Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/220/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109233143
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109233143.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:
A.. O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. - K., X. XXX/X, zastúpený Mgr. Stanislavom Záhumenským,
advokátom so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Stavby a rekonštrukcie BP s.r.o.,
so sídlom Madzín 1504, Veľké Rovné, IČO: 36 372 196, zastúpený JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou
so sídlom M.R.Štefánika 5, Žilina, o náhradu škody 5.464,75 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.140,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.140,41 € od 25.7.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 11.4.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
povinnosťou zaplatiť mu istinu 164.631,- Sk (5.464,75 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12

% z uvedenej sumy od 16.7.2004 do zaplatenia a zaplatiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že s odporcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej odporca zmontoval krb v záhradnej chate vo
vlastníctve navrhovateľa. Odporca pri montáži krbu porušil právnu povinnosť vykonať montáž v súlade
s bezpečnostnými predpismi v oblasti protipožiarnej ochrany. Pred montážou si nehnuteľnosť ohliadol
a bol oboznámený so všetkými potrebnými listinami, vrátane stavebnej dokumentácie. Navrhovateľ sa
nedopustil žiadneho zavinenia, pretože si splnil všetky povinnosti, ktoré sa vyžadujú pri objednávke

montáže takejto veci a poskytol odporcovi všetku súčinnosť, ktorú odporca od neho požadoval.
Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 15.7.2004, že v dôsledku nekvalitne vykonanej práce pri
osadzovaní krbovej vložky, keď odporca vložku nielen nesprávne osadil, ale aj nesprávne naprojektoval,
na objekte nehnuteľnosti vznikol požiar, ktorý spôsobil škodu vo výške 449.559,- Sk vyčíslenú v
znaleckom posudku súdneho znalca Ing. Krampola, vyhotoveného pre Allianz - Slovenskú poisťovňu
a.s.. Poisťovňa z poistnej udalosti plnila navrhovateľovi sumu 284.928,- Sk, teda rozdiel medzi škodou

vyčíslenou v znaleckom posudku a reálnym poistným plnením predstavuje sumu 164.631,- Sk, ktorej
zaplatenia sa navrhovateľ voči odporcovi v tomto konaní domáha.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.7.2005, v ktorom namietal
tvrdenia navrhovateľa o nekvalitnom namontovaní výrobku zo strany odporcu, ktoré malo mať za
následok požiar v nehnuteľnosti a poukázal na znalecký posudok zo dňa 5.3.2004, v ktorého závere
je uvedené, že príčinou požiaru bolo vznietenie drevenej hrady zamurovanej do komína v dôsledku

tepelného pôsobenia spalín, pričom za kriminalistické ohnisko požiaru bolo určené miesto, kde drevená
hrada prechádzala telesom komína odvádzajúceho spaliny z krbu. Ďalej je v posudku konštatované, žestavebné vyhotovenie komína nebolo v súlade s vyhl. č. 84/1997 Zb. Odporca poukázal na skutočnosť,
že drevené hrady mal navrhovateľ v nehnuteľnosti zabudované oveľa skôr, ako mu odporca už jestvujúci
krb renovoval. Stavba komína bola v rozpore so zákonom a navrhovateľ pravdepodobne nemal ani

urobenú revíziu komína, na čo bol povinný v zmysle právnych predpisov. Odporca tiež poukázal na
zmluvné podmienky dohodnuté v každej zmluve so zákazníkom, podľa ktorých je zákazník povinný
zabezpečiť si revíziu komína a v prípade drevených priečok je povinný pred stavbou krbu zabezpečiť
izoláciu, aby boli dodržané protipožiarne predpisy. Odporca navrhovateľa oboznámil aj so základným
popisom užívania výrobkov, a to v doklade nazvanom Základný popis užívania výrobkov, preberanie

výrobkov zo dňa 26.9.2003, čo potvrdil navrhovateľ svojím podpisom. Odporca navrhol, aby súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd vykonal v dňoch 11.1.2006, 17.2.2006 a 22.3.2006 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedka Lukáša Matejova, spisom Allianz - Slovenskej
poisťovne a.s. z poistnej udalosti č. 04-201-01849 a ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k
predmetu konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Z dohody o zhotovení veci na zákazku uzatvorenej dňa 1.8.2003 medzi odporcom ako dodávateľom a
navrhovateľom ako zákazníkom súd zistil, že predmetom dohody bola výroba krbovej vložky na mieru,
jej osadenie do jestvujúceho krbu a realizácia teplovzdušného vývodu do stropu za dohodnutú sumu
35.000,- Sk (1.161,79 €). Podľa odseku 3 na strane 2 dohody (č.l. 33 spisu) zákazník má právo zastaviť
práce,aktietoneodpovedajúvdohodnutomprojekte(vopačnomprípadejetoautomatickykladnýsúhlas

zákazníka), alebo kvôli iným závažným skutočnostiam, kde v tomto prípade zhotoviteľ doporučuje sa čo
najskôr spojiť s vedením firmy. Podľa 4. ods. na strane 2 zmluvy „dodávateľ má právo zastaviť práce,
ak tiež bol porušený niektorý bod zo strany zákazníka.“ Na strane 3 dohody sa zmluvné strany dohodli,
že zákazník je povinný zabezpečiť si vyčistenie - revíziu komína firmou na to oprávnenou. V prípade
drevených priečok (týkajúc sa hlavne drevených domov) si zákazník musí pred stavbou zabezpečiť

izoláciu, aby boli dodržané protipožiarne predpisy (vyrezanie drevenej priečky, vymurovanie a pod.).
Týmto zákazník nesie plnú zodpovednosť za prípadné škody vzniknuté nesplnením v tomto bode. V
zmluve je tiež uvedené odporučenie každý rok vykonať revíziu - vyčistenie komína a vyústenia rúry z
krbovej vložky.

Zo základného popisu užívania výrobkov, prebranie výrobkov súd zistil, že dňa 26.9.2003 navrhovateľ

prevzal výrobok od odporcu, pričom pod základným popisom užívania výrobkov ako šporák, pec
izbová a krb je na vybodkovaných riadkoch ručne dopísané „výrobok bol prevzatý Ing. Kyselicom (po
odskúšaní)“.

Zo spisu poistnej udalosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. č. 04-201-01849 súd zistil, že spis
obsahuje výpočet poistného plnenia, znalecký posudok č. 3/2004, znalecký posudok Kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ Prezídia PZ, odborný posudok Okresného riaditeľstva hasičského a
záchranného zboru v Bratislave a hlásenie škodovej udalosti.

Z výpočtu poistného plnenia zo dňa 7.7.2004 (č.l. 42 spisu) súd zistil, že k výpočtu poistného plnenia
poisťovňa dospela na základe spracovaného znaleckého posudku, podľa ktorého rekapitulácie prác
predstavujú: práce HSV 45.587,- Sk, práce PSV 305.177,- Sk, montážne práce 7.470,- Sk, spolu

358.234,- Sk Vzhľadom na realizáciu prác poisteným svojpomocou boli znížené náklady na opravu o
10 %, t. j. 358.234 x 0,9 = 322.410,- Sk. Následne bola táto suma krátená o 20 %, teda o 64.482,- Sk
na sumu 257.928,- Sk v zmysle záverov v znaleckých posudkoch, podľa ktorých stavebné vyhotovenie
komína nebolo v súlade s vyhláškou MV SR 84/1997 Z.z. a poistený nemal žiadne doklady - stavebné
povolenie, kolaudáciu, oprávnenie od kominára.

Zo znaleckého posudku č. 3/2004 zo dňa 18.6.2004 vyhotoveného Ing. Ivanom Kramplom, znalcom
z odboru stavebníctva súd zistil, že znalec vyčíslil škodu spôsobenú požiarom vo výške celkových
rozpočtových nákladov v sume 449.559,- Sk s DPH., pričom práce HSV, PSV a mont. boli
celkom ohodnotené v sume 358.234,- Sk, (na str. 16 posudku bola táto suma napísaná perom po
predchádzajúcom prečiarknutí sumy 358.222,- Sk, pričom na stranu 17 posudku bola prenesená v

nesprávnej výške 358.277,- Sk), 19 % DPH pre rok 2004 bola uvedená v znaleckom posudku v sume71.778,- Sk, spolu celkové rozpočtové náklady aj s DPH predstavujú 449.559,- Sk. Vedľajšie rozpočtové
náklady podľa posudku predstavujú sumu 19.504- Sk. Ďalej je v znaleckom posudku uvedené, že
poistený ani dodatočne nepredložil stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, žiadnu technickú

dokumentáciu. V poznámke na str. 4 znaleckého posudku je uvedené: „podľa vyjadrenie p. Ing. Kyselicu
všetky stavebné práce na chate boli vykonané svojpomocou!“ Na str. 15 znaleckého posudku v odseku
s názvom Lokálne vykurovanie znalec uvádza, že v súlade so závermi Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ Prezídia Bratislava zo dňa 5.3.2004 aj znalec si dovolí konštatovať, že stavebné vyhotovenie
predmetného komína nebolo v súlade s vyhláškou MV SR č. 84/1997 Zb.

Zo znaleckého posudku ČES:PPZ-173/KEU-BA-EXP-2004 Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Prezídia PZ zo dňa 5.3.2004 súd zistil, že požiar vznikol v priestore umiestnenia komína, ktorým sa
odvádzalispalinyzkrbu(kozuba)vmieste,kdedrevenáhrada(súčasťstropnejkonštrukcie)prechádzala
telesom komína, z uvedeného miesta sa požiar rozšíril do ostatných priestorov chaty. Na základe
termického poškodenia zariadenia a stavebnej časti objektu bolo kriminalistické ohnisko požiaru (miesto
jeho vzniku) stanovené do miesta, kde drevená hrada prechádzala telesom komína odvádzajúceho

spaliny z krbu (kozuba). V závere posudku je konštatované, že príčinou vzniku uvedeného požiaru bolo
vznietenie drevenej hrady zamurovanej do komína v dôsledku tepelného pôsobenia spalín a stavebné
vyhotovenie predmetného komína nebolo v súlade s vyhl. MV SR č. 84/1997 Z.z.

Z odborného posudku Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave zo dňa
2.1.2004 súd zistil, že ohnisko vzniku požiaru bolo zistené v spodnej miestnosti chaty v priestore

komínového telesa v mieste zapustenia dreveného trámu do komínového telesa, kde bolo možné vidieť
priame vyhorenie trámu, ktorý bol zapustený priamo do komínového telesa. V časti znaleckého posudku
s názvom Vyhodnotenie organizačného zabezpečenia PO a porušenie predpisov o PO je konštatované,
že došlo k porušeniu vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z.z., a to § 10 čl.9.

Zo stavebného povolenia č. Výst.7254-3258/78/Ma zo dňa 18.7.1978 vydaného Obvodným národným

výborom Bratislava IV súd zistil, že stavebníkovi Ing. Františkovi Kyselicovi a manželke Miroslave bolo
vydané stavebné povolenie na jednoduchú stavbu, ktorou je záhradná chata na parc. č. 2222/2 v k.ú.
Devín so zastavanou plochou stavby 16 m2, pričom stavba bola povolená ako stavba dočasná na dobu
5 rokov, t.j. do 18.7.1983.

Z technickej správy vypracovanej navrhovateľom dňa 12.5.1978 súd zistil, že výstavba zrubovej chaty

„OSADA“ je plánovaná na parcele č. 2222/2 vo vlastníctve navrhovateľa na území obce Karlova Ves -
Devín v rekreačnej oblasti Svätopluk, pričom výstavbu suterénu (základov) a montáž chaty si prevedie
stavebník svojpomocou. Chata bude využívaná pre krátkodobé rekreačné účely a počas sobôt a nedieľ.
Z rozpočtu na zrubovú chatu „OSADA“ vyhotoveného navrhovateľom dňa 12.5.1978 súd zistil, že
rozpočtové náklady na dodávku, dopravu, montáž chaty, základy z betónu, zemné práce a terénne

úpravy predstavujú spolu sumu 29.572,- Sk.

Z listu Československého zväzu telesnej výchovy zo dňa 14.7.1978 súd zistil, že navrhovateľovi bol daný
súhlas k projektovej činnosti na vykonanie projektových prác na objekte záhradný prístrešok, chatová
oblasť Devín, parc. č. 2222/2, čo bolo oznámené uvedeným listom Obvodnému národnému výboru,
odboru výstavby a územného plánovania v Bratislave.

Z výpisu z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. 542 zo dňa 17. 1 1983 pre obec Karlova Ves -
Devín, okres Bratislava Mesto súd zistil, že navrhovateľ Ing. František Kyselica a Miroslava sú vedení
ako vlastníci pozemku parc. č. 2222/2 záhrada o výmere 411 m2.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 15.7.2004 súd zistil, že navrhovateľ odporcovi
oznámil, že dňa 15.7.2004 mu bolo doručené oznámenie o výške poistného plnenia za škodu vzniknutú

na interiéri a exteriéri chaty a bude si voči odporcovi uplatňovať skutočnú škodu po odpočítaní poistného
plnenia vo výške 50 % zo sumy 5 200 000 Sk, pričom odporca má tento list považovať za výzvu k
mimosúdnemu riešeniu spôsobenej škody.Z listu Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. zo dňa 7.7.2004 (č.l.10) súd zistil, že poisťovňa oznámila
navrhovateľovi, že ukončila preverovanie a následne aj likvidáciu poistnej udalosti, ktorá vznikla v
dôsledku požiaru na chate v Devíne Pod Kobylou č.p. 22222 a poistné plnenie vo výške 257.928,- Sk

zasiela poštovou poukážkou na adresu navrhovateľa.

Na pojednávaniach zotrval navrhovateľ v plnom rozsahu na návrhu na začatie konania.

Potom, ako bola chata postavená na základe stavebného povolenia z roku 1978, následne sa
dostavovala, pristavovala, rozširovala. Súčasťou projektovej dokumentácie vyhotovenej v r. 1978 nebol
krb s komínom. Komín na chate sa postavil asi v r. 1980, alebo možno päť rokov po vydaní stavebného
povolenia. Vtedy sa urobila prvá a jediná revízia komína a odvtedy sa revízia komína nerobila. Zhotoviteľ

komína vtedy navrhovateľovi povedal, že komín je urobený dobre, podľa predpisu, komín mal široký
komínový prieduch a navrhovateľ bol ubezpečený, že komín je v poriadku. Pri výstavbe komína bol
komín postavený tak, že cez komínové teleso, resp. jeho krajom išla hrada, a to z toho dôvodu, aby bol
komín esteticky rovný. Navrhovateľ si u odporcu objednal vyhotovenie krbovej vložky, aby mal vykúrené
celé prízemie. Po skončení týchto prác zistil, že páčka z ocele a s drevenou násadou, ktorá ovláda

komínovúklapku,bolatakáhorúca,žesasňounedalomanipulovaťadokoncazačalatlieť.Podľanázoru
navrhovateľa teplota produkovaná kachľami bola taká vysoká, že zapríčinila tlenie hrady nachádzajúcej
sa v komíne. Keď si navrhovateľ u odporcu objednával dodávku krbovej vložky, neuvedomil si, že v
prípade, že krb zvýši intenzitu kúrenia, drevená hrada, ktorá je v komíne, môže začať tlieť. Krb nekúril
tým spôsobom, že by sa zvýšila intenzita tepla a teplo by vykurovalo celú plochu prízemia, ale teplo

stúpalo hore okolo komína priamo na drevenú hradu, čo bolo dôsledkom toho, že výfukový otvor tepla,
ktorý sa nachádzal nad dverami krbu, mal byť umiestnený asi o pol metra vyššie. Odporca mal prísť toto
opraviť, lebo sám uznal, že tento vývod tepla nie je osadený správne. Navrhovateľ existujúcu drevenú
hradu nepovažoval za nutné upraviť v zmysle zmluvy, keďže krb fungoval od začiatku, odkedy bol v
prevádzke,hradabolavlastnecelávkomíne,keďženajskôrbolapostavenáhradaaažpotomsapostavil

komín. Revíziu komína si navrhovateľ nezabezpečil, lebo krb nebol tak využívaný, aby bol sústavne v
prevádzke.

Odporca na pojednávaniach tvrdil, že on jestvujúci krb len renovoval a nemal s výstavbou komína
alebo zasahovaním do komína nič spoločné. Fakt, že v komíne sa nachádzala nejaká drevená hrada,
odporca zistil až zo znaleckého posudku, ktorým bola určená príčina vzniku požiaru. Odporca môže

byť zodpovedný len za výstavbu krbu. V chate u navrhovateľa bol klasický krb na spaľovanie dreva,
z ktorého odchádzalo všetko teplo do komína. Navrhovateľ mal záujem o vyhrievanie priestorov chaty
krbom a za tým účelom si u odporcu objednal vyhotovenie krbovej vložky, ktorá bola osadená do
jestvujúceho krbu a zároveň bol vyhotovený teplovzdušný vývod do stropu z hliníkovej rúry. Pri týchto
prácach odporca do komína nezasahoval. Skutočnosť, že drevená hrada išla cez komín, je pre odporcu

úplne nepochopiteľná. Navrhovateľ bol predsa povinný objednať si revíziu komína, pričom odporca sa
stretáva s tým, že už v čase, keď dokončuje práce u svojich zákazníkov, sa dostaví kominár, ktorý vykoná
revíziu komína. Osadením krbovej vložky sa zvýšila účinnosť tepla, teda teplo išlo do miestnosti, kde
bol krb, ako i do podkrovia cez teplovzdušnú rúru, pričom do komína išiel stále ten istý odvod spalín -
dymu, ktorý je horúci a v ktorom sú tiež žeravé sadze.

Súd na pojednávaní konanom dňa 22.3.2006 vykonal výsluch svedka Lukáša Matejova, bývalého
zamestnanca odporcu. Svedok vypovedal, že na chate u navrhovateľa osadzovali krbovú vložku a
spomenulsi,ženejaképrvkynapecosadzovalidodatočne,malosajednaťopopolníkaleboorukoväťna
ovládaní klapky na krbe. Pred príchodom na miesto výkonu práce dostali základné pokyny na pracovný
postup osadenia krbovej vložky, ale žiadne konkrétne pokyny ohľadom drevenej hrady nedostali, lebo

o tejto sa nevedelo. Navrhovateľ bol na stavbe prítomný a hovoril im, že výstavbu pôvodného krbu si
zabezpečil svojpomocne za účasti pracovníkov z Pozemných stavieb, ktorí predtým stavali diaľnice.
Pred osadením krbovej vložky mali krb rozobratý a do komína sa pozerali, v komíne však voľným
okom nič nevideli. Podrobnú analýzu priestoru, kde sa montovala vložka, nerobili, pretože podľa zmluvy,
ktorú mali k dispozícii, si mal navrhovateľ zabezpečiť revíziu komína. Pri pohľade na krb zvnútra nebol

viditeľný žiadny drevený trám, ani naň neboli upozornení. Tiež nebolo evidentné, že trám, ktorý končí
na krbe, týmto krbom aj prechádza, keďže na chatách je bežné, že niektoré prvky napr. aj trámy, súdorábané následne ako ozdobné prvky a navrhovateľ, aj keď bol prítomný pri stavbe krbu, neupozornil
zamestnancov odporcu, že trám zasahuje do krbu. Svedok uviedol, že od zamestnávateľa - odporcu
dostal pokyn, že v prípade, že na stavbe by nejaké drevo objavili, okamžite majú stavbu prerušiť.

Preto svedok určite vie, že žiadne drevo na stavbe nevideli, pretože v opačnom prípade by na stavbe
nepokračovali.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.3.2006 tak, že návrh na začatie konania zamietol, nakoľko pri
skúmaní existencie základných predpokladov vzniku škody nemal za preukázané, že odporca porušil
povinnosť v súvislosti s osadzovaním krbovej vložky, ako to v žalobnom návrhu a v priebehu konania

tvrdil navrhovateľ a že konanie odporcu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zo znaleckých
posudkovvyhotovenýchIng.IvanomKramplom,KriminalistickýmaexpertíznymústavomPZprezídiaPZ
a Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Bratislave mal súd preukázané, že ohnisko
požiaru bolo stanovené do miesta, kde drevená hrada prechádzala telesom komína odvádzajúceho
spaliny z krbu a príčinou vzniku uvedeného požiaru bolo vznietenie drevenej hrady zamurovanej do
komína v dôsledku tepelného pôsobenia spalín, pričom vo všetkých troch posudkoch bolo konštatované,

že stavebné vyhotovenie komína nebolo v súlade s vyhláškou č. 84/1997 Z.z. a boli porušené všeobecné
požiadavky na výstavbu komínov a dymovodov uvedené v § 10 tejto vyhlášky. Súd mal v konaní
preukázané, že práve navrhovateľ si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, a to vyhláška
č. 84/1997 Z.z. a nezabezpečil preskúšanie komína a pravidelnú kontrolu a čistenie komína osobou z
odbornou spôsobilosťou.

Navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd Žilina rozhodol rozsudkom zo dňa
30.112006 tak, že rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
Sk 82.315,50 (2.732,37 €) a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd mal v preskúmavanej
veci nepochybne zistené, že navrhovateľ nepredložil odporcovi kompletnú stavebnú dokumentáciu
týkajúcu sa záhradnej chatky. Vo výkresoch, ktoré boli podkladom k vydaniu stavebného povolenia,

nie je zakreslená stavba krbu a ani komína, keď sám navrhovateľ na pojednávaní pred prvostupňovým
súdom uviedol, že súčasťou projektovej dokumentácie na stavbu chaty nebola projektová dokumentácia
komína a pokiaľ aj navrhovateľ tvrdil, že táto bola v súvislosti s následným postavením krbu a komína
vyhotovená, súdu ju nepredložil ani na výzvy. Z uvedeného je potom zrejmé, že takúto projektovú
dokumentáciu nepredložil ani odporcovi, ktorý ju zrejme ani nevyžadoval napriek tomu, že ju vyžadovať

mal, pretože navrhovateľ si u neho ako u odbornej firmy zaoberajúcej sa okrem iného aj kachliarskymi
prácami, objednal výrobu krbovej vložky na mieru, jej osadenie do jestvujúceho krbu a realizáciu
teplovzdušného vývodu do stropu. Odporca sa potom nemôže zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu,
ktorá vznikla v dôsledku požiaru v priestore umiestnenia komína, ktorým sa odvádzali spaliny z krbu v
mieste, kde drevená hrada prechádzala telesom komína, keď z uvedeného miesta sa požiar rozšíril aj do

ostatných priestorov chaty. Odvolací súd dospel k právnemu záveru, že pokiaľ navrhovateľ pre odporcu
nezabezpečil kompletnú stavebnú dokumentáciu týkajúcu sa záhradnej chaty, pochybil aj odporca, keď
netrval na jej predložení, pretože pokiaľ túto nemal k dispozícii, nemal začať s výstavbou krbovej vložky
na mieru, osadzovať ju do jestvujúceho krbu a realizovať teplovzdušný vývod do stropu. Prípadne,
ak také práce začal, mal trvať na dodaní potrebnej stavebnej dokumentácie a po márnom uplynutí

primeranej lehoty mal od zmluvy odstúpiť. Preto podľa odvolacieho súdu je dôvodné, aby navrhovateľ
spolu s odporcom po zohľadnení spoluviny vo výške 50 % na strane navrhovateľa, ako aj 50 % na strane
odporcu, niesli obaja zodpovednosť za vznik škody spôsobenej požiarom.

Odporcapodalprotirozsudkuodvolaciehosúdupodľa§236 anasl.zákonač.99/1963Zb.,Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č.k. 2Cdo

247/2007 zo dňa 16.12.2008 tak, že rozsudok Krajského súdu Žilina z 30.11.2006 sp. zn. 5Co 285/2006
vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a prisúdil navrhovateľovi právo na peňažné
plnenie od odporcu vo výške 82.315,50 Sk (2.732,37 €), zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S
poukazom na ustanovenia § 220 O.s.p. a 213 ods. 1 O.s.p., z ktorých vyplýva, že predpokladom toho,
aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade
je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, alebo dokazovanie
doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zistenéhoprvostupňovým súdom tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery a na ich základe dospel aj k iným
právnym záverom bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie opakoval, alebo doplnil.

Takáto vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.) sama o
sebe založila povinnosť dovolaciemu súdu, i keď by výslovne nebola uplatnená, ako dôvod prípustného
dovolania.

Krajský súd Žilina uznesením č. k. 5Co/67/2009-262 zo dňa 25.8.2009 rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k. 4C/19/2005-191 zo dňa 27.3.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací

súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho,
čo uviedli účastníci v rámci prvostupňového konania konštatoval, že prvostupňovým súdom zostali
nepovšimnuté a nezodpovedané otázky dôležité pre konanie a to, prečo odporca ešte pred osadením
krbovej vložky do jestvujúceho krbu a pred vyhotovením teplovzdušného vývodu do stropu a hliníkovej
rúry nežiadal od navrhovateľa, aby mu predložil doklad o uskutočnení revízie komína, keď na strane
3 Dohody o zhotovení veci na zákazku zo dňa 1.8.2003 bolo dohodnuté, že zákazník je povinný

zabezpečiť si vyčistenie - revíziu komína (firmou na to oprávnenou). Keďže išlo o zrubovú (drevenú)
chatu, prvostupňový súd nemal ďalej zodpovedanú ďalšiu otázku, ako si odporca overil pred osadením
krbovej vložky a vyhotovením teplovzdušného vývodu do stropu z hliníkovej rúry, že sú dodržané
protipožiarne predpisy. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť a súhlasiť s ustanovením na str. 3
Dohody o zhotovení veci na zákazku, že za prípadné škody nesie plnú zodpovednosť len navrhovateľ.

Uvedené by potom znamenalo, že odporca aj v prípade, že nie sú dodržané protipožiarne predpisy,
bez toho, aby si to overil pred zabudovaním krbovej vložky, zabuduje krbovú vložku do existujúceho
krbu a tak by sa zbavoval spoluzodpovednosti za prípadné vzniknuté škody. Takýmto spôsobom by sa
úplne potierala prevenčná povinnosť na strane odporcu, ktorému by išlo iba o to, aby osadil čo najväčší
počet krbových vložiek, a to bez ohľadu na nevyhovujúce existujúce stavebné podmienky príslušnej

stavby, ktoré nezodpovedajú protipožiarnym opatreniam. Preto, keď odporca tvrdil, že mu navrhovateľ
nepredložil projektovú dokumentáciu od chaty, nevysvetlil prvostupňovému súdu, prečo netrval na jej
predložení a prečo pristúpil k realizácii osadzovania krbovej vložky, keď túto projektovú dokumentáciu
nemal k dispozícii. Na uvedenej skutočnosti nič nemení fakt, ktorý tvrdí odporca, že on nezasahoval do
komína a o drevenej hrade nevedel, keďže o tejto by sa zrejme dozvedel, keby mal k dispozícii riadnu

projektovú dokumentáciu, ktorú mu nepochybne navrhovateľ nepredložil.

Prvostupňový súd viazaný podľa ustanovenia § 226 O.s.p. právnym názorom odvolacieho súdu vykonal
v dňoch 4.6.2010, 21.7.2010, 10.10.2011 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie v intenciách
zrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduzodňa25.8.2009,atolistinnýmidokladmi,ktoréužbolisúčasťou
spisu a vyjadrením Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. doručeným súdu dňa 25.1.2011 (č.l. 310 spisu)

a zistil nasledovný skutkový stav:

Pojednávanie dňa 4.6.2010 bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Právny zástupca
navrhovateľa ospravedlnil neúčasť navrhovateľa na pojednávaní z dôvodu jeho veku a zdravotných
problémovaprávnazástupkyňaodporcuospravedlnilaneúčasťodporcuzdôvoduvýkonupráceodporcu
v pracovnom pomere v spoločnosti Kachliarstvo a krby, s.r.o, s miestom výkonu práce v Bratislave.

Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na návrhu na začatie
konania v celom rozsahu s poukazom na existenciu plnej zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu,
pretože odporca nevyžadoval, aby mu navrhovateľ predložil doklad o uskutočnenej revízii komína a
projektovú dokumentáciu. Odporca si nesplnil prevenčnú povinnosť danú mu zákonným ustanovením
§ 415 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru odporcu prezentovaného na pojednávaní prostredníctvom jeho právnej zástupkyne je
požiadavka, aby odporca žiadal navrhovateľa o predloženie projektovej dokumentácie k stavbe, bez
významu, pretože sa navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.2.2006 sám vyjadril, že k svojej záhradnej
chatke žiadnu projektovú dokumentáciu nevlastnil, a pokiaľ s nejakou projektovou dokumentáciou
disponoval, táto sa viaže k obdobiu, kedy navrhovateľ chatu postavil svojpomocne v roku 1980.

Po prestavbe chaty, ktorú realizoval svojpomocne, aktuálnu projektovú dokumentáciu viažucu sa k
prestavanej chate nemal a ani mať nemohol, pretože žiadny projektant by nikdy nemohol naprojektovaťdrevenú hradu v komíne. Preto zo žiadnej projektovej dokumentácie sa odporca nemohol dozvedieť
o existencii tejto drevenej hrady. Právna zástupkyňa odporcu poukázala na dohodu o zhotovení veci
na zákazku týkajúcu sa vyhotovenia krbovej vložky, v ktorej dohode je odporúčajúce ustanovenie pre

zákazníka o tom, že tento je povinný zabezpečiť vyčistenie a revíziu komína firmou, ktorá má na toto
oprávnenie. Takúto revíziu nemalo význam robiť predtým, ako odporca vymieňal exitujúcu starú krbovú
vložku, ale až potom, keď novú krbovú vložku osadil. Práve navrhovateľ je podľa vyhlášky č. 84/1997
Z.z. zodpovedný za nezávadný stav svojho komína.

Na pojednávaní boli účastníci poučení podľa § 118 ods. 2 O.s.p. o tom, že súd mal za preukázanú

existenciu plnej zodpovednosti odporcu za škodu a dokazovanie sa ďalej bude uberať smerom na
preukázanie výšky škody.

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil náhradu škody podaním doručeným súdu dňa 16.7.2010 s tým,
že si v konaní voči odporcovi uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 5.464,75 € (164.631,- Sk)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 17.7.204 do zaplatenia. Navrhovateľ v návrhu
nesprávne uviedol sumu poistného plnenia, ktoré nebolo vyplatené vo výške 284.928,- Sk, ale len

vo výške 257.928,- Sk. Správne sa teda mal navrhovateľ domáhať voči odporcovi zaplatenia sumy
191.631,- Sk (449.559,- Sk mínus 257.928,- Sk = 191.631,- Sk), pričom sa domáhal návrhom na
začatie konania len zaplatenia sumy 164.631,- Sk. Vzhľadom na odstup času a vykonané dokazovanie
navrhovateľ trvá na zaplatení náhrady škody len v žalovanej výške, a to spolu s úrokom z omeškania
vo výške 12 % zo žalovanej sumy od 17.7.2004, pretože dňa 16.7.2004 sa dozvedel o výške poistného

plnenia zo strany poisťovne.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.7.2010 poukázal na znalecký posudok,
ktorý vypracovala pre svoju potrebu poisťovňa, pričom v znaleckom posudku sú náklady na opravu
poškodenej nehnuteľnosti vyčíslené vo výške 449.559,- Sk, vrátane DPH. Pokiaľ aj navrhovateľ uviedol,
že si bude niektoré práce robiť svojpomocne, neznamená to, že DPH nemusel zaplatiť. Materiál, aj

ostatné práce musel zaplatiť aj s DPH, pričom nemá nárok na jej odpočet. Navrhovateľ vyčíslil uplatnený
nárok na náhradu škody podľa sumy vyčíslenej v znaleckom posudku. Nie je schopný v čase konania
pojednávania predložiť doklady, kde kúpil cement a ďalší stavebný materiál. Poistná zmluva bola
uzatvorená len na prízemie poisteného objektu, nie je však možné poukazovať na to, že poisťovňa mala
platiť väčšiu sumu poistného. Je podstatné, akú škodu spôsobil odporca. Pokiaľ by nebol objekt poistný,

tak by celú škodu znášal odporca.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukázala na znalecký posudok, ktorý bol podkladom
pre výpočet poistného plnenia poisťovne, pričom suma, ktorú uznávala poisťovňa ako plnenie, bola
vo výške 358.234,- Sk a z dôvodu, že navrhovateľ si všetko robil svojpomocne, odrátala mu 10 %,
takže výsledné poistné plnenie bolo vo výške 322.410,- Sk. Aj z tejto sumy bolo krátených 20 % z

dôvodu, že navrhovateľ nemal kolaudačné rozhodnutie, revíziu komína, ani stavebnú dokumentáciu.
Preto navrhovateľovi bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 257.928,- Sk. Právna zástupkyňa odporcu
tvrdila, že navrhovateľ nemá nárok na DPH, pretože práce na oprave chaty si vykonával svojpomocne
a odporca, keď bol priamo na chate navrhovateľa, hovoril o tomto s navrhovateľom a videl tam nejakých
dvoch známych navrhovateľa. Podľa názoru odporcu nevynaložil navrhovateľ na rekonštrukčné práce

na chate sumu vyčíslenú v znaleckom posudku, keďže na oprave chaty pracovali pre navrhovateľa dve
osoby, ktoré vyplácal v hotovosti. Stavebný materiál si zrejme kupoval rôznym spôsobom, pretože tento
sa dá kupovať aj bez DPH.

Na základe späťvzatia návrhu na začatie konania v časti úroku z omeškania vo výške 12 % zo sumy
5.464,75 € od 16.7.2004 do 24.7.2004 a späťvzatia návrhu v časti úroku z omeškania vo výške 3 %

ročne zo sumy 5.464,75 € od 25.7.2004 do zaplatenia súd uznesením vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 21.7.2010 a uznesením č.k. 6C/220/2009-295 zo dňa 11.8.2010 konanie v tejto časti
zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy 5.464,75 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 5.464,75 € od 25.7.2004 do zaplatenia.Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. súdu podaním doručeným 25.1.2011 (č.l. 310 spisu) na výzvu na
podanie vysvetlenia k výpočtu poistného plnenia PÚ č. 04/201/01849, a to na konkrétne vyjadrenie,
z akého dôvodu bola ako základ pre výpočet poistného plnenia použitá na základe znaleckého

posudku č. 3/2004 vypracovaného Ing. Ivanom Kramplom suma 358.234,- Sk, a nie suma celkových
rozpočtových nákladov s DPH vo výške 449.559,- Sk a z akého dôvodu boli náklady na opravu
znížené o 10 % z dôvodu realizácie prác poisteným svojpomocne, sa vyjadrila tak, že hodnota
449.559,- Sk predstavuje náklady na opravu vrátane tzv. vedľajších rozpočtových nákladov a vrátane
hodnoty dane z pridanej hodnoty (DPH). Vedľajšími rozpočtovými nákladmi sú rôzne náklady, ktoré

nemusia byť nevyhnutné pri každej stavebnej činnosti. V danom prípade boli znalcom uvažované
náklady ako: globálne zariadenie staveniska (napr. vytvorenie skladovacích priestorov na stavebný
materiál, sociálne zariadenie pre pracovníkov), územné vplyvy (zvýšené náklady v dôsledku iných
dopravných vzdialeností, použitie iných typov odvozných prostriedkov, zmenou ďalších dopravných
podmienok), mimoriadne sťažené podmienky (napr. zvýšené náklady na vykládku materiálov a dopravu
zamestnancov). Vedľajšie rozpočtové náklady nemusia byť nevyhnutne dodávateľom uplatňované,

nakoľko potreba ich vyriešenia môže závisieť od organizácie výstavby, cenotvorby podnikateľského
subjektu a iných osobitých okolností. Výška poistného plnenia bola vyčíslená podľa znaleckého posudku
3/2007 vypracovaného Ing. Ivanom Kramplom tým spôsobom, že za primerané náklady na opravu boli
akceptované náklady v hodnote bez DPH a bez vedľajších rozpočtových nákladov. V prípade, ak by
klient predložil doklady za opravu a tým by preukázal, že daň bola skutočne zahrnutá do nákladov na

opravu a vedľajšie rozpočtové náklady boli nevyhnutné a dodávateľom účtované, bolo by poskytnuté
poistné plnenie aj v hodnote DPH a vedľajšími rozpočtovými nákladmi.

Pokiaľ bolo poistné plnenie znížené o 10 %, vzhľadom na skutočnosť, že klient nedoložil doklady
za opravu, ale oprava bola (resp. mala byť) realizovaná tzv. svojpomocne (klientom, jeho rodinou,
známymi, inými osobami bez dokladov za opravu ...), nie je preukázané, že uvádzané náklady (režijné

a iné prevádzkové náklady, zisk, ...) sú potrebné a sú obsahom skutočných klientom vynaložených
nákladov na opravu. Z toho dôvodu tieto náklady nie sú zahrnuté do poistného plnenia, ale boli vo
výške 10 % odpočítané podľa znaleckého posudku Ing. Krampla, ktorý vyčíslil náklady na opravu
v cenách zodpovedajúcich hodnote vykonania opravy oprávnenou právnickou alebo podnikajúcou
fyzickou osobou (obsahom takýchto nákladov sú aj: DPH, režijné a iné prevádzkové náklady daného

daňového subjektu a taktiež hodnota zisku). V tomto prípade však nebola riešená DPH a vedľajšie
rozpočtové náklady, ktoré boli odpočítané a vysvetlené vyššie.

V prípade, že by klient vykonal opravu „dodávateľsky“, čím sa myslí oprava prostredníctvom oprávnenej
právnickej alebo podnikajúcej fyzickej osoby a poisťovni by doložil doklady za opravu (faktúry, dodacie
listy, pokladničné bloky, ...), poisťovňa by pre vyčíslenie poistného plnenia vychádzala z týchto dokladov

a pokiaľ by doklady na opravu obsahovali iba práce súvisiace s primeranými nákladmi na opravu do
pôvodného stavu, t.j. neboli realizované, napr. naviac práce, resp. hodnota prác by sa pohybovala
približne v hodnotách stavebných prác podľa cenníkov smerných orientačných cien stavebných prác,
poistné plnenie by mohlo byť vo výške nákladov klientom uhradených podľa dokladov za opravu (faktúry,
dodacie listy, pokladničné bloky, ...).

Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za

škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne

a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa ust. § 637 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky,
ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného
odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo

vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.

Podľa ust. § 637 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá
na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. § 644 Občianskeho zákonníka § 644 ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť

zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa ust. § 2 ods. 3 vyhl. č. 84/1997 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a
požiadavkypožiarnejbezpečnostipriinštaláciiaprevádzkovanípalivovýchspotrebičov,elektrotepelných
spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov
preskúšanie komínov obsahuje a) skúšku tesnosti konštrukcie vytvárajúcej dymovú cestu, b) posúdenie

stavebného vyhotovenia komína, stavu komínového muriva a umiestnenia horľavých konštrukcií
a materiálov v blízkosti komína, dymovodu a palivových spotrebičov v nadväznosti na požiarnu
bezpečnosť stavebného objektu, c) kontrolu priechodnosti vymetacích a čistiacich zariadení na
odstraňovanie pevných usadenín spalín čistiacimi miestami komína a dymovodu.

Podľaust.§2ods.4vyhl.č.84/1997Z.z.kontrolaačisteniekomínovobsahujea)posúdenieumiestnenia

horľavých materiálov a predmetov v nadväznosti na konštrukčné vyhotovenie komínov, dymovodov a
palivových spotrebičov, b) kontrolu telies komínov, dymovodov a palivových spotrebičov z hľadiska ich
požiarnej bezpečnosti a z hľadiska spoľahlivej funkcie dymovej cesty, c) vykonávanie čistiacich prác,
najmä so zameraním na odstránenie pevných usadenín spalín v dymovej ceste a v priestore prestupu
spalín od spaľovacej komory k dymovému hrdlu, d) kontrolu voľného a bezpečného prístupu ku komínu

a dymovodu, k ich čistiacim miestam a k palivovým spotrebičom.

Podľa ust. § 4 ods. 6 prvá veta vyhl. č. 84/1997 Z.z. pri výstavbe kozubov, kachľových pecí, sporákov
a murovaných pecí možno do vzdialenosti 400 mm od vnútorných stien a dna spaľovacej komory
zabudovať iba nehorľavé materiály.

Podľa ust. § 10 ods. 9 prvá a druhá veta vyhl. č. 84/1997 Z. z. vzdialenosť telesa komína od drevených

stavebných konštrukcií musí byť najmenej 50 mm. Ak túto požiadavku nie je možné splniť, vzdialenosťmožno zmenšiť až na 10 mm, pričom treba tento priestor vyplniť nehorľavým a tepelne izolačným
materiálom podľa prílohy č. 5.

Podľa ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 84/1997 Z.z. komíny treba udržiavať v dobrom technickom stave a

zabezpečovať ich pravidelnú kontrolu a čistenie osobou s odbornou spôsobilosťou. Podľa ods. 3 cit. zák.
ustanovenia komíny v občasne užívaných stavbách treba kontrolovať a čistiť najmenej raz za dva roky.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 výška úroku z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

V konaní súd postupoval podľa § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli

účastníci Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, súd rozhodne na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu v časti uplatneného nároku na

zaplatenie sumy 2.140,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.140,41 € od
25.7.2004 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.324,34
€ (100.149,- Sk) návrh zamietol.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah
uzatvorením Dohody o zhotovení veci na zákazku podľa Občianskeho zákonníka dňa 1.8.2003. Na

základe takto uzatvorenej zmluvy na zákazku, ktorá je špeciálnym druhom zmluvy o dielo, sa odporca
zaviazal vyrobiť krbovú vložku na mieru, osadiť krbovú vložku do jestvujúceho krbu a realizovať
teplovzdušný vývod do stropu za dohodnutú cenu za dielo 35.000,- Sk (1.161,79 €). Odporca ako
zhotoviteľ diela bol povinný dielo vykonať podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Súd v konaní
skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a je, pokiaľ
nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla
do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno

ju len predpokladať.

V konkrétnom prejednávanom prípade pri skúmaní existencie základných predpokladov vzniku škody
mal súd preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti pri osadzovaní krbovej vložky, ako to v
žalobnom návrhu a v priebehu konania tvrdil navrhovateľ a konanie odporcu bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody.V Dohode o zhotovení veci na zákazku bolo dohodnuté, že zákazník je povinný si zabezpečiť vyčistenie -
revíziu komína firmou, ktorá má na toto oprávnenie a v prípade drevených priečok si zákazník musí pred
stavbou zabezpečiť izoláciu za účelom dodržania protipožiarnych predpisov. Pre prípad, že zákazník

si tieto povinnosti nesplní, nesie plnú zodpovednosť za prípadné škody vzniknuté nesplnením tejto
povinnosti. Na nesplnenie práve tejto povinnosti zo strany navrhovateľa odporca v priebehu celého
konania poukazoval. Na inom mieste zmluvy sa však zmluvné strany dohodli, že dodávateľ má právo
zastaviť práce, ak bol porušený niektorý bod zo strany zákazníka. Pri vyhodnotení zmluvných dojednaní
v ich vzájomných súvislostiach a aplikácii zákonných ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka

súd dospel k záveru, že odporca ako zhotoviteľ diela, ktorého povinnosťou bolo vyhotoviť dielo riadne
a s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 633 ods. 1 OZ, si nesplnil svoju základnú povinnosť, a
to skontrolovať stavebný objekt, či tento je riadne pripravený na osadenie krbovej vložky. Vzhľadom
na druh dojednaného diela, ktorým bola výroba a osadenie krbovej vložky do jestvujúceho krbu a
realizácia teplovzdušného vývodu do stropu, bol odporca povinný vziať do úvahy všetky prípadné riziká
a bezpečnostné kritériá realizovaného diela. Bolo preto jeho povinnosťou skontrolovať, či skutočne

navrhovateľom pripravená stavba spĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti, teda či je priestor krbu, do
ktorého mal odporca osadiť krbovú vložku, riadne stavebne pripravený. Vzhľadom na to, že odporca
si túto svoju povinnosť zhotoviteľa diela nesplnil a nežiadal navrhovateľa, aby preukázal príslušnými
dokladmi, že priestor, do ktorého sa krbová vložka mala umiestniť, je riadne pripravený z hľadiska
požiarnej bezpečnosti a tiež nežiadal od navrhovateľa predloženie projektovej dokumentácie a dokladov

preukazujúcichvykonanierevíziekomína,zanedbalsvojupovinnosťvykonaťdieloriadne.Keby odporca
ako zhotoviteľ diela zistil, že priestor krbu nie je riadne pripravený v súlade s bezpečnostnými predpismi,
avšak navrhovateľ by aj naďalej trval na tom, aby bolo dielo vykonané podľa jeho pokynov, teda aby bola
krbová vložka osadená do krbu, ktorý ako sa následne ukázalo, nevyhovoval technickým podmienkam a
požiadavkám požiarnej bezpečnosti, mal odporca právo podľa ust. § 637 ods. 2 OZ od zmluvy odstúpiť.

Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č.k. 5Co/67/2009 zo dňa
25.8.2009 doplnil dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne odporcu. Súd sa nestotožnil s názorom
právnej zástupkyne, že vzhľadom na následne preukázanú neexistenciu projektovej dokumentácie
nemalo ani význam takúto dokumentáciu od navrhovateľa zo strany odporcu požadovať. Podľa názoru
súdu vzhľadom na použitý systém vykurovania, ktorým je spaľovanie tuhého paliva otvoreným ohňom, z

čoho je zrejmé, že tento druh vykurovania je prevádzkou so zvýšenou mierou rizika, bol odporca povinný
skontrolovať všetky detaily zariadenia, do ktorého mal krbovú vložku osadiť.

Odporca si nesplnil jednak svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a to vykonať dielo riadne, porušil však aj všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v ust. § 415
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na
všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické, alebo o osoby
právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Pod tento pojem je subsumovaná
požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavka takého konania, ktoré
nemá za následok vznik škôd. Právna povinnosť vyplývajúca z tohto zákonného ustanovenia má

charakter generálnej prevencie. V prípade, ak si niektorý účastník občiansko-právneho vzťahu neplní
svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť a teda
koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.
Súd v zmysle takto vykonaného dokazovania a v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu
č.k. 5Co/67/2009 zo dňa 25.8.2009 uzavrel, že odporca nesie plnú zodpovednosť za škodu vzniknutú

navrhovateľovi, ktorá škoda vznikla z hrubej nedbanlivosti odporcu a v priamej príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním odporcu. Odporca v konaní nepreukázal, že vynaložil také úsilie, aby škode
zabránil, svojej zodpovednosti za vznik škody sa teda nezbavil.

Ďalej sa súd v konaní zaoberal výškou vzniknutej škody. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na začatie
konania domáhal zaplatenia sumy 164.631,- Sk (5.464,75 €), pričom k tejto sume dospel odpočítaním

poistného plnenia vo výške 284.928,- Sk (ktoré mu podľa jeho vyjadrenia v žalobnom návrhu bolo
vyplatené,neskôrtvrdil,žemupoisťovňavyplatilalensumu257.928Sk)odsumy449.559,-Skvyčíslenej
v znaleckom posudku Ing. Krampla ako nákladov na opravu požiarom poškodenej nehnuteľnosti, súd
dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je len čiastočne dôvodný, a to vo výškepriznanejsumy2.140,41€(64.482,-Sk)anávrhvčastiuplatnenéhonárokunazaplateniesumy3.324,34
€ (100.149,- Sk) zamietol.

Navrhovateľ sa poukazom na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáha voči odporcovi

zaplatenia finančnej náhrady, ktoré finančné prostriedky vynaložil na opravu požiarom poškodenej
záhradnej chaty. Podľa cit zákonného ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda. Skutočná škoda
vzniknutá navrhovateľovi ako poškodenému v tomto prípade predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného o vynaložené náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Vynaložené
náklady sú objektívne vyjadriteľné peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Navrhovateľ pri vyčíslení

výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku č. 3/2004 zo dňa 18.6.2004 vyhotoveného Ing. Ivanom
Kramplom, znalcom z odboru stavebníctva a uplatnil si voči odporcovi nárok na zaplatenia sumy
164.631,- Sk (5.464,75 €), ktorá suma nebola navrhovateľovi zo strany poisťovne vyplatená titulom
poistného plnenia pretože poisťovňa za základ pre výpočet poistného plnenia použila nie sumu 449.559
Sk, ktorá predstavuje podľa znaleckého posudku celkové rozpočtové náklady, ale ako vyplýva z
vyjadrenia poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 20.1.2011 (č.l. 311 spisu), poisťovňa od

tejto sumy odpočítala daň z pridanej hodnoty vo výške 71.778 Sk a vedľajšie rozpočtové náklady vo
výške 19.504 Sk. Následne poisťovňa vo Výpočte poistného plnenia (č.l. 42 spisu) použila za základ pre
poistné plnenie sumu 358.234 Sk (súčet nákladov na práce HSV, PSV a montážne práce), ktorá suma
je uvedená na strane 16 znaleckého posudku Ing. Krampla prepísaním pôvodnej sumy 358.222,- Sk.

V znaleckom posudku bola pri súčte prác HSV, PSV a montážnych prác urobená sčítacia chyba, a

to jednak na strane 16, kde súčet týchto prác je vo výške 358.222,- Sk namiesto správneho výsledku
358.234,- Sk (práce HSV 45.587,- + PSV 305.177,- Sk + montážne práce 7.470,- Sk = 358.234,- Sk).
Ďalšia chyba bola urobená pri prenose údajov zo strany 16 na stranu 17 (č.l. 104 spisu) posudku, keď
ako výsledok sčítania nákladov na práce HSV, PSV a montážne práce je uvedený súčet 358.277,- Sk,
ktorú sumu poisťovňa nebrala do úvahy.

Na okraj súd poznamenáva, že na základe tohto nesprávneho výpočtu je nesprávne vypočítaná aj
výška základných rozpočtových nákladov, ktorá je v znaleckom posudku uvedená v sume 377.781,- Sk,
správny výsledok súčtu súm 358.234,- Sk (HSV, PSV, montážne práce) + 19.504,- (vedľajšie rozpočtové
náklady) je suma 377.738,- Sk. DPH mala byť vypočítaná z tejto sumy, a to v správnej výške 71.770,-
Sk. Celkové rozpočtové náklady mali byť v závere znaleckého posudku uvedené nie vo výške 449.559,-

Sk, ale vo výške 449.508,- Sk.

Poisťovňa pri výpočte poistného plnenia z poistnej udalosti č. 04/201/01849 (č.l. 42 spisu) teda v
konečnom dôsledku vychádzala zo sumy 358.234,- Sk, ktorý postup vysvetlila vo svojom vyjadrení súdu
zo dňa 20.1.2011, keď zo sumy 455.559,- Sk odpočítala daň z pridanej hodnoty vo výške 71.778 Sk a
vedľajšie rozpočtové náklady vo výške 19.504 Sk z dôvodu nepredloženia navrhovateľom dokladov za

opravu. Poisťovňa vysvetlila v písomnom vyjadrení, že v prípade predloženia navrhovateľom dokladov
za opravu a tým preukázania, že daň z pridanej hodnoty bola skutočne zahrnutá do nákladov na opravu
a navrhovateľ vynaložil i vedľajšie rozpočtové náklady, bolo by mu poskytnuté plnenie v hodnote aj s
DPH a vedľajšími rozpočtovými nákladmi.

Pokiaľ poisťovňa pri výpočte poistného plnenia znížila vyčíslenie rozpočtových nákladov na opravu o 10

%, podľa svojho vyjadrenia zo dňa 20.1.2011 tak urobila vzhľadom na skutočnosť, že klient nedoložil
doklady na opravu, ale oprava bola realizovaná svojpomocne, teda nebolo preukázané, že uvádzané
náklady (režijné, a iné prevádzkové náklady, zisk...) boli skutočne vynaložené klientom na opravu.

Pri výpočte poistného plnenia bolo toto plnenie krátené o ďalších 20 % , teda o 64.482,- Sk na sumu
257.928,- Sk, a to v zmysle záverov v znaleckých posudkoch, podľa ktorých stavebné vyhotovenie

komína nebolo v súlade s vyhláškou MV SR 84/1997 Z.z. a poistený nepredložil žiadne doklady, ako
stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a potvrdenie o revízii komína.

Občianske súdne konanie bolo v tomto prípade sporovým konaním, a preto ovládaným prejednacou
zásadou a zásadou kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať
tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie

konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu je zásadne vecou účastníkov konania.Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli preukázané ním

tvrdené skutočnosti.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania skonštatoval, že navrhovateľ, ktorý sa domáhal náhrady
škody, ktorá mu mala vzniknúť pri odstraňovaní následkov požiaru ako ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty vynaložené podľa tvrdenia
navrhovateľa na uvedenie veci do pôvodného stavu, dôkazné bremeno v konaní neuniesol.

Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vynaloženie finančných prostriedkov na

opravu požiarom poškodenej chaty, preto súd pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu
škody vychádzal len zo spisu Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. z poistnej udalosti č. 04-201-01849,
ktorého obsahom bol aj znalecký posudok vypracovaný Ing. Kramplom. Navrhovateľ nepreukázal
príslušnými dokladmi, že konkrétny materiál za určitú sumu, vrátane dane z pridanej hodnoty, skutočne
zakúpil a v konaní na preukázanie tejto skutočnosti vlastne neprodukoval žiadne dôkazy. Navrhovateľ

pritom takéto doklady nepredložil ani poisťovni v čase bezprostredne nasledujúcom po poistnej udalosti
a vykonaní opravy chaty, pretože, ako vyplýva z vyjadrenia poisťovne, v opačnom prípade by poisťovňa
pristúpila k vyplateniu poistného plnenia vo vyššej sume v zmysle predložených dokladov.

Vzhľadom na nepreukázanie zo strany navrhovateľa, akú sumu finančných prostriedkov vynaložil na
uvedeniepožiarompoškodenejzáhradnejchatydopredošléhostavu,súdpriznalnavrhovateľovilenčasť

uplatneného nároku, a to vo výške 2.140,41 € (64.482,- Sk), o ktorú sumu predstavujúcu 20 % poistného
plnenia poisťovňa plnenie krátila podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ. Vzhľadom na súdom vyslovený právny záver, že plnú zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie
odporca z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich mu z ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 415 Občianskeho zákonníka, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy, o ktorú bolo

poistné plnenie z uvedených dôvodov krátené. Podľa názoru súdu, i keď navrhovateľ nezabezpečil pred
vykonanímdohodnutéhodielarevíziukomínaanepredložilodporcoviprojektovúdokumentáciu,kvzniku
samotnej škody požiarom nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s týmto opomenutím navrhovateľa, ale
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu vykonať dielo riadne a s porušením
povinnosti generálnej prevencie, keď odporca neskontroloval, či je objekt, do ktorého sa má krbová

vložka osadiť, dostatočne pripravený z hľadiska protipožiarnych predpisov na montáž a následne
neodmietol vykonanie diela a od dohody o zhotovení veci na zákazku neodstúpil.

Návrh bol teda zamietnutý v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.324,34 € (100.149,-
Sk), ktorá suma pozostávala po korekciách vykonaných poisťovňou pri oprave matematických chýb v
znaleckom posudku z nepriznaných položiek, a to dane z pridanej hodnoty pre rok 2004, vedľajších

rozpočtových nákladov, ako i krátenia o 10 % vyčíslených rozpočtových nákladov na opravu chaty
formou svojpomoci, kedy navrhovateľovi nevznikli náklady (režijné, a iné prevádzkové náklady, zisk) v
súvislosti s opravou chaty dodávateľským spôsobom.

Navrhovateľ k istine uplatnil príslušenstvo pohľadávky vo forme úroku z omeškania, a to vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.140,41 € od 25.7.2004 do zaplatenia. Odporca sa s úhradou žalovanej sumy dostal do

omeškania najneskôr dňa 25.7.2004 vzhľadom na dátum vyhotovenia listu navrhovateľa adresovaného
odporcovi zo dňa 15.7.2004 a vzhľadom na doručovacie lehoty, ktorým listom navrhovateľ odporcovi
oznámil, že dňa 15.7.2004 mu bolo doručené oznámenie o výške poistného plnenia za škodu vzniknutú
na interiéri a exteriéri chaty (zo dňa 7.7.2004 - č.l. 10 spisu) a bude si voči odporcovi uplatňovať skutočnú
škodu po odpočítaní poistného plnenia vo výške 50 % zo sumy 5 200 000 Sk, pričom odporca má tento

list považovať za výzvu k mimosúdnemu riešeniu spôsobenej škody. Navrhovateľ si uplatnil úroky z
omeškania v zákonnej výške, preto mu súd priznal právo na ich zaplatenie v navrhnutej výške.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konaniekončí. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť o trovách konania rozhodnúť aj iným rozhodnutím, ako
tým, ktorým sa konanie končí, teda rozsudkom. Z tohto dôvodu rozhodol súd o náhrade trov konania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).