Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207758
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4212207758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený JUDr.
Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti žalovanej: D. P., nar.
X.X.XXXX, bytom P., L.. o zaplatenie 2.427,05 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.425,78 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.214,14 eur od 5.4.2012 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 1.425,78 eur ako aj v časti 17,70 % úroku ročne zo sumy 1.798,35
eur od 5.4.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania

z a m i e t a .

Súd určuje, že zmluvné dojednanie uvedené v bode 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,

a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým
osobám, nepodnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť 1.2.2006 a sú súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere
č. 0212181376 z 20.3.2006 v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s
Úverom a Poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu
k istine Úveru a stávajú sa jej súčasťou “ j e n e p r i j a t e ľ n é .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.4.2012 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy
2 427,05 eur spolu so 17,70 % úrokom ročne zo sumy 1.798,35 eur od 5.4.2012 do zaplatenia, s 8 %

úrokomzomeškaniaročnezosumy1.798,35eurod5.4.2012dozaplateniaanáhradytrovkonania.Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalovanej na základe Zmluvy o splátkovom predaji č. 0212181376 z 20.3.2006
poskytol úver vo výške 48.000,- Sk so 17,70 % p.a. úrokom až do konečnej splatnosti úveru. Žalovaná
sa zaviazala poskytnutý úver splatiť mesačnými splátkami po 1.271,- Sk, pričom splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na 20.4.2006 a posledná splátka úveru bola splatná 20.3.2011. RPMN bola v zmluve
dohodnutá vo výške 9,70 %. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy prestala hradiť v novembri 2008, pričom v
omeškaníbolaod20.5.2006,odkedybolavomeškanísväčšinousplátok,ktoréuhradilabuďoneskorene

alebo v nižšej sume ako bolo zmluvne dohodnuté. Splatný dlh žalovanej k 4.4.2012 dosiahol výšku
2.427,05 eur a pozostáva z istiny vo výške 1.798,35 eur, úroku vo výške 160,05 eur vyčísleného ako
17,7 % ročne z istiny 1.798,35 eur za obdobie od 21.3.2011 do 4.4.2011 a úroku z omeškania vo výške468,65 eur vyčísleného od 20.5.2006 do 4.4.2012, keď úrok z omeškania bol počítaný vo výške 8 %
ročne. Žalobca prípismi z 28.6.2011 a 18.7.2011 vyzval žalovanú na úhradu.

Žalobca na výzvu súdu podaním z 6.8.2012 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaná mala

čerpaný úver zaplatiť 60 splátkami po 1.271,- Sk, a tak úhrnom mala uhradiť sumu 76.250,- Sk. Od
20.4.2006 do 20.3.2011 zaplatila 29 platbami sumu 42.682,90 Sk (1.416,81 eur), pričom väčšinu úhrad
realizovala s omeškaním. Žalovaná suma 2.427,05 eur pozostáva z istiny vo výške 1.798,35 eur, keď
podľa bodu 5.2 sa zmluvné strany dohodli na zloženom úročení úveru, keď úroky, náklady žalobcu
spojené s poskytnutím úveru a poplatky neuhradené žalovanou včas, boli pripísané v deň ich splatnosti

k istine, teda stali sa jej súčasťou a táto istina bola úročená. Žalovaná suma pozostáva aj z úroku vo
výške 332,23 € počítaného z istiny 1.798,35 eur úročenej 17,7 % úrokom ročne za obdobie od 21.3.2011
do 4.4.2012 a úroku z omeškania vo výške 296,47 eur, vyčíslenej 8 % úrokom z omeškania ročne za
obdobie od 14.8.2009 do 4.4.2012.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej a vykonal vo
veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu.

Po tom, ako prítomný právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a uplatňuje si
náhradu trov konania, súd v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. prítomných oboznámil, že nemá preukázanú
dôvodnosť výšky žalovanej sumy.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006

(a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. (b) Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné

informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže podľa výpisu z obchodného registra
má žalobca v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v

danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej
obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom
s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa
názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené

znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č.

634/1992 Zb., § 53 a nasl. OZ v znení účinnom do 30.6.2006 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 20.3.2006
uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 021281376, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 48.000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 1.271,-
Sk pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne a RPMN vo výške 9,75 %, pričom splatnosť prvej splátky bola

dohodnutá na 20.4.2006 a konečná splatnosť úveru bola 20.3.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná
60 mesačnými splátkami mala uhradiť žalobcovi sumu 76.260,- Sk (60 x 1.271,- Sk), z ktorej suma
28.260,- Sk predstavuje sumu úroku z úveru (60 x 1.271,- Sk = 76.260,- - 48.000,- istina úveru
= 28.260,- Sk). Žalovaná titulom splátok uhradila žalobcovi, podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná
nerozporovala, úhrnom sumu 42.682,90 Sk. Žalobca neuviedol, ako zúčtoval platby žalovanej, avšak po
odpočítaní sumy realizovaných úhrad od sumy, ktorú titulom splátok žalovaná pri dobehnutí 60. splátky

mala žalobcovi uhradiť, sa dá vypočítať suma dlžných splátok žalovanej vo výške 36.577,10 Sk (MD
79.260,- - D 42.682,90 = 36.577,10), čo po prepočte konverzným kurzom (1€/30,126 Sk) predstavuje
sumu 1.214,14 €. Pokiaľ dlh žalovanej na splátkach predstavuje sumu 1.214,14 eur, žalovaná sa s
touto sumou dostala do omeškania uplynutím lehoty splatnosti ostatnej - 60. splátky, a tak žalobcovi
vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z., teda vo výške 8 % ročne od 21.3.2011 do 4.4.2012 (obdobie vymedzené žalobcom),
čo predstavuje sumu 101,38 eur. Žalobcovi vznikol dôvodne aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy mesačných splátok dlžných k 14.8.2009 spolu s poplatkom za správu úveru - 50,- Sk
mesačne, v úhrnnej výške 334,24 eur, keď dňa 13.8.2009 žalovaná uhradila sumu 139,71 eur, a to za
obdobie od 14.8.2009 do 20.3.2011 - lehota splatnosti ostatnej - 60. splátky. Žalovaná mala 40 splátkami

za obdobie od 20.4.2006 do 20.8.2009 uhradiť spolu s poplatkom za správu úveru sumu 1.754,- eur
(40 x 43,85 € /1.271,- Sk + 50,- Sk/), no uhradila len sumu 1.419,76 eur, a tak jej dlh k 14.8.2009 na
splátkach, vrátane poplatku, bol vo výške 334,24 eur, z ktorých 9 % úrok z omeškania ročne za uvedené
obdobie predstavuje sumu 48,13 eur. Žalobcovi dôvodne vznikol aj nárok na 9 % úrok z omeškania
ročne z jednotlivých dlžných splátok, vrátane poplatku, teda zo sumy 43,85 eur mesačne od prvého dňa

nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti tej ktorej mesačnej splátky (splatnej 21.8.2009, 21.9.2009,
21.10.2009, atď, až 21.2.2011) až do lehoty splatnosti úveru, teda do 20.3.2011 v úhrnnej výške 62,13
eur. Potom súd návrh žalobcu považoval za dôvodný v časti istiny do výšky 1.425,78 eur (1.214,14
+ 101,38 + 48,13 + 62,13), keď žalobca nekonkretizoval ani obdobie omeškania a ani výšku dlžných
splátok splatných do 20.8.2009 jednotlivo.

Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla

ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. K prípadnej argumentácii žalobcu, že dôvodnosť jeho nároku
v časti zmluvného úroku a úroku z omeškania vyplýva z predložených listinných dôkazov súd
poznamenáva, že predloženie výpisu z účtu žalovanej nie je možné považovať za zákonom vyžadované
opísanie rozhodujúcich skutočností (§79 ods. 1 O.s.p.). Bolo by v rozpore s ústavnou zásadou
rovnosti účastníkov (čl. 37 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd), aby súd svojou činnosťou

(analýzou predložených listín) v podstate plnil (a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcu, keďže ide
o splnenie požiadavky kladenej na žalobcu ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. V danom
prípade žalobca, napriek výzve súdu, až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nespresnil
rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie nad
sumu 1 425,78 eur. Podľa názoru súdu je úročenie sumy úroku z úveru, (ďalším) úrokom z úveru

neprípustné, keďže je to v rozpore aj s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru vyjadruje
„cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky. Ustanovenie bodu 5.2 Obchodných podmienok
žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov má význam pre vyčíslenie splatnej
istiny (zahŕňajúcej splatnú istinu úveru, splatný úrok z úveru a splatné poplatky), s úhradou ktorej by sa
prípadne žalovaná dostala do omeškania, pre výpočet úroku z omeškania, ale nie pre opätovné úročenie

úrokom z úveru, ako to uviedol žalobca vo svojej špecifikácii z 6.8.2012 na čl. 43 spisu. Aj z bodu 7.4.2.Všeobecných obchodných podmienok žalobcu vyplýva, že sa úročí (úrokom z úveru, poznámka súdu)
úver, teda neúročia sa poplatky, či úrok z úveru. Pokiaľ za účelom ďalšieho úročenia úroku úrokom
z úveru žalobca vopred, vo formulárovom tlačive svojich Obchodných podmienok pre poskytovanie

splátkových a kontokorentných úverov, upravil v bode 5.2 spôsob účtovania tak, že náklady žalobcu,
úroky a poplatky sa dňom splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru, súd túto podmienku považuje za
neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30.6.2006. Žalovaná ako spotrebiteľka zjavne
nemala možnosť ovplyvniť text tejto pre ňu nevýhodnej podmienky, ktorá z pohľadu žalobcom tvrdeného
úročenia úrokom z úveru je zjavne nevýhodná pre spotrebiteľa, najmä s poukazom na zákonný účel

úroku z úveru (istiny úveru). Z uvedeného výkladu článku Obchodných podmienok žalobcu je zrejmá
faktickánerovnosťmedzidodávateľomaspotrebiteľomprivzájomnejkontraktáciispotrebiteľskýchzmlúv
v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na uvedené súd túto podmienku určil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Súd v súlade s § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za
neprijateľnú, pričom takéto určenie je v danom prípade dôvodné aj podľa § 153 ods. 4 O.s.p..

Nepreukázaným zostal aj nárok žalobcu na 17,70 % úrok ročne zo sumy 1.798,35 eur od 5.4.2012 až
do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa mala úročiť istina čerpaného úveru vo výške 1.593,31
eur do konečnej splatnosti úveru (20.3.2011), čo vyplýva aj zo základných podmienok uvedených v
článku I. Zmluvy o splátkovom úvere z 20.3.2006. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné

úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 20.3.2011,
zahrnuté nepochybne v pravidelných mesačných splátkach. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu
nepovažoval ani v časti žalovaného 17,70 % úroku z úveru za dôvodný.

Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by žalovaná mala dlh vo výške
prevyšujúcej sumu 1.425,78 eur. Preto súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej uvedenú sumu zamietol

z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na preukázania dôvodnosti návrhu nad uvedenú
sumu, a to až do žalovanej sumy 2.427,05 eur.

Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť

v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovujú maximálnu
výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. V zmysle
naznačeného súd považuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou za občianskoprávny vzťah, na
ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa podľa žalobcu dostala
do omeškania dňom 5.4.2012, keď úrok z omeškania do uvedeného dňa žalobca zahrnul do žalovanej

istiny. So sumou dlžných splátok úveru a poplatkov vo výške 1.214,14 eur bola žalovaná v omeškaní aj
po 4.4.2012, a tak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 5.4.2012
bola 1 %, preto žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy dlžných splátok úveru
a poplatkov v úhrnnej výške 1.214,14 eur, avšak s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. súd žalobcovi

priznal ročný úrok z omeškania v žalovanej 8 % výške. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol.

Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (50%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku z úveru
a v časti úroku z omeškania (50%) je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu ,

preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.