Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Cb/10/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109223408
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:6109223408.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou v právnej veci navrhovateliek: 1. M. A., rodená

Y., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom J.. N. XXX/XX, XXX XX N. Y., 2. V. K.,
rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 3. S. A.,
rodená A., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom J.. N. XXX/XX, XXX XX N. Y., 4.
X. A., rodená A., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom J.. N. XXX/XX, XXX XX N.
Ľupča, všetky navrhovateľky zastúpené: Pavol Frunko, narodený 08.12.1967, bytom Slnečná 40, 974
04 Banská Bystrica, proti odporcovi: HYPO FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava,
IČO: 35 903 457, zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske nám. 3, 811 01 Bratislava,

IČO: 36 855 561, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje že navrhovateľky v 1., 2., 3. a 4. rade sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci Slovenská Ľupča, katastrálne územie N. Y., zapísaných v katastri
nehnuteľnostínaLVč.XXXakostavba-rodinnýdom,súpisnéčísloXXX,postavenánapozemkuparcela
č. XXX a ako pozemky parcela registra C č. XXX o výmere 493 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra C č. XXX/X o výmere 833 m2 - záhrady a parcela registra C č. 969/2 o výmere 2494
m2 - záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 1. rade 1, veľkosť spoluvlastníckeho

podielu navrhovateľky v 2. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 3. rade 1/6 a
veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 4. rade 1/6.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľkám v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu iných trov konania v sume
99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom podaným na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 19.11.2009 postúpeným
na tunajší súd dňa 22.01.2010 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 06.09.2010 domáhali voči
odporcovi určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. 9990039145 uzatvorenej dňa 21.11.2006 a určenia

neplatnosti jednotlivých ustanovení vyššej uvedenej zmluvy. V návrhu uviedli, že dňa 21.11.2006
navrhovateľky ako dlžníčky uzatvorili zmluvu o úvere č. 9990039145 na sumu 350.100,- Sk s odporcom,
ako veriteľom a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
(rodinný dom s.č. XXX a pozemky parcela č. XXX, XXX/X, XXX/X v k.ú. N. Y.). Žiadali, aby súd
určil, že zmluva o úvere je neplatná lebo neobsahuje RMN, je neurčitá a v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a navrhovateľky ju uzavreli v omyle a tiesni, o ktorej odporca vedel, preto
navrhovateľky neplatne pristúpili na dojednania, ktoré svojim obsahom a účelom odporujú zákonu a

zákon obchádzajú tým, že sú zamerané na získanie neprimerane vysokého obohatenia za neprimerane
vysoké zmluvné pokuty a úroky, ktoré sú v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku a dobrými
mravmi preto, že sú v hrubom nepomere s významom ochrany, ktoré majú veriteľom zabezpečiť splnenie
záväzku a ide o čistú úžeru, čoho dôkazom je list odporcu zo dňa 02.12.2008, kde odporca vyčíslilzmluvnú pokutu na 2.188,648,- Sk a poplatky za nesplatený úver a úroky na sumu 654.984,- Sk, čo
viac ako 8 násobne prevyšuje požičanú sumu. Ďalej žiadali, aby súd určil, že neplatná je zmluvná
pokuta dojednaná v bode 10.1 zmluvy o úvere, pretože je neprimeraná a tak ako je určená ide vlastne

neprimeraný úrok z omeškania a preto je v hrubom nepomere s významom ochrany, ktorá má odporcovi
zabezpečiť splnenie záväzku. Tiež žiadali, aby súd určil, že je neplatná zmluvná pokuta dojednaná v
bode 8.5, zmluvná pokuta dojednaná v bode 8.6 a zmluvný úrok z omeškania dojednaný v bode 10.2
zmluvyoúverepreto,žesúneprimeranéavhrubomnepomeresvýznamomochrany,ktorýmáodporcovi
zabezpečiť splnenie záväzku. Rovnako žiadali, aby súd určil, že neplatné je dojednanie Vyhlásenie o

primeranosti v bode 11 zmluvy o úvere preto, že odporuje zákonu.

Odporcavosvojompísomnomvyjadreníknávrhudoručenomsúdudňa16.11.2010uviedol,žeurčovacia
žaloba nie je opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, preto na
určení neplatnosti zmluvy o úvere neexistuje naliehavý právny záujem a súd by mal návrh zamietnuť.
Tvrdenia navrhovateliek, že zmluva o úvere je neplatná považuje za absurdné a v súvislosti s realizáciou

dohodnutých zabezpečovacích inštitútov, resp. sankcií má jednoznačne za to, že rozhodujúcou zásadou
dobrých mravov, resp. poctivého obchodného styku je včasné a riadne plnenie záväzkov, k čomu
zo strany navrhovateliek nedošlo. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorázovo pevnou sumou,
prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať.
Zmluvná pokuta vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z nesplatenej sumy je vzhľadom na význam

zabezpečenia spojeného s poskytnutím finančných prostriedkov primeraná. Vznik nároku na zmluvnú
pokutu je výhradne dôsledkom protiprávneho konania navrhovateľov. Na prvotné porušenie základnej
zásady pacta sunt servanda nadväzuje ďalšie porušenie povinnosti v podobe nesplatenia celého
zostatku záväzku po jeho zosplatnení. Porušovanie zásady o riadnom plnení si zmluvných záväzkov by
nemalo byť ponechávané bez sankcie voči rušiteľovi, z ktorého by sa tak stal chronický porušovateľ -

neplatič. Rovnako primeraná je aj výška dohodnutej zmluvnej pokuty 0,5 % denne. Ustanovenia zmluvy
o úvere 8.5 a 8.6 predstavujú prevenciu pred vznikom vyšších škôd, ktoré by mohli vzniknúť ak sa
odporcavčasnedozvieozmeneekonomickýchpomerovnavrhovateliekajevyjadrenímpotrebyochrany
pred zvýšenou mierou rizika, ktorú odporca na seba prevzal poskytnutím finančných prostriedkov
navrhovateľkám. Za nepodložené, zmätočné a neurčité považuje tvrdenie navrhovateliek o tom, že úrok

z omeškania dohodnutý v článku 10.2 zmluvy je neurčitý, nie je určený z čoho sa má vypočítať a je
neprimerane vysoký preto, že je v hrubom nepomere s významom ochrany. Vyhlásenie o primeranosti
v zmluve o úvere je štandardné a bežne používané ustanovenie v rámci zmluvných vzťahov, pričom ide
iba o výslovne vyjadrený prejav vôle zmluvných strán byť viazaný zmluvou.

Navrhovateľky vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.12.2010 uviedli, že na rozhodnutí vo veci
samej majú navrhovateľky naliehavý právny záujem, lebo sú vystavené exekúciám, ktorých podkladom
je zmluva o úvere a na ňu nadväzujúca notárska zápisnica, preto požiadavka odporcu, aby súd
postupoval v súlade s nekalou podmienkou o výlučnosti rozhodcovskej doložky, by nezabezpečil
zákonom sledovaný cieľ, spravodlivé rozhodovanie v sporových konaniach.

Navrhovateľky vo svojom podaní doručenom súdu dňa 03.02.2011 uviedli, že predbežnou otázkou pre
rozhodnutieonávrhunaurčenievlastníckehoprávajerozhodnutieotom,žezmluvaoúverejeabsolútne
neplatná, o neplatnosti všetkých právnych úkonov, ktoré nadväzujú na neplatnú zmluvu o úvere, preto
neplatné je aj uznanie dlhu v notárskej zápisnici a neplatná je aj zmluva o zabezpečovacom prevode

vlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Taktoneplatnéprávneúkonynemohlivyvolaťnásledkyaniúčinky
na zmenu vlastníckych práva k predmetnej nehnuteľnosti. Preto žalobkyne žiadajú, aby súd určil, že sú
výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parc.č. XXX, a
pozemkov parc.č. XXX, parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X v k.ú. N. Y..

Navrhovateľkyvosvojompodanídoručenomsúdudňa16.05.2012uviedlivpodstatetotožnéskutočnosti
akovpodanídoručenomsúdudňa03.02.2011.Zpodaniavšaknebolojednoznačnezrejmé,čisvojnávrh
rozširujú tak, že sa domáhajú tiež určenia vlastníctva, alebo či sa domáhajú len určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v podaní.

Zástupca navrhovateliek na pojednávaní súdu dňa 14.06.2012 uviedol, že navrhovateľky sa v pôvodnom
návrhu domáhali určenia neplatnosti viacerých bodov zmluvy o úvere č. 9990039145. Svoj návrh
navrhovateľky rozšírili podaním zo dňa 30.08.2010, podaním zo dňa 31.01.2011 a podaním zo dňa
03.05.2012. Vzhľadom k tomu, že súd o pripustení zmeny návrhu zatiaľ nerozhodol navrhol, abysúd pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľky sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o úvere č.
9990039145 zo dňa 21.11.2006 a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N.
Y., k.ú. N. Y., zapísaných na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX postavená na parc.č. XXX a

pozemky parc.č. XXX o výmere 493 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 833 m2,
záhrady a parc.č. 969/2 o výmere 2494 m2, záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky
v 1. rade 1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 2. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky v 3. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 4. rade 1/6.
Na ostatných návrhoch na pripustenie zmeny návrhu navrhovateľky netrvajú. Naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti zmluvy o úvere spočíva v tom, že medzi účastníkmi nie je zhoda o tom, či zmluva
o úvere je platná alebo neplatná. Navrhovateľky tvrdia, že vzhľadom na ustanovenia zmluvy o úvere o
zmluvných pokutách, poplatkoch a zabezpečení je táto zmluva neplatná, nakoľko ide o neprimerané
zmluvné podmienky. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje RPMN je táto zmluva neurčitá, lebo
navrhovateľkynevediakoľkoichtentoúverbudestáť,tedakoľkocelkomzaplatia,keďúversplatia.Ztoho
hľadiska zmluva odporuje zákonu a je v rozpore aj s dobrými mravmi. Navrhovateľkám odporca poskytol

sumu 350.000,- Sk dňa 16.01.2007 a navrhovateľky tieto peniaze použili na účel, ktorý je uvedený v
zmluve čl. 6.1, a to na výmenu okien na dome. Medzi účastníkmi nebola zhoda o dátume splatnosti
jednotlivých splátok s tým, že navrhovateľky sa domnievali, že splátka je splatná vtedy, keď odíde z účtu
a odporca tvrdil, že splátka je splatná, keď je pripísaná na účet odporcu. Tak sa stalo, že navrhovateľky
sa podľa názoru odporcu dostali do omeškania už pri zaplatení prvej splátky, kedy odporca na základe

notárskej zápisnice o vyhlásení navrhovateliek o súhlase s vykonateľnosťou podal návrh na vykonanie
exekúcie, to znamená, že hneď po 1. splátke bol navrhovateľkám zablokovaný celý majetok, všetky účty
a všetok nehnuteľný majetok. Toto konanie odporcu bolo účelové, odporca uzavrel zmluvu o úvere s
tým úmyslom, aby navrhovateľky finančne zruinoval. Navrhovateľky použili na opravu nehnuteľnosti len
časť poskytnutých prostriedkov, nakoľko zo sumy 350.000,- Sk, 30.000,- Sk bol poplatok za poskytnutie

úveru, 180.000,- Sk bol sprostredkovateľský poplatok a 2 x 5.835,- Sk boli dve splátky, ktoré odporca
požadoval zaplatiť podľa zmluvy. Jedna z nich má byť za december 2006 a druhá za január 2007. Podľa
odporcu navrhovateľky mali prvú splátku zaplatiť ešte v decembri 2006 napriek tomu, že ešte vtedy
nemali od odporcu poskytnutý úver. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je v rozpore s dobrými
mravmi, lebo napriek tomu, že navrhovateľky v deň, v ktorý im boli poskytnuté finančné prostriedky od

odporcu zaplatili hneď dve splátky úveru, dostali sa do omeškania a odporca proti nim inicioval exekučné
konanie. Zo zmluvy o úvere nevie jednoznačne určiť, s ktorými splátkami sa navrhovateľky dostali do
omeškania. V tomto smere je zmluva neurčitá. Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva navrhovateľky
nemajú k dispozícii a nemajú ani vedomosť, že osobitná zmluva o prevode zabezpečovacieho práva
bola uzavretá. Navrhovateľka v 1. rade rokovala s pánom Z. H. a myslela si, že vstupuje do právneho

vzťahu s ním. O. mu svoje príjmy, H. zobral všetky doklady a následne pozval navrhovateľku v 1. rade
do G. podpísať zmluvu. Navrhovateľky v 2. až 4. rade boli tiež pozvané do Bratislavy, ale domnievali sa,
že to je za tým účelom, aby dali súhlas k zriadeniu založeného práva na podiel navrhovateľky v 1. rade,
nakoľko podiel navrhovateľky v 1. rade, čo sa týka hodnoty, stačil na zabezpečenie záväzku z úverovej
zmluvy. V tomto smere boli navrhovateľky uvedené do omylu, navrhovateľka v 1. rade vôbec nevedela,

že bude podpisovať zmluvu s odporcom, ani že H. nie je zamestnancom odporcu, alebo vlastníkom firmy
odporcu. Navrhovateľky podpísali množstvo papierov a nie je vylúčené, že podpísali zmluvu o prevode
zabezpečovacieho práva, ale túto k dispozícii nemajú. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je
neplatná, na základe absencie slobodnej vôle navrhovateliek pri jej uzavretí, keďže navrhovateľky konali
v omyle, do ktorého ich uviedol odporca. Odporca využil nízke právne vedomie navrhovateliek, aby s

nimi uzavrel zmluvy, na základe ktorých získal neprimerané finančné ohodnotenie a tiež získal to, čo
mu nepatrí. Navrhovateľky mali záujem zaplatiť odporcovi celý svoj dlh, preto ho listom požiadali o
vyúčtovanie. Odporca navrhovateľkám oznámil vyúčtovanie, podľa ktorého len zmluvná pokuta je vo
výške 2.188.648,- Sk a nesplatená časť úveru odplaty a úrokov je výške 654.984,- Sk.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní súdu dňa 14.06.2012 uviedol, že navrhovateľky nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. V tomto prípade môžu navrhovatelia
platnosť či neplatnosť zmluvy o úvere riešiť v konaní na plnenie respektíve zaplatenie. Čo sa týka
RPMN, ako aj iných námietok, väčšina z nich je v rozpore s princípom zákazu retroaktivity právnych
predpisov, to znamená s princípom zákazu spätnej účinnosti. Čo sa týka splátok pre určenie včasnosti

zaplatenia splátky je rozhodujúci deň pripísania sumy na účet veriteľa. Ostatné tvrdenia navrhovateliek
o úmysle odporcu ich zruinovať sú účelové. Ak by súd dospel k záveru, že niektoré ustanovenia zmluvy
o úvere sú neplatné, poukázal na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka o oddeliteľnosti neplatných
častí právneho úkonu od platných. Nestotožňuje sa s názorom navrhovateliek, že zmluvu o úvere jepotrebné podriadiť pod režim spotrebiteľskej zmluvy. V Obchodnom zákonníku je základnou zásadou
včasné a riadne plnenie záväzkov. Obsah notárskej zápisnice bol preskúmaný exekučným súdom a
skončil vydaním poverenia pre exekútora. Pri zmluve o zabezpečovacom prevode práva navrhovateľky

nepreukázali naliehavý právny záujem na určenie jej neplatnosti. Táto zmluva bola uzavretá v súlade s
platným právnym poriadkom. Ide o štandardný inštitút Občianskeho zákonníka, ktorý bol využitý v súlade
so zákonom. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 32Odo 1407/2005.

Súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 14.06.2012 pripustil zmenu návrhu tak, že
navrhovateľky sa domáhajú určenia, že zmluva o úvere č. 9990039145 zo dňa 21.11.2006 je neplatná
a určenia, že sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci N. Y., katastrálne
územie N. Y., zapísaných v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom, súpisné číslo
XXX postavená na parcela registra C č. XXX a pozemky parcela registra C č. XXX o výmere 493 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. XXX/X o výmere 833 m2 - záhrady a parcela registra

C č. XXX/X o výmere 2494 m2 - záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 1. rade
- 1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 2. rade - 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky v 3. rade - 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 4. rade - 1/6.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.07.2012 uviedol, že zmluvu o úvere
a zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemožno považovať
za zmluvy spotrebiteľské, nielen z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z hľadiska
ustanovenia § 23 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere. Vzhľadom k personálnym zmenám u odporcu nie je možné vyjadriť sa ku konkrétnym

okolnostiam uzatvorenia zmlúv. Napriek tomu navrhovateľky mali plné právo k obsahu oboch zmlúv
vznášať svoje pripomienky a len ich zavinením a nezáujmom o obsah právneho vzťahu žiadne takéto
pripomienky nevzniesli. Táto skutočnosť, keď navrhovateľky mali bezvýhradný záujem na získaní
prostriedkov bez toho, aby sa zaujímali o obsah právneho vzťahu, však nemôže byť pričítaná na ťarchu
odporcu. Je povinnosťou každého účastníka dostatočne sa oboznámiť so zmluvnými podmienkami a

v prípade, že s nimi nesúhlasí uplatniť voči nim pripomienky. Žiadne takéto pripomienky zo strany
navrhovateliek uplatnené neboli. Ďalej uviedol, že tvrdenia navrhovateliek, že nevedeli aké zmluvy
podpisovali považuje za ničím nepodložené, nepreukázané a zavádzajúce. Je neprimerané považovať
nezáujem účastníka zmluvného vzťahu o obsah zmluvnej dokumentácie za bremeno, ktoré by malo
zaťažovať druhú zmluvnú stranu. Uzavreté zmluvy nemožno v žiadnom prípade považovať za zmluvy

typové, nakoľko nejde o zmluvy, ktoré by boli vyhotovené vo forme formulára, ale ide o zmluvy, ktoré
sú vždy výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán a vyjadrením ich zmluvnej voľnosti. Ak sa aj
vyskytli prípady, v ktorých je znenie uzavretých zmlúv obdobné respektíve totožné, neznamená to, že ich
možno posudzovať ako zmluvy typového charakteru. Navrhovateľkám bol poskytnutý dňa 15.01.2007
úver vo výške 350.100,- Sk. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru poukázal na ustanovenie

§ 499 Obchodného zákonníka. Tvrdenie navrhovateliek o sprostredkovateľskom poplatku vo výške
180.000,- Sk sa nezakladá na pravde, nakoľko sprostredkovateľský poplatok bol iba vo výške 12.000,-
Sk a bol uhrádzaný spoločnosti, ktorá tento úver sprostredkovala - CREDIT SYSTEM SLOVAKIA, s.r.o.
Prvá splátka úveru bola splatná v deň poskytnutia úveru, pričom navrhovateľky túto splátku uhradili
riadne a včas. Druhá splátka úveru bola splatná dňa 15.01.2007, pričom navrhovateľky aj túto splátku

uhradili riadne a včas. Navrhovateľky sa dostali do omeškania až zaplatením tretej splátky splatnej dňa
15.02.2007, ktorá bola pripísaná na účet odporcu až 15.03.2007. Návrh na vykonanie exekúcie bol
podaný dňa 21.03.2007. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
spĺňa všetky zákonné náležitosti a neexistuje žiadny dôvod aby bola posúdená ako neplatná. Na
jednej strane ide o motiváciu dlžníka k riadnemu plneniu jeho zmluvných povinností a na strane druhej

ide o zabezpečenie uspokojenia pohľadávky pre prípad, že jej uspokojenie bude správaním dlžníka
ohrozené. Vzhľadom na absenciu dostatočnej právnej úpravy inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva
je tak dojednanie obsahu vzájomných práv a povinností zo zmluvného vzťahu ponechané na vôli a
dohode zmluvných strán. Rozhodujúci je preto obsah uzavretej zmluvy. Z obsahu zmluvy jednoznačne
vyplýva, že išlo o postup v súlade so zákonom a dohodou zmluvných strán. V prípade, že by súd

svojim rozhodnutím určil, že zmluva o úvere je neplatná en bloc a súd by vyhovel aj návrhu na
určenie vlastníckeho práva, navrhovatelia by sa fakticky stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Inými slovami navrhovatelia z údajnej neplatnosti zmluvy o úvere (a ostatných zmlúv) dovodzujú
opodstatnenosť výroku, ktorým ich má súd určiť za vlastníkov nehnuteľností. Z právneho hľadiskaide jednoznačne o dôsledok aktivizácie právnej normy o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Ďalším dôsledkom uvedeného je, že bezdôvodné obohatenie sa musí vydať
osobne na úkor ktorej sa získalo. Navrhovatelia však opomenuli ustanovenie § 457 Občianskeho

zákonníka, ktoré kogentne a priamo určuje obsah vyporiadania záväzkového vzťahu bezdôvodného
obohatenia založeného na skutkovej podstate neplatnej a zrušenej zmluvy a zakladá medzi stranami
nielen samotnú reštitučnú povinnosť, ale aj jej charakter - vzájomnosť, t.j. synalagmaticitu. Z ustálenej
rozhodovacej praxe súdov je nepochybné, že pri synalagmatických záväzkoch musí žalobná žiadosť
obsahovať bezvýnimočne podmienenosť vrátenia si vzájomne poskytnutých plnení. V opačnom prípade

súd musí žalobu zamietnuť. Opomenutím tejto roviny synalagmatického vzťahu sa stráca naliehavý
právny záujem na všetkých žiadaných určeniach, keďže súd by svojim rozhodnutím údajný protiprávny
stav účastníkov konania s konečnou platnosťou nevyriešil. O určení neplatnosti zmluvy o úvere en bloc,
respektíve určením vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam súd nemôže rozhodnúť bez toho,
aby zároveň zaviazal navrhovateľov k vráteniu plnenia, ktoré v súlade s údajne neplatnou zmluvou o
úvere sami prevzali.

Po otvorení pojednávania zástupca navrhovateliek na pojednávaní súdu dňa 02.08.2012 uviedol, že
navrhovateľky berú späť návrh na začatie konania v časti o určení, že zmluva o úvere č. 9990039145
zo dňa 21.11.2006 je neplatná a žiadajú, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Dôvodom čiastočného
späťvzatia je skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica svojim uznesením zo dňa 21.6.2012 č.k.

2Er/332/2007-34 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, čím navrhovateľky stratili naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy.

Odporca svojim podaním doručeným súdu dňa 09.08.2012 so späťvzatím návrhu súhlasil.

Súd uznesením zo dňa 21.08.2012 č.k. 31Cb/10/2010-243 konanie v časti o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere č. 9990039145 zo dňa 21.11.2006 zastavil a navrhovateľky zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 256,06 eura na účet právneho
zástupcu odporcu RASLEGAL, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uvedené uznesenie

v zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2012. Voči rozhodnutiu o trovách konania
podali navrhovateľky a odporca odvolanie, ktoré do rozhodnutia vo veci samej nebolo predložené na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, navrhovateľky v 3. rade,
navrhovateľky v 4. rade a výsluchom svedka Z. H..

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Navrhovateľka v 1. rade požiadala dňa 03.10.2006 odporcu o poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk
na účel - oprava.

Odporca, ako veriteľ, a navrhovateľky v 1. až 4. rade, ako dlžníčky, uzatvorili dňa 21.11.2006 zmluvu
o úvere č. 9990039145, predmetom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľkám peňažné
prostriedkyvovýške350.100,-Sk(úver)azáväzoknavrhovateliekposkytnutý úverčerpať(prijať)avrátiť
odporcovi spolu s dohodnutými úrokmi a zaplatiť poplatok za dojednanie úveru vo výške 30.000,- Sk.
Úroky z úveru boli dohodnuté na sumu 350.100,- Sk za celú dohodnutú dobu splácania úveru. Splatenie

úveru si účastníci dohodli v 120-tich po sebe nasledujúcich splátkach vo výške 5.835,- Sk, prvá splátka
splatná v deň poskytnutia úveru, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru a každá ďalšia splátka do 15.
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Účastníci sa dohodli, že za deň poskytnutia úveru sa považuje
deň, kedy budú prostriedky odpísané z účtu odporcu a za deň zaplatenia splátky (splnenia záväzku)
sa považuje deň, keď je splátka pripísaná na účet odporcu. Podmienkou poskytnutia úveru bol vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateliek v prospech odporcu na základe
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Ďalšími podmienkami poskytnutia úveru
bolo odovzdanie Blankozmenky podpísanej navrhovateľkami, vyhlásenie navrhovateliek o súhlase s
vykonateľnosťou záväzkov a uhradenie poplatku za aktiváciu úveru 100,- Sk.Odporca, ako veriteľ, a navrhovateľky v 1. až 4. rade, ako dlžníčky, uzatvorili dňa 21.11.2006 zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N. Y.,

katastrálne územie N. Y., zapísaných v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako rodinný dom, súpisné
číslo XXX stojaci na pozemku parcela č. XXX a ako pozemky parcela č. XXX, parcela XXX/X a parcela
č. 969/2 spoluvlastnícky podiel 1, 1/6, 1/6, 1/6, ktorou sa zabezpečilo splnenie všetkých peňažných
záväzkov navrhovateliek voči odporcovi, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 9990039145.

Podľa notárskej zápisnice, ktorá mala by spísaná v Bratislave na Zámockej ulici č. 6 v kancelárii JUDr.
Miloslava Kováča dňa 21.11.2006 Mgr. Marianom Kováčom povereným kandidátom, navrhovateľky v
1. až 4. rade okrem iného vyhlásili, že v prípade neuhradenia ktoréhokoľvek záväzku uvedeného v
bode II. notárskej zápisnice riadne a včas, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9990039145, súhlasia
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a aby táto notárska zápisnica bola titulom pre exekúciu
(bod II.).

Odporca zaplatil dňa 16.01.2007 na účet navrhovateľky v 1. rade sumu 350.100,- Sk.

Navrhovateľka v 1. rade zaplatila odporcovi dňa 17.01.2007 sumu 30.000,- Sk, sumu 5.835,- Sk a
sumu 5.835,- Sk. Navrhovateľka v 4. rade zaplatila odporcovi dňa 15.03.2007 sumu 5.835,- Sk a dňa

13.04.2007 sumu 5.835,- Sk.

V rámci exekučného konania odporca obdržal cestou súdneho exekútora spolu sumu 2.629,53 eura.

Okresný súd Banská Bystrica svojim uznesením zo dňa 21.06.2012 č.k. 2Er/332/2007-34 vyhlásil za

neprípustnú exekúciu a zastavil ju.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 135 ods. 2 prvá veta OSP, inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu môže súd
posúdiť sám.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Navrhovateľky sa svojim návrhom pôvodne domáhali voči odporcovi určenia neplatnosti Zmluvy o úvere
č. 9990039145 uzatvorenej dňa 21.11.2006 a tiež určenia neplatnosti jednotlivých ustanovení vyššej

uvedenej zmluvy. Svoj návrh rozšírili tak, že sa domáhajú tiež určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci N. Y., k.ú. N. Y., zapísaných na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX
postavená na parc.č. XXX a pozemky parc.č. XXX o výmere 493 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc.č. XXX/X o výmere 833 m2, záhrady a parc.č. XXX/X o výmere 2494 m2, záhrady, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 1. rade 1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky

v 2. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 3. rade 1/6, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky v 4. rade 1/6, pričom súd svojim uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa
14.06.2012 zmenu návrhu v prednesenom znení pripustil.

Neskôr navrhovateľky vzali svoj návrh v čiastočne späť a súd svojim uznesením zo dňa 21.08.2012

č.k. 31Cb/10/2010-243 konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 9990039145 zo dňa
21.11.2006 zastavil a navrhovateľky zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 256,06 eura na účet právneho zástupcu odporcu RASLEGAL, s.r.o. do 3dníodprávoplatnostitohtouznesenia.Vzastavujúcejčastinadobudlouvedenéuznesenieprávoplatnosť
dňa 14.09.2012.

Po rozhodnutí o čiastočnom zastavení konania v časti, ktorá sa týkala určenia neplatnosti zmluvy o úvere
č. 9990039145, zostalo premetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
obci N. Y., k.ú. N. Y., zapísaných na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX postavená na parc.č. XXX
a pozemky parc.č. XXX o výmere 493 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 969/1 o výmere 833
m2, záhrady a parc.č. 969/2 o výmere 2494 m2, záhrady.

Určovacej žalobe môže súd vyhovieť ak je splnená základná podmienka, ktorou je existencia
naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Napriek tomu, že na základe zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zatiaľ došlo len k dočasnému prevodu vlastníckeho
práva v prospech odporcu, to znamená, že odporca zatiaľ neuplatnil právo na realizáciu záložného

práva podľa článku VII. Zmluvy, existencia naliehavého právneho záujmu v tomto konaní je splnená,
lebo len rozsudok vyhovujúci žalobe je listinou, na základe ktorej by došlo k zápisu vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti v prospech navrhovateliek. Rovnako aktívna legitimácia navrhovateliek na
podanie návrhu v tomto konaní je splnená, nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľky
boli spoluvlastníčky sporných nehnuteľností pred ich dočasným prevodom na odporcu.

Ďalšou podmienkou bolo vyriešenie predbežných otázok týkajúcich sa platnosti zmluvy o úvere a
platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Súd preto aplikoval ustanovenie
§ 135 ods. 2 OSP a ako predbežné otázky skúmal platnosť zmluvy o úvere a platnosť zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Ako prvú predbežnú otázku súd skúmal platnosť zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy o úvere č.
9990039145 (č.l. 10) mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 21.11.2006 zmluvu o úvere, podľa
ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť
navrhovateľkám úver vo výške 350.100,- Sk a záväzok navrhovateliek úver čerpať (t.j. prijať) a vrátiť

odporcovi spolu s dohodnutými úrokmi a zaplatiť poplatok za dojednanie úveru vo výške 30.000,-
Sk. Na strane dlžníka boli v zmluve o úvere uvedené navrhovateľky v 1. až 4. rade. Úroky v úveru
účastníci dohodli vo výške 350.100,- Sk za celú dohodnutú dobu splácania úveru, ktorá bola 120
mesiacov. Čerpanie úveru si účastníci dohodli bezhotovostným prevodom na účet uvedený v zmluve
do 7 pracovných dní od splnenia podmienok podľa č.l. 3.1 zmluvy. Účel úveru bol dohodnutý výlučne

na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti uvedenej v čl. 6.1 písm. a) zmluvy. Splatenie
úveru si účastníci dohodli v 120-tich po sebe nasledujúcich splátkach vo výške 5.835,- Sk, prvá splátka
splatná v deň poskytnutia úveru, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru a každá ďalšia splátka do 15.
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Účastníci sa dohodli, že za deň poskytnutia úveru sa považuje
deň, kedy budú prostriedky odpísané z účtu odporcu a za deň zaplatenia splátky (splnenia záväzku)

sa považuje deň, keď je splátka pripísaná na účet odporcu. Podmienkou poskytnutia úveru bol vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateliek v prospech odporcu na základe
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Ďalšími podmienkami poskytnutia úveru
bolo odovzdanie Blankozmenky podpísanej navrhovateľkami, vyhlásenie navrhovateliek o súhlase s
vykonateľnosťou záväzkov a uhradenie poplatku za aktiváciu úveru 100,- Sk.

Vzhľadom na vyššie uvedený obsah zmluvy o úvere, súd poukazuje na to, že označenie všetkých
navrhovateliek, ako účastníkov zmluvy o úvere na strane dlžníka, bolo v rozpore zo žiadosťou o
poskytnutie úveru, nakoľko v konaní bolo jednak žiadosťou o poskytnutie úveru (č.l. 276) a jednak
výsluchom navrhovateľky v 1. rade (č.l. 229), navrhovateľky v 3. rade (č.l. 232) a navrhovateľky 4.

rade (č.l. 233) preukázané, že o úver žiadala len navrhovateľka v 1. rade. Navrhovateľky v 2., 3. a
4. rade nežiadali odporcu o poskytnutie úveru, pričom navrhovateľky v 3. a 4. rade vo svojej výpovedi
potvrdili, že predpokladali, že od nich sa požaduje iba súhlas s tým, aby ich matka (navrhovateľka
1. rade) zabezpečila úver svojim podielom na dome a pozemkoch a tiež skutočnosť, že listiny, ktoré
podpisovalinečítali,aniimniktonepovedal,žesiichmajúprečítať.Ktomusúdpoukazujeajnamladývek

navrhovateliek v 3. a 4. rade, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (21.11.2006) mali obe len 18 rokov
a tiež na ich sociálne postavenie študentiek. Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
navrhovateľky pri podpise zmluvy o úvere zmluvu nečítali a teda nemohli ani porozumieť jej obsahu.
Navrhovateľka v 1. rade chcela úver, ktorým plánovala riešiť svoju finančnú situáciu a tiež opravu domu,o úver aj požiadala, ale z jej výpovede je rovnako zrejmé, že zmluvu tiež nečítala, a teda obsahu zmluvy
tiež dostatočne neporozumela.

Tiež účel úveru bol v zmluve dohodnutý veľmi všeobecne (na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu
nehnuteľnosti uvedenej v čl. 6.1 písm. a) zmluvy), pričom tento účel mal byť len vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, ktoré už navrhovateľky vlastnili, teda kúpa ani výstavba neprichádzala do úvahy. Do
úvahy prichádzala len oprava, alebo údržba domu súpisné číslo XXX, v tomto smere však účel nebol
bližšie špecifikovaný, ani zmluva neobsahovala žiadnu povinnosť navrhovateliek dokladovať odporcovi

splnenie účelu. Takto stanovený účel úveru podľa názoru súdu nasvedčuje tomu, že účel úveru bol v
zmluve dohodnutý len formálne, ustanovenie (článok 4 zmluvy) bolo typové a v skutočnosti odporcu
účel, na ktorý úver poskytoval vôbec nezaujímal. Takto dohodnutý účel, spolu s absenciou povinnosti
preukázať dodržanie účelu úveru, vzbudzuje dôvodné pochybnosti a nasvedčuje tomu, že účel úveru
bol dohodnutý so zámerom obísť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej dohoda účastníkov o tom, kedy dôjde k splneniu ich záväzkov spôsobovala značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď za deň poskytnutia úveru (povinnosť odporcu) sa
považoval deň, kedy budú prostriedky odpísané z účtu odporcu a za deň zaplatenia splátky (povinnosť
navrhovateliek)sapovažovaldeň,keďjesplátkapripísanánaúčet odporcu.Odporcasúdunepreukázal,
kedy presne splnil svoju povinnosť poskytnúť úver - teda v ktorý deň boli peňažné prostriedky odpísané z

jeho účtu. Z výpisu z účtu navrhovateľky v 1. rade (č.l. 171) mal súd preukázané, že peňažné prostriedky
úveru boli na účet navrhovateľky v 1. rade pripísané dňa 16.01.2007, z čoho je zrejmé, že odpísané z
účtu odporcu boli dňa 15.01.2007, prípadne už dňa 14.01.2007. Navrhovateľky potom boli podľa zmluvy
povinné zaplatiť 1. splátku v deň poskytnutia úveru (14.01.2007 alebo 15.01.2007) a ďalšiu splátku do
15. dňa kalendárneho mesiaca, pričom za deň zaplatenia splátky bol podľa zmluvy považovaný deň, keď

bola splátka pripísaná na účet odporcu. Takto formulovanou dohodou o splatnosti jednotlivých splátok
úveru sa navrhovateľky dostali do omeškania so splácaním úveru okamžite v deň poskytnutia úveru.

Napriek tvrdeniu odporcu (č.l. 209), že prvú splátku a druhú splátku úveru navrhovateľky uhradili riadne a
včas, do omeškania sa dostali až zaplatením tretej splátky splatnej dňa 15.02.2007, ktorá bola pripísaná

na účet odporcu až 15.03.2007, súd konštatuje, že vzhľadom na čas poskytnutia úveru odporcom
(presne 15. deň kalendárneho mesiaca, prípadne o deň skôr), tiež vzhľadom na nezrozumiteľnú dohodu
osplátkachvzmluveoúvere,ďalejvzhľadomnanevystaveniesplátkovéhokalendárazostranyodporcu,
ale najmä vzhľadom na vyššie uvedenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán pri
dohode o poskytnutí úveru (čl. 2 bod 2.1 zmluvy) a pri dohode o splátkach (článok 5 bod 5.3 zmluvy) sa

navrhovateľka 1. rade mohla dôvodne domnievať, že dňa 17.01.2007 zaplatila splátku za január 2007 a
tiež za február 2007 a ďalšia splátka (v poradí tretia) je splatná až dňa 15.03.2007, pričom bolo v konaní
preukázané, že dňa 15.03.2007 bola tretia splátka zaplatená (č.l. 278). Na druhej strane odporca tvrdil,
že tretia splátka mala byť zaplatená už dňa 15.02.2007.

Ustanoveniami Obchodného zákonníka sa bez ohľadu na povahu účastníkov riadia právne vzťahy
taxatívne vymenované v § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom osobitnú skupinu tvoria viaceré
zmluvné typy, medzi ktoré patrí aj zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. To
znamená, že zmluva o úvere sa považuje za obchodný záväzkový vzťah, pričom nie je rozhodujúce, že

účastníkom tohto vzťahu je osoba, ktorá nie je podnikateľom.

Úprava právnych vzťahov v Obchodnom zákonníku však nie je komplexná, preto niektoré otázky
obchodných záväzkových vzťahov je potrebné riešiť podľa predpisov občianskeho práva, najmä podľa
Občianskeho zákonníka. Konkrétne ide o otázku mravnosti (dobrých mravov). Obchodný zákonník

stanovuje (§ 265), že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu, čím nadväzuje na jednu zo základných zásad, na ktorej spočíva - zásadu
poctivého obchodného styku, ktorej podstatou je rešpektovanie všeobecne uznávaných požiadaviek
vzťahujúcich sa na obchodovanie. Zásada poctivého obchodného styku (férového obchodu) sa však
uplatňuje osobitne obchodnom styku a dôsledkom jej nedodržania je strata právnej ochrany výkonu

práva. Naproti tomu „dobré mravy“ majú oveľa širší záber a uplatňujú sa vo všetkých právnych vzťahoch,
nevynímajúc absolútne obchody podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Právnym dôsledkom pri
porušení dobrých mravov je neplatnosť právneho úkonu, podľa zásady, že všetko, čo je proti dobrým
mravom, je aj protiprávne.Teda aj v danej veci, hoci ide o obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa v súlade s ustanovením § 261 ods.
3 Obchodného zákonníka, riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je s prihliadnutím

na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka tam, kde Obchodný zákonník nemá úplnú (komplexnú) právnu úpravu, konkrétne úpravu
dobrýchmravov(§3Občianskehozákonníka)aúpravuprávnychúkonov(§39Občianskehozákonníka).

Zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je zásadou absolútnou, nakoľko má svoje hranice

z hľadiska obsahu právneho úkonu, pri aplikácii zásady dobrých mravov. Dobré mravy sú všeobecne
uznávané spoločenské hodnoty. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré vo svojom vývoji osvedčili určitú nemennosť a sú všeobecne uznávané. Sú to
pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a rešpekt. Činnosť, ktorá je namierená proti týmto pravidlám je potrebné považovať za
činnosť proti dobrým mravom. Občiansky zákonník v ustanovení § 3 ods. 1 zakazuje výkon práva v

rozpore z dobrými mravmi. V rozpore z dobrými mravmi je právny úkon, ktorý je nežiaduci z hľadiska
mravných zásad, na ktorých spočíva spoločnosť. Právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je
postihnutý sankciou neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

V danej veci je nesporné, že zmluva o úvere č. 9990039145 uzatvorená dňa 21.11.2006 medzi
odporcom, ako veriteľom, a navrhovateľkami, ako dlžníčkami, je formálne v poriadku, keď z jej obsahu
vyplýva, že účastníci ju uzatvorili písomne a dohodli sa na všetkých základných náležitostiach, dokonca
v jej závere vyhlásili, že zmluva bola dohodnutá slobodne, vážne a určite, že si ju prečítali a súhlasia s jej
ustanoveniami. Zároveň však, podľa názoru súdu, je tento právny úkon v rozpore z dobrými mravmi, keď

označuje za dlžníčky aj navrhovateľky 2., 3. a 4. rade, hoci o poskytnutie úveru nežiadali, špecifikuje účel
úveru takým spôsobom, ktorý neumožňuje jej podriadenie pod právnu úpravu spotrebiteľských úverov,
nezrozumiteľne upravuje povinnosti navrhovateliek pri splácaní úveru, upravuje moment splatnosti
(splnenia) rozdielne pre odporcu a rozdielne pre navrhovateľky, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán,umožňujeodporcovimanipuláciusčasomposkytnutiaúverua

so splátkami tak, že navrhovateľky, hlavne navrhovateľka v 1. rade sa v podstate ani nemohla dozvedieť,
žesadostaladoomeškania(nemalaodkiaľzískaťinformáciuotom,kedyboliprostriedkyúveruodpísané
z účtu odporcu), pričom omeškanie malo pre navrhovateľky fatálne (existenčné) následky. Rovnako v
rozpore s drobnými mravmi je neprimerané zabezpečenie úveru zmluvnými pokutami, vyhlásením o
vykonateľnosti vo forme notárskej zápisnice, blankozmenkou a nakoniec aj zmluvou o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré podľa znaleckého ohodnotenia (prílohová obálka
nač.l.227)malihodnotu1.600.850,-Sk,tedaviacako4-násobnevyššiu,akobolahodnotaposkytnutého
úveru.

Na základe skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že zmluva o úvere

č. 9990039145, uzatvorená dňa 21.11.2006 medzi odporcom, ako veriteľom, a navrhovateľkami, ako
dlžníčkami, je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi,
pričom súd na túto neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti.

Ďalej sa súd zaoberal druhou predbežnou otázkou - platnosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam (č.l. 196) mal súd preukázané, že odporca, ako veriteľ, a navrhovateľky v 1. až 4.
rade, ako dlžníčky, uzatvorili dňa 21.11.2006 zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam podľa § 553 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N. Y., katastrálne územie N. Y., zapísaným v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XXX ako rodinný dom, súpisné číslo XXX stojaci na pozemku parcela č. XXX a
ako pozemky parcela č. XXX, parcela XXX/X a parcela č. XXX/X spoluvlastnícky podiel 1, 1/6, 1/6, 1/6,
za účelom zabezpečenia splnenia všetkých peňažných záväzkov navrhovateliek voči odporcovi, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 9990039145.

Zabezpečovací prevod práva je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok ku ktorému je potrebný
právny úkon. Ako všetky zabezpečovacie právne prostriedky, tak aj zabezpečovací prevod práva máakcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie
ktorého má slúžiť.

Ak teda súd dospel k záveru, že zmluva o úvere o úvere č. 9990039145 je neplatná, čo má za
následok, že z nej nevyplývajú žiadne práva a ani povinnosti, rovnako neplatná je aj zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako dôsledok neexistencie hlavného
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.

Na základe vykonaného dokazovania a vyriešenia oboch predbežných otázok tak ako je uvedené vyššie
súd žalobe, po pripustení zmeny návrhu a čiastočnom zastavení konania, v celom rozsahu vyhovel
a určil, že navrhovateľky sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci N.
Y., katastrálne územie N. Y., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba - rodinný
dom, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcela č. XXX a ako pozemky parcela registra C

č.XXX o výmere 493 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. XXX/X o výmere 833
m2 - záhrady a parcela registra C č. XXX/X o výmere 2494 m2 - záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky v 1. rade 1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 2. rade 1/6,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 3. rade 1/6 a veľkosť spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky v 4. rade 1/6.

Obranu odporcu súd nepovažoval za dôvodnú.

S tvrdením odporcu, že v danej veci navrhovateľky nemajú naliehavý právny záujem, nakoľko určovacia

žaloba nie je opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, sa súd
nestotožnil. Navrhovateľky nemajú žiadny právny dôvod na podanie žaloby na plnenie voči odporcovi,
naopak je to odporca, ktorý mohol uplatniť svoj nárok žalobou na plnenie voči navrhovateľkám, tento
však tak neurobil, keď svoj nárok voči navrhovateľkám uplatnil rovno v exekučnom konaní na základe
vyhlásenia navrhovateliek o súhlase s vykonateľnosťou urobeného vo forme notárskej zápisnice N

569/2006 (č.l. 7). Súd oboznámil s Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.06.2012 č.k.
2Er/332/2007-34 (č.l. 216) a z neho mal za preukázané, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a
zastavená.

Rovnako sa súd nestotožnil tiež tvrdením odporcu o primeranosti všetkých dohodnutých zmluvných

pokút a s tvrdením, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je výhradne dôsledkom protiprávneho konania
navrhovateliek. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľky sa dostali do omeškania
s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere v dôsledku nezrozumiteľnej zmluvnej úpravy povinnosti
navrhovateliek pri splácaní úveru a rozdielnej zmluvnej úpravy momentu splatnosti (splnenia) pre
odporcu a pre navrhovateľky (článok 5 body 5.1, 5.2 a 5.3 a článok 2 bod 2.1 zmluvy o úvere), a podľa

názoru súdu nie je rozhodujúce, že odporca podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 21.03.2007,
pričom tvrdil, že navrhovateľky boli v omeškaní až s 3. splátkou. Podstatné je, že v dôsledku omeškania
s jednou splátkou (podľa tvrdenia odporcu to bola splátka splatná dňa 15.02.2007, ktorá bola zaplatená
15.03.2007) bolo zo strany odporcu iniciované exekučné konanie, v rámci ktorého boli zablokované
účty všetkých navrhovateliek, čo v spojitosti so zabezpečovacím prevodom nehnuteľností v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateliek, malo za následok absolútnu neschopnosť navrhovateliek dobrovoľne
plniť záväzky zo zmluvy o úvere, ale hlavne je podstatné to, že zmluva o úvere svojim obsahom takýto
postup odporcu umožňovala. Tu opätovne súd poukazuje na hodnotu nehnuteľného majetku podľa
znaleckého posudku (prílohová obálka na č.l. 227), ktorá bola 1.600.850,- Sk.

K tvrdeniu odporcu o tom, že väčšina námietok navrhovateliek (RPMN a iné) je v rozpore s princípom
retroaktivity právnych predpisov a že s názorom navrhovateliek, že zmluvu o úvere je potrebné
podriadiť pod režim spotrebiteľskej zmluvy sa nestotožňuje, súd uvádza, že zmluvu o úvere uzatvorenú
účastníkmi dňa 21.11.2006 je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonne účinného od 01.01.2008 s použitím prechodného ustanovenia § 879j

Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedenej právnej úpravy tento zmluvný vzťah účastníkov sa tiež
spravuje ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinnými od 01.01.2008, len jeho vznik a
nároky z neho vzniknuté pred 01. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Vzhľadom
na vyššie vyslovený názor súdu, že dohodnutý účel úveru (na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu)spolu s absenciou povinnosti navrhovateliek preukázať dodržanie účelu úveru, nasvedčuje tomu, že
účel úveru bol dohodnutý so zámerom obísť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, je možné
vysloviť, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu nielen podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o úvere je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi, skúmanie neprijateľných podmienok v zmluve o úvere už považoval za
nadbytočné.

Odporcatvrdil,ževzhľadomkpersonálnymzmenámniejemožnésavyjadriťkukonkrétnymokolnostiam
uzatvorenia zmlúv, a napriek tomu vyjadril presvedčenie, že boli výsledkom vzájomnej dohody. Ani
s týmto presvedčením odporcu sa súd nestotožnil, pričom poukazuje na vykonané dokazovanie
výsluchom navrhovateliek v 1. rade, 3. rade a 4. rade, z ktorého vyplýva, že navrhovateľky sa dôvodne
domnievali, že od navrhovateliek v 2., 3. a 4. rade vyžaduje len súhlas s tým, aby úver bol zabezpečený
podielom navrhovateľky v 1. rade na dome a pozemkoch, tiež z výsluchu vyplýva, že navrhovateľky

nemali dostatok času na oboznámenie sa s obsahom zmlúv, tieto im neboli poskytnuté v dostatočnom
časovom predstihu pred podpisom a vzhľadom na ich rozsah im nebol poskytnutý dostatočný priestor
na ich prečítanie, respektíve neboli vyzvané, aby si listiny, ktoré podpisujú aj prečítali.

K tvrdeniu odporcu, podľa ktorého navrhovateľky opomenuli ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka,

ktoré kogentne určuje obsah vyporiadania záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia založeného
na skutkovej podstate neplatnej a zrušenej zmluvy a zakladá medzi stranami nielen samotnú reštitučnú
povinnosť, ale aj jej charakter - vzájomnosť t.j. synalagmaticitu, súd upozorňuje, že predmetom konania
v danej veci nie je nárok z neplatnej zmluvy, ktorým sa navrhovateľky domáhajú vrátenia poskytnutého
plnenia, nakoľko sporné nehnuteľností neboli plnením navrhovateliek, ale boli zabezpečením záväzkov

navrhovateliek z úverovej zmluvy. Pokiaľ súd ako predbežnú otázku posudzoval platnosť zmluvy o úvere
a platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a dospel k záveru, že obe uvedené
zmluvy sú neplatné, bolo dôvodné vysloviť (určiť), že navrhovateľky sú vlastníčky (spoluvlastníčky)
sporných nehnuteľností. Ďalej je už na vôli odporcu, ako bude postupovať ohľadom plnenia, ktoré
poskytol v súvislosti zo zmluvou o úvere, pričom opätovne súd zdôrazňuje, že sporné nehnuteľnosti

neboli plnením navrhovateliek voči plneniu odporcu poskytnutím úveru.

Nakoniec sa súd zaoberal žiadosťou odporcu, aby v prípade, že dospeje k záveru, že niektoré
ustanovenia zmluvy o úvere sú neplatné, aplikoval ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka o
oddeliteľnosti neplatných častí právneho úkonu od platných. V tomto smere súd poukazuje na svoje

závery uvedené vyššie, z ktorých vyplýva, že neplatné sú (okrem iného) podstatné časti zmluvy o
úvere, ktoré sa týkajú určenia zmluvných strán (na strane dlžníka) a s tým súvisiaceho záväzku odporcu
poskytnúť peňažné prostriedky v prospech nesprávne označenej zmluvnej strany (na strane dlžníka) a
záväzku všetkých navrhovateliek vrátiť peňažné prostriedky, ktoré nechceli, nežiadali a ani nedostali.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že neplatné časti zmluvy o úvere nie je možné oddeliť od

ostatného obsahu napadnutej zmluvy o úvere.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) z
dôvodu, že navrhovateľky mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal celú náhradu trov konania,

ktoré pozostávali z iných trov konania v sume 99,50 eura (súdny poplatok za návrh).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na
exekúciu.