Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/281/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109248665
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109248665.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej
veci navrhovateľa: B. D., S.E. XX, XXX XX C., občan SR, zastúpený: JUDr. Marta Belejčáková,
advokátka, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti odporcovi: 1. garantovaná, a.s., so sídlom Lamačská
cesta 3, Bratislava, IČO: 31 400 434 o zaplatenie 6.638,78 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách ustanovenej právnej zástupkyni navrhovateľa rozhodne Centrum právnej pomoci.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2009 domáhal
voči pôvodným odporcom (1. garantovaná, a.s. a 1. dôchodková, a.s.) zaplatenia sumy 200.000,-Sk s
prísl. ako aj náhrady trov konania.

Pôvodný žalobný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že podľa dvoch zmlúv o odkúpení akcií č.

D371500 a č. D371500713 uzatvorených v zmysle §51 Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom
a spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. odkúpil (podľa prvej zmluvy) 50 kusov a (podľa druhej zmluvy) tiež
50 kusov akcií (emitenta) spoločnosti 1. garantovaná, a.s., spolu 100 akcií. Následne sa navrhovateľ
zaviazal za tieto akcie zaplatiť kúpnu cenu 2 x 100.000,- Sk. V zmluvách v bode II. sa spoločnosť 1.
dôchodková zaviazala, že odkúpi od navrhovateľa za tri roky od nadobudnutia účinnosti zmlúv akcie 1.
garantovanej za cenu 01,10 násobne väčšiu ako bola ich kúpna cena uvedená v čl. 1 bod 2 Zmlúv, t.j.

za sumu 220.000,-Sk. K uvedenému nedošlo, a tak navrhovateľ prišiel o svoje finančné prostriedky.

Dňa 17.4.2002 navrhovateľ podpisom Dodatku č. 1 k zmluve o odkúpení akcií 1. garantovanej č. D
371500 a Dodatku 2 k zmluve o odkúpení akcií 1. garantovanej č. D 371500713 uzavretých medzi
navrhovateľom a spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. sa spoločnosť 1. dôchodková, a.s. zaviazala ku
dňu 1.5.2002 odkúpiť od navrhovateľa a navrhovateľ sa zaviazal odpredať akcie nadobudnuté podľa
týchto zmlúv za nadobúdaciu cenu predstavujúcu sumu 2 x 100.000,- Sk a za tú istú sumu sa zároveň

zaviazala 1. dôchodková, a.s. predať navrhovateľovi a navrhovateľ sa zaviazal odkúpiť cenné papiere
spôsobom označeným krížikom. Tieto akcie s opciou v počte 67 kusov akcií emitenta 1. garantovaná,
a.s. v menovitej hodnote 1.000,- Sk a 9 kusov akcií emitenta 1. garantovaná, a.s. v menovitej hodnote
100,- Sk podľa dodatku č. 1 ďalej 67 kusov akcií s opciou emitenta 1. garantovaná, a.s. v menovitej
hodnote 1.000,- Sk a 9 kusov akcií emitenta 1. garantovaná, a.s. v menovitej hodnote 100,- Sk. Do
uplynutia lehoty stanovenej v pôvodnom znení čl. II bod 1 Zmlúv, maximálne však do uplynutia 5 rokov

odo dňa podpisu týchto dodatkov a v prípade podľa dodatkov môže navrhovateľ do 31.12.2002 odpredať
akcie s opciou tretím osobám.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola navrhovateľovi doručená Zmluva o kúpe cenných
papierov uzatvorená podľa zákona č. 566/2001 Z.z. medzi navrhovateľom ako predávajúcim a
spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. ako kupujúcim. Na základe tejto zmluvy boli navrhovateľovi vyplatené

finančné prostriedky z osobného účtu P.. Z. E. vo výške 60.000,- Sk a to dňa 14.7.2003. Dňa 21.8.2007
boli navrhovateľovi odoslané ďalšie finančné prostriedky vo výške 40.000,- Sk a tiež dňa 4.9.2007
finančné prostriedky v celkovej výške 20.000,- Sk.

Na základe toho, že po týchto skutočnostiach navrhovateľ nedostal ďalšie finančné prostriedky, ktoré
mu zo zmluvy vyplývali písomne požiadal P.. Z. E. o vysvetlenie a vrátenie finančných prostriedkov, ktoré

vložil do spoločnosti. Taktiež napísal list správcovi konkurznej podstaty úpadcu 1. dôchodkovej, a.s. A..
S. E..

V priebehu konania navrhovateľ vzal žalobný návrh voči pôvodnému odporcovi spoločnosti 1.
dôchodková, a.s. späť, preto súd uznesením zo dňa 19.9.2011 č.k. 11C 281/2009-58 konanie voči tejto
spoločnosti zastavil.

Odporca (1. garantovaná, a.s.) sa v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu vyjadril tak, že žiadal

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok
predovšetkýmzozmlúvoodkúpeníakcií1.garantovanej,a.s.,akoajzozmluvyokúpecennýchpapierov
zo dňa 20.5.2003. ktoré všetky boli uzavreté so spoločnosťou 1. dôchodková, a.s.. Predmetom týchto
zmlúv bol síce prevod akcií odporcu, odporca sa však tohto vzťahu ako zmluvná strana nezúčastnil,
preto odporcovi z predmetného zmluvného vzťahu nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Označený

odporca teda nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný a teda nie je a nikdy nebol nositeľom
subjektívnej hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Spoločnosť 1. garantovaná a
spoločnosť 1. dôchodková sú dva rozličné a samostatné subjekty. V priebehu konania odporca vzniesol
aj námietku z premlčania uplatňovaného nároku.

Vpriebehukonanianavrhovateľžiadalpripustiťzmenužalobnéhonávrhutak,žežiadal,abysúdzaviazal

odporcu na zaplatenie sumy 6.638,78,-EUR spolu 11% ročným úrokom z omeškania od 2.3.2004 do
zaplatenia. Súd navrhovanú zmenu petitu pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 10.9.2012.

Navrhovateľ zmenu žalobného petitu odôvodňoval tým, že s odstupom času pochopil, že zo strany
zástupcov spoločností išlo o nemorálne konanie, s cieľom sa na úkor jednoduchých ľudí obohatiť.
Uviedol, že nedal súhlas na prevod akcií, ani na nakladanie s nimi, preto žiadal, aby súd dopytoval

Centrálny depozitár cenných papierov, aby tento oznámil kto je vlastníkom jeho akcií v 1. garantovanej,
a.s. (vo výpise z roku 2003 ešte figuruje ako ich vlastník, avšak vo výpise z roku 2006 už nie).
Pri podpisovaní zmlúv bol ubezpečovaný, že jeho peniaze budú dobre zhodnotené a zabezpečí
sa v starobe. Zástupcovia oboch spoločností (1.D,1G.) ho listami a aj na valných zhromaždeniach
ubezpečovali, že dobre investoval, žiaľ nebola to pravda. Má teda za to, že zo strany obidvoch

spoločností išlo o bezdôvodné obohatenie a o konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a ich
konaním mu bola spôsobená škoda. Z listu zo dňa 25.6.2008 správcu konkurznej podstaty úpadcu 1.
dôchodková vyplýva, že v dokladoch tejto spoločnosti nie sú žiadne doklady, ktoré by sa ho týkali. Z toho
usudzuje, že jeho peniaze sa nachádzajú v 1. garantovanej a touto spoločnosťou mu bola spôsobená
škoda vo výške 200.000,-Sk/6.638,78,-EUR. Táto spoločnosť mu spôsobila škodu úmyselným konaním

proti dobrým mravom podľa ustanovené §424 Občianskeho zákonníka. Vložené finančné prostriedky
mu mali byť zhodnotené a vrátené do 1.3.2004, zatiaľ mu nikto neodpovedal, kde sú jeho peniaze.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, nakoľko títo boli
riadne predvolaní na pojednávanie resp. právna zástupkyňa navrhovateľa zobrala termín pojednávania
na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, avšak nepožiadali o odročenie pojednávania. Právna

zástupkyňa navrhovateľa svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní síce
ospravedlnila (z dôvodu kolízie s pojednávaním na OS Bardejov vo veci 2T 163/2001), avšak zároveň
nepožiadala o jeho odročenie. Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že účastník konania
je povinný nielen ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, ale súčasne musí aj požiadať o jeho
odročeniezdôležitéhodôvodu.Akoužbolouvedené,navrhovateľnepožiadaloodročeniepojednávania,
preto súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti resp. neprítomnosti jeho právneho zástupcu.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa cestou dožiadaného súdu, prečítaním
listinných dôkazov založených v spise, pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 17.7.2001 navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. Zmluvu o odkúpení akcií 1.

garantovanej, a.s. číslo D 371500712. V predmete zmluvy je uvedené, že 1. dôchodková, a.s. touto
zmluvou predala navrhovateľovi 50 kusov akcií emitenta 1. garantovanej, a.s., pričom navrhovateľ sa
dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy stal ich držiteľom. Navrhovateľ sa v zmluve zaviazal za
vyššie uvedené akcie zaplatiť kúpnu cenu 100.000,-Sk. Zároveň bolo dohodnuté, že sa 1. dôchodková,
a.s. zaviazala, že odkúpi od navrhovateľa za 0,1 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy

jeho akcie 1. garantovanej, a.s., ktoré nadobudol podľa tejto zmluvy za cenu 01,01 násobne väčšiu,
ako bola ich kúpna cena, pričom navrhovateľ sa zaviazal ich za vyššie dohodnutých podmienok po
dohodnutom čase predať. Zaplatenie kúpnej ceny za akcie navrhovateľ preukázal poštovou poukážkou
zo dňa 17.7.2001.

Dňa 17.4.2002 navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. Dodatok č. 1 k zmluve o
odkúpení akcií č. D 371500712 v zmysle ktorého sa 1. dôchodková zaviazala ku dňu 1.5.2002 odkúpiť od

navrhovateľa a navrhovateľ sa zaviazal predať akcie nadobudnuté podľa tejto zmluvy za nadobúdaciu
cenu predstavujúcu sumu 100.000,-Sk a za tú istú sumu sa zároveň zaviazala 1. dôchodková, a.s.
predať navrhovateľovi a navrhovateľ sa zaviazal kúpiť cenné papiere spôsobom označeným krížikom.
Navrhovateľ v zmluve krížikom označil, že kupuje 67 kusov akcií emitenta 1. garantovanej, a.s. v
menovitej hodnote 1.000,-Sk a 9 kusov akcií emitenta 1. garantovanej, a.s. v menovitej hodnote 100,-

Sk. V tomto prípade sa 1. dôchodková, a.s. zaviazala, ak o to navrhovateľ požiada v termíne odkúpenia
akcií podľa pôvodného článku II bod 1, odkúpiť od neho tieto akcie za ich nadobúdaciu cenu.

Dňa 17.7.2001 navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. ďalšiu Zmluvu o odkúpení
akcií 1. garantovanej, a.s. číslo D 371500713. V predmete zmluvy je uvedené, že 1. dôchodková, a.s.
touto zmluvou predala navrhovateľovi 50 kusov akcií emitenta 1. garantovanej, a.s., pričom navrhovateľ

sa dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy stal ich držiteľom. Navrhovateľ sa v zmluve zaviazal za
vyššie uvedené akcie zaplatiť kúpnu cenu 100.000,-Sk. Zároveň bolo dohodnuté, že sa 1. dôchodková,
a.s. zaviazala, že odkúpi od navrhovateľa za 0,1 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy
jeho akcie 1. garantovanej, a.s., ktoré nadobudol podľa tejto zmluvy za cenu 01,01 násobne väčšiu,
ako bola ich kúpna cena, pričom navrhovateľ sa zaviazal ich za vyššie dohodnutých podmienok po

dohodnutom čase predať. Zaplatenie kúpnej ceny za akcie navrhovateľ preukázal poštovou poukážkou
zo dňa 17.7.2001.

Dňa 17.4.2002 navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou 1. dôchodková, a.s. Dodatok č. 1 k zmluve o
odkúpení akcií č. D 371500713 v zmysle ktorého sa 1. dôchodková zaviazala ku dňu 1.5.2002 odkúpiť od
navrhovateľa a navrhovateľ sa zaviazal predať akcie nadobudnuté podľa tejto zmluvy za nadobúdaciu

cenu predstavujúcu sumu 100.000,-Sk a za tú istú sumu sa zároveň zaviazala 1. dôchodková, a.s.
predať navrhovateľovi a navrhovateľ sa zaviazal kúpiť cenné papiere spôsobom označeným krížikom.
Navrhovateľ v zmluve krížikom označil, že kupuje 67 kusov akcií emitenta 1. garantovanej, a.s. v
menovitej hodnote 1.000,-Sk a 9 kusov akcií emitenta 1. garantovanej, a.s. v menovitej hodnote 100,-
Sk. V tomto prípade sa 1. dôchodková, a.s. zaviazala, ak o to navrhovateľ požiada v termíne odkúpenia

akcií podľa pôvodného článku II bod 1, odkúpiť od neho tieto akcie za ich nadobúdaciu cenu.

Dňa 20.5.2003 navrhovateľ ako predávajúci a spoločnosť 1. dôchodková, a.s. ako kupujúci uzavreli
Zmluvu o kúpe cenných papierov podľa zákona č. 566/2001 Z.z. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ
bol vlastníkom 134 kusov akcií znejúcich na doručiteľa v menovitej hodnote 1.000,-Sk a 18 kusov akcií
znejúcich na doručiteľa v menovitej hodnote 100,-Sk emitovaných spoločnosťou 1. garantovaná, a.s..

Išlo teda o akcie, ktorých vlastníkom sa navrhovateľ stal na základe vyššie uvedených zmlúv o odkúpení
akcií 1. garantovanej, a.s. číslo D 371500712, D 371500712 vrátane ich Dodatkov.

Navrhovateľ zmluvouzodňa20.5.2003predalkupujúcemu(1.dôchodkovej,a.s.)všetkyvyššieuvedené
akcie a kupujúci sa zaviazal zaplatiť za ne kúpnu cenu (viď čl. II bod 1 Zmluvy). Podľa článku II bod
2 tejto zmluvy prevod akcií sa uskutočňuje prostredníctvom Burzy cenných papierov Bratislava, a.s. a

za týmto účelom zmluvné strany na základe tejto zmluvy splnomocnili obchodníka s cennými papiermi
spoločnosť Prvá paroplavebná, o.c.p. ku všetkým právnym úkonom spojeným s realizáciou prevodu
akcií na Burze cenných papierov.Kúpna cena za 1 kus akcie v menovitej hodnote 1.000,-Sk bola 1.474,-Sk za 1 kus takejto akcie a za
1 kus akcie v menovitej hodnote 100,-Sk bola kúpna cena 138,-Sk. Celková kúpna cena akcií podľa
tejto zmluvy predstavovala sumu 200.000,-Sk, pričom kupujúci (1. dôchodková) sa zaviazala uhradiť

kúpnu cenu v troch splátkach, a to prvá splátka vo výške 40% do 10 dní od prevodu predmetných akcií,
zostatok v dvoch splátkach do 1.3.2004 na bankový účet navrhovateľa.

Navrhovateľ túto zmluvu riadne podpísal.

Na uvedené súd poukazuje preto, že navrhovateľ pôvodne v žalobe tvrdil, že túto zmluvu uzavrel, a že
mu boli na základe tejto zmluvy vyplatené finančné prostriedky vo výške 60.000,-Sk a dňa 21.8.2007

mu boli vyplatené ďalšie finančné prostriedky vo výške 40.000,-Sk a dňa 4.9.2007 vo výške 20.000,-
Sk, neskôr v priebehu súdneho konania tvrdil, že nevie kde sa stratili jeho akcie, že on ich nepredával
ani nedával súhlas na ich prevod a preto žiadal, aby súd vyzval Depozitár cenných papierov, aby súdu
oznámil, kde sa nachádzajú akcie navrhovateľa.

Súd nepristúpil k vykonaniu tohto dôkazu, nakoľko je zrejmé (a nebolo sporné), že navrhovateľ riadne
podpísal a uzavrel zmluvu o kúpe cenných papierov dňa 20.5.2003 na základe ktorej sám dobrovoľne

previedol akcie nadobudnuté na základe zmlúv č. D 371500712, D 371500712 v znení ich Dodatkov na
spoločnosť 1. dôchodková, a.s. a zároveň k vykonaniu týchto úkonov (úkonov smerujúcich k prevodu
akcií) sám v zmluve splnomocnil obchodníka s cennými papiermi spoločnosť Prvá paroplavebná, o.c.p..
Je potom zrejmé, že po prevode týchto akcií prestal byť navrhovateľ ich vlastníkom, a teda prestal
vo výpisoch Depozitára figurovať ako ich vlastník (navrhovateľ tvrdil, že vo výpise z roku 2003 ešte

figuroval ako vlastník akcií avšak vo výpise z roku 2006 už nie) a vznikol mu nárok len na zaplatenie
kúpnej ceny za tieto akcie. Je teda zrejmé, že po prevode akcií na 1. dôchodkovú, a.s. v roku 2003
nemohol navrhovateľ figurovať vo výpise Depozitára ako ich vlastník (v roku 2006), a aj z tohto dôvodu
možno usudzovať, že ho ako vlastníka akcií neeviduje už ani spoločnosť 1. dôchodková, a.s. (viď
odpoveď správcu konkurznej podstaty JUDr. Kubíka) a ani spoločnosť 1. garantovaná, a.s. (po prevode

akcií nemôže navrhovateľ figurovať v zozname akcionárov). Je teda logickým dôsledkom, že ak niekto
predá svoje akcie, nemôže zároveň naďalej zostať ich vlastníkom a preto tvrdenie navrhovateľa, že
nevie čo sa stalo s jeho akciami považoval súd za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené súd zamietol aj
ten návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania, ktorým žiadal vypočuť členov štatutárnych orgánov
zodpovedných za vedenie spoločnosti 1. Dôchodková a 1. Garantovaná, konkrétne P.. F., P.. Q. B. B.

E. na objasnenie skutočností kde sú peniaze navrhovateľa, ako s nimi bolo naložené a prečo mu neboli
vrátené.

Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ svoje akcie predal spoločnosti 1. dôchodková, a.s. na základe
zmluvy zo dňa 20.5.2003, pričom mu na základe tejto skutočnosti vznikol nárok na zaplatenie kúpnej
ceny v celkovej výške 200.000,- Sk, ktorej splatnosť bola dohodnutá v troch splátkach, a to 40% do 10

dní od prevodu a zostatok v dvoch splátkach do 1.3.2004. Sám navrhovateľ v žalobnom návrhu potvrdil,
že mu z tejto zmluvy bolo vyplatených 120.000,-Sk, a to 60.000,-Sk prevodom z účtu S.. E., 40.000,-Sk
dňa 21.8.2007 a 20.000,-Sk dňa 4.9.2007. V tomto smere súd poukazuje, že je jedno z akého účtu mu
boli prostriedky vyplatené (v zmluve totiž nebolo dohodnuté z akého účtu má byť kúpna cena za akcie
zaplatená), podstatné je to, že išlo o kúpnu cenu za odpredané akcie, čo potvrdil samotný navrhovateľ

v žalobnom návrhu. Okrem toho S.. E. bol v tom čase zástupcom kupujúceho (1. dôchodkovej, a.s.),
čo nepochybne vyplýva aj zo záhlavia predmetnej kúpnej zmluvy. Preto neskôr prezentovaný argument
navrhovateľa o tom, že nevie prečo mu pán E. poslal peniaze na jeho účet je pre toto konanie irelevantný,
a preto súd zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka za týmto
účelom (účelom pre ktorý poslal navrhovateľovi po podpísaní zmluvy o kúpe akcii na účet navrhovateľa

sumu 60.000,-Sk).

Z vyššie uvedeného (bez ohľadu na nižšie uvádzanú právnu argumentáciu) ďalej vyplýva aj tá dôležitá
skutočnosť, že navrhovateľovi bola za odpredaj akcií vyplatená kúpna cena v celkovej výške 120.000,-
Sk (dlh na kúpnej cene predstavuje len 80.000,-Sk), napriek tomu sa však navrhovateľ domáha žalobou
zaplatenia celej sumy 200.000,- Sk (viď posledná zmena petitu) ako keby mu nebolo za akcie vyplatené

nič. V takomto prípade, ak by bol navrhovateľ úspešný v celej žalovanej výške došlo by na jeho strane
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko mal súd v konaní za preukázané, že navrhovateľovi bolo za
odpredané akcie vyplatených 120.000,-Sk (napokon uvedené potvrdil v žalobnom návrhu samotný
navrhovateľ).V prípade ak nebolo navrhovateľovi vyplatených zvyšných 80.000,-Sk (v zmysle zmluvy zo dňa
20.5.2003) mal právo obrátiť sa na súd so žalobou o splnenie si zmluvnej povinnosti (povinnosti
doplatiť zvyšok kúpnej ceny za predané akcie), nakoľko splatnosť tejto sumy nastala dňom 1.3.2004

(článok III bod 1 posledná veta Zmluvy zo dňa 20.5.2003). Keďže tak navrhovateľ neurobil námietka
z premlčania vznesená odporcom je z tohto pohľadu dôvodná, nakoľko premlčacia lehota na podanie
žaloby o zaplatenie kúpnej ceny začala plynúť v deň splatnosti kúpnej ceny (1.3.2004) a uplynula
uplynutím 3 ročnej premlčacej lehoty dňom 1.3.2007. Keďže v tejto lehote si navrhovateľ svoje právo
na súde neuplatnil, vzhľadom na vznesenú námietku z premlčania, nebolo možné navrhovateľovi túto

pohľadávku z titulu plnenia zo zmluvy zo dňa 20.5.2003 priznať. V tomto smere súd ešte poznamenáva,
že plnenia zo zmluvy zo dňa 20.5.2003 (práva na zaplatenie kúpnej ceny za akcie) sa mal navrhovateľ
domáhať voči tomu s kým takúto zmluvu uzavrel, čo bola v danom prípade spoločnosť 1. dôchodková,
a.s. a nie spoločnosť 1. garantovaná, a.s. Vzhľadom k tomu odporca nie je nositeľom ani pasívnej vecnej
legitimácie v spore, pokiaľ ide o nároky z tejto zmluvy (nároky na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny).

V ďalšom súd z vykonaného dokazovania zistil, že na spoločnosť 1. dôchodková, a.s. bol vyhlásený

konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave 1K 136/04 zo dňa 29.3.2005 (t.j. do tohto času mohol
teda navrhovateľ žalovať túto spoločnosť na zaplatenie kúpnej ceny za predané akcie, čo však neurobil,
pričom platí, že každý si je povinný chrániť a strážiť svoje práva). Zároveň súd zistil, že navrhovateľ si
do tohto konkurzného konania riadne prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 350.000,-Sk, pričom
táto mu bola zo strany správkyne konkurznej podstaty popretá v celom rozsahu. Napriek tomu, že

navrhovateľ bol ako konkurzný veriteľ riadne upovedomený o popretí jeho pohľadávky a poučený o
možnosti podať v tomto smere incidenčnú žalobu v lehote 31 dní, navrhovateľ tak neurobil, čím s
poukazom na § 23 ods. 5 v spojení s § 23 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
(na predmetné konkurzné konanie sa vzťahuje tento zákon) nie je možné na takúto pohľadávku
prihliadať a teda takáto pohľadávka voči úpadcovi bude neopodstatnená a nebude ani predmetom

uspokojenia v konkurznom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že sám navrhovateľ si svojim postojom
znemožnil uspokojenie svojej pohľadávky (pohľadávky na doplatenie kúpnej ceny za prevedené akcie
na podklade zmluvy z 20.5.2003) z majetku úpadcu 1. Dôchodkovej, a.s.. V tomto smere neobstojí
argument navrhovateľa, že mu správkyňa konkurznej podstaty oznámila, že je to zbytočné, nakoľko
výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty úpadcu je známy až v čase jeho reálneho speňaženia

a rovnako tak výška uspokojenia všetkých prihlásených pohľadávok je závislá aj od výsledkov iných
incidenčných konaní, čo môže ovplyvniť výšku uspokojovaných pohľadávok. Tieto skutočnosti sú však
správcovi konkurznej podstaty zrejmé až potom, čo tento speňaží celý majetok úpadcu a potom, čo
budú ukončené všetky incidenčné konania vyvolané predmetným konkurzom. Preto aj prípadná úvaha
správcu konkurznej podstaty o nemožnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa z majetku úpadcu je

predčasná.

Z vyššie uvedeného vyplývajú zatiaľ dve skutočnosti:

1.Navrhovateľsamoholdočasuvyhláseniakonkurzunamajetok1.Dôchodkovej,a.s.domáhaťžalobou
naplnenievočitejtospoločnostiozaplateniezvyškukúpnejcenyzaprevedenéakcie(malnatocca1rok,
pričom nie je vylúčené, že súd mohol vo veci vydať platobný rozkaz, ktorý by nadobudol právoplatnosť a

v prípade vyhlásenia konkurzu by navrhovateľ mal tzv. vykonateľnú pohľadávku pri ktorej je zvýhodnené
postavenie konkurzného veriteľa v tom, že v prípade jej popretia na prieskumnom pojednávaní musí
incidenčnú žalobu podávať samotný správca konkurznej podstaty a nie konkurzný veriteľ),

2. Navrhovateľ mohol iniciovať incidenčné konanie o určenie pravosti ním prihlásenej pohľadávky do
konkurzu a v prípade úspechu v konaní mohol byť (hoci aj len čiastočne) v budúcnosti uspokojený z

konkurznej podstaty v rozvrhovom konaní.

Navrhovateľ však nevyužil ani jednu z uvedených možností, čo malo za následok, že v 1. prípade došlo k
premlčaniu jeho pohľadávky (pohľadávky na doplatenie kúpnej ceny) a v 2. prípade nastala situácia, že
sa na pohľadávku navrhovateľa prihlásenú do konkurzného konania neprihliada. Za daných okolností je
potom rozporné konaním (pričinením) koho vôbec vznikla navrhovateľovi škoda. O tom, že navrhovateľ

presne vedel voči komu má svoju pohľadávku zo zmluvných vzťahov založených na základe zmlúv
o odkúpení akcií, svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného
konania voči spoločnosti 1. Dôchodková, a.s..Navrhovateľovi muselo byť teda zrejmé, že jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny za predané
akcie je premlčaný a jednak, že nebude uspokojení ani z konkurzu vedeného voči spoločnosti 1.
dôchodková, a.s. a preto zvolil cestu, že sa domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 200.000,-Sk titulom

zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním v rozpore s dobrými mravmi. Zmenu právnej kvalifikácie
skutku (na náhradu škody podľa §424 Občianskeho zákonníka) predniesla právna zástupkyňa
navrhovateľa po prvý krát na pojednávaní konanom dňa 12.3.2012.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Zodpovednosť za škodu podľa § 424 je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik
zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Na rozdiel od § 420 ods. 3 sa nepredpokladá zavinenie
škodcu. Je teda úlohou poškodeného dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od
iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí, keď sa
dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu
podľa § 424 stačí uviesť, že za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré

síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb
(fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za
neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu
podľa § 424 je teda úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená
škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí

byť príčinná súvislosť.

Navrhovateľ za konanie odporcu, ktoré malo byť v rozpore s dobrými mravmi označil to, že zo strany
zástupcov spoločností 1. Dôchodková, a.s. a 1. Garantovaná, a.s. (subjekty personálne prepojené) išlo
o nemorálne konanie s cieľom obohatiť sa na úkor jednoduchých ľudí. Poukázal aj na to, že voči členom
orgánov týchto spoločností boli vedené aj trestné stíhania. Navrhovateľ bol uisťovaný, či už listami, na

valných zhromaždeniach, ako aj v tlači, že akcionári o svoje peniaze neprídu. Pri podpisovaní zmlúv bol
ubezpečovaný, že jeho peniaze budú dobre zhodnotené a zabezpečí sa v starobe.

Z vyššie uvedeného súd nemal za dostatočne preukázané, že konania v rozpore s dobrými mravmi
sa dopustil práve odporca. Samotné personálne prepojenie spoločností 1. Dôchodková, a.s. a 1.
Garantovaná, a.s. nemôže samo o sebe bez ďalšieho preukazovať konanie v rozpore s dobrými

mravmi. V tomto smere (rovnako ako bolo uvádzané vyššie) navrhovateľ mal uzavretý predovšetkým
zmluvný vzťah a teda aj svoje peniaze odovzdal spoločnosti 1. Dôchodková, a.s. a nie spoločnosti
1. Garantovaná, a.s.. Spoločnosť 1. Garantovaná, a.s. v tomto smere vystupovala len ako emitent
akcií, ktoré boli predmetom obchodovania a ktoré boli na navrhovateľa prevedené. Táto spoločnosť
(1. Garantovaná, a.s. - v žalobe označený odporca) však nijakým iným spôsobom voči navrhovateľovi

nevystupovala. Samotné personálne prepojenie týchto spoločností však nezakladá voči navrhovateľovi
určité konanie spoločnosťou 1. Garantovaná, a.s.. Súd mal teda za to, že ak sa niekto dopustil nejakého
konania (či už v súlade alebo v nesúlade s dobrými mravmi) voči navrhovateľovi, bola to buď spoločnosť
1. Dôchodková, a.s., ktorá navrhovateľovi odpredala akcie spoločnosti 1. Garantovanej s tým, že ich
spätne odkúpi za cenu, predstavujúcu určitý výnos pre navrhovateľa, pričom len táto spoločnosť si v

celom rozsahu nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, alebo členovia tejto spoločnosti, ktorí navrhovateľa
uisťovali, že svoje peniaze dobre investoval. S týmto postupom však (okrem personálneho prepojenia)
odporca nemal nič spoločné, okrem toho, že predmetom predaja a spätného odkúpenia boli jeho akcie.

Aj samotný navrhovateľ za osoby, ktoré ho "uviedli do omylu" ohľadne údajne "dobrého" investovania
jeho peňazí označil zástupcov týchto spoločností, a teda súd mal za to, že úmyselného konania, ktoré

by bolo v rozpore s dobrými mravmi sa mohla dopustiť buď spoločnosť 1. Dôchodková, a.s. (len s touto
spoločnosťou mal navrhovateľ uzavreté zmluvné vzťahy), príp. samotní zástupcovia tejto spoločnosti.
Keďže navrhovateľ ako odporcu v konaní označil výlučne spoločnosť 1. Garantovaná, a.s., súd mal za
to, že takto označený odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu a teda nemá
pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Túto legitimáciu by mohla mať buď spoločnosť 1. Dôchodková, a.s.

alebo jej zástupcovia (členovia predstavenstva ako fyzické osoby).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol aj tú skutočnosť, že zhodnotenie peňazí (investovanie do kúpy
akcií 1. Garantovanej, a.s.) mu ponúkol S.H.. P.. E., ktorý je Bardejovčan, a ktorý aj doteraz je v orgánoch
1. Garantovanej, a.s.. Tento mu sľúbil zhodnotenie peňazí s tým, že si bude môcť tieto peniaze užiť nadôchodku. Keďže je Bardejovčan a navrhovateľ pozná celú jeho rodinu ako slušnú rodinu, nemal dôvod
mu nedôverovať a preto peniaze vložil on, jeho manželka a jeho dcéra. Nič nenasvedčovalo tomu, že
by išlo o nekalé konanie, pretože mu odporca zaslal doklady, z ktorých vyplývalo, že sú akcionármi. Už

len z uvedeného je zrejmé, že toto investovanie navrhovateľovi odporučil P.. E., ktorého navrhovateľ
osobne pozná, a práve táto osoba mu sľubovala zhodnotenie jeho peňazí a slušný dôchodok. Ak sa
teda v prípade navrhovateľa niekto dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi bol to práve P.. E., ktorý
navrhovateľa uvádzal do omylu ohľadne "dobrej investície" a práve na popud tejto osoby navrhovateľ
investoval do akcií 1. Garantovanej, a.s.. Navrhovateľ však túto osobu ako odporcu v konaní neoznačil.

Napriek vyššie uvedenému (nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v spore), mal súd za to, že
aj pohľadávka na náhradu škody je premlčaná a z dôvodu vznesenej námietky z premlčania odporcom
nie je možné (ak by tu aj boli podmienky na jej priznanie) predmetný nárok priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia

doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do
uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom
konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2.
Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale

by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho

a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej

alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti
či s protiprávnym konaním;

b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť
sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti
alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od
škodnej udalosti.

V posudzovanom prípade je nepochybné, že navrhovateľovi vznikla škoda dňom, keď nebola v lehote
splatnosti uhradená jeho pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny za prevedené akcie na podklade
zmluvy zo dňa 20.5.2003. V tomto smere lehota splatnosti na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny (t.j. termín

dokedy mala byť navrhovateľovi vyplatená celá kúpna cena) nastala dňom 1.3.2004 (čl. III bod 1
zmluvy). Uplynutím tohto dňa (za podmienky, že kúpna cena nebola navrhovateľovi uhradená) nastala v
majetkovej sfére navrhovateľa ujma, nakoľko nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny za odpredané akcie. Od
tohtodňateda,vzmyslevyššieuvedeného,začalanavrhovateľoviplynúťobjektívna10ročnápremlčacia
lehotapodľa§106ods.2Občianskehozákonníka(objektívnapremlčaciadobazačínaplynúťodudalosti,

z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti), pričom jej koniec pripadá na deň 1.3.2014.Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, táto je vždy dvojročná, a to aj v prípadoch ak bola škoda
spôsobená úmyselným konaním. Jej začiatok je viazaný na skutočnú vedomosť poškodeného o škode
a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Navrhovateľ v rámci svojej výpovede na otázku súdu

uviedol, že sa "prvýkrát dozvedel o tom, že mu nebudú vrátené ním investované peniaze až po odbržaní
listu od advokátskej kancelárie Kubík, Kovár a partneri dňa 25.6.2008 a vtedy navrhovateľ pochopil, že
jeho peniaze boli od neho vylákané podvodne od zástupcov obidvoch spoločností". Z tohto vyjadrenia
samotného navrhovateľa je teda zrejmé, že o tom, že mu vznikla škoda ("...nebudú mu vrátené ním
investované peniaze..") ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá (..." jeho peniaze boli od neho vylákané

podvodne od zástupcov obidvoch spoločností"..) sa navrhovateľ dozvedel ešte v roku 2008 (listom
zo dňa 25.6.2008). Za tejto okolnosti teda dvojročná subjektívna lehota pre uplatnenie náhrady škody
(hoci spôsobenej úmyselným konaním) začala navrhovateľovi plynúť od 25.6.2008 resp. od roku 2008
a uplynula dňom 25.6.2010 resp. v roku 2010. Ako už bolo uvedené vzájomný vzťah objektívnej a
subjektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to
aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Z vyššie uvedeného je teda

zrejmé, že na to, aby právo navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním v rozpore
s dobrými mravmi nebolo premlčané, bolo potrebné, aby navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde
do roku 2010 (júna 2010). Je síce pravdou, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy
žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2009, avšak touto žalobou sa nedomáhal náhrady škody
spôsobenej úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi konateľov (zástupcov) oboch spoločností,

ale domáhal sa vyplatenia finančných prostriedkov, ktoré mu vyplývali z uzavretej zmluvy o predaji
cenných papierov zo dňa 20.5.2003. navrhovateľ resp. jeho právna zástupkyňa pôvodne žalovaný nárok
prekvalifikovali na nárok na náhradu škody podľa §424 Občianskeho zákonníka až na pojednávaní dňa
12.3.2012. K pretrhnutiu plynutia premlčacej doby (pokiaľ ide o nárok na náhradu škody) došlo teda až
týmto dňom (12.3.2012). K uvedenému však došlo až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty podľa

§106 ods. 1 občianskeho zákonníka a vzhľadom na námietku z premlčania vznesenú odporcom, nebolo
možné takýto nárok navrhovateľovi priznať (pre uplynutie premlčacej doby).

V tomto smere súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa mohol domáhať zaplatenia žalovanej sumy z
viacerých právnych titulov (primárne plnenia zo zmluvy, poprípade aj náhrady škody a pod.), pričom
navrhovateľ správne v žalobnom návrhu sa domáhal primárne plnenia zo zmluvy, avšak potom, čo zistil,

že jeho právo na plnenie zo zmluvy je premlčané resp. jeho pohľadávka smeruje voči 1. Dôchodkovej,
a.s., ktorá je v konkurze, kde jeho pohľadávka bola popretá, rozhodol sa právne kvalifikovať svoj nárok
na nárok na náhradu škody podľa ustanovenia §424 Občianskeho zákonníka, avšak až na pojednávaní
konanom v marci 2012. V tomto období bola však jeho pohľadávka na náhradu škody už premlčaná
pre uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty (napriek tomu, že tu plynula 10 ročná objektívna

premlčacia lehota).

V tomto smere súd poukazuje na to, že ani "stráženie" si svojich práv zo strany navrhovateľa nebolo
dôsledné, nakoľko, ako už bolo uvedené, navrhovateľ sa mohol primárne domáhať zaplatenia kúpnej
ceny za predané akcie ihneď potom, čo nastala splatnosť tejto pohľadávky a táto nebola riadne
a včas uhradená. Navrhovateľ však na takýto postup nereflektoval, čo bolo neskôr znemožnené

vyhlásením konkurzu na majetok 1. Dôchodkovej, a.s.. aj v tomto smere mal navrhovateľ možnosť
získať aspoň čiastočné plnenie, ak by riadne podal incidenčnú žalobu a v incidenčnom konaní preukázal
oprávnenosť ním prihlásenej pohľadávky. Navrhovateľ ani tento postup pri ochrane jeho práv nedodržal,
tak sa rozhodol pre uplatňovanie svojich práv cestou inštitútu náhrady škody. Z uvedeného je potom
prinajmenšom diskutabilné, či škoda, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní bola spôsobená

výlučne konaním odporcu (resp. 1. Dôchodkovej, a.s. resp.- zástupcami týchto spoločností alebo P..
E.), alebo sa na jej vzniku podieľal aj samotný navrhovateľ, práve tým, že nevyužil všetky dostupné
prostriedky na predchádzanie vzniku škody (včasne podaná žaloba na zaplatenie kúpnej ceny, riadne
pokračovanie v incidenčnom konaní), čím porušil svoju prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415
Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti vzhľadom na premlčanie práva na náhradu škody však neboli

predmetom ďalšieho dokazovania.

Rovnaká situácia s premlčaním by tu bola aj vtedy, keby bol nárok posudzovaný podľa ustanovení
OZ o vydaní bezdôvodného obohatenia (navrhovateľ si miestami zamieňa nároky zo zodpovednosti za
škodu a s nárokmi na vydanie bezdôvodného obohatenia), nakoľko podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôrsa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Doby premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a začiatok ich plynutia sú upravené

podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote
(§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. O ich
vzájomnom vzťahu platí to, čo bolo uvedené vyššie pri premlčaní práva na náhradu škody. Z dôvodu

uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby by (za predpokladu, že by tu došlo k bezdôvodnému
obohateniu) bolo právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané (nehovoriac o
tom, že navrhovateľ svoj nárok začal právne kvalifikovať aj ako bezdôvodné obohatenie až v podaní
zo dňa 20.7.2012.

Napriek vyššie uvedenému súd mal za to, že v danom prípade ani k bezdôvodnému obohateniu
nedošlo. Podľa §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa §454
Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Ustanovenie odseku 2 § 451 OZ teda vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto
ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454), a to:

1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43
a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade

atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov
(napr. podľa § 37 a 38).

3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§

36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).

4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov.

Vzťah navrhovateľa a spoločností tak 1 dôchodkovej, a.s. ani 1 garantovanej, a.s. nenapĺňa žiadnu zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, nakoľko tu nešlo ani o plnenie bez právneho dôvodu,
ani o plnenie na základe neplatnej zmluvy, ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý by odpadol, ani o

majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov. Pohľadávka navrhovateľa, ako už bolo viackrát
spomínané, vznikla z riadne uzavretej zmluvy (ktorá nebola zrušená) a predovšetkým išlo o pohľadávku
na zaplatenie kúpnej ceny, t.j. pohľadávku na plnenie zo zmluvy.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (predovšetkým pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie odporcu v konaní, ako aj pre premlčanie práva na plnenie zo zmluvy ako aj premlčanie práva

na náhradu škody príp. vydanie bezdôvodného obohatenia) súd žalobný návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 OSP. Odporca mal vo veci plný úspech,
preto mu podľa § 142 ods. 1 patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca
náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu trovy konania ani nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.Podľa § 372t OSP (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2012) neskončené konania, v
ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 149 ods. 2 OSP účinného do 31.12.2011, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo

ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa
postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa §15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak
oprávnenáosobaspĺňapodmienkyustanovenéosobitnýmpredpisomnapriznanienáhradytrovkonania,
súd prizná náhradu trov konania namiesto oprávnenej osobe advokátovi, ktorý je oprávnený vo vlastnom

mene a na svoj účet náhradu trov konania aj vymáhať.

Podľa §15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
Centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení
zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom
súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže
centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to,

či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.

Podľa §15 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
ak centrum vyplatilo advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia, advokát je povinný vrátiť centru tú
časť, ktorá mu bola vyplatená na základe rozhodnutia súdu podľa odseku 1.

Podľa §15 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,

ak súd zaviazal oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

Podľa §15 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
ak centrum vyplatilo advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa predchádzajúcich odsekov,
hoci súd advokátovi náhradu trov konania priznal, na centrum prechádza nárok vymáhať náhradu trov
proti osobe, ktorej bola súdom uložená povinnosť nahradiť trovy advokáta v rozsahu, v akom centrum

náhradu trov konania advokátovi vyplatilo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd odkazuje právnu zástupkyňu navrhovateľa na vyčíslenie trov konania
Centru právnej pomoci, ktoré o ich priznaní rozhodne samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava

I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,

že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.