporu 3.369,09 Eur). Súd mal za to, že pri určení výšky

základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby treba vychádzať z princípu predmetu konania
zrušenierozhodcovskéhorozsudku,nakoľkodoposiaľpredmetomniejeprejednaniepôvodnéhonároku,

ktorý bol odporcovi priznaný v rozhodcovskom konaní ale najprv zrušenie rozhodcovského rozsudku,
preto účastníkom patrí náhrada trov konania ako v spore s nevyjadriteľnou hodnotou veci alebo práva
a nie vo výške požadovanej právnym zástupcom odporcu; obdobne je to rozlíšené aj v poplatkovej
povinnosti v zmysle zák. č. 71/1992 Zb..

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/, nasledovne:

I, odmena za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 písm. a, vyhlášky vo výške 402,06 Eur za právne
úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 05.09.2012, podanie žalobného návrhu 05.09.2012, účasť na
pojednávaní 11.12.2012, písomné podanie vo veci samej 09.01.2013, účasť na pojednávaní 15.01.2013,
účasť na pojednávaní 05.03.2013, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 58,69 Eur (r. 2012), 60,07
Eur (r. 2013) a režijný paušál 3x7,63 Eur (r. 2012) a 3x7,63 Eur (r. 2013, nakoľko si právny zástupca

uplatnil paušál v tejto výške, napriek tomu, že za r. 2013 je režijný paušál vo výške 7,81 Eur).

Podľa ust. §4 ods. 2 písm. za, zák. č. 71/1992 Zb, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľaust.§2ods.2prvávetazákona,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený.

Podľa Položky 3 písm. c, Sadzobníka SP zák. č. 71/1992 Zb, je súdny poplatok z návrhu na začatie
konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného
rozhodcom 331,50 Eur.

V tomto konaní bol navrhovateľ zo zákona oslobodený od súdneho poplatku, preto podľa výsledku

konania súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku odporcu, teda súd o náhrade trov konania titulom
súdneho poplatku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia /výrok III/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.