Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201643
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112201643.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci

navrhovateľa C. T., U.. XX. XX. XXXX, R. R. R., D. Č.. XX proti odporcovi G. T., U.. XX. XX. XXXX, R.
R. R., G. V. Č.. XX, konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Eva Segečova s. r. o., so sídlom
Banská Bystrica, Skuteckého ulica č. 30, IČO: 47 236 817, o vrátenie daru a zaplatenie 3 350,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 23. 01. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 3 350,- Eur a vrátiť mu hodnotu daru výške 4 621,32 Eur.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a žiadal ho zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie notárskou zápisnicou U. U. XX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, na
základe ktorej, súd zistil, že matka účastníkov konania Y. T., rodená E. a navrhovateľ darovali svoje

spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, správa
katastra Banská Bystrica, v katastrálnom území A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX U. D. Č.. L.
XXXX, A. N., E. Č. XXXX, R. H. X/X U. Y. T., A.. E. K. U. R. v 1/4 na navrhovateľa, pričom navrhovateľ
daroval tento svoj spoluvlastnícky podiel odporcovi do jeho výlučného vlastníctva, pričom hodnota daru,
ktorá predstavovala od navrhovateľa bola vyčíslená vo výške 139 225,- Sk. Účastníci tejto darovacej
zmluvy, t. j. Y. T., A.. E., matka účastníkov konania a účastníci konania, t. j. navrhovateľ C. T. a odporca
G. T., zároveň zriadili vecné bremeno, obsahom ktorého je právo bezplatného doživotného užívania a

bývania v rodinnom dome, súpisné č. XXXX, orientačné č. XX, U. G. V. H. R. R., pre svoju matku Y.
T., A.. E.. Obdarovaný, t. j. odporca, je povinný toto právo oprávnenej strpieť, zdržať sa akýchkoľvek
prejavov alebo konania, ktoré by smerovalo k rušeniu alebo obmedzovaniu oprávnenej vo výkone tohto
práva a zároveň sa zaväzuje poskytovať oprávnenej celodennú starostlivosť, t. j. stravovanie, pranie a
zabezpečenie lekárskej starostlivosti v prípade choroby.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výzvou na vrátenie daru a zadržiavaných 3 350,- Eur, ktoré adresoval
navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 15. 12. 2011, pričom prevzatie tohto listu mal súd za preukázané na
základe oznámenia Slovenskej pošty a. s. tak, že tento list, zaslaný doporučenou zásielkou pod podacím

číslom A. prevzal adresát, t. j. odporca dňa 19. 12. 2011.Na základe takejto výzvy sa navrhovateľ domáhal vrátenia sumy 3 350,- Eur, pričom uviedol, že dňa 19.
10. 2010 zrušil vo VÚB Banke svoj účet, vybral z neho sumu 15 000,- Eur a tieto finančné prostriedky
zveril do opatery v rozsahu 14 000,- Eur ich mame pre prípad, že by sa mu niečo stalo. Z uvedenej

sumy mu matka postupne vrátila sumu 10 000,- Eur, pričom so zvyšnou sumou 4 000,- Eur svojvoľne
manipuluje odporca a z tejto sumy mu zatiaľ vrátil sumu len 650,- Eur. Vzhľadom k tomu, že mu zadržiava
zvyšných 3 350,- Eur, žiada tieto vydať. Zároveň vzhľadom na postup odporcu k navrhovateľovi žiada
vrátiť sumu v rozsahu 139 225,- Sk ako hodnotu daru, ktorú mu daroval na základe darovacej zmluvy
zo dňa 15. 04. 2012, a to 1/4 rodičovského domu.

Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že dňa 19. 10. 2010 si u svojej mami, v dome svojho brata
odložil sumu 14 000,- Eur pre prípad zhoršenia zdravotného stavu a z uvedenej sumy mu neskôr brat
vrátil 10 000,- Eur, ktoré boli odložené u jeho mami, pričom zvyšných 4 000,- Eur si jeho brat, t. j. odporca
svojvoľne ponechal, pričom z tejto sumy postupne vrátil ešte sumy 650,- Eur. Zvyšnú časť v rozsahu 3
350,- Eur mu odmietol vrátiť.

V svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že u matky si odložil sumu 14 000,- Eur, pričom 10 000,- Eur

mu brat doniesol a zo zvyšných 4 000,- Eur mu dal len sumu 500,- Eur, takže dlh, ktorý mu nevrátil
predstavuje sumu 3 500,- Eur. Na otázku sudcu potom navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že teda
už presne nevie o akú sumu by sa malo jednať, ale je to teda suma 3 350,- Eur, ktorá mu nebola vrátená,
kedy mu brat teda vrátil v skutočnosti 650,- Eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v tejto súvislosti namieta svoju pasívnu legitimáciu, pokiaľ by

mu on mal vrátiť sumu 3 350,- Eur, pretože on od navrhovateľa žiadne finančné prostriedky neprevzal
a ani ich neoprávnene nezadržiaval. Uviedol, že sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že tieto
finančné prostriedky odovzdal svojej matke.

Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli
v súlade a to čo možno najvernejšom s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav

objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa môže k nej len priblížiť. Súd
získava poznatky určeným postupom v zmysle OSP, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť je
vždy nutné poskytnúť tvrdenia o rozhodných skutočnostiach. Vyplýva to z toho, že v procese sa súdu
dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O týchto prednesoch sa súd dozvedá z tvrdení
účastníkovazvykonanéhodokazovania.Občianskysúdnyporiadokukladápovinnosťtvrdiťrozhodujúce

skutočnosti tomu, kto podáva návrh na začatie konania. Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje
účastníkov v konaní ovládanom zásadou prejednávacou, teda v konaní spornom. Nesplnenie tejto
povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach
nedozvie inak, napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom
svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný

dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť,
že účastník v spore ovládanom zásadou prejednávacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku
procesu, sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa
označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť ako procesný dôsledok postihujúci účastníka
za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v spornom

konaní.

Ten, kto má povinnosť tvrdenia má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto
tvrdenia majú preukázať, dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude
potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení
s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.

Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonať iba
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania
navrhnutých účastníkmi konania.Súd v súvislosti s nárokom navrhovateľ na vrátenie sumy 3 350,- Eur konštatuje, že u odporcu
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom už z jeho tvrdení vyplynulo, že sumu v rozsahu 14
000,- Eur si odložil u svojej matky dňa 19. 10. 2010. Iné tvrdenia v konaní súdu nepredkladal, resp.

predkladal len tvrdenia o tom, že s takýmito finančnými prostriedkami mal údajne následne disponovať
odporca. V tejto súvislosti navrhovateľ jednoznačným spôsobom nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré by
preukázali tieto jeho tvrdenia. Vzhľadom na tvrdenia v tom zmysle, že takéto finančné prostriedky mali
byť zverené do dispozícii jeho matky, nie je možné za daného skutkového právneho stavu konštatovať,
že by na strane odporcu existovala pasívna vecná legitimácia. Jedná sa o to, že v danom prípade nie je

možnékonštatovať,žepráveodporcajenositeľomtakejhmotno-právnejpovinnosti,zktorejbyvyplynulo
vrátenie finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ zveril svojej matke.

Z týchto dôvodov preto súd návrh v tejto časti navrhovateľa musel zamietnuť ako nedôvodný.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uvádzal, že odporca je jeho bratom, pričom na základe darovacej
zmluvy mu daroval svoju dedičskú časť v rozsahu 1/4 a to darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX.
Navrhovateľ tvrdil, že tá okolnosť, ktorá vyplynula z nevrátenia mu finančnej hotovosti v rozsahu 3 350,-

Eur od odporcu, je podľa jeho názoru konania v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že ďalší rozpor v
dobrých mravoch vidí v tom, že ich matku dal do opatrovateľského centra, pričom on sám nevedel, kde
sa táto nachádza a o tejto skutočnosti sa dozvedel iba náhodne. Takúto okolnosť považoval navrhovateľ
porušenie dobrých mravov vo vzťahu k nemu. Uviedol tak isto, že mu odporca neposkytol pomoc, a
to vtedy, keď si mal vybavovať občiansky preukaz, kedy mu sľúbil, že ho na príslušný úrad odvezie a

následne toto nevykonal. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že matke odporca zobral mobilný telefón, pričom on
s ňou nemal žiadny kontakt, v rodinnom dome, kde bývala matka poriadne nekúril, nemala vybudovanú
kúpeľňu napriek tým okolnostiam, že v darovacej zmluve je napísané, že ju má doopatrovať, poskytovať
jej pomoc, starostlivosť a ošatenie. Napriek týmto skutočnostiam on ju dal radšej do nejakého ústavu.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že situácia pokiaľ ich matka mala k dispozícii hotovosť z dôchodku,

tak situácia v rodine bola v poriadku. Po tom, čo on nechával tento dôchodok posielať na jej účet, robil
jej nákupy, vznikol problém s navrhovateľom, ktorý nemohol s týmito peniazmi disponovať. Vzhľadom
na tú okolnosť, že matke sa zdravotný stav zhoršil, boli nútený jej zabezpečiť opatrovateľku, pričom
navrhovateľ nemal záujem na zistení, či nepotrebuje nejakú pomoc, či nepotrebuje niečo vybaviť, resp.
zariadiť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že matka má alzheimerovu chorobu 6. stupňa, ona sama vôbec

nevie s kým telefonuje, pokiaľ by aj takýto telefón zobrala. Uviedol, že má aj informáciu od svojej matky v
tom zmysle, že navrhovateľ má diagnostikovanú závislosť od alkoholu a neprimeraným spôsobom míňa
finančné prostriedky, pričom sám uvádza, že predal rodinný dom za sumu 100 000,- Eur, pričom tvrdí, že
je odkázaný na finančnú pomoc od štátu. Odporca ďalej uviedol, že z tvrdení navrhovateľa nevyplývajú
žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že sa k nemu správa tak, že hrubo porušuje dobré

mravy. Uviedol, že ich matka je odkázaná na poskytovanie sociálnych služieb, pričom v tejto súvislosti
predložil aj rozhodnutie mesta Banská Bystrica, zo dňa 16. 08. 2011 s tým, že ona bola posúdená ako
odkázaná na pomoc fyzickej osoby a to v 6. stupni odkázanosti, čo je vlastne najvyšší stupeň s tým, že
bola umiestnená v zariadení v R. R. U. Z., čo tak isto dokladoval potvrdením o pobyte z domova G. H.
R. R. s tým, že od 09. 03. 2012 je matka v tomto zariadení sociálnych služieb a táto starostlivosť o ňu,

je poskytovaná celoročnou pobytovou formou. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľovi nič nebráni v
tom, aby ju navštívil kedykoľvek a nie je možné mu v tom zabrániť. Tvrdenia navrhovateľa o porušovaní
dobrých mravov sú len účelové, bez nejakej špecifikácie časovej alebo inej, a on sám sa nedopustil
žiadneho takého konania, ktoré by odporovali dobrým mravom. Odporca záverom uviedol, že vzhľadom
k tomu, že on a jeho manželka sú zamestnaný, nemohli matke poskytovať takúto starostlivosť celodenne

a preto ju riešili prostredníctvom umiestnenia v zariadení sociálnych služieb a opatrovateľskej služby
v R. R..

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaného právneho predpisu mal za preukázané, že

medziúčastníkmikonaniaaichmatkoubolauzatvorenáformounotárskejzápisnicedarovaciazmluvazozriadením vecného bremena, na základe ktorej, navrhovateľ daroval odporcovi 1/4 rodinného domu. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ sa teda domáha zaplatenia sumy v rozsahu
4 621,32 Eur, ktorá predstavuje hodnotu daru, ktorá bola poskytnutá navrhovateľom odporcovi. Súd

ďalej konštatuje, že vzhľadom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka, sa darca môže domáhať vrátenia,
ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V
tejto súvislosti navrhovateľ však nežiadal vrátenie daru a žiadal len zaplatenie finančného ohodnotenia
daru v zmysle darovacej zmluvy. Pokiaľ by aj súd akceptoval prípustnosť takejto právnej konštrukcie,
je nutné posudzovať, či obdarovaný, v danom prípade odporca sa k navrhovateľovi ako darcovi správa

tak, že hrubo porušuje dobré mravy.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že takáto okolnosť v konaní preukázaná nebola. Súd opätovne
zdôrazňuje a pripomína dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v danom prípade znášajú
účastníci konania a pre úspešné uplatnenie svojho práva na strane navrhovateľa je potrebné, aby túto
dôkaznú povinnosť, resp. preukázanie dôkazného bremena uniesol navrhovateľ. V súdenom prípade
však navrhovateľ tieto svoje procesno-právne povinnosti nesplnil. Navrhovateľ v svojich vyjadreniach

uvádzal len všeobecné konštatovanie o tom, že odporca mu nepomohol, hoci pomoc prisľúbil pri
vybavovaní občianskeho preukazu, resp. že ho nechcel vpustiť ani do domu, v ktorom navrhovateľ v
minulosti býval, resp. navrhovateľ vyčítal formu a spôsob starostlivosti odporcu o ich matku. Navrhovateľ
taktiež považoval a tvrdil, že porušením dobrých mravov je aj tá okolnosť, že odporca mu nevrátil
finančnú sumu v rozsahu 3 350,- Eur, ktorú si odložil u svojej matky. K týmto tvrdeniam súd konštatuje,

že neboli nijakým spôsobom preukázané akýmkoľvek dôkazným prostriedkom. Pokiaľ by aj navrhovateľ
označil také dôkazy, ktorými by preukázal tieto svoje tvrdenia, súd musí konštatovať, že zákon v ust. §
630 Občianskeho zákonníka vyžaduje určitú intenzitu porušenia dobrých mravov, pričom právo domáhať
sa vrátenia daru nevzniká iba pri jednoduchej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, resp. pri menej
významnom porušení dobrých mravov. Teda, aj keby navrhovateľ preukázal, že tieto skutky, ktoré voči

nemu mal vykonať odporca sa udiali, súd konštatuje, že tieto nie je možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov, pretože nedosahujú také intenzity, ako má na mysli zákon v. ust. § 630
Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z týchto záverov potom súd mal za preukázané, že nárok navrhovateľa je nedôvodný a
tento zamietol v celkom rozsahu.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 2 OSP. V rozhodnutí, ktorým bol vyhlásený rozsudok na
pojednávaní súd rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania tak, ako budú
vyčíslené písomným podaním v lehote 3 dní. Právny zástupca odporcu však takéto vyčíslenie právneho
zastúpenia v lehote súdu nepredložil. Z tohto dôvodu preto súd postupoval tak, že by priznal náhradu

trov konania tak, ako vyplývajú zo spisu, ku dňu vyhláseniu rozhodnutia, s výnimkou trov právneho
zastúpenia. Zo súdneho spisu však trovy odporcu, okrem trov právneho zastúpenia nevyplývajú a z toho
dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal, pričom nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania takémuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každýúčastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.