Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/224/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220018
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1209220018.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej

veci navrhovateľa: A.J.P. PETRUS spol. s.r.o., so sídlom Drobného 22, Bratislava, zast. JUDr. Petrom
Arendackým, advokátom so sídlom Čapkova č. 2, Bratislava, proti odporkyni: W.. N. W. Y., L.. Y., Z. I.N.
XXXXX/XXG, Z., zast. JUDr. Kristiánom Kurthym, bytom Hollého 22, Šaľa, o odporovateľnosť právneho
úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2009, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že zmluva uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, Bratislava,

IČO: 35 814 021 a odporkyňou, registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu pod č. O.-XXXX/XX dňa 16. 11. 2006, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti:

- rozostavaný byt. č. XXX-X na X. poschodí bytového domu na B. U.. Č.. XX, M.. Č.. XXXXX, postavenom
na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX F. XXXX/XXX a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX,

- spoluvlastnícky podiel vo výške 1/14 na rozostavanom nebytovom priestore č. X-I. garáž,
nachádzajúcim sa v bytovom dome na B. U.. Č.. XX, M.Ú.. Č.. XXXXX, B. na B.. Č.. XXXX/XXX, XXXX/
XXX F. XXXX/XXX a k priestoru prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo
veľkosti XXXXXX/XXXXXXX,

v súčasnosti už dostavané a zapísané na LV č. XXXX, vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave,
Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, pre kat. úz. Ružinov, je voči navrhovateľovi právne
neúčinná.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako členka Stavebného bytového družstva Trenčianska, so
sídlom Bajkalská 22, Bratislava, IČO: 35 814 021 (ďalej len „SBD Trenčianska“), uzatvorila dňa 26.
06. 2005 s SBD Trenčianska kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti,
a na základe ktorej Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu povolila
dňa 16. 11. 2006 vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne pod č. O.-XXXX/XXXX. V

rozhodnom čase mal navrhovateľ voči SBD Trenčianska splatnú pohľadávku v celkovej výške 22.522,84€ (678.523,20 Sk) s príslušenstvom, priznanú priloženými právoplatnými rozsudkami Okresného
súdu Bratislava II. Vychádzajúc z opísaného skutkového stavu mal navrhovateľ za to, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi dlžníkom navrhovateľa a odporkyňou, ako osobou v postavení spoločníka

navrhovateľa (členka družstva), je voči navrhovateľovi právne neúčinná, pokiaľ odporkyňa nepreukáže,
že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako svojho
veriteľa. Podľa názoru navrhovateľa samotné postavenie odporkyne ako členky družstva (dlžníka),
vylučuje preukázanie nemožnosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko je povinnosťou
odporkyne spadajúcou pod pojem náležitej starostlivosti zaujímať sa o hospodárenie družstva, stav

jeho pohľadávok a záväzkov. Záverom svojho návrhu navrhovateľ dodal, že ukrátenie uspokojenia
jeho vymáhateľnej pohľadávky spočíva v skutočnosti, že predmetný byt, ktorý bol napadnutou kúpnou
zmluvou prevedený do vlastníctva odporkyne, bol vystavaný z členských vkladov odporkyne do SBD
Trenčianska, ktoré sa stali majetkom družstva, a ktoré pri prevode bytu boli započítané do kúpnej ceny,
čím odporkyňa získala z družstva majetok v hodnote prevádzaného bytu, za ktorý však zaplatila iba
zlomok ceny.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 16. 11. 2010, č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX, návrh navrhovateľa zamietol
z dôvodu, že v danom prípade neboli naplnené všetky zákonom stanovené kumulatívne podmienky,
ktoré sú predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči dlžníkovi SBD
Trenčianska, ako aj dodržanie zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej sa

možno úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu. Nakoľko však odporkyňa, ktorá s dlžníkom
navrhovateľa, SBD Trenčianska, platne uzatvorila Zmluvu o prevode vlastníckeho práva, za prevádzané
nehnuteľnosti riadne a včas uhradila cenu dohodnutú v Zmluve o obstaraní bytu v znení Dodatku č.
1, zodpovedajúcu trhovej cene nehnuteľností v čase prevodu vlastníckeho práva, objektívne nedošlo
k zmenšeniu majetku SBD Trenčianska ako dlžníka. Súčasne súd konštatoval, že odporkyni sa v

konaní úspešne podarilo vyvrátiť domnienku danosti úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosti
odporkyne o tejto skutočnosti. Záverom súd dodal, že by podľa neho bolo v rozpore s dobrými mravmi,
preniesť zodpovednosť za škodu spôsobenú SBD Trenčianska niektorými z členov predstavenstva,
ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone funkcie, v súvislosti s vedením účtovníctva, na jednotlivých
členov družstva, a teda aj na odporkyňu, ktorá podľa súdu ani pri vynaložení náležitej starostlivosti

nemohla mať vedomosť o účtovaní SBD Trenčianska v rozpore so zákonom a o viacerých záväzkoch
SBD Trenčianska, ktoré neboli zavedené v účtovníctve a v dôsledku ktorých nevykazovalo družstvo po
hospodárskej stránke taký stav, z akého vychádzala odporkyňa pri uzatváraní predmetných zmlúv.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že tak zo Zmluvy o obstaraní bytu, tak aj zo Zmluvy o prevode rozostavaného bytu a
rovnako zo skutočnosti, že odporkyňa vstúpila do SBD Trenčianska jednoznačne vyplýva, že odporkyňa
mala záujem obstarať si byt v právnom rámci SBD Trenčianska. S poukazom na čl. 9 body 1. a 2. stanov
SBD Trenčianska uviedol, že odporkyňa sa zaviazala uhrádzať ďalšie členské vklady, ktoré sa stali

súčasťou imania SBD Trenčianska. Ohľadom kúpnej ceny mal navrhovateľ za to, že odporkyňa družstvu
uhradila sumu 1.496.911,- Sk hoci hodnota nehnuteľností bola zmluvnými stranami dohodnutá vo
výške 1.518.204,- Sk. Odporkyňa teda nevložila do imania SBD Trenčianska prostriedky zodpovedajúce
hodnote bytu a podielu na nebytovom priestore. Preukazuje to aj odporkyňou predložený znalecký
posudok, podľa ktorého ku dňu podpisu Zmluvy o prevode rozostavaného bytu mal byt a podiel na

nebytovom priestore hodnotu 1.580.000,- Sk, pričom záporný rozdiel vo výške 83.000,- Sk je podľa
názoru navrhovateľa podstatným deficitom v príjmoch SBD Trenčianska. Podľa neho aj keby SBD
Trenčianska s odporkyňou Zmluvu o prevode rozostavaného bytu nikdy neuzavrelo, odporkyňa by do
imania SBD Trenčianska finančné prostriedky vložiť musela, nakoľko išlo o povinnosť zo Zmluvy o
obstaraní bytu a stanov SBD Trenčianka. Zo skutkového stavu podľa navrhovateľa naviac vyplýva, že

SBD Trenčianska konalo v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, pričom minimálne išlo o úmysel nepriamy.
Navrhovateľ nevylúčil ani priamy úmysel, čo naznačuje skutočnosť, že SBD Trenčianska malo v zmysle
Zmluvy o obstaraní bytu previesť na členov hotové skolaudované byty, a nie rozostavané skolaudované
byty. Rovnako v zmysle Zmluvy o obstaraní bytu malo SBD Trenčianska podať návrh na zápis
vlastníckeho práva člena k dokončenému bytu do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2007, no návrh na vkladvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný k rozostavanému bytu už 19. 07. 2005, pričom
už v Dodatku č. 1 k Zmluve o obstaraní bytu zo dňa 19. 04. 2005 SBD Trenčianska výslovne priznalo
svoju insolventnosť. Navrhovateľ sa nestotožnil ani so záverom prvostupňového súdu ohľadom otázky

určenia rozhodného dňa pre posúdenie existencie úmyslu družstva ukrátiť navrhovateľa a vedomosti
odporkyne o tomto úmysle, nakoľko podľa neho je rozhodným právny stav v dobe, keď nastali vecno-
právne účinky Zmluvy o prevode rozostavaného bytu, a to povolením vkladu vlastníckeho práva. V
súvislosti so solventnosťou SBD Trenčianska navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že predložený
znalecký posudok ku dňu 30. 06. 2005 preukazuje len finančné prostriedky SBD Trenčianska vo výške

150.405,44eur,nieajjehodlhy.Kudňu30.06.2005maloSBDTrenčianskazáväzkyvovýškeminimálne
2.290.299,50 Sk plus príslušenstvo. Po pripočítaní aj záväzku SBD Trenčianska voči navrhovateľovi
vo výške 871.836,67,- Sk a záväzku voči DANUBIA TELECOM- REAL s.r.o. vo výške 2.000.000,-
Sk plus príslušenstvo, záväzky presahujú sumu istiny 5.000.000,- Sk. Z uvedeného potom vyplýva,
že SBD Trenčianska ku dňu 30. 06. 2005 nebolo v takej hospodárskej kondícii, aby bolo schopné
uhradiť všetky svoje záväzky. Odporkyňa podľa neho ani nepreukázala, že ku dňu podpisu Zmluvy o

prevode rozostavaného bytu vyvinula náležitú starostlivosť na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytkol aj namietanie rozporu s dobrými mravmi, čím došlo k vylúčeniu
aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti na prípady, kedy by odporovaný úkon
bol urobený medzi družstvom a členom družstva, čo je podľa neho neprípustné. Pojem spoločník
uvedenývustanovení§42aods.4písm.a)O.z.jepretopotrebnévykladaťvsúladesúčelomustanovení

o odporovateľnosti právnych úkonov.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 04. 02. 2011, v ktorom žiadala
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že v zmysle čl. 2
stanov družstva bolo SBD založené za účelom obstarávania výstavby bytov a nebytových priestorov
do vlastníctva alebo nájmu svojím členom alebo iným subjektom. Tento účel možno podriadiť pod

zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Odporkyňa má za to,
že dojednanie povinnosti členov zaplatiť kúpnu cenu ako ďalší členský vklad je v rozpore so zákonným
ustanovením § 223 v spojení s § 221 OBZ, nakoľko zákon neumožňuje členom družstva, ktoré je
zriadené za účelom podnikania, zaviazať sa k úhrade ďalšieho členského vkladu. Zdôraznila, že za
byt riadne zaplatila dohodnutú cenu, čím bolo SBD Trenčianska za prevedené vlastníctvo poskytnuté

primerané plnenie. Nakoľko podľa odporkyne je Zmluva o obstaraní bytu spotrebiteľskou zmluvou, v
ustanovení Zmluvy o obstaraní bytu a rovnako aj v ustanovení Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
rozostavaného bytu v časti, v ktorej sa uvádza, že cena bytu je totožná s ďalším členským vkladom, je
rozpor s ustanovením § 53 ods. 1 O.z.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. 06. 2012, č. k. XCo XX/XXXX-XXX napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia
uviedol, že podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného JUDr. Ing. Mariánom Raitnerom,
ku dňu podpisu Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu a nebytovému priestoru
predstavovala všeobecná hodnota nehnuteľností sumu 1.580.000,- Sk a uvedená zmluva stanovila v čl.
VI. cenu prevodu nehnuteľností na 1.518.204,- Sk, čo pri rozdiele vo výške 61.796,- Sk (4 %) nie je podľa

odvolacieho súdu adekvátne plnenie vo vzťahu k nadobúdaným nehnuteľnostiam, navyše v prípade,
keď reálna úhrada za prevádzané nehnuteľnosti zo strany odporkyne mohla predstavovať ešte nižšiu
sumu (s poukazom na tvrdenie navrhovateľa o úhrade sumy odporkyňou len vo výške 1.496.911,- Sk),
čo súd v odôvodnení rozhodnutia opomenul posudzovať. Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti
znamená, že odporkyňa sa pri uzatváraní Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

s SBD Trenčianska musí presvedčiť, že tento právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa a nesmie
teda robiť právne úkony na ujmu práv navrhovateľa ako veriteľa. Ak teda v zmysle Dodatku č. 1 k
Zmluve o obstaraní bytu zo dňa 19. 04. 2005 je explicitne uvedená insolventnosť SBD Trenčianska
a s touto skutočnosťou bola uzrozumená aj odporkyňa, čo potvrdila aj vlastnoručným podpisom, a
Zmluva o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu bola uzatvorená až dňa 29. 06. 2005,

t. j. cca 2 mesiace po tom, čo preukázateľne vedela o insolventnosti SBD Trenčianska, nemožno
vylúčiť, že odporkyňa nevynaložila náležitú starostlivosť na spoznanie úmyslu SBD Trenčianska
ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Náležitú starostlivosť treba podľa odvolacieho súdu posudzovať aj s
ohľadomnavedomosťodporkyneoinsolventnostiSBDTrenčianskaavynaloženienáležitejstarostlivosti
odporkyňou vo vzťahu k budúcim právnym úkonom (t. j. v tomto prípade k predmetnej zmluve),

ktoré môžu mať napríklad hospodársky dopad na SBD Trenčianska, aj s ohľadom na akúsi morálnustránku veci a postavenie odporkyne v SBD Trenčianska. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou
navrhovateľa, podľa ktorej inštitút odporovateľnosti je nevyhnutné vykladať aj so zreteľom na jeho účel
a cieľ, a ak je jeho účelom a cieľom ochrániť veriteľov, je potrebné tento inštitút aplikovať v zmysle §

42a ods. 4 písm. a) O.z. aj na člena družstva. V ďalšom uložil súdu prvého stupňa riadne preskúmať
ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa aj s ohľadom na spornú cenu bytu, resp. ďalší členský vklad
a posúdiť náležitú starostlivosť odporkyne.

Z dokazovania vykonaného pred prvým rozhodnutím súdu vo veci samej bolo zistené, že:

Odporkyňa dňa 04. 02. 2004 uzatvorila s SBD Trenčianska zmluvu o obstaraní bytu, podľa ktorej
sa SBD Trenčianska zaviazalo obstarať pre odporkyňu, ako členku družstva, výstavbu bytu č. XXX/

X polyfunkčného bytového domu na B. ulici č. XX v Z., spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k
bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a
pozemku, a to na základe zmluvy o výstavbe bytu uzatvorenej členmi družstva- budúcimi vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. I. bod 6. v spojení s čl. IV. bod 2 písm. b) uvedenej zmluvy
sa odporkyňa zaviazala byt prevziať a uhradiť družstvu „cenu bytu (ďalší členský vklad)“. Podľa čl. V.

uvedenej zmluvy bola cena bytu stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 31.991,57 € (963.778,-
Sk).

Dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, garáže, podpísaným dňa 19. 04. 2005, sa odporkyňa
zaviazalabezzbytočnéhoodkladupouzatvorenídodatku,najneskôrvšaktak,abyňouhradenépeňažné
prostriedky podľa tohto dodatku boli dňa 30. 04. 2005 pripísané na dohodnuté miesto plnenia, uhradiť

družstvuskutočnevynaloženénákladyspojenésvýstavboubytunazákladevystavenejkonečnejfaktúry
(ďalší členský vklad) vo výške 6.979,05 € (210.251,- Sk). Dôvodom bol záväzok družstva zo zmluvy o
úvere zo dňa 06. 07. 2004 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 12. 2004 voči spoločnosti ARDOM, s.r.o.,
zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytového domu.

Zmluvou o prevode vlastníckeho práva uzatvorenou medzi SBD Trenčianska a odporkyňou, dňa

29. 06. 2005, bolo na odporkyňu prevedené vlastnícke právo k rozostavanému bytu č. XXX/X, na
X. I. B. L. Z. X.- B.Ý. T. X.- B., postavený na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, B.. Č.. XXXX/
XXX F. B.. Č.. XXXX/XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX a k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 1/14 na nehnuteľnosti- rozostavanom nebytovom priestore NP1, na 1. nadzemnom

podlaží rozostavaného bytového domu- Polyfunkčný obytný dom- B., B. na B. B.. Č.. XXXX/XXX, B..
Č.. XXXX/XXX F. B.. Č.. XXXX/XXX, vrátane 1/14 spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX, ktorý prislúcha
k rozostavanému nebytovému priestoru. Podľa čl. VI. bod 2/ uvedenej zmluvy, predávajúci podpisom
zmluvy potvrdzuje, že nadobúdateľka (odporkyňa) mu pred uzatvorením tejto zmluvy cenu prevodu

dohodnutú podľa ods. 1/ v zmluve o obstaraní bytu zo dňa 04. 02. 2004 v spojení s dodatkom č. 1 k tejto
zmluve zo dňa 19. 04. 2005, uhradila v plnej výške a zároveň prehlasuje, že nemá voči nadobúdateľke
ďalšie nároky akéhokoľvek charakteru alebo pohľadávky z tejto zmluvy, ani zo zmluvy o obstaraní bytu.

Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorého prevod bol predmetom vyššie uvedenej
zmluvy, bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo

dňa16.11.2006,podč.V-XXXX/XXXX.ZároveňuvedenýmrozhodnutímSprávykatastrabolzamietnutý
návrh na vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXXX/XXXXXXX F. XXXXX/
XXXXXXX k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, parc. č. XXXX/XXX- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 213 m2 a k priľahlému pozemku parc. č. XXXX/XX- ostatné plochy o výmere 37 m2,
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L..

Z predložených právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II, v konaniach
vedených pod sp. zn. XXCb/XXX/., XXCb/XX/XX, XXCb/XX/XX, XXCb/XX/XX, XXCb/XX/XX, XXCb/
XX/XX, XXCb/XX/XX, XXCb/XX/XX, XXCb/XX/XX, mal súd za preukázanú existenciu vymáhateľnej
pohľadávky navrhovateľa vo výške 22.522,84 € voči SBD Trenčianska.Znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaným znalcom JUDr. Ing. Mariánom Raiterom, predloženým
v konaní odporkyňou, bola ku dňu 29. 06. 2005, cena bytu stanovená na 46.326,51 € (1.395.632,50
Sk) a cena nebytového priestoru (garážového státia) stanovená na 6.101,01 € (183.798,98 Sk), spolu

zaokrúhlene 52.446,39 € (1.580.000,- Sk).

Z protokolu o kontrole nakladania s členskými vkladmi a hospodárení SBD Trenčianska, dňa 20. 09.
2006 začala komisia zvolená členskou schôdzou družstva, pozostávajúca z troch členov: p. Z., B.. N.,
B.. N., vykonávať kontrolu nakladania s členskými vkladmi a kontrolu hospodárenia SBD Trenčianska.

Z odporkyňou predloženého potvrdenia spol. DuoComp s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo družstva
vyplynulo, že za účelom vykonania kontroly účtovníctva a účtovných dokladov kontrolnou komisiou,

boli komisii predložené účtovné dokumenty ku dňu 31. 12. 2005, ako aj dokumentácia za rok 2006.
Zároveňspol.DuoComps.r.o.potvrdila,ževúčtovníctvenebolvedenýdlhvočinavrhovateľovi,oktorého
pohľadávke voči družstvu nevedeli a neúčtovali.

Svedok R.. F.. X. N., ktorý žaluje SBD Trenčianska v konaní vedenom na tunajšom súde, ktoré doposiaľ
nie je právoplatne skončené, vo svojej výpovedi tvrdil, že členovia boli na členských schôdzach družstva

informovaní o všetkých záväzkoch družstva, a to aj voči navrhovateľovi, avšak nevedel uviesť, prečo
tieto skutočnosti nie sú zaprotokolované v zápisniciach z jednotlivých schôdzí. Menovaný svedok sa
tiež nevedel vyjadriť k tomu, či finančné prostriedky poskytnuté členmi bytového družstva predstavovali
cenu za nadobudnuté byty alebo ďalšie členské vklady.

Svedok T. N., ako člen SBD Trenčianska a zároveň jeden z poverených členov komisie, vo svojej

výpovedi potvrdil, že z vykonanej kontroly v roku 2006 zistili, že družstvo je solventné, jeho peniaze,
majetok a pohľadávky prevyšujú jeho záväzky. Rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami družstva v tom
čase bol viac ako milión slovenských korún. O pohľadávke navrhovateľa voči družstvu nemal vedomosť,
tiež nevedel o tom, že by navrhovateľ niekedy kontaktoval niektorého z členov družstva. Jeho výpoveď
zároveň potvrdila skutočnosť, že v účtovníctve družstva boli viaceré nezrovnalosti.

Predsedníčka SBD Trenčianska B.. S. Z. vo svojej prvej výpovedi uviedla, že družstvo disponovalo
v rokoch 2004 až 2006 dostatkom finančných prostriedkov. Jednotlivých členov družstva o sporoch s
navrhovateľom neinformovali, nakoľko nepredpokladali, že by vzhľadom na okolnosti družstvo mohlo
spory prehrať. Svedkyňa na margo spolupráce s navrhovateľom uviedla, že na základe ústnej dohody
tento sprostredkovával záujemcov o kúpu bytov. B. Y. F. R.. F.. N. v spolupráci s konateľom navrhovateľa

JUDr. V. boli zakladateľmi projektu výstavby bytového domu na B. ulici, za účelom ktorého bolo
družstvo aj založené, a ktoré nevykonávalo žiadnu podnikateľskú činnosť. Zo strany svedkyne boli
súdu predostreté problémy a nespokojnosť vo vzťahu k spolupráci s navrhovateľom, ktorými sa
však súd nezaoberal, nakoľko to nie je predmetom tohto konania. Svedkyňa záverom dodala, že
konateľ navrhovateľa JUDr. Jurkovič sa zúčastňoval pracovných porád predstavenstva družstva a bol

informovaný o finančných tokoch SBD Trenčianska, dokonca v určitom období mal aj podpisové právo
vždy spolu s jedným členom predstavenstva podpisovať bankové finančné transakcie. Tiež uviedla, že
navrhovateľ mal vedomosť o tom, že uvedené faktúry nie sú zavedené v účtovníctve, nakoľko v zbierke
listín sa účtovné závierky navrhovateľa nenachádzajú. Svedkyňa nevedela potvrdiť ani vyvrátiť, či by
iný člen predstavenstva mohol informovať členov družstva o prebiehajúcich sporoch. Dodala, že členov

družstva neinformovali ani o spore medzi SBD Trenčianska a Ing. Arch. N.. Záverom svedkyňa potvrdila,
že v čase podpisovania kúpnych zmlúv, na družstvo okrem exekúcie z roku 2004 neboli vedené žiadne
iné exekúcie.

Svedkyne W.. F. W. J. F. W.. R. Š. svojimi výpoveďami zhodne potvrdili, že nemali vedomosť o
pohľadávke navrhovateľa a tiež R.. F.. N. voči družstvu. Dozvedeli sa to až z navrhovateľom podaných

žalôb. Svedkyňa Štofková zároveň uviedla, že na jednej z členských schôdzí družstva Ing. N., ktorý
členov informoval o potrebe doplatiť družstvu ešte 6 miliónov slovenských korún, na otázku jednej členky
družstva uviedol, že ide o skutočne posledné navýšenie.Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. X. M., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, vypracovaného na žiadosť vlastníkov bytov bytového domu na B. U. Č..
XX O. Z. bolo zistené, že kontrola vykonaná v roku 2006 bola vykonaná v potrebnom rozsahu a

v súlade so zákonom o účtovníctve, s tým že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli známe v
čase, keď sa o nich účtovalo. Podľa predložených dokladov okrem v posudku uvedených faktúr sa v
účtovníctve nenachádzali žiadne záväzky spol. A.J.P. PETRUS, spol. s.r.o. a družstvo malo ku dňu
30. 06. 2005 stav finančných prostriedkov vo výške 150.405,44 € (4.531.114,24 Sk). Znalkyňa pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z účtovných podkladov poskytnutých SBD Trenčianska,

ktorých zoznam je súčasťou znaleckého posudku.

Výsledky vykonaného auditu potvrdili v konaní naznačené pochybnosti o vedení účtovníctva a
hospodárení SBD Trenčianska a poukázali na mnohé chyby, nezrovnalosti a porušovanie viacerých
zákonov z oblasti účtovníctva a daňovníctva. Predmetom vykonaného auditu bola kontrola účtovníctva
družstva od jeho vzniku (rok 2001) až do roku 2006.

Po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie súd doplnil dokazovanie

výpoveďou znalca JUDr. Ing. Mariána Raitera, opätovným vypočutím odporkyne, svedkyne B.. S. Z.,
ako aj novo predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovné:

Svedok Ing. JUDr. W. L., ktorý znaleckým posudkom č. X/XXXX určil všeobecnú hodnotu bytu, vo
svojej výpovedi uviedol, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o oceňovaní nehnuteľnosti uvažuje
s troma hodnotami nehnuteľností. Východisková hodnota je hodnota, za ktorú sa dá vytvoriť taká istá

alebo porovnateľná nehnuteľnosť v danom čase a priestore. Druhou hodnotou je technická hodnota,
tou je všeobecná hodnota znížená o amortizáciu nehnuteľnosti, čo v prípade odporkyne neexistovalo a
treťou hodnotou je všeobecná hodnota ako najvyššia hodnota, ktorá za vyhláškovú cenu umožňuje kúpu
nehnuteľnosti v prípade, že zmluvné strany sa na takejto cene dohodnú. Znalec potvrdil, že pri výpočte
troma metódami na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti môže byť výsledná hodnota výrazne

odlišná. Aj v rámci jednej lokality závisí cena aj od polohy konkrétneho bytu a výsledkom môže byť
tiež rôzna cena. Odporkyňa zaplatila za nehnuteľnosť sumu 1.518.204,- Sk. Z hľadiska východiskovej
hodnoty nehnuteľnosti je podľa znalca 50 %- né navýšenie východiskovej hodnoty pri kúpnej cene
neadekvátne. Vzhľadom na to, že zmluvné strany neinformovali o tvorbe kúpnej ceny, tak je možné
vychádzať len zo zaplatenej kúpnej ceny. Podľa názoru znalca táto cena je neadekvátne vysoká. To

je 50 % marža, čo je nezvyklé. Trhová cena bytu odporkyne bola podľa znalca v danom období nižšia
ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti ním určená v znaleckom posudku. Všeobecná hodnota zvykne
byť vyššia, napr. keď sa kúpi byt a berie sa úver, všeobecná hodnota je vyššia ako reálna kúpna cena.
Vyplýva to aj zo skúseností z úverov na základe znaleckých posudkov na všeobecnú hodnotu, ktorá
býva vyššia. Vo vzťahu k porovnaniu všeobecnej a trhovej hodnoty znalec uviedol, že tu by bolo potrebné

vychádzať z materiálov realitných kancelárií, ktoré predávajú nehnuteľnosti a určujú cenu za m2. Touto
cenou tvoria trh. Trhové ceny v katalógoch realitných kancelárií treba dať o 7 % dole. Znalec uviedol, že
jehocenabolaeštevyššiaakotrhová.Jehopredpokladje,ževdanomobdobísacenazam2pohybovala
odcca30.do35.000Sk/m2.Najväčšímfaktorom,ktorýovplyvňujetentorozdieljetrhsnehnuteľnosťami.
V každom prípade rozhodujúcu váhu má východisková hodnota nehnuteľnosti, pretože tá zohľadňuje

technický stav, a pre túto je rozhodujúci koeficient vplyvu vybavenia.

Svedkyňa PhDr. S. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že v zmluve o obstaraní bytu a garážového státia,
uzatvorenej s odporkyňou bola cena nehnuteľnosti dohodnutá na 1.242.803,- Sk, ale potom ešte došlo
k navýšeniu o DPH, tak sa urobil dodatok k zmluve a cena bytu sa navýšila. Dodatok okrem iného
obsahoval aj naviac práce a navýšenie o DPH o 5 %. Bol to štandard na byty a niektorým sa vychádzalo v

ústrety, ak chceli nadštandard alebo práce naviac a to sa kalkulovalo do ceny bytu. Dňa 24. 11. 2004 bol
robený preberací protokol, v ktorom sa uvádzali nedostatky, závady, ukradnutý materiál, avšak niektorí
členovia tam bývať ešte nemohli, lebo bola zle spravená elektrina, boli napr. ukradnuté merače tepla
a pod. Predtým ako sa uzatvárala zmluva o prevode vlastníctva a dával návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, tak sa s členom tieto veci prešli, lebo ak tam chcel bývať a boli tam ešte

nedorobky, tak si to robili členovia svojpomocne, na vlastné náklady a tie sa potom odrátali od kúpnej
ceny. Konkrétne v byte odporkyne bol taký nedostatok, že keď preletel komár, tak to bolo vo vedľajšombyte počuť a preto si odporkyňa v tomto byte dávala robiť odhlučnenie. Rozdiel v cene kalkulovanej a
skutočne uhradenej je výška nákladov, ktoré odporkyňa vynaložila na odstránenie nedostatkov v byte.
To bolo zo strany družstva zohľadnené a odporkyňa mala preto uhradenú plnú kalkulovanú cenu bytu.

Svedkyňa doplnila, že s každým budúcim vlastníkom riešili osobitne vzniknuté nedostatky a každý musel
náklady vynaložené na ich odstránene preukázať tak, aby bola ich cena zjavná. Na otázku právneho
zástupcu navrhovateľa uviedla, že družstvo aj súdnou cestou vymáhalo nedoplatky z kúpnej ceny, voči
tomu členovi, ktorý ho dobrovoľne neuhradil.

Právny zástupca odporkyne vo svojom prednese poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. XCo/XX/XXXX, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu v rovnakej právnej veci sp. zn.
XXC/XX/XXXX, a v ktorom bolo druhostupňovým súdom potvrdené, že medzi zmluvnými stranami bola
kontrahovaná kúpna cena bytu a nie ďalší členský vklad. Pokiaľ sa týka rozdielu medzi dohodnutou
kúpnou cenou a cenou uvedenou v znaleckom posudku, uviedol, že nie je možné porovnať trhovú
a všeobecnú cenu nehnuteľnosti. V zmluve bola dohodnutá cena obvyklá pre danú lokalitu a stavby
realizované v danom období. Odporkyňa zaplatila za m2 bytu cenu 37.715,- Sk a podľa predložených

ponúk novostavaných bytov, garáží a obchodných priestorov z náhodne vybraných realitných kancelárií
vyplýva, že cena za bytovú plochu sa pohybuje od 31.900 do 33.400 Sk za m2 vrátane DPH. Cena
za garáž je 285.000,- Sk vrátane DPH a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Za garáž zaplatila
odporkyňa 286.000,- Sk. Za jednoizbový typ bytu, taký, aký vlastní aj odporkyňa, je cena 29.210,- Sk.
Podľa predložených dokladov, ostatní vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, zaplatili za byty od

33.419 Sk do 35.378 Sk na m2 s tým, že cena bola kreovaná v závislosti od polohy a ďalších kvalít
bytu. Odporkyňa uhradila celkovú cenu bytu 1.496,911 Sk a je pravdou, že je tam rozdiel cca 20.000,-
Sk, oproti cene dohodnutej vo výške 1.518,204,- Sk. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyplýva, že
celá kúpna cena bytu bola uhradená. Družstvo sa nikdy žiadnou žalobou ani iným úkonom nedomáhalo
doplatenia kúpnej ceny od odporkyne a právny základ tohto správania sa družstva spočíva v tom, že

strany operatívne riešili nedorobky, ktoré v byte existovali a toto sa premietalo na jednotlivých zľavách
z reklamovaných nedorobkov. Tento zápočet ceny bol rešpektovaný v zmluve o prevode s tým, že cena
bytu je vyporiadaná. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že v roku 2006 bol vypracovaný zoznam osôb, ktoré
nedoplatili celkovú cenu bytu a odporkyňa sa v zozname nenachádza. Tento stav vyplýval z účtovníctva
SBD. Pred podpísaním zmluvy o prevode sa konala posledná schôdza budúcich vlastníkov bytov, kde

sa preberal doplatok ku kúpnej cene a kde bolo generálnym dodávateľom stavby pánom N.Č. potvrdené,
že posledným doplatkom bytov bude vyrovnaná celková kúpna cena u všetkých vlastníkov bytov. Z
výpovede svedka G. W. v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX vyplýva, že tento nemal vedomosť o žiadnych
záväzkoch SBD zistených z vykonaného auditu, ako aj kontrolou hospodárenia družstva a rovnako
zo znaleckého posudku znalkyne M. vyplýva, že k 31. 12. 2005 malo družstvo dostatok finančných

prostriedkov a z toho existuje predpoklad, že muselo byť solventné aj v čase prevodu. Svedkyňa Š.G.
tiež vo svojej výpovedi uviedla, že bola účastná na schôdzi, kde sa prejednával doplatok kúpnej ceny a
že jeden z prítomných sa trikrát opýtal, či doplatok ku kúpnej cene je konečný a dostal kladnú odpoveď.
Svedkyňa Z. vypovedala, že SBD malo v roku 2005 a 2006 dostatok finančných prostriedkov. Rovnako o
tom, že existujú nejaké záväzky družstva, o ktorých budúci vlastníci nemohli maž vedomosť vyplýva aj z

výpovede pána V. a pani J.. Žiaden z členov SBD ako budúci vlastník bytu nevedel o záväzkoch družstva
a nemal žiadnu možnosť zistiť ich existenciu. Cena bytu bola dohodnutá trhová, v čase prevodu bytu
bolo SBD Trenčianska solventné a je vylúčené, aby prevodom bytu mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa.

Odporkyňa vo výpovedi doplnila, že po nasťahovaní do bytu sa vyskytli ešte ďalšie skryté vady, napr.
zateplenie, a tie si musela sama odstrániť bez toho, aby jej to niekto vykompenzoval.

Z preberacieho protokolu zo dňa 24. 11. 2004 vyplýva, že byt bol odporkyni odovzdaný s nedostatkami
a v byte bolo ešte potrebné okrem iného došteľovať kľučku a okno, pretrieť strop a jednu stenu v
rohu, odpadovú rúru na toalete, chýbajúcu mriežku a dvierka na vodomer, prechodovú lištu v chodbe,
neosadenú zárubňu a dvere do kúpeľne, došpárovať kúpeľňu, vymeniť na vchodových dverách kovanie.

Podľa zoznamu osôb, ktoré nedoplatili kúpnu cenu bytu, vypracovaného SBD Trenčianska dňa 08. 11.

2006, odporkyňa v tomto zozname nefigurovala.Podľa oznámenia GRAFT REALITY s.r.o., Vietnamská 41, Bratislava zo dňa 11. 02. 2013, sa v Mestskej
časti Bratislava- Ružinov ceny bytov pohybovali v priemere od 890 € do 930 €/m2, čo v slovenských
korunách predstavuje 26.812,14 Sk- 28.017,18 Sk/m2.

Podľa oznámenia Bratislavskej realitnej a investičnej spoločnosti, s.r.o. zo dňa 21. 01. 2013 sa cena
bytu na B. U. XX O. Z., o ploche 32,56 m2 mohla v roku 2004 pohybovať v rozmedzí od 800 do 950 €/
m2, čiže 26.080,- eur až 30.932,- eur.

Z dôvodu hospodárnosti konania a jeho nadbytočnosti, súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované
právnym zástupcom odporkyne.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 4 O.z. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a
ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1, 2 O.z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Podľa § 42b ods. 4 O.z. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ

môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

S odkazom na záväzný názor súdu druhého stupňa možno uzavrieť, že ustanovenie § 42a ods. 4 písm.
a) O.z. je bez ďalšieho potrebné aplikovať aj na člena družstva, čo nebolo vylúčené ani prvostupňovým
súdom, keď konštatoval, že je rozdiel medzi pojmom člen družstva a spoločník, avšak aj medzi

družstvom ako dlžníkom a členom družstva by mohlo dôjsť k uzatvoreniu odporovateľného právneho
úkonu, a preto súd skúmal splnenie podmienok odporovateľnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení.Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upravenom v § 42a a nasl. O.z. je zaistenie
občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa.
Súdnym rozhodnutím sa neúčinnosť dlžníkovho právneho úkonu deklaruje (nie konštituuje) a

odporovacia žaloba podľa ustálenej súdnej praxe nie je žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) O.s.p.,
navrhovateľ preto v konaní nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Odporovacia žaloba ako nástroj k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky vo vykonávacom
(exekučnom) konaní, umožňuje úspešnému veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku postihnutím vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho

majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z
odporovateľnéhoprávnehoúkonu.Právnymnásledkomvprípadevysloveniaodporovateľnostiprávneho
úkonu je jeho neúčinnosť, a to relatívna a nepriama, v dôsledku ktorej sa napadnutý právny úkon stáva
len voči úspešnému navrhovateľovi právne neúčinným (ex tunc), a to v rozsahu, v akom bol ukrátený.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne
stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení § 42a O.z.:

1.) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,

2.) právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti,

3.) trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu,

4.) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (cum animo fraudandi) a vedomosť druhej strany o tomto úmysle,
ktoré sa v zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 O.z. prezumujú; to však neplatí, ak druhá strana preukáže

že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa opätovne posúdiť a

vyhodnotiť nasledovné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu: ukrátenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa aj s ohľadom na spornú cenu bytu, resp. ďalší členský vklad a posúdiť náležitú
starostlivosť odporkyne. Čo sa týka ostatných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho

úkonu, konkrétne existencie vymáhateľnej pohľadávky, platnosti právneho úkonu, ktorým malo dôjsť
k ukráteniu, t. j. Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu, a dodržania zákonom
stanovenej trojročnej prekluzívnej lehoty pre podanie odporovacej žaloby, ich splnenie bolo nepochybne
preukázané už na základe záverov dokazovania vykonaného pred prvým rozhodnutím vo veci, a tieto
neboli ani účastníkmi konania, ani odvolacím súdom namietané.

Súd sa preto v ďalšom venoval len skúmaniu, či došlo navrhovateľom napádaným právnym úkonom k
ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky/pohľadávok a v prípade, ak došlo k ukráteniu, či bola zo strany
odporkyne vynaložená náležitá starostlivosť zameraná na spoznanie možného úmyslu dlžníka ukrátiť
jeho veriteľa, čo zostalo sporným aj medzi účastníkmi konania.

Dňa 29. 06. 2005 bola medzi odporkyňou a SBD Trenčnianska platne uzatvorená zmluva o prevode

vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č.
XXX/X v polyfunkčnom obytnom dome na B. ulici č. XX v Z., ako aj v zmluve špecifikovaného
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového
domu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na tomto pozemku vo vlastníctve predávajúceho.
Predmetom uvedenej zmluvy bol tiež prevod spoluvlastníckeho práva k rozostavanému nebytovému

priestoru špecifikovanému v zmluve, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu, a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo
vlastníctve predávajúceho.Vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Správy katastra
pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 16. 11. 2006, pod č. V-XXXX/XXXX. Návrh na
vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený,

bol uvedeným rozhodnutím zamietnutý.

Uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva predchádzala zmluva o obstaraní bytu, podpísaná
odporkyňou a SBD Trenčianska dňa 04. 02. 2004 a dodatok k tejto zmluve podpísaný dňa 19. 04. 2005.
Práve na túto zmluvu o obstaraní bytu odkazuje čl. VI. zmluvy o prevode vlastníckeho práva, upravujúci
cenu prevodu, podľa ktorého zmluvné strany podpisom zmluvy potvrdili, že cena prevodu dohodnutá

práve vo vyššie uvedenej zmluve o obstaraní bytu v spojení s jej dodatkom, bola plne uhradená ešte
pred podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva.

Navrhovateľ zotrval na tvrdení, že v dôsledku uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k rozostavanému bytu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a tým k ukráteniu jeho vymáhateľnej
pohľadávky, nakoľko nie je možné prihliadať na akúkoľvek protihodnotu poskytnutú do majetku družstva
na základe zmluvy o obstaraní bytu. Navyše navrhovateľ mal stále za to, že podľa zmluvy o obstaraní

bytu, predstavovali členmi družstva poskytnuté peňažné prostriedky len ďalšie členské vklady, nie cenu
bytu.

Podľa odporkyne neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že cena bytu bola dojednaná ako ďalší členský vklad,
ktorý sa stal majetkom dlžníka. Ako vyplýva z koncepcie zmluvy o obstaraní bytu, ako aj z úmyslu
zmluvných strán, jednalo sa o účelovo určené finančné prostriedky, ktoré nemali povahu ďalšieho

členského vkladu, ale ceny za byt, ktorý chcela odporkyňa nadobudnúť do vlastníctva. Nebolo v záujme
odporkyne investovať finančné prostriedky do SBD Trenčianska. Súčasne v tejto súvislosti poukázala
na účel, ku ktorému bolo družstvo zriadené, a to zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo iných
potrieb svojich členov.

Súd opakovane zdôrazňuje, že peňažné prostriedky zaplatené odporkyňou považuje aj v spojitosti s

vôľou zmluvných strán (§ 35 ods. 2 O.z.) a stanovami družstva za cenu prevádzaných nehnuteľností,
ktorá bola platne dohodnutá v uzatvorenej zmluve o obstaraní bytu v znení jej dodatku. Zmluvy
nedôsledne a zmätočne používajú pojem „cena bytu (ďalší členský vklad)“. Práve preto je namieste
použitie výkladového pravidla stanoveného v § 35 ods. 2 O.z., na základe ktorého súd ustálil, že vôľou
oboch strán uzatvárajúcich uvedené zmluvy bolo kontrahovať záväzok SBD Trenčianska obstarať pre

člena družstva výstavbu bytu a tento následne previesť na člena družstva, ktorý z toho titulu zaplatí
SBD Trenčianska cenu bytu splatnú podľa zmluvy v troch splátkach. Uvedené potvrdzuje aj znenie čl.
9 stanov SBD Trenčianska, podľa ktorého ďalší členský vklad po prevode vlastníckeho práva k bytu/
nebytovému priestoru prestane tvoriť majetkovú účasť člena družstva a započíta sa na cenu obstarania
bytu uvedenú v zmluve o obstaraní bytu.

Tak z predložených dokladov o úhrade ceny bytu, ako aj zo samotnej výpovede odporkyne vyplynulo, že
SBD Trenčianska uhradila kúpnu cenu vo výške 1.496,911 Sk, a to aj napriek tomu, že v čl. VI. Zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu a nebytovému priestoru bola dohodnutá kúpna
cena 1.518.204,- Sk. Vzniknutý rozdiel odporkyňa odôvodnila tým, že byt bol odovzdaný s nedostatkami,
ktoré boli odstránené svojpomocne a na vlastné náklady odporkyňou a boli následne zo strany družstva

započítané na kúpnu cenu bytu. Aj preto sa v Zmluve o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému
bytu a nebytovému priestoru uvádza, že kúpna cena predmetu prevodu bola odporkyňou plne uhradená.
Odporkyňa svoju argumentáciu podložila aj predloženým zoznamom osôb, ktoré nemali ku dňu 08. 11.
2006 uhradenú voči SBD Trenčianska celú kúpnu cenu a v ktorom sa odporkyňa nenachádzala.

Skutočnosť, že byt bol odovzdaný s vadami, ktoré bolo potrebné odstrániť, vyplýva aj s preberacieho

protokolu zo dňa 24. 11. 2004.Skutočnosť, že rozdiel vo výške 21.293,- Sk medzi zmluvne dohodnutou kúpnou cenou a cenou
odporkyňou vyplatenou, bol predmetom započítania, mal súd za preukázanú aj z výpovede svedkyne
PhDr. S. Z., ktorá uviedla, že u viacerých členov sa v bytoch zistené nedostatky riešili ich odstránením

na vlastné náklady, po preukázaní výšky ktorých sa tieto započítali na kúpnu cenu.

Z predložených dokladov o úhrade kúpnej ceny, ako aj zo samotnej Zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k rozostavanému bytu a nebytovému priestoru, z Preberacieho protokolu zo dňa 24. 11. 2004,
z výpovede svedkyne PhDr. Z., má súd preto za preukázané, že zmluvne dohodnutá kúpna cena vo
výške 1.518,204 Sk bola po započítaní nákladov vynaložených odporkyňou na odstránenie drobných

vád v nehnuteľnosti, plne uhradená.

Znaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaným znalcom JUDr. Ing. Mariánom Raiterom, bola ku
dňu 29. 06. 2005, cena bytu stanovená na 46.326,51 € (1.395.632,50 Sk) a cena nebytového
priestoru (garážového státia) stanovená na 6.101,01 € (183.798,98 Sk), spolu zaokrúhlene 52.446,39
€ (1.580.000,- Sk). Pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalec použil metódu polohovej
diferenciácie.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo v ďalšom preskúmať, či v dôsledku rozdielu medzi dohodnutou kúpnou
cenou a všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti určenou znaleckým posudkom č. X/XXXX, nedošlo k
ukráteniu uspokojenia navrhovateľových vymáhateľných pohľadávok.

Za ukracujúci právny úkon je v zmysle súdnej praxe potrebné považovať právny úkon, v dôsledku
ktorého by za majetok dlžníka nebola poskytnutá zodpovedajúca náhrada (protiplnenie), čím by došlo

ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Pokiaľ by za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty bola poskytnutá obvyklá cena, alebo inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže
dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

Svedok Ing. JUDr. W. L. (znalec z odvetvia oceňovania nehnuteľnosti) vo svojej výpovedi objasnil
jednotlivé metódy výpočtu a druhy hodnôt nehnuteľnosti. Uviedol, že v znaleckom posudku určil

všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je v porovnaní s technickou a východiskovou hodnotou,
najvyššia a od týchto dvoch hodnôt sa môže výrazne odlišovať. Podľa názoru svedka je kúpna cena
vo výške 1.518.204,- Sk, uhradená odporkyňou za danú nehnuteľnosť, neadekvátne vysoká, nakoľko
trhová cena bytu odporkyne v danom období bola určite nižšia ako všeobecná hodnota určená ním
v znaleckom posudku. Ak by sa mali porovnať trhová a všeobecná hodnota nehnuteľnosti, bolo by

potrebné zohľadniť aj ceny, za ktoré ponúkajú nehnuteľnosti realitné kancelárie s tým, že trhové ceny v
katalógochrealitnýchkanceláriíjepotrebnéznížiťešteo7%.Svedokdodal,ženajvýraznejšímfaktorom,
ktorý ovplyvňuje cenu nehnuteľnosti je trh.

Podľa oznámenia dvoch realitných kancelárií sa trhová cena bytu na B. ulici č. XX v Z. v roku 2004
pohybovala v rozmedzí od 800 do 950 €/m2, čiže 26.080,- eur až 30.932,- eur.

Z výpovede svedka Ing. JUDr. L. vyplýva, že cena bytu odporkyne bola určená metódou polohovej
diferenciácie ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá je z troch rozdielnych metód pre výpočet
hodnoty bytu odporkyne, tou najvyššou a súčasne nepochybne vyššou ako je trhová hodnota
nehnuteľnosti. Svedok súčasne uviedol, že cenu, za ktorú odporkyňa nehnuteľnosť kúpila považuje za
neadekvátne vysokú. Uvedené vyplýva, aj z predložených oznámení dvoch realitných kancelárií o výške

trhovej ceny nehnuteľnosti v rozhodnom čase.

Z uvedeného súd vyvodil jednoznačný záver, že právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa navrhovateľ
v konaní domáha, objektívne nedošlo k zmenšeniu majetku družstva (dlžníka) a cena, ktorá bola
odporkyňou uhradená predstavovala ekvivalentnú hodnotu za nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Plnenie odporkyne zodpovedalo trhovej cene bytu v rozhodujúcom období a v dôsledkunapádaného úkonu nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, ktorým by mohla byť zmarená
možnosť uspokojenia navrhovateľových pohľadávok voči dlžníkovi.

Vzhľadom k skutočnosti, že vykonaným dokazovaním má súd za jednoznačne preukázané nesplnenie

jednej zo zákonom stanovených kumulatívnych podmienok, a to ukrátenie veriteľa, nezaoberal sa už
ďalším podrobnejším skúmaním, či zo strany odporkyne bolo vynaložená náležitá starostlivosť na
spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, o to viac, ak súd skonštatoval, že k ukráteniu veriteľa nedošlo.

Na základe vyššie uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko v konaní
úspešnej odporkyni trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.