Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2011

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/57/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108010369
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2011:4108010369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a prísediacich

Ľudmily Šimekovej a Jordany Kenčevovej v trestnej veci obžalovaného V. K. a spol. pre trestný čin
vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961 Zb. a iné na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
X. V. K., nar.XX.XX.XXXX v N., trvale bytom R., F. XXXX/XX,
X. K. K., rod. R., nar.XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. R. č. XXX
X. V. R., nar.XX.XX.XXXX v N., trvale bytom R., F. XX,

X. Q. R., nar.XX.XX.XXXX v N., trvale bytom R., W. XX,

sa uznávajú vinnými, že:

obžalovaný V. K.:
1. v presne nezistený deň od 16.novembra 2000 do 31.12.2000 pri osobných návštevách svojej vtedajšej

manželky obžalovanej K. K. a švagra obžalovaného V. R. týchto vo väznici Josefstadt v Rakúskej
republike,kdebolumiestnenývovyšetrovacejväzbezainútrestnúčinnosťspáchanúnaúzemíRakúskej
republiky, osobne i formou korešpondencie naviedol na usmrtenie V. E., aby nemohla vypovedať ako
svedkyňa v trestnej veci V. K. vedenej na Krajinskom súde pre trestné veci Viedeň za trestný čin
obchodovania s ľuďmi,

obžalovaní K. K., V. R. a Q. R.:
2. vpresnenezistenýdeňod14.decembra2000do31.decembra2000spoločnevylákaliV.E.namiesto

nachádzajúce sa v lesnom poraste vo vzdialenosti asi 400 metrov naľavo od cesty I/65 za Motorestom
Zubor v smere Zlaté Moravce - Hronský Beňadik v katastri obci Čaradice tak, že ju pod zámienkou
odvozu z Levíc do azylového domu v Nitre posadili do osobného motorového vozidla značky Peugeot
206 zelenej farby a priviezli na uvedené miesto, kde ju v odstavenom aute na zadných sedadlách vozidla
začalibiťpohlave,postupneškrtiťrukamianáslednetiežškrtiťnezistenýmpredmetom-pravdepodobne
špagátom, ktorý sa ale roztrhol, pričom V. E. zostala po útoku bezvládna, povytiahli ju z auta, na
čo ju obžalovaný V. R. niekoľkokrát veľkou intenzitou udrel do zadnej strany hlavy prineseným rýľom

alebo lopatou, čím jej spôsobili smrteľné poranenia hlavy a potom ju zahrabali do blízkej jamy, prikryli
trávnatým porastom, na to obžalovaný V. R. na miesto, kde mala hlavu hodil kameň a spoločne ju privalili
vyvráteným kmeňom stromu a z miesta činu odišli,

teda:

obžalovaný V. K.:

v bode 1.
iného úmyselne naviedol, aby iného úmyselne usmrtil,obžalovaní K. K., V. R. a Q. R.:
v bode 2.

spoločným konaním iného úmyselne usmrtili a čin spáchali obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom,

tým spáchali:

obžalovaný V. K.:

v bode 1.
trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000
ako návodca podľa § 10 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu
31.12.2000,

obžalovaní K. K., V. R. a Q. R.:

v bode 2.
trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000.

Za to im súd ukladá:

obžalovanému V. K.:
Podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 s použitím § 35
odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného ku dňu 31.12.2000 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 ho súd
zaraďuje do ústavu na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 súd zrušuje skorší
výrok o treste uložený obžalovanému Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.33T/170/2009 zo dňa
19.03.2010 právoplatného dňa 19.03.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo k zrušením, stratili podklad.

obžalovanej K. K.:
Podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 trest odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 ho súd
zaraďuje do ústavu na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

obžalovanému V. R.:
Podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 s použitím § 35

odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 39a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 ho súd
zaraďuje do ústavu na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 súd zrušuje skorší

výrok o treste uložený obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn.3T/128/2009
zo dňa 09.10.2009 doručeného obžalovanému dňa 21.12.2009 a výrok o treste uložený obžalovanému
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.33T/170/2009 zo dňa 19.05.2010 právoplatného dňa
19.05.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo k zrušením, stratili podklad.

obžalovanému Q. R.:
Podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 s použitím § 35
odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 ho súd
zaraďuje do ústavu na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 súd zrušuje skorší
výrok o treste uložený obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T/200/2004 zodňa 22.10.2004 doručené obžalovanému dňa 12.11.2004, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo k zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným V. K.,
K. K., V. R. a Q. R. a vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaných,
výsluchom znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. K. K., znalkyne z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Z. N., znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo PhDr. T. V., vypočutím opatrovníčky poškodenej P. E., svedkov
Z.O. K., Ing. W. K., M. S., W. Q., Q. R., R. Q., V. X., prečítaním výpovede V. Q. a V. R. z prípravného

konania z dôvodu odmietnutia vypovedať, prečítaním výpovede svedkov PhDr. P. K., P. A., B. Š., Q. Š.,
Q. V., D. W., prečítaním znaleckého posudku z odboru grafológia, znaleckých posudkov MUDr. H. Š.,
znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava a listinných
dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu vrátane pripojených spisov Okresného súdu Nitra
sp.zn.33T 170/2009, Okresného súdu Bratislava II. sp.zn.0T 8/2009, Okresného súdu Bratislava V.

sp.zn.0T 75/2009, Okresného súdu Levice sp.zn.3T 128/2009, Okresného súdu Nitra sp.zn.1T 34/2007,
Okresného súdu Nitra sp.zn.1T 183/2009, Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 200/2004, Okresného súdu
Levice sp.zn.3T 39/2009, Okresného súdu Ružomberok sp.zn.8T 125/2009 a Okresného súdu Nitra
sp.zn.11P 74/2010.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 16. novembra 2000 bol zadržaný v prípade
kupliarstva na Rakúskej hranici Berg a 17.11.2000 mu bolo oznámené, že talianske úrady na neho vydali

zatykač, lebo bol odsúdený za kupliarstvo a vydajú ho do Talianska. Dňa 29.11.2000 prišli za ním z
Kriminálnej polície, že je voči nemu trestné stíhanie i vo Viedni za obchodovanie so ženami, ukázali mu
tri dievčatá, V. E., B. Š. a R., priezvisko nevedel. Pýtali sa na mená W. R. a W. Q.. Povedali, že bude
vo Viedni pojednávanie. Dňa 1.12.2000 mal pojednávanie, následne v dňoch 5.12.2000 a 7.12.2000
ho navštívila K. K. a Q., povedal im termín ďalšieho pojednávania na 14.12.2000, ktoré sa odročilo na

8.2.2001 a po jeho skončení prišla za ním K. K. a Q. a povedali, že pôjdu do Nitry za E. - korunnou
svedkyňou v jeho prípade, aby sa táto dostavila na pojednávanie 8.2.2001. On vedel, že dostane 12
alebo 18 mesiacov, potrebovali ju oni, nie on, lebo udala W. aj K. K.. K. K. ho navštívila 19.12.2000, kde
povedala, že bola prítomná vraždy V. E., že 14.12.2000 ju s Q. vyhľadali v Nitre v azylovom dome. Od
15.12.2000 do 17.12.2000 boli v Novom meste na chate u Q..

Bol tam Q., V. R., K. K. a tri neznáme dievčatá a mala tam byť aj E., ktorá sa vraj vyhrážala, že všetkých
poudáva, tak ju zabili. Povedala mu, že už nie medzi živými. Povedala, že V. a Q. R. ju viezli do Nitry,
a že pri Zlatých Moravciach pri reštaurácii Zubor to spravili, išli tam na aute K. K., W. a Q. R., škrtili ju
špagátom a lopatou udreli do hlavy. Povedala, že to bolo 17.12.2000. Zdôveril sa s tým V. X. vo väzení.

Dňa 15.2.2001 pri návšteve mu V. R. povedal, že V. nie je medzi živými. Žiadnu vraždu si neobjednal, i
keď v listoch Q. a B. K. to napísal. S Q. o tom hovoril na návšteve a v listoch obvinil seba, že si tú vraždu
objednal, lebo Q. sa vyhrážal K. K., chcel ho týmto spôsobom zastaviť.

Obžalovaná K. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný K. bol zavretý 16.11.2000 v Rakúsku

za obchodovanie so ženami, chodila tam na návštevu aj s V. R. aj s Q.. E. mala vypovedať ako svedkyňa
voči nemu. Nakázal im, aby dohovorili E.. Čo sa týka skutku, išla ona, V. R. a Q. za E. do azylového
domu, vzali ju so sebou na chatu, na ktorej ona nezostala, oni boli tam asi 4 dni, potom im priniesla jedlo
a videla, že V. E. je zbitá a má monokle, lebo ju znásilňovali a bili, preto ju odtiaľ vzala k V. Q.N., kde
išiel tiež V. R. a Q.. Ukazovali jej fotky K., či ho pozná, potom išli do Levíc k V. R., kde V. 4 dni liečila

aj s V. R.. Potom ju išli zaviesť domov do Nitry, a to ona, V. a Q. R.. Ona šoférovala, vedľa nej sedel V.
R., za ním V., na ľavo Q. R., išli cez Zlatomoraveckú cestu ako je benzínové čerpadlo Aral, keď jej V. R.
povedal, že má odbočiť, išla kadiaľ kázal, do lesa. Kázal jej odstaviť auto, dal dolu sedačku, čím pricvikol
V. nohy a začal ju biť do tváre, k tomu sa pridal i Q., ktorý ju začal škrtiť, podrobne si to už nepamätala.
Škrtil ju nejakým opaskom, potom ju vybrali z pravej strany auta von, V. R. ju buchol lopatou po hlave,

vytiahli ju, odvalili strom, kde sa urobila jama, hodili ju tam, zakryli kmeňom, poskákali a sadli si do auta.V aute jej zostala teniska. Ona bola celý čas v šoku v aute. Pri najbližšej návšteve to popísala K. ako i to,
že medzi nimi je koniec. On potom napísal list svojej rodine, ktorého obsahom bolo niečo v tom zmysle,
že on to kázal jej, aby mu jeho rodina kryla chrbát, chcel ju obviniť, lebo už vedel, že ho nechce. List

prechovával Q.. Povedala to R.. R. Q. sa jej nevyhrážal v súvislosti so skutkom. Chodila na návštevu za
K. v spoločnosti V. R., on chodil na falošný pas. Nepamätala si dobre miesto kde sa to stalo keď bolo
vykonávaná rekonštrukcia, hľadali ju všade.

Obžalovaný V. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetko je to vymyslené, polícia ho bila,

vyšetrovateľ K. ho nútil takto vypovedať, o skutku nevie nič. Chodil na návštevu do väznice za
obžalovaným K.. V. E. robila pre nich prostitúciu vo Viedni, pozná Q., s K. bol kamarát, nedochádzalo
medzinimiknezhodám.Vprípravnomkonanísapodrobnekuskutkuvyjadrilakpriebehuskutkuuviedol,
že K. dal aj písomný aj ústny pokyn K., aby zabila E., táto si ho zavolala a povedala mu, že ju musia
zabiť. V deň skutku ju viezli po Zlatomoraveckej ceste, v lese vystúpili z auta, K. sa vrhla na E., začala
ju škrtiť, on zdvihol zo zeme kovovú trubku, s ktorou ju následne udieral do hlavy, potom táto spadla

na zem, nejavila známky života. S K. ju potom chytil za nohy a ruky, odvliekli do jamy po vyvrátenom
strome, hodili ju tam, prihrabali hlinou a lístím, prevalili na ňu kmeň stromu a okolie zasypali zeminou
a z miesta činu odišli. Q. R. tam nebol.

Obžalovaný Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku nevie, v prípravnom konaní si to napísal

do zápisnice sám vyšetrovateľ, nič sa nestalo. V prípravnom konaní uviedol, že na miesto skutku prišiel
on, K. a V. R.. V. R. vystúpil z vozidla, išiel dozadu, otvoril kufor, niečo vybral, prišiel k dverám kde sedela
E., hodil jej na krk špagát, začal ju škrtiť, špagát sa roztrhol, E. bola pridusená, na jeho príkaz ju chytil,
potom ju V. R. prinesenou lopatou alebo rýľom udieral, na čo zostala táto nehybná a chrčala. Dotiahli
ju do jamy od stromu, stále chrčala, preto V. hodil na jej hlavu kameň, zahrabali ju hlinou a chceli na ňu

privaliť vyvrátený strom, čo sa nepodarilo. K. tiež vystúpila z auta a bila E.. Následne odišli, no ešte v
ten večer sa vrátili na miesto skontrolovať či zostal hrob neporušený. Následne K. vyumývala motorové
vozidlo, ktorým ju tam zaviezli, pričom objavila topánku E., ktorá zostala vo vozidle a túto zahodila.

MUDr. K. K. znalkyňa z odboru psychiatria k veci uviedla, že obžalovaný V. K. netrpel duševnou

poruchou, v čase skutku bol schopný rozoznať nebezpečenstvo trestného stíhania a svoje konanie
ovládať, zistili prítomnosť disociálnych rysov. Obžalovanej K. K.P. nezistili žiadnu poruchu, boli u nej
zistené suicidálne úmysly, bola schopná rozoznať nebezpečenstvo trestného stíhania a svoje konanie
ovládať, zistili emocionálnu plochosť. K obžalovaným V. R. a Q. R. uviedla, že títo netrpeli duševnou
poruchou, ktorá by mala vplyv na ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku.

U V. R. zistili intelektovú úroveň zníženú až na ľahký stupeň duševnej zaostalosti, no i tento znížený
intelekt mu dovoľoval rozoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládať svoje konanie. U oboch boli
zistené disociálne rysy a ich emočná plochosť.

Znalec PhDr. T. V. z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia súdne lekárstvo predniesol znalecké

posudky v zhode s ich písomnými vyhotoveniami a uviedol, že intelektová úroveň V. K. je na priemernej
úrovni, jeho osobnosť je abnormálne štrukturovaná, má málo rozvinuté vyššie city, neprispôsobivé
správanie v rozpore so zákonmi, je ľahkovážny a nezodpovedný, nezistil príznaky duševnej poruchy,
motiváciou jeho konania bolo zbavenie sa nepohodlnej svedkyne, pričom eventualita tohto konania
nie je v rozpore s jeho charakterovými danosťami. K obžalovanej K. K. uviedol, že jej intelekt je v

pásme populačného priemeru, osobnosť egocentrická, emocionálne nestála, má agresívne tendencie
v prípade frustrácie, nezistil príznaky duševnej poruchy, jej motiváciou bolo hájenie vlastných záujmov
a solidarita s partnerom, možnosť resocializácie je limitovaná. K obžalovanému V. R. uviedol, že
jeho intelektové schopnosti sú na úrovni mentálnej subnormy, osobnosť je emocionálne nevyvážená,
egocentrická s disociálnymi tendenciami, násilný, ľahko ovplyvniteľný, v závislom postavení vo vzťahu

k sestre, bez príznakov duševnej poruchy, jeho motiváciou bola lojalita až servilnosť vo vzťahu k sestre
a potreba demonštrovať svoju dominanciu, možnosť resocializácie je limitovaná. K obžalovanému Q. R.
uviedol, že jeho intelektová úroveň je v hraničnom pásme podpriemeru a mentálnej subnormy, osobnosť
jednoduchšia, menej prispôsobivá so závislým postavením voči sestre, bez príznakov duševnej choroby,
motiváciou bolo konanie na príkaz sestry, možnosť resocializácie je možná, je schopný vierohodne a

pravdivo vypovedať a zapamätať si a hovoriť o úkonoch, ktorým bol aktérom, nezistil žiadne sklony k
zveličovaniu alebo dopĺňaniu si medzier pamäte skresľujúcimi skutočnosťami.Znalkyňa MUDr. Z. N. z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia súdne lekárstvo na hlavnom
pojednávaní predniesla znalecký posudok v súlade s jeho písomným vypracovaním, kde sa podrobne
vyjadrila s ohľadom na jednotlivé výpovede obžalovaných z prípravného konania k možným zraneniam

nebohej V. E. ako i k tomu, že popisované násilie určite viedlo k smrti V. E., nakoľko útok vedený proti nej
mal likvidačný charakter a menovaná ho nemohla prežiť, resp. nemohla opustiť miesto svojho hrobu. Za
najpravdepodobnejší spôsob útoku na V. E. označila spôsob uvedený vo výpovedi Q. R., ktorý považuje
za vysoko pravdepodobný pri zachovaní logickej postupnosti a z veľkej časti zhodný s výpoveďou K..
Násilie vykazovalo eskaláciu t.j. stupňovanie, malo likvidačný charakter a sledovalo usmrtenie obete,

nie zastrašenie. V. E. bola usmrtená s absolútnou istotou.

Opatrovníčka poškodenej P. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných nepozná, nikdy v ich
spoločnosti nebohú nevidela, v čase skutku žila jej sestra - nebohá V. E. v azylovom dome, naposledy
ju videla v r. 1999. Bola ľahko ovplyvniteľná.

Svedkyňa Z. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v azylovom dome od r. 1997, pamätá si na
V. E., chodila tam prespávať do nocľahárne, bola slušné tiché dievča, obľúbená, mala druha D. W., s
ktorým žila. Keď ho zavreli, ostala sama, hovorilo sa, že chodila šlapať. Naposledy ju videla v azylovom
dome na konci r. 2000 ako prišlo pre ňu auto a už sa viac nevrátila.

Svedkyňa V. Q. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a z dôvodu príbuzenského pomeru
nevypovedala. Z jej prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že o vražde sa dozvedela
z dennej tlače. Koncom roka 2000 prišli k nej V. R., K. K. a s nimi neznáme dievča krstným menom
V., ukazovali dievčaťu fotku V.Š. K., požičali si kľúče od chaty a odišli aj s dievčaťom na chatu, kde sa
zdržali niekoľko dní.

Svedok Ing. W. K., príslušník PPZ Nitra, Odbor boja proti korupcii, Odbor západ na hlavnom pojednávaní
uviedol, že vykonával v predmetnej veci všetky procesné úkony od začiatku trestného stíhania,
postupoval v zmysle Trestného poriadku, bola vykonaná rekonštrukcia a vyšetrovací pokus, výsluchy
prebiehali štandardným postupom. Výsluch obžalovanej K. bol vykonaný vo výkone väzby, prvé

výpovede obžalovaných boli na slobode. Najskôr boli poučení, boli prítomní aj ich obhajcovia. V
úvode vypovedali spontánne, následne odpovedali na otázky. Všetko bolo zapísané ako povedali,
zápisnice podpísali aj obhajcovia aj zúčastnené osoby. Vždy im bola daná možnosť si zápisnicu prečítať.
Vyšetrovací pokus sa písal ručne zapisovateľkou, ktorá im ho nahlas prečítala, bol podpísaný a následne
urobený prepis. Počas výsluchov nebol na nich robený žiadny nátlak.

Svedok M.Í. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná K. K., V. R. a Q. R.. Spolu
s Q. R. bol na spoločnom oddelení vo väzení v r. 2005, ktorý mu spomínal, že V. K. sedel v Rakúsku
a poškodená, ktorá bola zabitá, mala proti nemu vypovedať, preto kázal, aby ju nepustili proti nemu
vypovedať. K.Š. vraj išla

za R. do Levíc, dievča zobrali z azylového domu, vzali ju do Levíc, potom na chatu pri Zubry. K. vraj V. a
Q. R. opila a nahovorila ich na vraždu. Poškodenú potom vzali autom do lesa, v aute ju škrtili, potom sa
prebrala, chrčala, hodili ju do jamy a sekali lopatami. V aute bola K., Q. aj V. R.. Škrtiť ju mal vraj V. a Q.
R.. V. K. s tým vraj nemal nič spoločné, on dal iba peniaze, aby zabezpečili, aby sa nebohá nedostavila
k výsluchu. Zakopali telo niekde na Zubry pod stromom, povedal mu, že telo nenájdu, že ho odstránia.

Q. R. mu hovoril aj o existencii nejakého plánu, že by sa malo zakryť to, že poškodená nežije tak, že tá
dievčina mala telefonovať, že žije v zahraničí. Obžalovaný K. posielal svojej rodine listy a písal svojej
žene, že všetko povie ako to spáchala. Bratia R. vraj dostali od K. za vykonanie činu peniaze.

Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je príbuzný obžalovaných a z dôvodu príbuzenského

pomeru využil svoje právo a nevypovedal. Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že
koncom roka 2000 mu telefonovala K., že chce požičať kľúče od chaty, že tam potrebuje dať V. E.Ú.,
ktorá pre nich robila prostitúciu. Tieto kľúče dal jej a V. R., išiel s nimi na chatu, kde sa K. a R. pýtali
E. či pozná K., ktorý bol v tom čase zavretý v Rakúsku, fackali ju a potom K. z chaty odišla. Na druhý
deň odišiel s chaty aj on a zostal tam V. R. s E.. Následne na ďalší deň v bare oslovila K. jeho a V. R.,

aby zabili E., ktorá bola v tom čase zavretá na chate, aby nevypovedala proti jej mužovi, čo sa jej snažili
vyhovoriť. Potom nakázal K., aby z chaty odišli. Na ďalší deň vrátila K. kľúče od chaty. Asi po dvoch
týždňoch stretol K., ktorá mu povedala, že E. zabili, že ju škrtili drôtom a zakopali v lese pri Zubory.Chodieval na návštevy za K., raz počul ako sa K. s obavami rozpráva s K.Á. o E., či jej dal pokyn na
jej zabitie, nevedel uviesť.

Svedok Q. R. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že pozná obžalovanú K., V. a Q. R., poškodenú
E. nepoznal. Dozvedel sa, že poškodená je mŕtva od K. K.. Z prečítanej výpovede svedka z prípravného
konania vyplynulo, že žil s K. od marca 2001 ako druh. Vedel o V. K., o prejednávanom skutku sa
dozvedel v lete 2001 od K. to, že jej bratia zabili nejakú ženu, že požičala bratom svoje auto, išli pre
V., zaviezli ju do lesa, kde ju V. začal biť, rýľom ju sekol do hlavy, viac mu nepovedala, lebo nechcel

o tom nič počuť.

Svedok R. Q. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že pozná obžalovaných. V r. 2000 sa stretával s
K.Á. až pokým ho nezavreli v Rakúsku. Bol jedenkrát s K. za ním na návštevu. Obžalovaná K., V. R. a
Q. R. za ním chodili aj na falošné pasy. Poškodenú V. E. nepoznal, na návšteve vo väznici sa dozvedel
od K., že povedala V., že sa nemusí obávať, že svedkyňa nepríde. K. ich poprosil, aby išli do azylového

domu do Nitry a zistili, či to dievča tam je, lebo K. mu povedala, že už nikdy vypovedať nebude, že sa o
to postarala. Na poslednej návšteve tam bol s jeho sestrou, keď ho zadržali vo Viedni, počas väzby sa
rozprával s V. cez K., ktorý mu povedal, že mu K. povedala, že ju zabili. Po jeho prepustení si dopisoval
s K.. Bol svedkom hádky medzi K. a V. R., pri ktorej vykrikovali niečo o škrtení dievčaťa remeňom v
aute, potom drôtom pri jame, a potom mu o tom rozprávali V. a Q. R., že si mysleli, že je už mŕtva, no

nebola, tak ju ešte K. niekoľko krát buchla rýľom do hlavy, že ju zakopali a potom ju mal V. preniesť na
iné miesto. Útok sa mal odohrať v aute niekde na Zubory, boli tam všetci traja - K., V. R. a Q. R., potom
ju mal V. R. vykopať a preniesť.

Svedok V. X. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že bol vo väznici vo Viedni na cele s V. K. (hovoril

si aj C.), bolo to v zime v r. 2000, rozprával mu, že je tam za nejaké dievča, jeho manželka ho tam
navštevovala. Raz mu povedal, že bola na návšteve a povedala, že zabila alebo dala zabiť nejakú
šľapku - svedkyňu v jeho veci. Hovorila mu, že ju zabila s oboma bratmi, že ju zabili niekde v lese, škrtili
ju opaskom. Zapísal si tieto veci do denníka, ktorý si vo väzbe viedol, odovzdal ho policajtom, no pri
odovzdávaní si všimol, že sú z neho vytrhnuté stany týkajúce sa jeho rozhovoru s K.. V tom čase sa vo

Viedni stretol aj s Q., ktorý mu ku skutku uvádzal, že je to hlúposť.

Svedkyňa V. R. na hlavnom pojednávaní z dôvodu príbuzenského pomeru nevypovedala. Z prečítanej
výpovede svedkyne z prípravného konania vyplynulo, že o skutku nevedela, dozvedela sa o vražde až
z tlače, nie je pravdou, že by v minulosti ošetrovala s K. nejaké dievča v jej byte.

Z prečítanej svedeckej výpovedi svedkyne PhDr. P. K. z prípravného konania vyplynulo, že je riaditeľkou
Azylového domu v Nitre, kde si vedú presnú evidenciu príchodov a odchodov, ktorú predložila.
Poškodenú V. E. poznala, jednalo sa o slušné podpriemerne inteligentné dievča, bývala v nocľahárni,
mala sa zdržiavať v azylovom dome do konca roku 2000.

Z prečítanej svedeckej výpovedi svedkyne P. A. - družky Q. R. z prípravného konania vyplynulo, že o
skutku sa dozvedela až z tlače, nevidela dobitú ženu v byte v Leviciach, na Dopravnej ulici.

Z prečítanej svedeckej výpovedi svedkyne B. Š. vyplynulo, že ona aj sestra Q. poznali obžalovaných,

robili pre nich prostitúciu vo Viedni, zaviezla ju tam K. vlakom, táto išla na cudzí pas, peniaze za výkon
prostitúcie odovzdávala K.. Nebola v kontakte s V. E.. K osobe K. uviedla, že táto bola panovačná a
násilnícka, že ich bila, rovnako tak V. R., ku skutku neuviedla nič.

Z prečítanej svedeckej výpovedi svedkyne Q. Š. vyplynulo, že poznala obžalovaných, robila pre nich

prostitúciu vo Viedni, asi 2-3 dni bola v kontakte s V. E., ktorá tiež pre nich robila, jednalo sa o naivné,
dôverčivé dievča. Potom ako K. zavreli, bola za ňou K.R., ktorá ju nahovárala na zmenu výpovede v
prospech K.. K osobe K. uviedla, že táto bola panovačná a násilnícka, že ich bila.

Z prečítanej svedeckej výpovedi svedka Q. V. z prípravného konania vyplynulo, že ku skutku sa nevedel

vyjadriť.

Z prečítanej svedeckej výpovedi svedka D. W. vyplynulo, že žil s V. E. ako druh až do jeho nástupu
na výkon trestu dňa 10.08.1999. Raz bol s V. u K., ktorí jej ponúkali robiť v zahraničí barmanku, na čopovedal, že to ona robiť nebude. Od jeho nástupu do výkonu trestu s E. nebol, nikdy mu neodpísala,
resp. pošta sa mu vracala.

Z prečítaných znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava z odboru kriminalistika vyplynulo, že sporné texty
písal obžalovaný V. K. (C.), K. K. a Q. R..

Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. H. Š. z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo

vyplynulo, že nájdené kostrové zvyšky ľudského jedinca patrili osobe ženského pohlavia vo veku 40 až
45 rokov.

Z prečítaného znaleckého posudku KEÚ PZ Banská Bystrica z odboru kriminalistických expertíz
vyplynulo, že daktyloskopické stopy na nájdenej nábojnici neobsahovali dostatočný počet znakov na
vykonanie individuálnej identifikácie osoby.

Z prečítaných znaleckých posudkov KEÚ PZ Banská Bystrica z odboru prírodovedného skúmania a
forenznejidentifikácievyplynulo,ženaodevnýchzvrškochnájdenýchspoluskostrovýmnálezomnebolo
možné rozlíšiť mechanické poškodenia násilného charakteru od poškodení vzniknutých počas doby
ich výskytu v zemi a na zaistených stopách sa nedal odobrať žiadny biologický materiál za účelom

identifikácie DNA, z DNA odobratej z nájdených kostrových zvyškov a jej porovnania s DNA príbuzných
V. E. bolo zistené, že jedinec, ktorého kostrové pozostatky boli nájdené, je vylúčený ako ich biologický
príbuzný.

Z prečítaného znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odboru kriminalistka a odvetvie kriminalistická

antropológia vyplynulo, že antropologické skúmanie nájdenej lebky neznámeho kostrového nálezu s
fotografiou V. E. po vykonaní superprojekcie lebky s predloženou fotografiou nebolo úspešné, resp. že
prevedené superprojekčné zobrazenie nepotvrdilo zhodu zodpovedajúcich partií hlavy a lebky.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené

v skutkovej vete obžaloby, doplnenej súdom v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania, pričom
súd rozdelil skutok uvedený v obžalobe na dva skutky, a to samostatne na konanie obžalovaného V.
K.Á., ktoré predchádzalo samotnému usmrteniu V. E. a na skutok spočívajúci v konaní obžalovaných
K. K., V. R. a Q. R. pri zachovaní totožnosti skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Súčasne súd
spresnil čas spáchania skutku, ktoré obdobie ohraničil začiatkom, 16.11.2000, kedy bol obžalovaný K.

zadržaný a bola mu obmedzená osobná sloboda pre vedené trestné konanie vo Viedni za trestný čin
obchodovania s ľuďmi, z ktorého titulu následne došlo k navedeniu na usmrtenie dnes nebohej V. E.
a jeho ukončením do 31.12.2000 v zmysle vykonaného dokazovania, a to výsluchov obžalovaných na
hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní, najmä obžalovaného K., ktorý popísal kedy ho mala v
tomto období obžalovaná K.Á. navštíviť, ako i výpisom návštev z ústavu na výkon väzby, ďalej záznamu

o príchode a odchode ubytovaných osôb, resp. návštevníkov v Azylovom dome v Nitre, kde predtým
obeť V. E. žila a v neposlednom
rade i s prihliadnutím na Rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp.zn.11P 74/2010, kde bola obeť V. E.
vyhlásená za mŕtvu, a za deň, ktorý neprežila, bol označený 31.12.2000. V zmysle vyššie uvedeného
bol následne i skutok v bode 2. upravený v časti spresnenia jeho spáchania obdobím od 14.12.2000

do 31.12.2000, pričom začiatok možného spáchania skutku bol datovaný najskôr dňom, kedy mal
obžalovanýK.zistiť,žeobeťsanedostavilanapojednávanienasúddoViednevjehoprejednávanejveci,
v dôsledku čoho bolo pojednávanie odročené na nový termín, po čom sa rozprával s obžalovanou K. a
tejtodalpoprvýkrátpokynnausmrtenieV.E.,abytátonevypovedalavjehotrestnejveci,pričomobdobie
je ukončené dňom 31.12.2000 ako skutok č.1 z vyššie uvedených dôvodov. Súčasne bol upresnený

spôsob usmrtenia obžalovanej v zmysle vykonaného dokazovania, keď súd prihliadol najmä na výpoveď
obžalovaného Q. R., ktorý najpodrobnejšie a detailne popísal spôsob a prevedenie spáchania skutku,
presne označil všetkých aktérov kto čo robil v časovom slede, preto súd upravil skutok v zmysle tejto
výpovede tak, že obeť bola škrtená obžalovanými postupne, nakoľko spoločné škrtenie nie je objektívnemožné, spresnil osobu, ktorá ju udrela do hlavy rýľom alebo lopatou a doplnil, že sa jednalo o opakované
údery.

K spôsobeniu následku týmto trestným činom - smrti došlo, čo vyplýva jednak z výpovedí samotných
obžalovaných vykonaných v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, pričom obžalovaní K. K.,
V. R. a Q. R. opustili miesto činu s vedomím, že obeť usmrtili, o čom sa následne presvedčili vrátením
po určitom čase na miesto činu a zistili, že hrob obete je neporušený a tiež znaleckým odkazovaním
znalcov MUDr. N. a MUDr. T..

Skutok v bode 1., z ktorého bol uznaný vinný V. K. vykazuje znaky trestného činu vraždy podľa § 219
odsek 1 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 vo forme návodu podľa § 10
odsek 1 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000.
Skutok v bode 2., z ktorého boli uznaní vinní K. K., V. R. a Q. R. vykazuje znaky trestného činu
vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona

č.140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000.
Súd s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona č.300/2005 Z.z. v znení neskorších
právnych predpisov ako i § 16 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2005
aplikoval Trestný zákon č.140/1961Zb. účinný ku dňu 31.12.2000, t.j. posudzoval trestnosť činu podľa
zákona účinného v čase spáchania skutku, nakoľko neskoršia právna úprava je pre obžalovaných menej

priaznivá, najmä s poukazom na trestné sadzby za prejednávaný skutok.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok v bode 1. spáchal obžalovaný V. K., ktorý svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 219 odsek 1
Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000 vo forme návodu podľa § 10 odsek 1

písmeno b) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000, tak po stránke subjektívnej
ako i objektívnej, keď obžalovaný úmyselne naviedol iných na to, aby V. E. usmrtili. Rovnako bolo
jednoznačne preukázané, že skutok v bode 2. spáchali obžalovaní K. K., V. R. a Q. R., ktorý svojim
konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy spolupáchateľstvom
podľa § 9 odsek 2 k § 219 odsek 1, odsek

2 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného ku dňu 31.12.2000, tak po stránke subjektívnej
ako i objektívnej, keď spoločným konaním úmyselne V. E. usmrtili a čin spáchali obzvlášť surovým a
trýznivým spôsobom.

Obžalovaní sú usvedčovaní jednak ich vlastnými výpoveďami z prípravného konania ako i hlavného

pojednávania, vykonanými previerkami výpovedí obžalovaných z miesta činu, rekonštrukciami, ktoré sú
podporené ďalšími nepriamymi dôkazmi, najmä výpoveďou P. E. a svedkov W. Q., R. Q., Q. R., V. R.,
Z. K., V. X., M. S., V. R., D. W., Q. B. ako i znaleckým dokazovaním znalcov z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, odvetvie psychológia a odvetvia psychiatria, a v neposlednom rade
i listinnými dôkazmi založenými v spise.

Obžalovaný V. K. vo svojej výpovedi spáchanie skutku poprel, priznal, že mu obžalovaná K. pri návšteve
vo väznici povedala, že V. E. zabili jej bratia V. a Q. R. a ona bola prítomná pri spáchaní skutku,
doslova povedala, že V. E. už nežije, čo mu neskôr slovne potvrdil i obžalovaný V. R., a ktorú skutočnosť
on uviedol svedkovi R. Q. a V. X.. Z listovej korešpondencie medzi obžalovanými navzájom ako i

medzi obžalovaným K. a svedkom Q. vyplynulo, že obžalovaný sám v liste svedkovi Q. uviedol, že
si objednal usmrtenie V. E. ako nepohodlnej a kľúčovej svedkyne v jeho trestnej veci vedenej na
Krajinskom súde vo Viedni vedenej proti nemu pre trestný čin obchodovania s ľuďmi, pre ktorý bol vo
Viedni vo väzbe, ktorú skutočnosť aj svedok R. Q. na hlavnom pojednávaní potvrdil. Obžalovaný K.
sa však na pojednávaní bránil, že tieto skutočnosti v liste napísal iba z dôvodu, aby ochránil svoju

vtedajšiu manželku - obžalovanú K., ktorej sa mal svedok Q. vyhrážať, keďže títo dvaja mali medzi
sebou nezhody. Skutočnosť, že by sa jej svedok Q. v súvislosti so spáchaním prejednávaného skutku
vyhrážal, nepotvrdil ani svedok Q. ani samotná K. na hlavnom pojednávaní, i keď z ich vyjadrení
vyplynulo, že boli medzi nimi rôzne nezhody, avšak nemali súvis s prejednávaným skutkom. Skutočnosť,
že listy jednotlivých obžalovaných, v ktorých bol prejednávaný skutok popisovaný ako i list, ktorým sa

obžalovaný K. priznal svedkovi ku skutku, písali práve obžalovaní tam adresovaným osobám, vyplynulo
zo znaleckého dokazovania znalcov z odboru písmoznalectvo. Taktiež obžalovaná K. vo svojej výpovedi
usvedčila obžalovaného K. zo skutku v bode 1. keď potvrdila, že tento si spáchanie skutku objednal, čo
potvrdil i nepriamy svedok M. S..Obžalovaná K. K. v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní potvrdila, že k spáchaniu
skutku došlo, popísala jeho priebeh, ako i objednanie obžalovaným K., usvedčila z jeho spáchania i
obžalovaných V. R. a Q. R., popísala ako prišli na miesto činu, aké násilie na V. E. vykonali, udalosti tomu

predchádzajúce, ako i následné naloženie s telom. Poprela však akúkoľvek svoju aktívnu účasť na jeho
spáchaní. V prípravnom konaní s ňou bola vykonaná i previerka výpovede na mieste a rekonštrukcia,
kde opakovane skutok popísala a usvedčila z jeho spáchania V. R. a Q. R., ktorý tento vykonali v jej
prítomnosti. Čo sa týka jej obrany, že skutok vykonali iba obžalovaní V. a Q. R., súd túto považoval za
účelovú a vyvrátenú výpoveďou obžalovaného K.Š., ktorý uviedol, že sama obžalovaná mu povedala,

že bola prítomná pri spáchaní skutku, ale najmä výpoveďami obžalovaných V. R. a Q. R. z prípravného
konania, kde obaja zhodne uviedli, že obžalovaná sa aktívne na spáchaní skutku podieľala, ona im tento
úmysel predostrela, sama vyvíjala násilie smerujúce k usmrteniu V. E. a sama odstraňovala stopy po
spáchaní trestného činu jednak na mieste samom ako i v osobnom motorovom vozidle, ako vyplynulo
najmä z výpovede obžalovaného Q. R.. Taktiež ju usvedčuje svedok Q., ktorého mala navádzať na
spáchanie skutku a nepriamo i svedok M. S. a Q. R.. Okrem toho je usvedčovaná i listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä záznamami kedy bola navštíviť obžalovaného K. vo väzbe a
ich vzájomnou písomnou korešpondenciou. Ak sa v konaní neúspešne bránila, že aktívne sa skutku
nezúčastnila, potom stojí na mieste otázka, prečo obeti aktívne nepomohla, prípadne nezabránila
obžalovaným skutok dokonať, napr. aspoň presviedčaním, útekom z miesta činu, privolaním pomoci a
následným oznámením skutku na polícii.

Obžalovaní V. R. a Q. R. sa v prípravnom konaní priznali k spáchanému skutku, i keď V. R. sa snažil
zmierniť svoju vinu a účasť na usmrtení ako i vinu brata, usvedčoval najmä obžalovanú K., obaja však
zhodne uviedli, že k spáchaniu skutku došlo, popísali miesto jeho spáchania, osoby tma prítomné ako
i spôsob spáchania skutku. Obžalovaný V. R. sa snažil o vykreslenie priebehu usmrtenia popísať tak,
aby nebol tohto aktívne účastný, no obžalovaný Q. R. popísal detailne v chronologickom slede priebeh

spáchania skutku obžalovanými nesnažiac sa znížiť svoju vinu na prejednávanom skutku, popísal
jednotlivé konanie obžalovaného V. R. ako i K. K., ktorí spolu s ním boli všetci aktívne účastní na jej
usmrtení i následnom naložení s telom a zakrytí stôp. Podrobne popísal ako na miesto činu prišli, kto
kde sedel, čo kedy robil, priebeh skutku popísal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Obžalovaný
V. R. tiež uviedol, že i on navštevoval obžalovaného K., ktorý sa snažil túto skutočnosť poprieť, chodili

za ním spolu aj s obžalovanou K. i na falošné pasy, čo vyplynulo i zo záznamom z návštev ako i z
písomných dokladov založených v spise a z previerok vykonaných k osobám obžalovaných ako tiež
z výsledkov právnej pomoci Rakúskej republiky. Súčasne obžalovaný Q. R. zotrval na svojej výpovedi
z prípravného konania i počas previerky výpovedi z miesta činu ako i počas vykonanej rekonštrukcie.
Počas týchto vyjadrení usvedčoval i sám seba z aktívneho konania na usmrtení obete, uviedol, že

konal na základe pokynov obžalovaného V. R., obliekol si vopred pripravené rukavice, preto nemohlo
ísť iba o pasívnu účasť na spáchaní skutku, ako sa vyjadrila jeho obhajkyňa na hlavnom pojednávaní
v záverečnej reči, taktiež nie je pravdou, že by sa zúčastnil iba následného konania po jej usmrtení
spočívajúcom v pochovaní tela, nakoľko z jeho samotnej výpovede vyplýva fakt, že v čase prenášania
tela obete, táto ešte chrčala a výslovne nevylučuje túto skutočnosť ani znalecké dokazovanie znalcov z

odboru súdne lekárstvo. Na hlavnom pojednávaní sa obaja obžalovaní bránili tým, že o prejednávanom
skutku nemajú žiadnu vedomosť, že nič nespáchali a výpovede vykonané v prípravnom konaní sú iba
výplodom práce vyšetrovateľa K., ktorý si ich sám napísal, a že ich policajti bili. Na preverenie tejto
obrany obžalovaných bol vypočutý vyšetrovateľ K., ktorý obžalovaných vypočúval a vykonával všetky
úkony prípravného konania, a ktorý poprel vykonanie ich výsluchov obdobným spôsobom v rozpore so

zákonom, s ktorým vyjadrením svedka K. sa súd stotožňuje, nakoľko nikdy pred hlavným pojednávaním
obžalovaní takýto postup nenamietali, nepodávali si na vyšetrovateľa sťažnosť, v prípravnom konaní boli
viackrátvypočúvaní,obžalovanýQ.R.bolúčastnýiprevierkyvýpovedezmiestačinuakoirekonštrukcie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil predmetné vyjadrenia obžalovaných tak, že dôveryhodné
uznal ich skoršie výpovede z prípravného konania, kde sa ku skutku priznali ako aj

výpovede z previerky výpovedí na mieste a rekonštrukcií. Ich pôvodné výpovede v hrubých rysoch
korešpondujú i s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďou obžalovanej K., ktorá popísala
priebeh skutku obdobne ako obžalovaný Q. R. v prípravnom konaní a popísala aj ich účasť na skutku.
Okrem toho počas ich výsluchov boli prítomní aj obhajcovia. Obžalovaní V. R. a Q. R. začali až následne
na hlavnom pojednávaní účelovo skresľovať informácie. Ničím a nikým nebolo preukázané, že by ich

priznanievprípravnomkonaníbolovynucovanéfyzickýmalebopsychickýmnásilímaleboovplyvňované,
nikdy do hlavného pojednávania takéto skutočnosti neuvádzali a konanie vyšetrovateľa nenamietali.Vina obžalovaných je nepriamo preukázaná i výpoveďami svedkov Z. K., W. Q., R. Q., Q.N. R., V. R.
(ktorá poprela obranu obžalovanej K., že by ošetrovala V. E. pred jej usmrtením obžalovanými V. a Q.
R.), V. X., M. S., ktoré dokresľujú okolnosti vylákania V. E. z Azylového domu, následne jej premiestnenia

do chaty a nakoniec zavlečenia na miesto činu ako i skutočnosti, že tam k usmrteniu V. E. došlo, a že
skutok spáchali práve obžalovaní.

Obžalovaní sú ďalej usvedčovaní oboznámenými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to
najmä:

- písomnou korešpondenciou medzi nimi,
- výpoveďami obžalovanej K. a Q. R. pri previerke výpovedi z miesta činu,
- zápisnicami z vykonaných rekonštrukcií (i keď miesto činu označili odlišne, zhodne popísali priebeh
skutku),
- záznamami z Azylového domu v Nitre, ktoré svedčia o tom, že sa do azylového domu V. E. už nevrátila,
- výsledkami právnej pomoci z Rakúskej republiky,

- výpismi z knihy návštev obžalovaného K. (svedčiacich o tom, že obžalovaná K. navštívila K. v ním
uvádzaných dátumoch 14.12.2000 a 19.12.2000 ako i skutočnosť, že obžalovaného K. navštevovali aj
pod falošnými menami, čo aj sami priznali).

Pokiaľ ide o skutočnosť, že ani napriek popísaniu skutku obžalovanými v prípravnom konaní a na

hlavnom pojednávaní, vykonanými previerkami z miesta činu a rekonštrukciami sa nepodalo nájsť telo
usmrtenej V. E., súd z jednotlivých výpovedí obžalovaných najmä z prípravného konania ako i hlavného
pojednávania a z celého radu nepriamych vyššie uvedených dôkazov mal dostatočným spôsobom a
bez pochybností preukázané, že skutok sa stal, že V. E. bola obžalovanými K. K., V. R. a Q. R. na
základe návodu obžalovaného V. K. usmrtená, poukazujúc na to, že obžalovaní sa dopustili na V. E.

brutálneho násilia silnej intenzity spočívajúcom v niekoľkých fyzických gradujúcich útokov, zahrabali ju
do zeme, hodili na ňu kameň a s odstupom niekoľkých hodín skontrolovali neporušenosť hrobu, hovorili
o nej medzi sebou ako i pred inými osobami ako o mŕtvej. Napriek tomu, že telo nebohej nebolo ku
dňu vyhláseniu rozsudku nájdené, bola jednoznačne všetkými vyššie popísanými priamymi dôkazmi
(výpoveďami samotných obžalovaných, ich previerkou výpovedí na mieste činu ako aj vykonanými

rekonštrukciami) podporenými nepretržitým radom nepriamych dôkazov preukázaná skutočnosť, že
nebohá bola usmrtená, a to napriek chýbajúcemu dôkazu - telu nebohej V. E.. Súd tu tiež poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaní boli uzrozumení s tým, že tento ich útok V. E. nemohla prežiť a neprežila.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na závery znaleckého dokazovania znalcov z odboru zdravotníctvo
a farmácia MUDr. N. a MUDr. T., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že nech už bol spôsob a priebeh

fyzického násilia na obeti V. E. vykonaný ktorýmkoľvek zo spôsobov uvádzaným obžalovanými v
prípravnom konaní a následne i na hlavnom pojednávaní, všetky tieto útoky viedli nepochybne a s
absolútnou istotou k smrti V. E., ktorá nemohla za daných okolností tento brutálny útok a následné
naloženiesjejtelomprežiťaopustiťmiestosvojhohrobu.Súddávatieždopozornosti,ževcelomkonaní
nebolprodukovanýjedinýdôkazoopaku,t.j.žebyV.E.útokobžalovanýchprežila.Rovnakobolivkonaní

preukázané snahy obžalovaných o následné ovplyvňovanie svedkov ohľadne tejto okolnosti, čo vyplýva
i z písomnej korešpondencie. Súd poukazuje tiež na výpovede svedkýň Z. K. - pracovníčky azylového
domu a P. E. - sestry V. E., ktoré uviedli, že naposledy videli V. E. koncom roku 2000, pričom posledný
záznam z azylového domu je 14.12.2000, ktorý deň bola obžalovaná súčasne navštíviť obžalovaného
K. vo väznici vo Viedni. Skutočnosť, že ani príbuzný o V. E. od doby spáchania skutku nepočuli, túto

nevideli, svedčí i ich konanie, ktoré ich viedlo podať návrh na Okresný súd Nitra na jej vyhlásenie za
mŕtvu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.11P 74/2010 a skončilo právoplatným
rozhodnutím zo dňa 14.10.2011 o jej vyhlásení za mŕtvu.
Je preto podľa názoru súdu nesprávne právne a skutkovo sa domnievať, že nie je možné súdom
uznať vinu páchateľa obžalovaného z trestného činu vraždy, pri ktorej sa orgánom činným v trestnom

konaní nepodarilo nájsť a znalecky preskúmať telo poškodenej obete, keď k skutočnosti, že obeť bola
zavraždená obžalovanými smerujú priame i nepriame dôkazy, ktoré na seba navzájom nadväzujú, sú v
jednote a vo vzájomnej súvislosti tvoriacej jeden logický celok dôkazov. Obžalovaní K. K., V. R. a Q. R.
v prípravnom konaní ani nepopreli skutočnosť, že boli s obeťou v kontakte ako posledné osoby.

Súd mal z vykonaného znaleckého dokazovania znalcov z dobru psychiatrie preukázané zachovanie
rozpoznávacíchaovládacíchschopnostíobžalovaných.Zoznaleckýchposudkovzodvetviapsychológie
MUDr. T. V. súd zistil, že motivácia obžalovaných k spáchaniu skutku je v súlade s ich povahovými
charakteristikami, u obžalovaného K. išlo o prebiehajúce súdne konanie v Rakúsku, u obžalovanejK. lojalita voči svojmu partnerovi a hájenie svojich záujmov, u obžalovaného V. R. lojalita voči sestre
i potreba demonštrovať svoju dominanciu a u obžalovaného Q. R. o konanie na podklade inštrukcií
obžalovanej K., vo vzťahu ku ktorej mal podriadené postavenie.

Priebeh skutku súd ustálil najmä podľa výpovede obžalovaného Q. R. z prípravného konania, ktorý
najpodrobnejšie popísal priebeh skutku ako i okolnosti, za ktorých ho spáchali, popísal konanie všetkých
zainteresovaných osôb na ňom vrátane svojej osoby, nesnažil seba zbaviť zodpovednosti, ani prenášať
zodpovednosť za svoje konanie na ostatných obžalovaných, ako to bolo pri výpovedi obžalovanej K.

a obžalovanom V. R.. I zo znaleckého dokazovania znalcov z odboru súdne lekárstvo vyplynulo, že
jeho výpoveď je najpravdepodobnejšia pri zachovaní logickej postupnosti a z veľkej časti je zhodná
s výpoveďou obžalovanej K.. Znalec MUDr. V. po vyšetrení obžalovaného Q. R. uviedol, že tento
je schopný vierohodne vypovedať, zapamätať si a zreprodukovať prežité udalosti, nezistil u neho
zveličovanieanidopĺňaniemedzierskresľujúcimiskutočnosťami,pričomtentoskutokvykonalnazáklade
svojho podriadeného postavenia voči svojej sestre obžalovanej K. K. pri zachovaní rozpoznávacích a

ovládacích schopností. Výpoveď obžalovaného Q. R. je v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Obžalovaní sú takto usvedčovaní zo skutkov vyššie uvedenými dôkazmi nielen čo do konania, ale i čo
do právnej kvalifikácie, ktorá je u obžalovaného V. K. v skutku č.1 správne kvalifikovaná ako trestný
čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000 vo forme

návodu podľa § 10 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961 b. účinného do 31.12.2000, a
to s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný vedome a cielene s úmyslom vyhnúť sa odsúdeniu v inej
trestnej veci, naviedol K. K. a V. R., ktorí ho navštevovali v Ústave na výkon väzby vo Viedni na usmrtenie
korunnej svedkyne V. E., ktorú by ostatní obžalovaní inak nemali dôvod usmrtiť, čím je preukázaná
súvislosť konania obžalovaného K. s konaním ostatných obžalovaných. Rovnako je správne posúdené

jeho konanie iba vo forme účastníka na trestnom čine vraždy, nakoľko samotného uskutočnenia skutku
sa priamo nezúčastnil, ale obžalovaných naviedol na jeho spáchanie tým, že ich presvedčil o potrebe
vykonania tohto skutku a o úspešnosti jeho presvedčovania svedčí skutočnosť, že títo následne skutok
vykonali.
S poukazom na to, že obžalovaná K. K., V. R. a Q. R. spoločným konaním iného úmyselne usmrtili

obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom, právna kvalifikácia skutku pod bodom 2., je správne posúdená
ako trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961
Zb. účinného do 31.12.2000 spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961
Zb. účinného do 31.12.2000. Pokiaľ ide o naplnenie znakov spáchania skutku obzvlášť surovým a
trýznivým spôsobom súd poukazuje na to, že násilie obžalovaných na obeti malo niekoľko fáz, fázu

útoku spočívajúcu v pôsobení brachiálneho násilia na oblasť jej tváre, fázu škrtenia špagátom, fázu
hrdúsenia rukami pôsobiacimi na krk obete, fázu útoku spočívajúcu v pôsobení tupého násilia na hlavu
obete v podobe opakovaných úderov rýľom alebo lopatou, následne použitím tupého násilia hodením
kameňa na hlavu obete po uložení jej tela do provizórneho ilegálneho hrobu a v neposlednom rade fázu
traumatickej asfyxie spočívajúcej v zasypaní tela hlinou a privalením kmeňom stromu. Z tohto použitého

násilia obžalovanými vyplýva, že sa jednalo o opakované násilie smerujúce na životne dôležitý orgán -
hlavu a krk, ktoré muselo viesť minimálne k bezvedomiu obete, prípadne k poškodeniu lebečných kostí,
hodením kameňa na hlavu by vznikli vážne poranenia lebečných kostí a vnútrolebečných štruktúr, no
s poukazom na predchádzajúce násilie, znalkyne z odboru súdneho lekárstva uviedli, že s najväčšou
pravdepodobnosťou v čase hodenia kameňa na hlavu už bola obeť mŕtva a išlo len o vyvrcholenie útoku

voči obeti. Ak by aj tomu tak nebolo, následné zasypanie tela hlinou, by viedlo k jej uduseniu. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k vine obžalovaných je právne irelevantná skutočnosť, v ktorom
štádia útoku obeť zomrela. Z vyššie popísanej postupnosti jednotlivých fáz útoku voči telu obete vyplýva,
že dochádzalo k eskalácii násilia, ktoré malo likvidačný charakter a jeho cieľom bolo za každú cenu
obeť usmrtiť. S ohľadom na takúto brutálnu agresivitu, ktorá sa vymyká z bežného rámca vo väčšine

trestných činov takéhoto druhu, súd dospel k záveru, že obžalovaní K. K.Á., V. R. a Q. R. sa dopustili na
obeti obzvlášť surového násilia a súčasne i trýznivého násilia, s poukazom na to, že obeť musela trpieť
mimoriadnymi fyzickými ako i psychickými útrapami na hranici znesiteľnosti, keďže jednotlivé popísané
fázy útoku trvali určitý čas, ktoré skutočnosti, boli v konaní spoľahlivo preukázané.
UobžalovanéhoK.nemožnokvalifikovaťjehokonanieakonávodnaspáchanievraždyobzvlášťsurovým

a trýznivým spôsobom, keďže skutočnosť, že ostatní obžalovaní tento skutok takýmto spôsobom
vykonali, prekračovalo rámec jeho návodu.Z takého konania obžalovaných je nepochybné, že obžalovaný K. vedome naviedol obžalovaných
na spáchanie skutku a chcel, aby nebohú V. E. usmrtili a u ostatných obžalovaných je nepochybné,
že vedeli a chceli svojim konaním privodiť usmrtenie obete, nakoľko zaútočili obzvlášť surovým a

trýznivým spôsobom na jej životne dôležité orgány - hlavu a krk, ako vyplýva zo znaleckého dokazovania
znalcov MUDr. N. a MUDr. T., preto súd dospel k záveru, že skutok spáchali v priamom úmysle v
zmysle ustanovenia § 4 písmeno a) Trestného zákona č.140/1961 Zb. Pri skúmaní subjektívnej stránky
vychádzal súd z okolností za akých k útoku došlo, akým motívom bol vedený, čo útoku predchádzalo,
ako bol útok vykonaný, intenzity úderov, aké nástroje boli použité, proti akým častiam tela páchatelia

útočili, tiež z ich správania sa po čine prihliadnuc i na ich slovné a písomné prejavy, z ktorých podľa
zásad správneho myslenia a uvažovania sa dá jednoznačne usudzovať ich úmyselný vnútorný vzťah k
porušeniu záujmov chránených Trestným zákonom. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru,
že skutok bol v obžalobe správne právne kvalifikovaný a v žiadnom prípade nedošlo týmto skutkom k
naplneniu znakov skutkovej podstaty len ublíženia na zdraví ako uvádzala obhajoba a ani nebol dôvod
poukazujúc na absenciu tela obete obžalovaných spod skutkov oslobodiť. Napriek zásade trestného

konania „in dubio pro reo“ uvedenej v ustanovení § 2 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb., súd
dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že neexistovali pochybnosti v základných skutkových
otázkach, t.j. či sa skutok stal a či ho spáchali obžalovaní.

Pokiaľ ide o závažnosť spáchaného skutku, súd tento vyhodnotil ako obzvlášť závažný zločin s

najvyššou závažnosťou, keďže útok bol smerovaný proti životu iného človeka ako najvyššej hodnoty.

ZlistinnýchdôkazovnachádzajúcichsavspisetýkajúcichsaosobnýchpomerovobžalovanéhoV.K.bolo
zistené, že tento bol 8-krát súdne prejednávaný na území Slovenskej republiky, z toho 5-krát sa na neho

hľadíakobynebolodsúdený,následnebolodsúdenýOkresnýmsúdomvLeviciachsp.zn.3T39/2009pre
prečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207odsek1,odsek3písmenob)Trestnéhozákona,začomu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky a 6
mesiacovsprobačnýmdohľadom,ďalejOkresnýmsúdomNitrasp.zn.33T170/2009podľa§367odsek1
Trestnéhozákona,kdemuboloupustenéoduloženiasúhrnnéhotrestuaOkresnýmsúdomRužomberok

sp.zn.8T 125/2009 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, kde mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Zo správy Obvodného úradu v
Leviciach vyplynulo, že priestupkovo postihovaný nebol. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený,
dávky v hmotnej núdzi nepoberal, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise týkajúcich sa osobných pomerov obžalovanej K. K.
bolo zistené, že bola jedenkrát súdne trestaná, no hľadí sa na ňu akoby nebola odsúdená. Zo správy
Obvodného úradu v Leviciach a v Novom meste nad Váhom vyplynulo, že priestupkovo postihovaná
nebola. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, dávky v hmotnej núdzi nepoberala, od 02.07.2002
nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného V. R.
bolo zistené, že tento bol doposiaľ 4-krát súdne prejednávaný na území Slovenskej republiky, a to:
- Okresným súdom Bratislava 2 sp.zn.0T 8/2009 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so

skúšobnou dobou na 1 rok,
- Okresným súdom Bratislava 5 sp.zn.0T 75/2009 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so
skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov,
- Okresným súdom Levice sp.zn.3T 128/2009 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f)

Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so
skúšobnou dobou na 1 rok a 8 mesiacov, ktorým boli súčasne zrušené výroky o treste v konaniach 0T
8/2009 a 0T 75/2009,
- Okresným súdom Nitra sp.zn.33T 170/2009 podľa § 204 odsek 1, odsek 2 odsek 3 písmeno c), d)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorým

boli opätovne zrušené výroky o treste v konaniach 0T 8/2009 a 0T 75/2009.
ZosprávyObvodnéhoúraduvLeviciachvyplynulo,žepriestupkovopostihovanýnebol.Zmiestabydliska
nie je bližšie hodnotený, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bolvedený do 27.10.2003. Zo správy Ústavu na výkon väzby vyplynulo, že pokiaľ bol vo výkone väzby, jeho
vystupovanie a správanie nebolo na požadovanej úrovni, jeden krát bol disciplinárne potrestaný.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného Q. R. bolo zistené, že tento bol
doposiaľ 5-krát súdne prejednávaný, z toho štyrikrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, naposledy
bol odsúdený Okresným súdom Nitra sp.zn.2T 200/2004 podľa § 171 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona č.140/1961 Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a
trest prepadnutia veci. Zo správy Obvodného úradu v Leviciach vyplynulo, že priestupkovo postihovaný

nebol. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený
do 21.10.2001.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd u obžalovaných v zmysle ustanovení § 23 odsek 1 a
§ 31 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2000, pričom súd prihliadol

na stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, spôsob spáchania
trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobné pomery páchateľov a možnosť ich nápravy.

Súd ukladal obžalovanému V. K. trest ako trest súhrnný vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Nitra

sp.zn.33T 170/2009 v zmysle ustanovenia § 35 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do
31.12.2000 (s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1 tohto zákona) za trestný čin najprísnejšie trestný,
t.j. za trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000
(s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000), podľa ktorého
mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 10 až 15 rokov.

Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2000, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného, ako i závažnosti
spáchaného skutku dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 12 rokov. Podľa ustanovenia § 39a odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000 bol zaradený na výkon trestu do III.

nápravnovýchovnej skupiny a súčasne bol zrušený výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp.zn.33T 170/2009. Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 31 Trestného
zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu
obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby ukladaný trest odrážal
minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest

bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu
aj dôraz na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Trest uložený
obžalovanému plní takto zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských
pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za

adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Obžalovanej K. K. súd uložil trest podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do
31.12.2000 s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1 tohto zákona, podľa ktorého jej hrozil trest odňatia
slobody v trvaní 12 až 15 rokov alebo výnimočný trest.

Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2000, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovanej, ako i závažnosť
spáchaného skutku dospel k záveru, že obžalovanej je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktorý vymeral v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov. Podľa ustanovenia § 39a odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2000 bola obžalovaná zaradená na výkon

trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny. Takto uložený trest napĺňa účel trestu v
súlade s ustanovením § 31 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2000, kedy súd pri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovanej poukazujúc i na jej agresivitu a násilnícke sklony
vyplývajúce zo znaleckého dokazovania a svedeckých výpovedí, jej osobné pomery a možnosť jej
nápravy a resocializácii, dbal na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovanej z hľadiska jej

postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie podmienok
na výchovu obžalovanej, aby viedla v budúcnosti riadny život. Trest uložený obžalovanej plní takto
zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členomspoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a
súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.

Obžalovanému V. R. ukladal súd trest ako trest súhrnný vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Nitra
sp.zn.33T 170/2009 a Okresného súdu Levice sp.zn.3T 128/2009 v zmysle ustanovenia § 35 odsek 2
Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 31.12.2000 (s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1
tohto zákona) za trestný čin najprísnejšie trestný, t.j. za trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 2 Trestného

zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000, podľa ktorého mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní
12 až 15 rokov alebo výnimočný trest.
Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2000, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného, ako i závažnosti
spáchaného skutku, jeho násilnej povahy a nekritického postoja k spáchanému skutku dospel k záveru,
že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní

13 rokov a 6 mesiacov. Podľa ustanovenia § 39a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2000 bol zaradený na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny a súčasne
bol zrušený výrok o treste uložený Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.33T 170/2009 a Trestným
rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn.3T 128/2009. Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade
s ustanovením § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000, kedy súd pri ukladaní

trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbal
na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného, aby
viedol riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj

funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody,
považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Obžalovanému Q. R. ukladal súd trest ako trest súhrnný vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Nitra

sp.zn.2T 200/2004 v zmysle ustanovenia § 35 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do
31.12.2000 (s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 1 tohto zákona) za trestný čin najprísnejšie trestný,
t.j. za trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000,
podľa ktorého mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 12 až 15 rokov alebo výnimočný trest.
Súd po zvážení všetkých okolností vymenovaných v ustanovení § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb.

účinného do 31.12.2000, a to najmä s ohľadom na predchádzajúci život obžalovaného, ako i závažnosti
spáchaného skutku, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov. Podľa ustanovenia § 39a odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2000 bol zaradený na výkon trestu do III.
nápravnovýchovnej skupiny poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin uvedený

v ustanovení § 62 Trestného zákona č.140/1961 Zb.. Súčasne bol zrušený výrok o treste uložený
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 200/2004, keďže prejednávaný skutok spáchal skôr ako
bol vo veci vedenej pod sp.zn.2T 200/2004 vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok. Takto uložený
trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 31 Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného
do 31.12.2000, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné

pomery a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z
hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom
na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie
podmienok na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Trest uložený obžalovanému plní takto
zákonom požadovanú ochrannú funkciu aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom

spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a
súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.
Ani v jednom prípade obžalovaných K. K., V. R. a Q. R. súd nezistil potrebu uloženia výnimočného trestu.

Poučenie:Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.