Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206768
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2210206768.13

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu:
O. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, W. zast. advokátkou Mgr. Renáta Dobrovodská, so sídlom Račianska
15, Bratislava , proti žalovanému: W., Y..X.., G.: XX XXX XXX, so sídlom Q. W. Č.. XX, zastúpený
advokátom JUDr. Ladislav Bohuniczký, so sídlom Dunajská Streda, Kukučínova 459, o návrhu na
určenie neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 3.5.2010 domáhal o určenie , že Zmluva o dielo č. 62/2006/2107-20 zo dňa
28.6.2006 uzatvorená medzi O. O. ako objednávateľom a BALA a.s. ako zhotoviteľom v znení jej
Dodatku č. 1 zo dňa 20.3.2007 je neplatná. Žiadal aj určiť, že dohoda o urovnaní zo dňa 10.12.2008

uzatvorená medzi BALA a.s. a O.P. O. je neplatná a priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, § 31 ods. 4 OZ a ustanovením § 84 a 85 a nasl. OZ ,
na tom základe, že dňa 28.6.2006 bola uzatvorená zmluva o dielo , ktorej predmetom bolo zhotovenie
diela - rekonštrukcia, prestavba nadstavba a prístavba rodinného domu v Borinke. Ustanovenia zmluvy
o dielo boli neskôr modifikované zmluvnými stranami Dodatkom č.1 k Zmluve o dielo. Neplatnosť zmlúv
videl v skutočnosti, že v zmluve je objednávateľ o dielo identifikovaný prostredníctvom mena , priezviska
a adresy bydliska. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že osobou oprávnenou rokovať za objednávateľa je O.

O. senior. O. O. senior nebol žiadne právne relevantným spôsobom (ústnym alebo písomným prejavom
vôle) oprávnený na podpísanie zmluvy o dielo ktorú zmluvu a dodatok k nej podpisoval práve on. Z toho
istého dôvodu žiadali určiť neplatnosť dohody o urovnaní pre nedodržané náležitosti formy pre osobitné
plnomocenstvo a náležitosti formy právneho úkonu. Keďže O. O. senior nebol účastníkom zmluvy o
dielo nedisponoval tak

žiadnymi právami a povinnosťami z nej vyplývajúcimi a preto nebol oprávnený uznávať záväzky ktorých

nebol nositeľom. Naliehavý právny záujem odôvodnil skutočnosťou, že rozhodnutie súdu o neplatnosti
žalovaných zmlúv bude mať zásadný význam pre rozhodovanie Okresného súdu Bratislava V, v konaní
sp.zn.7C 380/09 o zaplatenie 234.842,66 € s príslušenstvom v ktorom konaní si žalovaný uplatňuje voči
žalobcovi nárok na zaplatenie finančných súm na základe zmluvy o dielo a dohody o urovnaní.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že pri rokovaniach aj v prítomnosti žalobcu tieto viedol jeho
otec resp. poverený stavebný dozor poverený žalobcom. Celá realizácia diela prebiehala bez problémov

až do obdobia keď žalobca bol žalovaným vyzvaný na plnenie svojich povinností súvisiacich s úhradou
realizovaných a prevzatých prác. Žalovaný si svoju pohľadávku uplatnil na príslušnom súde , ktorývo veci vydal platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu podal žalobca odpor v ktorom poukazoval
predovšetkým na nerealizovanie diela zo strany žalobcu v zmysle zmluvy, ktorú nespochybňoval a pri
argumentácii vychádzal z nej. Žalovaný má zato, že konanie žalobcu je účelové keďže nie je ochotný

žalovanému uhradiť cenu realizovaných a prevzatých prác pri rekonštrukcii, prestavbe, nadstavbe a
prístavbe rodinného domu v Borinke, ktorý riadne užíva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi ako zmluva o dielo č. 62/2006/2107-20, Dodatok č.1 k Zmluve o dielo, dohoda o urovnaní
záväzkov a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci.

Zmluva o dielo č. 62/2006/2107-20 bola uzavretá dňa 28.6.2006 medzi objednávateľom O. O., F. XX, W.

a medzi zhotoviteľom BALA a.s., Veľká Budafa č. 66, Holice. Osoba oprávnená rokovať bola označená
O. O. senior, bankové spojenie TATRA Banka a.s.. Predmetom zmluvy o dielo bola rekonštrukcia,
prestavba , nadstavba a prístavba rodinného domu v Borinke na parc. č. 6/1, 2, 5 , 6 v rozsahu
projektovej dokumentácie. Rozsah dodávky nad rámec vymedzení projektom a zmluvou môže byť
zmenený na základe obojstrannej dohody formou dodatku k tejto zmluve. Termín začatia plnenia bol

dohodnutý 3.7.2006 a termín ukončenia stavebných prác 30.3.2007. Cena diela bola dohodnutá sumou
16.126.759,-Sk.

Zmluvu podpísal zhotoviteľ teda žalovaný a za objednávateľa O. O. X..- otec žalobcu, ktorý bol na
základe zmluvy oprávnený rokovať.

Dodatok č.1 k Zmluve o dielo bol uzavretý dňa 20.3.2007 medzi tými istými účastníkmi zmluvy , teda

objednávateľom bol žalobca , osoba oprávnená rokovať O. O. X.. a zhotoviteľ žalovaný. V tomto Dodatku
sa menila dohodnutá cena prác na 16.194.958,- Sk a čas ukončenia prác na 15.6.2007. Ostatné články
Zmluvy o dielo sa nemenili. Dňa 10.12.2008 žalovaný a O. O. X.. uzavreli dohodu o urovnaní záväzku v
ktorom sa O. O. X.. zaviazal do 15.2.2009 2.000.000,- Sk, žalovaný sa zaviazal odstrániť vady podľa
súpisu a po odstránení vád objednávateľ doplatiť dohodnutú cenu podľa záväzku vo výške 7.074.870,-

Sk.

Žalobca uviedol, že nesúhlasí s uzavretím zmluvy o dielo , s uzavretím dodatku k zmluve a uzavretím
dohody o urovnaní na ktorých sa dohodol jeho otec , ktorý všetky zmluvy aj podpisoval. Žalobca mal
vedomosť o uzavretí týchto zmlúv avšak nebol oboznámený s ich obsahom. Svojho otca nepoveril s
podpísaním zmluvy ani uzavretím dodatku k tejto zmluve, ktorá predstavovala navýšenie ceny diela.

Podľa žalobcu navýšenie

ceny bolo neprimerané (z 16.126.759 Sk na 16.194.958,- Sk). Náklady na rekonštrukčné práce hradil
výlučne on jednak z vlastných zdrojov a jednak z úveru. Zaplatil za dielo 7,5 milióna Sk. Zmluva
o dielo bola uzavretá medzi žalovaným a za žalobcu podpisoval s jeho vedomím jeho otec nakoľko
vychádzal z dobrých podnikateľských vzťahov medzi jeho otcom a žalovaným. V čase uzavretia zmluvy

o dielo bol žalobca vlastníkom celej nehnuteľnosti (5 bytových jednotiek) , po dokončení rekonštrukčných
prác previedol časť nehnuteľností do vlastníctva iných osôb. Všetky záležitosti ohľadne stavby, vrátane
projektovej dokumentácie a stavebného povolenia vybavoval jeho otec s jeho vedomím a súhlasom. Aj
priebeh prác kontroloval jeho otec. Platby realizoval na základe predložených faktúr žalobca až dovtedy
kým nebola ukončená hrubá stavba, pokiaľ nevznikli prvé problémy s kvalitou dodávky diela.

Žalovaný uviedol, že zmluvu o dielo, a dodatok k nej ako aj dohodu o urovnaní uzatváral s O. O. st,
ktorým prejednával priebežne zmluvné podmienky. Vždy jednal s O. O. st. a vôbec nemal vedomosť o
tom, kto objednal toto diela a skutočnosť, že O. O. st. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti nevedel. O.
O. st. vždy s ním jednal ako vlastník a on preto nemal pochybnosti o tom, že kto je objednávateľom resp.
vlastníkom stavby. Aj toho času v nehnuteľnosti býva O. O. st. a jeho príbuzní, žalobca v dome nebýva.

Kto financoval rekonštrukčné práce v skutočnosti nemohol vedieť, faktúra bola vystavená na meno O.
O. a z bankových účtov vychádzalo tiež to isté. Pri realizácii rekonštrukcie stavby vždy jednal s O. O.N.P.
st., s ktorým spolupracovali podnikateľsky a spoločne realizovali výstavbu bytov oveľa väčšieho rozsahu
cca 40 bytov za 100 miliónov Sk. Spolupráca bola až doteraz dobrá a preto mu dôveroval . So žalobcom
neprichádzal do styku nikdy, rokovaní sa nezúčastňoval a ani ho osobne nepoznal.Svedok O. O. st. uviedol, že zmluvu o dielo a dodatok k zmluve ako aj dohodu o urovnaní podpisoval
v dobrej viere nakoľko žalovaného dlhšie poznal a spolupracovali na iných akciách, pri ktorých neboli
žiadne problémy. Svedok riešil všetky záležitosti ohľadne stavby v mene syna. Svedok podpisoval všetky

zmluvy s vedomím svojho syna bez písomného splnomocnenia. Priebežne komunikovali so žalobcom
takže o všetkých prácach, ktoré sa vykonali na stavbe syn bol informovaný. Rozpočet na rekonštrukčné
práce vyhotovoval žalovaný a svedok s nimi súhlasil. Záväzky vyplývajúce z dohody o urovnaní odmietol
zaplatiť, nakoľko boli zistené závažné vady v kvalite dodávky diela. Svedok uznal, že postupoval
nesprávne pri podpisovaní zmlúv. Dohodu o urovnaní podpísal v domnení, že žalovaný svoj záväzok

splní a odstráni vady diela . Uviedol, že táto žaloba je podaná iba z dôvodu, že na Okresnom súde
Bratislava V sa vedie konanie o vymáhanie zvyšnej časti ceny diela.

Podľa § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela) , že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 OZ ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a

ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný
záväzkový právny vzťah, ktorou sa zhotoviteľ diela zaväzuje vykonať na svoje nebezpečenstvo pre
objednávateľaurčitédielozaodplatu.Účastníkmizmluvysúzhotoviteľdielaaobjednávateľdiela.Zmluva
o dielo vznikne len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, a to o predmete zmluvy a

poskytovanícenyzadielo. Výškacenyniejepodstatnounáležitosťouzmluvy.Zmluvuodielojepotrebné
rozlišovať od iných zmluvných typov, rozhodujúci je obsah zmluvy. Pre uzatvorenie zmluvy o dielo nie je
predpísaná osobitná forma čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne. Písomné potvrdenie o prevzatí
objednávky je formálnym výrazom akceptácie ponuky objednávateľa zhotoviteľom diela . Z ustanovenia
§ 632 vyplývajú jeho obsahové náležitosti (označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cena a čas

zhotovenia) , ktoré preukazujú, že zmluva o dielo medzi účastníkmi bola uzavretá hoci aj ústne .

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§37 ods.1OZprávnyúkonsamusíurobiťslobodne,vážne,určiteazrozumiteľneinakjeneplatný.

Právna zástupkyňa namietala určitosť a zrozumiteľnosť napadnutých právnych úkonov.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia podľa § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že základným atribútom vôle
ako prejavu psychického vnímania istých, právnym predpisom uznaných právnych dôsledkov zo strany
konajúceho z hľadiska právnej relevancie je sama jej existencia. Bez vôle nemožno vôbec uvažovať o
tom, že daný úkon konajúceho je právnym úkonom. Na platnosť právneho úkonu ako celku sa podľa
ust. § 37 ods. 1 OZ vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Sloboda a

vážnosť tvoria súčasť vôle. Vôľa ako samostatná vložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu
prakticky nezistiteľná, pri skúmaní týchto skutočností v podstate aj tak ide len o posudzovanie slobody a
vážnosti jej prejavu. Zistenie , že prejav vôle nebol urobený slobodne alebo vážne potom vedie k záveru,
že slobodnou alebo vážnou nebola ani vôľa konajúceho. Sloboda vôle sa rozumie ničím najmä násilnými
(psychickými alebo fyzickými) vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý výsledok

svojho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci Zmluva o dielo , Dodatok k zmluve ako aj Dohoda o urovnaní
boli uzavreté slobodne a vážne a pre účastníkov bol aj zrejmý obsah a zrozumiteľnosť zmluvy , ktorá
dohoda smerovala k vykonaniu diela tým spôsobom ako sa na podmienkach splnenia zmluvy zmluvnéstrany dobrovoľne dohodli. Jednoznačne účastníci konania ako aj svedok potvrdili zámer vyplývajúci zo
zmluvy . Všetci účastníci zhodne tvrdili, že problémy nastali iba následne vzniknutými vadami.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vôľa účastníkov zmluvy bola vážna, preto že vôľou ktorú prejavili mali

úmysel, chceli svojim úkonom dosiahnuť právny následok teda zhotovenie diela.

Platnosť právneho úkonu je ďalej podmienená zrozumiteľnosťou a určitosťou prejavu vôle. Zrozumiteľný
je iba taký prejav vôle ktorý vo vzťahu účastníkom právneho vzťahu je objektívne t.j. všeobecne
pochopiteľný . So zrozumiteľnosťou prejavu vôle však nemožno zamieňať jeho určitosť. Určitým
prejavom vôle účastníka právneho vzťahu sa rozumie taký

prejav ktorý si z hľadiska jeho obsahu vnútorne neodporuje alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť

jednoduchým vysvetlením (výkladom). Prejav vôle a tým aj právny úkon možno urobiť vždy len takým
spôsobom ktorý nevzbudzuje pochybnosti o skutočnostiach ktoré mal účastník právneho vzťahu v
úmysle prejaviť.

Podľa § 585 ods. 1 OZ dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné .Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré

účastníci nemohli pomýšľať.

Platnosť urovnania treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení o platnosti právnych úkonov.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté právne úkony boli
uzavreté slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

Podľa § 31 ods. 1 až 4 OZ , pri právnom úkone so možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou

osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné aby sa právny úkon urobil v písomnej forme musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma

vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek tomu, že zmluva o diele ktorá nemá predpísanú
písomnú formu bola na základe dohody zmluvných strán uzavretá písomne. V zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia malo byť aj plnomocenstvo udelené písomne.

Podľa § 40a , 2. veta OZ neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí ak

právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje dohoda účastníkov.

Ustanovenie § 40a upravuje tzv . relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej
domnienke. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti
právneho úkonu bude sa naň pozerať ako na platný hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti.

Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy.

Tomu kto spôsobil relatívnu neplatnosť právneho úkonu neprislúcha právo dovolať sa neplatnosti
právneho úkonu lebo nie je oprávnenou osobou. Premieta sa tu zásada dobrej viery vo svojom
špecifickom vyjadrení t.j., že nikto nemôže mať prospech zo svojho nepoctivého správania sa resp. že
sa takéto správania nemôže vo svoj prospech dovolať.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o uzavretých napadnutých zmluvách, ktoré

predbežne a priebežne prejednával so svojim otcom a dal minimálne konkludentný súhlas ak nie ústnysvojmu otcovi na uzatváranie zmlúv a dohôd ohľadne rekonštrukcie nehnuteľnosti , ktorú mal vo svojom
vlastníctve. Zrejme išlo o nadštandardné rodinné vzťahy resp. obchodné aktivity žalobcu a jeho otca
keď ako vlastník nehnuteľností právne úkony v súvislosti s jeho nehnuteľnosťou neuzatváral on . Z

výpovedí účastníkov ako aj svedka bolo nepochybne preukázané, že účastníci zmluvy ako aj žalobca
sa riadili týmito

zmluvami a dohodami a bolo nepochybne preukázané, že dielo zo strany žalovaného bolo dodané
(keď aj kvalita dodávky zo strany žalobcu je vážne spochybnená) a určitý čas financovanie diela
zabezpečoval bez problémov žalobca z vlastných zdrojov.

V prípade, že žalobca sa dodatočne dovoláva neplatnosti právnych úkonov, treba to kvalifikovať ako

právnyúkonktoréhoneplatnostispôsobilsámžalobcaapretopodľaust.§40aOZnemôžesaneplatnosti
dovolať. Ako vyplýva aj z výpovedí účastníkov a svedka táto žaloba bola vyvolaná len účelovo ako
riešenie predbežnej otázky doplatenie ceny diela.

Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o dielo, dodatku č.1 k zmluve o dielo a dohody
a urovnaní v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaný mal v konaní plný úspech avšak trovy konania si nevyčíslil do troch dní ani dodatočne do
vyhlásenia rozsudku, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/
O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.