Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/643/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216327
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212216327.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Slovenská
sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený BBH
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava proti žalovaným: 1. T. M., nar. X.X.XXXX,
2. R. M., nar. X.XX.XXX, obaja bytom Z. A., A. XXX/XX, o zaplatenie 1 772,56 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
904,26 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 825,09 eur od 4.7.2012 až do zaplatenia,
to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 60,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že
omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 904,26 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti
úroku vo výške 13,15 % ročne zo sumy 1.431,91 eur od 4.7.2012 do zaplatenia z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.8.2012 domáhal zaviazania žalovaných na zaplatenie
sumy 1.772,56 eur spolu s 12,10 % úrokom ročne zo sumy 1.439,91 eur od 4.7.2012 do zaplatenia, s 8 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.548,31 eur od 4.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalovaným na základe Zmluvy o splátkovom predaji č. 0212026544 z 18.5.2005
poskytol úver, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť spolu s úrokom. Žalovaní svoj záväzok riadne neplnili.
Ich záväzok k 3.7.2012 predstavuje sumu 1.772,56 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.439,91 eur,
z riadnych úrokov vo výške 90,46 eur, úrokov z omeškania vo výške 224,35 eur a nákladov vo výške
17,94 eur. Žalobca ďalej uviedol, že zo sumy istiny vo výške 1.439,91 eur si uplatňuje úroky vo výške
12,10% od 4.7.2012 až do ich zaplatenia. Úrok z omeškania si uplatňuje zo súčtu dlžnej istiny, úrokov
a poplatkov, teda zo sumy 1.548,31 eur od 4.7.2012 do zaplatenia.

Žalobca na výzvu súdu podaním z 11.1.2013 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaní čerpali
úver vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk). Zostatok úveru k 31.12.2008 bol vo výške 1.608,89 eur (48.
469,50 eur), keď žalovaní v období od 18.5.2005 do 31.12.2008 uhradili sumu 1.924,76 € (57.985,80
Sk). Žalobca ich platby započítal na poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky
a až následne na istinu. Žalovaní v období od 1.1.2009 uhradili sumu 960,76 eur a ich dlh k 31.8.2011
predstavoval sumu 1.498,03 eur, ktorá pozostáva zo sumy istiny vo výške 1.439,91 eur, keď žalovaný
v 1. rade ostatný raz uhradil splátku dňa 20.3.2010. Po 31.8.2011 výška istiny nerastie. Žalovaná

suma potom pozostáva zo sumy 1 439,91 eur predpísanej do 31.8.2011, úrokov vo výške 90,46 eur
vyčíslených ako 13,15 % úrok ročne zo sumy 1.439,91 eur od 1.9.2011 do 20.2.2012. Pozostáva aj z
úroku z omeškania vo výške 224,25 €, ktorý je tvorený sumou 103,78 eur vyčíslenou od ostatnej úhrady
splátky, teda od 21.3.2010 do dňa konečnej splatnosti úveru a zo sumy 120,48 eur, ktorá predstavuje
21,15% zo sumy 1.530,37 eur od 21.2.2012 do 3.7.2012. Náklady vo výške 17,94 eur predstavujú
poplatky za správu úveru za august 2011 až január 2012 po 2,99 eur mesačne. Žalobca súčasne navrhol
pripustiť zmenu petitu v časti úroku tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 13,15% úrok ročne zo
sumy 1.439,91 eur od 4.7.2012 do zaplatenia.

Súd uznesením z 15.2.2013 pripustil žalobcom navrhnutú zmenu petitu v časti úroku.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch žalovaných ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že z dôvodu, že sa manžel stal invalidom prišiel o
zamestnanie a odvtedy nepracuje. Majú finančné problémy, preto ponúkali žalobcovi nový splátkový
kalendár niekedy v lete roku 2012, ale tento trval na úhrade celého dlhu jednou sumou. Uviedla, že
podľa nej je ich dlh nižší, no tento nevyčíslila. Požiadala o umožnenie platenie v splátkach, lebo manžel
je invalid a ich dve deti (17 rokov a 12 rokov) študujú.

Aj žalovaný v 2. rade uviedol, že žalovaná suma sa mu nezdá, je vysoká a zo žaloby nevie, ktoré splátky
sú žalované, a ktoré uhradili. V roku 2008 sa stal 70% invalidom a odvtedy je bez zamestnanie.

Súd v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. prítomných oboznámil, že nemá preukázanú dôvodnosť výšky
žalovanej sumy.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006
(a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. (b) Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné
informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa
jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemala

možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité
otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa
§ 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb., §
53 a nasl. OZ, vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ) a podľa zákona
č. 258/2001 Z.z..

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 18.5.2005
uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0212026544, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným
úver vo výške 70.000,- Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 1.330,- Sk pri
úrokovej sadzbe 12,10 % ročne a RPMN vo výške 6,5 %, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na 20.6.2005 a konečná splatnosť úveru bola 20.2.2012. Poplatok za správu úveru bol 50,- Sk mesačne.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaní mali 81 mesačnými splátkami uhradiť žalobcovi sumu 111.780,- Sk
(81 x 1 330,- Sk + 81 x 50,- Sk), z ktorej suma 4.050,- Sk predstavuje poplatky za správu úveru do
konečnej splatnosti úveru a sumy 37.730,- Sk predstavuje úrok z úveru (81 x 1.330 - 70.000). Žalovaní
žalobcovi titulom splátok uhradili, podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaní nerozporovali, sumu 1.924,76
eur a sumu 960,76 eur, teda úhrnom uhradili sumu 2.885,52 eur. Žalobca neuviedol, ako konkrétne
zúčtoval platby žalovaných. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaní k 20.3.2010 uhradili sumu 2.885,52 eur
(1.924,76 eur + 960,76 eur), žalobcovia mali k uvedenému dňu preplatok vo výške 228,54 eur, keďže za
58 splátok splatných do 20.3.2010 vrátane, mali uhradiť sumu 2.656,98 eur, vrátane poplatku za vedenie
účtu po 50,- Sk mesačne (58 x 45,81 €). Preplatok vo výške 228,54 eur zodpovedá bez 0,51 € ďalším
5 splátkam splatným 20.4.2010, 20.5.2010, 20.6.2010, 20.7.2010 a 20.8.2010, preto žalovaní neboli v
omeškaní s ich úhradou. Keďže od 20.3.2010 podľa žalobcu nerealizovali žiadnu splátku, od márneho
uplynutia lehoty splatnosti splátky splatnej 20.9.2010 až do konečnej splatnosti úveru dňa 20.2.2012 boli
žalovaní v omeškaní s ich úhradou, keď mali uhradiť 18 splátok po 45,81 eur, teda sumu 824,58 eur,
ktorá predstavuje dlžné splátky žalovaných a po pripočítaní nedoplatku vo výške 0,51 eur zo splátky
splatnej 20.8.2010 pokrytej preplatkom žalobcov, dlh žalovaných na splátkach, vrátane poplatkov za
vedenie účtu, predstavuje sumu 825,09 eur.

Žalobca tvrdil, že úrok z omeškania do 3.7.2012 predstavuje sumu 224,25 eur, ktorej spôsob vyčíslenia
nešpecifikoval. Odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty splatnosti 18 splátok splatných vždy
20. deň v mesiaci, od 20.9.2010 až do 20.2.2012, teda od 21.9.2010 do 3.7.2012 vznikol žalobcovi nárok
na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
resp. od 21.9.2011 vo výške 8% ročne na základe tvrdení žalobcu. Žalobca neuviedol akým úrokom z
omeškania úročil dlžné mesačné splátky splatné od 20.9.2010, a tak súd splátky splatné od 20.9.2010
do 20.8.2011 vrátane, úročil úrokom z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 21.9.2010 až 21.8.2011
bola 1 %. Preto žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo súm dlžných splátok
a poplatkov v úhrnnej výške po 45,81 € mesačne, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
splatnosti splátok splatných 20.9.2010, 20.10.2010 až 20.3.2011 vrátane, ako ak nárok na 9,25%
úrok z omeškania ročne zo súm dlžných splátok a poplatkov v úhrnnej výške po 45,81 € mesačne odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti splátok splatných 20.4.2011, 20.5.2011 a 20.6.2011
vrátane a na 9,50% úrok z omeškania ročne zo súm dlžných splátok a poplatkov v úhrnnej výške po
45,81 € mesačne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti splátok splatných 20.7.2011
a 20.8.2011.Takto vyčíslený úrok z omeškania dlžných mesačných splátok splatných od 20.9.2010 do
20.8.2011 vrátane, predstavuje až do 3.7.2012 úhrnom sumu 66,50 eur. 8% úrok z omeškania ročne
z dlžných mesačných splátok splatných vždy 20. deň v mesiaci, od splátky splatnej 20.9.2011 až do
ostatnej splátky splatnej 20.2.2012, predstavuje od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti
každej z uvedených splátok až do žalobcom vymedzenej doby 3.7.2012 sumu 12,67 eur. Potom mal
súd za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na úrok za omeškanie s úhradou 18 dlžných splátok
splatných vždy 20. deň v mesiaci, od 20.9.2010 až do 20.2.2012, a to za obdobie od 21.9.2010 do
3.7.2012 vo výške 79,17 eur (12,67 + 66,50 €).

Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla
ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. K prípadnej argumentácii žalobcu, že dôvodnosť jeho nároku
v časti zmluvného úroku a úroku z omeškania vyplýva z predložených listinných dôkazov súd
poznamenáva, že predloženie výpisu z účtu žalovanej nie je možné považovať za zákonom vyžadované
opísanie rozhodujúcich skutočností (§79 ods. 1 O.s.p.). Bolo by v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti
účastníkov (čl. 37 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd), aby súd svojou činnosťou (analýzou
predložených listín) v podstate plnil (a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcu, keďže ide o splnenie
požiadavky kladenej na žalobcu ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. V danom prípade
žalobca, napriek výzve súdu, až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nespresnil rozhodujúce
skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie nad sumu dlžných
splátok, v ktorých je zahrnutá aj suma úroku z úveru, vyčísleného do konečnej splatnosti úveru , vrátane
poplatkov za správu úveru ako aj úroku z omeškania v úhrnnej výške 904,26 eur (825,09 eur -dlžné
splátky a poplatky + 12,67 eur- úrok z omeškania do 3.4.2012 z dlžných splátok splatných od 20.9.2011
do 20.2.2012 + 66,50 eur- úrok z omeškania do 3.4.2012 z dlžných splátok splatných od 20.9.2010 do
20.8.2011 vrátane). Podľa názoru súdu je úročenie iných súm než zostatku istiny úveru neprípustné, a
tak je neprípustné aj úročenie sumy úroku z úveru zahrnutého v dlžných splátkach (ďalším) úrokom z
úveru, resp. úrokom z omeškania. Je to v rozpore aj s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. oba
úroky sú príslušenstvom pohľadávky (§121 ods. 3 OZ), ktoré sa ďalej neúročí. Úrok z úveru vyjadruje
„cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky až do konečnej splatnosti úveru, v danom prípade
do 20.2.2012. Úrokom z úveru sa úročí istina čerpaného úveru, teda neúročia sa ním ani poplatky, či
úrok z úveru.

Nepreukázaným zostal, po zmene petitu, aj nárok žalobcu na 13,15% úrok ročne zo sumy 1 431,91
eur od 4.7.2012 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí istina čerpaného úveru
len do konečnej splatnosti úveru (20.2.2012). Po uplynutí konečnej lehoty splatnosti (ostatnej splátky),
má veriteľ dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa
odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe,
že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v
danom prípade do 20.2.2012, ktoré nepochybne aj v danom prípade boli rozpočítané do 81 anuitných
mesačných splátok. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu nepovažoval ani v časti žalovaného
13,15% úroku z úveru od 4.7.2012, ale ani od 21.2.2012, za dôvodný.

Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by žalovaní mali dlh vo výške
prevyšujúcej sumu 904,26 eur, ktorá predstavuje dlžné splátky vo výške 825,09 eur a úrok za
omeškanie s ich úhradou vyčíslený do 3.7.2012 vo výške 79,17 eur. Preto súd návrh žalobcu v
časti prevyšujúcej uvedenú sumu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na
preukázania dôvodnosti návrhu nad uvedenú sumu, a to až do žalovanej sumy 1.772,56 eur.

Pretože žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť
v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovujú maximálnu
výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. V zmysle
naznačeného súd považuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými za občianskoprávny vzťah,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaní sa podľa žalobcu dostali
do omeškania dňom 4.7.2012, keď úrok z omeškania do uvedeného dňa žalobca zahrnul do žalovanej
istiny. So sumou dlžných splátok úveru a poplatkov vo výške 825,09 eur bola žalovaná v omeškaní aj
po 4.7.2012, a tak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 4.7.2012
bola 1 %, preto žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy dlžných splátok

úveru a poplatkov v úhrnnej výške 825,09 eur, avšak s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. súd žalobcovi
priznal ročný úrok z omeškania v žalovanej 8% výške. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol.

Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., pričom im uložil povinnosť
uhradiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty
výhody splátok z dôvodu, že príjem žalovanej v 1. rade spolu s invalidným dôchodkom žalovaného v 2.
rade nedovoľuje žalovaným, bez ohrozenia existencie ich štvorčlennej rodiny s dvomi maloletými deťmi,
uhradiť súdom prisúdenú sumu istiny s príslušenstvom naraz.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (51%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku z úveru
a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaných (49%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu ,
preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.