Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6C/200/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223744
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210223744.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: T. G. E. A. R., D. U.Á.. Č.. X, R., B.: XXX XXX
proti odporcovi: Slovenská A. - O. Ú.A. R., E. Z..Č.. X, R., IČO: XX XXX XXX O. Z. H. D. L. U. dňa
26.4.2012 takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že vlastníkom pozemkov evidovaných ako parcely registra V. H. L..Ú.. U.:
parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX G.X

parc. č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/X - záhrady o výmere XXX G.X
parc. č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X

parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere X G.X

parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X G.X
parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X

parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X

parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G.X
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X G.X
zapísaných na LV č. XXX je T. G. E. R., so sídlom na D. U. č. X H. R., IČO:XXX XXX.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške XX,XX Eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa26.10.2010,supresnenímoznačeniaodporcu
zo dňa 19.9.2011, domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, pozemkom, evidovaným ako

parcely registra C v katastrálnom území Nivy zapísaných na liste vlastníctva č. XXX špecifikovaných
vo výroku tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Predmetné pozemky boli vytvorené
geometrickým plánom č. XXXX/XX úradne overeným dňa 15.6.2009 odčlenením z pozemkovoknižnej
parcely č. XXXXX/X - roľa o výmere XXXX G. zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX, L..Ú.. R.
pre vlastníka: Č. Š.Á. - O. U. H. R. U.. Navrhovateľ nadobudol ex lege k 1. máju 1991 vlastníctvo tohto
majetku obce na základe teritoriálneho princípu podľa § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. V § 14 zák.č.

138/1991 Zb. je stanovená povinnosť spisovať o prechádzajúcom majetku písomné protokoly, ktoré
však na prechod vlastníctva nemajú žiaden vplyv, nakoľko nadobúdacím protokolom je samotný zákon.
Vzhľadom na skutočnosť, že majetok bývalého štátu prešiel do vlastníctva obce v neusporiadanom
stave, absentovala evidencia, listiny, zoznamy majetku, nebolo možné uvedené protokoly spísať. Obce
po dôkladnom zisťovaní a pátraní v archívoch dousporiadavajú uvedené zápisy. V súčasnosti neexistuje

subjekt, ktorý by na seba prebral povinnosti bývalého štátu a potrebné protokoly spísal. Skutočnosť, že
bývaléštátneorgánynedôslednesplnilisvojupovinnosťmajetokriadnezaevidovaťapotomprotokolárne
odovzdať v zmysle zák.č. 138/1991 Zb. nemôže ísť o škodu obciam, v tomto prípade hlavnému mestu,
ktorému vzniklo riadne vlastnícke právo k predmetu sporu. Spracovateľ registrácie obnovenej evidencie
pozemkov si pred odovzdaním návrhu správe katastra všimol zmeny v katastrálnom portáli, ktorých

predmetom bol zápis vyššie uvedených pozemkov na LV č. XXX ako vlastníctvo Slovenskej republiky
v správe O. Ú. R. a upozornil na ne navrhovateľa s odporúčaním, aby sa svojho vlastníckeho práva
domáhal súdnou cestou.

Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že ako titul nadobudnutia predmetných pozemkov bola Správe katastra

predložená nulitná listina, ktorá nemá právnu silu vyvolávať žiadne právne
účinky a nemôže byť listinou spôsobilou privodiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva a síce
Deklarácia dočasného správcu nehnuteľného majetku štátu Č..O. - F. zo dňa 2.6.2010. V návrhu
navrhovateľ poukázal na ust. § 5 zák.č. 278/1993 Zb. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 26.12.2002 sp.zn. 7 Sž 48/02 týkajúce sa vykonania zápisu záznamom podľa § 34 a

nasl. zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ktorý má evidenčný charakter a súčasne nemá
vplyv na vznik, zmenu a zánik práva k nehnuteľnosti. Týmto rozsudkom súd vyslovil nezákonnosť
konania Okresného úradu v Bratislave, ktorý ako orgán štátnej správy vydával osvedčenia o vzniku
vlastníckeho práva štátu - v správe okresného úradu. V odôvodnení Najvyšší súd SR konštatoval. Že
zákonodarca priamo určil, že na vykonanie záznamu je spôsobilé iba osvedčenie vydané notárom,

za podmienok určených zákonom, čo súčasne znamená, že iný orgán nemá právo vydať osvedčenie
o vlastníctve, a ak tak urobí, aj keď ide o orgán výkonnej moci, prekročí rámec zákona a rozsah
svojho oprávnenia a vydanie osvedčenia štátnym úradom teda nie je listinou spôsobilou na vykonanie
záznamu. Obvodný úrad Bratislava I listinu v tomto prípade nenazval osvedčenie, ale deklarácia, ide
však svojim obsahom o totožnú listinu. Navrhovateľ uviedol, že základným predpokladom, aby sa

Obvodný úrad v Bratislave mohol ujať držby /nie deklarovať vlastníctvo/ je, že musí ísť o vlastníctvo
štátu. Preukázanie prechodu vlastníckeho práva na štát je pritom conditio sine qua non. Tento prechod
by mal byť preukázaný objektívne, nie jednostranným vyhlásením údajného vlastníka, ktoré ide nad
rámce zákona, nad rámec jeho oprávnení a ktorý navyše bez akejkoľvek zákonnej kompetencie vyhlási,
že neboli splnené podmienky prechodu vlastníckeho práva na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.,

pričom zákon mu takéto právomoci nepriznáva. Toto konanie malo za následok nezákonné vyvlastnenie,
keď hlavné mesto bolo pozbavené majetku, ktorý mu zákonom pripadol ešte v roku 1991. Obvodný úrad
ako štátny orgán konajúci v mene štátu nemá spôsobilosť rozhodovať, ktorý majetok prešiel, a ktorý
neprešiel na obce. Účelom zákona č. 138/1991 Zb. bolo docieliť prechod majetku štátu do vlastníctva
obcí, a odporca svojim konaním tento cieľ marí.

Navrhovateľ ďalej uviedol v návrhu, že vlastnícke právo odporcu nebolo dané a príslušná správa
katastra pochybila, keď zapísala nulitný právny akt, ktorý ani teoreticky nemohol vyvolať žiadne právne
účinky. Jednak nejde o majetok stratený, o majetok získaný titulom bezdôvodného obohatenia na úkor
neznámej osoby, o dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, o predmet, ktorého úschova prepadla

v prospech štátu, ani o prechod v zmysle trestného zákona, nejde o majetok, u ktorého možno určiťprávnehonástupcupôvodnéhosprávcu,neprešieldomajetkuštátunazákladededenia,darovaniaalebo
zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, ako to požaduje
zákon a jednak nesprávne aplikovala ust. § 5 zákona, ktorý dáva obvodným úradom právomoc dočasne

majetok štátu spravovať, nie vydávať osvedčenia o vlastníckom práve, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako verejné listiny spôsobilé na vykonanie záznamu v zmysle § 34 katastrálneho zákona. Deklaráciu,
vydávanú Obvodným úradom v Bratislave, nemožno pod toto zákonné ustanovenie subsumovať a
správa katastra napadnutým záznamom bezdôvodne rozšírila hypotézu právnej normy taxatívneho
charakteru. Obvodný úrad Bratislava vydáva listiny, ktoré nemajú oporu v zákone a prekračuje tak

svoje oprávnenia a tým neoprávnene a najmä nezákonne zasiahol do zákonmi a ústavou chránených
práv a záujmov navrhovateľa. Žiaden zákon obvodný úrad neoprávňuje vydávať deklarácie o vzniku
vlastníckeho práva štátu ani deklarovať, že neboli splnené podmienky prechodu majetku štátu na obce
v zmysle zák.č. 138/1991 Zb.. Táto skutočnosť bola Obvodnému úradu dobre známa, lebo rovnakým
spôsobom už v minulosti pod hlavičkou jeho právneho predchodcu sa snažil usporiadať majetok v
prospech štátu.

Naliehavý právny záujem je daným, nakoľko je tu odporcom popieraná existencia vlastníckeho práva
hlavného mesta, vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je sporný, v tomto prípade ide o ohrozenie
práva, ktoré nie je možné odstrániť inak, než určovacím výrokom súdu a jestvuje potreba odstránenia
takejto neistoty. Bez určenia vlastníckeho práva navrhovateľa by bolo ohrozené jeho právo a bez

takéhoto určenia by sa jeho postavenie stalo právne neistým. Navrhovateľ nevie dosiahnuť zápis
vlastníckeho práva vo svoj prospech inak ako výrokom súdu.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nepreukázal, že by bez určenia vlastníckeho práva

bolo právne postavenie navrhovateľa ohrozené, alebo by sa bez toho určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je pritom nevyhnutným a neopomenuteľným
predpokladom, ktorý musí navrhovateľ osvedčiť, aby bolo vôbec možné návrh ako taký meritórne
prejednať. Takýto návrh je prostriedkom procesnej prevencie, ktorý navrhovateľ môže využiť, aby tým
zabránil neoprávnenému zásahu do svojich práv a právom chránených záujmov. Navrhovateľ podal

návrh po viac ako 19 rokoch od účinnosti zákona o majetku obcí. Pokiaľ mal záujem o majetkovoprávne
usporiadanie nehnuteľností a na odstránení nezákonného stavu, mal možnosť požiadať príslušný orgán
miestnej štátnej správy o spísanie protokolu podľa § 14 zákona o majetku obcí a domáhať sa vyriešenia
veci mimosúdnou dohodou.

Odporca uviedol, že podľa geometrického plánu č.XXXX/XX na obnovenie celej pôvodne parcely
určeného operátu č. XXXXX/X zo dňa 7.6.2009 pozemky v celosti, pochádzajú z pôvodného pozemku
určeného operátu: parc. č. 15516/1 roľa vo výmere XXXXmX zapísaného v PKV č. 13980. Pôvodný
pozemok určeného operátu parc.č. XXXXX, z ktorého bola parc.č. XXXXX/X vytvorená prešiel do
vlastníctva štátu na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie podľa nar. 104/1945 Sb.n.SNR a bol

zapísaný v PKV XXXXX ako vlastníctvo Čsl. štátu v správe odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva O. Ú. R. - U. pod radovým číslom XX.

Pozemok nadobudol štát podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku, podľa týchto predpisov nepridelil a nezveril ho ani do správy štátnych organizácií; od roku

1964 podľa ust § 1 vyhl.č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku
nadobudnutého z pozemkových reforiem v nadväznosti na ust. § 22 ods. 1 vládneho nariadenia č.
81/1958 o správe národného majetku, vyhl. č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku a
vyhl. č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku bol tento pozemok ku dňu účinnosti zák.č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v dočasnej správe národného výboru, na

území ktorého sa nachádzal.

Tento nehnuteľný majetok nespĺňa podmienky prechodu do vlastníctva obce v zmysle zákona o majetku
obcí, podľa ktorého prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do majetku obcí len veci, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti predpisu, t.j. 24.11.1990, právo hospodárenia národným výborom, na území

ktorých sa nachádzajú.

O. Ú. R. bol povinný zo zákona ujať sa správy pozemkov zapísaných na LV č. XXX, L..Ú. U., vo
vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov v roku1946, a ktorý nie je v správe žiadne správcu. Odporca uviedol, že pojem verejná listina nie je v našom
právnom poriadku zadefinovaný, niektoré zákony však tento pojem používajú. Ide o listinu vydanú
príslušným štátnym orgánom alebo iným subjektom, ktorý je na jej vydanie zákonom splnomocnený.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho,
čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Deklaráciou potvrdil odporca v rámci svojich zákonných právomocí, že je správcom nehnuteľného
majetku štátu, ktorý účinnosťou zákona o majetku obcí neprešiel ex lege do vlastníctva hlavného mesta
SR Bratislavy, zostal naďalej vo vlastníctve Slovenskej republiky a ako pozemku vo vlastníctve štátu,
ktorý nie je v správe žiadneho správcu, sa ujal jeho správy podľa § 5 ods. 1 zákona o správe majetku
štátu.

Prílohou žiadosti o zápis vlastníckeho práva bola Deklarácia, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnostiam,
výpis z pozemkovoknižnej vložky č. XXXXX, ktorý nasvedčoval zápis vlastníckeho práva štátu, ako aj
poukázanie na právne predpisy upravujúce zákonný prechod do vlastníctva štátu. Podľa názoru E. L.
pre T. G. E. a názoru odporcu ide o listinu spôsobilú v zmysle § 36 ods. 2 katastrálneho zákona na
vykonanie takéhoto záznamu. Odporca postupoval pri vydaní tejto listiny v zmysle ustanovení zákona o

správe majetku štátu a nie v zmysle notárskeho poriadku. Nie je preto správna domnienka navrhovateľa,
že konal v rozpore so zákonom. Zákon jednoznačne neupravuje formálnu stránku listiny ani neupravuje
spôsob formálneho označenia listiny, ktorou štát deklaruje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
vzniknuté zo zákona. Podľa katastrálneho zákona na zápis sa vyžaduje písomná forma s predložením
dokladov, ktoré právne relevantným dokladom preukazujú vlastníctvo štátu.

Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/191 Zb. o majetku obcí, ktorého účelom bolo ustanoviť,
ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové
postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 138/91 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci,
ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24. 11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.

Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu upravil až

zák. č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu s účinnosťou od 1.1.1994, podľa ktorého majetok štátu,
ktorý nemá žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa nehnuteľnosť
nachádza /§ 5/. Z uvedeného vyplýva, že pozemok určeného operátu parc. č. XXXXX/X netvoril ku
dňu účinnosti zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetkovú podstatu, ku ktorej by mal národný
výbor právo hospodárenia, ani právo hospodárenia štátnej organizácie a teda neprešiel do majetku

navrhovateľa a zostal vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva sporných pozemkov zo štátu na obec v zmysle
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. je nepochybne existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy,
ktorá patrila príslušnému národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č.

369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24. novembru 1990.

Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom
hospodárení národných výborov. Podľa § 29 ods. 1 cit. zákona národné výbory spravovali národný
majetok zverený im do správy príslušným úradom po dohode s ministerstvami vnútra a financií.

Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku
získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle ust. § 31 ods. 2 zák.č. 279/1949 Zb., tento majetok
však národné výbory nemali v trvalej správe a teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy v
zmysle vyhl.č. 507/1950 Ú.v.

Do trvalej správy mohol prejsť až po 1.9.1959 v zmysle vyhl.č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného
poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade zapísania takýchto
pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v správe ONV - Odborov poľnohospodárstva,
národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí.Ohľadne sporného pozemku nie je v pozemkovej knihe vo vložke č. 13980 žiaden zápis odvolajúci sa
na takýto prevod pozemku.

Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990 upravoval Hospodársky zákonník a
vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Národným výborom
mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a ust. § 1 ods. 2 cit.
vyhlášky. O tejto skutočnosti neboli predložené žiadne dôkazy. Ak nie je možné preukázať právo

hospodárenia k 24.11.1990, že ho vykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola
poľnohospodárska výroba potom platí, že pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor, ako to
upravoval Hospodársky zákonník. Dočasná správa však nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva
štátu do vlastníctva obce.

Podľa vykonávacích pokynov k vyhl.č. 158/1959 Ú.v. správa neprideleného majetku okresnými

národnými výbormi mala len prechodný ráz. Mala potrvať tak dlho, kým taký majetok nebude odovzdaný
do užívania iným organizáciám socialistického sektora k plneniu ich úloh.

Podľa prílohy č. 7 Metodického pokynu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov správu
národného majetku národným výborom zverovali a odnímali a to bez náhrady, príslušné ústredné orgány

po dohode s príslušnými ministerstva, poprípade dohliadací národný výbor. Takýto majetok národné
výbory nespravovali, mohol im byť zverený len do dočasnej správy.

Poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo podľa predpisov
o pozemkových reformách, mohol prejsť do trvalej správy národných výborov zásadne až po 1.9.1959

podľavyhl.MinisterstvapôdohospodárstvaSRz12.8.1959osprávenepridelenéhopôdohospodárskeho
majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem na základe individuálneho právneho aktu, ktorý by mal
predchádzať prechodu tohto majetku do trvalej správy národných výborov /napr. uznesenie Ľudového
súdu/.

V neskoršom období dočasnú správu uvedeného majetku riešila vyhl.č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe
národného majetku nahradená vyhl.č. 61/1968 Zb.. Z vyhl.č. 86/77 Zb. je zrejmé, že ust. § 1 ods. 2
písm. i/ sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z
pozemkovýchreforiem.Nazákladeuvedenýchskutočností,akideodočasnúsprávunárodnýchvýborov,
nie je možný prechod vlastníctva na obec riešiť zákonom č. 138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené

zákonné podmienky /právo hospodárenia v prospech národného výboru/.

Podľa ust. § 5 zákona o správe majetku štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak, majetok, ktorý
neprešieldovlastníctvaštátupodľaosobitnýchpredpisov,vdanomprípadepodľapredpisovokonfiškácií
a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách

a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je v správe organizácií štátneho socialistického
sektora a teda nie je v správe žiadneho správcu, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v
sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok nachádza.

Odporca poukázal na skutočnosť, že neboli splnené podmienky na prechod vlastníctva na obec zo

zákona č. 138/1991 Zb. Podľa vyhl.č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho
majetku majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisu č. 104/1945 Sb.n.SNR o konfiškácii a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského
národa a ktorý nebol pridelený, bol v dočasnej správe príslušného národného výboru.
Odporca nespochybňuje, že ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí boli sporné pozemky vo vlastníctve

Slovenskej republiky, pričom však zároveň nespĺňajú podmienku existencie práva hospodárenia
národného výboru.

Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 24.1.2012 súd pripustil zmenu petitu návrhu v znení ako
je uvedené vo výroku toho rozsudku.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchompoverenejzástupkynenavrhovateľa,poverenej zástupkyne
odporcu, konateľa odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v spise, a to: PK vložkou
č. XXXXX, Geometrickým plánom č. XXXX/XXa, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXX, listomMinisterstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.1.2010, Žiadosťou
o zápis záznamom do katastra nehnuteľností zo dňa 2.6.2010, Deklaráciou dočasného správcu
nehnuteľného majetku štátu z 2.6.2010, Geometrickým /polohopisným/ plánom a Výkazom plôch

ku geometrickému plánu č. V.-XXX-XXX-XX, uznesením Ľudového súdu v Bratislave č. XXXX/XX,
Rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ÚNV v Bratislave č. D..-XXX/X-
XXXX/XXXX/XX, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX Správy katastra nehnuteľností Bratislava II, obec Bratislava, Mestská

časť Ružinov, katastrálne územie U. sú pozemky parc.č. XXXXX/XX, XXXXX/X-X, XXXXX/X-XX,
XXXXX/XX - XX, XXXXX/XX-XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX-XX bližšie špecifikované vo
výroku tohto rozsudku súd zistil, že vlastníkom pozemkov je Slovenská republika s účastníkom právneho
vzťahu: správca v spoluvlastníkom podiele 1/1 Obvodný úrad Bratislava na základe titulu nadobudnutia
Deklarácia dočasného správcu nehnuteľného majetku štátu č. O.-F. zo dňa 2.6.2010, Z-XXXX/XX.

Z PK vložky č. XXXXX, k.ú. Bratislava U. a Geometrického plánu č. XXXX/XXa súd zistil, že uvedené
pozemky boli vytvorené odčlenením z pozemkovoknižnej parcely č. XXXXX/X roľa o výmere XXXXmX
pre vlastníka Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava Nivy.

Z Geometrického plánu č. XXXX/XXa vyhotoveného dňa 15.6.09 súd zistil, že ako vlastník predmetných

nehnuteľností je uvedený O. Ú. R..

Zo žiadosti O. Ú. R. zo dňa 2.6.2010 adresovanej Správe katastra pre T. G. E. R. súd zistil, že O. Ú. R.
žiadal o zápis nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností ako
vlastníka Slovenská republika - O. Ú. R. v podiele 1/1 na základe Deklarácie č. O.-F. zo dňa 2.6.2010,

ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu žiadosti.

Z Deklarácie dočasného správcu nehnuteľného majetku štátu zo dňa 2.6.2010 súd zistil, že Obvodný
úrad Bratislava na základe ust. § 5 ods. 1 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov vyhlasuje, že sa ujíma správy majetku v jeho územnej pôsobnosti, ktorý je vo vlastníctve

Slovenskej republiky a to par. reg. C parc.č. XXXXX/XX, XXXXX/X-X, XXXXX/X-XX, XXXXX/XX - XX,
XXXXX/XX-XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX-XX bližšie špecifikované vo výroku tohto rozsudku
Odôvodnenie deklarácie obsahuje nasledovnú skutočnosti: na základe tejto deklarácie Správa katastra
SR mesta Bratislavy do novozaloženého listu vlastníctva pre katastrálne územie U., obec Bratislava
- m.č. Ružinov, okres Bratislava II zapíše vlastníka uvedených nehnuteľností SR - Obvodný úrad

Bratislava vo vlastníckom podiele 1/1.

Listom zo dňa 25.1.2010 Ministerstvo pôdohospodárstva SR odpovedalo odporcovi na žiadosť o
poskytnutie výkladu vo veci vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok
nadobudnutý z pozemkových reforiem. Obsah listu cituje odporca vo svojom písomnom vyjadrení k

návrhu v znení ako je uvedené vyššie.

Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nar. č. 64/46 Zb.n.SNR zo dňa 5.8.1946 súd zistil,
že Konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní ku dňu 1.marca 1945 majetku patriacom F. L. bez
ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území sa majetok nachádza.

Uznesením č. XXXX/XX zo dňa 17.10.1957 Ľudový súd v Bratislave povolil vo vložke č. XXXX
pozemkovej knihy kat. územie Bratislava zápis na parcelu č. XX XXX na základe právoplatného a
vykonateľného konfiškačného výmeru č. XXX/XXX-T. XXXX zo dňa 5.8.1946 vklad vlastníckeho práva
Československému štátu - Obvodnému národnému výboru Bratislava - U., odbor poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva so súčasným odčlenením tejto parcely do vložky č. XXXXX do pozemkovej knihy.

Rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ÚNV v Bratislave zo dňa
8.7.1957 č. Pôd.-XXX/A-XXXX/XXXX/XX boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálne
územie mesta Bratislavy vo vložke č. XXX a vo vložke č. XXXX /parc.č. XXXXX roľa o výmere

1,0586 ha na meno F. L. v celosti/ pridelené do vlastníctva Československého štátu - v správe Odboru
poľnohospodárstva rady Obv.NV Bratislava- U..Poverená zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ preukazuje naliehavý
právny záujem skutočnosťou, že ako vlastník nehnuteľnosti sa nemôže domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva inak ako súdnou cestou. V prípade vyhovenia návrhu bude môcť vykonať zmeny v

zápisoch v katastri nehnuteľností. Odporca si dal neoprávnene zapísať uvedené pozemky na základe
vyhotovenej Deklarácie dočasného správcu nehnuteľného majetku štátu, pričom na základe predmetnej
deklarácie nemal právo zrealizovať takýto zápis, keďže takýto právny úkon nemá oporu v zákone. Pokiaľ
ide o ďalšiu výhradu navrhovateľa týkajúcu sa skutočnosti, že navrhovateľ sa doposiaľ nedomáhal
určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, poukazuje na skutočnosť, že od účinnosti zákona

č. 138/1991 Zb. na navrhovateľa prešli desať tisíce pozemkov, ktoré sa dodnes spracúvajú, v rámci
listov vlastníctva. V rámci registra obnovenia pozemkov a zápisov bol navrhovateľ upozornený na to, že
predmetné pozemky, ktoré majú byť zapísané na navrhovateľa, sú zapísané na odporcu. Pokiaľ ide o
námietku odporcu, či ide o dočasnú alebo trvalú správu poukázala poverená zástupkyňa navrhovateľa
na judikatúru, ktorá neodlišuje medzi dočasnou správou a trvalou. V prípade, že by vlastníctvo k
pozemkom prešlo na obec, odporca by mal doložiť do spisu správu o určení vlastníctva inou listinou.

Zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že právo hospodárenia odvodzuje navrhovateľ a je preukázané
v pozemkovoknižnej vložke číslo XXXXX. Na základe tohto zápisu bol ako vlastník predmetných
pozemkov uvedený Československý štát v správe Obvodného národného výboru Bratislava Nivy. V
zmysle § 2 a 3 zák.č. 138 by neprešli do vlastníctva navrhovateľa takéto pozemky, v prípade, že by
odporcapreukázallistinnýmidôkazmitrvaléužívaniepozemkovinejneštátnejorganizácie,čosanestalo.

Právo hospodárenia s pozemkom je odôvodnené na základe tohto zápisu. Zástupkyňa navrhovateľa
poukázala na judikát č. XCo/X/XX, ktorý rieši predmetnú skutočnosť. Uviedla, že nezáležalo na tom,
či ide o dočasnú alebo trvalú správu, treba sa zaoberať pojmom v širšom zmysle a pojmom právo
hospodárenia. V písomnom vyjadrení navrhovateľ ďalej uviedol, že vlastnícke právo navrhovateľa
vzniklo k 1.5.1991. Zák.č. 278/1993 Zb. nadobudol účinnosť až 1.1.1994, nie je preto podľa neho

možné riešiť právne vzťahy, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli podľa skorších predpisov. Nebol
predložený jediný dôkaz, že tento majetok sa nestal majetkom obce, okrem samotného konštatovania
odporcu. Bezpochyby išlo o majetok, ku ktorému patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo
hospodárenia národného výboru, na území ktorého sa nachádza. Tento fakt vyplýva aj z § 1 vyhl.č.
158/1959 Ú.v. nadväznosti na uvedené je zrejmé, že zákon nevyžaduje preukázanie trvalej správy. Bez

určenia vlastníctva navrhovateľa je jeho právne postavenie neisté a v súčasnosti neexistuje iný vhodný
právny nástroj, ktorým by sa navrhovateľ mohol domáhať svojho vlastníckeho práva a dosiahnuť tak
zápis vlastníckeho práva na list vlastníctva vo svoj prospech.

Poverená zástupkyňa odporcu vo výpovedi uviedla, že navrhovateľ príliš všeobecne preukazuje

naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k pozemkom, domáha sa určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pričom po dobu 20 rokov od účinnosti zák.č. 138/91 Zb. sa takéhoto práva doposiaľ
nedomáhal a neprejavil záujem o tieto pozemky. Zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že na
liste vlastníctva je ako vlastník uvedený Slovenský štát. Pozemky boli len v dočasnej správe, ktorú nie
je možné stotožňovať s právom hospodárenia. Namietla skutočnosť, že by neboli splnené podmienky

prechodu nehnuteľného majetku do vlastníctva obce v zmysle zákona o majetku obcí. Podľa § 5
zákona o správe majetku štátu bol O. Ú. deklarovaný zápis vlastníckeho práva vypracovaním Deklarácie
dočasnéhosprávcunehnuteľnéhomajetkuštátu,ktorúvžiadnomprípadenemožnopovažovaťzanulitný
právny úkon a v dôsledku toho nulitný zápis do katastra nehnuteľností. Odporca nedisponuje žiadnou
listinou, ktorou by bola správa majetku určená inou listinou alebo spôsobom. Vo svojich písomných

vyjadreniach opakovane žiadal odporca zohľadniť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. XCdo XX/XX K.
G. V. XX/XX, ako aj právny názor vyslovený v stanovisku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky zo dňa 25.1.2010. Opätovne poukázal na komentár k zákonu o majetku obcí, v ktorom
dôrazne upozornil na skutočnosť, že majetok v dočasnej správe bývalých okresných národných výborov
nemožno zamieňať s právom hospodárenia /resp. pred rokom 1988 správou národného majetku/.

Veci v dočasnej správe neprešli ex lege do vlastníctva obce. Zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že
odporca nikdy netvrdil, že by predmetné pozemky mali v trvalom užívaní iné organizácie alebo subjekty.
Poukázala na zápis v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX, z ktorého je zrejmé, že vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam sa vkladá v prospech Československého štátu, Obvodný národný výbor Bratislava U.,
odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Tieto odbory boli zriadené na spravovanie pozemkov

v dočasnej správe, čiže išlo len o dočasnú správu, ktorá do majetku obce neprechádza. V písomnom
vyjadreníodporcaďalejuviedol,žepokiaľideovyužitiepredmetnýchpozemkov,podľaúdajovzkatastra,
ako aj zisteného skutkového stavu, na pozemkoch sú postavené garáže vo vlastníctve fyzických osôb,
ktorých vlastníctvo je zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva, ďalšie pozemky súnezastavané a tvoria priľahlé plochy svojim umiestnením a využitím určené na spoločné užívanie s
týmito garážami. Listiny, na základe ktorých boli stavby garáží vybudované v predchádzajúcom období,
na základe ktorých bolo vlastníctvo stavieb zapísané do katastra nehnuteľností - stavebné povolenia,

kolaudačné rozhodnutia, pridelenie súpisného čísla - odporca k dispozícii nemá, vydával ich vecne a
mieste príslušný národný výbor.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku E. A. veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku

ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu /23. a 24. 11.1990/ právo hospodárenia národným
výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu s účinnosťou od 1.1.1994, ak
osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného
predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu

pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo zákona a
správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým
je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvod sa takýto majetok štátu nachádza.

Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva

zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne
slúži.

Podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí
štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k

tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis
neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom
sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

Podľa § 16 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ak sa v

doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo
„právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým, „správa majetku štátu“ alebo
„spoločná správa majetku štátu“.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd preukázané,

že návrh je opodstatnený. Po preskúmaní podaného návrhu navrhovateľa a s prihliadnutím na ust.
§ 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd dospel k záveru, že je tu daný naliehavý právny záujem na
určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto rozsudku.
Určovacia žaloba je v danom prípade jediným prostriedkom, keďže odporcom je popieraná existencia
vlastníckeho práva navrhovateľa, pričom vzťah navrhovateľa a odporcu je sporný. Je preto potrebné

konštatovať, že jestvuje potreba odstránenia právnej neistoty navrhovateľa, keďže naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a
odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Bez určenia vlastníckeho
práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam teda navrhovateľ nevie dosiahnuť zápis vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností vo svoj prospech a následne nakladať so svojim vlastníckym právo ako
vlastník.

Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že sporné nehnuteľnosti par. reg. C parc.č. XXXXX/XX,
XXXXX/X-X, XXXXX/X-XX, XXXXX/XX - XX, XXXXX/XX-XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX-XX

bližšie špecifikované vo výroku tohto rozsudku pôvodne pozemku určeného operátu par.č. XXXXX/X, D.
Č..XXXXX, ktorých pôvodným vlastníkom bola fyzická osoba, prešli do vlastníctva Československého
štátu na základe rozhodnutia zo dňa X.X.XXXX Konfiškačnej komisie zriadenej podľa nar. č. 64/46 Zb.n.
SNR. Povolením zápisu bol vykonaný predmetný zápis vlastníka nehnuteľností v pozemkovej knihe
kat. územie mesta Bratislavy vo vložke č. XXXX s uvedením výkonu správy predmetných nehnuteľností

Odborom poľnohospodárstva rady Obv.NV Bratislava - U..

V súlade s ust. § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí veci, okrem hnuteľných vecí patriacich orgánommiestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národným majetkom,
na území ktorých sa nachádzajú. Nie je rozhodujúce, či orgánom miestnej štátnej správy patrilo ku
dňu účinnosti tohto zákona právo hospodárenia dočasné alebo iné. Je zrejmé, že zákon v tomto

ustanovení prechod majetku z vlastníctva štátu viaže na splnenie podmienok, teda musí ísť o nehnuteľný
majetokpatriaciorgánommiestnejštátnejsprávy,kuktorejpatrilokudňu24.11.1990právohospodárenia
národným výborom /bez rozlíšenia o trvalosti alebo dočasnosti práva hospodárenia/, na území ktorých
sa nachádzajú. Pokiaľ boli splnené tieto podmienky prešla vec ex lege dňom účinnosti zák.č. 138/1991
Zb. o majetku obcí do vlastníctva obce.

SprávunárodnéhomajetkuvovlastníctveSlovenskejrepublikybezkonkrétnehosprávcuupravilzákonč.
278/1993 Z.z. /§ 5/ o správe majetku štátu účinný od 1.1.1994, podľa ktorého majetok štátu, ktorý prešiel
do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je
možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu za splnenia iných
podmienok,spravujedočasnýsprávca,ktorýmjeobvodnýúradvsídlekraja,vktoréhoúzemnomobvode

sa takýto majetok nachádza. Z § 16 cit. zákona vyplýva, že ak sa v doterajších právnych predpisoch
používa pojem „právo hospodárenia s národným majetkom“ rozumie sa tým „správa národného štátu“.

Podľa vládneho nariadenia č. 90/1950 Zb. národným majetkom, ktorý národné výbory spravujú v deň
začiatku účinnosti tohto nariadeniam, t.j. od 27.5.1950, je národným majetkom zvereným im do správy

v zmysle ust. § 31 ods. 2 cit. zákona.

Pokiaľ odporca argumentuje skutočnosťou, že neboli splnené podmienky na prechod vlastníctva
pozemkov na obec podľa zák.č. 138/1991 Zb. poukazujúc na vyhl.č. 158/1959 Ú.v. o správe
neprideleného pôdohospodárskeho majetku je potrebné uviesť, že uvedená vyhláška o správe

poľnohospodárskeho majetku z pozemkových reforiem pojem dočasnej správy nepozná. Podľa § 1
cit. vyhl. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku podľa predpisov o pozemkových reformách /nar. SNR č.
104/1945 Zb./, a ktorý doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho
socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa

predpisov o správe národného majetku /vládne nar.č 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhl.č.
250/1958 Ú.v., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku. Citovaná vyhláška
nepoznala pojem dočasná správa. Naviac z vyjadrenia odporcu a listinných dôkazov je zrejmé, že na
predmetných pozemkoch, podľa údajov z katastra nehnuteľností a podľa zisteného skutkového stavu
boli postavené ako garáže a ďalšie pozemky sú nezastavané a tvoria priľahlé plochy umiestnením a

využitím určené na spoločné užívanie s týmito garážami. Podľa vyjadrenia odporcu listiny súvisiace
s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami vydával vecne a miestne príslušný národný výbor. Z
uvedeného je teda zrejmé, že nemohlo ísť o dočasnú správu, pretože správca jednak zmenil charakter
pozemku z poľnohospodárskeho na ostatné a zastavané plochy a jednak pozemkom disponoval.
Právne úkony odporcu vylučujú pochybnosť o tom, kto spravuje štátny majetok, ako to predpokladajú

ustanovenia vládneho nariadenia č. 81/1958 Ú.v., vyhl.č. 86/1977 Zb., vyhl.č. 61/1986 Zb. o dočasnej
správe národného majetku. Predmetná vyhláška upravuje dočasnú správu národného majetku, a/ pri
ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, alebo b/ o
ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej organizácie. Vyhl.č. 61/1086 zb. nemožno aplikovať
na konfiškovaný majetok, keďže presne stanovuje prípady, na ktoré sa vzťahuje, pričom zákonodarca

nemal vôľu riešiť správu resp. dočasnú správu nehnuteľností konfiškovaných v roku 1945.

Zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí, rovnako aj Hospodársky zákonník nerozlišuje právo hospodárenia
štátnej organizácie, resp. národného výboru z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Predpokladom
prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí, a teda právne relevantnou skutočnosťou

pre posúdenie predmetnej veci bola existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k
rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu 24.11.1990, pričom nie je rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu.

Vzhľadom na spornosť výkladu pojmu „dočasná správa“ medzi účastníkmi konania, bolo potrebné
posúdiť i uvedenú otázku. S prihliadnutím na ustanovenia Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. a

vyhl.č. 119/1988 Zb. o správe národného majetku pojem „právo hospodárenia“ je používaný v obdobnom
význame ako pôvodný pojem „správa“. I keď „právo hospodárenia“ nie je presne definované, možno
z neho vyvodiť, že toto právozahrňovalo oprávnenie s vecou nakladať, držať ju, užívať a tiež viaceré povinnosti. Právna úprava
hospodárenia bola postavená na roveň vlastníckemu právu a vlastníkovi /štátu/ zostalo v podstate
tzv. holé vlastníctvo a práva vlastníka vykonával subjekt, ktorému patrilo právo hospodárenia. Právo

hospodárenia s vecami, ktoré boli súčasťou národného majetku patrilo tej organizácii, ktorá bola
poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúžil. Národné výbory mali právo hospodárenia
aj s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúžil na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský
záujem vyžadoval, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy /rozsudok NS SR č.
3Cd 7/02/. Zákon č. 138/1991 Zb. nerozlišuje právo hospodárenia národného majetku z hľadiska jeho

trvalosti alebo dočasnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd určil vlastnícke právo navrhovateľa k sporným
nehnuteľnostiam majúc za to, že k 24.11.1990 mal právo hospodárenia k nehnuteľnostiam národný
výbor Bratislava II, keďže nehnuteľnosti sa nachádzali na jeho území a tieto prešli v súlade s ust. § 2
ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva navrhovateľa, pričom k zápisu odporcu ako

vlastníka pozemkov na základe Deklarácie dočasného správcu nehnuteľného majetku nemohlo prísť,
keďže žiadny právny predpis nezveruje štátnemu orgánu takúto právomoc, t.j. rozhodnutie o zápise
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vyhlásenia, že tento subjekt sa ujíma správy majetku v
jeho územnej pôsobnosti.

Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako
účastníkovi úspešnému v konaní. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok na návrh
navrhovateľom vo výške XX,XX eur Zb. v zmysle Sadzobníka Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch /pol. 1 písm. b/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.