Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/40/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110204677
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110204677.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci
navrhovateľa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., B. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Štefan Schnelly,
advokát so sídlom Veľká Okružná 2134/76, Žilina, proti odporkyni: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ž., S..J. XXXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina,
D.Dlabača 35, o určenie práva k nehnuteľnosti,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťodporcovitrovykonaniavovýške307,12Eurnaúčetprávnehozástupcu
navrhovateľa Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D.Dlabača 35, a to v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2010 sa pôvodne označený navrhovateľ /
otec odporkyne/ domáhal určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. XX na prízemí
a vo vchode XX v obytnom dome s.č. XXXX postavený na parc.č. XXXX v k.ú. Ž. a spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXXX na

zastavenom pozemku parc.č. XXXX a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX daroval svojej dcére,
t.j. odporkyni, predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere, že bude mať slušnú opateru v starobe a dôstojne
v pokoji dožije. Spočiatku bolo bývanie s odporkyňou bezproblematické. V posledných rokoch však
bol odkázaný na pomoc odporkyne, ale bývanie s ňou je neznesiteľné pre jej správanie voči nemu,
zaobchádza s ním nedôstojne a ponižujúco, a to už počas roku 2007, ale najmä v roku 2008 so

stupňujúcou intenzitou až doteraz mu odporkyňa nadáva do špinavých psov a pod. Je bezohľadná,
šikanuje ho, obmedzuje ho, psychicky ho týra. Na základe toho ju vyzval na vrátenie daru listom zo dňa
27.07.2009, ktorý jej bol doručený dňa 29.07.2009, avšak odporkyňa odmietla vrátiť dar.

Následne súd nariadil pojednávanie na deň 13.05.2010, avšak súdu bolo oznámené, že navrhovateľ

zomrel, pričom súd zistil, že navrhovateľ skutočne zomrel dňa 15.04.2010.
Podľa § 107 ods.1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods.3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku

dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.Na základe toho súd zistil okruh dedičov po poručiteľovi I. J. - navrhovateľovi, a to W. J. - dcéra poručiteľa

a zároveň odporkyňa a I. J. -syn poručiteľa, ktorý požadoval pokračovať v konaní, preto súd pokračoval v
konaní, nakoľko súd mal za to, že povaha veci pripúšťa pokračovať v konaní, a to na strane navrhovateľa
s I. J., ml., keďže W. J. bola označená ako odporkyňa.

Návrh bol následne zmenený na základe podania navrhovateľa I. J., ml. - právneho nástupcu pôvodne
označeného navrhovateľa, zo dňa 10.08.2010, a to uznesením zo dňa 20.08.2010 tak, že žiadal určiť,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva poručiteľa I. J., nar. XXXX, zomr. XXXX.
Súd vykonával rozsiahle dokazovanie, keď navrhovateľ opäť zmenil návrh, na základe čoho súd
uznesením pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 14.07.2011 tak, že odporkyňa je povinná vrátiť
dar - predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľovi.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľom už nie je darca, ale jeho syn, patriaci do okruhu dedičov.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,vyjadrenímsaprávnychzástupcov,výsluchom
svedkov, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým darovacia

zmluva; výpis z listu vlastníctva č. XXXX-čiastočný; oznámenie navrhovateľa zo dňa 05.05.2010 spolu
s úmrtným listom, oznámenie o úmrtí, oznámenie notárskeho úradu zo dňa 02.08.2010, podanie
navrhovateľa zo dňa 10.08.2010, podanie navrhovateľa zo dňa 16.08.2010, písomné vyjadrenie
odporkyne zo dňa 24.08.2010, podanie navrhovateľa doručené súdu 10.11.2010, žiadosť o prednostné
umiestnenie, rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja; odvolanie navrhovateľa na Obvodný úrad

Žilina, odbor VVS, rozhodnutie Obvodného úradu Žilina zo dňa 16.02.2010;, filter nájdených záznamov
priestupkov na odporkyňu a navrhovateľa; prehlásenie I. J., navrhovateľa zo dňa 24.03.2011; lekárske
záznamy; podanie navrhovateľa zo dňa 28.03.2011; vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo
dňa 27.05.2011; žiadosť o prednostné umiestnenie; výzva na vrátenie daru zo dňa 27.07.2009, ako
aj pripojené spisy Obvodného úradu Žilina XXXX/XXXXX/OSÚ, spis č.XXXX/XX, spis č.XXXX/XX, č.

XXXX/XX, č. XXX/XX, č. XXXX/XX a spis Správy katastra Žilina E. XXXX/XX.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z listu vlastníctva č.XXXX-čiastočný vyplýva, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX a

spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku v
podiele XXX/XXXXX, a to na základe darovacej zmluvy E. XXXX/XX-XXX/XX.

Z predloženej darovacej zmluvy súd zistil, že dňa 14.03.1997 uzatvoril I. J., nar. XXXX ako darca
túto zmluvu s odporkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie vyššie špecifikovanej

nehnuteľnosti. Vklad zmluvy bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. E. XXXX/XX.

Súd mal teda nepochybne preukázané, že pôvodne označený navrhovateľ daroval odporkyni byt č.
XX na prízemí a vo vchode XX v obytnom dome s.č. XXXX postavený na parc.č. XXXX v k.ú. Ž. a
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

s.č. XXXX na zastavenom pozemku parc.č. XXXX.

Podľa§628ods.1Občianskehozákonníkadarovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenechávaalebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods.2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Na základe uvedeného súd posúdil darovaciu zmluvu za platne uzavretú.

Pôvodneoznačenýnavrhovateľ,tedadarca,vyzvalodporkyňulistomzodňa27.07.2009navráteniedaru
nadobudnutého vyššie uvedenou darovacou zmluvou, a to z dôvodu, že hrubo porušuje dobré mravy,
pričom ide o sústavné a dlhotrvajúce porušovanie prejavujúce sa v osočovaní, nadávaní, vyhrážaní sa.Z písomného vyjadrenia odporkyne na výzvu je nepochybné, že táto výzva jej bola riadne doručená.
Odporkyňa odmietla vrátenie daru, nakoľko má za to, že nie sú splnené podmienky na vrátenie a odmieta
obvinenia darcu.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Odporkyňa odmietla a naďalej odmieta predmetný dar vrátiť.

Kzánikudarovaciehovzťahupodľa§630Občianskehozákonníkadochádzanazákladejednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru, ak tento hrubo porušil
dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny.
Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na

základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov
správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému spočívajúceho v domáhaní sa vrátenia daru.
Ak teda nastanú obe tieto právne skutočnosti kumulovane, ex offo dôjde k zániku darovacieho vzťahu
okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný vlastnícky

stav (bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností, pretože záznam o zmene vlastníckeho práva má
deklaratórny účinok) a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Kým trvá obligačný vzťah založený na darovacej zmluve, zmluvné strany sa môžu domáhať vrátenia
daru z dôvodov stanovených v § 629 a § 630 Občianskeho zákonníka. Okamihom zániku darovacieho
vzťahu vzniká povinnosť vydať dar na základe obnoveného vlastníckeho práva darcu, avšak len za

predpokladu, že obdarovaný je stále držiteľom veci. Ak obdarovaný neuznáva dôvody vrátania daru,
darca sa môže svojho práva domáhať určenia vlastníckeho práva, ktoré jeho jednostranným úkonom
bolo obnovené.
Súd konštatuje, že výrok o vrátenie daru synovi darcu nie je takým rozhodnutím, ktoré by bolo
zapísateľné do katastra nehnuteľností.

Právo na vrátenie daru nie je právom, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, a to s poukazom
na zákonné ustanovenia zák.č. 162/1995 Z.z. (§34 a § 36a), nakoľko termín „právo k nehnuteľnosti"
je špecifikovaný v § 1 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. Jedná sa o vlastnícke právo, záložné právo, vecné
bremeno, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupné právo, ktoré má účinky vecného práva,
iné práva a povinnosti z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecná práva k nehnuteľnostiam, ako

aj práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, vyšších územných celkov a
nájomné práva k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov. V praxi totiž
prevláda názor, že zmeny v katastri nehnuteľností možno vykonávať len na základe rozsudkov procesné
upravených v ust. § 80 písm. c) O.s.p. (rovnako Zo súdnej praxe č. 3/2009 str. 84). Judikatúra súdov SR
v tomto ohľade po obnovení katastra nehnuteľností pokročila v tom smere, že čoraz častejšie pripúšťa

určovaciu žalobu aj tam, kde by snáď bolo možné žalovať o plnenie, čo judikatúra súdov ČSSR pred
rokom 1989 vylučovala.

Je nepochybné, že po začatí konania darca - navrhovateľ zomrel a na stranu navrhovateľa následne
vstúpil syn darcu, ktorý návrh viackrát upravil a zmenil a po poslednej zmene návrhu z jeho strany trval

na tom, aby odporkyňa bola zaviazaná vrátiť dar jemu, ktorý je synom darcu.

Je však nepochybné, že syn darcu nie je a ani nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ani nebol
darcom.

Vrátenia daru sa môže domáhať len darca, čo však nevylučuje, aby sa toho domáhali aj dedičia, pokiaľ
takáto výzva zo strany už existovala.
Nie je však možné, aby jeden z dedičov sa domáhal vrátenia daru jeho osobe, čím by sa stal vlastníkom
predmetného daru, nakoľko danú vec je potrebné prejednať v dedičskom konaní, ak bol poručiteľ v deň
smrti vlastníkom danej veci.

Navrhovateľ - I. J. C.. po smrti darcu sa domáhal určenia, že dar patrí do dedičstva po poručiteľovi -
darcovi.
Avšak následne tento svoj návrh zmenil na vrátenie daru jeho osobe, čo však v zmysle platného
právneho poriadku je vylúčené.Súd poukazuje na to, že právo požadovať vrátenie daru je považované ako osobné právo darcu, preto
zaniká jeho smrťou. Pokiaľ však darca už požiadavku na vrátenie daru vzniesol, tak sa obnovilo jeho
vlastnícke právo a jeho smrť na tejto skutočnosti nič nemení. V prípade sporu sa však dedičia môžu

domáhať určenia, že dar patril ku dňu smrti darcu.
Bolo preukázané, že pôvodne označený navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie daru. Z uvedeného
vyplýva, že darca využil svoje právo stanovené v § 630 Občianskeho zákonníka.
Keďže bola preukázaná existencia tejto výzvy darcu a obdarovaná odmietala dar vrátiť, dedičia sa mohli
domáhať len vyššie uvedeného určenia.

Avšak pripustenou zmenou návrhu takého určenia sa navrhovateľ nedomáhal, nakoľko sa domáhal
vrátenia daru jeho osobe.

Za daného skutkového stavu a pri využití ich práva v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, nie je možné
s úspechom sa domáhať jednak vrátenia daru vindikačnou žalobou, ani vrátením daru synovi darcu,

keďže syn darcu nebol darcom a nebol ani vlastníkom, teda I. J. C.. nemá žiadny právny titul, na základe
ktorého by bol oprávnený požadovať, aby odporkyňa vrátila predmetný dar jeho osobe.

Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na tom, aby bolo rozhodnuté, kto je vlastníkom
nehnuteľností, resp. predmetného podielu a k takému určeniu nie je možné dôjsť žalobou na plnenie,

a to ani na plnenie priamo navrhovateľovi, ktorý nebol pred darovaním vlastníkom, ale iba určovacou
žalobou. /Beckova edícia: Dulaková, Dulák, Jurčová - Zmluvy o prevode vlastníctva/ (R 88/1998,...)
Súd má za to, že navrhovateľ nepoužil danou žalobou vhodný - správne zvolený a prípustný procesný
nástroj ochrany ich práva a jednak nesprávne požadoval navrhovateľ vrátenie daru jemu, ako synovi
darcu, hoci on nebol darcom a teda pred darovaním nebol ani vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a

podielu a nie je ani možné, aby odporkyňa vrátila dar len jednému z dedičov, pričom aj ona patrila do
okruhu dedičov, keďže je dcéra darcu.
Navrhovateľ mal požadovať určenie, že dar patrí do dedičstva darcu, resp. ku dňu smrti darcovi, keďže
darca počas konania zomrel, a keďže predmetný dar nebol zahrnutý v rámci prejednania dedičského
konania. Takým návrhom, ako požadoval, sa môže domáhať svojich práv len darca.

Súd opätovne poukazuje na to, že právo požadovať vrátenie daru je považované ako osobné právo
darcu, preto zaniká jeho smrťou. Pokiaľ však darca už požiadavku na vrátenie daru vzniesol, tak sa
obnovilo jeho vlastnícke právo a jeho smrť na tejto skutočnosti nič nemení, avšak v prípade sporu sa
dedičia môžu domáhať určenia, že dar patril ku dňu smrti darcovi.

Návrhom, ako požadoval navrhovateľ, by sa neobnovil ani zápis vlastníckych práv k darovanej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.

Súd preto nemohol návrhu z týchto dôvodov vyhovieť, a to z dôvodov, ako je podrobne uvedené vyššie
v odôvodnení, preto súd žalobný návrh zamietol bez vykonania ďalšieho dokazovania.

Napriek tomu, že súd od podania žaloby do pripustenia zmeny návrhu uznesením dňa 14.07.2011

vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na predmet konania, vzhľadom na vyššie uvedené
nevyhodnocoval vykonané dokazovanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bola plne úspešná odporkyňa, preto súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

Odporkyňa si uplatnila náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, a to za 4 úkony - prevzatie

veci a príprava; účasť na pojednávaní dňa 24.03.2011, 14.07.2011 a 06.10.2011 - 1x 55,49 Eur + 3x
57,- Eur + režijný paušál za úkon v roku 2010 1x 7,21 Eur + 3x režijný paušál za 3 úkony v roku 2011
7,41 Eur + DPH, spolu 307,12 Eur.Súd posúdil uplatnené trovy konania v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej priznal
odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 4 úkony -

1. prevzatie veci a príprava - 55,49 Eur + 7,21 Eur + DPH;
2.účasť na pojednávaní dňa 24.03.2011 - 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur + DPH;
3. účasť na pojednávaní dňa 14.07.2011- 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur + DPH;
4. účasť na pojednávaní dňa 06.10.2011- 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur + DPH;
teda spolu 307,12 Eur.

V konaní vypočutá svedkyňa C.. B. E. na pojednávaní konanom dňa 06.10.2011, kedy bolo vyhlásené
aj rozhodnutie vo veci samej, si uplatnila svedočné, ktoré bola v zmysle § 139 O.s.p. povinná do 3
pracovných dní vyčísliť.
Vzhľadom na ich nevyčíslenie do vyhlásenia rozhodnutia súd rozhodol, že o trovách štátu rozhodne v

samostatnom rozhodnutí.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia

súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).