Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/49/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110231079
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110231079.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci

navrhovateľa: Bourbon Automotive Plastics Dolný Kubín, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika č. 2694, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 44 173 717 práv. zastúpený: SKLEGAL s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava,
IČO: 35 973 161, proti odporcovi: HMG Recovery, k.s., Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908,
správca úpadcu Key Plastics Slovakia s.r.o. - v reštrukturalizácii, so sídlom M. R. Štefánika 1831/46,
026 19 Dolný Kubín, IČO: 36 428 523, o návrhu na vylúčenie vecí zo súpisu vo vedľajšom konkurznom
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/12/2010, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 18.11.2010 domáhal sa navrhovateľ Automotive Plastics Slovakia, s.r.o., aby
súd uložil odporkyni JUDr. Anne Machajdovej, ako správkyni vo vedľajšom konkurznom konaní dlžníka
Key Plastics Slovakia, s.r.o., v reštrukturalizácii povinnosť vylúčiť zo súpisu v tomto konkurznom konaní
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.XXXX a na liste vlastníctva č.XXXX vedené Správou
katastra Dolný Kubín pre k.ú. Dolný Kubín, obec Dolný Kubín, okres Dolný Kubín zo súpisu majetku
podstátvkonkurznomkonanínamajetokdlžníkaKeyPlasticsSlovakias.r.o.vreštrukturalizáciivedenom

Okresným súdom Žilina pod č.1K 12/2010. Podaním doručeným súdu dňa 3.2.2011 navrhovateľ upravil
petit návrhu tak, že žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctve č.XXXX a
na liste vlastníctva č.XXXX vedené Správou katastra Dolný Kubín pre k.ú. Dolný Kubín, obec Dolný
Kubín, okres Dolný Kubín sa vylučujú zo súpisu majetku podstát dlžníka Key Plastics Slovakia s.r.o.
- v reštrukturalizácii vo vedľajšom konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.1K
12/2010. Túto zmenu návrhu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 7.8.2012.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 18.11.2008 vyhlásil Obchodný súd v Alencone, Francúzsko
začiatok reštrukturalizačného konania voči spoločnosti Key Plastics Slovakia, s.r.o.. Správna rada
rozhodnutím zo dňa 27.03.2009 schválila akvizíciu majetku dlžníka. Rozhodnutím zo dňa 29.05.2009
Obchodný súd v Alencone, Francúzsko schválil plán celkového prevodu aktív dlžníka v prospech
spoločnosti PLASTIQUES DU VAL DE LOIRE. Táto spoločnosť poverila navrhovateľa ako dcérsku
spoločnosť, aby ju zastúpila v právach a povinnostiach vyplývajúcich z rozhodnutia. Rozhodnutím
zo dňa 17.05.2010 Obchodný súd v Alencone nariadil súdnu likvidáciu dlžníka. Okresný súd Žilina

uznesením zo dňa 24.05.2010 č. k. 1K/12/2010-179 vyhlásil vedľajší konkurz na majetok dlžníka a
do funkcie správcu ustanovil odporcu. V Obchodnom vestníku správkyňa zverejnila súpis všeobecnej
podstaty dlžníka, do ktorého zahrnula nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto konania. V súlade
s rozhodnutím sa navrhovateľ stal od XX.XX.XXXX oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľnýchvecí až do času nadobudnutia do svojho vlastníctva. Navrhovateľ tak v súčasnosti oprávnene užíva
nehnuteľné veci na svoju podnikateľskú činnosť. Tieto nehnuteľné veci tak v žiadnom prípade
nemôžu byť speňažené vo vedľajšom konkurznom konaní, nakoľko už raz boli speňažené v hlavnom

reštrukturalizačnom konaní. Nie je preto žiaden dôvod, aby boli zapísané v súpise majetku podstát
dlžníka. Rozhodnutie Obchodného súdu v Alencone zo dňa 29.05.2009 sa podľa článku 25 ods. 1
nariadenia ES o konkurze č. 1346/2000 automaticky a bez ďalšieho uznáva a je priamo vykonateľné na
území Slovenskej republiky. Odporkyňa preto nebola oprávnená zapísať uvedené nehnuteľné veci do
súpisu majetku podstát a ak tak urobila, bola povinná podľa §-u 78 ods. 1 ZKR zapísať do tohto zápisu

aj poznámku o spornom zápise v prospech navrhovateľa.

V priebehu konania došlo k zmene obchodného mena navrhovateľa na Bourbon Automotive Plastics
Dolný Kubín, s.r.o., v skratke Bourbon AP Dolný Kubín, s.r.o.. Na strane odporcu došlo k zmene v osobe
správcu po tom, čo pôvodná správkyňa bola z funkcie odvolaná a do funkcie bol ustanovený správca
HMG Recovery, k.s., Žilina.

Navrhovateľ v písomnom doplnení skutkového stavu zo dňa 9.11.2011 uviedol, že v hlavnom
konkurznom konaní bol formálne ukončený plán prevodu aktív dlžníka podľa rozhodnutia podpísaním
prevodných zmlúv. Dňa 19. januára 2011 bola medzi dlžníkom ako predávajúcim a navrhovateľom ako
kupujúcimuzatvorenáZmluvaoprevodenehnuteľností,predmetomktorejbolprevodvlastníckehopráva

k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 12.7.2011, a to na
základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra Dolný Kubín o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnému majetku v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OS Žilina o prerušení procesu likvidácie
dlžníka, v ktorom sa okrem iného uvádza, že správca vo vedľajšom konaní musí spolupracovať so

správcom hlavného konania a rešpektovať jeho návrhy na likvidáciu, prípadne na dispozície s majetkom
a správca tiež musí rešpektovať a uznať súdne rozhodnutia týkajúce sa začatia vedenia a uzavretia
konkurzných konaní, ktoré patria do rozsahu platnosti nariadenia.

V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 1.8.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že

podľa najnovšej interpretácie vzťahu medzi hlavným a vedľajším konkurzným konaním v zmysle
návrhu generálnej advokátky Európskeho súdneho dvora Julianne Kokkot, sú všetci účastníci povinní
dodržiavať prostredníctvom existujúcich nástrojov a v rámci vnútroštátneho práva ciele hlavného
konkurzného konania. Súd, ktorý uskutočňuje vedľajšie konanie, má povinnosť, aby všetkými
opatreniami zohľadňoval ciele hlavného konania a vychádzal z prednosti hlavného konania. Navrhovateľ

tiež poukázal na upresnený preklad rozhodnutia francúzskeho súdu, z ktorého vyplýva, že aktíva dlžníka
sa považujú za predané s účinkami od 1.6.2009.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2012 žiadal návrh zamietnuť. Pôvodný správca úpadcu
vyhotovil súpis, ktorý zverejnil v Obchodnom vestníku č. 179/2010. Súčasťou tohto zápisu sú aj

nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie zo súpisu majetku žiada navrhovateľ. V zmysle Článku 4 ods. 1
Nariadenia sa konkurzné konania a ich účinky riadia právom štátu, na území ktorého sa konanie začne.
Navrhovateľ návrh odôvodňuje tým, že podľa rozhodnutia francúzskeho súdu disponuje oprávnením
predmetné nehnuteľné veci držať, užívať, a tiež má právo nadobudnúť k ním vlastnícke právo. Svoj
postoj odôvodnil automatickým uznaním a vykonateľnosťou predmetného rozhodnutia francúzskeho

súdu zo dňa 29.05.2009, teda rozhodnutia vydaného ešte pred začatím vedľajšieho konkurzného
konania. V zmysle Článku 27 Nariadenia možno konštatovať, že vedľajšie konkurzné konanie nemá
subsidiárny charakter vo vzťahu k hlavnému konaniu. Ide o samostatné konanie, ktoré nie je možné v
žiadnom prípade považovať za podporné alebo pomocné. Po celú dobu priebehu vedľajšieho konania
má vo vzťahu k majetku dlžníka nachádzajúcemu sa na území štátu tohto vedľajšieho konania prednosť

pred konaním hlavným. Účinky vedľajšieho konkurzného konania nie je možné napadnúť v iných
členských štátoch, čím nariadenie potvrdzuje obmedzenie účinkov hlavného konania a ich prekrytie
účinkami vedľajšieho konania, ktoré majú teritoriálnu prednosť. Účinky hlavného konkurzného konania
sú pritom suspendované. Rovnaký záver tak možno prijať aj vo vzťahu k účinkom rozhodnutia súdu zo
dňa 29.05.2009. Momentom začatia vedľajšieho konania je všetok majetok dlžníka vyňatý z podstaty

prislúchajúcej k hlavnému konaniu a podlieha výlučne režimu vedľajšieho konania. Argumentácia
navrhovateľa založená na automatickom použití rozhodnutia zo dňa 29.05.2009 v prostredí vedľajšieho
konania je tak v rozpore s nariadením a je nesprávna. Je preto možné sumarizovať, že akýkoľvek
majetok úpadcu počnúc dňom 28.05.2010 podlieha výlučne vedľajšiemu konkurznému konaniu arealizácia rozhodnutia francúzskeho súdu zo dňa 29.05.2009 je bez konania správcu ustanoveného vo
vedľajšomkonanínemožná,pretožebybolavrozporesprávnymiúčinkamivedľajšiehokonania,akoajs
rozhodnýmprávom,tedavtomtoprípadeslovenskýmprávnymporiadkom.Jepotrebnétiežzdôrazniť,že

samotné oprávnenie nadobudnúť vlastnícke právo nepostačuje na vylúčenie majetku zo súpisu majetku
úpadcu. Jedným z predpokladov na úspešnosť žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu je, že osoba,
ktorá žiada vylúčenie majetku, disponuje právom vylučujúcim zápis do súpisu. Navrhovateľ svoj nárok
odvodzuje od vlastníckeho práva, ktoré mal nadobudnúť na základe Zmluvy o prevode nehnuteľností
zo dňa 19.01.2011. Táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so Zákonom o

konkurze a reštrukturalizácii a Nariadením č. 1346/2000. Zmluva je neplatná z dôvodu, že bola uzavretá
osobou neoprávnenou konať v mene úpadcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľným veciam. Podľa
Článku 18 Nariadenia môže likvidátor vykonávať právomoci v inom členskom štáte, pokiaľ v tomto inom
štáte nebolo začaté iné konkurzné konanie. Keďže na území SR začalo vedľajšie konkurzné konanie,
došlo k obmedzeniu oprávnení správcu hlavného konania, keďže predmetné nehnuteľné veci sa v čase
začatia vedľajšieho konania nachádzali na území tohto konania, podliehajú jeho režimu a oprávnenie

s nimi nakladať má výlučne správca vo vedľajšom konkurznom konaní. Nie je možné prijať záver, že
rozhodnutie, ktoré poveruje správcu disponovaním s nehnuteľnými vecami, by malo byť prednosť pred
striktným znením Článku 18 Nariadenia. Tento záver platí aj v prípade, že speňažovanie vedľajšieho
konkurzného konania bolo v zmysle Článku 33 ods. 1 Nariadenia prerušené, pretože pozastavenie
speňažovania neoprávňuje správcu z hlavného konania akokoľvek disponovať majetkom, ktorý mal byť

speňažený. Zmluva tak bola uzatvorená v rozpore s Článkom 18 a Článkom 33 ods. 1 Nariadenia, a
tiež v rozpore s ustanovením §-u 44 ods. 1 ZKR, pretože ju uzatvorila osoba neoprávnená konať v
mene úpadcu, a teda zmluva je absolútne neplatná. Navrhovateľ tak nenadobudol vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľným veciam, a nie je ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby o ich vylúčenie
zo súpisu majetku.

V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 02.08.2012 odporca uviedol, že navrhovateľ vo svojom stanovisku zo
dňa 1.8.2012 nesprávne zdôvodňuje skutočnosti vylučujúce zapísanie nehnuteľných vecí do majetku
úpadcu. Názor navrhovateľa, že samotná skutočnosť spočívajúca v zohľadňovaní cieľov hlavného
konkurzného konania vylučuje zapísanie nehnuteľností do súpisu majetku, je nesprávny a je v rozpore

s nariadením aj so slovenským právnym poriadkom. Rozhodným právom, ktorým sa riadi vedľajšie
konkurzné konanie a s ním súvisiace spory, je v zmysle Článku 4 Nariadenia právny poriadok SR.
Jedným z predpokladov pre úspešnú žalobu o vylúčenie veci zo súpisu podľa §-u 78 ods. 3 ZKR
je preukázanie skutočností, že osoba, ktorá žiada o vylúčenie, disponuje právom vylučujúcim zápis
majetku do súpisu. Je v rozpore s týmto ustanovením konštatovanie navrhovateľa, že zohľadňovanie

cieľov hlavného konkurzného konania vylučuje zapísanie nehnuteľných vecí do súpisu majetku. Jedinou
skutočnosťou vylučujúcou zapísanie majetku do súpisu je existencia práva, ktoré zapísanie majetku
do súpisu vylučuje, a ktoré navrhovateľ nepreukázal. Aj z Článku 67 návrhu generálnej advokátky,
na ktorý poukazuje navrhovateľ, vyplýva povinnosť zohľadňovať ciele hlavného konkurzného konania,
avšak nie je absolútne, ale v medziach právnej úpravy rozhodného práva. V tomto prípade došlo k

prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam v rozpore s kogentnou právnou úpravou, kde právny
poriadok neumožňuje voľbu medzi viacerými možnosťami. Preto právny úkon, na základe ktorého došlo
k prevodu vlastníckeho práva, bol realizovaný osobou neoprávnenou konať v mene úpadcu, a preto sa
jedná o absolútne neplatný právny úkon. Skutočnosť, že pri voľbe medzi viacerými možnosťami je nutné
vždy rešpektovať ciele hlavného konkurzného konania, nikto nespochybňuje a v tomto prípade ide o

irelevantnú skutočnosť, ktorá nie je predmetom dotknutého vylučovacieho sporu.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením návrhu na začatie
konania, rozhodnutí francúzskeho súdu, zmluvy o prevode nehnuteľností a ďalších listinných dôkazov
a zistil nasledovné:

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Zdôraznil, že došlo k upresneniu prekladu
francúzskehorozsudku,zktoréhovyplýva,ževčasevyhláseniakonkurzunaúzemíSlovenskejrepubliky
boli nehnuteľnosti, o ktoré v tomto spore ide, už predané, hoci formálne bol vlastníkom ešte úpadca,
tak tieto nehnuteľnosti už v tej dobe patrili navrhovateľovi. Poukázal aj na právno-teoretický aspekt

veci, keď treba oddeľovať vecno-právnu a záväzkovo-právnu stránku veci. Z hľadiska vecno-právneho
nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu na území Slovenskej republiky neboli ešte prevedené do
vlastníctva navrhovateľa, ale nemožno opomenúť ani záväzkovú stránku veci, keď francúzski likvidátorimali záväzok previesť vlastnícke právo na navrhovateľa a zrealizovali ho počas konkurzu vyhláseného
na území Slovenskej republiky.

Odporca na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení a uviedol, že právny režim nehnuteľností sa riadi
právom miesta, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.

Rozsudkom zo dňa 29.05.2009 Obchodný súd v Alencone (Francúzsko) stanovil plán celkového
prevodu aktív spoločnosti Key Plastics Slovakia s.r.o. v rámci reštrukturalizačného konania v

prospech spoločnosti PLASTIQUES DU VAL DE LOIRE - dátum nadobudnutia účinnosti 01.06.2009.
Rozhodnutie sa týka všetkých zložiek hmotného a nehmotného majetku patriacich tejto spoločnosti, a
to nehnuteľností, nehmotného majetku a iných hmotných aktív.

Uvedený francúzsky súd rozhodnutím zo dňa 17.05.2010 vyslovil súdnu likvidáciu spoločnosti Key
Plastics Slovakia, s.r.o., Dolný Kubín a zároveň ponechal vo funkcii súdnych správcov, aby vykonali

všetky úkony potrebné na realizáciu prevodu.

Podľa Obchodného vestníka č. 179/2010 zo dňa 17.9.2010 pôvodná správkyňa úpadcu JUDr. Anna
Machajdová zapísala do súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania.

Dňa 19. januára 2011 bola uzatvorená Zmluva o prevode nehnuteľnosti, a to medzi predávajúcim
Key Plastics Slovakia, s.r.o. v reštrukturalizácii a kupujúcim Automotive Plastics Slovakia, s.r.o..
V mene spoločnosti Key Plastics Slovakia, s.r.o. v reštrukturalizácii zmluvu uzatvorili správcovia
určení Obchodným súdom Alencon. S poukázaním na rozhodnutia uvedeného francúzskeho súdu
je predmetom dohody predaj uvedeného nehnuteľného majetku. Vklad tejto zmluvy do katastra

nehnuteľností bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod č.V 713/11 dňa 12.7.2011.

Po oboznámení sa s touto zmluvou súd konštatuje, že jej predmetom sú nehnuteľnosti zhodné s
nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

Podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní (ďalej len Nariadenie),
ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského

štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako štát, v ktorom sa konanie
začne.

Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia - právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského
štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka.

Podľa odseku 2 tohto článku - ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého
členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať konkurzné konanie proti tomuto
dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania
sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.
Podľa odseku 3 - ak bolo začaté konkurzné konanie podľa odseku 1, akékoľvek konanie začaté neskôr

podľa odseku 2 bude vedľajším konaním. Takéto vedľajšie konania musia byť likvidačnými konaniami.

Podľa Článku 8 Nariadenia účinky konkurzného konania na zmluvy priznávajúce právo nadobudnúť
alebo užívať nehnuteľnosť sa riadia výhradne právom členského štátu, na ktorého území sa
nehnuteľnosť nachádza.

Podľa Článku 16 ods. 1 Nariadenia - každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania vynesené
súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa Článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských
štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne.

Podľa Článku 17 ods. 1 Nariadenia - súdne rozhodnutie o začatí konania uvedeného v Článku 3 ods.
1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom
štáte, ako podľa práva štátu, v ktorom sa konanie začne, ak toto nariadenie nestanovuje inak, a pokiaľ
sa v tomto inom členskom štáte nezačne konanie uvedené v Článku 3 ods. 2.Podľa odseku 2 - účinky konania uvedeného v Článku 3 ods. 2 sa v ostatných členských štátoch nesmú
napádať. Akékoľvek obmedzenie práv veriteľov, najmä pozastavenie alebo vyrovnanie, má účinky na
majetok umiestnený na území iného členského štátu len u veriteľov, ktorí na to dajú súhlas.

Podľa Článku 18 ods. 1 Nariadenia - likvidátor vymenovaný súdom, ktorý má právomoc podľa Článku 3
ods. 1, môže v inom členskom štáte vykonávať všetky právomoci, ktoré mu prináležia zo zákona štátu,
v ktorom sa konanie začne, pokiaľ v tomto inom členskom štáte nebolo začaté žiadne iné konkurzné
konanie, ani nebolo prijaté žiadne ochranné opatrenie, ktorého účelom je takémuto konaniu predísť, po

podaní žiadosti o začatie takéhoto konania v tomto štáte. Likvidátor môže predovšetkým premiestniť
majetok dlžníka z územia členského štátu, v ktorom sa nachádza za podmienok uvedených v Článku
5 a 7.
Podľa ods. 3 tohto článku - pri výkone svojich právomocí likvidátor dodržiava zákony členského štátu,
na území ktorého mieni konať, najmä vzhľadom na postupy na speňaženie majetku.

Podľa Článku 25 ods. 1 Nariadenia - súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí
konania sa uznáva v súlade s Článkom 16, a ktoré sa týkajú priebehu a uzavretia konkurzného konania
a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít.

Podľa Článku 27 Nariadenia - ak súd členského štátu začne konanie uvedené v Článku 3 ods. 1, ktoré sa

uznáva v inom členskom štáte (hlavné konanie), potom súd s právomocou podľa Článku 3 ods. 2 v inom
členskom štáte môže začať vedľajšie konkurzné konanie bez toho, aby sa v tomto inom štáte zisťovala
platobná neschopnosť dlžníka. Takéto vedľajšie konanie musí byť jedným z konaní uvedených v prílohe
B. Jeho účinky sa obmedzujú na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto iného členského štátu.

Podľa Článku 28 Nariadenia - ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, vedľajšie konanie sa riadi
právom členského štátu, na ktorého území sa vedľajšie konanie začne.

Podľa Článku 31 ods. 1 Nariadenia - za pravidiel obmedzujúcich oznamovanie informácií, likvidátor v
hlavnom konaní a likvidátori vo vedľajších konaniach sú povinní navzájom sa informovať.

Podľa ods. 2 - za pravidiel platných pre každé z konaní, likvidátor v hlavnom konaní a likvidátori vo
vedľajších konaniach sú povinní navzájom spolupracovať.
Podľa odseku 3 - likvidátor vo vedľajšom konaní dá likvidátorovi v hlavnom konaní včas príležitosť na
predloženie návrhov na likvidáciu alebo použitie majetku vo vedľajšom konaní.

Podľa Článku 33 ods. 1 Nariadenia - súd, ktorý začal vedľajšie konanie, úplne alebo čiastočne preruší
proces likvidácie po prijatí žiadosti od likvidátora v hlavnom konaní pod podmienkou, že v takom prípade
môže od likvidátora v hlavnom konaní požadovať, aby prijal akékoľvek vhodné opatrenie na zaručenie
záujmov veriteľov vo vedľajšom konaní a jednotlivých tried veriteľov.
Podľa §-u 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) - súpis majetku podstát je listina

oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok, súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku
predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Len, čo je
majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť
na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom do
31.12.2011, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo
oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody

sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia.
Podľa odseku 2 - správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v obchodnom vestníku písomne
vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30-tich dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má

právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do
30-tich dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením
o následkoch zmeškania tejto lehoty.Podľa odseku 3 - ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u
správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30-tich dní od zverejnenia zápisu
tohto majetku do súpisu v obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do

súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol
zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného, alebo nikoho, alebo bez poznámky, i keď mal byť
zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas
neuplatní, zanikne.
Podľa odseku 4 - ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu

bezodkladne zo súpisu vylúči.

Podľa § 92 ods.6 ZKR ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom
podniku,častipodnikualebopodstatnejčastimajetkupatriacehokpodniku,môžespeňažiťnehnuteľnosť
podliehajúcukonkurzulendražbou;týmniejedotknutéustanovenie§93ods.1.Nadražbuorganizovanú
správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou

správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

Podľa §-u 39 OZ - neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je vylúčenie nehnuteľných vecí zo súpisu podstaty úpadcu
vovedľajšomkonkurznomkonaní.Navrhovateľsvojnávrhodvodzujeodrozhodnutiafrancúzskehosúdu,
podľaktoréhobolorozhodnutéospeňažovanímajetkuúpadcuvrámcihlavnéhokonkurznéhokonania.V
priebehu súdneho konania navrhovateľ doplnil skutkové tvrdenia tak, že na základe predloženej zmluvy
už nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žiada vylúčiť z podstaty, a to v

súlade s rozhodnutím francúzskeho súdu.

In abstracto medzi predpoklady, pri ktorých splnení môže súd vyhovieť žalobe o vylúčenie veci zo súpisu
konkurznej podstaty patrí, že:
1. vec bola správcom konkurznej podstaty úpadcu zapísaná do súpisu majetku konkurznej podstaty,

2. excindačná žaloba podaná osobou odlišnou od úpadcu bola podaná včas,
3. žalovaným je správca konkurznej podstaty,
4. v dobe, keď súd rozhoduje o vylúčení veci, trvajú účinky konkurzu a vec je naďalej zapísaná do súpisu,
5. osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu
zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu konkurznej podstaty svedčí jej

(viď in Krčmář, Z.: Přehled judikatury ve věcech konkursu a vyrovnaní, ASPI, a.s., Praha 2005, str.337).

In concreto možno konštatovať, že podmienky uvedené pod bodom 1,2,3 a 4 sú v posudzovanom
prípade splnené. Veci boli a sú aj v čase rozhodovania súdu zapísané v konkurznej podstate, účinky

konkurzu trvajú a žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu proti správcovi konkurznej podstaty.
Z hľadiska posúdenia včasnosti podania žaloby súd zistil, že sporný majetok bol do oddelenej podstaty
zapísaný, a tento zápis bol pôvodnou správkyňou úpadcu zverejnený v Obchodnom vestníku č.
179/2010. Tento obchodný vestník bol vydaný dňa 17.9.2010. Účinky zverejnenia tohto zápisu nastali
v zmysle §-u 199 ods. 9 ZKR nasledujúci deň, t.j. 18.9.2010. Podľa vtedy platného znenia citovaného

zákonného ustanovenia §-u 78 ods. 3 ZKR právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu bolo potrebné
uplatniť žalobou podanou na súde najneskôr do 30-tich dní od zverejnenia zápisu tohto majetku v
obchodnom vestníku. Keďže navrhovateľ návrh na začatie konania podal osobne dňa 18.10.2010,
možno konštatovať, že zo strany navrhovateľa bola táto zákonom stanovená lehota dodržaná, nakoľko
vylučovacia žaloba bola podaná v posledný deň zákonnej lehoty.

Pri posúdení splnenia podmienky uvedenej v bode 5 je potrebné uviesť, že na podanie vylučovacej
žaloby ohľadne vecí zapísaných do konkurznej podstaty je aktívne legitimovaný iba ten, kto tvrdí, že
jemu prináleží právo vylučujúce zápis vecí do podstaty, najčastejšie vlastník vecí (viď rozsudok NS ČR
zo dňa sp.zn. 29Cdo 342/2000 v ČR publikovaný pod R67/2002, takisto rozsudky NS ČR uverejnené

pod č.27/2003, 9/2005 a rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29 Odo 584/2005). Základným predpokladom pre
úspešnosť vylučovacej žaloby je tak preukázanie, že navrhovateľovi svedčí tzv. lepšie právo k spornej
veci ako úpadcovi, čo v danom prípade splnené nebolo.Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ pôvodne svoj nárok na vylúčenie predmetných vecí zo súpisu
odvodzoval od skutočnosti, že podľa rozhodnutia francúzskeho súdu mali byť tieto veci speňažované
spôsobom stanoveným v tomto rozhodnutí. Následne navrhovateľ svoju argumentáciu doplnil o tvrdenie,

že je vlastníkom sporných vecí.

V tejto súvislosti sa treba zaoberať tiež otázkou vzťahu hlavného a vedľajšieho konkurzného konania
v zmysle citovaných ustanovení Nariadenia rady č. 1346/2000. V tomto prípade sa konkurzné konanie
začalo vo Francúzsku na základe rozhodnutia príslušného francúzskeho súdu a v zmysle ustanovenia

Článku 3 ods. 1 Nariadenia v spojení s Článkom 3 ods. 3 ide o hlavné konkurzné konanie. Následne
došlo na území Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Žilina k vyhláseniu ďalšieho
konkurzného konania, ktoré v zmysle Článku 3 Nariadenia predstavuje vedľajšie konkurzné konanie.
Postavenie správcu ustanoveného v hlavnom konkurznom konaní je vo vzťahu k ďalším konkurzným
konaniam vymedzené v Článku 18 ods. 1 Nariadenia. V zmysle tohto ustanovenia je správca v hlavnom
konkurznom konaní oprávnený vykonávať právomoci podľa práva toho členského štátu, podľa ktorého

bol menovaný. Svoje právomoci je pritom oprávnený vykonávať v ktoromkoľvek ďalšom členskom štáte,
avšak len za určitých obmedzení. Takýmito obmedzeniami je začatie vedľajšieho konkurzného konania,
ďalej prípadné obmedzenie vyplývajúce z prechodných ochranných opatrení prijatých členských štátom,
ktoré sú nezlučiteľné s výkonom právomocí správcu, a ďalej je limitovaný na základe obmedzení
daných zákonmi štátu, na území ktorého má v úmysle konať. Ak teda bolo začaté vedľajšie konkurzné

konanie, priame právomoci správcu v hlavnom konkurznom konaní už ďalej nezasahujú na územie
štátu, kde bolo vedľajšie konkurzné konanie začaté. Čo sa týka postavenia správcu vo vedľajšom
konkurznom konaní, celé vedľajšie konkurzné konanie možno charakterizovať ako konanie, ktoré je
územne obmedzené, a to na územie štátu, kde bolo začaté. Pri výkone svojich právomocí je správca vo
vedľajšom konkurznom konaní obmedzený len na ten majetok, ktorý je možné považovať za majetok

dlžníka, ktorý sa nachádza na území daného štátu, teda majetok, ktorý sa v dobe začatia vedľajšieho
konkurzného konania nachádzal v štáte tohto vedľajšieho konkurzného konania. V dôsledku toho je
v okamihu začatia vedľajšieho konkurzného konania všetok majetok, ktorý sa na území tohto štátu
nachádza, vyňatý z podstaty patriacej k hlavnému konkurznému konaniu a podlieha ďalej výlučne
režimu vedľajšieho konkurzného konania. Výlučné oprávnenie správcu nakladať s takýmto majetkom vo

vedľajšom konkurznom konaní vyplýva aj z ustanovenia Článku 18 ods. 2 Nariadenia, v zmysle ktorého
môže správca vo vedľajšom konkurznom konaní požadovať, aby sa majetok, ktorý sa nachádza mimo
územiavedľajšiehokonkurznéhokonania,vrátilnatotoúzemie(pozn.totosalogickytýkalenhnuteľného
majetku).

Celkovo tak možno sekundárne konkurzné konanie charakterizovať ako konanie, ktoré na rozdiel od
hlavného konkurzného konania nemá univerzálnu účinnosť, ale má výlučne teritoriálny dopad. Jedná
sa teda o čiastkové konanie prebiehajúce vedľa hlavného konkurzného konania v inom štáte a konanie,
ktoré je zároveň obmedzené len na majetok nachádzajúci sa výlučne na území tohto iného štátu.
Vedľajšie konkurzné konanie však nemá subsidiárny charakter k hlavnému konkurznému konaniu a

jedná sa o samostatné konanie, ktoré nemožno považovať za pomocné, či podporné konanie vo
vzťahu k hlavnému konkurznému konaniu. Po celú dobu priebehu vedľajšieho konkurzného konania
má vo vzťahu k majetku úpadcu, ktorý sa nachádza na území štátu vedľajšieho konkurzného konania,
vedľajšie konkurzné konanie prednosť pred hlavným konkurzným konaním. Ak má byť rozhodnuté o
tom, či bude majetok dlžníka zahrnutý v konaní vedľajšom alebo hlavnom, vždy má prednosť konanie

vedľajšie, a to vo vzťahu k majetku, ktorý sa nachádza na území tohto vedľajšieho konania. Vedľajšie
konkurzné konanie tak do určitej miery predstavuje obmedzenie hlavného konkurzného konania.
Vedľajšie konkurzné konanie je vo vzťahu k hlavnému konkurznému konaniu konaním samostatným,
podliehajúcim právomoci samostatného konkurzného súdu príslušného pre toto vedľajšie konanie.
Toto konanie má tiež vlastného správcu, ktorého právomoc v žiadnom prípadne nie je odvodná od

právomoci hlavného konkurzného správcu. Vzťah správcu vo vedľajšom a hlavnom konkurznom konaní
je upravený tiež v Článkoch 31 a nasledujúcich Nariadenia. V zmysle týchto ustanovení je vedľajšie
konkurzné konanie do určitej miery podriadené fungovaniu a požiadavkám hlavného konkurzného
konania. Správca podstaty v hlavnom konkurznom konaní má k dispozícií prostriedky, ktorými môže
vedľajšie konkurzné konanie ovplyvňovať. Oprávnením správcu v hlavnom konkurznom konaní je

možnosť navrhnúť pozastavenie vedľajšieho konkurzného konania podľa Článku 33. Hlavné konkurzné
konanie si tak udržuje určitú prioritu a správca v tomto konaní má k dispozícii formu určitej kontroly
nad tým, čo sa deje vo vedľajšom konkurznom konaní. Správca v hlavnom konkurznom konaní tak bez
obmedzenia môže rozhodovať aj o majetku nachádzajúcom sa na území iného členského štátu, avšaklen do okamihu začatia vedľajšieho konkurzného konania. Ak aj pred začatím vedľajšieho konkurzného
konania boli prijaté určité rozhodnutia alebo opatrenia v hlavnom konkurznom konaní, po začatí
vedľajšieho konkurzného konania správca v hlavnom konkurznom konaní nedisponuje žiadnou priamou

právomocou ani oprávnením vo vzťahu k majetku, ktorý podlieha vedľajšiemu konkurznému konaniu,
a musí sa obmedziť výlučne na koordináciu svojej činnosti so správcom vo vedľajšom konkurznom
konaní. Význam spolupráce správcov vyplýva aj z Článku 31 a nasledujúcich Nariadenia. Medzi
správcami však neexistuje žiaden osobitný právny vzťah, ktorý by zakladal subsidiaritu alebo závislosť
jedného od druhého. Žiadne z ustanovení nariadenia však správcovi vo vedľajšom konkurznom konaní

nedávajú povinnosť vyhovieť všetkým požiadavkám, ktoré predloží správca v hlavnom konaní. Správca
vo vedľajšom konaní musí predovšetkým chrániť záujmy veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do
tohto konania. Vo vzťahu k správcovi v hlavnom konaní je podľa Článku 31 ods. 3 - správca vo vedľajšom
konaní povinný dať správcovi v hlavnom konaní príležitosť na predloženie návrhov na likvidáciu alebo
použitie majetku vo vedľajšom konaní. Toto ustanovenie do istej miery zvýrazňuje prednosť hlavného
pred vedľajším konkurzným konaním. Nariadenie však neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenie, ktoré

by riešilo otázku, v akej miere by takéto návrhy mali byť zohľadnené zo strany správcu vedľajšieho
konania. Ak by takéto návrhy, resp. pokyny mali byť záväzné, nariadenie by to určite stanovilo výslovne.
Článok 31 ods. 3 však neobsahuje žiadnu povinnosť správcu vo vedľajšom konaní podrobiť sa návrhom
správcu hlavného konania. Z nariadenia tak nevyplývajú žiadne oprávnenia ani prostriedky, ktorými by
správca v hlavnom konaní mohol svoju požiadavku, napr. na právo na informácie alebo na spoluprácu

vynútiť od správcu vo vedľajšom konaní. Na druhej strane však zo zásady univerzality a princípu
dôvery v rozhodnutia súdov členských krajín možno vyvodiť, že správca vo vedľajšom konkurznom
konaní je povinný rešpektovať rozhodnutie súdu vydané v hlavnom konkurznom konaní a v súlade
s vnútroštátnou právnou úpravou ho realizovať. Taktiež, hoci správca v hlavnom konkurznom konaní
nie je nadaný žiadnou právomocou smerom k správcovi vo vedľajšom konkurznom konaní a nemá

žiadne formálne nástroje na vynútenie si spolupráce správcu vedľajšieho konkurzného konania, správca
vo vedľajšom konkurznom konaní je za nerešpektovanie rozhodnutia súdu v hlavnom konkurznom
konaní a nespoluprácu so správcom v hlavnom konkurznom konaní sankcionovateľný vnútroštátnymi
právnymi prostriedkami, konkrétne v podobe jeho odvolania z funkcie pre opakované alebo závažné
porušenie svojich povinností (§ 42 ods.1 ZKR). Povinnosti správcovi vo vedľajšom konkurznom konaní

totiž neukladá len vnútroštátna právna úprava, ale aj Nariadenie.

Vzťah hlavného a vedľajšieho konania možno vyvodiť aj z ustanovenia Článku 17 ods. 2 Nariadenia.
Toto ustanovenie potvrdzuje obmedzenie účinkov hlavného konania a prekrytie týchto účinkov účinkami
vedľajšieho konkurzného konania, ktoré tak majú teritoriálnu prednosť a možno hovoriť o tom, že účinky

hlavného konkurzného konania sú vedľajším konkurzným konaním suspendované. Účinky hlavného
konkurzného konania tak nastupujú len vtedy, pokiaľ nie sú prekryté účinkami teritoriálne obmedzeného
vedľajšieho konkurzného konania.

Na základe uvedenej právnej analýzy tak súd dospel k záveru, že v tomto prípade síce v hlavnom

konkurznom konaní bolo rozhodnuté, akým spôsobom sa bude nakladať s majetkom, ktorý sa nachádza
aj na území Slovenskej republiky, avšak účinky tohto hlavného konkurzného konania boli suspendované
okamihom začatia vedľajšieho konkurzného konania na území Slovenskej republiky. Od tohto okamihu
tak oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha vedľajšiemu konkurznému konaniu, prechádza
výlučne na správcu v tomto vedľajšom konkurznom konaní. Toto oprávnenie správcu vo vedľajšom

konkurznom konaní sa dotýka všetkého majetku úpadcu, ktorý sa nachádza na území Slovenskej
republiky. Z jednotlivých zmlúv, ktoré upravujú prevod tohto majetku, aj zo všetkých ďalších vykonaných
dôkazov pritom vyplýva, že majetok, ktorý je predmetom vylučovacej žaloby navrhovateľa, sa počas
celej doby tak hlavného konania, ako aj po začatí vedľajšieho konkurzného konania nachádzal na
území Slovenskej republiky. Je teda zrejmé, že tento majetok spadá pod výlučnú právomoc vedľajšieho

konkurzného konania a v ňom ustanoveného správcu. Pôvodná správkyňa podstaty preto postupovala
správne,aktenmajetok,ktorýsanachádzalnaúzemíSlovenskejrepubliky,zapísaladopodstatyúpadcu
vo vedľajšom konkurznom konaní. V zmysle Článku 4 ods. 1 Nariadenia pritom treba poukázať na to, že
konkurzné konanie a jeho účinky sa riadia právom toho členského štátu, na území ktorého sa konanie
začalo. Táto kolízna norma platí tak pre hlavné, ako aj pre vedľajšie konkurzné konanie. Povinnosť

dodržiavať zákony štátu, na území ktorého príslušný správca chce vykonávať svoju právomoc, vyplýva
aj z Článku 18 ods. 3 Nariadenia. Možno preto dospieť k záveru, že vedľajšie konkurzné konanie začaté
na území Slovenskej republiky sa podľa Článku 4 ods. 1 spravuje slovenským právnym poriadkom,
predovšetkým Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Tento zákon ustanovuje, akým spôsobomsprávca zapisuje majetok do podstaty a upravuje tiež jednoznačným spôsobom, kto a za akých
podmienok je oprávnený s týmto zapísaným majetkom nakladať.

Súd preto dospel k záveru, že po začatí vedľajšieho konkurzného konania s majetkom, ktorý sa
nachádzal na území Slovenskej republiky, bol oprávnený disponovať výlučne správca vo vedľajšom
konkurznom konaní, a to podľa predpisov slovenského právneho poriadku, teda podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle ustanovenia §-u 76 ods. 1 tohto zákona po zápise majetku do
súpisu iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci,

alebo inak zmenšiť jeho hodnotu. Tieto právne účinky sa týkajú tak majetku úpadcu, ako aj majetku
tretích osôb bez ohľadu na to, či bol majetok do súpisu zapísaný oprávnene alebo neoprávnene. Teda po
tom, čo správkyňa vo vedľajšom konkurznom konaní zapísala predmetný majetok, ktorý je predmetom
tohto konania, do konkurznej podstaty, bol výlučne správca vo vedľajšom konkurznom konaní oprávnený
s týmto majetkom nakladať. Iná osoba odlišná od správcu vo vedľajšom konkurznom konaní nesmela
tento majetok prevádzať. Právny úkon, ktorý je vykonaný v rozpore s týmto zákonným zákazom, je pre

rozpor so zákonom absolútne neplatným, a to bez ohľadu na to, či správca vo vedľajšom konkurznom
konaní predmetný majetok zapísal do súpisu oprávnene alebo neoprávnene. Po zápise majetku do
konkurznej podstaty tak výlučne správca vo vedľajšom konkurznom konaní bol oprávnený uskutočniť
právny úkon, ktorým došlo k zmene vlastníckeho práva ohľadom tohto zapísaného majetku. Napriek
tomuto zákonnému zákazu došlo ku dňu 19. januára 2011 k podpisu zmlúv, ktoré sú uvedené vyššie, na

základe ktorých mal byť tento majetok prevedený do vlastníctva navrhovateľa.

Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom, v zmysle ktorých začatím vedľajšieho konkurzného konania
boli účinky hlavného konkurzného konania na majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky
suspendované, ďalej vzhľadom k tomu, že vedľajšie konkurzné konanie sa podľa citovaných kolíznych

noriem spravuje slovenským právnym poriadkom, ktorý je povinný rešpektovať aj správca v hlavnom
konkurznom konaní, a vzhľadom na zákonný zákaz nakladať s týmto majetkom osobou odlišnou od
osoby správcu, ktorá majetok do súpisu zapísala, tak súd konštatuje, že tieto dohody, na základe ktorých
malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, sú pre rozpor s uvedeným zákonným zákazom absolútne
neplatnými právnymi úkonmi podľa ustanovenia §-u 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených

dohôd sa tak navrhovateľ nestal vlastníkom týchto vecí, ktorých vylúčenie z podstaty žiada.

Špecifikom, ktoré je v danej veci potrebné zohľadniť, je, že predmetom speňažovania a prevodu (a
tohto konania) boli aj nehnuteľnosti. Z ustanovení čl. 8, čl. 18 ods. 3 Nariadenia v spojení s § 92 ods.
6 ZKR možno vyvodiť, že ak by aj v posudzovanom prípade nebolo na území SR začaté vedľajšie

konkurzné konanie, pri speňažovaní nehnuteľností by správca v hlavnom konkurznom konaní musel
tieto nehnuteľnosti speňažovať buď verejnou dražbou alebo zmluvou o predaji podniku či jeho časti
(pozri aj Bělohlávek A.J. Evropské a mezinárodní insolvenční právo. Komentář. 1.vydaní Praha: C.H.
Beck, 2007, s. 605), čo sa v posudzovanej veci nestalo, nakoľko aktíva dlžníka boli prevádzané
čiastkovými zmluvami. Na realizáciu rozhodnutia francúzskeho súdu by tak bolo vhodné uzatvoriť

nie čiastkové zmluvy na prevod jednotlivých dlžníkových aktív, ale zmluvu o predaji podniku. To, že
predmetom prevodu podľa francúzskeho rozsudku mali byť nehnuteľnosti, má aj ten dôsledok, že
akákoľvek formulácia vo francúzskom rozsudku (aj že „nehnuteľnosti sa považujú za predané“) nemôže
mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko k prevodu vlastníctva k
nehnuteľným veciam je okrem titulu potrebný aj modus v podobe vkladu do katastra nehnuteľností.

Navrhovateľ pôvodne návrh podal s tým, že na základe rozhodnutia francúzskeho súdu je oprávnený
nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto majetku, čím odôvodnil existenciu takého práva na svojej strane,
ktorévylučujesúpistohtomajetkudopodstatyúpadcu.Ohľadomtohtotvrdenianavrhovateľasakonajúci
súd stotožňuje s vyjadrením odporcu. Pôvodné rozhodnutie francúzskeho súdu určilo len spôsob, akým

sa má majetok úpadcu prevádzať, a v prospech koho má byť prevedený. Nejedná sa teda o žiaden
právny úkon, s ktorým by boli spojené účinky prevodu vlastníckeho práva. Jedná sa len o rozhodnutie,
ktorým francúzsky súd konštatoval, akým spôsobom sa s majetkom bude nakladať, avšak k tomu, aby
došlo k prevodu vlastníckeho práva, sú nevyhnutné ďalšie právne úkony. Ako bolo konštatované vyššie,
právnyúkon,ktorýmmalodôjsťkprevoduvlastníckehoprávaanazákladektoréhonáslednenavrhovateľ

odôvodňoval existenciu svojho vlastníckeho práva, bol súdom vyhodnotený ako absolútne neplatný.
Oprávnenienadobudnúťmajetokpodľarozhodnutiafrancúzskehosúdunepredstavuježiadnemajetkové
právo vo forme subjektívneho práva, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie majetku zo súpisu podstaty.Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že na strane navrhovateľa nezistil existenciu
takého subjektívneho práva, ktoré by vylučovalo zapísanie predmetného majetku do podstaty úpadcu
vo vedľajšom konkurznom konaní.

Navrhovateľ sa v priebehu konania odvolával na Článok 25 ods. X Nariadenia, v zmysle ktorého
sa podľa jeho názoru majú rozhodnutia francúzskeho súdu v hlavnom konkurznom konaní uznávať
bez ďalších formalít. Navrhovateľ tiež poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorý v tomto prípade rozhodoval a konštatoval, že správca vo vedľajšom konaní musí rešpektovať

návrhy na likvidáciu prezentované správcom v hlavnom konaní a musí tiež uznať súdne rozhodnutia
ohľadom začatia, vedenia a uzavretia konkurzných konaní, ktoré boli urobené v hlavnom konkurznom
konaní. S týmto názorom navrhovateľa sa konajúci súd stotožňuje. Z nariadení jednoznačne vyplýva,
že rozhodnutia francúzskeho súdu sa bez ďalšieho uznávajú aj na území Slovenskej republiky ako
členského štátu Európskej únie. Ako však bolo uvedené vyššie, rozhodnutie francúzskeho súdu, na
ktoré sa navrhovateľ predovšetkým odvoláva, teda rozhodnutie zo dňa 29.05.2009, stanovilo len plán

celkového prevodu aktív úpadcu ohľadom hmotného, nehmotného majetku a iných aktív v prospech
spoločnosti PLASTIQUES DU VAL DE LOIRE, ktorá sa môže dať zastúpiť slovenskou spoločnosťou
- navrhovateľom. Toto rozhodnutie francúzskeho súdu je na území Slovenskej republiky priamo
vykonateľné a uznané a je potrebné ho aplikovať. Otázkou potom zostáva len skutočnosť, kto na
území Slovenskej republiky toto rozhodnutie bude realizovať, teda či ho bude realizovať správca v

hlavnom konkurznom konaní, ktorý bude predávať tento majetok alebo či naopak toto rozhodnutie
bude realizovať vo forme uzatvorenia kúpno-predajných zmlúv správca vo vedľajšom konkurznom
konaní. Ako bolo uvedené vyššie, súd je toho názoru, že po začatí vedľajšieho konkurzného konania
je oprávnený s majetkom na území Slovenskej republiky, ktorý bol v súlade so Zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii zapísaný do podstaty, oprávnený nakladať výlučne správca vo vedľajšom konkurznom

konaní. Zmluvu o prevode tohto majetku (vo forme zmluvy o predaji podniku) na navrhovateľa tak mal
uzatvárať správca vo vedľajšom konkurznom konaní, ktorý by tým zároveň rešpektoval, uznal a v praxi
realizoval rozhodnutie francúzskeho súdu o spôsobe speňaženia tohto majetku. Konanie správcu, ktorý
vo vedľajšom konkurznom konaní predmetný majetok zapísal do súpisu podstaty, tak nebolo v rozpore
s týmto rozhodnutím francúzskeho súdu. O rozpore s týmto rozhodnutím by bolo možné hovoriť len

v prípade, ak by správca vo vedľajšom konkurznom konaní odpredal tento majetok iným spôsobom,
než bol stanovený v uvedenom rozhodnutí francúzskeho súdu. K žiadnemu takémuto úkonu zo strany
správcu vo vedľajšom konaní však nedošlo.

Vedený vyššie uvedenými úvahami súd návrh zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na samostatné uznesenie, ktorým o trovách rozhodne
po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.