Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/98/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710203055
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710203055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Ing. G. W., bytom D. R., E. XXXX/
X, zastúpeného JUDr. A. W., advokátom so sídlom D. R., V. XX/XX, IČO: XX XXX XXX proti odporcovi
G. TV s.r.o., so sídlom R., R. l, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. - G., s.r.o.
so sídlom, R., N. V. XXX, B.: XX XXX XXX , o ochranu osobnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. februára 2011, č.k. 10C/57/2010-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v
trovách právneho zastúpenia vo výške 118,44 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv odvysielaním
nasledovného ospravedlnenia v rámci relácie TV C. L. noviny: „G. TV, s.r.o. sa ako vysielateľ týmto

verejne ospravedlňuje Ing. G. W. za nepravdivé a zavádzajúce informácie
zverejnené v príspevku relácie L. noviny dňa XX.XX.XXXX o 19,17 hod., v ktorom bola jeho osoba
prostredníctvom video záznamu neoprávnene a nepravdivo označená za páchateľa krádeže mobilného
telefónu.“ Súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške
5.000 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 19.11.2009

odporca odvysielal v televízii C., ktorej je vysielateľom, v relácii L. noviny o XX,XX hod. - 19,39
hod príspevok s nasledovným komentárom: „Policajti z D. R. vyšetrujú krádež mobilného telefónu.
Neznámy páchateľ ho ukradol na tamojšej Hlavnej pošte ešte v pondelok (XX.XX.XXXX). Polícia prosí
verejnosť o stotožnenie páchateľa a prípadne prosí svedkov udalosti, aby sa prihlásili na policajnej
linke č. 158 alebo na čísle 0961 263 155.“ Na vysielanom video zázname bol krúžkom označený
navrhovateľ nachádzajúci sa v priestoroch pošty v D. R. pričom z obsahu príspevku bola zrejmá

súvislosť s označením navrhovateľa ako páchateľa trestného činu. Odporca v konaní nerozporoval,
že navrhovateľa v odvysielanom príspevku označil za páchateľa trestnej činnosti. V čase odvysielania
uvedeného príspevku nebolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu, že navrhovateľ spáchal
uvedenú trestnú činnosť, z ktorej skutočnosti vyvodil okresný súd podstatu neoprávnenosti zásahu
odporcu do osobnostných práv navrhovateľa. Konštatoval, že z oznámenia o výsledku prešetrenia
sťažnosti navrhovateľa riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ Trenčín zo dňa 09.03.2010 vyplýva, že
nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa zo strany polície a pochybenia sa dopustil odporca, ktorý mal

podľa výpovede konajúcich policajtov oznam od nich prijatý, preformulovať a upraviť bez ich vedomia.Skutočnosť, že nepravdivá informácia o navrhovateľovi, ktorá u každého diváka vyvolala dojem, že
navrhovateľ sa dopustil protiprávneho konania (krádeže) takýto dojem skutočne aj vyvolala, potvrdili
v konaní svedkovia Ing. G. D. a A. G.. Svedkovia popísali reakcie rodinných príslušníkov, ako aj

známych navrhovateľa, nielen z mesta Považská Bystrica, ale aj susedných okresov - ilavského a
púchovského, kde je navrhovateľ v prostredí športovej aktivity (zápasov stolnotenisového klubu, ktorého
je aktívnym členom) a záujmovej aktivity (člen rybárskeho zväzu) známy. Svedok Ing. D. potvrdil, že
aj s niekoľkomesačným odstupom od odvysielania príspevku je navrhovateľ vystavovaný posmešným
reakciám svojho okolia a známych, či už z prostredia stolnotenisovej aktivity alebo aj spomedzi členov

rybárskeho zväzu, ktorého je tiež členom (napr. „schovajte si mobil, ide W.“, oslovenie navrhovateľa, či
nemá nejaký mobil a podobne). Svedok A. G. potvrdil, že reakcie rodičov, ktorí navrhovateľa vo vysielaní
L. novín spoznali, vnímali títo veľmi citlivo a rovnako sa sťažovali deti navrhovateľa, že spolužiaci o
ich otcovi hovorili, že kradol, že je výtržník a páchateľ trestného činu. Navrhovateľ je podnikateľom,
s predmetom podnikateľskej činnosti sprostredkovanie obchodu, podnikateľské poradenstvo v oblasti
obchodu, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, vedenie účtovníctva, správa nehnuteľností.

Odporca zasiahol odvysielaným príspevkom aj do pracovnej sféry navrhovateľa, keď z výsluchu
svedkov vyplynulo, že členovia spoločenstva vlastníkov bytov, pre ktorých navrhovateľ v rámci svojej
podnikateľskej aktivity vedie účtovníctvo, reagovali na obsah príspevku tým, že takýto človek, ktorý
kradne, by nemal robiť účtovníctvo. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že bolo
nesporne preukázané, že odporca neoprávnene a nepravdivo tvrdil, že sa navrhovateľ dopustil krádeže,

pričom navrhovateľ sa nedopustil žiadneho trestného činu a ani priestupku. Označenie navrhovateľa ako
páchateľa krádeže zakladá neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Práve takýmto konaním
odporca zasiahol do osobnosti fyzickej osoby a jej práva na ochranu občianskej cti, ktoré je jedným
zo základných a významných osobnostných práv. Odporca nepravdivým tvrdením, že navrhovateľ
kradol, zasiahol do práva navrhovateľa na ľudskú dôstojnosť a občiansku česť, ktorú zaručuje aj listina

Základných práv a slobôd v článku 10 ods. 1. Pri rozhodovaní o priznaní primeraného zadosťučinenia
navrhovateľovi zo strany odporcu prihliadol okresný súd na všetky okolnosti prípadu a dospel k záveru,
že morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia za neoprávnené a nepravdivé tvrdenia odporcu,
že navrhovateľ kradol, nie je postačujúce. Zdôraznil, že k neoprávnenému zásahu odporcu došlo v
médiu, ktoré je jedným z najdostupnejších zdrojov informácii pre širokú verejnosť na celom Slovensku,

na základe čoho je zrejmé, že značný počet divákov videlo záznam v televízii v relácii L. noviny, a
tento je naďalej prístupný na internete a ide preto o citeľný zásah i značnú intenzitu zásahu. Súd preto
nepovažoval za dostačujúce a primerané zadosťučinenie spočívajúce v ospravedlnení, a to aj preto, že
navrhovateľ je vystavený ďalším následkom posmechu okolia, ktoré stále trvá ako vyplynulo z výsluchu
svedkov. Vzhľadom k okolnostiam prípadu by takéto zníženie dôstojnosti a zásah do osobnej slobody

pociťoval ako závažnú ujmu každý človek nachádzajúci sa na mieste navrhovateľa. Tvrdenie, že kradol
je konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie v
spoločnosti, preto súd zaviazal odporcu jednak k ospravedlneniu sa navrhovateľovi v znení uvedenom
vo výrokovej časti rozsudku, ako i nemajetkovej ujme vo výške 5.000,-Sk. Výšku nemajetkovej ujmy
posudzoval najmä so zreteľom na intenzitu, rozsah a na ohlas zásahu, ako aj dĺžku jeho trvania. Dal do

pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 1998 sp. zn. Co 15/97, z ktorého vyplýva, že
pre záver o značnom znížení dôstojnosti navrhovateľa a jeho vážnosti v spoločnosti, treba poukázať
na to, že televízne vysielanie je z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov
informácií širokej verejnosti a ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv dôjde elektronickým
médiom, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. V prípade, že zásah bol spojený so

znížením dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti (o takýto zásah ide jednoznačne
pri tvrdenej avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti), zakladá nárok
oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 3 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške

100% s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, prostredníctvom svojho
zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že postupom okresného súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať

pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), a nezákonný
postup okresného súdu (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vdanej veci vznikla závažná ujma. Svedkovia vypočutí v konaní neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorou by
potvrdili, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby navrhovateľa v spoločnosti
a takáto skutočnosť by oprávňovala navrhovateľa požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ich postoj k navrhovateľovi sa v dôsledku odvysielania príspevku nezmenil, nestal sa negatívnym. Mal
za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Tvrdil, že
jeho záujem o mimosúdnu dohodu s navrhovateľom, a to odvysielanie ospravedlnenia a suma 1.650
Eur bola navrhovateľovi ponúknutá len z dôvodu hospodárnosti a nie z toho dôvodu, že by uznal
nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu. Vyčítal súdu prvého stupňa, že porušil zásadu koncentrácie

vyplývajúcu z § 118a ods. 1 O.s.p. a tvrdil, že navrhovateľ si nesplnil svoju procesnú povinnosť a
neoznačil dôkazy o svojich tvrdeniach najneskôr na prvom pojednávaní. Neurčil totožnosť svedkov,
ktorých mal súd vypočuť, označili iba ako „príbuzných a známych“, bez určenia totožnosti navrhovaných
svedkov, čím nebola splnená povinnosť odporcu podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že z tejto
skutočnosti vyplýva porušenie ust. § 123 O.s.p., podľa ktorého odporca mal mať možnosť vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy. Pokiaľ súd vykonal dôkazy svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí by neboli

navrhnutí, stratil odporca možnosť pripraviť sa na pojednávanie a bola mu odňatá možnosť konať pred
súdom. Svedecké výpovede považoval za nezákonné dôkazy.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. K námietkam odporcu uviedol, že predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch je skutočnosť, že poskytnuté primerané morálne zadosťučinenie sa v danom prípade javí ako
nepostačujúce. Primeranosť zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia je potrebné hodnotiť z hľadiska,
či je priznané zadosťučinenie spôsobilé a schopné, vzhľadom na okolnosti danej veci zmierniť vzniknutú
ujmu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je potom na mieste tam, kde priznanie ospravedlnenia
vzniknutú ujmu zmierniť nemôže. Ďalším predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je

zistenie, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť dotknutej osoby v spoločnosti,
ktorý stav nastáva v prípade, že vzhľadom na intenzitu, rozsah a trvanie vedúce k zníženiu dôstojnosti
alebo vážnosti spoločnosti, pociťoval by takýto zásah ako závažný každý, kto by sa ocitol na
mieste a v postavení dotknutej osoby. Za takúto ujmu možno spravidla považovať ujmu spôsobenú
masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré majú vo verejnosti široký ohlas. Dôvodil, že v tomto prípade

jezjavné,žekaždáosoba,označenáneoprávnenezapáchateľatrestnéhočinu,atovovysielaníL.novín
TV C. by považovala takýto zásah do osobnostnej sféry za závažný a vedúci k zníženiu dôstojnosti.
Závažnosť zásahu videl i v tej skutočnosti, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti účtovníctva,
kde pracuje s peniazmi a označenie jeho osoby ako „zlodeja“ vplýva na jeho podnikateľskú činnosť
veľmi nepriaznivo a do dnešného dňa musí čeliť hanlivým označeniam a výsmechu zo strany známych.

Zverejneným príspevkom bola zasiahnutá celá jeho rodina, na jeho deti v škole bolo ukazované ako
na deti toho, čo kradol a rodičia navrhovateľa ako slušní ľudia, znášali túto situáciu veľmi zle. Z týchto
dôvodov považoval svoj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch za dôvodný. K námietke
odporcu vo vzťahu k ust. § 118a ods. 1 O.s.p., t.j. k porušeniu zásady koncentrácie uviedol, že v zmysle
citovaného ustanovenia už na prvom pojednávaní navrhol vypočuť svedkov - príbuzných a známych

navrhovateľa, pričom títo neboli označení menami, vzhľadom na to, že ide o široký okruh ľudí a reálne
nebolo možné všetkých vymenovať a uviesť ich identifikačné údaje, ktoré by ani pri niektorých svedkoch
nevedel v danej chvíli uviesť. Poukázal na skutočnosť, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, aké
konkrétne údaje má účastník uviesť pri navrhovaní dôkazov, pričom v prípade príbuzných navrhovateľa,
sú títo nezameniteľní a takéto označenie je v súlade s ust. § 118a ods. 1 O.s.p.. Zdôraznil, že v zmysle

§ 120 O.s.p. súd nie je pri vykonaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka konania, ale
pripúšťa sa i možnosť vykonať iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhnú. Je preto na súde, aby v
každom konkrétnom prípade posúdil, či vykoná aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zásada koncentrácie v danej veci však porušená nebola a súd
vykonal dôkazy výsluchom svedkov, ktorých navrhol na prvom súdnom pojednávaní. Námietku odporcu

o odňatí možnosti konať pred súdom nepovažoval za dôvodnú, nakoľko sa k výsluchu svedkov mohol
vyjadriť na pojednávaní dňa 27.08.2010 ako aj dňa 15.02.2011.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého

stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli
preukázanétakéskutočnosti,ktorébymohlimaťzanásledokodlišnérozhodnutievoveci.Ztohtodôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd
dodáva nasledovné.

V danej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal ochrany osobnosti s poukazom na § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
(§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé

čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne), jednak prejavy osobnej povahy(napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na
ochranu osobnosti treba u každého posudzovať samostatne.

Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
(článok 19 Ústavy SR).

K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, ktorej sa navrhovateľ v danej veci domáha, môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom, akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskritačnej) povahy.

Právo na česť a dôstojnosť fyzickej osoby v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na
pracovisku, v odborných kruhoch je chránené citovanými ustanoveniami § 11 až § 13 Občianskeho
zákonníka. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť ujmu (a to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné
dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Dotknutá fyzická osoba má právo

domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov
a bolo jej poskytnuté primerané zadosťučinenie.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať
vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto

ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jeho vážnosť v spoločnosti“ ide o prípad následku
neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.

Za závažnú ujmu treba podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR považovať ujmu, ktorú fyzická
osoba, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebodopad a dôsledky považujú za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale
objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,
prípadne v spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

V danej veci bolo nesporne preukázané, že dňa 19.11.2009 odporca odvysielal televízii C., ktorej je
vysielateľom v relácii L. noviny o XX,XX hod. príspevok s komentárom, že policajti z D. R. vyšetrujú
krádež mobilného telefónu, neznámy páchateľ ho ukradol na tamojšej hlavnej pošte, ešte v pondelok
(XX.XX.XXXX), polícia prosí verejnosť o stotožnenie páchateľa a prípadne prosí svedkov udalosti, aby
sa prihlásili na policajnej linke 158 alebo na čísle 0961 263 155. Súčasne s uvedeným komentárom bol

vysielaný záznam z priemyselnej kamery umiestnenej na Pošte v D. R., v ktorom bol krúžkom označený
navrhovateľ, nachádzajúci sa v priestoroch pošty, pričom z obsahu príspevku bola zrejmá súvislosť s
označením navrhovateľa ako páchateľa trestného činu, krádeže mobilného telefónu.

Odporca nepopiera, že došlo k odvysielaniu uvedeného príspevku, namieta však, že nedošlo ku vzniku
závažnej ujmy na strane navrhovateľa.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že uverejnením uvedeného príspevku

za situácie, že navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom právoplatne odsúdený zo spáchania trestného
činu krádeže mobilného telefónu, prípadne priestupku a ani z tohto skutku nebol políciou obvinený,
došlo uverejnením jeho podobizne s označením ako páchateľa trestného činu v televíznej relácii,
ktorá má vysokú sledovanosť, k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
SprávnetiežsúdprvéhostupňavychádzalzdlhoročnejjudikatúryNajvyššiehosúduSR,zktorejvyplýva,

že v prípade, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde televíznym
vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že má širokú publicitu a že takýto zásah, spočívajúci v tvrdenej,
avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, zakladá nárok oprávnenej osoby
domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Co 15/97
zo dňa 24.06.1998).

Pokiaľ odporca tvrdil, že závažnosť ujmy, ktorá mala navrhovateľovi odvysielaním uvedeného príspevku
vzniknúť, nebola v konaní preukázaná, odvolací súd poukazuje jednak na dlhoročnú a ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu SR ako i skutočnosť že pri televíznom vysielaní v hlavnom vysielacom čase,
pri ktorom sa súbežné vysiela obrazový a zvukový signál, sa u diváka vždy, pokiaľ priamo z vysielania
nevyplýva niečo iné, vytvára dojem, že obe zložky spolu súvisia, že teda obrazová zložka dopĺňa zložku

slovnú alebo naopak.

Pokiaľ odporca namietal, že v konaní nebol potvrdený záver o značnom znížení dôstojnosti navrhovateľ
a jeho vážnosti v spoločnosti, treba poukázať na to, že televízne vysielanie z hľadiska jeho pôsobenia
je jedným s najdostupnejších zdrojov informácii širokej verejnosti. Ak k neoprávnenému zásahu do
chránených práv dôjde týmto elektronickým médiom, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú

publicitu. To v prípade, že zásah bol spojený so znížením dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v spoločnosti (o taký zásah ide jednoznačne pri tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu
nepreukázanej trestnej činnosti) zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Z týchto dôvodov námietka odporcu, že v konaní nebola preukázaná existencia závažnej ujmy, nebola

dôvodná.

Odvolací súd nemôže tiež prehliadnuť, že v priebehu súdneho konania mal odporca záujem na
mimosúdnej dohode účastníkov, ktorá mala spočívať v spracovaní šotu do spravodajstva, ktorým by
došlo k vysvetleniu vzniknutého omylu a ospravedlneniu sa zo strany odporcu (televízie), pričom obsah a
formuspotubyrealizovalipodohodesnavrhovateľom stým,žebymuodporcauhradilčiastku1.650Eur.

Tvrdeniu odporcu, že uvedený návrh na mimosúdnu dohodu učinil len z dôvodu hospodárnosti konania
a nie z dôvodu, že by uznával uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy, odvolacísúd neuveril. Je toho názoru, že odporca si bol vedomý svojho jednoznačne neoprávneného zásahu
do osobnostných práv navrhovateľa. O tomto závere svedčí i obsah odvolania odporcu vo veci samej,
v ktorom žiadnym spôsobom nespochybnil súdom priznané morálne zadosťučinenie navrhovateľovi

vyplývajúce z prvého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch priznanú súdom prvého stupňa navrhovateľovi,
odvolací súd považoval túto za primeranú intenzite zásahu (hlavný vysielací čas elektronického média a
tým široká publicita odvysielaného príspevku, spojenie zvukového a obrazového záznamu s podobizňou
navrhovateľa, označenie navrhovateľa za páchateľa trestného činu) dĺžku trvania tohto zásahu, ako i

následky tohto zásahu vo vzťahu k najbližším príbuzným navrhovateľa (deti v školskom prostredí, rodičia
vo svojom okolí ), následky tohto zásahu vo vzťahu k známym a priateľom navrhovateľa (posmešky,
ironické poznámky pri športových a záujmových aktivitách navrhovateľa), následky vo vzťahu k
pracovným aktivitám navrhovateľa (spochybňovanie jeho spôsobilosti vykonávať podnikateľskú činnosť
pre spoločenstvo vlastníkov bytov) a pod. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch priznaná súdom prvého stupňa navrhovateľovi je v danej veci

primeraná.

K ďalšej námietke odporcu uplatnenej v podanom odvolaní spočívajúcej v spochybňovaní zákonnosti
súdom vykonaných dôkazov výsluchom svedkov Ing. G. D. a A. G. s poukazom na ust. § 118a ods.
1 O.s.p. odvolací súd udáva, že posilnenie zásady koncentrácie vyplývajúcej z citovaného zákonného
ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade, ak boli splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania

a ak bol účastník o ustanovení § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého vo veciach ochrany osobnosti sú
účastníci okrem iného povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia
prvého pojednávania, poučený najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci samej (§ 118a
ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu spisu poučenie súdu vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p.

nevyplýva. Napriek tomu navrhovateľ označil svedkov na preukázanie svojich tvrdení na pojednávaní
dňa 27.08.2010 tak, že sa jedná o jeho príbuzných a známych, ktorých mená a priezviská doplnil
písomne spolu s adresami ich bydliska svojím podaním zo dňa 10.12.2010.

Odvolací súd je tohto názoru, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu nevyplýva, že
nekonkretizovanie navrhovateľom označených svedkov menom, priezviskom a bydliskom na prvom

pojednávaní súdu prvého stupňa , má za následok nezákonnosť vykonaného dôkazu výsluchom
dodatočne označených svedkov. Nemohol tiež prehliadnuť, že neoznačenie konkrétnych svedkov v
danej veci navrhovateľom na prvom pojednávaní bolo nesporne ovplyvnené práve návrhom odporcu na
odročenie pojednávania za účelom mimosúdnej dohody, s ktorým návrhom na odročenie pojednávania
navrhovateľ a jeho zástupca súhlasili s tým, že zhodne žiadali o poskytnutie lehoty 30 dní na mimosúdne

vyriešenie tohto súdneho sporu, ktorému návrhu súd vyhovel.

Za takýchto okolností danej veci, nie je potom možné považovať postup súdu prvého stupňa,
ktorý vypočul svedkov navrhnutých navrhovateľom na prvom pojednávaní, konkretizovaných až po
neúspešnýchrokovaniachomimosúdnejdohodeúčastníkovzadôkazvykonanýnezákonnespoukazom
na § 118a ods. l O.s.p. ako uvádzal odporca vo svojom podaní.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v ním uplatnenej výške 118,44
Eur, pozostávajúcu z 1 úkonu právnej služby po 91,29 Eur (vyjadrenie k odvolaniu), režijný paušál vo

výške 7,41 Eur, DPH vo výške 19,74 Eur v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) , § 16 ods. 3 , § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z..Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .