Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109236349
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5109236349.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: H-STAV SK, s.r.o., Jána Šimka 4708/9A, Martin 036 01, IČO: 46 254 935, zastúpený: Mgr.
Róbert Kučera, advokát, Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Jozef Bajánek - MONTEX,
Litovelská 1331, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 22 605 185, zastúpený: Mgr. Branislav Samec,
advokát, Nezbudská Lúčka 107, 013 24 Strečno, o zaplatenie 9.957,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.957,04 Eur spolu s úrokom omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 17.260,84 Eur od 16.12.2008 do 09.01.2009, s úrokom z omeškania vo
výške 13,25 % ročne zo sumy 15.933,08 Eur od 10.01.2009 do 24.02.2009, s úrokom z omeškania vo

výške 10 % ročne zo sumy 14.605,32 Eur od 25.02.2009 do 02.03.2009, s úrokom z omeškania vo výške
10 % ročne zo sumy 13.277,56 Eur od 03.03.2009 do 15.05.2009, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 11.949,80 Eur od 16.05.2009 do 06.11.2009, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 10.622,04 Eur od 07.11.2009 do 25.11.2009 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 9.957,04 Eur od 26.11.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
531,63 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.456,38 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 04.12.2009 žiadal navrhovateľ SCARP, s.r.o., Martin zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 10.622,08 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril Kúpnu

zmluvu na hnuteľnú vec, na základe ktorej mu odpredal recyklátor asfaltu a traktor. Kúpna cena
predstavovala 21.576,05 Eur (650.000,- Sk) + DPH. Táto bola v časti 253.500,- Sk (8.414,66 Eur)
uhradená pri podpise zmluvy. Zvyšná časť mala byť zaplatená v 13-tich splátkach po 1.327,76 Eur, pod
sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej splátky. Odporca uhradil len 5 splátok
po 1.327,76 Eur, čím porušil dohodnutý splátkový kalendár a stratil výhodu splátok. Navrhovateľ tiež
požaduje zaplatenie úroku z omeškania a náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 07.12.2009 právny zástupca navrhovateľa zobral návrh v časti späť. Späťvzatie

odôvodnil tým, že odporca dňa 25.11.2009 zaplatil časť splátky vo výške 660,53 Eur, a preto v tejto
časti berie návrh späť.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. V tomto potvrdil, že od
navrhovateľ kúpil recyklátor asfaltu a kolesový traktor a tento tovar mu bol dodaný za dohodnutú cenu
25.675,50 Eur. Dňa 17.12.2008 bola formálne uzavretá kúpna zmluva v písomnej forme. Navrhovateľvšak neuviedol ďalšie okolnosti tejto transakcie. Predmetné hnuteľné veci si osobne bol odporca spolu
s pánom K., pánom A. a pánom T. prezrieť. Na rokovaní bolo dohodnuté, že podmienkou odobratia
tovaru je vybavenie zákazky na opravu chodníkov a ciest zo strany navrhovateľa v jarných mesiacoch

roku 2009, na ktoré by odporca mohol uvedené mechanizmy použiť a ktorá mala zabezpečiť prostriedky
na splatenie dohodnutej kúpnej ceny. Táto dohodnutá podmienka sa do obsahu písomnej zmluvy
nedostala. Avšak bez uzavretia dohody o zabezpečení prác by ich v žiadnom prípade nekúpil. Vzhľadom
k neskoršiemu vývoju situácie požiadal navrhovateľa listom o zmenu dohodnutej splatnosti kúpnej ceny,
na čo navrhovateľ reagoval podaním na súd. Odporca doposiaľ nespochybňoval nárok navrhovateľa na

zaplatenie kúpnej ceny, keď pri uzavretí zmluvy a následne v roku 2009 zaplatil dňa 17.12.2008 sumu
8.414,66 Eur, v dňoch 09.01., 24.02., 02.03., 15.05., a 06.11.2009 uhradil splátky vo výške 1.327,76 Eur
a dňa 25.11.2009 uhradil sumu 665,- Eur. Keďže pri uzatváraní zmluvy konal v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (prísľub zákazky na využitie mechanizmov)
a navrhovateľ tento omyl vyvolal, dovoláva sa odporca relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a to podľa
§-u 49a Občianskeho zákonníka. Preto odporca žiada návrh zamietnuť.

Navrhovateľvovyjadreníkpodanémuodporuuviedol,žeodporcanespochybnilzakúpenietovaru,anito,
žetovarmuboldodanýzadohodnutúcenu.Navrhovateľtaksplnilsvojupovinnosťdodaťtovaraodporca
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnil. Navrhovateľ popiera odporcom tvrdenú podmienku vybavenia
zákazky na opravu chodníkov a ciest. Až do podania návrhu na vydanie platobného rozkaz odporca
nikdy neuplatňoval splnenie tejto podmienky na platnosť zmluvy. Ak mala byť kúpna cena zaplatená zo

zákazok realizovaných v jarných mesiacoch v roku 2009, tak je na mieste otázka, prečo odporca platil
pravidelné platby počas druhého a tretieho mesiaca 2009 a následne ďalšie splátky nepravidelne. Jeho
správanie je tak potvrdením nezmyselnosti dôvodov uvedených v odpore. Zo strany navrhovateľa sa
nejednalo o žiadne uvedenie do omylu, keďže kupujúci mal dostatočný obraz o veci, o kúpnej cene, o
predmete kúpy aj o zaplatení kúpnej ceny.

Uznesením č. k. 11Cb/77/2010-71 zo dňa 11.11.2011 súd pripustil zmenu účastníkov na strane
navrhovateľa tak, že pôvodný navrhovateľ SCARP, s.r.o., Martin z konania vystúpil a na jeho miesto do
konania vstúpil navrhovateľ H-STAV SK, s.r.o., Martin. K zmene účastníka na strane navrhovateľa došlo
na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Uznesením č. k. 11Cb/77/2010-120 zo dňa 04.10.2012 súd konanie zastavil a zároveň pripustil zmenu

návrhu tak, že predmetom konania bude zaplatenie sumy 9.957,04 Eur spolu s úrokmi z omeškania a
náhradou trov konania.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych
zástupcov a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, kúpnej zmluvy, zmluvy o postúpení
pohľadávok, vyjadrenia spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., a ďalších listinných dôkazov a zistil

nasledovné:

Dňa 17.12.2008 uzatvoril predávajúci SCARP, s.r.o., s odporcom ako kupujúcim Kúpnu zmluvu
na hnuteľnú vec. Predmetom zmluvy je predaj recyklátora asfaltu Bagela a kolesového
poľnohospodárskeho traktora za kúpnu cenu vo výške 773.500,- Sk vrátane DPH, čo predstavuje
25.675,50 Eur. Kúpna cena vo výške 253.500,- Sk bola vyplatená pri podpise zmluvy. Zvyšok kúpnej

ceny bude zaplatený v splátkach, a to v 13-tich mesačných splátkach vo výške 40.000,- Sk (1.327,76
Eur). Splátky budú splatné mesačne k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci, s prvou splátkou splatnou
do 15.12.2008 a poslednou splátkou splatnou do 15.12.2009. Nedodržanie čo i len jednej splátky má
za následok stratu výhody splátok.

Podľa listiny označenej ako Postúpenie pohľadávky zo dňa 23.11.2010 týmto spoločnosť SCARP, s.r.o.,

postúpila spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., pohľadávku voči odporcovi vo výške 10.622,08 Eur.

Podľa dokladu označeného ako Spätné postúpenie pohľadávky zo dňa 22.03.2011 spoločnosť SAF
INVESTMENT, s.r.o., postúpila spoločnosti SCARP, s.r.o., pohľadávku voči odporcovi uvedenú na druhejstrane tohto dokladu. Podľa prílohy je predmetom spätného postúpenia pohľadávka vo výške 10.622,08
Eur.

Dňa 17.10.2011 uzatvorila spoločnosť SCARP, s.r.o., so spoločnosťou H-STAV SK, s.r.o., Zmluvu

o postúpení pohľadávok. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky voči odporcovi v aktuálnej
výške 9.957,04 Eur s príslušenstvom. Podľa Článku I. bod 3 boli zohľadnené pri výpočte zostávajúcej
neuhradenej časti pohľadávky úhrady uskutočnené odporcom.

Spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o., listom zo dňa 04. augusta 2011 vyzývala odporcu na úhradu
čiastky vo výške 12.204,04 Eur s tým, že v prípade nezaplatenia bude záležitosť odovzdaná súdu.

Listom zo dňa 12.10.2011 spoločnosť SCARP, s.r.o., oznámila odporcovi, že pohľadávka bola postúpená

spoločnosti H-STAV SK, s.r.o..

Listom zo dňa 09. augusta 2011 spoločnosť SAF INVESTMENT zaslala odporcovi oznámenie o podaní
žaloby.

Spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o., listom zo dňa 23.01.2012 zaslala súdu vyjadrenie, že na základe
telefonického vyžiadania bolo zaslané odporcovi postúpenie pohľadávky zo dňa 23.11.2010, a to z

pôvodného veriteľa SCARP, s.r.o., na SAF INVESTMENT, s.r.o. Napriek tomu, že dňa 22.03.2011 bolo
podpísané aj spätné postúpenie pohľadávky, o tento dokument ich odporca nepožiadal.

Podľa vyjadrenia spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., adresovaného A. D., spoločnosť SCARP,
s.r.o., spoločnosti SAF INVESTMENT postúpila pohľadávku dňa 23. novembra 2010. Do 21.03.2011
prebiehalo mimosúdne vymáhanie pohľadávky vtedajším zamestnancom SAF INVESTMENT Z.. Z.

Z.. Po viac ako 3 mesiacoch intenzívnej komunikácie dospeli k záveru, že z dôvodu neochoty
dlžníka dohodnúť sa, nie je pre SAF INVESTMENT táto pohľadávka dosť bonitná na to, aby za ňu
spoločnosťzaplatilakúpnucenu.Tútomalaspoločnosťzaplatiťažpoúspešnommimosúdnomvymožení
pohľadávky. Keďže ešte pred postúpením pohľadávky uhradil dlžník časť ceny vo výške 665,- Eur, bola
výška vymáhanej sumy upravená na 9.957,08 Eur. Následne dňa 22.03.2011 vystavili spätné postúpenie

pohľadávky klientovi vo výške 9.957,08 Eur. SAF INVESTMENT tak potvrdzuje, že pohľadávku mal vo
vlastníctve od 23.11.2010 do 22.03.2011 a po tomto termíne sa veriteľom opätovne stala spoločnosť
SCARP, s.r.o.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Spoločnosť SAF
INVESTMENT potvrdila vlastníctvo predmetnej pohľadávky do 22.03.2011. Ďalšie doklady od tejto

spoločnosti vychádzali z mylného predpokladu, resp. z pochybenia, že v danom čase ešte bola
vlastníkom tejto pohľadávky. Na základe dokladov o postupovaní pohľadávok je tak navrhovateľ v
tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. V rámci záverečného prednesu uviedol, že spoločnosť
SCARP fungovala pod týmto obchodným menom do 28. novembra 2011, teda aj v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy. Pán D., ktorý podpísal originál zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, bol oprávnený za

spoločnosť podpisovať od 30.03.2007 do 28.10.2011, teda aj v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej
zmluvy. Pán D. za spoločnosť SCAPR podpísal aj postúpenie pohľadávky v čase, kedy bol oprávnený
za spoločnosť SCARP podpisovať. Takisto bol oprávnený podpísať aj spätné postúpenie pohľadávky zo
dňa 22.03.2011. Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou SCARP, s.r.o., a navrhovateľom
zo dňa 17.10.2011 rovnako podpísali oprávnené osoby, a to za spoločnosť SCARP pán A., ktorý

bol konateľom spoločnosti do 28.10.2011, a za spoločnosť H-STAV pán D., ktorý bol konateľom tejto
spoločnosti od 05.07.2011. Navrhovateľ dáva do pozornosti rozpory vo vyjadreniach odporcu, keď
najskôr v odpore uviedol, že ohľadom uzavretia zmluvy rokoval s pánom K., A. a Zemkom a na
pojednávanítvrdil,žepánA.prirokovaniachurčiteprítomnýnebolazačalspomínaťprítomnosťnejakého
pána A., o ktorom sa v odpore nezmienil. Účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, podľa ktorej odporca

bol povinný zaplatiť kúpnu cenu 25.675,50 Eur. Medzi účastníkmi je nesporné, že odporca uhradil
len sumu 15.718,46 Eur. Odporca tak čiastočným zaplatením kúpnej ceny dlh podľa §-u 407 ods. 3Obchodného zákonníka uznal. Navrhovateľ preukázal svoju aktívnu legitimáciu predložením zmlúv o
postúpení pohľadávok. Pán A. na pojednávaní uviedol, že pokiaľ vie, tak spoločnosť SCARP pánovi C.
neponúkala, ani nesľubovala žiadnu zákazku na asfaltovacie práce. Spoločnosť SCARP tiež nedávala

pánovi Zemkovi žiadnu osobitnú plnú moc na konanie v mene spoločnosti SCARP. Pán Zemko na
pojednávaní potvrdil, že nebol konateľom, spoločníkom, ani osobou splnomocnenou konať v mene
spoločnosti SCARP a tak isto vylúčil, že by podmienkou uzavretia tejto kúpnej zmluvy bolo vybavenie
zákazok na asfaltovanie chodníkov a ciest. Nárok navrhovateľa je tak v celom rozsahu oprávnený.

Konateľ navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že pán T. nebol a nie je spoločníkom, ani konateľom

spoločnosti SCARP. Jedná sa o človeka, s ktorým riešili viaceré zákazky a ktorý má vlastnú firmu, cez
ktorú tieto zákazky zabezpečoval. Je možné, že dohodil tohto kupca, resp. záujemcu o kúpu, pričom
zmluvné podmienky následne dojednával konateľ spoločnosti SCARP pán A..

Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na stanovisku, že nebolo preukázané postúpenie
pohľadávok tak, ako to tvrdí navrhovateľ a tým je spochybnená aj jeho aktívna legitimácia. Spoločnosť
SAF INVESTMENT ešte dňa 11.01.2012 odporcu vyzývala na plnenie, napriek tomu, že oznámenie

o postúpení na navrhovateľa je datované dňa 12.10.2011. V súvislosti s postupovaním pohľadávok
bolo odporcom podané aj trestné oznámenie. Spoločnosť SAF INVESTMENT podľa dokladov mala
spätne postúpiť pohľadávku spoločnosti SCARP ešte v mesiaci marec 2011. Napriek tomu o 5 mesiacov
neskôr, v mesiaci august 2011 zasielala odporcovi predsúdnu výzvu a oznámenie o podaní žaloby. V
rámci záverečného prednesu žiadal návrh zamietnuť s tým, že trvá na dôvodoch podaného odporu a

ako hlavnú námietku uplatňuje námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Doklady od spoločnosť SAF
INVESTMENT sú v rozpore s úkonmi, ktoré táto spoločnosť uskutočnila. Žiada, aby súd doklady hodnotil
v rámci voľnej úvahy s tým, že nie sú zabezpečené úradne overeným podpisom konajúcich osôb, a teda
nie je možné zistiť dátum, kedy k podpisu došlo.

Odporca na pojednávaní uviedol, že ohľadom kúpy asfaltérskej súpravy rokoval s pánom T. v jeho

kancelárií v Martine. Pán T. tam pôsobil ako najvyšší šéf. Nevedel o tom, že by tam mal byť ešte nejaký
ďalší konateľ, či iná osoba, rokoval len s pánom T.. Rokovania prebehli niekedy na jeseň, kedy sa
so strojmi nepracovalo. Pán T. vtedy prisľúbil nejaké zákazky, aby na jar mohli so strojom pracovať.
Priamo v hotovosti pánovi T. vyplatili 250.000,- Sk a zmluva sa následne ešte prerábala na menu Euro.
Bol tam prítomný aj pán A., ktorý následne stroj odporcovi vydával. Nikto ďalší pri rokovaní prítomný

nebol. Zákazky, ktoré sľuboval pán T., mali byť na chodníky a cesty predovšetkým pre Mesto Martin,
prípadne pre firmu STRABAG. Pán T. mal partiu, ktorá tieto zákazky realizovala, ale nejako im to nešlo.
Preto hovoril, že nám to postúpi a vybaví aj tieto zákazky. S pánom D. a A. ohľadom kúpy stroja
nerokoval. Zo strany spoločnosti SCARP mu nebola dohodená žiadna zákazka. Stroje následne predal,
a to samostatne dvom firmám po tom, ako na tieto stroje nemal žiadne zákazky, a keďže mal požičané

finančné prostriedky, musel to riešiť ich predajom.

Svedok Ladislav A. na pojednávaní uviedol, že pôvodne pôsobil ako konateľ spoločnosti SCARP, s.r.o.
Táto spoločnosť zakúpila asfaltovaciu súpravu, avšak práce nešli podľa ich predstáv, a preto sa stroj
rozhodli predať. Nevie sa vyjadriť k tomu, či to bolo ústnou alebo písomnou kúpnou zmluvou, ani či
bol prítomný pri nejakých rokovaniach. Pán C. spočiatku platil a neskôr došlo k problémom a záležitosť

odovzdali právnikovi. Firma SCARP v tom čase spolupracovala s firmami pána T.. Nevedel sa vyjadriť k
tomu, či pán T. bol prítomný pri nejakých rokovaniach ohľadom predaja asfaltovacej súpravy. Myslí si, že
osobne pri rokovaní o predaji týchto strojov prítomný nebol. Nevie sa vyjadriť, či vôbec niekedy s pánom
C. rokoval. Čo sa týka prípadného zabezpečenia zákazok, nevie sa k tomu vyjadriť, avšak myslí si, že nič
také nesľuboval, ani nehovoril. Pánovi T. sa zrejme zmienili o tom, že majú problém s týmito strojmi, či by

ich prípadne nechcel odkúpiť alebo nájsť niekoho, kto by ich kúpil. Určite mu však nedávali osobitnú plnú
moc, aby konal za spoločnosť SCARP. Po oboznámení sa s kúpnou zmluvou, ktorú mal na pojednávaní
k dispozícii právny zástupca odporcu, a ktorá obsahovala aj podpis pri pečiatke predávajúceho uviedol,
že tento podpis patrí pánovi D..

Svedok Z. K., ktorý je zamestnaný u odporcu ako robotník, uviedol, že spolu s odporcom išli do Martina

pozrieť stroje, ktoré mal odporca záujem kúpiť. Pri rokovaní ohľadom strojov bol prítomný ešte pán T..Tento hovoril, že ak by stroje zobrali, tak by vedel na meste vybaviť nejaké zákazky, z ktorých by sa
stroje dali potom splácať. Jednalo sa o zákazky na asfaltovacie práce. Následne sa už ďalších rokovaní
ani podpisu zmluvy nezúčastnil.

Svedok S. T. uviedol, že pánovi C. odpredávali stroj bagela. Tieto stroje patrili firme SCARP.
Spolupracoval však s pánom C. a pán C. pracoval aj pre jeho firmu. Preto bol pri týchto rokovaniach
prítomný ako akýsi poradný orgán. Dojednávali aj podmienky predaja, hlavne otázku ceny. Čo sa týka
ďalšieho používania strojov, bavili sa o tom, že v prípade, ak by bola nejaká možnosť, tak by ho určite na
práce pozvali. Počítali s tým, že bude pracovať ďalej pre nich, nebola to však nejaká podmienka, nakoľko

takéto podmienky sa ani nedajú dohodnúť. Nebavili sa o žiadnych konkrétnych zákazkách, keďže žiadne
zákazky neboli zazmluvnené. Tieto stroje pôvodne používali pre Mesto Martin, pre nemocnicu, prípadne
pre ministerstvo obrany. V ďalšom období sa zákazky zastavili a polroka, až rok takéto zákazky nemali.
Potom už pán C. zrejme išiel vlastnou cestou. Neskôr sa dozvedel, že za stroje nezaplatil, čo ho
mrzelo, keďže cena bola pre neho veľmi výhodná. Na výslovnú otázku uviedol, že nebol konateľom,
spoločníkom, ani osobou oprávnenou konať za SCARP, s.r.o. v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej

zmluvy. Podmienkou kúpy strojov určite nebolo to, že sa vybavia nejaké zákazky, bola to jedna z
možností a nevidí dôvod, prečo by konatelia spoločnosti, prípadné takéto zákazky pánovi C. neponúkli,
ak by na to bola možnosť. Keďže však nič nebolo zazmluvnené, tak by nešli do takého hazardu,
že by niečo sľubovali. Mali záujem na tom, aby sa takéto prípadné zákazky realizovali, nakoľko za
sprostredkovanieprepánaC.byspoločnosťSCARPurčitemalavrátenúčasťcenyzariadenia,ktorébolo

pánovi C. odpredané za nízku cenu. S pánom C. si pamätá na minimálne na jedno rokovanie ohľadom
kúpy týchto zariadení. Pán C. určite nepodmieňoval kúpu týchto strojov garanciou sprostredkovania
nejakých zákazok. Ak by takáto podmienka mala byť, tak by bola súčasťou uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Podmienky, za ktorých pán C. toto zariadenie dostal, boli pre neho veľmi výhodné. Takéto podmienky
mu boli ponúknuté z toho dôvodu, že vtedy nemali obsluhu týchto strojov obsadenú a nemali na to

špecialistov. Nespomína si na ďalšie osoby prítomné pri rokovaní.

Podľa §-u 409 ods. 1 Obchodného zákonníka - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke
právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa §-u 407 ods. 3 Obchodného zákonníka - ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa §-u 49a Občianskeho zákonníka - právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa §-u 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľaodseku2-spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené.

Podaným návrhom žiadal pôvodný navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie doplatku kúpnej ceny
na základe písomne uzatvorenej kúpnej zmluvy. V priebehu súdneho konania došlo k čiastočnému

späťvzatiu a k zmene návrhu, čo súd pripustil vyššie uvedenými uzneseniami. Predmetom konania
tak zostalo zaplatenie istiny 9.957,04 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Z
vykonaných dôkazov súd ustálil a medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi spoločnosťou SCARP,
s.r.o. a odporcom došlo k podpisu písomnej kúpnej zmluvy. Do súdneho spisu bolo predložené
vyhotovenie tejto zmluvy, v ktorom absentuje podpis osoby konajúcej za predávajúceho, teda za

spoločnosť SCARP, s.r.o. Na pojednávaní dňa 16.11.2012 však bola súdu predložená na nahliadnutie
kúpna zmluva, ktorá obsahovala podpis aj pri pečiatke predávajúceho. K tejto kúpnej zmluve sa svedok
A. vyjadril, že sa jedná o podpis pána D.. Táto zmluva mala byť dodatočne právnym zástupcom odporcuzaložená do súdneho spisu. K predloženiu tejto zmluvy však nedošlo. Napriek tomu možno konštatovať,
že súd mal preukázané, že zmluva bola podpísaná obidvomi účastníkmi a táto skutočnosť medzi
účastníkmi v priebehu súdneho konania ani nebola sporná.

Medzi účastníkmi tiež bolo nesporné, že odporca svoj dlh podľa tejto zmluvy splácal čiastočnými
úhradami. Samotný odporca v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil vykonanie týchto úhrad a
potvrdil aj dni, ku ktorým k jednotlivým úhradám došlo. Podľa kúpnej zmluvy pritom časť kúpnej ceny bola
zaplatená pri podpise zmluvy a zostávajúca časť mala byť uhradená v splátkach. Z celkovej kúpnej ceny
25.675,50 Eur uhradil odporca pri podpise zmluvy sumu 8.414,66 Eur a v 13-tich splátkach po 1.327,76

Eur mal zaplatiť zostatok kúpnej ceny vo výške 17.260,88 Eur. Odporca následne zaplatil 5 splátok po
1.327,76 Eur a jednu platbu vo výške 665,- Eur. Tým sa celkový dlh odporcu znížil na sumu 9.957,04 Eur.

Odporca sa v konaní bránil námietkou relatívnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a spochybňoval
tiež aktívnu legitimáciu navrhovateľa vzhľadom k nejasnostiam pri postupovaní pohľadávok.

Vo vzťahu k namietanej relatívnej neplatnosti zmluvy sa treba zaoberať otázkou, za akých okolností bola
zmluva medzi účastníkmi uzavretá a kto sa pri rokovaniach o predaji predmetnej asfaltovacej súpravy

zúčastňoval. Z vykonaných dôkazov tieto skutočnosti neboli jednoznačne ustálené. Odporca v konaní
uvádzal, že rokoval výlučne s pánom T., a to za prítomnosti svedka K.. Odporca pritom v podanom
odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pri rokovaniach bol prítomný tiež pán A.. Na pojednávaní
na rozdiel od tohto vyjadrenia odporca uvádzal, že prítomný bol len pán T.. Pán T. vypočutý ako
svedok sa nevedel jednoznačne vyjadriť k tomu, či okrem neho a pána C. bol pri rokovaniach prítomný

niekto ďalší. Tak isto sa k otázke prítomnosti na rokovaní jednoznačne nevyjadril vypočutý svedok A..
Z jednotlivých vyjadrení vo vzťahu k relatívnej námietke neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy však
vyplýva tvrdenie odporcu, že vybavenie zákazky na opravu chodníkov a ciest mal odporcovi ponúkať
svedok T.. Preto je potrebné zaoberať sa otázkou, či svedok T. bol v čase rokovaní o uzatvorení kúpnej
zmluvy osobou oprávnenou konať v mene predávajúceho, teda spoločnosti SCARP, s.r.o. Na túto otázku

svedok T. na pojednávaní výslovne uviedol, že v danom čase nebol konateľom, ani spoločníkom tejto
spoločnosti a nebol poverený ani na jej zastupovanie. Skutočnosť, že pán T. nebol spoločníkom, ani
konateľom spoločnosti SCARP, vyplýva aj z výpisu z obchodného registra na túto spoločnosť. To, že
pán T. nebol poverený konaním v mene spoločnosti SCARP písomnou, ani ústnou formou, výslovne
potvrdil aj konateľ spoločnosti SCARP F. A. vo svojej svedeckej výpovedi. Z vykonaných dôkazov

nevyplýva ani to, že by pán T. bol poverený spoločnosťou SCARP na výkon určitej činnosti v rámci
prevádzkovania podniku spoločnosti SCARP, s.r.o. Z vyjadrení účastníkov a svedkov síce vyplýva,
že pán T. sa týchto rokovaní účastníkov zúčastňoval s tým, že mal vystupovať ako akýsi poradný
orgán. V priebehu konania však nebolo preukázané a ani žiadnym z účastníkov tvrdené, že pán T.
mal byť v mene spoločnosti SCARP poverený výkonom činnosti vo vzťahu k odpredaju týchto strojov,

resp. či bol v takom vzťahu k tejto spoločnosti, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie konať v mene
spoločnosti SCARP, s.r.o., pri odpredaji strojov a zariadení patriacich tejto spoločnosti. Nie sú teda
naplnené ani predpoklady ustanovenia §-u 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je ten,
kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým
pri tejto činnosti obvykle dochádza. Toto ustanovenie totižto upravuje dlhodobejší vzťah medzi osobou

splnomocnenou, resp. poverenou výkonom určitej činnosti a podnikateľom, v mene ktorého sa takáto
činnosť vykonáva. Nejedná sa teda o nejaké jednorazové konanie za podnikateľa, ale o dlhodobejšiu
činnosť napr. osoby v postavení obchodného referenta. Na to, aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť,
by sa muselo jednať o opakovanú činnosť alebo rovnaké alebo obdobné úkony tak, aby sa naplnil znak
obvyklosti takejto činnosti osoby, ktorá za podnikateľa koná. Osoby, ktoré sú poverené takouto činnosťou

potomvykonávajúúkonytypicképretútočinnosťatýmitoúkonmipodnikateľazaväzujú.Vtomtoprípade,
však nebolo zistené, že by sa pri predaji tejto asfaltovacej súpravy dalo konštatovať, že pán Zemko bol
poverený takouto činnosťou v mene spoločnosti SCARP, s.r.o.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že pán T., ktorý sa zúčastnil rokovania
s odporcom, nebol oprávnený konať v mene spoločnosti SCARP, s.r.o., ako predávajúceho, a teda

nebol oprávnený ani riešiť prípadné zákazky, ktorými by malo byť podmieňované odkúpenie asfaltovacej
súpravy odporcom.Z vykonaných dôkazov však súd dospel tiež k záveru, že nebolo preukázané ani to, že by takúto
požiadavku odporca pri rokovaniach o odpredaji strojov vzniesol, resp. že by ktokoľvek zúčastnený
týchto rokovaní za predávajúceho takéto zákazky odporcovi sľúbil alebo sa zaviazal ich vybaviť. O

tom, že takéto zákazky mali byť predmetom rokovania, sa na pojednávaní vyjadril len odporca a ním
navrhnutý svedok K.. Ohľadom výpovede svedka K.Č. však súd konštatuje, že jeho vierohodnosť je
výrazným spôsobom spochybnená tým, že je v zamestnaneckom, teda závislom vzťahu k odporcovi
ako svojmu zamestnávateľovi. K otázke prerokovania možných zákazok na použitie týchto strojov sa
jednoznačne vyjadril svedok T., ktorý uviedol, že takéto zákazky ani nebolo možné prisľúbiť, nakoľko

v danom čase žiadne takéto zákazky neboli zazmluvnené. Výslovne tiež uviedol, že samotný odporca
odkúpenie týchto strojov určite takýmito zákazkami nepodmieňoval. V súvislosti s tvrdením o ponuke
takýchto zákazok a podmienenosti prípadného uzatvorenia kúpnej zmluvy vo vzťahu k námietke omylu
vznesenej odporcom treba poukázať na skutočnosť, že ohľadom týchto tvrdení je odporca v celom
rozsahu nositeľom dôkazného bremena. Odporca tak v konaní musí predložiť alebo navrhnúť súdu
vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukážu. Odporca však okrem výpovede

svojej osoby a výpovede svedka K. žiadne ďalšie dôkazy nepredložil. Výpovede týchto osôb boli
pritom rozporované tak navrhovateľom, ako aj vypočutými svedkami A. a T.. Po vyhodnotení všetkých
týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti tak súd dospel k záveru, že odporca svoje tvrdenie o
ponuke právneho predchodcu navrhovateľa vo vzťahu k zabezpečeniu zákazok, nijakým spôsobom
nepreukázal.Nebolozistené,žebyosobyzúčastnenénarokovanísodporcomodporcovitakétozákazky

prisľúbili, a teda že by prípadne na strane odporcu mohol vzniknúť omyl, ktorý by bol podstatný pre
jeho rozhodovanie sa o kúpe týchto strojov. Na to, aby odporca preukázal svoju relatívnu námietku
neplatnosti právneho úkonu podľa §-u 49a Občianskeho zákonníka by v konaní musel preukázať, že
úkon kúpnej zmluvy urobil v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá pre uzavretie tejto kúpnej
zmluvy bola rozhodujúca. Odporca však toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepreukázal,

že na jeho strane by bolo možné konštatovať omyl týkajúci sa takej okolnosti, bez ktorej by túto kúpnu
zmluvu nepodpísal. Okrem toho by odporca musel preukázať aj subjektívnu stránku druhého účastníka
právneho úkonu, teda subjektívnu stránku osôb konajúcich za predávajúceho v tom smere, že tento
druhý účastník by musel omyl vyvolať, alebo by o ňom musel objektívne vedieť. Ako však bolo uvedené
vyššie, osoby konajúce za predávajúceho takúto ponuku na zabezpečenie zákazok popreli.

Námietku relatívnej neplatnosti uplatnenú odporcom spochybňuje aj fakt, že odporca svoj dlh voči
právnemu predchodcovi navrhovateľa splácal. Odporca v podanom odpore uvádzal, že sľubované
zákazky mali byť realizované v jarných mesiacoch roku 2009. Napriek tomu, že žiadne takéto zákazky
neboli, odporca uhrádzal splátky v mesiacoch január, február, marec aj máj 2009, teda práve v týchto
mesiacoch, kedy mali byť realizované zákazky, z ktorých mala byť kúpna cena zaplatená. Námietku

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa názoru súdu spochybňuje aj fakt, že odporca napriek tomu, že
namieta neplatnosť zmluvy, s tovarom, teda asfaltovacím strojom a traktorom, nakladal ako s vlastným
a tieto v priebehu súdneho konania odpredal iným firmám.

Súd potom dospel k záveru, že námietka odporcu ohľadom relatívnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej
zmluvy neobstojí a odporca dôkazné bremeno preukázania tejto námietky neuniesol. Zmluva uzavretá

medzi účastníkmi je tak platným a účinným právnym úkonom.

Ďalšounámietkou,ktorúvkonaníodporcauplatňoval,bolanámietkaohľadomaktívnejvecnejlegitimácie
navrhovateľa po postúpení pohľadávok. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že pohľadávka bola pôvodne
spoločnosťou SCARP, s.r.o., postúpená spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. Následne táto spoločnosť
vyzývala odporcu na úhradu jeho dlhu. Dodatočne do súdneho spisu boli predložené ďalšie doklady,

a to spätné postúpenie pohľadávky spoločnosťou SAF INVESTMENT, s.r.o. na spoločnosť SCARP,
s.r.o. Ohľadom postupovania týchto pohľadávok spoločnosť SAF INVESTMENT vo svojom vyjadrení
uviedla okolnosti, za ktorých k postúpeniu týchto pohľadávok došlo. Po spätnom postúpení pohľadávky
sa osobou oprávnenou túto pohľadávku uplatňovať opätovne stala spoločnosť SCARP, s.r.o. Táto
spoločnosť potom ďalším postúpením predmetnú pohľadávku postúpila navrhovateľovi, a preto možno

konštatovať,ženavrhovateľjenositeľomtejtopohľadávky,jetakaktívnevecnelegitimovanýmsubjektom
na jej uplatnenie v súdnom konaní. Čo sa týka námietok odporcu, z predložených dokladov je zrejmé, že
spoločnosť SAF INVESTMENT uplatňovala túto pohľadávku od odporcu ešte aj potom, ako došlo k jejspätnému postúpeniu na spoločnosť SCARP, s.r.o. Samotné uplatňovanie pohľadávky týmto subjektom
po spätnom postúpení pohľadávky však nemôže mať za následok spochybnenie predložených
relevantných písomných dokladov preukazujúcich skutočnosť, že pohľadávka bola postúpená spätne

a následne postúpená navrhovateľovi. V konaní nebolo zistené, že by došlo k nejakým zásahom
do zmlúv o postúpení pohľadávok, napr. v podobe ich antedatovania. Takúto skutočnosť v konaní
netvrdil ani odporca, ktorý len všeobecne uvedené doklady spochybnil s tým, že neobsahujú overené
podpisy konajúcich osôb. Zmluvy o postúpení pohľadávok však boli všetky uzatvorené v písomnej forme
a obsahujú podpisy osôb oprávnených konať za zúčastnené právnické osoby. Zmluva o postúpení

pohľadávok musí mať obligatórne písomnú formu, čo predložené zmluvy o postúpení pohľadávky
spĺňajú. Tak isto podľa výpisov z obchodného registra možno konštatovať, že osoby, ktoré tieto zmluvy
podpisovali, v čase podpisu boli oprávnené konať za účastníkov týchto zmlúv. Rovnako výpisom z
obchodného registra zodpovedá aj označenie účastníkov týchto zmlúv, a teda nebolo zistené, že by
prípadne v čase, ku ktorému sú tieto zmluvy datované, niektorý z účastníkov vystupoval v obchodných
vzťahoch pod iným obchodným menom, než bolo v danom čase zapísané v obchodnom registri. Na

preukázanie postúpenia pohľadávky v zmysle ustálenej judikatúry postačuje predloženie zmluvy o
postúpení pohľadávky, prípadne doručenie oznámenia postupcu postupníkovi o tom, že pohľadávka
bola postúpená. V tomto prípade zo strany navrhovateľa boli predložené všetky zmluvy o postúpení
pohľadávok, na základe ktorých potom súd konštatuje, že navrhovateľ sa na základe postúpenia
pohľadávky stal veriteľom dlžníka a je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie tejto pohľadávky

v súdnom konaní.

Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil ako nedôvodnú tak námietku relatívnej neplatnosti
uzatvorenej kúpnej zmluvy, ako aj námietku odporcu ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa.

Podľa§-u369ods.1Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2008-akjedlžníkvomeškaníso

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka.

Akoužbolouvedenévyššie,zvykonanýchdôkazovsúddospelkzáveru,ženeuhradenýzostatokkúpnej
ceny zodpovedá žalovanej istine vo výške 9.957,04 Eur. Odporca podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy
bol povinný kúpnu cenu platiť v dojednaných mesačných splátkach s tým, že neuhradením niektorej
zo splátok poskytnutú výhodu splátok stráca. Odporca bol podľa zmluvy povinný zaplatiť prvú splátku
do 15.12.2008. Túto splátku však uhradil až ku dňu 09.01.2009. Tým odporca nedodržal dohodnutý

splátkový kalendár už pri prvej mesačnej splátke. V dôsledku tejto skutočnosti odporca stratil poskytnutú
výhodu splátok a kúpna cena sa stala splatnou v celosti. Odporca sa tak do omeškania s úhradou
zostatku kúpnej ceny vo výške 17.260,84 Eur dostal počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti prvej
dohodnutej mesačnej splátky, teda od 16.12.2008. Navrhovateľovi počnúc týmto dňom patrí právo na
zaplatenie úroku z omeškania. Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do

31.12.2008 patrí navrhovateľovi ako veriteľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania určených v
zmluve, inak o desať percent vyšších, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Keďže
k omeškaniu v tomto prípade došlo v druhom kalendárnom polroku roku 2008, pre určenie výšky úroku
z omeškania je rozhodujúca úroková sadzba NBS k poslednému dňu prvého kalendárneho polroka roku

2008, teda ku dňu 30.06.2008. K tomuto dňu bola základná sadzba NBS určená vo výške 4,25 % ročne.
Navrhovateľovitakpatríúrokzomeškaniavovýškeo10%vyššej,teda14,25%ročne.Navrhovateľvšak
túto úrokovú mieru požaduje len za omeškanie do prvej čiastočnej úhrady uskutočnenej odporcom dňa
09.01.2009. Následne navrhovateľ požaduje úroky z omeškania v nižšej výške podľa aktuálnej sadzby
úrokov z omeškania v zmysle znenia ustanovenia §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného

ku dňu uskutočnenia jednotlivých splátok odporcom. Súd je však toho názoru, že vzhľadom na vznik
omeškania ešte v roku 2008 patrí navrhovateľovi úroková miera úrokov z omeškania vo výške 14,25
% ročne až do zaplatenia bez ohľadu na následné zmeny v sadzbe určenej podľa §-u 369 ods. 1Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tak za ďalšie obdobie omeškania požaduje úroky z omeškania v
menšej výške, ako je oprávnený. Podaným návrhom navrhovateľa je pritom konajúci súd viazaný.

Ako už bolo uvedené vyššie odporca sa dostal do omeškania s úhradou zostatku kúpnej ceny vo výške

17.260,84 Eur od 16.12.2008. Prvú čiastočnú úhradu uskutočnil dňa 09.01.2009, čím sa dlh znížil o
zaplatenú splátku vo výške 1.327,76 Eur na sumu 15.933,08 Eur. S úhradou tejto sumy bol odporca v
omeškaníod10.01.2009do24.02.2009,kedyuskutočnilďalšiusplátkuvrovnakejvýške.Potejtosplátke
sa dlh znížil na 14.605,32 Eur, s úhradou ktorej sumy bol odporca v omeškaní od 25.02.2009 do ďalšej
splátky uskutočnenej dňa 02.03.2009. Po tejto úhrade sa dlh znížil na 13.277,56 Eur a s úhradou tejto

sumy bol odporca v omeškaní od 03.03.2009 do ďalšej splátky uskutočnenej dňa 15.05.2009. Po tejto
splátke sa dlh znížil na 11.949,80 Eur a odporca bol v omeškaní s úhradou tejto sumy od 16.05.2009
do 06.11.2009, kedy uskutočnil ďalšiu splátku v rovnakej výške. Po tejto splátke bol v omeškaní s
úhradou sumy 10.622,04 Eur v období od 07.11.2009 do uskutočnenia poslednej čiastočnej úhrady dňa
25.11.2009. V tento deň bola uskutočnená úhrada vo výške 665,- Eur, čím sa dlh znížil na neuhradený
zostatok vo výške 9.957,04 Eur, s úhradou ktorého je odporca v omeškaní od 26.11.2009 doposiaľ.

Na základe uvedených skutočností tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel a priznal mu právo na
zaplatenie istiny 9.957,04 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 2 OSP a za analogického použitia §-u 146 ods.
2 veta prvá OSP. V konaní došlo k čiastočnému zastaveniu spolu v časti o zaplatenie sumy 665,04

Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne požadovanou istinou 10.622,08 Eur a istinou následne
priznanou navrhovateľovi vo výške 9.957,04 Eur. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že suma 665,-
Eur bola odporcom uhradená ešte pred začatím konania dňa 25.11.2009. V časti istiny vo výške 0,04
Eur bol návrh podaný nedôvodne zrejme z dôvodov nesprávnych prepočtov na strane navrhovateľa po
čiastočných úhradách vykonaných odporcom. K zastaveniu konania v tejto časti tak došlo zavinením

navrhovateľa, nakoľko návrh v tejto časti nebol podaný dôvodne. Preto túto časť predmetu konania
analogicky súd vyhodnotil ako neúspech navrhovateľa vo veci. V zostávajúcej časti o zaplatenie sumy
9.957,04 Eur bol navrhovateľ úspešný. Táto časť predmetu konania zodpovedá 94%-ám predmetu
konania, čo predstavuje úspech navrhovateľa vo veci. Neúspech navrhovateľa tak zodpovedá 6 %
predmetu konania, a preto navrhovateľovi patrí právo na náhradu 88 % jeho trov. Na strane navrhovateľa

vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 637,- Eur, z čoho po čiastočnom späťvzatí
bol navrhovateľovi vrátený súdny poplatok vo výške 32,87 Eur. Navrhovateľ tak v konaní znášal súdny
poplatok vo výške 604,13 Eur. Ďalej navrhovateľovi patrí právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V čase začatia poskytovania
právnych služieb právnym zástupcom navrhovateľa bola predmetom konania istina 9.957,04 Eur, a

teda tarifná hodnota jedného úkonu právnej služby zodpovedá sume 253,94 Eur. Právnemu zástupcovi
súd priznal odmenu spolu za 6 úkonov právnej služby, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, účasť
na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 1 základnej sadzby, 3-krát účasť
na pojednávaní a písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 22.10.2012. Spolu tak právnemu zástupcovi
navrhovateľa patrí odmena vo výške 5 x 253,94 Eur + 1 x 63,49 Eur (odmena vo výške 1). Ďalej

právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada režijného paušálu za 5 úkonov uskutočnených v roku
2012 vo výške 5 x 7,63 Eur a za 1 úkon uskutočnený v roku 2013 vo výške 7,81 Eur. Trovy právneho
zastúpenia tak vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedajú v súhrne sume 1.654,98 Eur. Právny zástupca
navrhovateľa v písomnom vyúčtovaní trov právneho zastúpenia uplatnil právo na odmenu aj za úkony
označené ako Žiadosť o pokračovanie v konaní a o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 09.07.2012

a za úkon označený ako Predloženie postúpenia pohľadávky a spätného postúpenia zo dňa 12.10.2012.
Po oboznámení sa s týmito úkonmi však súd konštatuje, že v tomto prípade sa nejedná o žiaden z
úkonov, za ktorý by právnemu zástupcovi navrhovateľa patrila tarifná odmena. Listom zo dňa 09.07.2012
právny zástupca navrhovateľa súdu len oznámil, že nedošlo medzi účastníkmi k dohode a žiadal vytýčiť
termín pojednávania. Nejedná sa teda o písomné podanie vo veci samej, nakoľko k predmetu sporu sa

právny zástupca navrhovateľa nijakým spôsobom nevyjadril. Rovnako sa o úkon právnej služby nejedná
v prípade podania zo dňa 12.10.2012, nakoľko tento list predstavuje len sprievodný list k predkladaným
dokladom o postupovaní pohľadávok a zároveň ním právny zástupca navrhovateľa oznamuje osobné
údaje svedka. Ani v prípade tohto listu sa teda nejedná o žiadne podanie vo veci samej, ktoré by sadotýkalo prejednávanej veci. Preto za tieto dva listy právnemu zástupcovi navrhovateľa súd odmenu
nepriznal.

Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že na strane navrhovateľa vznikli trovy konania

zaplatením súdneho poplatku vo výške 604,13 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.654,98
Eur. Navrhovateľovi potom súd priznal právo na náhradu 88 % týchto trov, čo v prípade trov konania
predstavuje 531,63 Eur a v prípade trov právneho zastúpenia 1.456,38 Eur. Preto súd uložil odporcovi
tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne