Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201931
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111201931.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa A. B., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom K. XXX/X, R. M. F., zast. JUDr. Vierou Harvánkovou, advokátkou,
so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín proti odporcom 1/ T. T., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom U. XXX/X, R. M. F., 2/ L. T., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom U. XXX/X,
R. M. F., obaja zast. JUDr. Štefanom Babničom, advokátom, Mierové námestie 81/18, Ilava o vydanie
nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu na určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/,2/ sú p o v i n n í vydať navrhovateľovi parcelu CKN č. XXXX/XX - ostatná plocha
o výmere XX m2 k. ú. R. M. F., vytvorenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX /. zo dňa

XX.XX.XXXX, úradne overeným Správou katastra I. pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX z parcely
CKN č. XXXX/X k. ú. R. M. F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh sa z a m i e t a.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcom 1/,2/ povinnosť vydať
navrhovateľovi časť pozemku parc.č. CKN XXXX/X(po upresnení) parcelu CKN č. XXXX/XX - ostatná
plocha o výmere XX m2 k. ú. R. M. F., vytvorenú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX /. zo dňa
XX.XX.XXXX, úradne overeným Správou katastra I. pod č. XXX/XXXX dňa 20.09.2011 z parcely CKN č.
XXXX/X k. ú. R. M. F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Uviedol, že je výlučným vlastníkom, t.j. v 1/1-ine pozemku parcelné č. KNC XXXX/X - ostatné
plochy o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R. M. F., obec

R. M. F., vedenom Správou katastra I.. Nehnuteľnosť - pozemok parc.č. B. Č.. XXXX/X nadobudol na
základe kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo 7. apríla 2003, od predávajúceho Mesto R. M. F.. Vklad kúpnej
zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.
V lete roku 2010 sa navrhovateľ rozhodol, že si svoje pozemky oplotí. Išiel za Ing. F. od ktorého bol
informovaný, že on hranice pozemkov vtedy vyznačil a pamätal si, že z pozemku parc.č. KNC XXXX/X
bola časť pozemku zabratá a ohradená jeho susedmi, odporcami, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi
pozemkov parc.č. KNC XXXX/XXX o výmere 800 m2 - zastavané plochy a nádvoria a XXXX/XXX o

výmere XXX m2-ostatné plochy, bezprostredne susediacimi s jeho pozemkom parc.č. KNC XXXX/X.
Pozemky odporcov sú zapísané na LV č. XX katastri nehnuteľností Správa katastra I., k. ú. R. M. F..
Odporca 1/ je spoluvlastníkom pozemkov v podiele 1-ina a odporkyňa 2/ je podielovou spoluvlastníčkou
pozemkov v podiele 3-iny.Navrhovateľ vyzval odporcu 1/ ústne, aby plot posunul a časť jeho pozemku neoprávnene zabratú ním
a jeho manželkou (odporkyňou 2/) mu vydal. Odporca 1/ mu však tvrdil, že na časť nimi ohradeného
pozemku parc.č. KNC XXXX/X má s manželkou nárok, vlastníctvo k nej obaja nadobudli vydržaním.

Navrhovateľ dodal, že o prenájme, resp. odpredaji pozemku - časti svahu od ul. kpt. Nálepku po schody
k MsÚ mesto rokovalo so spoluvlastníkmi susediacich pozemkov v apríli 2000. Rokovania sa zúčastnila
aj právna predchodkyňa odporcov 1/ a 2/, matka odporkyne 2/. pani Q.. Táto však o časť pozemku zo
svahu záujem nemala.
Uznesením č. XX/XXXX na základe spoločnej žiadosti občanov mesta uvedených v uznesení a okrem

iných i navrhovateľovi schválilo odpredaj pozemkov, odčlenených geometrickým plánov z pozemkov
parc.č. KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XXX.
Navrhovateľovi bol hore špecifikovaným uznesením Mestského zastupiteľstva v R. M. F. schválený
odpredaj pozemku parc.č. KN XXXX/X- ostatné plochy o výmere 593 m2.
Pozemok parc.č. KN XXXX/X v k. ú. R. M. F.Á. nadobudol navrhovateľ od predávajúceho mesto R. M. F..
Navrhovateľvyzvallistamizodňa 9.8.2010odporcov1/, 2/,naodstránenieoplotenia,ktorésanachádza

na jeho pozemku a tým aj k vydaniu neoprávnene užívanej časti jeho pozemku no bezvýsledne.

Z písomného vyjadrenia odporcov 1/,2/ k návrhu vyplynulo, že hranica, ktorá rozdeľuje pozemok
navrhovateľa C-KN XXXX/X od pozemkov odporcov C-KN XXXX/XXX J. XXXX/XXX je hranica, na ktorej

je už 40 rokov vybudované pevné oplotenie s betónovým základom. Právni predchodcovia - vlastníci
pozemkov, ktoré susedia s pozemkom navrhovateľa ohradenú časť užívali po celý čas vo viere, že im
pozemok patrí tak ako ho majú ohradený, teda užívajú ho dobromyseľne, a v takomto stave ho od r. 2006
resp. od r. 2009 užívajú i odporcovia. V zmysle § 130 Občianskeho zákonník sa považujú za držiteľov
oprávnených .

Sú toho názoru, všetko vyššie uvedené svedčí, že sú oprávnení držitelia a vlastníctvo k časti pozemku
vydržalivzmysle§134ods.lods.3občianskehozákonníka,pretožehoužívajúnepretržitecezprávnych
zástupcov viac ako 10 rokov a tým splnili zákonom predpísanú lehotu. O nárokoch navrhovateľa sa
dozvedeli v r. 2006, keď ich vyzval navrhovateľ na usporiadanie hraníc pozemku. Sú pripravení vec
usporiadať i kúpou časti pozemku, na ktorý si robí nárok navrhovateľ. Podľa ich názoru je to možné bez

vážnych výhrad, veď ide o pozemok, ktorý je nefunkčný (strmý svah), ktorý má slúžiť i pre budúcnosť
na podporu ekologickej stability svahu.
Zápis z rokovania na MsÚ R. M. F. zo dňa XX.XX.XXXX o prenájme predmetného pozemku, ktorého
vlastníkom bolo mesto R. M. F., svedčí o tom, že mesto nebude pozemok predávať, ale v roku 2003
mesto schválilo predaj pozemku. O tom, že sa pozemok bude predávať právni predchodcovia odporcov

nevedeli. V dobrej viere, že je to mestský pozemok, tento i udržiavali v poriadku (kosenie trávy).
Záverom požiadali, aby súd žalobu zamietol a rozhodol, že sú vlastníkmi časti pozemku C KN 1798/6,
titulomvydržaniavovýmeretak,akojuurčínovýgeometrickýplán,ktorýmbysaodčlenilačasťpozemku.
V priebehu konania upresnili protinávrh tak, že sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi pozemku CKN
parc.č. XXXX/XXX a parc.č. XXXX/XXX a XXXX/XX vytvorený geometrickým plánom vyhotovený Ing.

L. Q. Č.. XXXXXXXX/XXX/XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením výpisu z LV č. 41, 5239 pre
katastrálne územie Dubnica nad Váhom, kúpnej zmluvy č.XX/XXXX, zápis z rokovania MsÚ v R. M.
F. zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu z uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva R. M. F., výzvy

na odstránenie plota, kópie snímku mapy, geometrického plánu zo dňa 31.08.2011, fotografií z miesta
samého,územnéhorozhodnutiazodňa21.12.1964,rozhodnutiaŠNvU.Q.č.k.DXXXX/XX-XX, návrhu
na vklad a darovacej zmluvy, rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 6.11.1965, platobných výmerov
mesta Dubnica nad Váhom, vyjadrenia odporcov označeného ako príloha k pojednávaniu, spis spisu
Správy katastra I. V XXXX/XXXX-XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že zakúpil predmetný pozemok, pričom kúpa bola dojednaná
prostredníctvom jeho otca. Vedel, kde sa parcela nachádza, v akom je stave. Keď si chcel dať zakúpené
pozemky oplotiť v roku 2009 zistil, že odporcovia 1/, 2/ majú odhradenú časť pozemku, ktorého je
vlastníkom. V tomto roku sa jedenkrát rozprával s odporcom 1/ a na otázku čo s tým urobia, mu

odpovedal, že má predmetnú časť pozemku vydržanú, že si uvedené bude zisťovať po právnej stránke
a nebráni sa tomu, že si bude uplatňovať svoje práva súdnou cestou. Rozhodol, že si zistí ako to po
právnej stránke je. Odporca chcel i kúpiť uvedené za dvojnásobok ceny a jeho napadlo, prečo si ho chce
kupovať, keď má za to, že je vlastníkom tohto pozemku. Následne sa utvrdil v tom, že je vlastníkomon. Pokiaľ ide o to v akom stave sa nachádza predmetná parcela zo strany odporcov bol postavený
plot, ostatné tri časti pozemku neboli ohradené. V čase nadobudnutia nevedel, pokiaľ predmetná parcela
leží, v tom čase sa predávalo viacero pozemkov, celý "breh". Oslovil preto mesto, aby zamerali odkiaľ

pokiaľ predmetná parcela leží a oznámili mu, že ostatní záujemcovia si dali vypracovať geometrický
plán svojpomocne.
V kúpno-predajnej zmluve je zaznamenané, kto vypracoval geometrický plán, ktorým bol predmetný
pozemok zameraný. V r. 2006 keď boli vypracovávané geometrické plány neboli vytýčené v teréne,
kolíky boli dané až v r. 2009.

Nad pozemkami navrhovateľa konkrétne na parc.č. XXXX/XX pokračuje v teréne ďalej kúsok breh ako
i na parc. XXXX/X. Navrhovateľ potvrdil, že vedel presnú hranicu a výmeru časti odhradeného pozemku
z parcele č. XXXX/X až geometrickým plánom z roku XXXX.
Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bolo zistené, že poukázala na to, že občiansky zákonník
teda Zák. č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 nepoznal inštitúciu držby a nepoznal ani vydržanie, tie
boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky až jeho novelou a to Zák. č. 131/1982 Zb.

účinným od 1.4.1982, pričom vlastníkom veci, ktorá mohla byť predmetom osobného vlastníctva sa
stal občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec po dobu 10-tich rokov. Ak išlo o pozemok,
ktorý mal občan nepretržite v držbe po dobu 10-tich rokov a ku ktorému bolo možné zriadiť právo
osobného užívania, nadobudol vlastníctvo pozemku štát a občan nadobudol právo, aby s ním bola
uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku. Týmto spôsobom však nebolo možné nadobudnúť vec

v majetku v socialistickom vlastníctve, alebo vec ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania
podľa osobitných predpisov. Do vydržacej doby bolo možné započítať aj držby predchodcu. Po celú
dobu vydržania musel mať vydržiteľ vec v držbe nepretržite a musel mať dobrú vieru, že mu vec patrí a
to so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Vydržacia doba však neskončila skôr, než uplynutím 1 roka od
účinnosti novely, teda najskôr k 1.4.1983. Účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej Zák.

č. 509/1991 Zb. od 1.1.1992 sa inštitút vydržania stal jedným zo všeobecných dôvodov nadobudnutia
vlastníctva zo zákona, pričom podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie stanoveného času
(u nehnuteľností 10 rokov) a spôsobilý predmet vydržania. Za oprávneného držiteľa sa považuje držiteľ,
ktorý je so zreteľom, ku všetkým okolnostiam v dobrej viere o tom, že mu vec patrí, pochybnostiach sa
má za to, že držba je oprávnená. Dobrá viera tu musí byť po celú dobu. Vydržiteľ si môže započítať dobu

po ktorú mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe jeho právny predchodca.
Pri vydržaní nestačí len deklarovať, že domnelý vlastník, vydržiteľ bol v dobrej viere, že vec mu patrí,
pokiaľ odôvodňuje svoje právo o právo predchodcov musí toto tvrdenie doložiť konkrétnymi okolnosťami
príp. dôkazmi.
Navrhovateľ namieta vlastníctvo a vydržanie pozemku parc.č. XXXX/XX, kde nemohol byť predchodca

právny p. Q. dobromyseľný pri jeho nadobudnutí, pretože táto výmera presahovala hranicu pozemku, v
tejto výmere pozemku nepreukázali žiadnymi dokladmi, že tento pozemok užívali v dobrej viere. Nestačí
tvrdiť, že ho užívali dobromyseľne a v dobrej viere, treba to aj preukázať.
Odporcovia 1,2 v priebehu konania nepreukázali domnelý právny dôvod na základe ktorého právni
predchodcovia odporcov odvodzovali svoju dobrú vieru, že im časť pozemku, o ktorú sa vedie spor

patrí. Nepreukázali dobrú vieru na nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Pri vydržaní veriteľ musí byť
vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, len vtedy je držiteľom oprávneným.
Zároveń platí, že pre existenciu dobrej viery nestačí iba jej tvrdenie, ale je potrebné, aby tvrdenia boli
podložené konkrétnymi okolnosťami prípadne dôkazmi. Odporcovia nepreukázali existenciu všetkých
podmienok potrebných k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. Zo strany odporcov 1,2 ani ich právnych

predchodcov, nebola preukázaná dobrá viera, pretože právni predchodcovia odporcov pri zachovaní
náležitej opatrnosti by si boli vedomí toho, že užívajú pozemok podstatne väčší, ako im bol pridelený
do užívania v r. 1966.

Z výsluchu odporcu 1/ súd zistil, že sa nevie sa vyjadriť, nakoľko rodinný dom na parcele stavali starí

rodičia odporkyne 2/. Do nehnuteľnosti, ktorá leží na susediacom pozemku nasťahoval v r. 2006. , aký
tam bol stav pred týmto rokom uviesť neviem.
Pokiaľideotočinaparc.č.1798/196jebreh,odpredmetnéhoplotu,ktorýstojínapozemkunavrhovateľa
začína v podstate breh, ktorého sklon je spočiatku menší a potom sa zväčšuje. Nespochybnil, že ho
navrhovateľ oslovil, povedal mu, že je ochotný dať 10 - násobok za m2, nie len dvojnásobok, veril, že

sa ako susedia dohodnú. Bol ochotný zaplatiť aj dane, ktoré dovtedy musel za predmetnú časť uhradiť.
Z výsluchu odporkyne 2/ bolo zistené, že sa v rodinnom dome na parc.č. 1799/196 narodila, bývala som
v ňom do r. 2000 a neskôr sa do neho presťahovala s manželom v r. 2006. Pamätá sa, že jej matka sa
o breh, ktorý je za ich pozemkami starala. O tom, že k jeho odpredaniu došlo sa dozvedela v r. 2006.Pamätám sa, že ešte jej dedo na breh vysadil ovocné stromy, slivky a orechy. Pokiaľ ide o to kedy si
uvedomila existenciu plota a či došlo k jeho posunu, plot stojí na tom istom mieste odkedy si pamätá a
vyzerá tak, že odspodu je od zeme betónový múrik a nad ním sú kovové stĺpiky a pletivo.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcov vyplynulo, že rodičia odporkyne 2/ nadobudli pozemky na
stavbu rodinného domu v roku 1966 kúpnou zmluvou od ZŤS R. M. F. (v tom čase SMZ,n.p.) a to
pozemok parc. XXXX/XXX o výmere 800 m2 a pozemok parc.č. 1799/197 vo výmere 246 m2. Boli
presvedčení, že v takejto výmere tieto pozemky aj užívajú. Nie je možné odpovedať na to, či došlo
k zameraniu predmetných parciel pri ich oplotení, nakoľko právni predchodcovia odporcov zomreli.

Pravdepodobne plot bol postavený tak ako bol v tom čase pozemok vykolíkovaný a takto bol počas
celého obdobia až doteraz užívaný. Dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcov odvodzuje od
toho, že spornú časť užívali ako svoje vlastné, neboli nikým rušení, splnili zákonom stanovenú lehotu,
ktorá je potrebná na vydržanie a v prípade pochybností, predpokladá sa, že držba je oprávnená.

Dobrá viera odporcov 1/, 2/ resp. ich právnych predchodcov spočíva v tom, že pozemok užíval p.

Budvesel a právni predchodcovia odporcov pričom so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný,
pretože pozemok bol ohradený od samého počiatku od výstavby rodinného domu, hranica sa nemenila
a v tom zmysle je vydržanie oprávnené. Lehota na vydržanie je 10 rokov a túto lehotu odporcovia
spĺňajú. Počas celej držby až do r. 2011 nebola spochybnená držba v rozsahu tak ako je pozemok
ohradený. Preto si myslia, že všetky náležitosti a podmienky pre vydržanie odporcovia splnili vzhľadom

na držbu právnych predchodcov. Vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by si právni predchodcovia odporcov
1/, 2/ boli pozemky „prihradzovali“, naopak potvrdili, že plot je v jednej línii, tak ako sa užíva od samého
začiatku.
Záverom uviedol, že sú presvedčení a majú za to, že sporný pozemok vydržali. Odporcovia i právni
predchodcovi nepretržite a v doterajšej výmere i hraniciach užívajú pozemky, splnili všetky podmienky

bezo zvyšku podľa § 130 OZ, boli a sú držiteľmi dobromyseľnými, nakoľko si mysleli, že vec alebo právo
im patrí.. V tomto prípade a z tohto dôvodu sú držitelia oprávnení. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť užívali viac ako 10 rokov,
splnili i ďalšiu podmienku pre vydržanie. Svedkovia a nakoniec i listinné dôkazy svedčia o tom, že sporná
hranicaidevjednejlíniisosusednýmpozemkom.Nikdyžiadnymvlastníkompozemkupriľahlého,nebola

spochybnená hranica, na ktorej bol od samého začiatku výstavby rodinného domu, resp. pridelenia
pozemku postavený pevný plot.

Z výsluchu svedka Ivana Pagáča, vlastníka parc.č XXXX/XXX (susediacej parc. XXXX/XXX) a na ňom

postaveného rodinného domu, bolo zistené, že pokiaľ ide o terén parc.č XXXX/XXX je rovina a XXXX/
X je svah. V rodinnom dome býva od r. 1970, postavil ho jeho otec.
Pokiaľ ide o to Na otázku súdu, či.
Bol pri tom, keď sa plot staval, ale nevie presne uviesť prečo bol vedený je vedený v teréne. Vzhľadom
na to, že bol vlastníkom susediacej parcely nebolo to ani dôležité. Nevie odpovedať či plot, ktorý ide

okolo parc. č. XXXX/XXX by po predĺžení cez cestu (na parc. 1798/14) sa de facto spojil s líniou plotu,
ktorý vedie okolo parc.č. XXXX/XXX.
Jeho otec získal tieto pozemky koncom 60-tych rokov, vtedy keď sa kupovali i ostatné parcely. Susedia
si medzi sebou pomáhali. Plocha ktorá je v svahu bola nimi užívaná, sadili tam stromy až do času, keď
to bolo mestom odpredané. Osobne poznal p. doc. Budvesela a jeho manželku, pamätá si, že v čase

keď prišli na miesto bola to len holá pláň, ktorá sa parcelovala, ale akým spôsobom nevie uviesť. Pamätá
sa, že tam boli zatlčené dosky pričom išlo však o základy na dom. P. Q. staval plot súčasne, ako aj oni.
. Dom s otcom stavali v čase, keď pozemok ležiaci na svahu nebol ich. Plot sa staval sa v 70-tych
rokoch, stavalo sa to spoločne, vypomáhali si. Najskôr sa stavali domy, potom sa postavil plot. Oni v
70-om roku už bývali.

Nevie či je jeho plot postavený na parc.XXXX/XXX , nevie, či sa vtedy meralo. Svedok získal parc.č.
XXXX/X asi pred 7 rokmi. Až keď kupoval parc.č. XXXX/X došlo k geometrickému zameraniu, ale
nezaujímalo ho to, zaujímala ho kóta, ktorá vyznačovala hranicu s parc.č. XXXX/XX. To, že sa bude
odpredávať sa dozvedel tak, že mu prišla ponuka z mestského úradu.
Pokiaľ ide o to ako ploty idú v teréne, nemožno ich umiestnenie odôvodniť skutočným stavom pozemkov

v teréne, teda tým, že by po plot bola rovina a následne svah. Má za to teda predpokladá, že ploty idú
tadiaľ, kadiaľ ide zameranie.
Svah, udržiavali tí, ktorí boli vlastníkmi okolitých pozemkov a svah bol za ich plotom.
Svah ktorí je za plotom odporcov bol kosený a myslí, že to robila aj matka odporkyne 2/a aj B..Svah sa tiahne v „troch vlnách“, nemožno povedať, že začína za plotom odporcov, podľa neho svah
začína za plotom p. Trsťana, tam je to viditeľnejšie, lebo je to tam prudké. Je tam „schod“, zatiaľ čo v
prípade plota odporcov je stúpanie pozvoľnejšie.

Z výsluchu svedka T. A., vlastníka parc. č. XXXX/XXX a rodinného domu na ňom postavenom, ktorý
sám staval, bolo zistené, že on pozemok získal nie od ZŤS R. M. F., ale odkúpil ho od p. Š., ktorý
vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nemal záujem stavať. V čase, keď ho kúpil menovaný už mal v
teréne vyznačené stĺpiky odkiaľ pokiaľ sa pozemok rozprestiera. Toto rešpektoval a postavil si na takto

vytýčenom pozemku plot. Zo svahu, ktorý ide po celej dĺžke vedľa jeho pozemku, nič nepribral čo podľa
všetkého ostatní susedia urobili. Hovorí o situácii, ktorá nastala po zmene pomerov v r. 1989, ako to bolo
pôvodne, to nevie. Myslí teda, že každý kto si k svojmu pozemku "pribral" nejakú plochu, teda zväčšil
si ho nad rámec, ktorý v tom čase umožňoval poskytnúť zákon na stavbu rodinného domu to neskôr
riadne odkúpil od mesta. Nevie, že či mali „prihradené“ pozemky p. U. alebo p. Q.. Pána Q. poznal. I
keď na túto stranu nechodí, pozná to tam a myslí, že plot odporcov 1/, 2/ po predĺžení cez cestu vedenú

po parc.č. XXXX/XX by sa spojil s plotom ktorý ide okolo parc.č. XXXX/XXX tak, že by medzi nimi nebol
"odskok". Tieto ploty boli robené naraz, s tým, že medzi nimi bola ulička. Terén bol vyrovnaný, každý
si ho vyrovnal sám, bolo to tzv. splanírované a potom sa urobila ryha. Nepamätá sa, že či ryha bola
nejakým spôsobom vymeraná, či tam boli kolíky, len on už stĺpiky osadené mal.

Z výsluchu svedkyne L. U., ktorej je odporkyňa 2/ neterou, spoluvlastníčka parc.č. XXXX/XXX a
parc.č. XXXX/XXX bolo zistené, že spoluvlastnícky podiel darovala svojej neteri. Právni predchodcovia
odporcov 1/, 2/ F. Q. a manž. L. boli jej rodičmi. Keď začínali so stavbou a nadobudli predmetné pozemky,
už s nimi nebývala, keďže ako 20 ročná odišla, chodila do školy. Chodila tam len na návštevy. Keď
sa staval rodinný dom pozemky boli provizórne ohradené. Bol tam len provizórny plot len so stĺpikmi,

následne sa robil betónový múrik. Zdôraznila, že jej otec bol poctivý, robil na stavebnom odbore v ZŤS
Dubnica nad Váhom. Vie, že jej sestra udržiavala a starala sa o svah, ktorý bol za plotom. V súvislosti
s plotom a pozemkom sa neviedli v rodine žiadne rozhovory, otec sadil na svahu stromčeky a staral sa
o ne, aj o stromy a svah. Zo strany mesta nebola vyzvaná, či si nechce susediaci pozemok zakúpiť.
V r. 2003 otec už bol chorý, postihnutý stareckou demenciou a možno aj v tejto súvislosti sa o odpredaj

nezaujímali.
Či línia plota okolo parc.č. XXXX/XXX J. XXX plynulo prechádza k plotu p. Pagáča sa nevie vyjadriť, ale
myslísi,žeáno. Vminulostinebolahranicakadiaľvedieplotspochybnenáaninebolaniekýmnamietaná.

Z výsluchu svedka Ing. L. Q., geodeta bolo zistené, že v minulosti v lete r. 2011 ho oslovil navrhovateľ
s tým, že sa mu nezdá oplotenie susedov, resp. jeho umiestnenie a požiadal o vymeranie. Zabezpečil
si podklady zo správy katastra, porovnal merania s analógovou a vektorovu mapou a zistil, že oplotenie
susediaceho pozemku leží na pozemku navrhovateľa. Vtedy prvý krát túto parcelu zameriaval, dovtedy
túto parcelu nezameriaval. Viem, že v minulosti bola genéza taká, že svah, ktorý je na parcele patril

mestu R. M. F., ktoré tento predávalo záujemcom. V r. 2002 I.. L. odčlenil túto parcelu a od mesta ju
následne kúpil navrhovateľ.
Je pravdou, že v r. 2003 vytváral geometrický plán, ktorý slúžil na odpredaj a nákup predmetnej parcely
navrhovateľovi, ale on len odčleňoval časť z parc.č. XXXX/X, X a X a vytváral parcelu slúžiacu na prístup
k parc.č. XXXX/XX. Parc.č. XXXX/X nevyčleňoval, tú odčlenil Ing. L.. Keď v r. 2003 získaval podklady

pre vytvorenie predmetného geometrického plánu tak parc.č. XXXX/X už existovala.
Pokiaľ ide o to či pri vytváraní geom. plánu nemusí ísť na tvár miesta, či mu postačujú len podklady
získané z katastra nehnuteľností na vytvorenie geom. plánu zdôraznil, že v r. 2003 bol na tvári miesta,
zameral parcelu, odčlenil, vyznačil hranice. Nemal dôvod merať okolité parcely a to že "nesedí" plot od
parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a parc.č. XXXX/X to nebolo predmetom tohto geom. plánu. Zistiť by to

mal Ing. L. v roku XXXX, ale ak mal objednávku na odčlenenie parcely nezaoberal sa tým, myslí, že sa
to vtedy malo riešiť, ale ťažko sa mi k tomu teraz vyjadrovať. Pri tvorbe geometrického plánu v r. 2003
neboli vytýčené hranice kovovými rúrkami u parc.č. XXXX/X. Tento bol vytvorený len na odčlenenie
pozemku XXXX/X a XX a na tých boli vytýčené hranice kovovými rúrkami.
Pokiaľ ide o to či sporný plot je v prípustnej odchýlke /14cm/ svedok uviedol, že taká je odchýlka ako

stredná chyba určenia polohy bodu, ale keby to bolo v povolenej odchýlke nie je na túto spornú vec
vytváraný geometrický plán. To by som objednávateľovi len, že je to prípustná odchýlka.Nevie či niekomu zo susedov niečo zameriaval. Pravdepodobne situácia bola taká, že sa vytvárali
geometrické plány, keď sa už odkupovali „prihradené“ časti susediacich pozemkov. Je možné že takáto
situácia bola i keď Ing. L. vytváral geometrický . plán z r. 2002.

K "prihradeniu" časti susediaceho pozemku zo strany právnych predchodcov odporcov 1,2 v prípade
zachovanianáležitejopatrnosti,kebysibolidalipredvybudovanímplotunajskôrzameraťpozemok,ktorý
oplocujú by nedošlo. Každý vlastník je povinný odmerať si svoj pozemok, a každý vlastník by mal mať
označené hranice svojej parcely. V prípade že to nevie je potrebné zavolať geodeta, aby mu ich vytýčil.

Z výsluchu svedka T. B., od r. XXXX do r. XXXX suseda p. Q. a jeho manželky, ktorí bývali oproti
cez ulicu, bolo zistené, že sa povedať, že rodinné domy stavali v rovnakej dobe. V r. 1965 bol priestor,
kde následne stavali, obyčajná roľa, na túto prišli "páni" z geodézie a vykolíkovali jednotlivé parcely.
Vykolíkovali znamená, že vyznačili parcelu drevenými kolíkmi. On mal na parcele 4 susedov, p. Q. mal
len jedného, nakoľko z jeho pohľadu po pravej strane mal breh. Oni už prišli na tvár miesta, kde bolo
všetko vykolíkované. Pozemky boli očíslované, tieto čísla dostali a boli sa pozrieť kde sa nachádzajú.

On si oplocoval svoju parcelu asi v r. 1968, pán Q., ktorý staval dlhšie, asi o rok po ňom. Praxou bolo, že
dokiaľ sa domy stavali, neboli pozemky oplotené, oplocovalo sa, až keď sa domy postavili. Keď sa ploty
stavali, hranice pozemkov boli zreteľné, oni si vymenili drevené kolíky na kovové. On mal suseda, tak
som sa s ním dohodol, kadiaľ jeho plot pôjde. Ako to konkrétne bolo u p. Q., nevie povedať. On mal vedľa
svojho pozemku svah, taký istý ako i p. Q.. Myslí, že sa musí vychádzať a merať od pozemku, ktorý je

oplotený a geometrické. údaje sú presné, takže od toho plota resp. hranice sa namerajú príslušné metre.
Pán Q. mal jedného suseda, a myslí, že keď sa nameralo od hranice jeho pozemku bolo to presné.
Pokiaľ ide o to či si "prihradil" kúsok svahu, potvrdil, že si prihradil kúsok, tak, že si hranicu posunul
o tri metre k brehu. Budúceho kupujúceho upozornil, že došlo k posunutiu hranice a tento si následne
túto časť pozemku od mesta ako vlastníka odkúpil.

Pokiaľ ide o to či si p. Q. posunul hranicu, svedok nevie povedať. Vzhľadom na to, že terén tam bol
"všelijaký" nemožno ani z línie, ktorú vytváral jeho plot a plot pána Q. toto určiť. Pamätá si, že medzi
domami a svahom bola pôvodne plánovaný peší chodník pre cyklistov a nad ním lesopark, ale toto
sa neuskutočnilo.
Pokiaľ ide o to či p. Ž., ktorý bol susedom svedka si tiež posunul svoj plot, potvrdil, že áno. Či aj p. U.,

ktorý vlastnil nehnuteľnosti o dve ulice ďalej na parc.č. XXXX/XXX si tiež posunul hranicu pozemku,
svedok nevedel povedať.
V prípade, že by si on a príp. i p. Q. neposunuli svoje ploty bolo by za týmito plotmi priestor, ktorý by
bol nikým "neopatrovaný" resp. boli by tam priestory, kde by sa zhromažďoval neporiadok, odpadky. Aj
z tohto dôvodu došlo k posunu hranice pozemku.

Svoje nehnuteľnosti predal Š. F. a v súčasnosti v nich býva jeho dcéra p. W..

Z výpisu z LV č. XXXX k .ú. R. M. F., bolo zistené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
parciel CKN (okrem iných) parc.č. 1798/6 - ostatné plochy o výmere 593 m2 v podiele 1/1-ina a to

na základe kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 07.04.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
I. pod V XXXX/XXXX dňa 12.06.2003 .

Z výpisu z LV č. XX k. ú. R. M. F. súd zistil, že odporca 1/, 2/ sú spoluvlastníci vlastníkom pozemkov
CKN parc.č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, parc.č. XXXX/XXX - ostatné

plochy o výmere XXX m2 a to odporca 1/ v podiele 1 a odporkyňa 2/ v podiele 1 Podľa § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Z územného rozhodnutia MNV v R. M. F. zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia o prípustnosti stavby MNV

v Dubnici nad Váhom zo dňa 6.11.1965 blo zistené, že právnemu predchodcovi odporcov 1/,2/ MNV
v R. M. F. F. Q. manželke L. Q. bolo vymedzené miesto a rozsah územia pre umiestnenie rodinného
domu a povolená jeho novostavby na parcele č. XXXX/XXX, kat. územie R. M. F. X o výmere XXXm2
(ohraničeného červenými čiarami na pripojenom polohopisnom plánku, ktorý bol nedeliteľnou časťou
rozhodnutia.

Z geometrického plánu parcelu č. XXXXXXXX-XXX /. zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overeného Správou
katastra Ilava pod č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vypracovaného Ing. L. Q. bolo zistené, že plocha
užívaná odporcami 1/,2/, zahradená ich plotom na parcele CKN č. XXXX/X k. ú. R. M. F. bolo z tohtopozemku odčlenená ako parcela CKN č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XX m2 k. ú. Dubnica
nad Váhom.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Základným predpokladom úspechu návrhu na vypratanie nehnuteľnosti je preukázanie vlastníckeho
práva navrhovateľa, čiže preukázanie jeho aktívnej legitimácie v súdnom spore, preukázanie
skutočnosti, že odporcovia majú nehnuteľnosť vo svojej faktickej moci, čím je preukázaná ich pasívna
legitimácia v konaní a preukázanie, že vec majú u seba neoprávnene.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, počas ktorej mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sú vlastníkmi susediacich

pozemkov, pričom odporcovia 1/,2/ spolu so svojimi pozemkami užívajú časť z pozemku navrhovateľa,
ktorá je ohraničená plotom vybudovaným ich právnymi predchodcami. Právni predchodcovia odporcov
nadobudli susediace pozemky v roku 1966 za účelom výstavby rodinného domu po výstavbe ktorého
si svoje parcele ohradili a následne ich užívali a po ich smrti i odporcovia 1/,2/. V užívaní predmetnej
časti parcely navrhovateľa neboli nikým rušení až do roku 2006 kedy ich navrhovateľ písomne vyzval

na odstránenie plota.

Vkonanímalsúdzapreukázané,žeodporcoviaužívajúčasťpredmetnéhopozemku,ktoréhovlastníkom
je navrhovateľ, majú ho vo svojej faktickej moci a to bez právneho dôvodu. Odporcovia 1/, 2/
žiadnym spôsobom nepreukázali oprávnenosť záberu nehnuteľnosti vlastnícky patriacej navrhovateľovi.

Znemožňujú mu ako výlučnému vlastníkovi realizovať svoje vlastnícke právo. Navrhovateľ sa tak
oprávnene domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti odporcom. Súd preto návrhu vyhovel a
uložil odporcom 1/,2/ povinnosť vydať mu túto časť parcely CKN č. XXXX/X k. ú. Dubnica nad Váhom
odčlenenej parcelu geometrickým plánom ako parcela CKN č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere
55 m2 k. ú. R. M. F..

Súd sa nestotožnil s námietkami odporcov na základe ktorých sa vzájomným návrhom domáhali určenia
vlastníctva k tejto časti predmetnej parcely titulom jej vydržania.
Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 134 určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené
po celú dobu vydržania. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, ktorá musí byť oprávnená,
teda taká, ktorá sa opiera o určitý právny titul. Podľa ustálenej súdnej praxe oprávnenosť držby musí

byť zhodnotená objektívne a nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí vyplynúť z posúdenia všetkých okolností, za
ktorých došlo k držbe.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odporcovia resp. ich právni predchodcovia nemohli
byťpridržbespornýchnehnuteľnostiodzačiatkudobromyseľní,keďsvojudržbuneopreliožiadnyprávny

titul, ktorý by preukazoval ich vlastnícke právo k predmetnej časti parcely. Sporná časť pozemku nebola
od jej vlastníka vykúpená, darovaná čím došlo k privlastneniu cudzej veci. Z výsluchu svedkov mal
súd za preukázané, že v čase odkúpenia susedných pozemkov boli tieto parcely v teréne vytýčené,
označené kolíkmi a teda vlastníkmi jednoznačne identifikované. Bolo však potvrdené, že niektorívlastníci pravdepodobne i v záujme starostlivosti o okolie, v náväznosti na terén na mieste samom
sa starali i o pozemky za hranicou svojej parcely(-ciel) a určité časti si „prihradili“, následne oplotili
a po zmene spoločenských pomerov i odkúpili, k čomu v prípade právnych predchodcov odporcov

pravdepodobne i administratívnym nedopatrením nedošlo. Tvrdenia odporcov v tom zmysle, že línia
predmetného plota okolo parciel odporcov by v prípade jej predĺženia (cez cestu) pokračovala (bez
posunu, odskoku) v línii plota susediacej parcely č. 1799/198 a preukazovala tak pôvodné vytýčenie,
ohraničenie pozemkov predávajúcim novým vlastníkom nemožno preukázať, nakoľko medzičasom
vlastník tejto parcely(svedok Pagáč) nadobudol aj susediacu parc.č. XXXX/X a jej ohraničenie sa stalo

bezpredmetné.
Tvrdenie odporcov opierajúcich svoje vlastníctvo o vydržanie o dobromyseľnosti držby teda, že sporné
pozemky užívali ako vlastníci v dobrej viere od svojho vzniku a pred ním ich právni predchodcovia, je
nepostačujúce, pretože ani oni ani ich právni predchodcovia neevidovali žiaden právne relevantný dôkaz
na základe ktorého nadobudli dobrú vieru o domnelom vlastníctvo k nehnuteľnosti. Oprávnenosť držby
súd tak nemal preukázanú. Nepreukázali existenciu právneho dôvodu, okolnosti svedčiace o dôvode

nadobudnutia predmetu držby z ktorého by mohli vyvodzovať vznik svojej dobrej viery, že im vlastnícke
právo patrí. Neuniesli dôkazné bremenu svojich tvrdení a preto súd ich vzájomný návrh zamietol (v časti
vlastníctva parcely CKN č. XXXX/XX). V ostatnej časti (určenie vlastníctva CKN parc.č. XXXX/XXX
a parc.č. XXXX/XXX) bol zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na to,
že odporcovia sú spolu už vlastníci uvedeného.

Lehotu na vydanie nehnuteľnosti súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.