Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/54/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210206782
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210206782.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci

navrhovateľa:HlavnémestoSRBratislava,Primaciálnenám.1,Bratislava,IČO:603481,protiodporcovi
I. rade: Slovenská republika - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava, IČO: 42 131 111,
odporcovi v II. rade: LOCUS PLUS, s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 36 756
288, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že vlastníkom pozemkov registra „C“ v k. ú. B., parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 326 m2, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, parc. č.
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, zapísaných na LV č. XXXX, je Hlavné mesto

SR Bratislava, so sídlom na Primaciálnom námestí v Bratislave, IČO: 603 481.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2010 domáhal určenia vlastníckeho práva k
pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. P. X., parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 9 m2 a parc. č. 15344/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2 zapísaných
na LV č. XXXXX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.03.2007 požiadal príslušnú správu katastra o zápis vlastníckeho

práva k vyššieuvedeným pozemkom v prospech navrhovateľa. Žiadosť bola evidovaná pod č. Z -
2298/2. Svoje vlastnícke právo podložil výpisom z pozmkovo-knižnej vložky č. XXXXX, k.ú. X.,
návrhom na konfiškáciu, konfiškačným rozhodnutím a geometrickým plánom č. 7/2007. Zápis v
pozemkovo-knižnej vložke svedčí v prospech vlastníčky W. G., ktoréj bol pozemok skonfiškovaný.
Zápis v pozemkovo knižnej vložke č.XXXXX svedčí v prospech vlastníka Československý štát- v správe
Obvodného národného výboru X. B..Uviedol, že podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky
majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho

majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov
nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné
výbory, v obvode ktorých je tento majetok.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
Hlavné mesto SR Bratislava (rovnako ako ostatné obce) nadobudlo ex lege k 1. máju 1991 majetok

vymedzený v § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Tento majetok sa tak bez ďalšieho stal vlastníctvom
obce na základe teritoriálneho princípu.
Napriek vyššie uvedenému Správa katastra zápis v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy listom
zo dňa 25.11.2008 odmietla vykonať s odôvodnením, že hlavné mesto nepredložilo verejnú listinu,alebo inú spôsobilú listinu na vykonanie vlastníckeho práva záznamom podľa ustanovenia §35 ods. 2
písm. c) katastrálneho zákona a v nadväznosti na ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí. Predmetné
ustanovenie zákona hovorí, že návrh na vykonanie záznamu musí byť podaný písomne a musí

obsahovať verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti.
Hlavné mesto predložilo pozemkovo - knižnú vložku a konfiškačné rozhodnutie, z ktorých s poukazom
na § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. a § 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. jednoznačne vyplýva jeho
vlastnícke právo. Predloženie ďalšej verejnej listiny preto považuje navrhovateľ za duplicitné, pretože
prechod nastal ex lege, o čom nebola vznesená žiadna pochybnosť.

V § 14 zákona č. 138/1991 Zb. je stanovená povinnosť spisovať o prechádzajúcom majetku písomné
protokoly, ktoré však na prechod vlastníctva nemajú žiaden vplyv, nakoľko nadobúdacím titulom je
samotný zákon.
Uviedol, že majetok bývalého štátu, ktorý prešiel na obec bol v neusporiadanom stave, absentovala
evidencia, listiny, zoznamy majetku, a preto nebolo možné protokoly spísať. Skutočnosť, že bývalé
štátne orgány nedôsledne splnili svoju povinnosť majetok riadne evidovať a potom ho protokolárne

odovzdať v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. nemôže ísť na škodu obciam t.j v tomto prípade
navrhovateľovi.
Navrhovateľ sa dozvedel z výpisu z katastra nehnuteľností, že Správa katastra, napriek vlastníckemu
právu hlavného mesta, vzniknutému ex lege, o ktorom mala nespornú vedomosť, a ktoré odmietla
zapísať na list vlastníctva, zapísala v záznamovom konaní vedenom pod č. Z - 12223/07 vlastnícke

právo inému subjektu - Slovenskej republike, v správe Obvodného úradu v Bratislave. V tomto
konaní vidí navrhovateľ porušenie zákona a nezákonný zásah do jeho vlastníckeho práva. Správa
katastra akceptovala ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva nulitnú listinu, ktorá nemá právnu silu
vyvolávať žiadne právne účinky a nemôže byť listinou spôsobilou privodiť vznik, zmenu alebo zánik
vlastníckeho práva. Touto listinou bola Deklarácia dočasného správcu nehnuteľného majetku č. C.

zo dňa 08.11.2007. Na základe Deklarácie štát cestou Obvodného úradu v Bratislave sám sebe
deklaroval vznik vlastníckeho práva. Takýto postup nemá oporu v platnej legislatíve a navyše tým
nezákonne zasiahol do práv a oprávnených záujmov Hlavného mesta SR Bratislava. Navrhovateľ v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2002, sp. zn.
7 Sž 48/02, týkajúci sa vykonania zápisu záznamom podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o

katastri nehnuteľností, ktorým súd vyslovil nezákonnosť konania Okresného úradu v Bratislave, ktorý
ako orgán štátnej správy vydával osvedčenia o vzniku vlastníckeho práva štátu v správe okresného
úradu. V odôvodnení konštatoval, že zákonodarca priamo určil, že na vykonanie záznamu je spôsobilé
iba osvedčenie vydané notárom, za podmienok určených zákonom, čo súčasne znamená, že iný orgán
nemá právo vydať osvedčenie o vlastníctve, a ak tak urobí, aj keď ide o orgán výkonnej moci, prekročí

rámec zákona a rozsah svojho oprávnenia a vydanie osvedčenia štátnym úradom teda nie je listinou
spôsobilou na vykonanie záznamu. Nie je podstatná skutočnosť, že Obvodný úrad Bratislava listinu v
prejednávanej veci nenazval osvedčenie, ale deklarácia, svojím obsahom ide o totožnú listina.
V § 5 ods. 1 zákona 278/1993 je stanovené, že majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa
osobitného predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho

nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo
závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza.
Základným predpokladom, aby sa Obvodný úrad v Bratislave mohol ujať držby (nie deklarovať
vlastníctvo) je, že musí ísť o vlastníctvo štátu. Preukázanie prechodu vlastníckeho práva na štát je pritom

conditio sine qua non. Tento prechod by mal byť preukázaný objektívne, nie jednostranným vyhlásením
údajného vlastníka, ktoré ide nad rámec zákona, nad rámec jeho oprávnení, ktorý bez akejkoľvek
zákonnej kompetencie vyhlási, že neboli splnené podmienky prechodu vlastníckeho práva na obec v
zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Takéto konanie malo vo faktickom aj právnom zmysle za následok
nezákonné vyvlastnenie, keď navrhovateľ bol pozbavený majetku, ktorý mu zákonom pripadol ešte v

roku 1991. Obvodný úrad, ako štátny orgán konajúci v mene štátu nemá spôsobilosť rozhodovať, ktorý
majetok prešiel alebo neprešiel na obce. Účelom zákona č. 138/1991 Zb. bolo docieliť prechod majetku
štátu do vlastníctva obcí, pričom odporca svojím konaním tento cieľ marí.
Naliehavý právny záujem v zmysle § 80c O.s.p. je daný, nakoľko odporcami je popieraná existencia
vlastníckehoprávahlavnéhomesta,vzťahmedzinavrhovateľomaodporcamijesporný.Vprejednávanej

veci ide o ohrozenie práva, ktoré nie je možné odstrániť inak, než určovacím výrokom súdu a existuje
potreba odstránenia takejto neistoty. Bez jeho určenia v zmysle výrokového petitu by bolo ohrozené
právo žalobcu a bez takéhoto určenia by sa jeho postavenie stalo právne neistým. Navrhovateľ hoci sao to v minulosti pokúšal v súčasnosti nevie dosiahnuť zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech inak,
ako výrokom súdu.

Odporca v I. rade v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 28. 10. 2010, uviedol, že považuje návrh
navrhovateľa za nedôvodný a žiada, aby ho súd zamietol. Namietal, že nie je daný naliehavý
právny záujem na určenie vlastníckeho práva, nakoľko navrhovateľ ničím nepreukázal, že bez určenia
vlastníckeho práva, bolo jeho právne postavenie ohrozené, alebo sa stalo neistým. Navrhovateľ požiadal
o zápis vlastníckeho práva k pozemku dňa 05. 03. 2007 na základe výpisov z pozemkovej knihy a

geometrického plánu. Správou katastra bol vyzvaný na doplnenie písomného protokolu. Keďže protokol
navrhovateľ nepredložil, konanie správy o zápis vlastníctva bolo zastavené. Návrh na súd podal po viac
ako dvoch rokoch, od zapísania správy v prospech odporcu v I. rade a potom, čo majetok odporca v I.
rade previedol na základe kúpnej zmluvy na odporcu v II. rade. Do podania návrhu na súd navrhovateľ
nevykonal žiadne úkony na odstránenie ním tvrdeného nezákonného stavu.
Ďalej uviedol, že majetok štátu, ktorý neprešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a ktorý

nie je v správe žiadneho správcu, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Pozemok, ktorý je zapísaný v
pozemkovo-knižnej vložke XXXXX, parc. č. XXXXX/X prešiel do vlastníctva Československého štátu na
základe rozhodnutia konfiškačnej komisie. Ide o majetok bývalej vlastníčky W. G. v podiele 1/1. Tento
pozemok nadobudol štát podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho
majetku a podľa týchto predpisov ich štátne nepridelil, ani nezveril do správy štátnych organizácií,

teda boli v dočasnej správe národného výboru, na území ktorého sa majetok nachádzal. Pozemky
parc. č. XXXXX/X H. XXXXX, ktoré boli zapísané v pozemkovo-knižnej vložke 13980, ako vlastníctvo
Československého štátu - Obvodný národný výbor Bratislava Nivy, odbor poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, boli v dočasnej správe. Vyššie uvedený majetok nespĺňal podmienky prechodu do
vlastníctva obce v zmysle zákona o majetku obcí, pretože podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24. 11. 1990 právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú. Keďže neprešli tieto pozemky do vlastníctva obce a neboli v správe
žiadneho správcu, odporca v I. rade bol povinný zo zákona ujať sa správy pozemkov, podľa ustanovenia
§ 5 ods. 1 Zákona o správe majetku štátu. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že Deklaráciou

dočasného správcu nehnuteľného majetku si štát sám sebe deklaroval vznik vlastníckeho práva bez
opory v legislatíve. Namietal aj navrhovateľom uvádzané judikáty NS SR, kde však na rozdiel od
prejednávanej veci prechod majetku do vlastníctva Slovenskej republiky nenastal zo zákona. Uviedol,
že Deklaráciou dočasného správcu v rámci svojich zákonných právomocí potvrdil, že je správcom
nehnuteľného majetku štátu, ktorý ex lege neprešiel do vlastníctva navrhovateľa a ktorý nie je v správe

žiadneho správcu. Zároveň sa ujal jeho správy podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o správe majetku
štátu.
Deklarácia dočasného správcu vydaná v zmysle ustanovení zákona o správe majetku štátu, bola
predložená Správe katastra k žiadosti odporcu v I. rade o zápis vlastníckeho práva, ktoré vzniklo zo
zákona k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Deklarácia bola ako iná listina, ktorá potvrdzuje

právo k nehnuteľnosti listinou spôsobilou v zmysle ust. § 36 ods. 2 katastrálneho zákona na vykonanie
záznamu. Správa katastra pre hlavné mesto SR postupovala v zmysle zákona, keď práva vyplývajúce z
predložených listín do katastra nehnuteľností zapísala. Zákon pritom jednoznačne neupravuje formálnu
stránkulistiny,anineupravujespôsobformálnehooznačenialistiny,ktorouštátdeklarujesvojevlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, vzniknuté zo zákona. Ustanovenie § 35 katastrálneho zákona na podanie

návrhu na zápis vyžaduje písomnú formu s predložením dokladov, ktoré právne relevantným dokladom
preukazujú vlastníctvo štátu. Predloženú listinu je potrebné posudzovať podľa obsah, ktorý v danom
prípade jednoznačne preukazuje, že pozemky určeného operátu parc. č. XXXXX/X, PKV č. XXXXX,
parc. č. XXXXX/X H. XXXXX, obe v PKV č. XXXXX, posledný zapísaný vlastník v pozemkovej knihe
bol Československý štát v správe Obvodného národného výboru, resp. W. G., ktorej bol pozemok

skonfiškovaný, neprešli ex lege v zmysle zákona o majetku obcí do vlastníctva hlavného mesta SR
Bratislavy. Tieto pozemky zostali vo vlastníctve Slovenskej republiky a ich správy sa ujal Obvodný úrad
Bratislava.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva

obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24.11.1990 právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Správu nehnuteľného majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu upravil až zákon č. 278/1993 Z.z. o správemajetku štátu s účinnosťou od 01.01.1994 v ust. § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá žiadneho
správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti sa nehnuteľnosť nachádza.
Uvedené pozemky netvorili ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetkovú

podstatu, ku ktorej by mal národný výbor právo hospodárenia, ani právo hospodárenia štátnej
organizácie a teda neprešili podľa § 2 zákona o majetku obcí do majetku Hlavného mesta SR Bratislavy
a zostali vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva sporných pozemkov zo štátu na obec v zmysle
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. je nepochybne existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy,

ktorá patrila príslušnému národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24. novembru 1990.
Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom
hospodárenínárodnýchvýborov.Vzmysleust.§29ods.1citovanéhozákonanárodnévýboryspravovali
národný majetok zverený im do správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra
a financií. Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o

majetku získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb.
tento poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali v trvalej správe a teda im mohol byť
zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č/ 507/1950 Ú.v..
Do trvalej správy mohol prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č.158/1959 Ú.v. o správe
neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade

nepridelenia takýchto pozemkov a absencie zápisu v pozemkovej knihe na československý štát v správe
ONV - odborov poľnohospodárstva národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto
neprešli do vlastníctva obcí.
Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990 upravoval Hospodársky zákonník a
vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Vykonávacia vyhláška v

ust. § 4 prvá veta stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v ust.
§ 8 ods. 2 a ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. O tejto skutočnosti neboli predložené žiadne dôkazy.
Ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, že ho vykonávala štátna organizácia,

ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí, že pozemky dočasne spravoval
okresný národný výbor, ako to upravuje ust. § 59 Hospodárskeho zákonníka. Dočasná správa však
nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce.
Podľa vykonávacích pokynov k vyhláške č. 158/1959 Ú.v. správu neprideleného majetku vykonávali
na okresných národných výboroch odbory pôdohospodárstva, ktoré sa riadili pri správe neprideleného

majetku vládnym nariadením č. 81/1958 Zb. a vyhláškou MF č. 205/1958 Ú.v.. Správa neprideleného
majetku okresnými národnými výbormi mala len prechodný ráz. Mala potrvať tak dlho, kým taký majetok
nebude odovzdaný do užívania iným organizáciám socialistického sektora k plneniu ich úloh.
V neskoršom období dočasnú správu uvedeného majetku riešila vyhláška č. 86/1977 Zb. o dočasnej
správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. i) nahradená vyhláškou č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe

národného majetku, ktorá bola účinná v čase prijatia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Aj keď
vo vyhláške č. 61/1986 Zb. v odkaze platnom pre predmet a rozsah úpravy podľa ust. § 1 ods. 2 písm.
1 nie je uvedený konfiškačný zákon, ako to bolo vo vyhl. č. 86/1977 Zb., je zrejmé, že toto ustanovenie
sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z
pozemkových reforiem. Odkaz uvádza právne predpisy ako príklad. Na základe uvedených skutočností,

ak išlo o dočasnú správu národných výborov, nie je možný prechod vlastníctva na obec riešiť zákonom č.
138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (právo hospodárenia v prospech národného
výboru).
Obec musí preukázať, že organizácia, ktorá zákonom č. 138/1991 Zb. prešla do jej pôsobnosti, mala k
nehnuteľnosti tvoriacej nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem,

právo hospodárenia. Vo všetkých ostatných prípadoch zostávajú pozemky vo vlastníctve štátu v správe
príslušného obvodného úradu, pokiaľ na základe iných právnych predpisov alebo prevodom neprešlo
vlastníctvo na inú osobu.
Z pozemkov, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem
mohli prejsť do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. len :

- pozemky, ktoré boli obciam pridelené (o čom svedčí príslušná prídelová listina) a ktoré k 31. decembru
1949 boli vo vlastníctve obcí a k účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. sú vo vlastníctve štátu (ust. § 15, 15a,
15b), okrem prípadov uvedených v ust. § 15c;- pozemky, ktoré síce neboli pridelené obciam, ale sa na ne vzťahujú ustanovenia § 2 až § 2d zákona
č. 138/1991 Zb..
Nehnuteľný majetok štátu v dočasnej správe podľa citovaných predpisov nespĺňa podmienky prechodu

do vlastníctva obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Majetok bol v dočasnej správe až do dňa účinnosti
zákona o správe majetku štátu č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, t.j.
do 01.01.1994, kedy citovaným zákonom bola zrušená vyhl. č. 61/1988 Zb. a v zmysle ust. § 5 zákona
č. 278/1993 Z.z. takýto majetok štátu prešiel do správy Obvodného úradu Bratislava.
Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu teda upravil

až zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov s účinnosťou od
01.01.1994 v ust. § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v
územnej pôsobnosti sa nehnuteľnosť nachádza.
Podľa ust. § 5 zákona o správe majetku štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu,
ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa predpisov o
konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov pozemkových

reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je ani v správe organizácií štátneho
socialistického sektora. A teda nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho
nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo
závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok nachádza (ďalej

len „dočasná správa“).
Podľa odporcu teda nie sú splnené predpoklady na prechod vlastníctva na obec zo zákona a to v
zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Podľa vyhlášky č. 158/1959 U.v. o správe neprideleného
pôdohospodárskeho majetku majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisu č. 104/1945 Sb. n. SNR o
konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a

nepriateľov Slovenského národa a ktorý nebol pridelený, boli v dočasnej správe príslušných národných
výborov.
Na podporu uvedených skutočností odporca uvádza, že sa opiera o právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v právnej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde sa rozhodovalo
o nadobudnutí vlastníctva neprideleného pôdohospodárskeho majetku podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o

majetku obcí, vyslovený rozsudkami v konaniach sp. zn.: 4Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002 a M Cdo 55/01
zo dňa 29.04.2003, ako aj o právny názor vyslovený v stanovisku Ministerstva pôdohospodárstva SR
sp. zn.: 306/2010-430 zo dňa 25.01.2010.

Odporca v II. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu argumentoval v podstate v zhode s

odporcom v 1.rade. Uviedol, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo opiera o skutočnosť, že pôvodný
pozemok, zapísaný v pozemkovo-knižnej vložke č. 12018, ktorý prešiel do vlastníctva štátu na základe
rozhodnutia konfiškačnej komisie zo dňa 05. 08 1946, a pozemok zapísaný v pozemkovo-knižnej
vložke č. 13980, na ktorých je posledným zapísaným vlastníkom Československý štát - Obvodný
národný výbor Bratislava Nivy, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, nadobudol ex lege

podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona 138/1991 Zb., podľa ktorého prechádzajú do vlastníctva obce
z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti Zákona o obecnom zriadení
právo hospodárenia národným výborom na územiach, v ktorých sa nachádzajú. Uviedol, že podľa
Katastrálneho zákona, návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať verejnú
listinu, alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, pričom takúto listinu navrhovateľ

nepredložil. Správa katastra preto odôvodnene zápis prechodu vlastníckeho práva na navrhovateľa
nevykonala. Pokiaľ spochybňuje navrhovateľ Deklaráciu dočasného správcu nehnuteľného majetku,
ktorú správa katastra akceptovala, poukázal na to, že odporca v I. rade nenadobudol na základe tejto
Deklarácie, ale vlastníctvo štátu vzniklo na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie a posledným
zapísaným vlastníckom bol Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava Nivy, odbor

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti už existovalo. Touto
Deklaráciou odporca v I. rade iba potvrdil, že v rámci svojim právomocí správcom nehnuteľného majetku
štátu, ktorý neprešiel do vlastníctva navrhovateľa, ale ostal vo vlastníctve štátu a ujal sa jeho správy.
Preto tu neobstojí ani judikatúram, na ktorú poukazuje navrhovateľ, pretože táto vychádza z iného
skutkového stavu. Ďalej uviedol, že popiera vznik vlastníckeho práva navrhovateľa, pretože podľa

zákona o majetku obce, nevyhnutným predpokladom k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zo Slovenskej republiky na obec bola existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy, ktorá
patrila národnému výboru v rozhodnom čase, t. j. ku dňu účinnosti tohto zákona, teda ku dňu 24. 1.
1990. Poukázal na to, že správa národného majetku národnými výbormi bola upravená Zákonom č.279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, podľa ktorého národné výbory spravovali
národný majetok, ktorý im bol zverený do správy príslušným Ústredným úradom, po dohode Ministerstva
vnútra a Ministerstva financií. Zároveň tento zákon uviedol, že týmito ustanoveniami nie sú dotknuté

predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku získaného pre účely pozemkových
reforiem. Tento majetok národné výbory nespravovali, mohol im byť zverený len do dočasnej správy.
Takýto majetok mohol prejsť do trvalej správy národných výborov. Podľa Vládneho nariadenia č.
81/1958 o správe národného majetku a vyhlášky č. 205/1958 Ú. I. mala správa neprideleného majetku
Okresnými národnými výbormi iba dočasný charakter. Právo hospodárenia s národným majetkom

upravoval Hospodársky zákonník, v znení neskorších predpisov. Právo hospodárenia s národným
majetkom vykonávala zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok
celkom, alebo prevažne slúži, pričom národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je
z právneho úkonu, alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku
právo hospodárenia, dočasne spravuje Okresný národný výbor. Uviedol, že ak právo hospodárenia k
24. 11. 1990 nie je možné preukázať, platí, že pozemky dočasne spravoval Okresný národný výbor. V

tejto súvislosti uviedol, že dočasná správa nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva
obce. Poukázal na metodický návod na spracovanie registra obnovenej registrácie pozemkov, ktoré
vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR v spoluprácu s Úradom geodézie, kartografie a katastra
SR, podľa ktorého, poľnohospodárske a lesné nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva štátu, podľa
predpisov o pozemkových reformách, vrátane predpisov o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku a

ktoré sú v pozemkovej knihe zapísané na československý štát, v správe národných výborov, treba
posudzovať tak, že národné výbory ich mali k 24. 11. 1990 len v dočasnej správe. Nehnuteľnosti, ktoré
malinárodnévýboryk24.11.1990vdočasnejspráve,akoajtie,kuktorýmsícemaliprávohospodárenia,
ale zároveň ich mali v trvalom užívaní iné než štátne organizácie, neprešli do vlastníctva obcí, ale ostali
k 01. 05. 1991 vo vlastníctve štátu. Z toho vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania

netvorili ku dňu účinnosti Zákona o obecnom zriadení majetkovú podstatu, ku ktorej by mal majetkový
výbor právo hospodárenia. Ak teda neboli splnené zákonné podmienky, má za to, že tieto nehnuteľnosti
neprešli podľa zákona o majetku obcí do vlastníctva navrhovateľa, ale ostali vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Keďže je preukázané, že v čase prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi
odporcami v I. a II. rade prináležalo vlastnícke právo odporcovi v I. rade, tak nedošlo k porušeniu zásady

nemo plus iuris, tak ako to namieta navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu odporca v 2.rade je vlastníkom
predmetných pozemkov. Žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na návrhu, pričom k argumentom odporcu uviedol, že sa
nestotožňuje s tvrdením odporcov, že išlo o majetok v dočasnej správe, toto tvrdenie nebolo ničím

preukázané. Zároveň je tento názor pre posúdenie veci nerelevantný. Zákon č. 138/1991 Zb. nehovorí o
správe trvalej, či dočasnej, ide len o to, či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona.
Poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 68/08,že je
mylný právny názor že dočasná správa, ktorá patrila národnému výboru nezakladá prechod pozemkov
z vlastníctva štátu do vlastníctva obce,, pretože zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, rovnako ani

Hospodársky zákonník nerozlišuje právo hospodárenia štátnej organizácie, resp. národného výboru z
hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do
vlastníctva obcí, a teda právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci bola existencia
práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu 24. 11. 1990,
pričom nie je rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu nehnuteľností.“ Takýto právny názor vyplýva

aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 7/02, ktorý v odôvodnení uvádza, že je zrejmé,
že v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasné
splnenie dvoch podmienok, a teda musí ísť 1. o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej
správy (to znamená, že môže ísť o akúkoľvek (aj poľnohospodársku) nehnuteľnosť, ku ktorej 2. patrilo
právo hospodárenia národným výborom (bez rozlíšenia stupňa národného výboru a „trvalosti“ alebo

„dočasnosti' práva hospodárenia), na území ktorých sa nachádzajú. Uviedol, že je zrejmé, že zákon
nevyžaduje preukázanie trvalej správy, čo potvrdzuje ustálená súdna prax. Ak chce niekto prelomiť
ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, musí preukázať, že trvalou správou
disponuje iný subjekt a teda je právne bezvýznamné zaoberať sa otázkou dokazovania trvalej správy
vykonávanej národným výborom. Odporca v 1.rade nepreukázal svoje vlastnícke pravo k predmetu

sporu, nemal právo s ním disponovať a previesť ho na odporcu v 2.rade.

Odporca v 1.rade v priebehu konania zotrval na svojich písomných stanoviskách. Uviedol, že ku
dňu účinnosti zákona o majetku obcí boli sporné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, avšaknespĺňali podmienku existencie práva hospodárenia národného výboru a boli v dočasnej správe
bývalých okresných národných výborov. Nehnuteľný majetok v dočasnej správe a teda aj pozemky,
ktoré sú predmetom konania ,prešiel podľa zákon o správe majetku štátu do správy Obvodného úradu

Bratislava. Predmetné pozemky preto nemohli prejsť a neprešli do vlastníctva obce na základe zákona
o majetku obcí. Žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatnil.

Odporca v 2.rade v priebehu konania uviedol, že zo samotného zákona ktorým bolo vlastníctvo zo štátu
prevedené do vlastníctva obcí vyplýva, že obciam bol zverený taký majetok, ktorý bol potrebný na

plnenie ich úloh, ktoré im delegoval štát.Majetok ktorý je predmetom konania takýmto majetkom nebol.
Poukázal na to, že je dobromyseľný ,lebo v dobrej viere kúpil nehnuteľnosť, zaplatil za ňu kúpnu cenu
a užíva ju ako vlastník. Naopak navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť v zmysle zákona o majetku obcí
a nespísal protokol o majetku, ktorý mal byť prevedený do jeho vlastníctva. Zároveň mal povinnosť
podať do 12- tich mesiacov návrh na zápis svojho vlastníckeho práva. Navrhovateľ si tieto povinnosti
nesplnil a spôsobil stav právnej neistoty, ktorý trval 16 rokov. Takéto konanie nepožíva právnu ochranu

a je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom poverených zástupcov navrhovateľa a odporcu v I. rade
a právneho zástupcu odporcu v II. rade a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi a
obsahom pripojeného katastrálneho spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci

skutkový a právny stav:

Pozemky registra ,,C“ parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 326 m2 a parc. č.
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2 a parc. č. XXXXX/XX( pôvodne zapísaných na
PKV 13980 vo vlastníctve Československého štátu -Obvodný národný výbor Bratislava Nivy) a parc. č.

15344/32 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2 ( pôvodne na PKV XXXXX ako vlastníctvo W.
G. ,podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945) prešli do vlastníctva štátu.

Navrhovateľ dňa 05.03.2007 požiadal príslušnú správu katastra o zápis vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Žiadosť bola zaevidovaná pod č.

Z - 2298/07.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo podložil výpisom z PK vložky č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. B.,
konfiškačným rozhodnutím a geometrickým plánom č. X/XXXX. Zápis v PK vložke 13980 svedčí
vlastníctve Československého štátu -Obvodný národný výbor Bratislava Nivy a na PK vložke XXXXX v

prospech vlastníka - W.B. G., ktorej bol pozemok zapísaný v tejto PK vložke skonfiškovaný.

Správa katastra zápis v prospech hlavného mesta listom zo dňa 25.04.2007 odmietla vykonať s
odôvodnením, že hlavné mesto nepredložilo verejnú listinu, alebo inú spôsobilú listinu na vykonanie
vlastníckeho práva záznamom podľa ustanovenia § - u 35 ods. 2 písm. c) katastra nehnuteľností v

nadväznosti na ustanovenie § - u 14 zákona o majetku obcí.

Správa katastra zapísala v záznamovom konaní vedenom pod č. Z - 12224/07 vlastnícke právo inému
subjektu - Slovenskej republike, v správe Obvodného úradu v Bratislave na základe Deklarácie
dočasného správcu nehnuteľného majetku sp. zn.: OE-24814/2007/GM8/SIS zo dňa 08.11.2007, ktorú

vydal Obvodný úrad Bratislava v zmysle ustanovení zákona o správe majetku štátu.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 1.rade a odporcom 2.rade dňa 20.12.2007 vyplýva,
že predmetom prevodu bol nehnuteľný majetok štátu pozemok parc.č. XXXXX/XX vo výmere 326 m,
parc.č. XXXXX/XX o výmere 9 m a parc.č. 15344/33 o výmere 2 m ,všetko nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXX v katastrálnom území B. P. X.. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu v 2.rade bol
povolený dňa 20.10.2008 pod č. P.-XXXXX/XX.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej

správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (23. a 24.11.1990) právo hospodárenia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu s účinnosťou od
01.01.1994, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu
podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho

nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo
závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok štátu nachádza.

Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva

zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne
slúži.

Podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí
štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k
tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis

neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom
sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

Podľa § 16 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ak sa v
doterajších právnych predpisoch používajú pojmy "právo hospodárenia s národným majetkom" alebo

"právo spoločného hospodárenia s národným majetkom", rozumie sa tým "správa majetku štátu" alebo
"spoločná správa majetku štátu".

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný.

Súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že je daný naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože v predmetnej veci je určovacia žaloba jediným
prostriedkom, na základe ktorého sa odstráni vzniknutý stav právnej neistoty navrhovateľa, ktorému
správa katastra nehnuteľností odmietla zapísať vlastnícke právo a záznamom ho zapísala v prospech

odporcu v 1.rade. Preto je právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k sporným pozemkom neisté a
neexistujeinýspôsobakodocieliťodstránenietejtoneistotyako určovacoužalobouarozhodnutímsúdu.
V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetné pozemky registra ,,C“ parc.
č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 326 m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2 m2 a parc. č. XXXXX/XX( pôvodne zapísaných na PKV XXXXX vo

vlastníctve Československého štátu -Obvodný národný výbor Bratislava Nivy) a parc. č. XXXXX/XX -
zastavané plochay a nádvoria o výmere 9 m2 ( pôvodne na PKV 12018 ako vlastníctvo W. G. ,podľa
rozhodnutia konfiškačnej komisie skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945) prešli do vlastníctva štátu a boli v
správe národného výboru.

Spornou bola skutočnosť či tento majetok štátu prešiel do vlastníctva obce t.j. navrhovateľa podľa
zákona zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zákonným predpokladom prechodu vlastníctva sporných
pozemkov zo štátu na obec bola existencia práva hospodárenia, ktorá patrila príslušnému národnému
výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o obecnom zriadení, teda
k 24. novembru 1990.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že pozemky , ktoré sú
predmetomkonaniadočasnespravovalnárodnývýbor. Taktiežmásúdzapreukázané,žekpredmetným
pozemkom nevykonávala ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia žiadna štátna organizácia, ktorej
predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Predmetné pozemky tak v zmysle ustanovenia §

59 Hospodárskeho zákonníka dočasne spravoval okresný národný výbor.

Zákon č. 138/1991 Z. z. v ustanovení § 2 ods. 1 nerozlišuje či išlo o trvalú alebo dočasnú
správu tohto majetku, ale používa pojem právo hospodárenia. Zákonná definícia pojmu právahospodárenia nie je upravená ani v predmetnom zákone ani v iných právnych predpisoch. Súd sa
nestotožnil s argumentáciou odporcov, ktorí tvrdili, že pokiaľ sa nejednalo o trvalú správu majetku
národným výborom,ale išlo o dočasnú správu majetku národným výborom, tak takýto majetok nespĺňal

predpoklady prechodu do majetku obcí na základe zákona o majetku obcí, nakoľko táto argumentácia
nemá oporu v zákone. Právo hospodárenia je pojem používaný v Hospodárskom zákonníku v
obdobnom význame ako pojem správa, pričom právo hospodárenia zahŕňalo v sebe všetky oprávnenia
vlastníka a bolo prakticky postavené na úroveň vlastníckeho práva, pričom štát zostal vlastníkom. Zákon
nerozlišoval medzi pojmom „správa“ a „právo hospodárenia“, keďže ako je vyššie uvedené oba tieto

pojmy z hľadiska ich obsahu znamenali tie isté oprávnenie a povinnosti . Navyše bez významu nie
je ani skutočnosť,že postupne bol pojem práva hospodárenia nahradený v právnych predpisoch po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 138/1991 Z.z. pojmom správa majetku.

Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu upravil
zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu s účinnosťou od 01.01.1994 v ustanovení § 5, podľa

ktorého majetok štátu, ktorý nemá žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti
ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Z ustanovenia § 16 citovaného zákona vyplýva, že ak sa v
doterajších právnych predpisoch používa pojem „právo hospodárenia s národným majetkom“ rozumie
sa tým „správa majetku štátu“.

S poukazom vyššie uvedené je zrejmá totožnosť resp. zameniteľnosť oboch pojmov v právnych
predpisoch. Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcov, že v prípade, ak išlo o majetok v dočasnej
správe tento do vlastníctva obcí neprechádza.

Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí boli dve zákonné

podmienky. Prvou bola skutočnosť, že ide o inú vec než hnuteľnú patriacu orgánom miestnej štátnej
správy, ktorá bola v prejednávanej veci splnená. Druhou zákonnou podmienkou prechodu vlastníckeho
práva na obec je výlučne existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému
obdobiu, t. j. ku dňu 24.11. 1990. Pričom však podľa názoru súdu ako aj judikatúry NS SR nie je
rozhodujúce, že či išlo o dočasnú alebo trvalú správu nehnuteľností (porov. rozsudok NS SR vo veci

sp. zn. 8 Sžo 68/08). Preto súd uzavrel, že aj v prípade, ak by išlo len o dočasnú správu, ako tvrdia
odporcovia, prešli sporrné nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že účelom zákona č. 138/1991 Zb.o majetku obcí
ako to vyplýva z § 1citovaného zákona bolo upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s

ich majetkom. Rovnako z obsahu dôvodovej správy vyplýva, že cieľom bolo čo najspravodlivejšie
usporiadať vlastnícke práva k takýmto pozemkom, pri uplatnení územného princípu, pričom sa
zohľadňovali najmä záujmy obyvateľov obce, plnenie si funkcií obce a zabezpečovanie potrieb
obyvateľstva.

S poukazom na vyššie uvádzané súd dospel v prejednávanej veci k záveru , že k nehnuteľnostiam
(pozemkom) mal k 24.11.1990 právo hospodárenia, ako ho má na mysli ustanovenie § 2 Zákona o
majetku obcí, národný výbor Bratislava II, na území ktorého sa predmetné pozemky nachádzali a preto
tieto nehnuteľnosti prešli na základe zákona podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení neskorších predpisov do vlastníctva navrhovateľa.

Keďže odporca v 1.rade sa nikdy nestal vlastníkom predmetných pozemkov, nemohol ich ani previesť
na odporcu 2.rade na základe kúpnej zmluvy. Takýto právny úkon je postihnutý od počiatku absolútnou
neplatnosťou, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Odporca v 2. rade sa
nemôže ani úspešne dovolávať ochrany dôvodiac, že v dobrej viere od odporcu v 1. rade nehnuteľnosť

kúpil, zaplatil za ňu a užíva ju ako vlastník. Zo zákona ako aj z ustálenej judikatúry súdov je zrejmé,
že v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam nie
je možné uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere.
Tvrdenie odporcov o tom, že bolo povinnosťou navrhovateľa(obce) v zmysle zákona o majetku obcí
spísať protokol o majetku, ktorý mal byť prevedený do jeho vlastníctva a zároveň mal povinnosť

podať do 12- tich mesiacov návrh na zápis svojho vlastníckeho práva je síce pravdivé, ale irelevantné
vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Zákon totiž nadobudnutie resp. nenadobudnutie
vlastníckeho práva navrhovateľa neviaže na splnenie uvedených povinností.Súd preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p., ked vo veci úspešný

navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia