Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210894
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8311210894.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouKurucovouvprávnejvecižalobcuATV,družstvoStrážske,

Obchodná 437, Strážske, IČO: 36 212 580, zast. proti žalovanému J. G., nar. XX. X. XXXX, bytom O.
XX, I., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Námestie slobody 2, Humenné, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom, takto

r o z h o d o l :

Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného u žalobcu, vykonané listom žalovaného z
5.8.2011, doručeným žalobcovi dňa 8. 8. 2011 j e n e p l a t n é .

Náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 26. 9. 2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaného, vykonané listom z 5. 8. 2011 a doručené žalobcovi dňa 8. 8. 2011,

je neplatné.

Zo žaloby vyplýva, že žalovaný, ako zamestnanec žalobcu, dňa 8. 8. 2011 doručil žalobcovi oznámenie o
okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré odôvodnil tým, že mu bola uznaná choroba z povolania,
ktorá vznikla u žalobcu. Nemôže vykonávať doterajšiu prácu a žalobca ho nepreradil na inú vhodnú
prácu v lehote 15 dní od predloženia lekárskeho posudku. Preto žalovaný okamžite ukončil pracovný
pomer u žalobcu, listom doručenom žalobcovi dňa 8. 8. 2011.

S týmto skončením pracovného pomeru však žalobca nesúhlasí a preto podal na súd žalobu. Poukázal
na to, že ešte vo februári 2011 došlo k preradeniu žalovaného na inú prácu a to na základe lekárskych
správ, ktoré predložil žalovaný. Pred týmto preradením, žalovanému bolo ponúknutých 5pracovných

miest, z ktorých si žalovaný mal možnosť vybrať. Žalovaný sa vyjadril, že môže nastúpiť na pracovné
miesto informátora na vrátnici pri vstupe do sídla zamestnávateľa. Preto žalobca pripravil návrh dodatku
k pracovnej zmluve na zmenu pracovného zariadenia. Na výkon práce žalovaný však nenastúpil, preto
ešte v ten deň ho žalobca vyzval k nástupu do práce. Namiesto nástupu do práce, žalovaný sa stal od 18.
2. 2011 práceneschopným a jeho práceneschopnosť trvala do 8. 8. 2011. V tom čase prebiehala medzi
účastníkmi konania písomná korešpondencia, ktorá vyvrcholila oznámením žalovaného o okamžitom
skončenípracovnéhopomeruzdôvodu,žehožalobcanepreradilnainúvhodnúprácuvzákonnejlehote.

S týmto však žalobca nesúhlasí, pretože k preradeniu žalovaného na inú prácu došlo ešte vo februári
2011.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Trval na tom, že k dohode o preradení na iné pracovné zaradenie
medzi ním a žalobcom nedošlo. Súčasne nedošlo k jeho preradeniu na inú prácu zo strany
zamestnávateľa v zákonom stanovenej lehote po doručení lekárskeho posudku a to v súlade s

ustanovením §55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, ako aj oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi, najmä pracovnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2008, dodatkami k tejto
pracovnej zmluve zo dňa 28. 1. 2009, 28. 5. 2009, dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.
9. 2009 a 14. 2. 2011, listom JUDr. Petra Gdovina zo dňa 3. 2. 2011, odpoveďou žalobcu na tento list,

lekárskymi správami MUDr. Z. E., MUDr. N. K. a MUDr. M. Y., listom žalobcu zo dňa 14. 2. 2011 - výzvou
na nastúpenie do práce, odpoveďou žalovaného zo dňa 20. 2. 2011, listom žalobcu zo dňa 22. 2. 2011
- preradením v práci pre zdravotné dôvody, návrhom žalobcu na vysporiadanie vzájomných vzťahov
zo dňa 10. 3. 2011, hlásením choroby z povolania z júna 2011, listom žalovaného zo dňa 5. 8. 2011
a sprievodným listom k tomuto listu, listom žalobcu zo dňa 10. 8. 2011, výzva žalobcu k nástupu do
práce zo dňa 16. 8. 2011, elektronickou komunikáciou medzi žalobcom a JUDr. Vasiľovou a prílohami k

tejtokomunikácii,písomnoukorešpondencioumedzižalobcomaJUDr.Vasiľovouadvokátkou,žiadosťou
žalovaného o priznanie náhrady nákladov spojených s liečením a žiadosťou o priznanie bolestného
adresované Sociálnej poisťovni dňa 13. 7. 2011, žiadosťou žalovaného o priznanie úrazovej renty,
lekárskym posudkom MUDr. Q. K., rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 27. 9. 2011,
podnetom a sťažnosťou žalovaného Inšpektorátu práce Košice, správou Inšpektorátu práce Košice zo

dňa 5. 12. 2011, pokynmi pre výkon informačnej služby u žalobcu, organizačnou štruktúrou žalobcu,
knihou došlej a odoslanej pošty, fotokópiami dokladov o PN žalovaného z 11. 2. 2010 a 18. 2. 2011,
hlásením úrazu na účely nemocenského z 15. 2. 2010, rozpisom služieb na vrátnici žalobcu od 1. 4.
2009 žalobu, mzdovými listami žalobcu za roky 2011 a 2012, registračný list fyzickej osoby - žalovaného
a poučením k tomu, správami Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, organizačným

poriadkom žalobcu platným od 15. 2. 2010 a zistil tento skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 1. 7. 2008 uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú, na základe
ktorej žalovaný na mieste výkonu práce - ATV družstvo, Obchodná 437, Strážske, vykonával pre žalobcu
druh práce: majster dielne obrobňa. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30. 9. 2009,
žalovaný vykonával pre žalobcu od 1. 10. 2009 druh práce: zoraďovač - obrobňa, poverený vedením

zmeny. Ďalšia dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14. 2. 2011, ktorou žalobca chcel zmeniť
pracovné zaradenie žalovaného na pracovné zaradenie - informátor pri vchode areálu zamestnávateľa,
nie je podpísaná žalovaným.

Podľa správ MUDr. Z. E., žalovaný bol práceneschopný a to v čase od 11. 2. 2010 do 10. 2. 2011 -
začiatok práceneschopnosti pre úraz, od 3. 5. 2010 PN pokračovala v súvislosti s neskôr priznanou

chorobouzpovolania.Ďalejbolžalovanýpráceneschopnýod18.2.2011do7.8.2011vrátane,pracovná
neschopnosť bola vystavená na ochorenie dýchacích ciest, pokračovala v súvislosti s neskôr priznanou
chorobou z povolania.

Listom zo dňa 3. 2. 2011 na čl. 37 spisu, vtedajší právny zástupca žalovaného JUDr. Peter Gdovin,
žiadal žalobcu o vyjadrenie v tom smere, že žalovaný ako zamestnanec u žalobcu vykonáva druh

práce zoraďovač - obrobňa. Vzhľadom na nevyhovujúce pracovné podmienky, žalovaný utrpel chorobu
z povolania. Preto právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenie §55 ods. 2 písm. a) Zákonníka
práce a žiadal žalobcu, aby najneskôr do 10. 2. 2011 ho informoval o preradení žalovaného, resp. o
inom stanovisku. List bol žalobcovi doručený dňa 7. 2. 2011.

Žalobca reagoval na tento list dňa 8. 2. 2011 tak, že žalovaný o preradenie nepožiadal a nedoložil

hodnoverné doklady o vzniku choroby z povolania. Po preukázaní vzniku choroby z povolania na
pracovisku žalobcu, sa bude so žalovaným rokovať o preradení na vhodné pracovisko (čl. 103 spisu).Správou zo dňa 10. 2. 2011, vystavenou MUDr. Z. E. a doručenou žalobcovi dňa 22. 2. 2011, MUDr. Z.
E. nedoporučuje žalovaného naďalej zaraďovať do pôvodného pracovného zaradenia (práca s olejmi a
inými chemikáliami), inak možnosť ďalšieho zhoršenia zdravotného stavu.

Podľa správy z kožného vyšetrenia u MUDr. K. N., žalovaný je liečený na kožnej ambulancii pre alergický
ekzém na rukách, zistená pozitivita na Petrolej, Lubcool a Quakercool. Vzhľadom na tieto nálezy, MUDr.
K. N. doporučila preradiť pacienta na iné pracovisko.

Listom zo dňa 14. 2. 2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18. 2. 2011, žalobca vyzval žalovaného
na nastúpenie do práce. Žalobca poukázal na predloženú lekársku správu MUDr. N. K. a zároveň
žalovanému ponúkol tieto pracovné miesta: pracovník montáže, obsluha vysokozdvižného vozíka,

informátor (vrátnica), pracovník expedície, pracovník skladu, t.j. také pracovné miesta a druhy práce, pri
výkone ktorých žalovaný nebude prichádzať do styku s petrolejom a inými škodlivými látkami.

Žalobca listom zo dňa 22. 2. 2011 preradil žalovaného od prvého dňa po skončení vtedajšej
práceneschopnosti, začatej dňa 18. 2. 2011, na dobu neurčitú na prácu informátora. Poukázal pri tom
na potvrdenie MUDr. N. K.. Tento list bol žalovanému doručený dňa 1. 3. 2011.

Dňa 23. 2. 2011 bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 20. 2. 2011, z ktorého vyplýva, že
žalobcom ponúkané pracovné pozície pre neho nie sú vhodné, pretože pri nich dochádza k styku s
chemickými látkami.

Nálezom MUDr. Z. E. zo dňa 13. 7. 2011, adresovaného žalobcovi, tento žalobcovi oznamuje, že
žalovaný má trvalý zákaz práce, kde sa nachádzajú škodliviny a iné látky. Zároveň oznamuje, že

žalovaný je PN od 18. 2. 2011. Podľa došlej pošty, tento nález bol žalobcovi doručený dňa 14. 7. 2011.

Z hlásenia choroby z povolania, určeného zamestnávateľovi, vystaveného v júni 2011, podpísaného
JUDr. M. Y., Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, vyplýva, že žalovaný trpí profesionálnou
dermatózouzropnýchvýrobkov.UvedenýzávervyplývaajzpredloženýchlekárskychsprávMUDr.M.Y..

Vtedajšia právna zástupkyňa žalovaného JUDr. Vasiľová Janka, advokátka, listom zo dňa 28. 7. 2011,

doručeného žalobcovi dňa 2. 8. 2011, oznámila žalobcovi, že na zasadnutí komisie pre posudzovanie
a odškodňovanie kožných chorôb z povolania dňa 25. 6. 2011 bola žalovanému uznaná kožná choroba
z povolania a priznané bolestné vo výške 100 bodov. Poukázala na to, že žalobcovi zásielkou dňa 13.
7. 2011 bolo toto rozhodnutie zaslané a v prípade, že žalobca nedisponuje inou vhodnou prácou pre
žalovaného, je daný skutkový dôvod pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia

§63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

Listom zo dňa 5. 8. 2011, ktorý so sprievodným listom bol žalobcovi doručený dňa 8. 8. 2011, označenom
ako oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalovaný oznámil žalobcovi, že v zmysle
ustanovenia §69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce s ním okamžite končí pracovný pomer z dôvodu,
že podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a

zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku na inú, preňho vhodnú
prácu.

Žalobca listom zo dňa 10. 8. 2011 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením
pracovného pomeru zo strany žalovaného. V tomto liste žalobca trval na tom, že žalovaný má vykonávať
prácu u žalobcu podľa preradenia, ktoré žalovanému bolo zaslané dňa 24. 2. 2011. Následne listom zo

dňa 16. 8. 2011 žalobca vyzval žalovaného k nastúpeniu do práce.Lekárskou správou zo 6. 9. 2011, vystavenou posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. Q. K.,
bola žalovanému priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti 50%.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 27. 9. 2011, bola žalovanému priznaná úrazová

renta od 10. 2. 2011 do 28. 2. 2011 vo výške 149,50 eur a od 1. 3. 2011 vo výške 220,30 eur mesačne.

Inšpektorát práce Košice vo svojom zázname zo dňa 5. 12. 2011 konštatoval, že u žalobcu pri vykonanej
kontrole neboli zistené nedostatky.

Podľa pokynov pre výkon informačnej služby u žalobcu od 1. 4. 2009, v čase pracovných dní od 6.00
hod do 18.00 hod. bude zabezpečená strážna informačná služba zo zamestnancov žalobcu. Pracovník
počas služby nesmie opustiť areál závodu ani za seba svojvoľne určiť náhradu. Odpracovaný cezčas

bude riešený individuálne po dohode s predsedom družstva. Informačná služba vedie knihu návštev,
vjazdu a výjazdu vozidiel, odchodu a príchodu pracovníkov počas pracovnej doby a prevádza 3x
obhliadku závodu. Podľa rozpisu služieb na vrátnici žalobcu od 1. 4. 2009, túto službu vykonávali určení
zamestnanci.

Podľa správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, žalovaný ukončil pracovný pomer ako zamestnanec

žalobcu dňa 7. 8. 2011. Podľa správy Sociálnej poisťovne pob. Michalovce, žalovaný je od 1. 7. 2008
vedený v registri sociálnej poisťovne ako zamestnanec žalobcu a jeho registrácia trvá.

Z výsluchu zástupcu žalobcu na pojednávaniach bolo zistené, že žalobca trvá na podanej žalobe v
celom rozsahu. Žalovaný jednostranne skončil pracovný pomer u žalobcu s odôvodnením, že žalobca
ho nepreradil na inú prácu do 15 dní po tom, čo mu zaslal lekárske potvrdenie. Žalobca však preradil

žalovaného na inú prácu ešte vo februári 2011, keď žalovaný zaslal žalobcovi lekárske potvrdenie. K
preradeniu došlo na základe ústnej dohody o preradení, ktorú žalovaný mal prísť podpísať dňa 18. 2.
2011. V čase preradenia na inú prácu štatutárnym zástupcom bola p. Š. O.. V tom čase žalovaný bol
práceneschopný, pričom o toto preradenie v čase PN žiadal sám žalovaný a to listom jeho právneho
zástupcu JUDr. Gdovina. Tento list však neobsahoval žiaden lekársky posudok ani správu, preto na

základe výzvy žalobcu, žalovaný mu zaslal lekársku správu MUDr. K., na základe ktorej žalobca ponúkol
žalovanému celkovo 5 pracovných pozícií, kde by žalovaný neprichádzal do styku so škodlivými látkami,
o ktorých tvrdil, že mu spôsobujú zdravotné problémy. Jednou z týchto pozícii bol skladník v sklade
hotových výrobkov, kde by žalovaný s chemickými látkami do styku neprichádzal. Ďalšou ponúknutou
pozíciou bolo miesto informátora, ktorá by bola mimo dohodnutého druhu práce žalovaného v pracovnej

zmluve. Žalobca má za to, že žalovaný sa ústne dohodol na preradení a to dňa 17. 2. 2011 a dňa 18. 2.
2011 mal prísť podpísať dohodu o preradení, avšak už nenastúpil. Tieto úlohy predtým plnila súkromná
bezpečnostná služba. V dôsledku krízy však bola zmluva vypovedaná a predstavenstvo rozhodlo, že
zriadi na vrátnici funkciu informátora, ktorý by tam bol od 6.00 hod. rána do 18.00 hod. večera s tým, že
od 18.00 hod. večer do 6.00 hod. ráno je areál strážený súkromnou bezpečnostnou službou. Pracovník

informátor nie je strážnikom, pretože nemá zbraň ani žiadne oprávnenia na stráženie areálu a prípadné
vyvodzovanie dôsledkov voči narušiteľom. Táto pozícia nebola trvalo obsadená jedným pracovníkom,
pretože predstavenstvo rozhodlo, že sa tam budú striedať členovia družstva, resp. zamestnanci družstva
a tak tomu je aj doteraz. Úlohou informátora je prevziať prevádzku podpisom na listine, zapisovať
evidenčné čísla prichádzajúcich a odchádzajúcich motorových vozidiel, ale nekontrolovať ich. Ďalej

kontrolovať doklady pri autách s neznámym vodičom, zapisovať meno a názov firmy pri fyzických
osobách, ktoré vstupujú do areálu, obchádzať areál a kontrolovať visiace zámky. Počas popoludňajšej
zmeny tiež kontroluje, koľko zamestnancov fyzicky prišlo na túto zmenu. Informátor teda neprichádza
do styku so škodlivými ani chemickými látkami a na túto pozíciu sa nevyžaduje ani žiadne špeciálne či
vyššie vzdelanie. Ponúkaná dohoda o zmene pracovnej pozície zo dňa 14. 2. 2011 neobsahovala zmenu

pracovnej doby, len zmenu pracovného zaradenia žalovaného, ale žalobca je si vedomý, že žalovaný
by na tejto pozícii nemohol pracovať 5 dní v týždni od 6.00 hod. do 18.00 hod.. Uvažovalo sa o nejakej
zmennejprevádzkenatejtopozícii,čobybolodoriešenépotom,akožalovanýbynatotomiestonastúpil.
Ďalej zástupca žalobcu uviedol, že následne v júli 2011 žalovaný zaslal žalobcovi lekársku správu
bez akéhokoľvek sprievodného listu a teda žalobca nemal odkiaľ vedieť, že toto žalovaný považuje za

také lekárske potvrdenie, na základe ktorého by mal byť preradený na inú prácu. Nešlo o rozhodnutiekomisie o tom, že u žalovaného bola zistená choroba z povolania, pretože tam chýbali formálno-právne
náležitosti. Až následne ďalším listom žalovaný oznámil žalobcovi, že lekárska správa, resp. potvrdenie,
ktoré zaslal, by malo slúžiť na preradenie na inú prácu. Tento list bol žalobcovi doručený 6 dní predtým,

než žalovaný jednostranne ukončil pracovný pomer. Žalobca má teda za to, že žalovaný nevyčkal na
skončenie 15dňovej lehoty. Žalovanému zaslal list, že neakceptuje jeho okamžité skončenie pracovného
pomeru a druhý list, ktorým žalovaného vyzval na nástup do práce. Prvý list žalovanému doručený bol,
druhý nebol, lebo žalovaný bol na kúpeľnej liečbe. Avšak žalovaný vedel o tom, že žalobca neakceptuje
jeho skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením. Po vykonanom dokazovaní žalobca žiadal

žalobe vyhovieť a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že u žalobcu pracoval asi 7 rokov, najprv ako majster, potom ako
zoraďovač. Na pozícii zoraďovača nastavoval rôzne stroje, pri ktorých sa používali aj chemické látky ako
perchol, trichlór a oleje. Žalovaný si vo februári 2010 vytkol nohu, preto bol práceneschopný. Mal však
aj kožné problémy a chcel v zamestnaní docieliť preradenie na inú prácu. Preto oslovil advokáta JUDr.
Gdovina, ktorý listom žiadal žalobcu o preradenie na inú prácu. Žalobca odpovedal tak, že je potrebné

predložiť lekárske správy. Preto žalovaný zaslal žalobcovi lekárske správy, ktoré mal k dispozícii a
to od MUDr. E., obvodného ošetrujúceho lekára, ktorý neodporučil, aby žalovaný naďalej vykonával
prácu zoraďovača, lebo pri nej prichádzal do kontaktu so škodlivými látkami. To mu spôsobilo zdravotné
problémy - objavil sa kožný ekzém na rukách, v očiach a v ušiach. Taktiež zaslal žalobcovi aj správu od
MUDr. K., obvodnej kožnej lekárky. Následne dňa 17. 2. 2011 sa žalovaný dostavil na ústne jednanie k

žalobcovi a to k podpredsedníčke družstva p. O.. Tu mu bolo ponúknutých niekoľko pracovných pozícií
za účelom preradenia na inú prácu, z ktorých však podľa úsudku žalovaného, ani jedna nebola pre
neho vhodná. Žalovaný pracoval u žalobcu 6 rokov a teda každú z týchto pozícii posúdiť vedel. Išlo
napr. o prácu na vysokozdvižnom vozíku, na ktorom žalovaný nemal oprávnenie jazdiť. Ďalej išlo o
preradenienamontáž,kdebyvšakžalovanýznovaprichádzaldokontaktusoškodlivýmilátkami.Ponuka

sa ďalej týkala skladníka chemických látok, čo žalovaný tiež odmietol. Taktiež mu bola ponúknutá pozícia
informátora, s čím by žalovaný aj súhlasil. Podľa žalovaného, však v skutočnosti pozícia informátora,
by bola pozíciou strážnika, ktorý tiež by musel chodiť do výroby, kde by kontroloval prevádzku a teda
opäť by sa stretával aj so škodlivými látkami. Preto k dohode nedošlo. Po tomto ústnom jednaní šli
za personalistkou p. W., kde o preradení nejednali. Následne p. O. poslala žalovaného za p. M., za

ktorým žalovaný šiel až na druhý deň 18. 2. 2011. P. M. žalovanému opäť ponúkol tie isté pracovné
pozície. Jediná akceptovateľná pozícia pre žalovaného bola informátor, na ktorej sa s p. M. dohodli,
pretože žalovaný to pochopil tak, že išlo by o prácu informátora na vrátnici. Potom u personalistky p.
W. sa dozvedel, že išlo by o pozíciu strážnik - informátor. Žalovaný uviedol, že ako strážnik by musel
kontrolovať autá a dostávať sa do kontaktu so škodlivými látkami. Preto túto pozíciu odmietol. V čase

ústneho jednania so žalobcom, žalovaný nastúpil na PN. Vtedy mu žalobca zaslal list o tom, že ho
preraďuje na prácu informátora. Na tento list neodpovedal, pretože si myslel, že počas PN ho nemôžu
preradiť na inú prácu. Naďalej bol na PN, začal chodiť aj do Košíc na Ústav pracovného lekárstva, kde
bol liečený a kde v júni 2011 ho uznali, že trpí chorobou z povolania. Tieto doklady zaslal žalobcovi a
sám žiadal o preradenie na inú prácu, aj keď bol na PN. V tom čase sa kontaktoval s advokátkou JUDr.

Vasiľovouatedamázato,žetátododržalazákonnýpostup.Nažiadosťžalovanéhoopreradeniežalobca
nereagoval a preto s advokátkou najprv vypracovali výpoveď podľa §63 ods. 1 Zákonníka práce a po
ďalšom období vypracovali s advokátkou oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa
§69 Zákonníka práce. Žalovaný má záujem na tom, aby jeho pracovný pomer bol ukončený okamžitým
skončením pracovného pomeru pre nepreradenie na inú vhodnú prácu, lebo sa preukázalo, že má

chorobu z povolania. Doteraz sa lieči, neustále berie lieky, používa mastičky, bola mu priznaná choroba
z povolania, bolo mu priznaných 100 bodov bolestného a bola mu znížená pracovná schopnosť o 50%.
Práceneschopnosť ukončil dňa 8. 8. 2011 po tom, čo žalobcovi doručil okamžité skončenie pracovného
pomeru. Dňa 9. 8. 2011 sa prihlásil na úrade práce ako nezamestnaný, kde je evidovaný odvtedy, pričom
nepoberá žiadne dávky, keďže žalobca mu nechce vystaviť potvrdenie o jeho priemernom zárobku.

Žalovaný po nahliadnutí do pripravenej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14. 2. 2011, ktorá
ním nie je podpísaná a podľa ktorej žalovaný by vykonával pozíciu informátora pri vchode do areálu
zamestnávateľa (na vrátnici), uviedol, že túto dohodu nevidel. Ale toto je pozícia, o ktorej žalovaný
spočiatku uvažoval, pretože práca informátora pri vchode do areálu, len na vrátnici, by mu vyhovovala.
V tom čase ale žalovaný bol PN a dostal od žalobcu len výzvu, aby prišiel túto dohodu podpísať. Túto

podpísať však neprišiel.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s
poukazomnasvojepísomnévyjadrenia.Uviedla,ževofebruári2011žalovanýdoručilžalobcovilekárske
potvrdenie MUDr. K., podľa ktorého nemohol vykonávať doterajšiu prácu pre chorobu z povolania.

Žalovaný má za to, že na základe tejto správy mohlo dôjsť k preradeniu len s jeho súhlasom a po
dohode podľa §54 Zákonníka práce, ku ktorej však, podľa žalovaného, nedošlo. Podľa tohto lekárskeho
potvrdenia nevznikla žalobcovi povinnosť preradiť žalovaného na inú vhodnú prácu podľa ustanovenia
§55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Súčasne v čase od 18. 2. 2011 do 7. 8. 2011 žalovaný bol
práceneschopný, nevykonával prácu a teda nebol ani dôvod na jeho preradenie na inú prácu. Následne

doporučenou zásielkou žalovaný zaslal žalobcovi dňa 13. 7. 2011 hlásenie choroby z povolania, po
doručení ktorého žalovanému začala plynúť 15dňová lehota, v rámci ktorej mal žalovaného preradiť
na inú prácu podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce a nemal čakať na nejaký ďalší list. V
tejto lehote žalobca mohol a mal so žalovaným prerokovať dôvod preradenia na inú prácu a dobu,
počas ktorej preradenie má trvať. V zákonnej lehote žalobca žalovaného na inú prácu nepreradil, preto
žalovaný listom z 5. 8. 2011, doručeným žalobcovi dňa 8. 8. 2011, okamžite s ním skončil pracovný

pomer pre nepreradenie na inú prácu. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že žalobca
nedoručil žalovanému nesúhlas s jeho okamžitým skončením pracovného pomeru, resp. bol mu síce
zaslaný poštou list, ale žalovaný sa v tom čase nachádzal na kúpeľnej liečbe. Ďalej poukázala na to,
že podľa listinných dôkazov sám žalobca odhlásil žalovaného zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
Sociálnej poisťovne, pretože došlo k skončeniu pracovného pomeru. Na základe týchto skutočností

právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Štatutárna zástupkyňa žalobcu p. Š. O. na pojednávaní vypovedala ako svedkyňa. Uviedla, že vzhľadom
na odstup času si nepamätá všetky detaily. Po nástupe na svoju pozíciu v r. 2009 v dôsledku krízy,
niekoľko zamestnancov, medzi nimi aj žalovaný, malo byť prepustených. Žalovanému však ponúkli
pozíciu zoraďovača, ktorú prijal a tak uzatvorili dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Túto prácu vykonával

cca 3mesiace, keď sa mu niekedy začiatkom roka 2011 stal domáci pracovný úraz, preto zostal
práceneschopný. V čase práceneschopnosti žalovaného, Regionálny úrad verejného zdravotníctva
ohlásil žalobcovi, že chce vykonať šetrenie v ich firme pre podozrenie zo vzniku choroby z povolania. Až
pri tomto šetrení sa dozvedeli vo firme, o ktorého zamestnanca išlo. Niekedy vo februári 2011, žalovaný
prišiel za svedkyňou a oznámil jej, že má papiere o tom, že mu hrozí choroba z povolania a preto má

byť preradený na inú prácu. Svedkyňa mu ponúkla asi 5 pracovných pozícií, z ktorých si mohol vybrať
tú, ktorá mu bude najviac vyhovovať. Žalovaný sa vyjadril, že papiere o chorobe z povolania bude mať
až niekedy v máji. V tom čase žalovaný nepoberal žiadne dávky, preto sa rozprávali o tom, že by mal
nastúpiť do práce, aby mal aspoň nejaký príjem a po predložení papierov o chorobe z povolania, sa bude
môcť rozhodnúť, či zostane na pozícii, na ktorú bude preradený, či táto pozícia mu bude vyhovovať alebo

sa rozhodne odísť. Žalovaný si vybral z ponúknutých pozícií prácu informátora, čo svedkyňa akceptovala
aposlalahozap.M.,ktorýmumalpodaťbližšieinformácie.Dohodaopreradenínainúprácužalovaného
podpísaná však nebola, pretože aj keď bola táto písomne pripravená, žalovaný nenastúpil do práce
a to aj napriek výzvam žalobcu. Napokon žalobca ho písomne preradil listom a k tomuto preradeniu
došlo dňa 22. 2. 2011. Celá ďalšia komunikácia so žalovaným bola len písomná. Svedkyňa záverom

uviedla, že z ich strany nebol žiaden záujem žalovaného poškodiť. Naopak, snažili sa mu vyjsť v ústrety.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného neakceptovali, pretože žalovaný tam
udával dôvod, ktorý žalobca nepovažuje za správny. Žalovaného ani neodhlásili zo Sociálnej poisťovne,
zákonné odvody však za neho neplatia, pretože žalovaný bol dlhodobo práceneschopný.

Svedok M. M. na pojednávaní uviedol, že u žalobcu pracuje na pozícii vedúceho výroby. V čase

hospodárskej krízy v r. 2008 alebo 2009, v rámci redukovania stavov zamestnancov, mal byť prepustený
aj žalovaný, keďže jeho pracovná pozícia sa rušila. Žalobca ho ale prepustiť nechcel a tak žalovaný
prešiel do funkcie zoraďovač - vedúci zmeny, poverený vedením zmeny a pracoval na obrobni. Tu
pracoval len krátko, lebo pre domáci úraz bol dlho práceneschopným. Svedok uviedol, že po skončení
PN, niekedy vo februári 2011, žalovaný prišiel do firmy s dokladmi, že je tu podozrenie, že trpí chorobou

z povolania. Sám prišiel do kancelárie svedka s tým, že sa dohodol s p. O.C. a že bude robiť informátora.
Preto prišiel po konkrétnejšie informácie a ich rozhovor sa týkal dňa nástupu do práce, pracovnej náplne
a pod. Proti pracovnej náplni žalovaný nič nenamietal len sa vyšiel poradiť vonku s manželkou na päť
minút, po ktorých sa vrátil a súhlasil, že na túto prácu nastúpil. Rozprávali sa tiež o tom, že v tom čase
boli rozdelené 12hodinové služby, na čo svedok reagoval, že nie je problém to zmeniť na 8hodinovéslužby. Presný dátum, kedy prebehol tento rozhovor, si svedok nepamätal, ale malo to byť niekedy vo
štvrtok v bežnom kalendárnom týždni s tým, že žalovaný mal do práce nastúpiť od pondelka a na tom
sa aj rozišli. Svedok bol presvedčený o tom, že žalovaný do práce nastúpi a že je to pre neho výhodné,

pretože sedel by na vrátnici a dostal by mzdu ako v dielni, bez krátenia. Preto svedka prekvapilo, že
v pondelok ráno žalovaný nenastúpil a dozvedel sa, že poslal nový doklad o práceneschopnosti od
pondelka. Pre vysvetlenie svedok uviedol, že v rámci šetrenia finančných prostriedkov, žalobca zrušil
zmluvu so strážnou službou, ktorá predtým strážila objekt žalobcu a nechal túto strážnu službu len
na noc. Od 6.00 - 18.00 hod. cez deň čiastočne niektoré funkcie strážnej služby prevzali zamestnanci

žalobcu, ktorí pracovali ako THP pracovníci. Žalovaného so stredoškolským vzdelaním chceli zaradiť
medzi tých THP pracovníkov, ktorí vykonávali pozíciu informátora. Jeho úlohou by bolo na vrátnici pri
vchode do areálu zaznamenávať kto prišiel do areálu, za kým ide, zavolať príslušného pracovníka a
pod.. Ďalej mal zapisovať ŠPZ prichádzajúcich a odchádzajúcich motorových vozidiel s tým, že obsah
nákladu kontrolovať nemusí. Pri obchôdzke po areáli by žalovaný neprišiel do styku so škodlivými
látkami, pretože do dielne by nevstupoval, len by kontroloval, či sú budovy zamknuté. V súčasnosti sa na

tejto pozícii striedajú THP pracovníci v 12hodinových zmenách a to každý dvakrát do mesiaca. Za prácu
za 2krát 4hodiny v mesiaci naviac, dostávajú deň náhradného voľna. Vo vnútropodnikovom predpise
nie je nikde upravený týždenný pracovný čas informátora, pretože na uvedenom mieste nikto nepracuje
celý týždeň, ale striedajú sa tam viacerí zamestnanci. Ak by však na túto pozíciu nastúpil žalovaný,
nepracoval by všetky dni v mesiaci a každý deň 12 hodín, ale robil by len toľko hodín, koľko mu prislúcha.

Vo zvyšnom čase, keď by mal náhradné voľno alebo iné voľno a striedali by ho tí istí pracovníci, ktorí
sa tam striedajú teraz.

Súd vypočul aj svedkyňu Q. W., ktorá pracuje vo firme žalobcu ako asistentka, osobne vedie personálnu
agendu, robí prihlášky a odhlášky zamestnancov v poisťovniach. Žalovaného pozná osobne a viackrát
sa s ním rozprávala súkromne aj pracovne. Jeden z tých rozhovorov, ktorý svedkyňa považovala

za súkromný, pretože bol v zriadenej fajčiarni pri fajčení, sa týkal preradenia žalovaného. Svedkyňa
pri tomto rozhovore žalovanému dohovárala, aby prijal ponúkanú pozíciu, t.j. vrátnika, ktorú však
svedkyňa vtedy zle pomenovala, pretože v skutočnosti by išlo o pozíciu informátora. Vtedy mu svedkyňa
zdôrazňovala, že podpredsedníčka družstva mu vychádza v ústrety, dáva mu prácu v čistom a teplom,
pri ktorej nebude mať krátený plat a že by to mal zobrať. Ďalší rozhovor medzi žalovaným a svedkyňou

sa uskutočnil niekedy v auguste, ktorý svedkyňa tiež považovala za súkromný. Vtedy žalovaný prišiel
k svedkyni na sekretariát, pričom držal v ruke výpoveď. Pri rozhovore uviedol, že má 5ponúk mimo
firmy žalobcu a musí si len vybrať, pretože všetky sú pre neho vhodné. Následne pri tomto rozhovore
však žalovaný si chcel ešte výpoveď rozmyslieť, preto skartovali papier s výpoveďou, kde už bola
pečiatka žalobcu. Preto k výpovedi zo strany žalovaného vtedy nedošlo. Svedkyňa uviedla, že v

rámci zamestnania, žalovanému písala list, ktorým mu boli ponúknuté pracovné ponuky zo strany
podpredsedníčky družstva. Tiež vyhotovovala list na základe pokynu podpredsedníčky družstva p. O.
o preradení na prácu informátora. Tento list svedkyňa pri rozhovore so žalovaným ešte vyhotovený
nemala, ale žalovaný jej sľúbil, že ho príde podpísať v pondelok, kedy už mal nastúpiť do práce. V
pondelok však už nenastúpil a teda tento list nepodpísal. Žalovaného zo zdravotnej poisťovne a sociálnej

poisťovne svedkyňa neodhlásila, pretože je stále zamestnancom žalobcu. Dochádzka žalovaného je
v súdnom spore.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

Podľa ustanovenia §54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy,
ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu

pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa ustanovenia §55 ods. 1 Zákonníka práce, vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste,
ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch
ustanovených v odsekoch 2 a 4.

Podľa ustanovenia §55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť

zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudkudlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre
chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa ustanovenia §55 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku
2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v
týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

Podľa ustanovenia §69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho
zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho

vhodnú prácu.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol pracovnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2008
uzatvorený pracovnoprávny vzťah, pričom na základe dodatku k tejto pracovnej zmluve, žalovaný bol
pracoval na pozícii zoraďovač - obrobňa, poverený vedením zmeny.

Taktiež súd mal za preukázané, že žalovaný bol práceneschopným od 11. 2. 2010 do 10. 2. 2011 a od

18. 2. 2011 do 7. 8. 2011.

Po skončení prvej práceneschopnosti, sa žalovaný domáhal preradenia na inú prácu z dôvodu, že
trpí chorobou z povolania. Vykonanými výsluchmi bolo preukázané, že za týmto účelom došlo dňa 17.
2. 2011 k jednaniu medzi ním a štatutárnou zástupkyňou žalobcu p. Š. O.. Žalovaný ako aj vypočutí
svedkovia potvrdili, že mu boli ponúknuté pozície, z ktorých si mohol žalovaný vybrať, pričom prejavil

záujem o pozíciu informátora na vrátnici.

Na druhý deň sa žalovaný dostavil k svedkovi M. M., pričom tak svedok, ako aj žalovaný vypovedali
zhodne pred súdom, že žalovaný prejavil záujem o pracovnú pozíciu informátora pri vchode do areálu
zamestnávateľa (na vrátnici). Na tejto pozícii sa aj dohodli a rozišli sa s tým, že v pondelok na túto pozíciu
žalovaný nastúpi. V tento deň nástupu do práce zároveň žalovaný mal podpísať aj dohodu o preradení

na túto pracovnú pozíciu, čo potvrdila aj svedkyňa Q. W..

Súd má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k ústnej dohode o preradení žalovaného na pracovnú
pozíciu informátora pri vchode do areálu zamestnávateľa (na vrátnici), čo súd má za preukázané nielen
z vykonaných výsluchov svedkov, ale aj z výpovede samotného žalovaného.

Vychádzajúc zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov, v priebehu trvania pracovného pomeru

sa účastníci tohto pracovnoprávneho pomeru, môžu kedykoľvek dohodnúť na zmene pracovného
pomeru a to v danom prípade aj bez preukázania choroby z povolania u žalovaného. Ustanovenie §54
Zákonníka práce, zakotvuje písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, avšak nedodržanie tejto písomnej
formy, sa nespája so sankciou neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy. Túto zmenu pracovnej zmluvy
možno dohodnúť aj konkludentne alebo ústne, čo sa stalo v danej veci. V zákone je zakotvená len

povinnosť zamestnávateľa, písomne vyhotoviť zmenu pracovnej zmluvy, čo možno vymáhať aj žalobou
na súde.

V danom prípade sa aj stalo, že žalobca ako zamestnávateľ, vyhotovil - pripravil písomne dohodu o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14. 2. 2011, kde ako dohodnutá pracovná pozícia žalovaného bola
informátor pri vchode do areálu zamestnávateľa (na vrátnici). Žalovaný túto dohodu mal podpísať

pri nástupe do práce, k čomu nedošlo, keďže sa stal práceneschopným. Súčasne žalobca zaslal
žalovanému poštou list zo dňa 22. 2. 2011 o preradení na prácu informátora pri vchode do areálu
zamestnávateľa (na vrátnici), ktorý bol žalovanému doručený dňa 1. 3. 2011 a na ktorý žalovaný
nereagoval a nedomáhal sa neplatnosti tohto preradenia.Na pojednávaní po nahliadnutí do dohody zo dňa 14. 2. 2011 sa žalovaný vyjadril, že toto je pozícia,
ktorú chcel vykonávať. Sám uviedol, že túto dohodu nikdy predtým nevidel a nepodpísal ju, pretože
od 18. 2. 2012 bol práceneschopným. Napriek tejto skutočnosti súd má za preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k ústnej dohode o zmene pracovnej zmluvy preradením žalovaného na pozíciu
informátora pri vchode do areálu zamestnávateľa (na vrátnici), pričom na túto pozíciu mal nastúpiť po
ukončení práceneschopnosti, k čomu však nedošlo.

Následne počas práceneschopnosti došlo k písomnej korešpondencii medzi účastníkmi konania, kde
žalovaný namietal, že ponúknuté pozície, nie sú pre neho vhodné. Poukazoval na to, že po rozhovore so
svedkyňou p. W. sa dozvedel, že pri pozícii informátora by vlastne vykonával pozíciu strážnika a vrátnika.

Súd má však preukázané, že žalovaný so svedkyňou p. W. mal len súkromný rozhovor. To vyplýva aj
z toho, že v čase jednania so žalovaným vo februári 2011, štatutárnym zástupcom žalobcu, bola p. Š.
O. a teda len ona bola oprávnená dohodnúť so žalovaným zmenu pracovnej pozície. Preto rozhovor
žalovaného a svedkyne W. aj súd považoval len za súkromný a je len na zodpovednosti žalovaného,
že ho vyhodnotil ako pre neho dôležitý.

Počas svojej práceneschopnosti žalovaný doručil žalobcovi lekárske správy a to jeho ošetrujúceho
lekára MUDr. E. a kožnej lekárky MUDr. N. K., ktorí nedoporučovali žalovanému naďalej vykonávať
prácu zoraďovača bez ďalšieho zhoršenia zdravotného stavu. Podľa názoru súdu, tieto lekárske správy,
nevykazujú znaky lekárskeho posudku, preto na základe týchto lekárskych správ žalobcovi nevznikla
povinnosť preradiť žalovaného na pre neho vhodnú prácu v súlade s ustanovením §55 ods. 2 písm. a)

Zákonníka práce.

Takýmto lekárskym posudkom môže byť len taký posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten,
že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia a takýto stav musí posudok
deklarovať. Pre naplnenie tohto dôvodu zlučovacieho prejavu zamestnanca sa vyžaduje lekárskym
posudkom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia

zdravia, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa povinnosť
preradiť ho na inú pre neho vhodnú prácu do 15 dní od predloženia posudku alebo aby bol pracovný
pomer okamžite skončený.

Uvedené lekárske správy MUDr. E. a MUDr. K., podľa názoru súdu, žalobca v čase predloženia
vyhodnotil správne. To vyplynulo aj z výsluchu svedkyne p. O., ktorá mala záujem sa dohodnúť so

žalovaným na zmene pracovného pomeru a ponúkla mu viaceré pracovné pozície, z ktorých žalovaný
si mohol vybrať, nastúpiť na vybranú pracovnú pozíciu a po doložení lekárskeho posudku so zákonom
vyžadujúcimi náležitosťami, sa mohol rozhodnúť, či táto vybraná pracovná pozícia mu bude vyhovovať
alebo sa rozhodne odísť.

Lekárskym posudkom, ktorý podľa názoru súdu, spĺňal zákonom požadované náležitosti pre preradenie

zamestnanca, bolo až Hlásenie choroby z povolania, určené zamestnávateľovi, vystavené v júni 2011,
podpísané JUDr. M. Y., Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, z ktorého vyplýva, že žalovaný
trpí profesionálnou dermatózou z ropných výrobkov. Až na základe tohto hlásenia žalobcovi vznikla
povinnosť postupovať podľa ustanovenia §55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Ako však bolo vyššie uvedené, t.j. že súd má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu

ústnej dohody o zmene pracovnej zmluvy preradením žalovaného na pozíciu informátora pri vchode do
areálu zamestnávateľa (na vrátnici), na ktorú mal žalovaný nastúpiť po ukončení práceneschopnosti.
Preto súd vykonal dokazovanie, či táto dohodnutá pozícia je vhodná pre žalovaného, t.j. či by na tejto
pozícii prichádzal do styku s ropnými výrobkami.

Výsledkom tohto dokazovania bolo to, že na pozícii informátora pri vchode do areálu zamestnávateľa

(na vrátnici), pridelený zamestnanec eviduje prichádzajúce a odchádzajúce autá a fyzické osoby, vedieodchody a príchody zamestnancov počas pracovnej doby a vykonáva obhliadku závodu. Pracovná doba
žalovaného by bola upravená tak, aby neprekročila medzi účastníkmi konania dohodnutý pracovný čas.

Súd má za to, že pri uvedenej pracovnej náplni by žalovaný do styku s ropnými výrobkami neprichádzal

a teda žalobcovi nevznikla povinnosť po doručení lekárskeho posudku v júni 2011, preradiť žalovaného
na inú prácu v súlade s ustanovením §55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, prípadne vykonávať iné
kroky v súlade s platnými právnymi predpismi.

Preto ani ďalší postup žalovaného, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia §69
ods. 1 písm. a) Zákonníka, nebolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Preto súd určil, že toto
okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané listom žalovaného zo dňa 5. 8. 2011, je neplatné.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §150
O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný a preto by mu patrila náhrada trov konania. Súd však prihliadol
na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré u neho sú spôsobené nepriaznivou
sociálnou a majetkovou situáciou. Bola mu diagnostikovaná choroba z povolania a priznaná miera
poklesu pracovnej schopnosti 50%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, bola žalovanému priznaná

úrazová renta od 10. 2. 2011 do 28. 2. 2011 vo výške 149,50 eur a od 1. 3. 2011 vo výške 220,30
eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na to, že žalobca v tomto konaní
bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a teda v súvislosti so súdnym poplatkom, mu trovy
konania nevznikli. Ďalšie trovy, ktoré mu vznikli, boli len so zabezpečením účasti jeho zamestnanca na
pojednávaní. Súd má za to, že nezaplatenie týchto trov zo strany žalovaného, nie je pre žalobcu ujmou,

ktorá by na neho mala zvlášť nepriaznivé následky. Preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).