Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/200/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223148
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1210223148.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: W., zast.: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, so sídlom
Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO: 35
709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o.,
so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 44 460 043, o náhradu škody vo výške 259
639,45 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7 147,70
eur právnemu zástupcovi odporcu Martin Timcsák, advokát, s.r.o. do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
náhradu škody spolu vo výške 259 639,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 16.05.2006 uzavrel s odporcom poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poistenie budov a iných okolitých stavieb proti živelným nebezpečenstvám. Neoddeliteľnou
súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia R. XX.

PodporadovýmčíslomXvpredmetnejpoistnejzmluvebolapoistenábudovajedálne,drevenáprízemná,
s dojednaným miestom poistenia XXX XX T. X.. Poisťovňa určila poistnú čiastku, t.j. poistnú hodnotu
veci v poistnom roku alebo v poistnom období (čl. 5, ods. 1 VPP) na 282 148,31 eur (8 500 000,- Sk).

V dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX bola vyššie uvedená poistená vec požiarom zničená
spolu s materiálom, ktorý sa v nej nachádzal. Dňa 22.10.2007 navrhovateľ oznámil odporcovi škodu z

poistenia majetku.

Dňa 09.02.2008 bolo zo strany odporcu vypracované Oznámenie spôsobu určenia novej hodnoty
drevenej budovy sociálneho objektu. V tomto oznámení bola nová poistná hodnota predmetnej stavby
určená na 8 500 000,- Sk, čo predstavuje sumu, ktorá sa zhoduje so sumou poistnej čiastky podľa
poistnej zmluvy.

Napriek týmto skutočnostiam dňa 24.09.2008 oznámil odporca navrhovateľovi ukončenie likvidácie
poistnej udalosti s tým, že stanovil záloh na poistné plnenie na sumu 170 000,- Sk (5 642,92 eur).
Dňa 08.04.2009 oznámil odporca navrhovateľovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že poistné
plnenie stanovil vo výške 24 117,17 eur ako časovú hodnotu stavby poškodenej požiarom.Listom zo dňa 25.09.2009 zaslal odporca navrhovateľovi stanovisko, z ktorého vyplýva, že posudzoval
poistenú budovu ako halu. Zároveň odporca vyhlásil, že v prípade, ak navrhovateľ preukáže obnovenie

budovy, doplatí plnenie v novej cene budovy, t.j. v cene haly v zmysle VPP, čl. 7, bod 11, pričom, aby
navrhovateľ splnil poistné podmienky, je povinný postaviť budovu jedálne a nie haly.

Vzhľadom na to, že predmetom poistenia bola budova jedálne a plnenie podľa článku 7, bodu 11 VPP
sa viaže na novú vec, ktorá je určením totožná ako poistená vec, navrhovateľ má za to, že splnil poistné

podmienky a je povinný postaviť budovu jedálne a nie haly.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že budova, ktorá bola predmetom poistenia bola budovou jedálne a
ako jedáleň bola aj využívaná. Navrhovateľ nesúhlasí s tým, že zo strany odporcu bola budova
prekvalifikovaná na halu a to v čase uplynutia len 17 mesiacov odo dňa uzavretia poistnej zmluvy.
Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením odporcu, že v policajne správe uviedol využitie budovy ako sklad
nepotrebného materiálu. Zo zápisnice z výsluchu svedka - navrhovateľa pred orgánmi činnými v

trestnom konaní zo dňa 20.10.2007 vyplýva, že okrem jedálne, výdajne stravy, miestnosti bufetu, skladu
pre kuchyňu a sociálnych zariadení sa v budove nachádzali aj priestory slúžiace na skladové účely. To
však neznamená, že budova bola využívaná ako sklad.
Navrhovateľ si uplatňuje návrhom náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 OZ v
spojení s § 442 ods. 1 OZ. Odporca porušil svoju povinnosť z poistnej zmluvy tým, že odmietol plniť

navrhovateľovi v zmysle čl. 7 VPP napriek tomu, že nastali skutočnosti, na základe ktorých plniť mal.
Týmto konaním odporcu vznikla navrhovateľovi škoda a to tým, že navrhovateľ nie je v horizonte od
oznámenia zo dňa 25.09.2009 do 20.10.2010 realizovať stavbu "haly", ktorej určenie je v rozpore so
skutočným stavom a poistnou zmluvou. Z toho dôvodu navrhovateľ zavinením odporcu nie je schopný
splniť podmienky pre doplatenie plnenia v novej cene budovy. Z uvedeného vyplýva aj príčinná súvislosť

medzi konaním odporcu a škodou vzniknutou navrhovateľovi ako aj jeho zavinenie.

Súčasne si navrhovateľ popri škode vzniknutej navrhovateľovi konaním odporcu v celkovej výške 258
031,14 eur (poistná čiastka po zohľadnení vyplateného poistného plnenia) uplatňuje navrhovateľ aj
náhradu škody vo výške 1 608,31 eur, ktorá vznikla na budove ubytovne susediacej s budovou jedálne.

Budova ubytovne bola v zmysle poistnej zmluvy poistená pod poradovým číslom X ako budova ubytovne
- podlažná drevená. Vyčíslená škody pozostáva z faktúry za výmenu okien vo výške 738,63 eur, oprava
vonkajšej fasády vo výške 288,79 eur a opravy vnútorných izolácii, sadrokartónov, vymaľovanie v
celkovej výške 580,90eur. Ohliadku vykonal likvidátor odporcu v dňoch 24.10.2007 a 27.08.2009.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil v rámci konkurzu,
v 4. kole. Na zaplatenie kúpnej ceny si musel čerpať úver, pričom podmienkou na jeho poskytnutie
bolo, že objekt musel byť poistený. Celý areál, vrátane budovy jedálne, mal slúžiť a slúžil na pôvodný
účel. Jedáleň bola samostatnou budovou, nachádzal sa v nej bufet a výdajňa stravy a tieto miestnosti
museli spĺňať hygienické požiadavky. Budova bola zabezpečená proti krádež, boli zatemnené okná.

Tieto priestory nikdy neslúžili ako skladový priestor, nachádzali sa v nich skrine, stoličky, zariadenie
potrebné pre jedáleň. Jedáleň aj bufet mali aj vlastný sklad, ktorý bol súčasťou budovy. Budovy v areáli
začal navrhovateľ postupne rekonštruovať, najprv zrekonštruoval ubytovňu a popri tom začal opravovať
aj budovu jedálne, najmä po hygienickej stránke. Vedľajšia budova ubytovne bola čase poistnej udalosti
tesne pred kolaudáciou a jedáleň mala slúžiť na zabezpečenie stravovania ľudí z ubytovne.

Pred uzatvorením poistnej zmluvy bola vykonaná aj ohliadka predmetu poistenia zo strany odporcu,
ohliadať to bol Z.. J. Š.. Po poistnej udalosti bola vykonaná zo strany odporcu opakovaná ohliadka,
odporca si to nafotil, pričom navrhovateľ mu poskytol fotografie aj z obdobia pred poistnou udalosťou.
Znalecký posudok pri uzatváraní poistnej zmluvy odporcovi nepredkladal.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 06.11.2012 uviedol, že návrh na uzatvorenie zmluvy dostal od
Z.. Š., zamestnanca poisťovne pre celý areál a s týmto návrhom on súhlasil. Bolo mu vysvetlené, že
on postupuje podľa metodiky poisťovne. Podľa tejto metodiky mu bol daný návrh na celkovú poistnú
hodnotu. Z celkovej poistnej hodnoty areálu pre sociálny objekt bola stanovená odporcom navrhnutá
hodnota 8,5 mil. Sk. On s touto hodnotu súhlasil, pretože on ako klient poisťovne inú hodnotu navrhnúť

nemohol, nakoľko by to nezodpovedalo metodike poisťovne. Podľa dnešných nezávislých neformálnych
ohodnotení bývalého objektu odborníkmi z oboru stavebníctva bol tento sociálny objekt , podľa metodiky
poisťovne, ešte asi o 20% podhodnotený.Navrhovateľ plánoval pre jedáleň a bufet v rámci plánovaných ziskov pri 200-300 kusoch jedál v jedálni
denne (900,- eur) a bufete (600,- eur) zisk 15%, teda 225,- eur denne, čo predstavuje mesačne 6 750,-
eur. Pri špekulácii poisťovne uhradiť škody na objekte len za halu, čím pozastavili pokračovanie vo

výstavbe, prišiel o zisky z výroby pri 36 mesiacoch cca 243 000,- eur za 3 roky. Okrem toho navrhovateľ
má už zakúpený stavebný materiál, tento je uskladnený v časti areálu slúžiacej ako stavebný dvor.
Navrhovateľ si tak vyčíslil celkovú škodu (stratu) za tri roky v sume 1 054 907,- eur.
Pokiaľ ide o podklady k likvidácii okien vrátane prác, tieto boli osobne odovzdané dňa 19.02.2008
na polícii. V tomto období ho často navštevovali likvidátori poisťovne, čím vznikla neprehľadá

situácia z potvrdení o odoslaniach, pracovníci poisťovne mu nedávali žiadne potvrdenia o prevzatí,
pravdepodobne z tohto dôvodu nastal omyl.

Odporca sa k návrhu vyjadril opakovane tak písomne ako aj ústne na pojednávaniach, pritom žiadal,
aby súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu rov konania.

Odporca uviedol, že zaplatil navrhovateľovi poistné plnenie do časovej hodnoty predmetu poistenia v
súlade s poistnými podmienkami. Navrhovateľ však nepostavil novú stavbu, ani jedáleň ani halu, a tak
mu nevznikol nárok na doplatenie poistného. Navyše odporca navrhovateľovi poskytol poistné plnenie,
o čom svedčí skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní neuplatňuje nárok na doplatenie poistného plnenia,
ale uplatňuje si nárok na náhradu škody. Nie je však zrejmé, akú povinnosť odporca porušil. Navrhovateľ

mal postupovať v súlade s poistnými podmienkami a mal postaviť novú budovu a až potom si mohol
uplatniť, v zmysle poistných podmienok, nárok na doplatenie poistného plnenia.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj jeho právny zástupca sa s odporcom určenou výškou
poistného plnenia nestotožnili, odporca listom zo dňa 25.09.2009 právnemu zástupcovi navrhovateľa
oznámil, že úsek likvidácie poistných udalostí posudzoval poistenú budovu ako "halu". Dôvodom tejto
skutočnosti bolo, že klient nedodal požadovanú technickú dokumentáciu od zhorenej stavby potrebnú k
likvidácii a v policajnej správe uviedol, že budovu využíval ako sklad nepotrebného materiálu. Budova

bola odpojená od elektriny, plynovej prípojky, chýbalo vybavenie budovy, okná, dvere.
Odporca pritom poukázal na skutočnosť, že túto zmenu použitia (predtým budova jedálne) navrhovateľ
poisťovni neoznámil, hoci mu to VPP PPZ 93 čl. 4 bod 1 písm. b) ukladali ako povinnosť. Z tohto
dôvodu bol stanovený výpočet v časovej cene budovy "haly" v zostatkovej cene 20 % v zmysle vyhlášky
492/2004 Z. z. vo výške 24 117,- eur.

V závere tohto svojho listu odporca uviedol, že ak navrhovateľ preukáže, že budovu obnovil, bude
doplatené plnenie v novej cene budovy t.j. cene budovy haly v zmysle Všeobecných poistných
podmienok PPZ 93 článku 7 bodu 11.
Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 20.10.2007 došlo k zničeniu poistenej stavby požiarom je zrejmé, že
pre určenie výšky poistného plnenia boli rozhodujúce ust. čl. 7 ods. 3 a 11 VPP.

S ohľadom na citované ustanovenia VPP je zrejmé, že navrhovateľovi mohol vzniknúť voči odporcovi
nárok na poistné plnenie:
a) vo výške zodpovedajúcej nákladom na znovuzriadenie veci alebo nákladom, ktoré treba vynaložiť na
výrobu veci rovnakého druhu a kvality v novom stave zníženú o cenu zvyškov zničenej veci; poisťovňa
vyplatí nižšiu z uvedených čiastok (čl. 7 ods. 3 písm. a) VPP) v prípade, že poistený do 3 rokov od

poistnej udalosti preukáže, že namiesto zničenej veci zadovážil novú vec (čl. 7 ods. 11 VPP), alebo
b) vo výške časovej hodnoty postihnutej veci v prípade, že si poškodený nezadováži novú vec v lehote
troch rokov (čl. 7 ods. 11 VPP).

Odporca uhradil navrhovateľovi zálohu, ako aj poistné plnenie časovej hodnoty veci vo výške 24.117,17

eur v súlade s poistnou zmluvou ako aj VPP, čo sú medzi účastníkmi konania okolnosti nesporné.
Navrhovateľovi však podľa odporcu nevznikol nárok na poistné plnenie v zmysle čl. 7 ods. 3 písm. a)
VPP, teda vo výške nákladov potrebných výrobu veci rovnakého druhu
a kvality, nakoľko navrhovateľ v lehote 3 rokov nepreukázal, že by namiesto zničenej veci zadovážil
novú vec.

Je teda zrejmé, že odporca poskytol navrhovateľovi poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy. Tvrdenie
navrhovateľa, podľa ktorého malo porušenie právnej povinnosti odporcu spočívať v odmietnutí plnenia
navrhovateľovi v zmysle čl. 7 VPP preto nie je pravdivé.Napokon pre určenie rozsahu odporcu poskytnúť poistné plnenie je v zmysle platnej legislatívy
rozhodujúce riadne ukončenie šetrenia poistnej udalosti (§ 797 ods. 3 OZ), o ktorom bol navrhovateľ
upovedomený listom zo dňa 08.04.2009. Navrhovateľom predložený list p. Š. zo dňa 7.2.2008 je podľa

názoru odporcu bez akéhokoľvek právneho významu v predmetnej právnej veci.
V súvislosti s kvalifikáciou budovy na účely výpočtu poistného plnenia ako haly (namiesto jedálne) zo
strany odporcu treba uviesť, že odporca zvolil takýto postup aj na základe výpovede navrhovateľa na
polícii keď do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 20.10.2007, okrem iného uviedol,
že "budova, ktorá uhorela...sa nachádzali miestnosti od vchodu od ulice po pravej strane sociálne

zariadenia, sklad pre kuchyňu, po pravej strane miestnosť bufetu, výdajňa stravy a sklady, miestnosť
jedálne a za ňou 2 ďalšie miestnosti, ktoré však všetky boli využívané na skladové účely pre rôzny
vyradený materiál podniku F. ... bola elektrifikovaná avšak bola odpojená od hlavného prívodu elektriny
ešte predchádzajúcim majiteľom, vo vnútri sa nenachádzali žiadne vyhrievacie telesá, ktoré by boli v
prevádzke. ... Budova bola riadne zabezpečená a uzamknutá a okná boli zabezpečené časť mrežami a
bola zvnútra obitá doskami ..." Celkovú škodu určil navrhovateľ v zápisnici o výsluchu svedka na sumu

740.000,- Sk (24.563,50 €), pričom tento postup ako správny potvrdzuje aj znalecký posudok X/XXXX,
z ktorého rovnako vyplýva, že predmetná budova slúžila ako sklad (nie ako jedáleň).
Poukazovanie navrhovateľa na to, že získal stavebné povolenie na znovu vybudovanie budovy jedálne
je v týchto súvislostiach bez právneho významu. Odporcovi by totiž v prípade realizácie ním plánovanej
stavby výrazne odlišnej a drahšej jedálne vznikol v súlade s čl. 7 ods. 3 písm. a) VPP nárok

iba na vyplatenie poistného plnenia, pokrývajúceho náklady potrebné na stavbu obdobnej drevenej
jednopodlažnej budovy.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, zákonný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spočívajúci v
porušení právnej povinnosti na strane navrhovateľa preto nie je daný.

Navrhovateľ ďalej v návrhu tvrdí, že škoda mu vznikla tým, že v horizonte medzi 25.9.2009 a 20.10.2010
nebol pripravený realizovať stavbu "haly", ktorej určenie je v rozpore so skutočným stavom a poistnou
zmluvou. S tým následne súvisí aj navrhovateľom tvrdená škoda, ktorú aj bližšie vyšpecifikoval až na
1.054.907,- eur.
Navrhovateľvšakmoholvšetkýmtýmtonímtvrdenýmškodámpredísťtým,žebypostavilmiestozničenej

stavby akúkoľvek inú stavbu, a teda aj stavbu podľa svojich vlastných preferencií a ním tvrdených
vynaložených nákladov, avšak s tým, že ak by náklady na jej výstavbu presiahli náklady na výstavbu
obdobnej drevenej budovy (ako bola pôvodná budova "jedálne") odporcovi by v súlade s čl. 7 ods. 3
VPP vznikol nárok na poistné plnenie vo výške nákladov potrebných na výrobu veci rovnakého druhu a
kvality, teda v danom prípade jednopodlažnej drevenej budovy.

To, že navrhovateľ plánoval výstavbu jedálne, ktorá bola druhovo a kvalitatívne úplne odlišná oproti
pôvodnej, pričom VPP v takom prípade v čl. 7 ods. 7.3. písm. a) predpokladali iba preplatenie nižších
nákladov potrebných na stavbu rovnakého druhu a kvality /jednopodlažná budova jedálne/, je na plnej
zodpovednosti navrhovateľa. Navyše

navrhovateľom tvrdené škody , ktoré uviedol v jeho podaní zo dňa 6.11.2012 nie sú ani preukázané.
Pokiaľ ide o tvrdenú stratu na zisku z výroby, navrhovateľ nijako nepreukázal, že by takýto zisk mohol
v období troch rokov dosiahnuť. Ohľadne nákladov na stavebný materiál navrhovateľ nepreukázal, že
by stavebný materiál v takom rozsahu nadobudol a ak by to aj preukázal nebolo by zrejmé či by bol (a
v akom rozsahu) určený na ním plánovanú stavbu namiesto zničenej stavby. Nepreukázal ani výšku a

dôvodnosť udržiavacích nákladov, rovnako neboli nijako preukázané ani tzv. celkovo preinvestované
náklady.
Osobitne odporca poukázal na faktúru č. XXXXXX H. J., Y.. Y. N..K.. vystavenú dňa 1.12.2010 na sumu
65.283,57 eur, ktorej podkladom mali byť stavebné práce na sociálno-administratívnom polyfunkčnom
objekte T. X. v období do 25.09.2010, teda v čase keď navrhovateľ podľa vlastných vyjadrení stavbu

novej budovy nerealizoval (v čase medzi 25.09.2009 a októbrom 2010).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že bezprostrednou a jednoznačne preukázanou príčinou, pre ktorú teda
navrhovateľ nepostavil novú budovu na miesto starej zhorenej budovy nebolo konanie odporcu, ale
naopak rozhodnutie navrhovateľa novú stavbu nerealizovať.
Je nepochybné, že ak by navrhovateľ pokračoval v realizácii ním pripravovanej stavby, využil by ním

tvrdený zakúpený stavebný materiál ako aj iné súvisiace vynaložené náklady na zhotovenie stavby,
pričom ju po jej kolaudácii mohol následne využívať na podnikateľskú činnosť a teda aj dosahovať zisk.Nakoľko nie sú splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, nie je daná ani existencia
zavinenia odporcu. Ako však aj vyplýva z dokladov založených do spisu odporca v danej veci postupoval
riadne a teda sa nemohol dopustiť žiadneho zavineného porušenia svojich právnych povinností.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 1 608,31 eur, ktorá súvisí s poškodením okien, vonkajšej
fasády a vnútorných izolácií na susednej budove ubytovne je zrejmé, že navrhovateľ nepredložil
odporcovi účtovné doklady a faktúry za účelom prešetrenia poškodenia ubytovne a tým aj posúdenia
nároku v zmysle čl. 7 bod 2 v spojení s čl. 7 bod 13 VPP. Vzhľadom na nečinnosť navrhovateľa mu nárok
na poistné plnenie zanikol s poukazom na znenie čl. 4 bod 1 písm. d) vo väzbe na čl. 4 bod 2 VPP. Z

uvedených dôvodov odporca odmietol navrhovateľovi uhradiť aj túto čiastku, a preto odporca považuje
aj tento nárok navrhovateľa neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov a oboznámením listinných dôkazov
predložených účastníkmi a zabezpečených súdom (znalecký posudok a kúpna zmluva). Na základe
takto vykonaného dokazovania, súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 16.05.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom
bolo poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám so začiatkom poistenia od
17.05.2006. Pod č. X v zozname poistených vecí je uvedená budova jedálne, drevená prízemná. Miesto
poistenia bolo dojednané vo T. X. Č.. XXX. Spoluúčasť bola dohodnutá na sumu 331,94 eur (10 000,-

Sk), poistná čiastka na sumu 282 148,31 eur (8 500 000,- Sk) a jednorazové poistné na sumu 358,44
eur (10 800,- Sk).
Predmetom poistnej zmluvy bola aj budova uvedená pod poradovým číslom X ako budova ubytovne -
podlažná drevená.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky pre jednotlivé poistné riziká.

Dňa 20.10.2007 došlo k poistnej udalosti - požiaru, pri ktorom bola zničená budova stavby súp. č. XXX
a zároveň došlo k poškodeniu budovy ubytovne, súp. č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako
ubytovňa, k.ú. T. X., na parcele reg. O. Č.. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria.

Dňa 24.10.2007 sa uskutočnila ohliadka objektu zo strany odporcu.

V priebehu šetrenia poistnej udalosti bola navrhovateľovi odsúhlasená a poskytnutá záloha 170.000,-
Sk (5.624,97 eur) na náhradu vynaložených nákladov na vypratanie a odvoz sute.

Dňa 08.04.2009 odporca zaslal navrhovateľovi oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, v ktorom ho
informoval, že na základe zisteného rozsahu poškodenia a ďalších podkladov bolo stanovené poistné
plnenie po odrátaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk) vo výške 24.117,17 eur
(726.553,86 Sk). Odporca uviedol, že uvedená suma zohľadňuje časovú hodnotu stavby poškodenej
požiarom.

V liste zo dňa 25.09.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že úsek likvidácie pri určení výšky poistného
plnenia vychádzal z posúdenia poistnej budovy ako haly. Z tohto dôvodu bol stanovený výpočet v
zostatkovej cene 20% v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. na sumu 24 117,- eur.

Navrhovateľ predložil odporcovi architektonickú štúdiu z februára 2008 na sociálno-administratívny
polyfunkčnýobjekt,zktorejjezrejmé,žeideotrojpodlažnýmurovanýobjekt,vktoromsamalanachádzať
vrátnica, recepcia pre ubytovaných, jedáleň s barom pre 100 ľudí, kuchyňa s prípravňou, skladové
priestory, kancelárske priestory a sociálne priestory a ubytovacie kapacity pre 38 osôb so sociálnymi
priestormi.

Navrhovateľ na mieste, kde sa nachádzala pôvodná budova jedálne z ničená požiarom, do dnešného
dňa nepostavil žiadnu novú budovu.

V liste zo dňa 22.11.2011 odporca oznámil navrhovateľovi, že v prípade, ak navrhovateľ preukáže

znovuzriadeniebudovyvzmyslečl.7,ods.11VPPPPZ93,pristúpiodporcakdoplatkupoistnéhoplnenia
do novej ceny budovy - haly tak, ako to bolo uvedené v liste z 25.09.2009.Odporca súdu oznámil, že v prípade, ak by sa navrhovateľovi uhrádzalo poistné plnenie za budovu
zhorenú požiarom charakterizovanú ako jedáleň, predstavoval by výpočet zostatkovej hodnoty 44 872,-
eur.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi H.. H. U., správcom konkurznej podstaty úpadcu F., G..Y.. v konkurze
ako predávajúcim a Ľ. N.Š. ako kupujúcim dňa 02.05.2006 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy boli
parcely zapísané na LV č. XXXX, k.ú.: T. X. a stavby: výrobná hala, súp. č. XXX, kotolňa súp. č. XXX,
ubytovňa, súp. č. XXX, sociálny objekt súp. č. XXX, dispečing súp. č. XXX a sklad súp. č. XXX.

Hodnota predmetných nehnuteľností vrátane príslušenstva bola stanovená znaleckým posudkom na
sumu 22 097 500,- Sk a kúpna cena bola dohodnutá na sumu 404 965,81 eur (12 200 000,- Sk).

Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou KOŠICE Audit spol. s r.o.
pre zadávateľa: H.. H. U., správca konkurznej podstaty úpadcu F., G..Y.. v konkurze vo veci stanovenia
hodnoty nehnuteľnosti v areáli T. X., zapísané na LV č. XXXX vyplýva, že predmetom ocenenia znalcom

bola aj stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX - popis stavby sociálny objekt. Znalec na strane 19-20
znaleckého posudku uvádza, že ide o sociálny objekt, ktorým je prízemná montovaná drevená stavba
so sedlovou strechou. Ďalej znalec uviedol, že v čase miestneho šetrenia bola stavba využívaná ako
sklad vyradeného kancelárskeho nábytku a bola odpojená od všetkých energetických sietí. Stavba
bola postavená v roku 1970. Z hľadiska zatriedenia stavby išlo o budovu závodného a neverejného

stravovania.
Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že Okresný úrad v Piešťanoch - odbor životného prostredia,
odd. stavebného poriadku vydal pod č.: T.Y.. XXX/XXXX - J. v R. dňa 03.07.1997 rozhodnutie o
odstránení stavby sociálno-prevádzkového objektu základne T. X.. Odstránenie stavby nebolo ku dňu
miestneho šetrenia a obhliadky nehnuteľnosti 20.01.2005 vykonané.

Znalec určil východiskovú hodnotu stavby na 197 732,67 eur (5 956 894,44 Sk), technický stav určil na
12,50 % a technickú hodnotu stanovil na 24 716,58 eur ( 744 611,81 Sk). Všeobecná hodnota sociálneho
objektu s.č. XXX na parc. č. XXXX/XX bola znalcom stanovená na sumu 7 143,07 eur (215 192,81 Sk).

Podľa článku 7 ods. 3 VPP cit.: "Ak bola poistená vec zničená alebo ak je stratená, vzniká poistenému

právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila:
a) pri poistení na novú hodnotu čiastku zodpovedajúcu nákladom na znovuzriadenie veci alebo
nákladom, ktoré treba vynaložiť na výrobu veci rovnakého druhu a kvality v novom stave zníženú o cenu
zvyškov zničenej veci; poisťovňa vyplatí nižšiu z uvedených čiastok;
b) pri poistení na časovú hodnotu čiastku zistenú podľa písm. a) tohto bodu zníženú o čiastku

zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia veci a ďalej tiež zníženú o cenu zvyškov
zničenej veci;
c) pri poistení na všeobecnú hodnotu čiastku zodpovedajúcu rozdielu medzi všeobecnou hodnotou pred
zničením a všeobecnou hodnotou po zničení."

Ďalej podľa článku 7 ods. 11 VPP, cit.: "Ak je poistenie zjednané na novú hodnotu a poistený do 3 rokov
po vzniku poistnej udalosti nepreukáže, že postihnutú vec opravil, prípadne namiesto nej zadovážil novú
vec, je poisťovňa povinná plniť iba do výšky časovej hodnoty postihnutej veci od ktorej treba odpočítať
cenu zvyškov postihnutej veci."

Z výpovede svedka Z.. J. Š., ktorý bol od 01.12.2003 zamestnancom právneho predchodcu odporcu
Českej poisťovne a od roku 2005, resp. 2006 vykonával rovnakú prácu pre odporcu ako SZČO,
vyplynulo, že svedok uzatváral s navrhovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo aj poistenie
komplexu budov v areáli bývalého F. vo T. X., vrátane budovy jedálne. Osobne bol vykonať ohliadku

komplexu týchto budov pred uzavretím poistnej zmluvy. Išlo o štandardné budovy, opotrebenie
zodpovedalo ich veku, v tom čase tam ešte nebola prevádzka. Pri posudzovaní charakteru budov v
poistnej zmluve vychádzal svedok z kúpnej zmluvy, kde boli jednotlivé budovy popísané. Poistnú čiastku
na túto budovy 282 148,31 eur ( 8,5 mil. Sk) určil on, pričom po poistnej udalosti vystavil potvrdenie
s uvedením tejto poistnej čiastky, pravdepodobne na základe požiadavky odporcu. V potvrdení, ktoré

vystavil dňa 07.02. mal
lenurčiťspôsobakodospelkvýpočtupriuzatváranípoistnejzmluvy,nemalvypočítavaťakábolahodnota
budovy ku dňu jej zničenia.Svedok A. X., pracujúci ako likvidátor v spoločnosti odporcu, vo svojej výpovedi uviedol, že ako
likvidátor likvidoval predmetnú poistnú udalosť. Ohliadku vykonali technici odporcu, túto osobne nerobil.
Z predloženej dokumentácie bolo zistené, že na danom mieste stála jednopodlažná drevená stavba.

Požiadal o predloženie dokumentácie k predmetnej budove navrhovateľa, ten ju však k dispozícii nemal,
preto musel v rámci likvidácie z dostupných dokladov skúmať o akú budovu v skutočnosti išlo. Z týchto
listín bolo zistené, že sa jednalo o drevenú stavbu využívanú ako sklad, nezapojenú do elektriny a ani do
ďalších sietí. Okrem toho im poskytol nejaké fotky aj navrhovateľ z času pred požiarom. Z predložených
listín bolo zistené, že budova neslúžila na účely jedálne, ale ako drevený sklad. Na tomto základe

bola vypočítaná aj jej hodnota. Pri určení charakteru stavby bola rozhodujúca výpoveď navrhovateľa
pred policajnými orgánmi, kde on sám špecifikoval na čo budova slúžila, teda že ju používal ako sklad.
Nemohlo to slúžiť ako jedáleň, keď to nebolo napojené na siete.
Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, najprv zaslali navrhovateľovi plnenie vo výške 2%, pričom tu
vychádzali z hodnoty uvedenej v poistnej zmluve, táto povinnosť vyplýva z poistných podmienok, ide o
prvú službu pre klienta, platba slúži napríklad na odvoz sute. Následne pri ďalšom plnení už vychádzali

z hodnoty určenej na základe toho, na čo budova v skutočnosti slúžila, pričom išlo o časovú hodnotu
stavby. Keďže nevedeli koľko má budova rokov, vyplatili 20%, predstavujúcich zostatkovú cenu budovy.
V prípade, ak by im bol známy vek budovy, vypočítali by jej hodnotu podľa rokov krát 2%. Pokiaľ ide o
to, čo mali doplatiť navrhovateľovi, pamätá sa, že ho navrhovateľ navštívil asi dvakrát osobne, pričom
mu bolo oznámené, že sa bude plniť len do výšky ceny drevenej pôvodnej stavby. Teda, ak by začal

stavať budovu jedálne, mal ju dostavať do troch rokov, čo sa však v tomto prípade nestalo a nemá preto
nárok na doplatenie do novej hodnoty haly, tak ako je to uvedené v čl. 7, bod 11 poistných podmienok.
V prípade poistnej udalosti sa zisťuje cena budovy ku dňu udalosti, v danom prípad bola určená nová
hodnota 122 245,67 eur (3 682 773,- Sk) a táto hodnota by sa klientovi v tomto prípade plnila, ak by
vystaval budovu do troch rokov. Na toto bol navrhovateľ upozornený. Pokiaľ ide o poistnú čiastku, za

túto zodpovedá klient, avšak nikdy by sa mu v tomto prípade neplnilo 282 148,321 eur (8,5 mil. Sk). Je na
klientovi, akú si postaví novú budovu, bez ohľadu na veľkosť budovy, teda aj v prípade, ak by si postavil
novú väčšiu budovu alebo budovu iného charakteru, plnilo by sa mu podľa druhu a kvality budovy, ktorá
bola zničená. V prípade, ak by si v lehote 3-och rokov budovu nevystaval, postupoval by odporca podľa
čl. 7, ods. 11 VPP, čo sa stalo aj v tomto prípade, a vyplatila by sa mu len časová hodnota veci.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom ďalších svedkov navrhnutých navrhovateľom (H.. H. U., pán T.
R. a pán R. Š.), nakoľko ich výsluch nepovažoval za potrebný vzhľadom na rozhodnutie súdu vo veci
samej s poukazom na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol.

Po právnej stránke súd návrh posúdil nasledovne:

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420, ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420, ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417, ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
Podľa § 442 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.

Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 16.05.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám
so začiatkom poistenia od 17.05.2006, pričom pod č. X v zozname poistených vecí bola uvedená budova

jedálne, drevená prízemná. Rovnako nebolo sporné, že dňa 20.10.2007 došlo k poistnej udalosti -
požiaru, pri ktorom bola zničená budova stavby súp. č. XXX a zároveň došlo k poškodeniu budovy
ubytovne, súp. č. XXX, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako ubytovňa, k.ú. T.X. X., na parcele reg. O. Č.. XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria.

Odporca aj v konaní pred súdom opakovane potvrdil, že po stavbe novej budovy (bez ohľadu na jej
určenie) by stanovil hodnotu poistného plnenia z ceny budovy - haly.

V prejednávanej veci bolo osobitne významné, že navrhovateľ sa v prejednávanej veci nedomáhal

zaplatenia poistného plnenia, keď netvrdil, že by mu v dôsledku poistnej udalosti vzniklo právo na poistné
plnenie vo vyššej sume, než mu bola vyplatená zo strany odporcu, ale priznania požadovanej sumy
sa domáhal na tom skutkovom základe, že podľa navrhovateľa mu škoda v uplatnenej výške vznikla v
dôsledku porušenia povinností odporcu, ktoré mu podľa navrhovateľa vyplývali z poistnej zmluvy. Preto
súd, viazaný týmto skutkovým vymedzením navrhovateľa, mohol a musel opodstatnenosť podaného

návrhu skúmať iba so zreteľom na navrhovateľom tvrdený skutkový stav súvisiaci s náhradou škody.
K naplneniu jednotlivých predpokladov pre vznik práva navrhovateľa na náhradu škody možno uviesť
nasledovné :
Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková

ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu,
resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu
nebolo dobre možné alebo účelné. Z hľadiska odôvodnenia navrhovateľom uplatneného nároku však
ním uplatnený nárok nie je možné subsumovať pod vyššie uvedenú, judikatúrou ustálenú, definíciu

škody. Navrhovateľom uplatnený nárok totiž nepredstavuje zmenšenie jeho majetku. Pri určení výšky
škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Všeobecná hodnota zničenej budovy bola ustálená
v znaleckom posudku, ktorý súd získal zo spisu Krajského súdu, a bola vyčíslená na sumu. 7 143,07
eur. Odporca pritom vyplatil navrhovateľovi sumu vyššiu ako bola všeobecná hodnota predmetnej
nehnuteľnosti určená znalcom (24 117,17 eur po odpočítaní spoluúčasti 331,94 eur), navyše predmetná

budova bola určená na odstránenie. Keďže teda navrhovateľovi bola odporom vyplatená suma
prevyšujúca cenu veci v čase poškodenia, nie je potom možné hovoriť o škode na strane navrhovateľa.

Ďalším predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti.
Pokiaľ ide o porušenie povinnosti na strane odporcu, nie je možné považovať za porušenie povinnosti

skutočnosť, že odporca ako poistník nevyplatí svojmu klientovi poistnú čiastku dohodnutú v zmluve.
Odporca je v súlade s poistnou zmluvou a všeobecnými podmienkami, rovnako ako aj v súlade s
Občianskym zákonníkom oprávnený krátiť poistné plnenie v závislosti od vzniknutej situácie. Takéto
konanie odporcu nie je porušením povinnosti, ktorá by v prejednávanej veci zakladala právo na náhradu
škody. Nad rámec uvedeného treba poukázať na to, že podľa navrhovateľa v prejednávanej veci

oprávnenie poisteného postaviť namiesto zničenej stavby inú stavbu s tým, že ako poistné plnenie sa
vyplatí suma zodpovedajúca nákladom potrebným na postavenie stavby rovnakého druhu ako bola
zničená stavba pritom vyplýva priamo z poistných podmienok / čl. 7 bod 3 písm. a) VPP. Odporca
však nepodmieňoval vyplatenie poistného plnenia stavbou haly navrhovateľom, len tvrdil, že mu preplatíhodnotu stavby rovnakého druhu - drevenej jednopodlažnej budovy. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom,
aby postavil novú budovu, ktorú podľa jeho názoru a projektu chcel postaviť a odporca by mu poskytol
poistné plnenie v zmysle čl. 7 bod 3 písm. a) VPP v prípade, že by túto budovu postavil v lehote 3

rokov od vzniku poistnej udalosti. Až následne, po tom, ako by realizoval stavbu a odporca by mu plnil
peňažnú sumu stanovenú z ceny budovy - ako odporca tvrdil z ceny haly, by si mohol prípade voči
odporcovi uplatniť nárok na doplatenie poistného plnenia, avšak v žiadnom prípade nie je možné tento
nárok definovať ako nárok na náhradu škodu. Aj z tohto dôvodu tu akékoľvek porušenie povinnosti zo
strany odporcu neprichádza do úvahy.

Ďalším predpokladom na úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody je existencia príčinnej
súvislosti, ktorá musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom
povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a

bezprostredný. Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej
vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu
príčinnej súvislosti vyžaduje len medzi protiprávnym úkonom a ním vzniknutou škodou, a nie medzi
udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou. V prejednávanej veci,
ak by aj bolo možné hovoriť o zmenšení majetku navrhovateľa (dôvody pre opačný záver boli uvedené

vyššie), nepochybne k zmenšeniu majetku nemohlo dôjsť v dôsledku konania odporcu. K poškodeniu
predmetnej stavby totiž došlo v dôsledku jej požiaru, na ktorom odporca nemá žiadnu účasť. Preto
neprichádza do úvahy naplnenie ani tohto predpokladu pre vznik práva na náhradu škody.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v prejednávanej veci nebol naplnený ani jeden zákonom

stanovený predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody. Navrhovateľ v žiadnom zo svojich tvrdení
ohľadne náhrady škody, ktorú si v tomto konaní uplatňoval voči odporcovi neuniesol dôkazné bremeno.
Bez zreteľa na právnu kvalifikáciu veci, teda bez zreteľa na to, akými ustanoveniami hmotnoprávneho
predpisu sa riadi právny vzťah, z ktorého podľa tvrdenia navrhovateľa vzniknúť nárok, ktorého
uspokojenia sa domáha v konaní, ak chce byť navrhovateľ v konaní pred súdom úspešný, musí

preukázať, že tento nárok mu skutočne vznikol. Výlučne navrhovateľa preto zaťažuje dôkazné bremeno,
spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu všetkých skutkových okolností, s ktorými hmotné právo
spája vznik tvrdeného nároku. Navrhovateľ však v konaní ničím nepreukázal ani vznik škody ani
porušenie právnej povinnosti na strane odporcu. Pre vznik nároku na náhradu škody nepostačuje totiž
samotné tvrdenie navrhovateľa, že sa mu škoda vznikla nakoľko on chcel postaviť budovu jedálne

a odporca bol ochotný plniť mu do výšky hodnoty haly a v dôsledku tohto správania odporcu mu
vznikla škoda, ktorú si vyčíslil spôsobom ako je uvedené v návrhu. Takéto tvrdenie je žalobca povinný
preukázať. Žalobca však nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci, že v rozhodnom období by mu
v dôsledku konania odporcu vznikla akákoľvek škody. Rovnako vo vzťahu k tvrdenému ušlému zisku
(strate),ktorýmuúdajne vtomtoobdobívznikol,zostalitvrdenianavrhovateľalenvhypotetickejrovine.Z

nijakého predloženého dokumentu nevyplýva, že by navrhovateľ v uvedenom jedálenskom a bufetovom
zariadení mal možnosť dosahovať ním tvrdený zisk.

Najmä však súd poukazuje na porušenie prevenčnej povinnosti zo strany samotného navrhovateľa.
Základnou povinnosťou každého je predchádzať vzniku škody (§ 415 OZ), pričom ustanovenia § 415

OZ sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a povinnosť z neho vyplývajúca je
právnou povinnosťou. Pod tento pojem je zahrnutá požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok
vznik škôd. V danom prípade samotný navrhovateľ porušil základnú prevenčnú povinnosť, keď v lehote
3 rokov od vzniku poistnej udalosti nepostavil, podľa čl. 7 bod 3 písm. a) v spojení s bodom 11 VPP,
novú budovu, bez ohľadu na jej charakter a zaradenie. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby postavil

novú budovu podľa ním predloženého projektu (a aby v tejto budove prevádzkoval jedáleň a bufet a tak
dosahoval tvrdený zisk), pričom následne by mu odporca poskytol poistné plnenie, pričom v prípade, ak
by s jeho výškou nesúhlasil, mohol sa svojho nároku domáhať, napríklad aj podaním návrhu na súd.

Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, avšak je viazaný skutkovými tvrdeniami. Napriek tomu súd

sa zaoberal otázkou posúdenia charakteru stavby požiarom zničenej budovy. Z hľadiska zaradenie
tejto budovy, vychádzajúc zo znaleckého posudku, je stavba popisovaná ako sociálny objekt. Pričom
ide o prízemnú montovanú drevenú stavba so sedlovou strechou, ktorá bola postavená v roku 1970.
Ďalej znalec v posudku uviedol, že v čase miestneho šetrenia bola stavba využívaná ako skladvyradeného kancelárskeho nábytku a bola odpojená od všetkých energetických sietí. Obdobne aj
samotný navrhovateľ vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní charakterizoval budovu
nasledovne, cit.: od vchodu od ulice po pravej strane sociálne zariadenia, sklad pre kuchyňu, po pravej

strane miestnosť bufetu, výdajňa stravy a sklady, miestnosť jedálne a za ňou 2 ďalšie miestnosti,
ktoré však všetky boli využívané na skladové účely pre rôzny vyradený materiál podniku F., .......bola
elektrifikovaná avšak bola odpojená od hlavného prívodu elektriny ešte predchádzajúcim majiteľom, vo
vnútri sa nenachádzali žiadne vyhrievacie telesá, ktoré by boli v prevádzke. ......Budova bola riadne
zabezpečená a uzamknutá a okná boli zabezpečené časť mrežami a bola zvnútra obitá doskami ...".

Následne aj vo svojej výpovedi pred týmto súdom navrhovateľ uviedol, že budova bol zabezpečená pred
krádežou, okná boli zadebnené a mal v úmysle budovu rekonštruovať. Teda táto budova navrhovateľovi
nikdy ako jedáleň neslúžila a ani ju týmto spôsobom nevyužíval, naopak z uvedených tvrdení tak
navrhovateľa ako aj z posudku znalca je zrejmé, že budova v rozhodnom období slúžila na uskladnenie
starého nábytku. Z uvedeného je teda zrejmé, že v rozhodnom čase predmetná budova neslúžila ako
jedáleň a samotný odporca ju odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nej na tento účel nevyužíval.

Preto súd považoval postup odporcu, pri určení charakteru stavby za logický a správny, navyše za stavu,
kedy navrhovateľ odporcovi nijakým preukázateľným spôsobom nepreukázal, na aký účel predmetná
stavbapredvznikompoistnejudalostislúžila,ažesavnejnachádzalonímuvádzanévybavenie,nakoľko
ako sám uviedol, nemal k dispozícii žiadne doklady.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 1 608,31 €, ktorá súvisí s poškodením okien, vonkajšej
fasády a vnútorných izolácií na susednej budove ubytovne z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že
navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovi predložil účtovné doklady a faktúry za účelom posúdenia
nároku navrhovateľa v zmysle čl. 7 bod 2 v spojení s čl. 7 bod 13 VPP. Z uvedeného dôvodu nárok
navrhovateľovi na toto poistné plnenie zanikol s poukazom na znenie čl. 4 bod 1 písm. d) vo väzbe

na čl. 4 bod 2 VPP. Aj vo vzťahu k tomuto nároku súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko nepreukázal, že by odporcovi doručil účtovné doklady, na predloženie ktorých bol
povinný. Vzhľadom na uvedené súd aj v tejto časti nárok navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci

plný úspech náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho
zastúpenia vo výške 7 147,70 eur, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty
veci 259 639,45 eur vo výške 944,45 eur za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3 cit. vyhl. súd priznal advokátovi žalobcu odmenu za
nasledujúce úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH:

1. prevzatie a príprava veci dňa 03.02.2012 - 944,45 eur + režijný paušál 7,63 eur + 190,42 eur (DPH
20%), čo spolu predstavuje 1 142,50 eur;

2. účasť na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 - pojednávanie odročené bez prejednania veci - 1/4
odmeny - 236,11 eur + režijný paušál 7,63 eur + 48,75 eur (DPH 20%), čo spolu predstavuje 292,49 eur;
3. účasť na pojednávaní konanom dňa 25.04.2012 - 944,45 eur + režijný paušál 7,63 eur + 190,42 eur
(DPH 20%), čo spolu predstavuje 1 142,50 eur;
4. písomné vyjadrenie zo dňa 20.06.2012 - 944,45 eur + režijný paušál 7,63 eur + 190,42 eur (DPH

20%), čo spolu predstavuje 1 142,50 eur,
5. účasť na pojednávaní konanom dňa 20.06.2012 - 944,45 eur + režijný paušál 7,63 eur + 190,42 eur
(DPH 20%), čo spolu predstavuje 1 142,50 eur,
6. účasť na pojednávaní konanom dňa 10.10.2012 - 944,45 eur + režijný paušál 7,63 eur + 190,42 eur
(DPH 20%), čo spolu predstavuje 1 142,50 eur;

7. účasť na pojednávaní konanom dňa 15.02.2013 - 944,45 eur + režijný paušál 7,81 eur + 190,45
eur(DPH 20%), čo spolu predstavuje 1 142,71 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za nesledujúce úkony právnej pomoci.
- účasť na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 v plnej výške, nakoľko predmetné pojednávanie bolo

odročené bez prejednania veci, a preto právnemu zástupcovi patrí odmena len vo výške ? (§ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.);
- písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 06.08.2012, nakoľko v zmysle zápisnice z pojednávania
súd vyzval žalovaného na oznámenie výšky poistného plnenia, v prípade ak by vyplácal poistné plnenieza budovu jedálne. Takéto oznámenie nie ej možné považovať za vyjadrenie vo veci samej, za ktoré
by advokátovi patrila odmena. Súd umožnil právnym zástupcom, aby sa k dôkazom vykonaným na
pojednávaní - výsluch svedka vyjadrili do zápisnice, pričom právny zástupca žalovaného (rovnako ako

právny zástupca žalobcu) uviedli, že sa k predmetnému priebehu dokazovania vyjadria písomne. Za
účasť na pojednávaní súd právnemu zástupcovi odmenu priznal a nič mu nebránilo, aby sa k priebehu
dokazovaniavyjadrilnatomtopojednávaní.Pokiaľnazákladevlastnéhorozhodnutiapožiadalomožnosť
písomného vyjadrenie, nie je možné takýto úkon považovať za úkon právnej služby, za ktorý by mu
patrila odmena s poukazom na zásadu účelnosti.

- písomné podanie na súd - záverečné vyjadrenie žalovaného - za tento úkon súd nepriznal právnemu
zástupcovi žalovaného odmenu z obdobných dôvodov, ako v predchádzajúcom odseku - súd priznal
právnemu zástupcovi odmenu za účasť na pojednávaní, na ktorom túto záverečnú reč predniesol do
zápisnice, a preto má za to, že ani tento úkon nie je možné považovať za úkon právnej služby, za ktorý
by mu patrila odmena s poukazom na zásadu účelnosti.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným dvom úkonom právnej pomoci, za ktoré súd odmenu právnemu zástupcovi
nepriznal, súd záverom uvádza, že v prípade, ak súd rozhoduje o
trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (no i podľa iných ustanovení ako
je v danej veci ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy
vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia

nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Súd sa v súvislosti s týmito úkonmi zaoberal
otázkouúčelnostivynaloženýchtrovprávnehozastúpenia,pričomvšakpostarostlivomzváženívšetkých
okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia nemožno
považovaťzatrovyúčelnevynaloženénauplatneniečibránenieprávžalovaného,zaktorébyadvokátovi
mala patriť odmena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.