Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 5C/32/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899900
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:3508899900.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa

UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO 00 653 501, proti odporcovi O. U., I..
XX.XX.XXXX, Z. I. W. I. O., N. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom so sídlom
Bratislava, Strojnícka 8, o zaplatenie 14.829,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 14.829,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %
ročne z dlžnej sumy za obdobie od 21.01.2006 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 741,39 Eur, a to do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporcovi sa vracia nespotrebovaná časť preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške
193,56 Eur, zaúčtovaná pod pol. D14a-58/11, a to po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 14.829,68 Eur (446.759,- Sk)
spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 05.09.2001 do zaplatenia. Žalovaná istina predstavuje
poistné plnenie, ktoré navrhovateľ vyplatil odporcovi v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa mala
stať dňa 30.01.2000. Neskôr vyšlo najavo, že dopravná nehoda, tak ako bola uvádzaná odporcom v
rámci riešenia poistnej udalosti sa nestala, preto navrhovateľ považuje poistné plnenie za vyplatené bez
právneho dôvodu a domáha sa jeho vrátenia titulom bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka uplatneného

úroku z omeškania, tento navrhovateľ požadoval v zákonnej výške, a to do 10 dní od doručenia výzvy
na vrátenie poistného plnenia. Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Odporca počas celého konania
tvrdil, že k dopravnej nehode došlo tak ako uviedol pri riešení poistnej udalosti, a dôkazy, ktorými svoje
tvrdenia podložil navrhovateľ nepovažoval za relevantné, pretože boli zabezpečené v súvislosti s iným
konaním (vyšetrovanie podozrenia z poistného podvodu odporcu). Na podporu svojich tvrdení predložil
znalecký posudok Ing. Šipulu, ktorý si nechal vypracovať a ako svedka žiadal vypočuť spolujazdca v
čase nehody. Odporca žiadal náhradu trov konania.Súdom prvého stupňa bola vec sama rozhodnutá rozsudkom zo dňa 22.01.2007, ktorým súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie odporcu bol rozsudok zrušený pre nedostatočne zistený skutkový
stav, pretože ako znalecký dôkaz použil súd znalecký posudok vypracovaný v inom konaní, nevypočul

navrhovaného svedka a nevyporiadal sa s ďalšou svedeckou výpoveďou.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a popri už vykonaných
dôkazoch: výsluchu odporcu, výsluchu svedka E. B., oboznámenia znaleckého posudku Ing. Staňa,
fotodokumentácie, poistky, dokladu o výplate poistného plnenia, oznámenia poistnej udalosti, zápisu
o poškodení vozidla 2x, kópie technického preukazu, správy polície o nehode, príjmového dokladu,

faktúry za vykonanú opravu, výpočtu výšky plnenia, prípisu poisťovne o prehodnotení riešenia poistnej
udalosti, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, obsahu pripojených spisov OUV-396/NM-2000,
OUV-395/NM-2000, spisu Okresného súdu Bratislava 2 16C/495/2001 doplnil dokazovanie o ďalší
výsluch odporcu, výsluch svedka X. W., oboznámenie znaleckého posudku Ing. Šipulu a výsluch znalca
ustanoveného v tomto konaní - Ing. Marka Pribulu.

Znalca Ing. Pribulu ustanovil súd potom, ako bolo zistené, že znalec Ing Staňo, ktorý vypracovával

pôvodný posudok pre účely iného konania už v danom odbore znaleckú činnosť nevykonáva a postup,
ktorý ako možný uvádzal odvolací súd, teda jeho vypočutie k záverom znaleckého posudku už možný nie
je. V tejto situácii považoval súd za vhodné ustanoviť práve znalca Ing. Pribulu, pretože zo znaleckého
posudku Ing. Staňa vyplynulo, že sa na jeho znaleckom posudku podieľal aj Ing. Pribula, ktorý toto
úvodom svojej znaleckej výpovede potvrdil a na prípad si pamätal.

Z vykonaných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

Na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplatil navrhovateľ odporcovi poistné plnenie
za škodu na vozidle odporcu AUDI A8, ktorá mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 30.01.2000. K
dopravnej nehode malo dôjsť tak, že na zasneženej ceste z Nového Mesta nad Váhom smerom na
Moravské Lieskové dostalo vozidlo šmyk, došlo k jeho rotácii a skončilo mimo cestu, kde ľavou bočnou

stranou narazilo do stromu vpravo pri ceste, po náraze došlo ešte k pootočeniu vozidla a odrazeniu od
stromu a jeho konečná poloha bola v snehu mimo vozovku, a to predkom vozidla smerujúcim k vozovke.
Takto nehodu v priebehu celého konania opisoval odporca, ktorý bol v čase nehody vodič, ako aj svedok
X. W. spolujazdec v čase nehody. Rovnako bola nehoda opísaná v znaleckom posudku Ing. Šipulu, ktorý
vychádzal z opisu nehody odporcom, a to poskytnutom i na mieste samom v roku 2011.

Zo znaleckého posudku Ing. Staňa vypracovaného v trestnom konaní bolo zistené, že priebeh nehody
tak ako ho uvádza odporca je z technického hľadiska vylúčený. Tento dôkaz bol hodnotený ako dôkaz
listinou, pretože Ing. Staňo v tomto konaní ako znalec ustanovený nebol. Povahu znaleckého dôkazu
však má výpoveď ustanoveného znalca Ing. Pribulu, ktorý závery posudku Ing. Staňa potvrdil a vo
svojej výpovedi podrobne uviedol dôvody, pre ktoré je priebeh nehody tak ako ho uvádza odporca

vylúčený, a to najmä pre nemožnosť rotácie vozidla po náraze do stromu v takom rozsahu, ako ju tvrdí
odporca,nepravdepodobnosťodporcomuvádzanejrotácievozidlapoklzkejcesteanepravdepodobnosť
opustenia vozovky vpravo ako aj pre poškodenie necharakteristické pre bočný náraz do stromu (dva
záseky do karosérie, poškodenie až na kov).

Výsledkom znaleckého dokazovania Ing. Pribulu odporuje svedecká výpoveď spolujazdca W., ktorá

potvrdzuje tvrdenia odporcu. Znalecký posudok Ing. Šipulu odporcom uvádzaný priebeh nehodového
deja z technického hľadiska pripúšťa, no tento dôkaz v priamom rozpore so znaleckou výpoveďou nie je.

Rovnako ako výpoveď odporcu, je aj výpoveď svedka W. nezlučiteľná so závermi znaleckého
dokazovania. Závery znalca sú totožné so znaleckým posudkom Ing. Staňa vypracovaným v inom
konaní,niesúvnútornerozpornéaajlaickýmpohľadomsajaviajednoznačnezodpovedajúcefyzikálnym

zákonitostiam. Naproti tomu výpoveď svedka W. na pojednávaní je v niektorých častiach rozporná s jeho
predchádzajúcou výpoveďou v trestnom konaní, čím do istej miery stráca na vierohodnosti. V trestnomkonaní svedok W. uviedol, že vozidlo vytiahol z priekopy svojim autom, pričom na pojednávaní tvrdil, že
toto sa nepodarilo. Pre uvedené svedecká výpoveď tvrdenia odporcu vierohodne nepreukazuje a proti
znaleckému dôkazu a dôkazu listinou - posudkom Ing. Staňa neobstojí.

Znalecký posudok Ing. Šipulu doložený odporcom vo svojich záveroch konštatuje nedostatočnosť
podkladov k presnému zisteniu priebehu nehodového deja. V značnej miere sa venuje hodnoteniu
postupu pri zdokumentovaní následkov nehody, a to políciou, likvidátorom poisťovne a znalcom Ing.
Staňom, čo je v súčasnosti a najmä v tomto konaní bez významu. K samotnému priebehu nehody
uvádza, že odporcom uvádzaný pohyb vozidla po zasneženej ceste principiálne možný je, ako aj

následný náraz do stromu, ktorý mal za preukázaný z poškodenia vozidla. Fázu pohybu vozidla po ceste
a náraz do stromu tak ako ich uvádzal odporca kategoricky nevylúčil ani Ing. Pribula, i keď k nárazu do
stromu vzniesol zásadné pripomienky (dva záseky do karosérie a poškodenie na kov). Znalec Ing Šipula
sa však v posudku nijako nezaoberal rotáciou vozidla po náraze do stromu, ktorú v rozsahu uvádzanom
odporcom Ing. Pribula úplne vylúčil. Pritom táto okolnosť je zásadnou okolnosťou vylučujúcou priebeh
nehody podľa odporcu. K tejto zásadnej otázke teda znalec Ing. Šipula mlčí, posudok sa tým javí neúplný

a nepresvedčivý, a preto nie je spôsobilý potvrdiť odporcove tvrdenia a čo i len čiastočne spochybniť
výpoveď znalca Ing. Pribulu.

Čo sa týka svedeckej výpovede E. B., ktorý mal vozidlo po nehode z priekopy traktorom vytiahnuť,
táto tvrdenia odporcu k priebehu nehodového deja priamo nepotvrdzuje. Pretože menovaný svedok
uvádza iba okolnosti vytiahnutia vozidla z priekopy po nehode, netýka sa nijako samotného priebehu

nehody. Táto svedecká výpoveď by bola totožná aj v prípade, že by už poškodené vozidlo bolo na
miesto nehody postavené zámerne. Takýto nepriamy dôkaz tiež nie je ani v spojitosti s inými dôkazmi v
prospech odporcu spôsobilý mať väčšiu dôkaznú silu ako jednoznačný znalecký dôkaz.

V neprospech odporcu nepriamo svedčí i obsah spisu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 16C
496/2001, ktorý vytvára ďalšie pochybnosti o pravdivosti odporcových tvrdení. V tomto konaní

bratislavského súdu uplatňoval odporca proti navrhovateľovi, teda v opačnom procesnom postavení
nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá mala predstavovať poistné plnenie z poškodenia totožného
vozidla, ku ktorému malo dôjsť 28.6.2000, teda do pol roka po predchádzajúcej nehode, a to za
obdobných okolností (náraz do stromu bez účasti iných vozidiel). Z tejto „obdobnej“ poistnej udalosti
však poisťovňa už vzhľadom na predchádzajúce pochybnosti odmietla plniť a v súdnom konaní vyšlo

najavo, že ani k tejto nehode, tak ako ju popísal odporca (tam v pozícii navrhovateľa) dôjsť nemohlo,
a to na základe znaleckého posudku. Žaloba bola teda zamietnutá. Táto skutočnosť významne znižuje
dôveryhodnosť výpovede odporcu v tomto konaní.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ vyplatil odporcovi poistné plnenie vo výške

žalovanej istiny, pretože sa domnieval, že plní z poistnej zmluvy, ktorá ho pre prípad poistnej udalosti
k takémuto plneniu zaväzuje. V konaní však bolo preukázané, že k poistnej udalosti, tak ako ju voči
navrhovateľovi uplatnil odporca dôjsť nemohlo a priebeh nehody uvádzaný odporcom je z technického
hľadiska vylúčený. Táto okolnosť má za následok, že podmienky poistnej zmluvy požadované pre vznik
nároku na poistné plnenie neboli dané a plnenie, ktoré navrhovateľ odporcovi vyplatil nemalo oporu v

poistnej zmluve. Vyplatené poistné plnenie tak nemá právny dôvod a je bezdôvodným obohatením -
plnením bez právneho dôvodu v prospech odporcu. V súlade s citovaným ustanovením § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka má teda odporca povinnosť takto bezdôvodne získané plnenie vrátiť. Pretože
túto povinnosť odporca dobrovoľne nesplnil, súd žalobe čo do istiny v celom rozsahu vyhovel a odporcu
k jej vráteniu zaviazal.

Odporcom požadovaný dôkaz znaleckého výpočtu priebehu nehodového deja od kontaktu vozidla

so stromom po jeho konečnú pozíciu súd nevykonal, pretože tento dôkaz by znalcom zistený záver
nespochybnil, ale potvrdil. Výpočtom by totiž bola presne zistiteľná iba miera možného otočenia vozidla
po kontakte so stromom. Oproti súčasnému stavu, kedy je zrejmé, že až do konečnej polohy sa vozidlo
pootočiť nemohlo by po výpočte bolo naviac zrejmé i to, pokiaľ presne sa po náraze mohlo vozidlo
pootočiť, ak vôbec. Otázka miery otočenia vozidla po kontakte so stromom je síce v skutkových

zisteniach kľúčovou, no nie je potrebné vedieť, pokiaľ presne by sa vozidlo po náraze pootočilo, keď je
zrejmé, že určite nie do polohy uvádzanej odporcom. Nejedná sa tu o hraničnú mieru rotácie po náraze,
ktorej akceptovateľnosť by bolo potrebné preverovať výpočtom, ale zjavný rozpor odporcových tvrdení
so zákonitosťami fyziky, ktorý je po oboznámení znaleckej výpovede zrejmý i laickým pohľadom súdu.

Popri dôvodne uplatnenej istine patrí navrhovateľovi zároveň časť uplatneného úroku z omeškania.

Omeškanie odporcu však nebolo preukázané už od 05.09.2001, tak ako uvádzal a žiadal priznať
navrhovateľ. Navrhovateľ nepreukázal, že výzva zo dňa 03.09.2001 stanovujúca na vrátenie poistného
plnenia lehotu 10 dní od jej doručenia bola doručená odporcovi. V prípade bezdôvodného obohatenia je
pritom výzva zo strany veriteľa rozhodujúcou pre určenie splatnosti, pretože inými spôsobmi uvedenými
v citovanom § 563 Občianskeho zákonníka splatnosť dlhu z bezdôvodného obohatenia určená nie je.

Za spôsobilú výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia možno teda považovať až doručenie návrhu
na začatie konania odporcovi, ku ktorému došlo 19.01.2006. Nasledujúceho dňa, teda 20.01.2006 bol
odporca povinný plniť, a keďže tak neurobil, dostal sa 21.01.2006 do omeškania. Zákonná sadzba
úroku z omeškania bola v tento deň 6 % preto súd žalobe čo do úroku z omeškania vyhovel iba v tejto
percentuálnej výške a iba od 21.01.2006. Vo zvyšku presahujúcom uvedenú sadzbu a uvedené obdobie

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na vyššie uvedené nepreukázanie doručenie výzvy
na plnenie.

Pre splnenie uloženej povinnosti stanovil súd namiesto 3 dňovej zákonnej lehoty 30 dňovú lehotu,
pretože priznaná suma je väčšieho rozsahu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Keďže mal navrhovateľ úspech čo do istiny v celom rozsahu, považuje súd zamietnutú
časť úroku z omeškania za nepatrnú časť nároku, pretože k narastaniu jej vyčíslenia dochádzalo aj z
dôvodu dĺžky konania, čo nemôže byť okolnosť, z ktorej by mohla mať prospech ktorákoľvek strana
sporu pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Poučenie:: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.