Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/88/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105211648
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1105211648.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouMgr.PatríciouŽelezníkovouvprávnej
veci navrhovateľa: Y.. N. C., bytom Y. 5, XXX XX X. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 697,07 eur (21.000,-
Sk) s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2004 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia
sumy vo výške 21.000,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou
značkou 12C 1/1999 a na Krajskom súde v Nitre pod spisovou značkou 6Co 11/2004 zamietli súdy
návrh navrhovateľa na náhradu škody vzniknutej mu neoprávnenou dispozíciou s vecami, ktoré patria
do jeho vlastníctva. Pri vyhlásení rozsudkov v oboch uvedených konaniach súdy nerešpektovali ústavou
zaručené právo navrhovateľa na ochranu jeho majetku a spôsobili mu nesprávnym úradným postupom
škodu vo výške 21.000,- Sk.
Podaním doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 1.10.2004 navrhovateľ upresnil petit návrhu v
časti príslušenstva a žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu i úrok vo výške 17,6% od 28.6.2004
do zaplatenia. Odôvodnenie návrhu doplnil o skutočnosť, že v dedičskom konaní po nebohej T. C.
bolo povinnosťou vtedajšieho Štátneho notárstva v Nových Zámkoch začať konanie bezodkladne a
urobiť neodkladné opatrenia na zabezpečenie dedičstva. Zároveň uviedol, že nebohá bola jedinou
nájomníčkou družstevného bytu na L. XX v B. Z., nemala iného príslušníka domácnosti, bolo teda
potrebné zapečatenie tohto bytu v rámci dedičského konania.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť nakoľko navrhovateľovi
nevzniklo právo na odškodnenie.
Uviedol, že neuznáva právny titul pre uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. pretože
súdne konanie nie je možné preskúmať z hľadiska nesprávneho úradného postupu v súdnom konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Súdne konanie môže súd preskúmať vo veci samej
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na základe riadneho alebo mimoriadneho
opravného prostriedku. Navrhovateľ ani neuviedol v akých konkrétnych okolnostiach považuje úradnýpostup Okresného súdu v Nových Zámkoch a Krajského súdu v Nitre za nesprávny a nie je jasné aké
právo a akým spôsobom malo byť porušené.
Dňa 07.05.2007 tunajší súd vydal rozsudok č.k. 16C/88/2005-66, ktorým návrh v celom rozsahu
zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal v konaní predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu
titulom nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany
odporcu, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Co 395/07-101 zo dňa 22.01.2009
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 16C/88/2005-66 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa opomenul vyporiadať s návrhom navrhovateľa, ktorý bol
doplnený a opravený v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. na základe výzvy súdu, v ktorom za nesprávny úradný
postup označil konanie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch po nebohej T. C., keď tento nezačal
konaniebezodkladnepodľa§27Notárskehoporiadkuaneurobilneodkladnéopatrenianazabezpečenie
dedičstva v zmysle § 30 Notárskeho poriadku a nie konanie na Okresnom súde Nové Zámky, resp.
Krajskom súde v Nitre.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
keď navrhovateľ sa na nariadené pojednávanie vo veci na ktoré bol riadne a včas predvolaný
neustanovil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - návrh navrhovateľa,
vyjadrenie odporcu, obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky vedený pod spisovou značkou 12C 1/99
- rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12C 1/99-183 zo dňa 30.9.2003, rozsudok Krajského súdu
v Nitre č.k. 6Co 11/2004-207 zo dňa 17.2.2006, rozhodnutie najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
2Cdo 144/2005, obsah spisu Štátneho notárstva v Nových Zámkoch sp. zn. 2D 1251/1984 a ostatný
obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX zomrela T. C., rod. T., matka navrhovateľa. Následne zo zákona začalo prebiehať
dedičské konanie po nebohej T. C. pred Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch pod sp. zn.
2D 1841/1982. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva D 1251/84-131 zo dňa 09.04.1990 bol
vyporiadaný majetok po nebohej T. C.. V rámci predmetného vyporiadania bola prikázaná pancierová
skriňa a drevený pult Y.. N. C. bez povinnosti vyplatiť podiel spoludedičovi L. C., nakoľko tieto hnuteľnosti
boli bezcenné. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.1990.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu v Novým Zámkoch dňa 15.6.1998 domáhal voči
odporcovi v 1. rade H. C., v 2. rade: L. C., v 3. rade: Y. U. vydania hnuteľných vecí patriacich do jeho
vlastníctva a to špecifikovanú právnickú literatúru, pancierovú obchodnú skriňu a drevený obchodný pult
alternatívne žiadal od odporcu v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 32.000,- Sk pozostávajúcej z
náhrady škody vo výške 20.000,- Sk a z vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 12.000,- Sk.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že v byte, ktorý nadobudol L. C. v dedičskom konaní D 1251/1984
boli hnuteľné veci t.j. knihy a nábytok patriace do jeho vlastníctva. Po smrti L. C. sa stali jeho zákonnými
dedičmi odporca v 1. a 2. rade.
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom vydaným dňa 30.9.2003 pod č.k. 12C 1/99-183 návrh
navrhovateľa zamietol, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v
konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že odporca v 1. - 3. rade prevzali do
svojej držby označenú právnickú literatúru po tom čo právny predchodca odporcov v 1. a 2. rade L. C.
dňa XX.X.XXXX zomrel a že odporcovia v súčasnosti neprávom túto literatúru zadržujú. Táto skutočnosť
nebola preukázaná svedeckými výpoveďami a ani v iných súdnych konaniach, že by po smrti L. C. v roku
1992 odporcovia predmetnú literatúru mali k dispozícii a túto zničili resp. s ňou nakladali. Pancierovú
skriňu a drevený pult v rámci dedičského konania po T. C., zomrelej XX.X.XXXX, nadobudol navrhovateľ
pričom tieto veci v čase prejednania dedičstva sa pravdepodobne nachádzali v rodinnom dome v B.
Z., avšak v tej dobe boli už tieto veci bezcenné. V súčasnom období navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobomichexistenciuavzhľadomnaichbezcennosťsúdnevzhliadolanidôvodprepriznanienáhrady
škody navrhovateľovi.Na základe odvolania navrhovateľa, ktorým napadol rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k.
12C 1/99-183 zo dňa 30.9.2003 vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom vydaným dňa 30.3.2004
pod č.k. 6Co 11/2004-207, 6Co 79/2004 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ v konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal
a ku skutočnosti, že hnuteľné veci sa nachádzajú vo faktickej moci odporcov v 1. - 3. rade. Výsledkami
vykonaného dokazovania bolo preukázané vlastnícke právo navrhovateľa k drevenému obchodnému
pultu a pancierovej skrini avšak ich existencia nielen že bola spochybnená už v priebehu dedičského
konania po poručiteľke T. C. a naviac medzičasom došlo i k zmene vlastníka rodinného ale už pri
určovaní všeobecnej ceny majetku poručiteľky T. C. v roku 1988 tieto hnuteľné veci boli síce pojaté do jej
majetku, avšak bez určenia ceny vzhľadom na ich bezcennosť. Preto i v prípade preukázania porušenia
právnej povinnosti niektorých z odporcov v 1.-3. rade by zničením vecí nedošlo k ujme v majetkovej
sfére navrhovateľa a teda k existencii škody.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2004.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným dňa 24.10.2005 č.k. 2 Cdo 144/2005-238
odmietol dovolanie, ktoré podal navrhovateľ, keď dovolanie smerovalo proti rozsudku, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorému iný rozsudok nepredchádzal, pričom odvolací súd
v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania ( § 238 ods. 1-3 O. s. p.) a konanie odvolacieho súdu a jeho
rozhodnutie nie sú postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2005.
Na pojednávaní dňa 04.06.2012 odporca v rámci svojej výpovede vzniesol námietku premlčania podľa §
22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom nakoľko rozhodnutie o dedičstve Štátneho notárstva v Nových
Zámkoch 2D 1841/1982 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.1983 a preto je zrejmé, že k údajnému
nesprávnemu úradnému postupu muselo prísť ešte pred týmto rozhodnutím.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa§27ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a navrhovateľ sa domáhal náhrady škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. a preto súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa ustanovení zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
(ušlý zisk).
Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na
ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný a návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.
Odporca na pojednávaní dňa 04.06.2012 v prípade nesprávneho úradného postupu Štátneho notárstva
v Nových Zámkoch vzniesol v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. námietku premlčania.
Podľa názoru odporcu rozhodnutie o dedičstve Štátneho notárstva v Nových Zámkoch 2D 1841/1982
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.1983 a teda k údajnému nesprávnemu postupu muselo prísť ešte
pred týmto rozhodnutím.
Zo spisu Štátneho notárstva v Nových Zámkoch 2D 1841/1982 však vyplýva, že dedičské konanie
po nebohej T. C. bolo právoplatne skončené dňa 28.07.1990, (Rozhodnutie Štátneho notárstva v
Nových Zámkoch č.k. D 1251/84-131 zo dňa 09.04.1990). Ale i napriek rozporu v dni nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia má súd za to, že právo navrhovateľa na náhradu škody je v zmysle ust. §
22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. premlčané.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2004, nárok na
náhradu škody navrhovateľ zdôvodňuje nesprávnym úradným postupom Štátneho notárstva v Nových
Zámkoch v konaní vedenom pod č.k. 2D 1841/1982, v ktorom Štátne notárstvo v Nových Zámkoch
vydalo konečné rozhodnutie č.k. D 1251/84-131 dňa 09.04.1990 a to nadobudlo právoplatnosť dňa
28.07.1990. Premlčacia doba v zmysle § 22 ods. 1 zákona 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom začína plynúť odo dna
keď sa poškodený o škode dozvedel, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy konečne rozhodnutie v
predmetnom konaní nadobudlo právoplatnosť, t.j. odo dna 29.07.1990. Premlčacia doba na uplatnenie
navrhovateľovho nároku uplynula dňa 29.07.1993.
Podľa citovaných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Prvou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je existencia rozhodnutia, ktorým
v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje všeobecne záväzné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný
prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov; ďalšou podmienkou je,
aby právoplatné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené, prípadne zmenené a následkom takéhoto
nezákonného rozhodnutia musí dôjsť ku vzniku škody, teda nezákonné rozhodnutie a škoda musia byť
vo vzájomnom pomere príčiny a následku tak, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by
nebolo bývalo došlo.
Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Pretože úradný
postup nie je spravidla možné právnym spôsobom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok) v znení účinnom v čase prejednania dedičstva po neb. T. C. štátne notárstvo začne
konanie i bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok) v znení účinnom v čase prejednania dedičstva po neb. T. C. v predbežnom vyšetrení
si štátne notárstvo obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku
a jeho dlhov. Toto vyšetrenie sa nemusí konať, ak maloletý poručiteľ bol v čase úmrtia v spoločnej
domácnosti s rodičmi alebo s jedným z nich a nezanechal majetok.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok) v znení účinnom v čase prejednania dedičstva po neb. T. C. ak to vyžaduje
verejný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí štátne notárstvo aj bez návrhu neodkladné
opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému
členovi domácnosti a postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody
alebo nepomerných nákladov. V osobitných prípadoch, najmä ak je súčasťou dedičstva podnik, štátne
notárstvo rozhodne o ustanovení správcu dedičstva alebo jeho časti z okruhu dedičov alebo z okruhu
osôb blízkych poručiteľovi; za správcu možno ustanoviť toho, kto s ustanovením súhlasí.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok) v znení účinnom v čase prejednania dedičstva po neb. T. C. zabezpečenie dedičstva
sa vykoná najmä uložením na štátnom notárstve alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom
byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka alebo súpisom na mieste samom.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu porušenia právnej povinnosti toho kto plnil úlohy štátu
v súvislosti so vznikom škody. Navrhovateľom uvádzaný nesprávny úradný postup spočívajúci v ním
tvrdenom nerešpektovaní ústavou zaručeného práva na ochranu majetku nemôže mať za následok -
dôsledok vznik povinnosti štátu zaplatiť navrhovateľovi sumu, ktorá mu nebola priznaná v inom súdnom
konaní a ktorú si uplatnil voči iným subjektom. Navrhovateľ žiadal, aby súd prehodnotil dokazovanie
vykonané v inej súdnej veci a na tom základe prijal záver odlišný od záverov prijatých v právoplatných
rozhodnutiach súdov v inom konaní. K takémuto postupu však súd nemá oprávnenie. Všeobecné
súdy sú výlučne kompetentné v rámci svojho hierarchického usporiadania rozhodovať vo veciach im
zverených v prvostupňovom konaní a o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ani z
ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. nevyplýva oprávnenie jednotlivých súdov preskúmavať zákonnosť
konania a rozhodnutí iných súdov a zasahovať tak do konania. Súd nemôže v rámci konania o náhradu
škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. preskúmavať súdne rozhodnutie a súdne konanie vo veci samej,
keď konanie vo veci bolo právoplatne skončené a rozhodnutie vydané v takomto konaní nebolo zrušené
pred tým pre jeho nezákonnosť.Zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§442) a škodu vo všeobecnosti chápať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.
Majetkovú ujmu však spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a
zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je preto vylúčené, že by ho bolo možné
uspokojiť inak.
Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou
ujmou. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku; ak bola príčinou iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach,
pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale
napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá
je už sama následkom (R 7/1979).
Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu škody vo výške 697,07 eur (21000,- Sk) s úrokom z
omeškania vo výške 17,60% ročne z istiny odo dňa 28.06.2004 až do zaplatenia. Škoda mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom zo strany Štátneho notárstva v Nových Zámkoch, a to tak,
že štátne notárstvo nevykonalo v čas neodkladné opatrenie na zabezpečenie dedičstva po nebohej
navrhovateľovej matke, t.j. nezapečatilo byt nebohej a teda týmto spôsobom bolo umožnené iným
osobám vyniesť z predmetného bytu veci, ktoré patrili navrhovateľovi. Zároveň mu mala uvedená škoda
vzniknúť aj nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky a Krajským súdom v Nitre
spočívajúcim zamietnutí navrhovateľovho návrhu na náhradu škody. Navrhovateľ bližšie vo svojom
návrhu nešpecifikoval ako dospel k výške škody, ktorá mu mala vzniknúť.
Navrhovateľ však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik vymáhanej škody v
dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu, keď nepreukázal že škoda, ktorej náhrady
sa domáhal, vznikla v priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia a vytýkaným
úradným postupom.
Na základe uvedených právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to,
že navrhovateľ nepreukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom
nesprávneho úradného postupu a vydanie nezákonného rozhodnutia, keď v konaní nebol preukázaný
navrhovateľom vytýkaný nesprávny úradný postup, nebolo preukázané vznik škody a nebola ani
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorá mala na
strane navrhovateľa vzniknúť.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal nakoľko odporca si náhradu
trov konania neuplatnil.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.