Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/363/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211203
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5711211203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľky
Bc. Y. Z., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX A., zastúpenej Ing. Z. T., nar. X.X. XXXX, bytom
L. X, XXX XX A., proti odporcovi S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX A., zastúpeného Z. T.,
nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX A., v konaní o zaplatenie sumy 1.774,48 eur, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/18/2012-87 zo dňa 13. 6. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/18/2012-87 zo dňa 13.6.2012 vo výroku, ktorým súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 388,93 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/18/2012-87 zo dňa 13.6.2012 n
e d o t k n u t ý .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e okresnému súdu o p r a v u napadnutého rozsudku a to tak, že
správne má označenie splnomocneného zástupcu odporcu v záhlaví rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 5C/18/2012-87 zo dňa 13.6.2012 znieť:

Z. T., nar. X.XX.XXXX, bytom A., Y. XXXX/X.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti istiny 1.212,98 eur zastavil (veta prvá výroku
rozsudku). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 388,93 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (veta druhá výroku rozsudku). Návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie sumu

172,57 eur zamietol (veta tretia výroku rozsudku). Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (veta štvrtá výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol že navrhovateľka návrhom podaným dňa 2.9.2011 žiadala,
aby bol odporca zaviazaný zaplatiť jej žalovanú sumu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom
uzavrela zmluvu o nájme č. 1/2010 dňa 8.8.2010, na základe ktorého prenajala odporcovi do nájmu
svoj byt. Pri podpise zmluvy bolo zaplatené nájomné za mesiace august a september 2010 vo výške
427,00 eur. Nájomné bolo platené riadne do mesiaca január 2011. V mesiacoch február,

marec a apríl 2011 už tomu tak nebolo. Dňa 23.5.2011 bol odporca vyzvaný na urovnanie svojichpodlžností. Opätovne ho navrhovateľka vyzvala na úhradu dlhu dňa 2.7.2011. K dátumu 21.7.2011
odporca opustil byt, ale svoje záväzky nevyrovnal. Tretia upomienka bola odporcovi zaslaná doporučene
dňa 16.8.2011. Okrem nedoplatkov jednotlivého mesačného nájomného si navrhovateľka uplatňovala

aj finančnú čiastku vyplývajúcu z vyúčtovania za rok 2010.

Vo veci okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že
nájomná zmluva bola uzavretá tak ako to uviedla navrhovateľka v návrhu a mesačné nájomné bolo
dohodnuté na sumu 250,00 eur, vrátane nákladov spojených s užívaním bytu. O tom, že by malo dôjsť
k zvýšeniu nájomného zo sumy 250,00 eur na sumu 296,31 eur sa odporca od navrhovateľky nikdy

nedozvedel a takýto list mu nikdy nebol doručený. Z uvedených dôvodov platil nájomné v zmysle dohody
vo výške 250,00 eur mesačne. V mesiacoch február a marec uhradil odporca nájomné v nižšej čiastke,
nakoľko mal finančné problémy. Túto sumu bol ochotný doplatiť. V apríli 2011 uhradil nájomné vo
výške 130,00 eur, pretože dňa 9.4.2011 došlo k ukončeniu nájmu so súhlasom prenajímateľky. Jeho
otec dňa 9.4.2011 odovzdal kľúče pánovi T. bez ďalších námietok. Nedoplatok za rok 2010 odporca
nebol ochotný uhradiť, pretože išlo o nedoplatok za celý rok a on v tomto období byt neužíval celý rok.

Namietal aj výšku úrokov z omeškania, ktoré si navrhovateľka uplatnila vo výške 18,25% ročne.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní nesporne zistil, že účastníci uzavreli
zmluvu o nájme jednoizbového bytu č. 11 v A. ul. D. X, blok č. X a nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu
určitúod8.8.2010do31.7.2011.Výškaúhradybolapovzájomnejdohodestanovenánasumu250,00eur
mesačne. Konštantná čiastka bola 137,75 eur, variabilná čiastka predstavovala predpis SVB 76,51 eur,

káblová TV 9,13 eur, elektrická energia 26,61 eur. V zmluve bolo dohodnuté, že konštantná čiastka môže
byť zvýšená len pri preukázateľnej medziročnej miere inflácie o viac ako 5% od dátumu uzavretia zmluvy
len do výšky skutočného nárastu. Táto zmena bude riešená dodatkom zmluvy, alebo novou zmluvou.
Dátum podpísania dodatku bude považovaný za nový dátum uzatvorenia zmluvy. Variabilná čiastka je
daná súčtom poplatkov, spojených s prevádzkovaním bytu, ktoré je povinný zaplatiť prenajímateľ tretím

subjektom. Výška tejto čiastky bude menená podľa aktuálnych predpisov, uvedených platieb, resp. pri
ich vzniku alebo zániku ďalších platieb. Úhrada platieb bola dohodnutá tak, že bola splatná vždy k 20.-
temu dňu bežného mesiaca vopred. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky
v priebehu konania vo výške 1.212,98 eur a súhlasu odporcu s týmto dispozitívnym úkonom, okresný
súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v predmetnej časti zastavil. Predmetom konania zo strany

navrhovateľky boli nedoplatky na bežnom nájomnom za mesiace február až apríl 2011. Nespornou
skutočnosťou bolo, že odporca zaplatil navrhovateľke v roku 2011 za mesiac február sumu
220,00 eur, za mesiac marec sumu 150,00 eur a za mesiac apríl sumu 130,00 eur. Medzi účastníkmi bolo
ustálené, že nájomné s prihliadnutím na všetky okolnosti malo byť platené do konca mesiaca apríl 2011.
K zániku nájmu nedošlo žiadnym spôsobom dohodnutým v zmluve o nájme; zo strany otca odporcu

boli kľúče od bytu odovzdané zástupcovi navrhovateľky dňa 9.4.2011. V konaní bolo preukázané, že od
1.5.2011 bola uzavretá ďalšia zmluva o nájme predmetného bytu a na strane odporcu bolo preukázané,
že od 3.4.2011 uzatvoril inú zmluvu o prenájme bytu.

Okrem nedoplatku za mesiace február, marec a apríl 2011 si navrhovateľka uplatnila časť nedoplatku
za vyúčtovanie za rok 2010, ktoré vyčíslila nasledovným spôsobom: celkový nedoplatok za rok 2010

bol 434,41 eur. Za obdobie trvania nájmu v roku 2010 od 8.8.2010 do 21.12.2010 bolo 145 dní a pri
počte dní v roku 2010 - 365 dní si navrhovateľka vyčíslila čiastku 172,57 eur za obdobie 145 dní, čo
predstavovalo adekvátnu časť nedoplatku za dané obdobie. V tejto časti odporca návrh navrhovateľky
neuznalvcelomrozsahuapoukázalnaskutočnosť,žepriuzavretínájomnejzmluvynebolispísanéstavy
jednotlivých energií, tepla, vody, ako rozhodujúcich položiek potrebných pri vyúčtovaní. Za takéhoto

skutkového stavu nebolo možné posúdiť, aká časť nákladov vyúčtovaných spoločenstvom vlastníkov
bytov napredmetnýbytprináležalazaobdobieprenájmubytuodporcom.Zcelkovéhovyúčtovaniaza
rok 2010 bolo zrejmé, že došlo aj k zníženiu predpisu platieb od mesiaca júl bez bližšieho zdôvodnenia.
V tejto časti uplatneného návrhu prvostupňový súd dospel k záveru, že nie je dostatočne preukázané,
v akom rozsahu zodpovedá odporca za vzniknutý nedoplatok za rok 2010. Na to, aby navrhovateľka

mohla preukázať opodstatnenosť svojho nároku, by bolo potrebné, aby v čase začatia nájmu došlo k
presnému odpisu spotrebovaných energií, vody a podobne. V prípade jednotlivých zmlúv, ktoré účastníci
predkladali ako dôkazy, jednak zo strany navrhovateľky (ďalšia zmluva s nájomcom od 1.5.2011) a tiež
zmluva, ktorú predkladal odporca so svojím prenajímateľom, boli aj stavy energií v čase začatí nájmu.
Keďže tento údaj absentoval v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, žiadny hodnoverný dokladna preukázanie výšky spotreby zo strany odporcu súd nemal k dispozícii a preto nemohol v tomto smere
posúdiť nárok navrhovateľky ako dôvodný, v dôsledku čoho v tejto časti jej návrh zamietol.

Medziúčastníkmikonaniaboladohodnutávýškaúhradyzanájom,vychádzajúc zozmluvy1/2010

takým spôsobom, že bola stanovená konštantná čiastka 137,75 eur a variabilná, ktorá predstavovala
súčet platieb a to predpis SVB, káblová televízia a elektrická energia. V zmluve bolo dohodnuté, že
konštantnú čiastku možno meniť len dodatkom k zmluve, alebo novou zmluvou, variabilná časť bola
súčtom platieb prenajímateľa vyúčtovaná tretím subjektom. Výška tejto čiastky mohla byť menená
podľa aktuálnych zmien predpisov platieb. V čase uzavretia nájomnej zmluvy predpis zodpovedal výške

uvedenej v zmluve a mesačný predpis SVB bol 76,51 eur. Navrhovateľka prostredníctvom svojho
zástupcu dokladovala súdu, že od 1.2.2011 došlo k zvýšeniu poplatkov za byt a to zo sumy 76,51
eur na sumu 122,82 eur. Evidenčný list pre výpočet záloh za služby bytu od 1.7.2010 vychádzal z
počtu dvoch osôb, pri výške predpisu záloh od 1.2.2011 z počtu troch osôb (nesporné bolo, že odporca
žil v byte s priateľkou a maloletým dieťaťom). Evidenčný list bol vystavený 28.2.2011 za obdobie od
1.2.2011, pričom v konaní bolo sporné, kedy táto skutočnosť bola oznámená odporcovi. Odporca tvrdil,

že o zvýšení výšky tejto položky sa nikdy nedozvedel, naopak zástupca navrhovateľky tvrdil, že táto
skutočnosť mu bola oznámená telefonicky a následne doporučenými zásielkami, ktoré boli zasielané
odporcovi na adresu jeho trvalého bydliska A., J. X. Súdu prvého stupňa bol predložený podací lístok
s dátumom 24.5.2011, 22.7.2001 a 16.8.2011. Zároveň zástupca navrhovateľky predložil súdu čestné
prehlásenie predsedu SVB, Košútska 10, 12, 14, ktorý prehlásil, že evidenčné listy pre výpočet záloh

za službu bytu za rok 2011 boli odovzdávané vlastníkom bytov na prelome mesiacov február až marec
2011, najneskôr však do polovice mesiaca marec 2011. Odporca potvrdil skutočnosť, že mu bol zaslaný
doporučený list v mesiaci máj 2011, avšak tvrdil, že jeho obsahom nebol evidenčný list pre výpočet
záloh za služby bytu od 1.2.2011. Poprel aj skutočnosť tvrdenú zástupcom navrhovateľky, že
zvýšenie platieb od februára 2011 mu bolo dané do schránky prináležiacej k bytu, v ktorom

býval. Pri porovnaní evidenčného listu pre výpočet záloh za služby k bytu k
1.7.2010 a k 1.2.2011 bol podstatný rozdiel vo zvýšení za dodávku tepla a ohrev teplej vody. Menšie
zvýšenia sa týkali fondu opráv a vodného, stočného, teplej a studenej vody. Výpočet v prvom prípade bol
urobený pre dve osoby, v druhom prípade pre tri osoby. Navrhovateľka v konaní rozhodným spôsobom
nepreukázala, kedy doručila odporcovi evidenčný list zo dňa 28.2.2011 s predpisom od 1.2.2011),

pretože ústne oznámenie, ani vhodenie do schránky nebolo v jej možnostiach preukázať. Jediným
dokladom je doporučená zásielka z mesiaca máj 2011. Vychádzajúc z textu nájomnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania a to článku III. bolo prvostupňovým súdom ustálené, že v zmluve označená
cena nájmu - variabilná čiastka sa mohla meniť podľa platby tretím subjektom, podľa aktuálnych zmien
predpisov, resp. vzniku a zániku ďalších platieb. V čase uzatvorenia zmluvy predpis SVB bol 76,51 eur,

tento sa k 1.2.2011 zvýšil na 122,82 eur, teda rozdiel predstavoval čiastku 46,31 eur. Na základe takto
vykonaného dokazovania okresný súd návrh navrhovateľky, ktorá si uplatňovala nedoplatky nájomného
za mesiace február, marec, apríl 2011 zo strany odporcu posúdil ako dôvodný. Zvýšenie poplatkov
a služieb, ktoré bolo k 1.2.2011 bolo povinnosťou vlastníka bytu platiť tretím subjektom a v zmysle
nájomnej zmluvy táto povinnosť následne prechádzala vo vzťahu k navrhovateľke na odporcu. Bežnou

praxou pri spoločenstvách vlastníkov bytov je, že zvýšenie poplatkov sa datuje k skoršiemu obdobiu,
ako je vyhotovený evidenčný list, teda v možnostiach navrhovateľky nebolo možné oznámiť odporcovi
k 1.2.2011 zvýšenie týchto poplatkov. Ide o platby, ktoré navrhovateľka bola povinná platiť (v prípade
ich neuhradenia by mala nedoplatok, ktorý by bol sankcionovaný), a preto súd prvého stupňa zaviazal
odporcu zaplatiť zvýšené poplatky za obdobie v uvedených mesiacoch, nakoľko to vyplývalo z uzavretej

zmluvy. Odporca za mesiac február zaplatil 220,00 eur, rozdiel do zvýšenej sumy, ktorá sa navýšila v
danom mesiaci o 46,31 eur bol 76,31 eur, v marci zaplatil 150,00 eur, rozdiel teda predstavoval sumu
146,31 eur a v apríli zaplatil sumu 130,00 eur, rozdiel bol 166,31 eur. Celkový nedoplatok za toto obdobie
bol vo výške 388,93 eur, ktoré bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke. Vo zvyšnej časti
uplatneného návrhu po čiastočnom späťvzatí, a to v sume 172,57 eur okresný súd návrh navrhovateľky

zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože odporca si trovy konania neuplatnil a
navrhovateľke podľa úspechu vo veci by trovy konania neprináležali. Navrhovateľka bola neúspešná v
súčte čiastočného späť vzatia, vo výške 1.212,98 eur a v časti zamietnutia 172,57 eur a úspech mala

len v sume 388,93 eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a to proti výroku, ktorým
mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 388,93 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľky bude zamietnutý.

Uviedol, že nesúhlasí so zaplatením zvýšeného nájomného za mesiace február až apríl 2011 v celkovej
sume 388,93 eur, pretože navrhovateľka v konaní vôbec nezdokladovala doručenie evidenčného listu
odporcovi na zvýšené nájomné zo sumy 250,00 eur na sumu 296,31 eur. Navrhovateľka ani raz o tom,
že je potrebné zaplatiť zvýšené nájomné neargumentovala, a to ani pri preberaní bytu dňa 9.4.2011.
Nepreukázala v konaní že evidenčný list doručila aj odporcovi. Tvrdenie, že bol vhodený do schránky

je irelevantné. Taktiež tvrdenie že dňa 23.5.2011 bol odporcovi zaslaný list o zvýšení nie je pravdivé,
pretožetentolistresp.jehoobsahvžiadnomprípadenepojednávaanemôžebyťnasúdepredloženýako
dôkaz, že odporca obdržal evidenčný list o zvýšení nájmu. Z obsahu listov z 22.7.2011 a 16.8.2011 nie
je zrejmé, že by mu oznámili zvýšenie nájmu. Z tohto dôvodu odvolateľ považoval nárok navrhovateľky
za neoprávnený.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu v písomnom podaní svojho zástupcu zo dňa 27.7.2012

uviedla, že berie späť zmenu návrhu, ktorú podala na súde dňa 28.3.2012 a vracia sa k pôvodnej žalobe
a to v zmysle zmluvy o nájme č. 1/2010 uzavretej medzi účastníkmi.

Žiadala, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke za mesiace október až december 2010 sumu
250,00 eur za každý mesiac osobitne za mesiac január 2011 vo výške 296,31 eur za mesiac február
2011 vo výške 46,31 eur, nedoplatok ročného vyúčtovania za rok 2010 vo výške 434,31 eur, platba

nájomného za apríl 2011 dvakrát 296,31 eur, platba nájomného za mesiac máj 2011 vo výške 166,31
eur, a platba nájomného za mesiac jún a júl 2011 dvakrát vo výške 296,31 eur a zároveň aby bol odporca
zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy vo výške 106,00 eur, vrátane úrokov z omeškania z uvedených
čiastok v rozsahu stanovenom Občianskym zákonníkom od dátumu ich vzniku po dátum ich úhrady.

Uviedla, že žiada len to, čo vyplýva z riadne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi. Odporca nemal obavu

z prípadného súdneho sporu, no navrhovateľka predpokladala, že záväzky, ktoré si svojou činnosťou
vytvorí, je povinný si i vyrovnať. V priebehu súdneho sporu s ohľadom na zaťažovanie súdu a tretích
osôb ustupovala z pôvodných oprávnených požiadaviek na symbolické nespochybniteľné minimum. I z
tohto absolútneho minima bola zo strany súdu ešte skrátená časť oprávneného záväzku odporcu, no
napriek tomu sa navrhovateľka proti rozsudku vo veci samej neodvolala.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 388,93 eur do

troch dní od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku o trovách konania potvrdil.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuvykonania,ktorémupredchádzalo,dospelkzáveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh
navrhovateľky aj správne právne posúdil.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporcu uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom nepochybne vyplýva, že účastníci dňa 8.8.2010 uzavreli
nájomnú zmluvu v zmysle ust. § 686 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej navrhovateľka prenajala
odporcovi jednoizbový byt č. 11 na ul. Košútska 2 blok 2 v Martine a to na dobu určitú od 8. 8. 2010

do 31. 7. 2011. V uvedenej nájomnej zmluve sa účastníci dohodli aj o výške nájomného v časti III.
Cena nájmu, pričom výška úhrady bola stanovená po vzájomnej dohode účastníkov na sumu 250,00
eur mesačne. Táto čiastka je tvorená konštantnou čiastkou vo výške 137,75 eur a variabilnou čiastkou- predpis SVB vo výške 76,51 eur, poplatok za káblovú televíziu v sume 9,13 eur a poplatok za
elektrickú energiu v sume 26,61 eur. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že konštantná čiastka môže
byť zvýšená len pri preukázateľnej medziročnej miere inflácie o viac ako 5% od dátumu uzatvorenia

zmluvy a len do výšky skutočného nárastu. Táto zmena bude riešená dodatkom zmluvy, alebo novou
zmluvou. Dátum podpísania dodatku bude považovaný za nový dátum uzatvorenia zmluvy. Variabilná
čiastka je však daná súčtom poplatkov spojených s prevádzkovaním bytu, ktoré je povinný zaplatiť
prenajímateľ tretím subjektom. Jedná sa najmä o platby v prospech dodávateľa elektrickej energie,
správcu, mestského úradu a zákonné platby (TV, rozhlas a pod.). Výška tejto čiastky bude menená podľa

aktuálnych zmien predpisov uvedených platieb, resp. vzniku alebo zániku ďalších platieb. V časti IV. sa
zmluvné strany dohodli, že úhrada za nájom je splatná k rukám prenajímateľa vždy do 20.-
teho dňa bežného mesiaca a to dva mesiace vopred. Z evidenčného listu pre výpočet záloh za služby
bytu zo dňa 16.6.2010 vyplýva ich výška v celkovej výške 76,51 eur, s tým že pre výpočet
boli zohľadnené dve osoby; evidenčný list pre výpočet záloh za služby bytu zo dňa 28.2.2011
však už stanovuje poplatky a služby v celkovej sume 122,82 eur pri zohľadnení počtu

troch osôb. Z ročného vyúčtovania za rok 2010 týkajúceho sa prenajatého bytu s dátumom vystavenia
18.3.2011 vyplýva nedoplatok v sume 434,41 eur. Listom zo dňa 28.2.2011 navrhovateľka oznámila
odporcovi zmenu výšky mesačných zálohových platieb s účinnosťou od 1.2.2011 zo sumy 76,51 eur
na sumu 122,82 eur a z doporučeného listu adresovaného odporcovi zo strany navrhovateľky dňa
23.5.2011 vyplýva, že navrhovateľka zaslala odporcovi kópiu vyúčtovania predmetu nájmu za rok 2010

a taktiež kópiu výmeru mesačných zálohových platieb predmetu nájmu platný od mesiaca február 2011.
Navrhovateľka po uzavretí zmluvy o nájme č. 1/2010 zo dňa 8.8.2010 teda nemenila konštantnú čiastku
nájomného stanovenom na sumu 137,75 eur, ale v dôsledku zmeny mesačného predpisu platieb na rok
2011 za prenajatý byt vystaveného spoločenstvom vlastníkov bytov bola menená len variabilná čiastka
úhradyzaprenajatýbyt,tvorenásúčtompoplatkovspojenýchsjehoprevádzkovaním,ktorébolapovinná

navrhovateľka ako prenajímateľ bytu zaplatiť tretím subjektom. Výška tejto variabilnej čiastky v zmysle
zmluvy mohla byť menená podľa aktuálnych zmien predpisov uvedených platieb, resp. vzniku alebo
zániku ďalších platieb. Táto variabilná čiastka teda nemusela byť menená žiadnym dodatkom k zmluve,
ako to nesprávne uvádzal na svoju obranu odporca v konaní.

Rovnako navrhovateľka v konaní preukázala, že minimálne od mesiaca máj 2011 (na

základe jej doporučeného listu zo dňa 23.5.2011 adresovaného odporcovi) bola odporcovi známa výška
vyúčtovania za predmetný byt za rok 2010, ako aj výmer mesačných zálohových platieb predmetu nájmu
platný od 1.2.2011. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v tejto časti preukázala dôvodnosť
svojho nároku, a preto okresný súd postupoval správne, keď zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
sumu 388,93 eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust. §
132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Úvaha okresného súdu v súdenej veci nebola ľubovoľná,
ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v

dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní
preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov
zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2
O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna

úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že zhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak,
aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie
vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Odvolací súd vo
všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu
pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s

tými tvrdeniami, ktoré umožňujú návrhu (žalobe) vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane
druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu
proti návrhu (žalobe). Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná
a pre rozhodnutie dôležitá, postihuje nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou
dôkaznú povinnosť. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia

účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, žetvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade
u každej procesnej strany, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Zároveň odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania ktoré

plne zodpovedá ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých procesných strán
v tomto súdnom konaní, ako aj skutočnosti že odporca si voči navrhovateľke náhradu trov konania v
tomto konaní neuplatnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý rozhodnutím

odvolacieho súdu.

Preúplnosťodvolacísúdpoznamenáva,ženakoľkonavrhovateľkanenapadlarozsudokokresnéhosúdu
odvolaním, v inej časti (ako v časti, proti ktorej podal odvolanie odporca), nemohlo byť rozhodnutie súdu
I. stupňa preskúmavané. Navyše späťvzatie už učineného procesného návrhu, ktorým je späťvzatie
návrhu na začatie konania (ako to učinila navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu) Občiansky

súdny poriadok účastníkovi konania neumožňuje. Ak navrhovateľ zoberie žalobu (návrh na začatie
konania) celkom alebo späť, nemôže späťvzatie odvolať (judikatúra Najvyššieho súdu SR publikovaná
pod č. 60/1999). Aj keď navrhovateľka nazvala svoj dispozitívny úkon ako „späťvzatie zmeny návrhu
zo dňa 28.3.2012“, z posúdenia tohto procesného úkonu krajským súdom v súlade s ust. § 41 ods. 2
O.s.p. vyplýva, že sa jednalo o čiastočné späťvzatie návrhu, a preto platí argumentácia odvolacieho

súdu uvedená vyššie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej patrí náhrada trov proti
odporcovi, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva,

že by navrhovateľke v súvislosti s týmto odvolacím konaním nejaké trovy vznikli, a ani samotná
navrhovateľka nevzniesla procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., a preto
jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Zároveň odvolací súd postupom v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu opravu
napadnutého rozsudku v jeho záhlaví tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti, aby v ňom bolo správne

uvedené priezvisko splnomocneného zástupcu navrhovateľky uvedeného v tejto časti napadnutého
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.