Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Cb/586/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5001899425
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5001899425.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Čanádyovou v obchodnoprávnej veci

navrhovateľa Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776
005 proti odporcovi Stavomont, spol. s r.o., so sídlom Bytčianska 56, 010 03 Žilina - Považský Chlmec,
IČO: 36 381 136, v zastúpení Mgr. Daniela Košťalová, advokátka so sídlom L. XX, XXX XX P., o
zaplatenie 254 920,24 Eur (7 679 727,10 Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 222 621,97 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 10 866, 90 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, v podanom návrhu označený ako Konsolidačná banka Bratislava, š.p.ú., doručeným na
Krajský súd v Žiline dňa 24.10.2001, sa domáhal na odporcovi zaplatenia istiny 4 137 500,- Sk, dlžných
úrokov vo výške 13% ročne vypočítaných k 30.09.2001 v sume 5 063 550,35 Sk ako aj úrokov vo
výške 13% ročne z istiny 4 137 500,- Sk od 01.10.2001 až do zaplatenia a trov konania. V podanom
návrhu poukazoval, že Strojová a traktorová stanica, koncernový podnik Žilina, Považský Chlmec,

odštepný závod podniku Opravárensko - výrobný podnik poľnohospodárskej techniky š.p. s IČOm 00
210 617 (ďalej len STS, k.p. Žilina) a VÚB a.s., pobočka Žilina žiadosťou zo dňa 25.02.1991 požiadali
Konsolidačnú banku š.p.ú. so sídlom v Prahe o prevzatie 80% pohľadávky VÚB a.s. voči tomuto podniku,
vzniknutého z úveru na trvalo sa obracajúce zásoby (ďalej len TOZ), ktorý poskytla VÚB a.s.. Túto
žiadosť Konsolidačná banka š.p.ú., Praha akceptovala a prevzala predmetný nesplatený úver v rozsahu
80%tedavsume4552000,-Kčsakonkretizovalaúverovépodmienkyvpotvrdeníoprevzatípohľadávky
z úverov na TOZ zo 06.08.1991. Následne v súvislosti so zánikom ČSFR predmetná pohľadávka prešla

na Konsolidačnú banku Bratislava š.p.ú. (KBB š.p.ú.) v súlade s ust. zák. č. 541/1992 Zb. Následne bol
z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I. pod oddielom Pš, vložka 151/Z povolený výmaz
obchodného mena Opravárensko - výrobný podnik poľnohospodárskej techniky š.p. a zápis nového
obchodného mena Agrokov š.p. a v obchodnom registri bol povolený výmaz vnútornej organizačnej
jednotky podniku Agrokov š.p. - Strojová a traktorová stanica koncernový podnik Žilina a zápis Agrokov,
š.p.Nitra,odštepnýzávodŽilinaakojehoprávnynástupca.Poukazoval,žedňa23.05.1996uzavreliKBB
š.p.ú. a Agrokov š.p. Nitra, odštepný závod Žilina zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo okrem iného

aj urovnanie dovtedy existujúcich vzájomných záväzkov medzi zmluvnými stranami, uznanie záväzku a
dohoda o podmienkach splácania úveru na TOZ, kedy pohľadávka KBB š.p.ú. voči Agrokov, š.p. Nitra,
odštepný závod Žilina k 31.12.1995 predstavovala sumu 6 474 703,15 Sk.Navrhovateľ ďalej tvrdil, že podľa úverových podmienok bol Agrokov, š.p. Nitra, odštepný závod povinný
splácať úver v pravidelných polročných splátkach vždy k 07.01. a 07.07. príslušného kalendárneho roka,
pričom bol ho povinný splatiť najneskoršie do 07.07.1999, pričom splátku úrokov bol povinný vykonať

štvrťročne,vždyku5.dňuposlednéhomesiacaštvrťrokuvovýškeúrokovejsadzby13%ročne.Následne
rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č.7614/1999 z 08.10.1999 bol dňom 14.10.1999 štátny
podnik Agrokov so sídlom v Nitre rozdelený na štátne podniky Agrokov Nitra š.p. so sídlom v Nitre
a Agrokov STS š.p. so sídlom Matúškova cesta 874, Galanta a následne práva a záväzky vrátane
aj neznámych súvisiace s odštepným závodom Žilina prešli na štátny podnik Agrokov Nitra, IČO: 36

534 587. Agrokov š.p. so sídlom v Nitre, IČO: 00 213 756 zanikol rozdelením dňom jeho výmazu z
obchodného registra. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 221/2000-420 z 18.01.2000
bola dňom 31.01.2000 vyňatá časť majetku štátneho podniku Agrokov Nitra so sídlom v Nitre, IČO:
36 534 587 v rozsahu odštepného závodu Žilina, prevádzka Považský Chlmec a práva, povinnosti a
záväzky i neznáme prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich dňom 01.02.2000 bezodplatne
previedol na Slovenský pozemkový fond. Dňom 01.02.2000 uskutočnil Slovenský pozemkový fond

priamy predaj majetku v účtovnej hodnote 8 426 000,- Sk, stav k 31.05.1998 a previedol všetky súvisiace
práva a záväzky, aj neznáme, na spoločnosť Stavomont spol. s r.o. so sídlom Žilina, IČO: 36 381 136
- odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že potvrdením výšky záväzku zo dňa 27.03.2001 odporca písomne uznal
svoj záväzok voči navrhovateľovi, ktorý ku dňu 31.12.2000 pozostáva z istiny úveru vo výške 4 137 500,-
Sk a úrokov vo výške 4 661 249,55 Sk, pričom k 30.09.2001 dosahuje dlžná istina úveru 4 137 500,- Sk

a dlžné úroky vo výške 13% úrokovej sadzby sumu 5 063 550,35 Sk.

Po podaní návrhu do práv navrhovateľa Konsolidačnej banky Bratislava š.p.ú., Bratislava vstúpila
Slovenská konsolidačná a.s., s ktorou súd ako s navrhovateľom konal.

Po podaní návrhu navrhovateľ poukazoval na tú skutočnosť, že nárok si uplatňuje titulom plnenia z
úverovej zmluvy č.1/33009 zo dňa 09.02.1990, na základe ktorej VÚB a.s., pobočka Žilina poskytla
STS, koncernový podnik Žilina, Považský Chlmec úver na TOZ v sume 5 690 000,- Kčs, v ktorej bola
dohodnutá úroková sadzba 6%, úverová zmluva č. l. 53 spisu, ku ktorej bol uzavretý aj dodatok č.1
datovaný 10.04.1990, ktorým bola stanovená splatnosť úveru 31.12.1999, č. l. 57 spisu. V konaní

navrhovateľ na č. l. 77 až 79 spisu špecifikoval nesplatený úver k 08.12.2003 vo výške nesplatenej istiny
4 137 500,- Sk a nezaplatených úrokov 6 140 680,66 Sk.

Navrhovateľ ďalej poukazoval, že odporcovi bol poskytnutý úver, o čom svedčí zoznam organizácii a
výška úverov na TOZ, ktorá bola prevedená do Konsolidačnej banky prostredníctvom pobočky Žilina,

list VÚB z 11.11.1991, zn. 114/Tp/8/91, č. l. 310 - 312 spisu, ďalej uznanie pohľadávky zo strany odporcu
z 27.03.2001, kde odporca uznal pohľadávku vo výške istiny 4 137 500,- Sk a úrokov 4 661 249,55
Sk, vypočítané k 31.12.2000, č. l. 313 spisu, záznam z rokovania, ktoré sa uskutočnilo 06.04.2000 v
KBB š.p.ú., kde Stavomont s.r.o. uznal pohľadávku z predmetnému úveru k stavu k 31.03.2000, č. l.
242 spisu, ako aj dohody, ktorá bola podpísaná medzi Konsolidačnou bankou Praha š.p.ú. a VÚB v

Bratislave dňa 27. júna 1991, ktorá sa týkala prevodov úverov na TOZ, č. l. 243 spisu, ako aj postup
pobočiek pri realizácii úverov na TOZ, č. l. 245 spisu, ktorý vydala VÚB, Ústredie Bratislava 20.02.1991.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že predmetná úverová zmluva uzavretá pod č. 1/33009 zo dňa
09.02.1990, z ktorej si nárok navrhovateľ uplatňuje, nemá podstatné náležitosti úverovej zmluvy v súlade

s ust. § 382a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka a v spojení s § 24 ods. 1 prvá veta Hospodárskeho
zákonníka ako aj s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, je neurčitá, nezrozumiteľná,
v rozpore so zákonom a jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu, že z obsahu tejto zmluvy
nevyplýva dohoda o podstatnej časti záväzkového vzťahu medzi jej subjektami, t.j. určenie času, v
ktorom banka poskytne úver a určenie času, kedy má organizácia úver splatiť, pričom poukazoval na

tú skutočnosť, že nie je možné termín splatenia úveru, ktorý absentuje v obsahu predmetnej úverovej
zmluvy, nahradiť všeobecnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka, a to konkrétne ustanovením
§ 129 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Ďalej poukazoval na to, že nemohlo dôjsť k postúpeniu práv
a záväzkov, ak v dohode o zmene záväzku na základe tých listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil
navrhovateľ, z VÚB š.p.ú. až na Slovenskú konsolidačnú a.s. a to z toho dôvodu, že predloženými

listinnými dôkazmi - žiadosť o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ z 25.02.1991, Potvrdenie o prevzatí
pohľadávky z úverov na TOZ zo 06.08.1991, nedošlo k prevzatiu pohľadávky z VÚB Bratislava, vtedy
štátny peňažný ústav Bratislava na Konsolidačnú banku Praha š.p.ú. a následne nebolo preukázané
prevzatie tejto pohľadávky Konsolidačnou banku Bratislava. Odporca poukazoval, že žiadosť o prevzatiepohľadávky z úverov na TOZ z 25.02.1991 je pripojená v súdnom spise 2-krát s rozličným vzhľadom
tej istej listiny, a to jednak ako príloha č.1 návrhu na č. l. 5 spisu vo fotokópii spisu a jednak na č. l.
110 spisu, obsahujúca navyše vo svojom záhlaví údaj nepochybne pochádzajúci z faxového prístroja,

na ktorom sú uvedené faxové údaje. Poukazoval na to, že v konaní nebol predložený originál tejto
listiny a že aj tieto rozpory z dvoch existujúcich predložených fotokópii neboli odstránené zo strany
navrhovateľa,pričomrovnakélistinysúnaviacerýchpredloženýchfotokópiáchsodlišnýmcharakteroma
vzhľadom tejto listiny. Poukazoval, že ani tento listinný dôkaz nebol predložený navrhovateľom v origináli
alebo v overenej fotokópii, preto považoval odporca tieto predložené listinné dôkazy za nepravé a tvrdil,

že takéto listiny možno považovať za nulitný právny akt. Odporca spochybnil tvrdenie navrhovateľa o
existenciioriginálovuvedenýchlistín,potvrdenieoprevzatípohľadávkyažiadosťoprevzatiepohľadávky
a tvrdil, že nepreloženie originálov nemožno nahradzovať listinou označenou ako dohodou o spolupráci
pri realizácii operácii TOZ medzi KOB Praha a VÚB 25.02.1991, táto listina nemôže preukazovať
právo z predchádzajúcich listín, predložených navrhovateľom vo fotokópiách a nie v origináloch a tvrdil,
že uvedenými listinnými dôkazmi nemohol predmetný záväzok VÚB Bratislava, vtedy štátny peňažný

ústav, prejsť na Konsolidačnú banku š.p.ú. Praha, následne Bratislava a následne na navrhovateľa.
Odporca ďalej v konaní vzniesol námietku premlčania nároku, spochybnil existenciu uplatneného 13%
ročného úroku ako úrokovej sadzby uplatňovanej v konaní, poukazoval, že v danom prípade bolo
na mieste uplatňovať si iba 6%-nú úrokovú sadzbu. Ďalej poukazoval na to, že záznam z rokovania
zo 06.04.2000 nie je uznaním pohľadávky odporcu, ale len záznamom z rokovania medzi účastníkmi

rokovania, odporcu podpísal iba záznam z rokovania a nie uznanie záväzku.

Krajský súd v Žiline skorším rozsudkom č. k. 22Cb/586/2001-349 zo dňa 17.09.2007 návrh zamietol. V
odôvodnení poukázal, že predmetná úverová zmluva 1/33009 zo dňa 09.02.1990 je neplatným
právnym úkonom, nakoľko nebola uzavretá v súlade s § 382a Hospodárskeho zákonníka a nakoľko

si navrhovateľ v konaní uplatnil nárok výlučne titulom plnenia z úverovej zmluvy, alternatívne si nárok
neuplatnil, krajský súd v skoršom rozhodnutí vyhodnotil predmetnú úverovú zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon a z tohto dôvodu nárok nepriznal.

Následne podal navrhovateľ vo veci odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením sp.

zn. 3 Obo 260/2007 zo dňa 14.02.2008 skorší rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení vyjadril názor, že nesúhlasí s právnym posúdením nároku
navrhovateľa, ktorý realizoval skorším rozsudkom krajský súd, keď konštatoval, že v zmysle ustanovení
Hospodárskeho zákonníka, ktorými sa predmetná zmluva spravuje, je jednou z podstatných náležitostí
úverovej zmluvy doba, v ktorej sa banka zaväzuje organizácii poskytnúť úver na dohodnutý účel a keďže

táto doba v úverovej zmluve absentuje, je táto úverová zmluva neplatná. Najvyšší súd poukázal na
čl. II. bod 1 úverovej zmluvy spôsob čerpania úveru, ako aj časť B predmetnej úverovej zmluvy, kde
zmluvnéstranysidojednali,žeúversabudečerpaťpostupnepodľadispozícieorganizácie.Podľanázoru
Najvyššieho súdu SR takéto dojednanie doby je určité, zrozumiteľné.

Súd rozhodol následne rozsudkom č. k. 22Cb/586/2001-443 zo dňa 10. novembra 2008, ktorý v
napadnutej časti, teda v časti o zaplatenie 7 679 727,10 Sk bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Obo 21/2009 zo dňa 23. septembra 2010. V uznesení Najvyšší súd SR vyslovil právny názor,
že z obsahu spisu nevyplýva, či organizácia, ktorá obdržala potvrdenie zo 06.08.1991, odoslala do 14
dní Konsolidačnej banke Praha š.p.ú., Praha list, v ktorom mala vysloviť súhlas s obsahom listu vrátane

zmenenej úrokovej sadzby na 13% ročne, teda list zo dňa 06.08.1991.

Predmetom nároku ostal iba nárok na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 4 137 500,- Sk a
nezaplateného riadneho úroku uplatneného za obdobie od 01.01.1993 do 30.06.1999 vo výške 13%
ročne, ktorá po vydaní tohto skoršieho rozsudku na č. l. 443 spisu ostala predmetom konania vo výške

3 542 227,10 Sk.

V ďalších písomných podaniach odporca tvrdil, že v potvrdení o prevzatí pohľadávky z úverov na
TOZ zo dňa 06.08.1991 absentuje podpis oprávnenej osoby na tejto listine. Táto listina, ktorú predložil
navrhovateľ v konaní a nachádza sa v overenej fotokópii na č. l. 111 a 112 spisu, je bez pečiatky

a bez podpisu príslušnej oprávnenej osoby, pričom na č. l. 6 spisu je založená len vo fotokópii táto
listina opatrená podpisom i pečiatkou, čo spôsobuje rozpor, ktorý sa v doterajšom konaní podľa názoru
odporcu nepodarilo odstrániť. Odporca tvrdil, že keďže na predmetnej listine - potvrdení o prevzatí
pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 06.08.1991, č. l. 112 spisu, absentuje podpis oprávnenej osoby,touto listinou potom nemohla byť prejavená žiadna vôľa o skutočnostiach v listine zachytených a treba
túto listinu považovať za nulitný akt. Ďalej poukazoval na to, že navrhovateľ v celom konaní nedisponoval
a nedisponuje podpísaným originálom listiny - potvrdení o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ zo

dňa 06.08.1991, nevysvetlil, ako mohol zhotoviť podpísanú kópiu listiny bez toho, aby disponoval
podpísaným originálom, preto odporca tvrdí, že fotokópia tejto listiny, ktorá sa nachádza na č. l. 6
spisu, opatrená pečiatkou a nečitateľným podpisom, nie je pravá a teda namieta pravosť potvrdenia
o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ zo dňa 06.08.1991, ktorá je predložená v konaní a teda aj
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, tejto listiny. Ďalej navrhuje, aby pravosť tejto listiny bola

dokazovaná. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že nakoľko na predmetnej listine absentuje
podpis konajúcej osoby, nemohlo dôjsť ani k prevodu pohľadávky podľa ustanovení Hospodárskeho
zákonníka na Konsolidačnú banku š.p.ú., Bratislava. Odporca tvrdil, že nebola preukázaná platná
dohoda o postúpení práv zo záväzku medzi VÚB a.s. a Konsolidačnou bankou š.p.ú., Praha, absentuje
prejav vôle druhej strany, keď listina nie je podpísaná.

Ďalejodporcanamietalneplatnosťzmenyúročenia,tedaúrokovejsadzbyzvýšenejzo6%na13%ročne,
tvrdil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že takúto listinu - potvrdenie o prevzatí pohľadávky z úverov
na TOZ zo dňa 06.08.1991 právnemu predchodcovi odporcu doručil a taktiež nepreukázal, že právny
predchodca odporcu odoslal do 14 dní Konsolidačnej banke š.p.ú., Praha list, v ktorom mal súhlasiť s
obsahom potvrdenia zo dňa 06.08.1991, vrátane zmeny úrokovej sadzby zo 6% na 13%.

Ďalej odporca namietal platnosť postúpenia pohľadávky na navrhovateľa a tvrdil, že v žiadnych listinných
dôkazochniejeuvedené,žesapostupujúprávapresnezúverovejzmluvyč.1/33009zodňa09.02.1990,
o ktorú opiera navrhovateľ svoj nárok.

Odporca poukazoval, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatňuje výlučne titulom
úverovej zmluvy č. 1/33009 zo dňa 09.02.1990, uzavretej medzi VÚB, pobočka Žilina a Strojovou
a traktorovou stanicou, k. p. Žilina - Považský Chlmec (ďalej len „organizácia"). Tvrdil, že účastníci
totožní ako v uvedenej zmluve uzavreli 29.12.1990 aj úverovú zmluvu č. 6/32099, predmetom ktorej
bolo na základe žiadosti organizácie z 27.12.1999 poskytnutie strednodobého úveru na zásoby, ktorého

výnosom bude splatený dlhodobý úver TOZ v sume 5 690 000,- Kčs. K tejto úverovej zmluve bol dňa
14.01.1991 uzavretý Dodatok č. 1, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že výnosom strednodobého
úveru na zásoby bol splatený dlhodobý úver na TOZ. Odporca je toho názoru, že z uvedeného vyplýva,
že žalovaný nárok navrhovateľa zanikol plnením právneho predchodcu odporcu ešte pred podaním
žaloby, a to najneskôr dňa 14.01.1991.

Odporca poukázal na neplatnosť úverovej zmluvy č. 1/33009 zo dňa 09.02.1990 pre absenciu podstatnej
náležitosti určenia času, do ktorého má organizácia úver splatiť. V tomto smere poukázal na obsah
uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Obo 260/207 zo dňa 14.02.2008 a vyslovil názor, že odvolací súd sa
otázkou platnosti zmluvy ako celku nikdy nezaoberal a nevyslovil ani názor, že nárok žalobcu z tejto

úverovej zmluvy je opodstatnený. Ďalej odporca poukazoval na skutočnosť, že na č. l. 544, kde sa
nachádza listina označená ako príloha č. 10 s názvom Súpis úverových zmlúv, je špecifikovaný veriteľ
Konsolidačná banka Bratislava, štátny finančný ústav - zmluva zo dňa 23.05.1996 a tvrdil, že z tohto
vyplýva, že je presne špecifikovaná zmluva, ktorá je predmetom privatizačného projektu, spolu aj s
charakteristikou úveru, pričom nikde nie je odkaz, že sa jedná o úver na TOZ na č. l. 551 - 554 a tvrdil,

že o úverovú zmluvu zo dňa 23.05.1996 však navrhovateľ svoj nárok neopiera.

Odporca tvrdil, že nedošlo zo strany odporcu ani zo strany právneho predchodcu odporcu k uznaniu
predchádzajúcich úverových vzťahov a to úverovej zmluvy č. 1/33009 z 09.02.1990 na sumu 5 690 000,-
Kčs, úverovej zmluvy č. 6/32099 z 29.12.1990 na sumu 5 690 000,- Kčs a úverovej zmluvy z 23.05.1996,

z tohto dôvodu nedošlo k uznaniu pohľadávky navrhovateľa a teda dôkaznú povinnosť o tom, že úver z
úverovej zmluvy č. 1/33009 z 09.02.1990 bol poskytnutý, má navrhovateľ.

Z obsahu spisu nie je ani zrejmé, ktorý úver bol predmetom žiadosti z 25.02.1991 a teda aj ktorý
konkrétny úver bol predmetom postúpenia. Z listinných dôkazov, žiadosti o prevzatie pohľadávky z

úverov na TOZ z 25.02.1991, z obsahu podpísaného potvrdenia o prevzatí pohľadávky zo 06.08.1991,
z obsahu zoznamu organizácií a výška úverov na TOZ prevedená do Konsolidačnej banky, pobočka
Žilina (list VÚB z 11.11.1991), z úverovej zmluvy z 23.05.1996 ako aj z domnelého uznania záväzku z27.03.2001, ani z ďalších listín tieto skutočnosti nie sú preukázané a ani tieto listiny a v nich uvedené
skutočnosti neodkazujú na úverovú zmluvu č. 1/33009 z 09.02.1990.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, listinnými dôkazmi v spise, svedeckou
výpoveďou R. H. a zistil tento skutkový stav.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie žalovanej istiny
s príslušenstvom uplatnil titulom plnenia z úverovej zmluvy č. 1/33009 zo dňa 09.02.1990, č. l. 53

spisu, vrátane dodatku č.1 uzavretého 10.04.1990, č. l. 57 spisu. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy
súd zistil, že bola uzavretá medzi VÚB, pobočka Žilina a Strojovou a traktorovou stanicou, k.p. Žilina,
Považský Chlmec. Z obsahu úverovej zmluvy súd mal preukázané, že predmetom úveru sú trvalo sa
obracajúce zásoby (TOZ), úver sa poskytuje v sume 5 690 000,- Kčs pri 6% úrokovej sadzbe. Z obsahu
úverovej zmluvy je zrejmé, že v článku I. nie je dohodnutý spôsob splácania úveru, je tu uvedené
ustanovenie, že režim splácania bude stanovený osobitne a v článku II. v bode 1. kde je spôsob čerpania

úveru, nie je uvedená skutočnosť, akým spôsobom sa čerpá úver, pričom tento bod 1. článku II. je
preškrtnutý. Z obsahu dodatku č.1 k úverovej zmluve 1/33009 datovaného 10.04.1990 je zrejmé, že sa
mení časť I.2., kde je uvedené, že organizácia, teda STS k.p., Žilina, Považský Chlmec splatí poskytnutý
úver do 31.12.1999.

Vzhľadom na vyslovený právny názor v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že
predmetná úverová zmluva, uzavretá podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka, mala určité a
zrozumiteľné dojednanie ohľadne doby, do ktorej sa mal na základe úverovej zmluvy úver poskytnúť.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané,

že v rámci Agrokov š.p., Nitra, IČO: 00 213 756 existoval odštepný závod ako vnútorná organizačná
zložka tohto štátneho podniku s názvom Strojová a traktorová stanica, koncernový podnik, Žilina,
pričom následne predmetný odštepný závod s účinnosťou od 11.02.1993, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie z 11.01.1993 Obvodného súdu Bratislava 1 sp. zn. Pš 151/Z, č. l. 12 spisu, bol uvedený
koncernový podnik vymazaný z obchodného registra a zapísaný názor odštepného závodu Agrokov

š.p., Nitra, odštepný závod Žilina. Následne súd mal preukázané, že rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva SR č.7614/1999-420 z 08.10.1999, č. l. 17 spisu, sa Agrokov š.p., Nitra rozdeľuje
na dva štátne podniky Agrokov Nitra š.p., Nitra a Agrokov STS š.p., Galanta, pričom rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva SR č.221/2000-420 z 18.01.2000, č. l. 18 spisu, sa z Agrokovu Nitra
š.p. vyňala časť majetku, ktorá tvorila odštepný závod Žilina, prevádzka Považský Chlmec, a to dňom

01.02.2000 a previedla sa na Fond národného majetku SR a následne na Slovenský pozemkový fond,
ktorý následne zmluvou o predaji podniku štátu č. 1/2000 zo dňa 20.01.2000 vyňatú časť majetku z
predmetného podniku predal kupujúcemu - odporcovi. Z obsahu tejto zmluvy, článku I.1. súd zistil, že
predmetom privatizačného majetku je prevádzka Agrokov š.p., Nitra, odštepný závod Žilina, prevádzka
Považský Chlmec, pričom z obsahu úverovej zmluvy č.1/33009 je zrejmé, že úverovú zmluvu uzavrela

STS, koncernový podnik, Žilina, prevádzka Považský Chlmec tak, ako to je označené v záhlaví tejto
úverovej zmluvy, č. l. 53 spisu a z tohto dôvodu súd konštatuje, že podľa jeho názoru bola daná
pasívna legitimácia odporcu v konaní, nakoľko bolo preukázané, že časť bývalého odštepného závodu,
prevádzku Považský Chlmec, bola privatizovaná a vo vzťahu ktorej bola úverová zmluva č.1/33009
uzavretá.

Podľa § 382a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť
organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý
úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť.

Podľa § 21 ods. 1 prvá veta Hospodárskeho zákonníka právny úkon je neplatný, pokiaľ sa svojím
obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza alebo ak jeho
predmetom je nemožné plnenie.

Podľa § 124 Hospodárskeho zákonníka záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím

hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením orgánov hospodárskeho riadenia a rozhodnutím hospodárskej
arbitráže; vznikajú aj ako dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených v tomto
zákone alebo v iných právnych predpisoch.Súd na vzťah účastníkov aplikoval, s poukazom na ust. § 763 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného
zákonníka, ustanovenia Hospodárskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ si uplatnil nárok z úverovej
zmluvy č.1/33009, uzavretej za účinnosti Hospodárskeho zákonníka t.j. dňa 09.02.1990. S poukazom na

§ 382a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá
za účinnosti Hospodárskeho zákonníka, bolo stanovenie dohodnutého účelu pre poskytnutie úveru a
doby, do ktorej má byť úver poskytnutý.

Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žepredmetnáúverovázmluvač.1/33009zodňa09.02.1990

je platným právnym úkonom, s poukazom aj na vyslovený právny názor v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a bola uzavretá v súlade so základnou úpravou ustanovení Hospodárskeho zákonníka.

Súd ďalej poukazuje, že sa nestotožňuje s tvrdením odporcu v konaní, že by v predmetnej úverovej
zmluve neboli dostatočne identifikované subjekty tak za banku ako aj za subjekt, ktorému sa poskytuje
predmetný úver. Z obsahu úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver poskytuje VÚB, pobočka

Žilina, v mene VÚB koná riaditeľka pobočky Ing. Heršicová D. a úver sa poskytuje - Strojová a traktorová
stanica, koncernový podnik, Žilina, Považský Chlmec, pričom z takéhoto označenia subjektov teda
banky, vo veci ktorej pobočky Žilina jej riaditeľka za VÚB š.p.ú. koná a jednoznačne označený subjekt
koncernový podnik, ktorému je predmetný úver poskytovaný, pričom predmetný koncernový podnik bol
súčasťou, ako súd už vyššie uviedol, štátneho podniku Agrokov š.p., Nitra.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že obdobným spôsobom sú nesprávne označené subjekty v
žiadosti o prevzatie pohľadávky 25.02.1991 a potvrdenie o prevzatí pohľadávky zo dňa 06.08.1991.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli predložené originály uvedených listinných dôkazov, je
s poukazom na § 121 OSP preukázané aj z ostatných sporov vedených pred krajským súdom, že

úvery TOZ boli z peňažného ústavu, vtedy VÚB š.p.ú., prevádzané Konsolidačnou bankou Praha, š.p.ú.
a následne vzhľadom na rozdelenie ČSFR na Konsolidačnú banku Bratislava š.p.ú. a tento prevod
pohľadávok sa realizoval vo vzťahu k povinným subjektom k dlžníkom práve žiadosťami o prevzatie
pohľadávok z úverov na TOZ a potvrdením o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ, pričom v konaní
nie je sporným, vyplýva to aj z obsahu uzavretej zmluvy medzi Konsolidačnou bankou š.p.ú., Praha a

Konsolidačnou bankou š.p.ú., Bratislava. V tomto smere sa súd nestotožňuje s tvrdením odporcu, že by
ktakejtozmeneveriteľanemohlodôjsť,súdvtejtosúvislostipoukazuje,žeuvedenéskutočnostinielenže
vyplývajú z obsahu predložených neoverených fotokópii, ale nespochybňuje tento fakt ani samotné
konanieodporcupoprevzatípohľadávkyužKonsolidačnoubankouš.p.ú.,Bratislavatým,žepredchodca
odporcu Agrokov š.p., Nitra, odštepný závod Žilina uzavrel úverovú zmluvu z 23.05.1996, č. l. 16 spisu,

ktorá deklaruje poskytnutie úverov na TOZ v určitej sume, ako aj ďalšie konanie samotného odporcu,
ktorý v záznamoch z rokovania s peňažným ústavom nerozporoval existenciu takejto pohľadávky.

Podľa názoru krajského súdu tým, že predchodca odporcu uzavrel s Konsolidačnou bankou Bratislava,
š.p.ú., Bratislava úverovú zmluvu zo dňa 23.05.1996, ktorá sa nachádza na č. l. 117 spisu, týmto

úkonom potvrdil existenciu záväzkov predchodcu odporcu voči Konsolidačnej banke Bratislava, š.p.ú.,
ktoré vznikli pred 01.01.1992 tak, ako je uvedené na strane 1 úverovej zmluvy, ako aj existenciu výšky
pohľadávky, ktorá k 31.12.1995 predstavovala sumu 6 474 703,15 Sk, v členení sumy 4 237 500,- Sk a
nezaplatené úroky k 31.12.1995 2 237 203,15 Sk. Porovnaním so špecifikáciou žalovanej istiny, ktorá
sa nachádza na č. l. 206 spisu, súd mal preukázané, že uvedená suma zodpovedala stavu nezaplatenej

istiny k 31.12.1995 vo výške teda 4 237 500,- Sk ako špecifikovaného úveru, ktorý následne v roku 1996
v časti istiny 4 237 500,- Sk bol od 02.05.1996 znížený na sumu istiny 4 137 500,- Sk, čo je aj suma,
ktorá je predmetom uplatneného nároku na zaplatenie nesplatnej istiny a nezaplateným 13% úrokom
vyčísleným k 31.12.1995.

Podľa názoru krajského súdu podpísaním úverovej zmluvy s predchodcom odporcu z 23.05.1996
potvrdil predchodca odporcu existenciu pohľadávok z úverov vzniknutých pred 01.01.1992 vo vzťahu ku
Konsolidačnej banke Bratislava š.p.ú. i napriek skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané predloženie
originálu potvrdenia o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ zo 06.08.1991, č. l. 6 spisu. Z rozhodovacej
činnosti tunajšieho súdu, s poukazom na § 120 OSP je zrejmé, že Konsolidačná banka š.p.ú., Praha a

Konsolidačná banka š.p.ú., Bratislava preberali záväzky organizácií, subjektov (aj predchodcu odporcu),
uzavretými okrem iného aj s bankou VÚB, v danom prípade pobočka Žilina. I keď sa nepodarilo
preukázať existenciu originálu potvrdenia o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ tak, ako jej fotokópia
sa nachádza na č. l. 6 spisu, ani akceptáciu tohto potvrdenia, v ktorom bola stanovená úrokovásadzba vo výške 13%, tieto dôkazy navrhovateľ v konaní nepredložil, z obsahu úverovej zmluvy z
23.05.1996 nesporne vyplýva existencia záväzku predchodcu odporcu Agrokov š.p., Nitra, odštepný
závod Bytčianska 56, Žilina voči Konsolidačnej banke Bratislava z úverov, ktoré vznikli pred 01.01.1992,

pričom aj špecifikácie žalovanej sumy (istina a nesplatené úroky k 31.12.1995) zodpovedá špecifikácii
pohľadávky, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil a ktorú okrem iného na č. l. 206 aj špecifikoval.
Tieto skutočnosti preukazujú, že skutočne Konsolidačná banka Bratislava š.p.ú. prevzala záväzky aj z
predmetnej úverovej zmluvy, ktorú predchodca navrhovateľa uzavrel s VÚB a to úverovou zmluvou č.
1/33009 zo dňa 09.02.1990 (č. l. 53 spisu) vrátane Dodatku č. 1 uzavretého 10.04.1990 (č. l. 57 spisu).

Taktiež zo špecifikácie úveru v čl. III. úverovej zmluvy z 23.05.1996, kde je uvedený úverový účet XXXX,
je zrejmé, že sa jedná o totožný účet, ktorý viedla Konsolidačná banka Bratislava š.p.ú. v knihe účtov k
30.09.2001 (č. l. 24 spisu). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru (vzhľadom aj na obsah úverovej
zmluvy z 23.05.1996 - fakticky uznanie predchádzajúcich úverových vzťahov), že dôkazné bremeno o
tom, že nedošlo k prevzatiu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 1/33009 zo dňa 09.02.1990 Konsolidačnou
bankou š.p.ú., Bratislava a neskôr Slovenskou konsolidačnou a.s., Bratislava, nesie podľa názoru súdu

odporca a nie navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že bolo z listinných
dôkazov preukázané, že predmetná pohľadávka z VÚB a.s. prešla až na Slovenskú konsolidačnú a.s.,
teda na navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z obsahu úverovej zmluvy z 23.05.1996,
ktorá sa nachádza na č. l. 117 spisu, ktorá podľa názoru krajského súdu potvrdila nielen existenciu
úveru, ktorý bol poskytnutý predchodcovi odporcu pred 01.01.1992 zo strany VÚB a.s., ale aj prevzatie

tohto úveru Konsolidačnou bankou Bratislava š.p.ú., pričom v konaní nebolo preukázané, že by okrem
predmetného úveru, ktorý poskytla VÚB a.s. predchodcovi odporcu, by Konsolidačná banka Bratislava
š.p.ú. pred 01.01.1992 poskytovala iný úver predchodcovi odporcu. Z obsahu úverovej zmluvy (č. l. 117)
je zrejmé, že touto úverovou zmluvou deklarovala Konsolidačná banka Bratislava š.p.ú. a predchodca
odporcu - Agrokov š.p., Nitra, odštepný závod Žilina existenciu a prevzatie záväzkov, ktoré vznikli

pred 01.01.1992, teda aj záväzkov v danom prípade, vzhľadom na obsah článku III. a špecifikáciu
uplatnenéhonárokunavrhovateľom(č.l.206)ajúveru,ktorýbolposkytnutýpredchodcoviodporcuzVÚB
a.s., pobočka Žilina. Vzhľadom na uvedené z obsahu úverovej zmluvy z 23.05.1996 vyplývajú nielen
skutočnosti o prevzatí pohľadávky VÚB a.s. z Konsolidačnej banky Bratislava š.p.ú. voči predchodcovi
odporcu Agrokov š.p., Nitra, ale podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z obsahu tejto úverovej

zmluvy, a to článku III. posledný odsek, účastníci v tejto zmluve upravili aj lehotu splatnosti úveru na 7.
júla 1999 ako aj úrokovú sadzbu na výšku 13% ročne. Súd v predchádzajúcom rozsudku z 10. novembra
2008 vyslovil právny názor, že splatnosť predmetného úveru bola určená dňom 30.06.1999 a do tohto
termínu bol povinný odporca resp. jeho právny predchodca platiť úroky za poskytnutie úveru. Tento
právny názor vychádzal zo skutočnosti, že došlo k akceptácii údajov uvedených potvrdení o prevzatí

pohľadávok, teda v stanovení 13% ročného úroku v potvrdení o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ
zo 06.08.1991 ako i akceptácie splatnosti úveru do 30.06.1999 tak, ako je uvedené v žiadosti o prevzatí
pohľadávky z úverov na TOZ. Vzhľadom aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR vydaný v tejto veci
nemožno sa stotožniť s názorom, že by bola preukázaná akceptácia zvýšenej úrokovej sadzby 13%
na základe potvrdenia o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ zo 06.09.1991 a stanovenie termínu

splatnosti 30.06.1999. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že splatnosť predmetného úveru, ktorý je
predmetom uplatneného nároku a to úverovou zmluvou č. 1/33009 zo dňa 09.02.1990 bola zmenená
v konečnom dôsledku uzavretím úverovej zmluvy z 23.05.1996 (č. l. 117 spisu), kedy predchodca
odporcu a predchodca navrhovateľa dohodli úrokovú sadzbu 13% a splatnosť úveru do 07. júla 1999.
Nakoľko predmetom nároku je a ostal iba nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru do 30.06.1999,

súd rozhodoval o nároku na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru od 01.01.1993 do 30.06.1999,
t. z. predmetom rozhodovania už nebol nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru od 01.07.
do 07.07.1999, lebo v tejto časti ostal rozsudok krajského súdu z 10. novembra 2008 právoplatný
(30.12.2008).

Vzhľadom na uvedené súd priznal titulom nesplatnej istiny sumu 4 137 500,- Sk (137 339,83 Eur) ako
zostatok nesplatnej istiny titulom úveru č. 1/33009 zo dňa 09.02.1999, ktorého výšku v konaní odporca
nespochybnil.

Vzhľadom na uvedené súd priznal 6% ročný úrok z poskytnutia úverov za uplatnené obdobie rokov

1993, 1994, 1995 a do 22.05.1996 vo výške 6%, vychádzal z obsahu dojednania úrokovej sadzby 6%
ročne v čl. I úverovej zmluvy 1/33009 zo dňa 09.02.1990 a dospel k záveru, že až od uzavretia úverovej
zmluvy z 23.05.1996, s poukazom na čl. III predposledná veta, účastníci úverového vzťahu zvýšili úrok
za poskytnutie úveru zo 6% na 13%. Taktiež dospel súd k záveru, že splatnosť úveru pôvodne dojednanáv úverovej zmluve č. 1/22009 zo dňa 09.02.1990 vrátane Dodatku č. 1 z 10.04.1990 do 31.12.1999, bola
zmenená úverovou zmluvou z 23.05.1996 (č. l. 117 spisu) na deň 7. júla 1999.

Titulom nesplateného úroku za poskytnutie úveru súd priznal 6% úrok za oskytnutie úveru za rok 1993
vypočítaný zo základu 4 267 500,- Sk za 365 dní omeškania, pri použití metódy 360/30, úrok vo výške
259606,25Sk,zarok19946%ročnýúrokzozákladu4267500,-Skvypočítanýod01.01.do04.04.1994
za 94 dní omeškania vo výške 66 857,50 Sk, od 05.04.1994 do 31.12.1994 6% ročný úrok zo základu 4
237 500,- Sk za 271 dní omeškania vo výške úroku 191 393,75 Sk, t. j. celkove za 1994 úrok vo výške

258 251,25 Sk.

Za rok 1995 priznal úrok vypočítaný zo základu 4 237 500,- Sk za 365 dní omeškania pri 6% úrokovej
sadzbe ročne vo výške 257 781,25 Sk.

Za rok 1996 priznal 6% úrok ročne zo základu 4 237 500,- Sk od 01.01. do 31.03.1996 za 90 dní

omeškania úrok vo výške 63 562,50 Sk, od 01.04.1996 do 02.05.1996 zo základu 4 237 500,- Sk priznal
6% ročný úrok za 32 dní omeškania vo výške 22 600,- Sk, od 03.05.1996 do 22.05.1996 zo základu
4 137 500,- Sk priznal súd 6% ročný úrok za 19 dní omeškania v sume 13 102,08 Sk, od 23.05.1996
do 30.06.1996 13% úrok vypočítaný zo základu 4 137 500,- Sk za 39 dní omeškania v sume úroku
58 269,79 Sk, ďalej od 01.07.1996 do 31.12.1996 priznal zo základu 4 137 500,- Sk súd za 184 dní

omeškania 13% ročný úrok v sume 274 913,88 Sk, celkovo za rok 1996 od 01.01. do 31.12.1996 priznal
úrok vo výške 432 448,25 Sk, pri použití metódy 360/30.

Za rok 1997 a 1998 priznal úrok vypočítaný rovnako zo základu 4 137 500,- Sk vo výške 13% ročne
za 365 dní omeškania pri aplikácii metódy 360/30 úrok v roku 1997 545 345,48 Sk a v rovnakej výške

545 345,48 Sk za rok 1998.

Od 01.01.1999 do 30.06.1999 súd priznal zo základu 4 137 500,- Sk 13% úrok za poskytnutie úveru za
181 dní omeškania v sume 270 431,59 Sk.

Celkovo od 01.01.1993 do 30.06.1999 súd priznal úrok za poskytnutie úveru v celkovej sume 2 569
209,50 Sk, čo predstavuje sumu 85 282,13 Eur.

Súd teda z celkovej žalovanej istiny, ktorá ostala predmetom sporu čo do uplatnenej istiny 4 137 500,- Sk
titulom nesplateného úveru, túto sumu priznal v plnej výške a čo do uplatnených úrokov za poskytnutie

úveru za obdobie od 01.01.1993 do 30.06.1999, ktorý ostal predmetom konania a navrhovateľ ho
špecifikoval v sume 3 542 227,10 Sk, priznal z tohto uplatneného úroku úrok vo výške 2 569 209,50
Sk. Celkovo súd priznal navrhovateľovi sumu 4 137 500,- Sk, čo je v prepočte 137 339,84 Eur a sumu
2 569 209,50 Sk, čo predstavuje v prepočte 85 282,13 Eur, spolu 6 706 709,50 Sk, v prepočte 222
621,97 Eur, vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Súd poukazuje, že sa nestotožnil s tvrdením

odporcu, že by predmetný úver navrhovateľ, predtým Konsolidačná banka, š.p.ú., Bratislava ako úver
poskytnutý predchodcovi odporcu VÚB a.s., pobočka Žilina, neprevzal, ako už súd vyššie uviedol, len
zdôrazňuje opätovne, že napriek skutočnosti, že neboli predložené originály, a to potvrdenie o prevzatí
pohľadávky z úveru na TOZ zo 06.08.1991 ani ostatné listiny týkajúce sa prevzatia pohľadávky, ani
nebolo preukázané doručenie týchto písomností, teda žiadosti o prevzatie pohľadávky z úverov TOZ

a potvrdenia účastníkom v ňom označeným, teda Konsolidačnej banke, š.p.ú., Praha resp. organizácii
Strojovej a traktorovej stanici, Koncernový podnik Žilina, Považský Chlmec, i napriek tejto skutočnosti
súd len zdôrazňuje, že bolo všeobecne známou skutočnosťou, s poukazom na § 120 OSP, že v roku
1991 preberala Konsolidačná banka š.p.ú., Praha a Konsolidačná banka š.p.ú., Bratislava úvery, ktoré
boli poskytované organizáciám inými bankami, medzi inými aj VÚB. Skutočnosť, že predmetný záväzok

prevzal navrhovateľ, potvrdzuje aj obsah úverovej zmluvy z 23.05.1996, v ktorom sám predchodca
odporcu potvrdil existenciu záväzkov vo vzťahu ku Konsolidačnej banke š.p.ú., Bratislava, ktorá bola
predchodcom navrhovateľa s tým, že nebolo ani v konaní preukázané, že by iný úver bol predchodcovi
odporcu poskytnutý práve Konsolidačnou bankou š.p.ú., Bratislava (Praha). Pokiaľ skutočnosti právny
predchodca odporcu v obsahu úverovej zmluvy z 23.05.1996 deklaroval, opak týchto tvrdení bol povinný

práve dôkazmi preukázať odporca a nie navrhovateľ, takže odporca mal preukázať, že k prevzatiu
nedošlo, že neexistoval úver pred 01.01.1992, ktorý by Konsolidačná banka š.p.ú. prevzala. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal nárok na zaplatenie celej žalovanej istiny
a časti uplatneného príslušenstva, ktorý bol predmetom konania (od 01.01.1993 do 30.06.1999) a súdpriznal úrok od 01.01.1993 do 22.05.1996 vo výške 6% a od 23.05.1996 do 30.06.1999 vo výške 13%.
Vo zvyšku návrh zamietol.

Dôkazné bremeno bolo na odporcovi, aby preukázal, že k prevzatiu úveru Konsolidačnou bankou š.p.ú.,
Bratislava (právnym nástupcom navrhovateľa) v konaní nedošlo a že skutočnosti, ktoré deklaroval
predchodca odporcu v úverovej zmluve z 23.05.1996, teda existenciu predchádzajúceho úveru,
prevzatie úveru Konsolidačnou bankou š.p.ú., Bratislava, zmenu úrokovej sadzby zo 6 na 13% a
zmenu splatnosti úveru z 30.06.1999 na 07.07.1999, mohol odporca spochybniť, avšak nespochybnil a

nepreukázal opak skutočností, ktoré uzavretím úverovej zmluvy z 23.05.1996 deklaroval. Súd z obsahu
tejto úverovej zmluvy vychádzal, mal za to, že predmetná úverová zmluva vzhľadom na neexistenciu
inej úverovej zmluvy pred 01.01.1992 medzi predchodcom odporcu a Konsolidačnou bankou š.p.ú.,
Bratislava, obsah čl. III. tejto úverovej zmluvy z 23.05.1996, v ktorom je špecifikovaný úver, totožnosť
zostatku nesplateného úveru k 31.12.1995 (čl. III. úverovej zmluvy z 23.05.1996 ako špecifikáciu
uplatneného nároku navrhovateľom na č. l. 206 spisu) a obsah ďalších listinných dôkazov preukazujú,

že úverová zmluva z 23.05.1996 sa týkala pohľadávky pôvodného úveru poskytnutého VÚB a.s.
predchodcovi odporcu úverovou zmluvou č. 1/33009 zo dňa 09.02.1990 a mal za to, že z obsahu
listinných dôkazov, na ktoré v konaní odporca poukázal, nebolo preukázané, že by pohľadávka pred
vyhlásením rozhodnutia zanikla. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil podania odporcu za účelové, pričom
odporca dôkazné bremeno o tom, že k prevzatiu pohľadávky navrhovateľom nedošlo, že nebol prevzatý

predmetný úver a že predmetný úver prípadne zanikol tak, ako tvrdil vo svojich podaniach, neuniesol. Z
uvedených dôvodov súd na ostatné námietky odporcu neprihliadal a vyhodnotil ich za účelové.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia celkovej čiastky 4 137 500,- Sk titulom nesplatených istiny
a 5 063 550,35 Sk titulom nesplateného úroku. Súd priznal žalovanú istinu vo výške 6 706 709,50 Sk.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil trovy konania vo výške súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške
460 050,- Sk a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline vo
výške 248 250,- Sk, celkovo si uplatnil súdny poplatok vo výške 708 300,- Sk. Nakoľko v konaní mal
úspech navrhovateľ vo výške 73,11 %, jeho neúspech je 26,89 %, čistý úspech navrhovateľa je 46,22
%, súd mu priznal iba pomernú časť úspechu pri aplikácii § 142 ods. 1 OSP v sume 327 376,26 Sk,

t.j. 10 866,90 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súd v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.