Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Tóthová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110229852
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2011:3110229852.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko

a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270 proti žalovanej I. T., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom N., A.. C. XXXX/XX o zaplatenie 687,66 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 189,75 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z uvedenej
sumy od 22.05.2009 do zaplatenia.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 29.10.2008 č. A3978941 pod
bodom 2.5 (v časti: "V prípade porušenia niektorej z povinnosti Účastníka, najmä ale nielen nezaplatenia
splatnej ceny za Služby, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 EUR.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby,

ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti") je n e p r i j a t e ľ n o a z toho dôvodu
neplatnou.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 687,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %, ako
aj náhradu trov konania. Uviedol, že zapožičal žalovanej na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní
služieb GSM jednu mikroprocesorovú kartu - SIM. Táto karta bola vložená do mobilného telefónu za
účelom užívania služieb žalobcu žalovanou. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením služieb vo výške
189,75 Eur a nezaplatením dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur. Keďže žalovaná na pokus

o pokonávku nereagovala, žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy cestou súdu.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila, pojednávania na ktoré bola predvolaná sa nezúčastnila. Preto súd konal
v jej neprítomnosti, a to s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o pripojení a poskytovaní služieb GSM č. A 3978941 zo dňa 29.10.2008 súd zistil, že žalobca
požičal žalovanej 1 mikroprocesorovú kartu - SIM. Tejto SIM karte bolo priradené účastnícke telefónnečíslo XXXXXXXXXX za účelom užívania služieb poskytovaných žalobcom. Účastníci tejto zmluvy
(žalobca a žalovaná) uzatvorili v ten istý deň aj Dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola
aktivácia účastníckeho programu "Paušál klasik 100" a dohoda o predaji koncového telekomunikačného

zariadenia typu LG KF700 za kúpnu cenu 99,25 Eur. Z uvedeného dodatku je zrejmé, že účastníci si v
ňom dohodli úpravu vzájomných práv a povinností. Jeho súčasťou bola aj dohoda o zmluvnej pokute.

Z predložených faktúr a pokusu o pokonávku mal súd za preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobcovi
riadneavčascenuzaposkytnutéslužby,atovovýške189,75Eur zaobdobieod9.1.2009-10.3.2009.
Žalovaná bola listom zo dňa 7.5.2009 vyzvaná k zaplateniu tejto sumy, avšak bezvýsledne.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený zmluvou o pripojení zo dňa 29.10.2008,
Dodatkom k tejto zmluve a všeobecnými zmluvnými podmienkami. Tento vzťah je možné považovať
za zmiešanú zmluvu podľa § 491 Občianskeho zákonníka, ktorá má prvky zmluvy o pripojení zák. č.

610/2003 Z.z., ale aj znaky kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 o elektronickom pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.4 písm. a,b/ predtým citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu

v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Na základe vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi
žalobcom a žalovanou vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah podľa ktorého žalobcovi, ktorý je

oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanej
mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako
aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej
sieti. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných
podmienok) ich podpísaním, a preto jej vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda

zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž
d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa
ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluvao pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z.z., ale aj kúpna zmluva podľa § 588 Občianskeho zákonníka môže
mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.

Zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou dňa 29.102008 spolu s jej Dodatkom v danej veci má

charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť,
keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý
pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Podľa § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na toto ustanovenie bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva č. A 3978941 zo dňa
29.10.2008 neobsahovala neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým

mravom.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky
za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaná
neuhradila. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby
súd nezistil, že by boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Preto ju súd zaviazal k povinnosti

zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby v sume 189,75 Eur.

Keďže sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu vo výške 189,75 Eur dostala do omeškania, má žalobca
nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený
riadne a včas.

Podľa § 5l7 ods. l,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok
z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

VykonávacímpredpisomjenariadenievládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,podľaktoréhojevýška
úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V

čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo
faktúre, bola výška úrokov z omeškania 4,5 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 9
%, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok
z omeškania.

Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty

vo výške 497,91 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok.

Osobitný zabezpečovacím prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná
(konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Občianskeho zákonníka) je iba
rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou
ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o

zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať alebo
sa priečiť dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.V danej veci mal súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení a jej
dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy (tak ako bolo predtým uvedené). Preto
aj dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Žalobca zmluvnou pokutou
v prejednávanej veci zabezpečoval poskytnutie a predaj mobilného telefónu žalovanej za akciovú
cenu bez uvedenia skutočnej hodnoty predmetného mobilu. Za túto výhodu (ktorej hodnotu žalovaná
nepoznala) sa žalovaná zaviazala k "viazanosti" 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si plnila svoju

povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne by za ne platila napríklad až do doby krátko
pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.

Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku by bol
viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb žalobcu a bez ohľadu na výšku
nezaplatených služieb. Žalobca odvíja svoje právo na zaplatenie pokuty aj od nesplnenia povinnosti
zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne od zmluvy odstúpil. Žalobca ako dodávateľ

teda prestal poskytovať preukázateľne žalovanej ako spotrebiteľovi služby za zvýhodnené ceny tak ako
to v rámci dojednaného programu dohodol. Aj preto sa zmluvná pokuta javí byť neprimeranou.

Takúto podmienku súd preto považoval v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľnú.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté, alebo

jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a
určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia
hmotnoprávneho charakteru za neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi
právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov
a sankcií zamietol.

Pokiaľ ide o moderačné právo vyplývajúce z ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka nemohol
ho súd v danej veci aplikovať, nakoľko ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť
pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovo-právnej časti občianskoprávneho kódexu. Okrem toho
neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.

Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní, nepriznal súd s poukazom na predtým uvedené

ustanovenia náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.