Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207378
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8812207378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. H. W., S.. XX.X.XXXX, M. H. XXX/XX, W.
S. N., X. L. W., S.. XX.X.XXXX, M. H. XXX/XX, W. S. N. o zaplatenie 553,89 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
553,89 eur, spolu s úrokom z omeškania v sume 17,63 eur, úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo

sumy 365,13 eur od 26.1.2006 do zaplatenia a trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie12,Kežmarok,IČO:35923130(ďalejlen„postupca“)ažalobcompostúpilpostupcanažalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od
1.1.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného
vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal
právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 18.10.2005 bola uzavretá

Zmluva č. 541687 (ďalej len „zmluva“). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný v 1. rade zaviazal
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný
si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške
613,89eur.Žalovanáv2.radeuznalavyššieuvedenýzáväzokvdohodeouznanízáväzku,čímpristúpila
k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania,
ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Keďže žalovaný v 1. rade si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne

a včas, žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 21.4.2008, t. j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili dňa 28.5.2009 sumu
30 eur a dňa 29.6.2009 sumu 30 eur. Na záver uviedol, že ku dňu podania žaloby dlžná suma je 553,89
eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 553,89 eur (t. j. rozdiel medzi istinou úveru
a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).

Žalovaní v 1. a 2. rade namietali premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou
žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že zmluvu o úvere zo dňa 18.10.2005 podpísal, pričom išlo o zmluvu
na nákup mobilného telefónu. Nie je si vedomý toho, že by bol žalobcovi niečo dlžný. Po preštudovaní
papierov si myslel, že je všetko uhradené. Namietal premlčania.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 1.5.2009
podpísala ona, avšak nevedela, že v čase podpisu dohody je už pohľadávka žalobcu premlčaná.
Vzhľadom na toto obdobie, ktoré je už dosť dlhé, namietala aj premlčanie uvedenej pohľadávky.

Podľa predložených listín žalovaný v 1. rade dňa 17.10.2005 požiadal spoločnosť Všeobecnú úverovú
banku, a.s., o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, v ktorej bolo dojednané, že prijatím a
schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s., sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK (spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s.), ak
dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu
klientom. Táto zmluva a všetky právne vzťahy z nej vyplývajúce a s ňou súvisiace sa spravujú právnym

poriadkom SR. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s.,
vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Výška úverového rámca bola 30.000,-
Sk a výška mesačnej splátky 1.000,- Sk, ktoré mal klient uhradiť v 30 mesačných splátkach, pričom k
prijatiu žiadosti a samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 18.10.2005.

Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,
a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“).

Podľa čl. V. bod 31 Obchodných podmienok, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca

ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú kartu aj dodatkovú kartu. Ak klient
napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo
využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť úverový rámec na nulu, b) vyhlásiť
celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej a dodatkovej
karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky

z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo
mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.

Zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká
dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Banka je

oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení
výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju
korešpondenčnú adresu v zmluve, vráti zásielka banke ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň
po jej vrátení. Zánikom zmluvy nezanikajú akékoľvek nároky, ktoré banke vznikli ešte pred jej zánikom.
( čl. X. bod 56 Obchodných podmienok).

Podľa čl. XIII. bod 71 Obchodných podmienok, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto
Obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa
vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 došlo k postúpeniu
pohľadávky z postupcov - Všeobecná úverová banka, a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. na
postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení došlo dňa 25.1.2006 k ukončeniu klientskej zmluvy.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 11.6.2012 vyzval žalovaných na uhradenie pohľadávky spolu v
sume 967,43 eur, a to najneskôr do 18.6.2012.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.5.2009 súd zistil, že zmluvnými

stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 je uvedená žalovaná v 2.
rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie
záväzku žalovaná v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom ConsumerFinance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 613,89 eur, príslušenstva
pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 91,95 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia
záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a/alebo 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi

v mesačných splátkach po 30 eur, vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na
28.5.2009. Osoby uvedené v bode 1.2 a/alebo 1.3 zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa

osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., z ktorej vzniknutá pohľadávka bola

na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za
to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiťakúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade vzniesli námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa
ňou vysporiadať.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony
vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovanou v 2.
rade, má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemohla žalovaná
ovplyvniť, preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje
na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej v 2. rade o vedomosti
premlčania dlhu a jeho následkoch.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však

nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná v 2. rade uznala dňa 1.5.2009.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 súd zistil, že premlčacia doba začala
plynúť dňa 26.1.2006, teda dňom nasledujúcim po dni, ktorý je podľa prílohy č. 1 dňom ukončenia
klientskej zmluvy a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníkauplynula dňa 26.1.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je
potrebnéaplikovaťustanoveniaupravujúcespotrebiteľskévzťahyjezrejmé,žekuznaniudlhužalovanou

v 2. rade došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba, ako bolo uvedené, začala
plynúť odo dňa 26.1.2006 a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka uplynula dňa 26.1.2009, pričom uznanie bolo vykonané až dňa 1.5.2009.

Uznanie záväzku žalovanou v 2. rade bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená

ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného
občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa,
resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný,
keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu
uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky
voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal,

prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je
vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom

ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre

skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovanej v 2. rade, že nevedela o tom, že v čase
podpisu dohody bola už pohľadávka premlčaná, má súd za to, že prehlásenie žalovanej v 2. rade o

vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.5.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak
ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 26.1.2006, ktorá uplynula dňa 26.1.2009, no žalobca

podal žalobu až dňa 23.7.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaní vzniesli námietku
premlčaniaasúdtentoúkonžalovanejv2.radetakakojeuvedenévyššiepovažovalzaúčinnédovolanie
sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto
súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní boli v
konaní v plnom rozsahu úspešní, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadali a zo spisu
im žiadne trovy nevyplynuli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.