Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/134/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408206131
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1408206131.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci

navrhovateľa: G.. D. D., bytom v Bratislave, D..O..R. XX, zast. Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. SNP. 22 proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Panónska cesta 9, IČO: 31347291 zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
33.193,- Eur takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.04.2008, zmenenom uzneseniami na pojednávaní 14.12.2009 a

24.01.2011 proti odporcovi domáhal, aby súd určil, že došlo k nepravdivému a neoprávnenému zásahu
do práv navrhovateľa, aby odporcovi uložil povinnosť odstrániť vzniknutý stav a verejne sa ospravedlniť
a napokon aby odporcu zaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000,- Sk. Konkrétne
znenie petitu žaloby po pripustení jeho zmien je nasledovné:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 33.193,- Eur, trovy právneho zastúpenia ako
aj súdny poplatok v peňažnej sume vyčíslenej súdom, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

Odporca nepravdivo a neoprávnene zasiahol do práv osobnosti navrhovateľa, uverejnením
nepravdivého obsahu článku pod názvom „E. O. R.“ na titulnej strane denníka D. C. N., ročník X, číslo

XX, uverejnených dňa XX.XX.XXXX, ako aj nepravdivého obsahu článku s titulom „H. E. D. C. N.: brat
G. G. D. má na krku ďalšie obvinenia.“, publikovaný na internetovej stránke denníka D. C. N..

Odporca je do siedmych dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku povinný odstrániť vzniknutý
protiprávny stav tým, že odstráni uvedený článok zo svojej databázy a tým znemožní jeho publikáciu na
internete alebo v inej elektronickej verzii a strpí uverejnenie článku na titulnej strane sobotného vydanie
denníka D. C. N. dvakrát po sebe v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych týždňov, pri
zachovaní rovnakej veľkosti a formy písma, akej bol publikovaný pôvodný článok zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým bolo porušené právo navrhovateľa na ochranu osobnosti, ktoré bude navrhovateľ považovať za
verejné ospravedlnenie v nasledujúcom znení:Titulok: „D. C. N. sa ospravedlňuje G.. D. D.“

Redakcia denníka D. C. N. sa tiež ospravedlňuje všetkým čitateľom, ktorí čítali alebo budú čítať
článok pod názvom „E. O. R.“ na titulnej strane denníka D. C. N., ročník X, číslo XX, uverejnený dňa

XX.XX.XXXX, za uverejnené nesprávne, lživé a pravdu skresľujúce informácie v predmetnom článku,
ako aj za článok s titulom „V E. D. C. N.: R. G. G.F. D. má na krku ďalšie obvinenia.“ publikovaný na
internetovej stránke denníka D. C. N..

K nepravdivým a pravdu skresľujúcim informáciám uvádzame nasledovné:

1. nie je pravda, že G.. D. D. má opäť problémy,

2. nie je pravda, že G.. D. D.A. má na krku opäť obvinenie,

3. nie je pravda, že sa G.. D. D.Á. vrátil pred mesiacom z väzenia,

4. nie je pravda, že G.. D. D.A. bol vyšetrovaný za podvod,

5. nie je pravda, že vyšetrovateľ aj generálna prokuratúra usúdili, že G.. D. D. je nevinný,

6. nie je pravda, že sa na hlavu G.. D. D. valí nová žaloba,

7. nie je pravda, že meno G.. D. D.Á. „svieti“ vo firmách

8. nie je pravda, že N.. C.. B. T. je profesorom práva.

Ospravedlňujeme sa G.. D. D., za uverejnenie lživých informácii o jeho osobe, ktorými bolo poškodené
jeho dobré meno, občianska česť a vážnosť ako aj z dôvodu, že redakcia ako zdroj na námet článku,
ktorým bolo porušené právo G.. D. D. na ochranu osobnosti, použila neoverenú a nepravdivú výpoveď
N.. C.. B. T., ako iné neoverené a nepravdivé skutočnosti, pričom sa na vyššiu uvedenú skutočnosť bola

redakcia vopred upozornená a aj napriek tomu predmetný článok uverejnila v uvedenom lživom znení,
skresľujúcom skutočnosť.

Návrh odôvodnil tým, že odporca v predmetnom článku na titulnej strane denníka D. C. uverejnil nižšie
špecifikované nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, čím neoprávnene zasiahol do jeho práva
na ochranu osobnosti. Odporca v článku nepravdivo uviedol, že navrhovateľ „sa iba pred mesiacom

vrátil z väzenia, kde si rok odsedel vo väzbe“ a že „niekoľkoročné vyšetrovanie 230 - miliónového
podvodu sa napokon skončilo jeho prepustením“. Jeho osobu vykreslil spôsobom vyvolávajúcim dojem,
že navrhovateľ je osoba, ktorá bola odsúdená za trestný čin podvodu a ako taká je nedôveryhodná,
keďže koná v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, čo sa nezakladá na pravde. Na internetovej
stránke denníka D. C. N. bol tiež publikovaný článok s titulom „H. E. H. D. C. N.: R. G. G. D. má na

krku ďalšie obvinenia.“ Odporca v tomto článku nepravdivým a pravdu skresľujúcim spôsobom uviedol
skutočnosti, že: „D. E.Z. E. E. Ž..“ ... „Jej brat D. sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia.“ ... „Vyšetrovanie
sa týkalo 230- miliónového podvodu. Vyšetrovateľ aj prokurátor však po roku usúdili, že D. D.A. je
nevinný. Na jeho hlavu sa však teraz valí nová žaloba.“ ... „ Tvrdí to bývalý profesor práva B. T..“ ...“
Sestra Q. je z uvedenej veci šokovaná. S bratom si už v minulosti užila svoje a opäť má obavy.“

Vyššie uvedenými nepravdivými informáciami a skutkovými tvrdeniami odporca neoprávnene zasiahol
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, ohrozil, narušil a v značnej miere znížil jeho vážnosť,
profesionálnu a občiansku česť a dôstojnosť.

Odporcanepravdivouviedol,ženavrhovateľ„saibapredmesiacomvrátilzväzenia,kdesirokodsedelvo
väzbe. Niekoľko ročné vyšetrovanie 230-milionového podvodu sa napokon skončilo jeho prepustením.“

Vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami bol navrhovateľ v článku neobjektívne vykreslený takýmspôsobom, že u každého čitateľa predmetného článku musela táto informácia vyvolať dojem, ktorý bol
vo väčšine prípadov objektívne neoveriteľný, že je navrhovateľ za v článku uvedený údajný miliónový
podvod osobne zodpovedný, a že bol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu, za ktorý mu bol

uvedený trest odňatia slobody, ktorý si následne odpykal v ústave pre výkon trestu odňatia slobody.
Tieto nepravdivé informácie vyvolali radu reakcií aj u blízkeho okolia navrhovateľa. Snaha navrhovateľa
o následné vysvetlenie nepravdivých skutočností však nebola rovnako účinná ako uvedený článok,
pretože navrhovateľ nemal na to vytvorený primeraný mediálny priestor. Podľa navrhovateľa, že niet
pochýb o tom, že vyššie citované výroky predstavovali fakty, skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky

alebo názory autora predmetného článku. Pravdou je, že navrhovateľ bol uznesením zo dňa 11.03.2005
v konaní spis. zn. VII Gv 277/04-248, v zmysle ust. § 72 ods. 1 Trestného poriadku prepustený z väzby,
keďže po náležitom preskúmaní veci dospel prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry k záveru, že návrh
vyšetrovateľa na prepustenie obvineného z väzby bol dôvodný a dôvody väzby pominuli. Je teda
zrejmé, že navrhovateľ bol z väzby prepustený pred viac ako tromi kalendárnymi rokmi a nie „ sa iba
pred mesiacom vrátil z väzenia“. Výkon väzby bol realizovaný v Ústave na výkon väzby a nie vo väzení

ako v článku uviedol odporca. Navrhovateľ sa s poukazom na základnú zásadu trestného konania -
zásadu prezumpcie neviny - považuje za nevinného, keďže uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry
bolo zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) TP, keďže skutok, pre ktorý sa viedlo
trestné stíhanie nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Uvedený výrok odporcu, že
„niekoľkoročné vyšetrovanie 230 - miliónového podvodu sa napokon skončilo jeho prepustením“ a ďalej

v článku, očividne mimo kontext uvedená informácia, že „meno D. D., ktorý pred pár dňami kandidoval na
post riaditeľa STV, svieti v obchodnom registri vo viac ako pätnástich firmách. Celú vec vidí po svojom: ...
„ podstatne skresľuje skutočnosť, keďže vyšetrovanie bolo ukončené z toho titulu, že údajný skutok -
neodvedeniedaneapoistnéhoanie„230-mil.podvod“-nebolkvalifikovanýakotrestnýčinanavrhovateľ
bol uznaný nevinným po dôkladnom a náležitom prešetrení celej záležitosti zo strany orgánov činných v

trestnom konaní a predmetné skutkové tvrdenia odporcu v širokej čitateľskej verejnosti vyvolali dojem,
že navrhovateľ vykonával v okrajovo spomenutých spoločnostiach podvodnú obchodnú činnosť, ktorá
mu bola nebola v rámci vyšetrovania dokázaná.

V danom prípade ide podľa názoru navrhovateľa o kolíziu základných práv odporcu na slobodu prejavu
a navrhovateľa na ochranu ľudskej cti a dôstojnosti a došlo k prekročeniu hranice ochrany práva na

slobodu prejavu, čím došlo k výraznému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, jeho
právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako základných ľudských práv garantovaných
Ústavou, ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a medzinárodných dokumentov,
ktorými je SR viazaná.

Aj napriek skutočnosti, že pri ochrane práv verejného činiteľa oproti ochrane práv bežnej fyzickej

osoby sú, z dôvodu existencie na pravdivé informovanie a slobody prejavu, hranice posudzovania
závažnosti, či oprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti posunuté, tiež podliehajú určitej
limitáciispoukazomnaskutočnosť,žeakdôjdekzásahuprávnaochranuosobnostiuverejnéhočiniteľa,
predstavuje dopad tohto zásahu intenzívnejšie a závažnejšími následkami než pri zásahu práva na
ochranu fyzickej osoby, ktorá nie je verejne činná, najmä ak bolo v danej súvislosti v tomto predmetnom

článku uvedené aj meno sestry navrhovateľa, ktorá je tiež verejne známou osobou.

Postavenie navrhovateľa ako verejného činiteľa jej totiž závislé od verejnej mienky a pokiaľ je verejná
mienka negatívna následkom neoprávneného zásahu proti navrhovateľovi, predstavuje podstatné
sťaženie podmienok ďalšieho prípadného politického uplatnenia a v závislosti od intenzity zásahu
do jeho osobnostných práv môže spôsobiť absolútne vylúčenia navrhovateľa z verejného života.

Z titulu uvedeného konania odporcom došlo k poškodeniu vážnosti, občianskej a profesionálnej cti
a dôstojnosti navrhovateľa následného sťaženia komunikácie a realizácie obchodných transakcií s
obchodným partnerom, ktorý odmietol spolupracovať s navrhovateľom - obchodným partnerom , ktorý
„sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia, kde si rok odsedel vo väzbe“ a ktorého „prepustili“ po
„niekoľkoročnom vyšetrovaní 230-mil. podvodu“. Z vyššie uvedeného titulu obchodný partner od zmluvy

s navrhovateľom odstúpil, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda vo výške približne 100.000
Eur. Navrhovateľ na túto skutočnosť poukázal v súvislosti s posudzovaním okolností prípadu súdom pre
potrebu vyčíslenia peňažnej sumy nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Podľa navrhovateľa právo slobody
prejavu je limitované aj vo vzťahu verejne známym osobám a aj napriek skutočnosti, že verejne činnáosoba je svojím vstupom do verejného života pripravená na prípadnú zvýšenú publicitu v médiách,
považuje skutočnosti uvedené v predmetnom denníku za nepravdivé a hrubo skresľujúce skutočnosť a
ktoré boli aj s prihliadnutím na určitý zredukovaný rozsahu práva na ochranu osobnosti verejne známej

osoby - navrhovateľa, prekročené, keďže v článku boli citované vyjadrenia prezentované ako súladné
so skutočnosťou a čitateľom bola odňatá možnosť urobiť si vlastný úsudok predmetnej záležitosti -
navrhovateľ bol priamo označený za osobu, ktorá figuruje v pätnástich spoločnostiach spôsobom, ktorý
navrhovateľ považuje na dehonestujúci: „Meno D. D., ktorý pred pár dňami kandidoval na post riaditeľa
STV, „svieti“ v obchodnom registri vo viac ako 15 firmách“, všetko v následnosti na uvedené skutkové

tvrdenia o jeho nedávnom prepustení z väzenia v súvislosti s údajným 230-milionovým podvodom.
Uvedené skutočnosti priamo navádzajú čitateľa k názoru, že navrhovateľ osobne spôsobil, resp. osobne
je zodpovedný za podvod v rozsahu 230-miliónov a že bol za predmetný trestný čin odsúdený na
výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonal v ústave pre výkon trestu odňatia slobody. Vyššie
uvedenú skutočnosť neospravedlňuje ani fakt, že v predmetnom článku boli tiež uverejnené vyjadrenia
navrhovateľa, keďže tieto boli verejnosti prezentované len ako reakcie navrhovateľa, ktorá „ celú vec

vidí po svojom“, na vyhlásenie údajného profesora B. T.. Redakcia v predmetnom článku neoprávnene
priznala N.. C.. B. T. akademický titul profesora a o navrhovateľovi, G.. D. D., ktorý je magistrom
psychológie sa vyjadrila spôsobom v danej súvislosti znižujúcim jeho vážnosť a dôstojnosť bez uvedenia
titulu, ktorý mu prináleží.

Navrhovateľ osobne pozná N.. C.. B. T. z obdobia jeho pedagogického pôsobenia na Z. H. R.

R.. V r. 2006 sa dozvedel, že má vážne zdravotné a psychické problémy spojené s nadmernou
konzumáciou alkoholu a že sa ocitol vo finančnej núdzi. Navrhovateľ požiadal o poskytnutie pomoci
pre N.. C.. B. T. svojho bývalého spolužiaka a osobne zabezpečil jeho ambulantný pobyt a odvoz na
psychiatrické oddelenie pre alkoholikov do liečebne v T., pričom mu bezodplatne poskytol finančnú
hotovosť a zabezpečil mu základné životné a hygienické potreby. Po ukončení jeho pobytu v liečebni

mu navrhovateľ zabezpečil ubytovanie, keďže sám nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami.
Navrhovateľ tiež N.. C.. B. T. ponúkol pracovnú príležitosť v spoločnosti, v ktorej navrhovateľ pôsobil
ako manažér, vyplatil zaňho viacero dlhov, zabezpečil mu náležitú stravu, ošatenie a odporučil mu
konzultácie s odborníkom v psychiatrii, N.. G.. Ľ. H., V.. Uplynutím približne jedného kalendárneho
roku sa u N.. C.. B. T. opäť vyskytli problémy spojené s nadmernou konzumáciou alkoholu. Následne

T. kontaktoval viacero známych osôb so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov a keď mu
oslovené osoby odmietli poskytnúť žiadanú pomoc, obrátil svoju agresivitu voči navrhovateľovi ako
osobe, ktorá mu v období najťažších zdravotných a psychických problémov najviac pomohla, pričom
sa navrhovateľovi prostredníctvom zaslaných krátkych textových správ vyhrážal podaním podnetu na
Generálnu prokuratúru a informovaním médií o tejto skutočnosti. Komunikoval s pani M. R., zástupkyňou

šéfredaktora denníka D. C. N., pričom o tejto skutočnosti navrhovateľa informoval. Navrhovateľ v snahe
objektívne objasniť a náležite vysvetliť skutočnosti, ktoré viedli N.. C.. B. T. k poskytnutiu nepravdivých
a pravdu skresľujúcich informácií redakcii denníka D. C. N. a zároveň v snahe predísť prípadným
nedorozumeniam a následným súdnym sporom, podal k vzniknutej situácii potrebné vysvetlenia a
požiadal redakciu, aby si pred uverejnením akýchkoľvek informácií o jeho osobe dôkladne preverili

pravdivosť týchto tvrdení a aby ho v prípade potreby podať dodatočné vysvetlenia, kontaktovali.
Redakcia však vyššie špecifikované články uverejnila bez ohľadu na túto jeho žiadosť a upozornenia. V
súvislostisuváženímsúduovýškepriznanejnáhradynemajetkovejujmu,navrhovateľpoukazovalpráve
na vyššie uvedené okolnosti za ktorých k úmyselnému porušeniu práv navrhovateľa došlo. Navrhovateľ
sa predmetnému porušeniu snažil zabrániť predchádzajúcim upozornením a žiadosťou o dôkladné

preverenie všetkých okolností prípadu ako aj dôveryhodnosti zdroja, ktorý redakcii poskytol väčšinu
predmetných informácií. Konanie odporcu predstavuje z pohľadu navrhovateľa a jeho okolia, konanie
proti osobnej a mravnej integrite navrhovateľa ako občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť, česť
a mravný profil. Odporca porušil svoju zákonnú povinnosť informovať pravdivo, rešpektovať práva a
slobody iných osôb, pričom týmto zásahom do práv navrhovateľa spôsobil vážne následky. Z obsahu

článku nie je možné objektívne zistiť, ako autor článku dospel k záverom, že navrhovateľ bol len
„pred mesiacom“ prepustený „z väzenia“ , kde bol vo vyšetrovacej väzbe pre trestný čin „podvodu“. V
článku nebol žiadny priestor pre pochybnosti, či sú skutočnosti deklarované odporcom ako pravdivé a
objektívne, čo u čitateľov vyvoláva dojem, že uverejnené tvrdenia odporcu sú nepochybne overené a
pravdivé. Pokiaľ by bol skutkový dej opísaný objektívnym spôsobom, ktorý by umožnil čitateľovi článku

si urobiť o veci vlastný úsudok, dané konanie by nepredstavovalo zásah do práv na ochranu osobnosti.Tvrdenia odporcu uvedené v článku, však nie sú pravdivými informáciami a napriek tomu sú takto
prezentované.

Odporca sa v písomnom vyjadrení k návrhu s obsahom žalobného návrhu nestotožnil a žiadal

ho v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým žiaden zo žalovaných článkov neobsahuje tvrdenia
o tom, že navrhovateľ spáchal trestný čin. Niektoré z vyššie označených slovných spojení majú
charakter hodnotiaceho úsudku. Tie, ktoré majú povahu tvrdenia faktov sú pravdivé a ďalšie majú
povahu metaforického označenia faktov. Niektoré zo žalobcom označených slovných spojení nie sú ani
spôsobiléprivodiťžalobcoviujmunajehocti,čivážnostivspoločnosti,resp.anisanetýkajúnavrhovateľa

samotného. Autor článku dal navrhovateľovi priestor na vyjadrenie a jeho vyjadrenie zverejnil takisto,
ako zverejnil vyjadrenie jeho sestry, G.. K samotnému obsahu uverejnených a v žalobnom návrhu
napádaných skutočnosti vo svojom záverečnom súhrne uviedol, že pri riešení otázky či v konkrétnom
prípade došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti zverejnením v tlači, je vždy
potrebné riešiť tak otázku spôsobilosti zásahu privodiť adresátovi nejakú ujmu na jeho cit, vážnosti
a dôstojnosti v spoločnosti, a súčasne aj otázku neoprávnenosti zásahu. Podľa názoru odporcu je

právne významnou skutočnosťou, že navrhovateľ v rozhodnom čase kandidoval na funkciu riaditeľa
verejnoprávnej televízie, čo bola skutočnosť verejného záujmu, keďže sa týkala inštitúcie financovanej
z verejných zdrojov, ktorej existencia a fungovanie je predmetom dlhoročných verejných diskusií, ako aj
skutočnosť, že sestra navrhovateľa bola v rozhodnom čase všeobecne známou politickou moderátorkou
konkurenčnej súkromnej televízie G.. Bola jednou z tvárí, na ktorých bol budovaný aj imidž tejto televízie.

Pri riešení otázky možnej kolízie základných práv, teda práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 Ústavy
SR a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, vážnosti a dobrej povesti podľa čl. 19 Ústavy SR, je
podľa názoru odporcu právne významnou skutočnosťou, že navrhovateľ bol v rozhodnom čase osobou
verejného záujmu, osobou verejne sa uchádzajúcou o funkciu riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie a
ďalej skutočnosť, že autor článku oslovil navrhovateľa, aby sa k téme vyjadril a jeho vyjadrenie verne

zakomponoval do záveru článku s obsahom vyjadrení hlavných aktérov popisovaných udalostí, teda
navrhovateľa a N.. T., ako oznamovateľa skutočnosti nasvedčujúcich, že mohlo dôjsť k spáchaniu
trestnéhočinu.Uodporcu -nastraneautoračlánku -nešloožiadnudubióznupohnútku.Autorčlánkulen
verne tlmočil čitateľovi to, čo sa dozvedel od N.. T. a navrhovateľovi dal priestor na vyjadrenie a dokonca
aj jeho sestre, keďže prirodzene cítil záujem čitateľov o to, ako reaguje na tieto udalosti sestra kandidáta

na funkciu riaditeľa verejnoprávnej televízie, ktorá je „tvárou“ konkurenčnej súkromnej televízie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: 1/ výsluchom navrhovateľa 2/ výsluchom svedkov: H. L., C..
C. C., C.. A. R., G.. M. R., G.. D. Š., G.. Q. D., C.. B. T., 3/ oznámením obsahu listín: č.l. 14 -
článok s titulkom „E. O. R. zverejnený na titulnej strane denníka D. C. N. dňa XX. XX. XXXX, č.l. 15
- zhodný článok uverejnený na internetových stránkach odporcu, č.l. 16 - uznesenie Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 03.03.2008 o zastavení trestného stíhania
proti obvinenému G.. D. D., č.l. 18 - uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 11.03.2005 o prepustení obvineného G.. D. D. z väzby, č. l. 19a, 20 - prepis
SMS správ, č.l. 47 - rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej republiky z 25.06.2008, č.l. 51 - článok „E.
O. R. uverejnený na T. <.:/..D..E.-L.-E.-T.-O.-R..T. , č.l. 103,104 - dotazník anonymného prieskumu

verejnej mienky a jeho graficky spracované výsledky, č.l. 105, č.l. 110, č.l. 111 - uznesenie o začatí
trestného stíhania za trestný čin neodvedenia dane a poistného zo dňa 23.01.2004, č.l. 112 - uznesenie
o trestnom stíhaní D. D. za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a
teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a trestný čin neodvedenie dane a poistného
podľa § 148a ods. 1, ods. 4 trestného zákona a o trestnom stíhaní D. D.Á. za trestný čin vydieranie

podľa § 235 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Trestného zákona, č.l. 117 - 137 - uznesenie Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 03.03.2008 o zastavení trestného stíhania
proti obvinenému G.. D. D., č.l. 140 - 142 - výňatky z mediálneho archívu U. č.l. 143 - 160 - výpisy z
obchodného registra na obchodné spoločnosti: D. č.l. 183 - návrh ospravedlnenia odporcom, č.l. 217 -
kódex novinárskej etiky SSN, č.l. 219 - Etický kódex odporcu.

Navrhovateľ vo výpovedi účastníka konania uviedol, že asi v auguste 2008 mu zavolal redaktor L. a pýtal
sa ho na okolnosti jeho vzťahu k C.. T.. On mu vtedy povedal, že si T. vymýšľa, aby si informácie od neho
radšej preveril. Podľa T. sa mu mal vyhrážať, lebo si mal nechať jeho televízor, čo samozrejme nie je
pravda. T. je podľa jeho názoru psychicky chorý, preto na neho nepodal trestné oznámenie. Čo sa týkatrestného oznámenia T., ktoré videl iba v novinách, ani nevie či bolo odmietnuté alebo zastavené. Má za
to, že údaje ohľadom jeho osoby v tomto článku zasiahli jeho dobré meno aj celú sociálnu oblasť, keď
si každý môže na internete vygoogliť jeho meno a nájde tam predmetný článok. Odporca si musí byť

vedomý že pochybil, nakoľko hneď po uverejnení článku sa stretol s autormi L. K. R., ktorí mu povedali,
že ospravedlnenie neprichádza do úvahy ale ako kompenzáciu mu môžu vybaviť reklamný článok, kvázi
skrytú reklamu. Toto odmietol. Takisto nesúhlasil s tým, ako odporca vníma skutočnosť, že aj tak jeho
najbližšia rodina vedela o tom, kedy bol prepustený z väzby, nakoľko tento článok značne rozrušil aj jeho
rodičov, ktorí nemajú vysoké právne povedomie a nerozlišujú medzi jednotlivými pojmami. Zľakli sa, že

sa opäť niečo dozvedeli z novín. Takisto to rozrušilo aj jeho sestru, ktorá mu vynadala do telefónu, že
čo zase robí a zasiahlo to aj jeho pracovný okruh známych a priateľské vzťahy.

Na otázku súdu, akú prácu navrhovateľ vykonával a kde je toho času zamestnaný, navrhovateľ
vypovedal, že v čase uverejnenia článku bol výkonným riaditeľom D. s.r.o. so zárobkom za r. 2007 vo
výške 1.873.477,- Sk, za 07/2008 vo výške 187.010,- Sk, za 08/2008 vo výške 72.599,- Sk, za 09/2008
vo výške 16.084,- Sk. Od r. 2009 bol manažérom v riadiacej pozícii vo firme R. s.r.o. až do septembra

2009, kedy sa stal SZČO a teraz (k 15.10.2009 pozn.) je asistentom poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky. Okrem toho je ešte konateľom obchodnej spoločnosti Q..

Na otázku svojho zástupcu prečo zmenil zamestnávateľa a odišiel od D. navrhovateľ vypovedal, že sa
mu zhoršil pracovný vzťah a určite negatívne jeho pozíciu ovplyvnil aj článok.

Na otázky zástupcu odporcu, aké má navrhovateľ vzdelanie, navrhovateľ vypovedal, že má

vysokoškolské vzdelanie, je psychológ. Na otázku či mal v r. 2008 obchodné podiely v nejakých
spoločnostiach, navrhovateľ vypovedal, že áno. Na otázku v ktorých, vypovedal, že si nepamätá, sú v
obchodnom registri. Poslancom miestneho zastupiteľstva bol v rokoch 2002 až 2006. Navrhovateľ ďalej
vypovedal, že vo vyšetrovacej väzbe bol 12 mesiacov, od 12.03. 2004 do 11.03.2005 v Ú. H. R. R.. Na
otázku, odkedy sa pozná s N.. T. vypovedal, že sa s ním zoznámil ešte v r. 2003 počas vysokoškolských

štúdií v Banskej Bystrici, prednášal právo. Na ozrejmenie okolností toho, ako C.. T. pomohol vypovedal,
že niekedy r. 2006, 2007, bolo to v piatok, za ním došiel známy s otázkou, či si pamätá na T., že mu
treba pomôcť, lebo je v hroznom stave. Vtedy zavolal svojmu bývalému spolužiakovi zo psychológie,
tento vykonával prax v T. v psychiatrickej liečebni. Osobne bol pri tom, keď ho sem prijímali, lebo ho
tam osobne zaviezol. Na otázku ako sa ďalej stretávali vypovedal, že keď C.. T. prepustili, našiel mu

ubytovanie a zabezpečil základné hygienické potreby. Snažil sa mu nájsť prácu, ktorá mu však nešla,
pretožebolodborníkomibanarímskeprávo.Pomoholmusvydanímcvičebnicepreštudentovprávnickej
fakulty. Je pravda, že v tomto čase sa intenzívne stretávali, snažil sa mať nad ním dohľad, aby opätovne
nezačal piť alkohol. Odporučil mu v D. R. konzultácie u N.. H.. Keď bol C.. T. umiestnený v liečebni,
nechal si hlavne jeho osobné veci, podklady na vydanie spomínanej cvičebnice, fotky, oblečenie. Na

otázku či tam bol aj televízor, navrhovateľ vypovedal, že nebol; práve naopak, bol to N.. T., ktorý predal
dva jeho televízory. Zopakoval, že funkciu asistenta vykonáva u poslanca Národnej rady SR. Na otázku,
či sú správne citácie uverejnené v článku „zhodnotil som, že už ho nemôžem živiť a preto koná takto“
navrhovateľ vypovedal, že je to vytrhnuté z kontextu. V podstate si ani nepamätá, čo povedal, článok
ani neautorizoval. Na ďalšiu otázku aby ozrejmil, čo malo znamenať alebo čo navrhovateľ myslel tým „a

preto koná takto“ vypovedal, že nevie, čo tým ten redaktor myslel, keď to tam napísal.

V reakcii na výsluch jeho sestry G.. Q. D. vypovedal, že tá naštrbená komunikácia s jeho sestrou je
iba vrcholom ľadovca. Vôbec nevedel, že by taký nezmysel mohol byť uverejnený. Ani nevedel, že
to vyšlo. Dozvedel sa to až od nej, pretože jej ľudia telefonovali. Dotklo sa to jeho sestry, matky. A
otca, ktorý sa kvôli tomu s ním nerozprával a dodnes si myslí, že bez vetra sa ani lístok nepohne.

On je človek konzervatívny, veľmi slušný a v podstate informácie zverejnené v médiách vníma tak,
že sú pravdivé. Toto ho mrzí, lebo si v minulosti niečo odkrútil. Rok nevinne sedel vo väzbe a potom
na to vyšiel tento článok. Navyše kandidoval na riaditeľa STV a myslí si, že mu to poškodilo. Matka
to vníma trochu inak, ona ho má rada ako syna a verí mu. Ale bolo to pre ňu nepríjemné, že niekto
zverejňuje o ňom takéto informácie. Rodičia sú takí konzervatívni, že by na súd ani neprišli vypovedať

ako svedkovia, ak by v konaní navrhol ich výsluch. Navrhovateľ si myslí, že ten článok ho poškodil
nielen potencionálne, ale aj reálne, o čom svedčí ten sociologický výskum na 150 respondentoch, ktorý
založil do spisu. V podstate vzťahy s rodičmi a rodinou mal pred uverejnením článku už zlepšené, mali
zlepšujúcu tendenciu a uverejnením článku musel znova bojovať o ich dôveru. Takisto sa mu to ťažko
vysvetľovalo jeho spolupracovníkom, pretože ho vnímali ako človeka, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe.Aj keď bol prepustený na slobodu, uverejnením toho článku si o ňom opätovne mysleli, že veď zase
pôjde do väzby a preto dávali od neho ruky preč. Všimol si, že mu neberú tak často telefóny. Takto prišiel
o časť svojich obchodných aktivít, pretože ľudia v biznise sú veľmi opatrní a keď si niečo také prečítajú v

novinách, samozrejme, radšej s takým človekom nechcú mať nič spoločné. Mal tak zhoršenú príležitosť
nadväzovať obchodné styky. V praxi to nefunguje tak, že je pripravená zmluva na podpis a po zverejnení
článkuobchodnýpartnerodpodpisuodskočí.Obchodnévzťahysúzaloženénadlhodobejdôvere.Práve
toto považuje za určitú finančnú ujmu a preto žiada náhradu nemajetkovej ujmy. Predmetný článok
celkovo znížil jeho serióznosť a ľudia s osobou, ktorej bola znížená serióznosť, nechcú spolupracovať.

Svedok H. L., autor príspevku vypovedal, že v redakcii odporcu pracoval od novembra 2006 do januára
2009. Má vysokoškolské vzdelanie v odbore masmediálna komunikácia na Z. E.. V. K. G. H. F..

Na otázku zástupcu odporcu, ako dlho sa svedok pozná s navrhovateľom a pri akej príležitosti sa s
ním zoznámil, vypovedal, že sa s navrhovateľom zoznámil na jednej spoločenskej akcii približne pred
2 rokmi. Odvtedy sa na takýchto akciách viackrát stretli a bolo to vždy náhodou. O okolnostiach jeho
trestného stíhania sa pred vznikom predmetného článku s navrhovateľom rozprával telefonicky, išlo o

jeho trestné stíhanie za daňové trestné činy. S navrhovateľom sa rozprával aj o trestnom oznámení N..
T. na navrhovateľa. Na otázku, odkiaľ mal svedok vedomosť o tom, že N.. T. podal trestné oznámenia
na navrhovateľa, svedok vypovedal, že existuje viacero spôsobov ako sa dá dostať k informáciám
tohto typu. Predpokladá, že vznikol určitý informačný šum, následne sa skontaktoval s N.. T., ktorý mu
podal konkrétne vysvetlenie. Napokon jeho trestné oznámenie bolo aj zverejnené v novinách. Na ďalšiu

otázku, aby svedok ozrejmil odkiaľ mal informáciu, že navrhovateľ sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia
tak ako to bolo napísané v článku, svedok vypovedal: na túto skutočnosť si nepamätá, stiahol informáciu
z internetu alebo priamo od účastníkov. Na otázku, či slová navrhovateľa, ktoré sú v článku uvedené pod
jeho citáciou „ je to chorý človek, dva roky u mňa býval zadarmo....“, ktoré končia slovami: „konečne
budem mať reklamu“, naozaj skutočne povedal takto navrhovateľ, svedok vypovedal: áno, sú to jeho

slová, ide o presnú citáciu navrhovateľa. Na otázku, ako dlho sa svedok pozná s N.. T. svedok vypovedal:
ide o známu persónu nielen v právnických kruhoch ale aj medzi novinármi, pretože učil mnohých jeho
bývalých kolegov, ktorí majú vyštudovanú politológiu. N.. T. je známy najmä z jeho profesorskej úrovne.
Na otázku, čo svedok považuje za profesorskú úroveň svedok uviedol, že ide o človeka, ktorý sa venuje
výučbe nejakého predmetu na vysokej škole, aj keď nemá titul profesor. Na otázku, od koho mal svedok

k dispozícii trestné oznámenie N.. T., ktorého časť bola odfotená v denníku D. C. N. v súvislosti s
predmetnýmčlánkom,svedokvypovedal:viemúplnepresne;fotiltofotografC.Q.naautobusovejstanici
U. a k dispozícii ho dal samotný N.. T.. Bezprostredným podnetom na napísanie tohto článku bolo, že sa
dostal k určitým informáciám, ktoré považoval vtedy za zaujímavý tip na napísanie článku. Skontaktoval
sa s N.. T., G.. D.A. ako aj s navrhovateľom. Celé to bolo odsúhlasené v redakcii a článok bol v tejto

podobe aj zverejnený. Na otázku, či svedok vyhotovil aj zvukový záznam z rozhovoru s D. D., svedok
vypovedal: áno, vyhotovil zvukový záznam, ktorý bude pravdepodobne v redakcii.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, aby svedok konkretizoval informačný šum, z ktorého vychádzal pri
napísaní tohto článku, svedok vypovedal: aj keď si už presne nie je istý, ponechá si to pre seba, lebo
chce chrániť svoj zdroj. Na ďalšiu otázku, ako si overoval informácie, ktoré boli neskôr zverejnené v

článku, svedok vypovedal: overuje sa to cez internet alebo otázkami na dotknuté osoby, ktorých sa to
priamo týka. Samozrejme, sú to aj iné spôsoby overovania z oficiálnych vestníkov a pod. Na otázku,
kto preveroval informácie, že navrhovateľ sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia, kde si rok odsedel
vo väzbe a ďalej, že niekoľkoročné vyšetrovanie 230 - miliónového podvodu sa napokon skončilo
jeho prepustením, svedok vypovedal: presne si na to nepamätá, nevie, kto to overoval. Nepamätá si

ani na to, či si tieto konkrétne informácie overoval priamo u navrhovateľa. Na otázku, či si spomína,
že by navrhovateľ v rozhovore so svedkom poprel pravdivosť informácií a povedal by, že je to lož,
svedok vypovedal: na to si presne nespomína, ale za všetko hovorí jeho citácia, ktorá bola v článku
aj zverejnená, začína sa slovami „je to chorý človek....“. S N.. T. bol v priamom kontakte
pred uverejnením článku. Na ďalšiu otázku, či sa svedok po uverejnení tohto článku ešte stretol s

navrhovateľom, svedok vypovedal: áno, stretli sa po uverejnení článku, bolo to tiež v rámci jednej
spoločenskej akcie. Nepamätá si o čom sa vtedy rozprávali, ani to, či mu navrhovateľ v súvislosti s
uverejneným článkom niečo vytýkal, alebo že by navrhovateľ dal najavo svoj nesúhlas s obsahom
článku. Rozprávali sa o rôznych veciach, ale na toto si nespomína. Na otázku, či svedok ponúkal
navrhovateľovi v rámci nejakej kompenzácie za tento článok skrytú reklamu, svedok vypovedal: skrytú

reklamu určite nie. Aj keď sa v rámci iných prípadov niekedy prihodilo, že ak sa niekomu známemuuverejnením článku krivdilo, tak v rámci nejakej nápravy sa o ňom napísalo niečo pozitívne. V prípade
navrhovateľa to však tak nebolo. Na otázku, či navrhovateľ autorizoval pred uverejnením predmetný
článok, svedok vypovedal, že si nie je istý. Na otázku, čo pre svedka znamená etický kódex novinára a

zásady v ňom uvedené, svedok vypovedal: tento kódex bol vyvesený v redakcii, novinári ho považujú za
niečo ako svoju bibliu a preto si tento kódex vážil a dodržiaval. Na doplňujúcu otázku zástupcu odporcu
svedok upresnil, že išlo o dokument jeho zamestnávateľa, ktorý bol spísaný viacerými vydavateľmi a
nevnímali ho ako písaný zákon zverejnený v zbierke zákonov ale ako určité zásady novinárskej práce
stanovené vydavateľom. V roku 2008 členom Syndikátu novinárov Slovenska nebol a nebol ním ani

predtým.

Svedkyňa G.. M. R. vypovedala, že v denníku D. X N. pracovala štyri roky ako zástupkyňa šéfredaktora.
Navrhovateľa stretla iba jedenkrát.

Na otázku zástupcu odporcu, aby svedkyňa opísala ako sa podieľala na príprave článku, ktorý bol
uverejnený v denníku D. C. N., svedkyňa vypovedala: C.. B. T. bol jej bývalým pedagógom na Z. H. R. R..
Vedel o nej, že sa pohybuje v novinárskom prostredí, že je novinárka, predtým sa cielene nestretávali.

Jeden deň ju kontaktoval a žiadal, aby v novinách opísali jeho problémy, ktoré má s navrhovateľom.
Rozprával o problémoch, ktoré s ním má v trestnej rovine, opisoval svoj vzťah k nemu, že mu najprv
veril a že sa v ňom neskôr sklamal a pod. Vtedy mu povedala, že bez konkrétneho, oficiálneho podnetu
napr. trestné oznámenie apod. sa jeho problémami nemôžu v tlači oficiálne zaoberať. C.. T. tvrdil, že
mu navrhovateľ D.Š. zadržiava nejaké veci, resp. niečo tvrdil o úplatkoch. Asi o týždeň neskôr sa C..

T. ozval, že na G.. D. dal podnet na generálnu prokuratúru. Ona ako zástupca šéfredaktora celú vec
dala na vybavenie redaktorovi L., ktorému povedala, aby si vypočul aj druhú stranu, aby sa v tejto
veci spojil s G.. D.. Následne sa s T. stretli. Redaktor L. sa potom ujal písania článku, vyrešeršoval si
príslušný background k tejto veci. Keď sa ho pýtala, ako článok vyzerá, povedal, že dvakrát oslovil v
tejto veci navrhovateľa. Na ďalšiu otázku, akú reakciu predmetný článok neskôr vyvolal, vypovedala: G..

D. odmailoval do redakcie žiadosť o ospravedlnenie. Najprv sa nič nedialo; neskôr na jednej akcii stretla
navrhovateľa, ktorý bol dosť arogantný. Tak mu ponúkla z pozície zástupkyne šéfredaktora, že dostane
v novinách priestor na jednu stranu objasniť ako to v skutočnosti bolo, pretože si neskôr uvedomili jeden
fakt, že v tom článku bola určitá nepresnosť ohľadom toho, kedy navrhovateľ vyšiel z väzby. Navrhovateľ
bol s takouto ponukou nespokojný, žiadal uverejniť ospravedlnenie a správal sa arogantne.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, aby svedkyňa upresnila, kto získal informáciu o tom, že navrhovateľ
bol prepustený z väzby, vypovedala: túto informáciu pravdepodobne získal svedok L., lebo ona mu dala
iba tip na článok a tým to pre ňu končilo. Predpokladá, že použil tzv. novinársky rešerš, ktorý majú
médiá k dispozícii a v ktorom systéme sú uverejnené všetky články, ktoré vyšli od r. 1992. Na ďalšiu
otázku, čo sa dialo ďalej s predmetným článkom predtým ako bol uverejnený v novinách, svedkyňa

vypovedala: potom, čo dala podnet na napísanie článku a redaktor L. ho napísal bolo rozhodnuté, že sa
článok uverejní. Postup je taký, že titulky vždy určuje denná služba vedenia. Presne si nepamätá, kto
príslušný titulok v redakcii vymyslel. Pre ňu ako zástupkyňu bolo podstatné, že bol daný patričný priestor
druhej strane na vyjadrenie a spoľahla sa na informácie od redaktora L., ktorý bol v tom čase šéfom
šoubiznisu. Ako zastupujúci šéfredaktor si nemohla overovať všetky fakty v danom článku. Na ďalšiu

otázku, či navrhovateľ žiadal od redakcie nejakú nápravu jeho povesti, vypovedala: poslal ten mail a
žiadal ospravedlnenie. Súčasne chcel aj také veci, aby sa opravili určité údaje, napr., že C.. T. nie je
profesor apod. Nechali si čas na rozmyslenie ako budú ďalej postupovať s tým, že sa chceli poradiť aj s
právnikom. Na ďalšiu otázku, ako svedkyňa vnímala C.. B. T. ako študentka Z., vypovedala: univerzitu
ukončila pred siedmimi rokmi a osobne s týmto človekom nemala problémy, nedávno sa dopočula o jeho

určitých problémoch. Nevie ani o sťažnostiach spolužiakov, že by s ním mali nejaké problémy alebo že
by pil alkohol.

Svedok C.. C.Á. C. vypovedal, že z účastníkov pozná navrhovateľa, je to jeho klient.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, či pozná osobu C.. B. T., svedok vypovedal, že ho pozná dobre,
nakoľko spolu úzko spolupracovali. C.. T. učil na D. Z. rímske právo a každý rok na fakulte uskutočňoval

tzv. rímsky proces, ktorý on finančne zastrešoval. Naposledy ho videl pred vyše rokom, bolo to vtedy, keď
sa vrátil z liečenia niekde v levickom okrese. C.. T. za ním prišiel tri - štyrikrát, chcel si požičať peniaze.
Najprv mu požičal ale naposledy už nie. Predmetný článok si čítal, ale nevie presne povedať, kedy tobolo ani z akého obdobia článok vychádzal. Na ďalšiu otázku, v akom stave bol T., keď ho navštívil a
žiadal peniaze, svedok vypovedal: pripadal mu ako bezdomovec. Smrdel, čo mu prekážalo, lebo v úrade
má zamestnané ženy, ktorým to tiež vadilo. Keď mu na štvrtýkrát odmietol požičať peniaze, T. nemal

v sebe kúsok hanby, pretože bol schopný si pýtať peniaze od zamestnankýň úradu. Na ďalšiu otázku,
aké mal svedok pocity, keď si prvýkrát prečítal predmetný článok, svedok vypovedal, že o nejakých
T. problémoch vedel, že neplatil nájom apod. Potom postupom času sa mu vytratil zo zorného poľa
a kolegov na D. Z. sa pýtal na jeho osobu, že čo je s ním. Vtedy sa dozvedel, že sa oňho postaral
navrhovateľ a zariadil mu liečenie. Navrhovateľ ho zamestnal vo svojej firme ako právneho pomocníka.

Toto vedel preto, lebo pre navrhovateľa a jeho firmy viedol niekoľko exekúcií. Keď si prečítal článok,
napadlo ho, či B. s prepáčením nešibe, keď sa takto zachoval voči svojmu chlebodarcovi, ktorý mu
poskytol prácu aj ubytovanie. Na ďalšiu otázku, aký úsudok v ňom vyvolala táto časť textu: Q. brat sa
iba pred mesiacom vrátil z väzenia, niekoľkoročné vyšetrovanie 230 - miliónového podvodu sa napokon
skončilo jeho prepustením, svedok vypovedal, že ho zarazila nekvalifikovanosť tohto vyjadrenia, pretože
ako právnik s niekoľkoročnou praxou vie, že právo ako také má vlastné pojmoslovie, ktoré patrične

označuje určité skutočnosti. Toto vyjadrenie v texte článku mu pripadalo laické, redaktori by sa mali
lepšie zorientovať v danej oblasti.

Na otázku zástupcu odporcu aby svedok uviedol, že ktorý článok je predmetom toho sporu, svedok
vypovedal: má dojem, že je to článok, v ktorom sa opisuje ako navrhovateľ majetkovo poškodil C.. T..
Na ďalšiu otázku, od koho má svedok vedomosť o tomto článku, svedok vypovedal, že od nikoho. Tieto

články si prečítal sám, najprv v U. Č. a ďalší v novinách D. E. N. alebo D. C. N..

Svedok C.. A. R. vypovedal, že účastníkov konania nepozná, navrhovateľa nikdy nevidel.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, či sa svedok pozná s C.. T., svedok vypovedal, že sa s ním priatelí
a pozná asi 18 rokov. Spolu začali začiatkom 90.rokov učiť na D. Z. v Bratislave. On učil rímske právo,
svedok teóriu práva. Zo začiatku C.. T. problémy nemal, neskôr sa ako kolegovia rozišli. Neskôr sa

dozvedel, že tento jeho bývalý kolega má problémy s alkoholom, liečil sa v Ž. ako pacient psychiatrie.
Vtedy mu aj materiálne pomáhal, častými návštevami sa mu snažil pomôcť. Na otázku, ako na neho
vtedy N.. T. pôsobil, svedok vypovedal, že B. T. sa obával o svoju budúcnosť, lebo nikdy v advokácii
nepracoval a najlepšie by sa vrátil na katedru, ale mal obavu, či ho na fakultu zoberú. Na ďalšiu otázku,
aby svedok ozrejmil problémy T. s alkoholom, svedok uviedol, že veľa pil, potom zanedbával prednášky

a následne bol v spoločenskom styku veľmi nepríjemný a to aj na priateľov. Na ďalšiu otázku, pri akej
príležitosti sa svedok s T. naposledy stretol, vypovedal: naposledy s ním bol v telefonickom a mailovom
kontakte. Býva v E. v sociálnom zariadení. Na to, kedy bol s ním naposledy osobne, si svedok už
nepamätá. Na otázku, ako sa svedkovi javil C.. T., keď ho videl naposledy a či sa uňho prejavovali nejaké
psychické problémy, svedok vypovedal: C.. T. ho navštívil v jeho kancelárii, chcel si požičať peniaze.

Vtedy mu odporučil, že mu vybaví liečenie v Q., kde má dobré kontakty na psychiatrii. B. T. to vtedy
odmietol, povedal, že to zvláda, v podstate bol nepríjemný aj ku koncipientkam a vlastne aj k nemu,
keďže odmietal ponúkanú pomoc. Na otázku, aby svedok povedal, odkedy mohol mať C.. T. psychické
problémy, svedok vypovedal, že nie je psychiater, aby to vedel presne určiť. Ale si myslí, že to bolo
predtým ako sa dostal na liečenie v Ž.. Chodil ho tam navštevovať, bolo to v období mesiacov september

až december tak tri - štyri roky dozadu. Svedok ďalej dodal, že T. osobne odviezol z liečenia v Ž.. B. T.
sa pokúšal dostať naspäť na D. W. Z.. Osobne sa zaňho prihovoril u N.. U., avšak sa to nepodarilo. T.
zostal visieť vo vzduchu, nemal prácu a z jeho vyprávania vie, že sa ho ujal G.. D., ktorý mu vybavil aj
liečenie a pre ktorého vykonával aj drobné právne služby v jeho firmách. Čo sa týka medializovaného
sporu medzi navrhovateľom a C.. T., o tom naozaj svedok nič nevie.

Svedok G.. D. Š. vypovedal, že sa pozná s navrhovateľom asi päť rokov. Sú v kamarátskom vzťahu a
bol prítomný pri jeho niektorých obchodných jednaniach. Vlastnými slovami vypovedal, že má vedomosť
o tom, že navrhovateľ pracoval pre viaceré spoločnosti, ktorým poskytoval ekonomické a právne
poradenstvo.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, svedok uviedol, že článok uverejnený v denníku Plus 7 zo dňa 19.04.

2008 je mu známy, lebo ho čítal. Na ďalšiu otázku vypovedal: pamätá si, že sa v článku uvádzalo niečo
v tom zmysle, že navrhovateľ bol obvinený, resp. že bol vo výkone väzby na základe ekonomickej
trestnej činnosti alebo daňových podvodov, detailne si to nepamätá. Na ďalšiu otázku, či si svedokspomína na nejaké udalosti z tohto obdobia - apríl 2008 - svedok vypovedal, že bol prítomný spolu s
navrhovateľom na jeho rokovaniach s istou rakúskou spoločnosťou, jej obchodné meno si už nepamätá,
pre ktorú robili obchodný software. Napriek predbežným dohodám o realizácii obchodu s Rakúšanmi,

napokon tento obchod neprebehol. Na ďalšiu otázku, akú úlohu zohrával svedok pri rokovaní s rakúskou
stranou, vypovedal: bol tam prítomný ako tlmočník, rokovalo sa v angličtine, navrhovateľ tam bol v pozícii
obchodného partnera. Tento obchod sa nezrealizoval, lebo rakúskej strane bol predložený kompletný
software s dohodou, že do mesiaca sa bude fakturovať plnenie za dodávku. Svedok si nedovolí tvrdiť,
či to súviselo priamo s týmto konkrétnym článkom ale vie, že tento článok bol uverejnený, možno aj

ďalšie, a tento pripravovaný dohodnutý obchod sa už neskôr nezrealizoval. Na ďalšiu otázku, či bol
článok uverejnený ešte pred tým, ako odstúpil rakúsky partner od dohody alebo až neskôr, vypovedal,
že to nevie, to si nedovolí tvrdiť, či to bolo pred alebo potom. Na ďalšiu otázku, či bol svedok prítomný
na všetkých rokovaniach s rakúskou stranou, vypovedal: bol prítomný iba pri jedinom rokovaní, ktoré
opísal vyššie, na ktorom bol predstavený hotový software. Na ďalšiu otázku, či nemá vedomosť o tom,
či sa rakúsky obchodný partner vypytoval na existenciu článku vypovedal, že nemá vedomosť, lebo pri

tom rokovaní sa na to určite nepýtal.

Svedok N.., C.. B. T. vypovedal, že sa s navrhovateľom bližšie poznal v minulosti, odporcu pozná cez
jeho bývalú zástupkyňu šéfredaktora R..

Na otázku zástupcu navrhovateľa, v akom vzťahu bol svedok s navrhovateľom v čase napísania
predmetného článku, svedok vypovedal: neďaleko od Polusu bol dom, ktorý predstavoval také centrum

pre riadenie viacerých firiem. Pracoval tam a postupne sa vypracoval na vyššiu pozíciu. V rámci tejto
činnosti sa tam stretával s navrhovateľom. Čo sa týka vzťahu s navrhovateľom, tento bol niekedy dobrý,
inokedy to medzi nimi iskrilo. Na navrhovateľovi mu vadilo to, že veľa vecí odkladal a ďalej, že od
neho chcel, aby mu vybavoval skúšky. Podľa jeho vedomostí navrhovateľ študuje na D. W. E. a takéto
vybavovanie považoval za nielen nezákonné ale aj nemorálne. Okrem tohto mu navrhovateľ zadržiava

jeho veci a to boli dôvody, pre ktoré podal oficiálne podnet na začatie trestného stíhania na generálnej
prokuratúre. Na doplňujúcu otázku súdu svedok vypovedal, že v tejto trestnej veci zatiaľ orgánmi činnými
v trestnom konaní nebol vypočutý. Na otázku zástupcu navrhovateľa, aby svedok vypovedal aká bola
jeho náplň práce a v akom bol vzťahu k navrhovateľovi, či v pracovnom alebo v nejakom obchodnom,
vypovedal: bolo to zložité. Mal aj pracovnú zmluvu. V zásade, keď sa dostal vyššie, tak jeho náplňou bolo

riadenie jednotlivých firiem a tých ľudí, ktorí tie firmy zastupovali. K rozviazaniu pracovného pomeru a k
ukončeniuspoluprácesnavrhovateľom,došlotak,ženedostalanivýpoveďzpracovnéhopomeruaniiné
rozviazanie pracovného pomeru. K jeho odchodu došlo za takých zvláštnych okolností. V podstate prišli
poňho dvaja ľudia a zobrali ho odtiaľ preč. Jeden zo štatutárov firmy G. Y. G. Š. ho dokonca ohrozoval.
V tejto situácii mu navrhovateľ už ďalej nedokázal zabezpečiť bezpečnosť a tak došlo k ukončeniu ich

spolupráce. To že ho G. Š. napadol, nedáva za vinu navrhovateľovi. Na otázku, či navrhovateľ pomáhal
svedkovi po finančnej alebo materiálnej stránke, svedok vypovedal: áno, pomáhali si navzájom ale táto
spolupráca nevydržala, lebo každý z nich je iný. Navrhovateľ mu poskytol podkrovný byt v D. R. a on
mu zase pomáhal s prácou a riadením, pretože má dva doktoráty z práva, v tejto oblasti sa vyzná. Na
otázku, či svedok pracoval na právnickej fakulte v E.Č., kde navrhovateľ mal študovať právo, vypovedal,

že tam nepôsobil. Mal tam ale pracovné kontakty a navrhovateľ to asi vedel a preto od neho žiadal, aby
mu vybavil skúšky. V tom čase nepracoval na žiadnej fakulte. V minulosti učil na viacerých fakultách: R.
H. Š. D.H., D. Z. H. R., D. Z. H. R. R., D. F. H. F.. Na otázku, z akého dôvodu svedok tieto fakulty menil
tak často, vypovedal: až tak často ich nemenil, spravidla vykonával prácu na viacerých z nich naraz.
Na otázku, či mal svedok v tom čase nejaké zdravotné problémy alebo problémy iného charakteru,

kedy ukončil svoju prácu na fakulte, vypovedal: bolo to už dávnejšie a nakoniec je to jeho súkromná
vec, ktorá s predmetom sporu nesúvisí, preto na ňu nebude odpovedať. Navrhovateľ v súvislosti s jeho
zdravotným stavom a problémami s alkoholom ho presvedčil, aby išiel na protialkoholické liečenie.
Presvedčil ho pred napísaním článku a liečbu úspešne absolvoval od začiatku do konca, pričom liečba
trvala 13 týždňov. Svedok ďalej vypovedal k časovým súvislostiam; najprv došlo zo strany navrhovateľa

k takejto pomoci, následne došlo k spomínanej spolupráci, ďalej k rozchodu, potom došlo k uverejneniu
článku. Na otázku, či po ukončení liečenia svedok požíval alkohol, vypovedal: po ukončení liečby nie.
Neskôr navštevoval psychiatra N.. H. v trvaní asi 12 mesiacov s tým, že na záver mu tento odborník
povedal, že už má čistý papier a je teraz na ňom, či bude piť alebo nie. Asi po dvoch týždňoch si dal pohár
červeného vína. Na otázku, kto svedka nakontaktoval na N.. H. vypovedal: nakoľko býval v D. R. a tento

odborník tam ordinoval, vyhľadal ho. Na otázku, čo viedlo svedka k tomu, že medializoval svoje trestnéoznámenie, vypovedal: osobne sa poznal s M. R., navrhovateľ najprv požadoval, aby mu zabezpečil
v novinách nejaký článok alebo reklamu, lebo bol v minulosti oslobodený z obvinenia. Navrhovateľovi
to však zase dlho trvalo kým sa rozhýbal, chcel od neho ďalšie veci, aby mu vybavil skúšky, preto sa

rozhodol, že to takto ďalej nejde. Rozhodol sa, že naňho podá oficiálne podnet na Generálnu prokuratúru
SR a bude to cez túto známu aj medializovať. Svedok upresnil, že hlavným dôvodom prečo podal trestné
oznámenie na navrhovateľa bolo to, že ho navrhovateľ nútil vybavovať skúšky, že mu zadržiaval jeho
veci a ďalej, že sa mu vyhrážal, že mu doláme ruky, nohy. Na otázku, z akého dôvodu sa mu navrhovateľ
vyhrážal, svedok vypovedal: to už si s odstupom času nepamätá vie iba, že sa mu vyhrážal. Nevidel

dôvod, prečo by mal navrhovateľa informovať o tom, že sa to chystá nejako medializovať. Časová
následnosť bola taká, že najprv podal podnet a potom bol napísaný článok. Z redakcie denníka Plus
jedendeňkomunikovalpriamosM.R.anastretnutie,ktorésauskutočnilovK.prišliajjejdvajakolegovia,
s ktorými sa o tom rozprávali. Na otázku, ako reagovala zástupkyňa šéfredaktora, keď sa dozvedela
o tomto podnete na generálnu prokuratúru, vypovedal, že nijako zvláštne, išlo o pracovné stretnutie.
Problematika sa prebrala na stretnutí v K. a zo zverejneného článku nemal nijaký majetkový profit. Na

otázku, či informácia z predmetného článku, že Q. brat sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia pochádza
od svedka, vypovedal, že nie. Na otázku, či o trestnom stíhaní navrhovateľa na základe podnetu svedka,
dostal nejaké vyrozumenie, svedok vypovedal: podľa jeho vedomostí k vyrozumeniu nedošlo ale mohlo
k tomu dôjsť, pretože následne mu bol znemožnený prístup do bytu v D. R.. Ďalej sa na tejto adrese už
nezdržiaval, preto mu teoreticky nejaká pošta mohla prísť, ale si ju neprevzal. O výsledku vyšetrovania

v tejto trestnej veci sa snažil informovať prostredníctvom niektorých svojich zdrojov, avšak tieto osoby
mu nevedeli dať odpoveď. Na otázku, či mal svedok možnosť si tento článok v novinách prečítať a či si
ho prečítal vypovedal: áno, článok si prečítal a to bolo všetko.

Na otázku zástupcu odporcu svedok vypovedal, že si už presne nepamätá, či sa po prečítaní článku
dočítal niečo o svojej osobe s čím by nesúhlasil, ani na to, aký mal z tohto článku dojem.

Svedkyňa G.. Q. D., sestra navrhovateľa vlastnými slovami vypovedala, že čo sa týka medializácie tohto
prípadu, nechce sa o tom bližšie rozširovať. Predmetom článku bola ona a jej rodina, na čo je veľmi citlivá
a hoci je verejne známa osoba a je často predmetom rôznych článkov, nikdy osobne nepodala žalobu o
ochranu osobnosti. Konkrétne tento článok sa však týkal nielen jej brata ale aj rodičov. Predchádzajúce
udalosti, ktoré sa týkali trestného stíhania navrhovateľa, to, ako bol nakoniec oslobodený z obvinenia,

dosť poznačili jej vzťah s bratom. Veľa sa o tom písalo v médiách aj keď menej sa písalo o tom, že bol
nevinný. Keď odporca uverejnil predmetný článok, nepoznala konkrétne okolnosti tohto prípadu ani celé
pozadie a myslela si, že sa jedná o prípad podobný tomu predchádzajúcemu, o ktorom jej navrhovateľ
nič nepovedal a nič nepovedal ani rodičom. Takže jej reakcia bola taká, že bola nepríjemne zaskočená.
S navrhovateľom sa veľmi pohádala a žiadala od neho vysvetlenie.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, akým spôsobom uverejnený článok narušil vzťahy svedkyne s jej
bratom, vypovedala: v reakcii na ten článok, ktorý vnútorne považovala za relevantný a ktorý defacto
nejakým spôsobom odsudzoval jej brata, zavolala navrhovateľovi a vyčítala mu, že jej klamal, lebo
predtýmtvrdil,ževšetkookolojehoosobyjeužuzavretéapovedalamu,žesnímprerušujekomunikáciu.
Na doplnenie uviedla, že situácia v rodine po predchádzajúcej medializácii v súvislosti s trestným

stíhaním navrhovateľa nebola dobrá. Všetci to znášali ťažko. Prežili si to a mysleli si, že to majú za
sebou. Potom prišla opäť tá titulná stránka, ktorá riešila jej brata. V tejto súvislosti ešte uviedla, že keby
to bol len tento článok, tak by tu nesedela poukazujúc práve na okolnosti, ktoré mu predchádzali. Na
ďalšiu otázku, aby svedkyňa opísala, aký mala s navrhovateľom vzťah pred uverejnením predmetného
článku, vypovedala: musí povedať, že ešte pred vzatím navrhovateľa do väzby boli ich vzťahy dosť

komplikované. Avšak prejavila sa sila a súdržnosť rodiny a to v takom smere, že pri ňom stáli a to jej
vrátane. Keď sa to celé uvoľnilo, ich vzájomné vzťahy sa zmenili k lepšiemu. Súviselo to aj stým, ako
skončilo vyšetrovanie v prospech navrhovateľa a vtedy sa im veľmi uľavilo. Ale keď došlo k uverejneniu
toho článku, tak ju to veľmi mrzelo. Vnímala to tak, že navrhovateľ sklamal jej dôveru. Na ďalšiu otázku, či
svedkyňamávedomosťotom,žebysanarušilivzťahymedzinavrhovateľomajehorodičmi,vypovedala:

rodina, ak to tak môže povedať, je veľmi seriózna. Otec je profesorom na vysokej škole, matka má
vysokoškolské vzdelanie. Samozrejme to veľmi silne prežívali aj za nich, môže povedať, že aj dôvera
rodičov bola voči navrhovateľovi naštrbená a to hlavne v nadväznosti na veci, ktoré sa okolo jeho osoby
udiali v minulosti.

Na otázku zástupkyne odporcu, či svedkyňa vie, čo je predmetom tohto sporu a aké nároky si

navrhovateľ uplatňuje proti odporcovi, vypovedala: vie, čo je predmetom sporu, navrhovateľ žiadaospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške jeden milión Sk. O tom, že navrhovateľ v
čase uverejnenia článku kandidoval na funkciu riaditeľa STV nemala vedomosť, vie iba toľko, že jej
brat kandidoval na riaditeľa STV. Na ďalšiu otázku, aby svedkyňa konkretizovala aká informácia z

predmetného článku ju rozrušila, zaskočila, vypovedala: bol to v podstate celý článok; v nadväznosti
na to, čo vypovedala už skôr. Konkrétne šlo o informáciu uverejnenú v tom smere, že sa mal jej
brat vyhrážať profesorovi práva, že bol podaný podnet na generálnu prokuratúru a že by mohol zase
skončiť vo vyšetrovacej väzbe. Na ďalšiu otázku, aby v konfrontácii s tým, čo svedkyňa uviedla doposiaľ
vypovedala, ako na ňu pôsobilo stanovisko jej brata, ktoré bolo zverejnené v predmetnom článku,

vypovedala: vie, že jeho stanovisko bolo také, že to odmietol. Toto vnímala tak, že jeho stanovisko bolo
uverejnené iba preto, aby sa rešpektoval aj názor druhej strany. Celý ten článok vnímala tak, že sa v ňom
konštatovalo, že to, čo je uverejnené je pravda, že sa to naozaj stalo. Tá prvá veta „strpčuje jej život“, v
podstate vystihovala to, ako to vnímala. Vnímala to tak, že sa zase na rodinu niečo valí. Na ďalšiu otázku,
či svedkyňu pred zverejnením článku niekto oslovil na poskytnutie priestoru, vypovedala, že ju oslovili.
Bol to muž a vtedy nebola v Bratislave. Na ďalšiu otázku, aby svedkyňa povedala, čo chcel od nej tento

redaktor, vypovedala: žiadal od nej jej reakciu. Jej reakcia na uverejnenie článku zodpovedá skutočnosti,
pretože takto to povedala aj redaktorovi. Na ďalšiu otázku, či svedkyňa nedôverovala slovám brata, ktorý
v článku dostal priestor na vyjadrenie a potom čo zástupca odporcu túto jeho obranu nahlas citoval,
vypovedala: ona jeho slová tak nevnímala, opakuje, že článok vnímala v kontexte na udalosti z minulosti
a z pohľadu ich rodiny. Na ďalšiu otázku, aby sa svedkyňa pokúsila uviesť súdu hlavné charakteristické

črty navrhovateľa, vypovedala: ako už spomenula, ich vzťahy boli spočiatku komplikované. Napriek tomu
ako jeho sestra stála pri ňom ale s tým, že ak by bol uznaný vinným zo skutkov, ktoré mu kladené za vinu,
samozrejme by za to musel niesť zodpovednosť. K samotnej otázke: jej brat je síce svojský, ale na druhej
strane je aj férový človek. Na ďalšiu otázku, aby konkretizovala čo ju vedie k tomu, že navrhovateľ je
svojský,vypovedala:vpodstatenavrhovateľapoznácelýživot.Jetojejbrat,pretostručnácharakteristika

jeho osoby je taká, ako uviedla vyššie, napr. je tvrdohlavý. Na ďalšiu otázku, aby svedkyňa popísala ako
so svojím bratom komunikovala po uverejnení článku, lebo predtým vypovedala, že sa s ním pohádala,
vypovedala: telefonovala mu, rozhovor o vysvetlenie iniciovala ona. Pri tom rozhovore konala dosť
impulzívne, pretože ten článok sa dotýkal aj jej osoby a vnímala to ako negatívnu medializáciu svojej
osoby a ich rodiny. Žiadala od neho vysvetlenie, bola na neho nepríjemná. Vyčítala mu, že ju oklamal

a prerušila s ním komunikáciu, nehovorila s ním niekoľko mesiacov. Komunikáciu prerušila z dôvodu,
že nebude stále čítať takéto články. Na ďalšiu otázku, ako reagoval navrhovateľ v tom telefonickom
rozhovore, keď sa bránil, vypovedala: snažil sa jej to vysvetliť a vravel, že to nie je pravda, že ona do toho
problému takto nevidí a odmietol obsah toho článku. Na ďalšiu otázku, aby sa svedkyňa ako novinárka
so skúsenosťami, pokúsila povedať ako pristupuje k informáciám v bulvárnej tlači a ako pristupuje k

informáciám v mienkotvorných denníkoch, vypovedala: napriek tomu, že tento článok bol uverejnený v
podstate v bulvárnej tlači, nedotklo sa ju to menej, ako keby informácie boli zverejnené v inom denníku.

V záujme prehľadnej štruktúrovanosti rozhodnutia, súd v rámci zisteného skutkového stavu uvádza na
tomto mieste obsah článku s titulkom: G. Q. D.Á.: E. O. R.

D. D. má na krku ďalšie obvinenie, jeho sestra nič netušila.

STRPČUJE jej život! Brat nekompromisnej politickej moderátorky Q. D. (XX), D. (XX), má opäť problémy.
Krátko po tom, ako ho oslobodili spod hrozby až 12-ročného väzenia, má na krku ďalšie obvinenia!
Tie skončili v rukách Generálnej prokuratúry. Q. brat D. sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia, kde si
rok odsedel vo väzbe. Niekoľkoročné vyšetrovanie 230-milionóvého podvodu sa napokon skončilo jeho
prepustením. Vyšetrovateľ aj Generálne prokuratúra usúdili, že D. je nevinný. Teraz sa však na jeho

hlavu valí nová žaloba. „Myslím, že D. D. sa dopustil viacerých trestných činov, preto som podal podnet
na Generálnu prokuratúru“, tvrdí dotknutý B. T., bývalý profesor práva. Našej redakcii sa podarilo podnet
získať. Píše sa v ňom, že bývalý miestny poslanec za bratislavskú časť N.R. G.. D. D. sa mal dopustiť
trestného činu vyhrážania, zadržiavania cudzej veci a ďalších skutkov.

Šokovaná Q.Moderátorka, ktorá momentálne dovolenkuje, bola našou otázkou zaskočená. „Počujem to od vás
prvýkrát. Ja som si v minulosti už užila svoje. Nepoznám súvislosti, a preto sa nebudem k tomu radšej
ani vyjadrovať.“ Je známe, že problémy svojho brata znášala veľmi ťažko, a tak nečudo, že sa oňho

znova bojí. Meno D. D.Á., ktorý pred pár dňami kandidoval na post riaditeľa STV, svieti v obchodnom
registri vo viac ako 15 firmách. Celú vec vidí po svojom: „Je to chorý človek, dva roky u mňa býval
zadarmo“, povedal o T. D.. „Zhodnotil som , že už ho nemôžem živiť, a preto koná takto. Jediné, čo mu
zadržiavam, je kniha, ktorú mi daroval. Pokojne to zverejnite, konečne budem mať reklamu.“ B. T. však
tvrdí, že v D. rukách skončil aj jeho televízor. Navyše sa ním vraj cítil ohrozený, pretože mu „chcel ruky

a nohy dolámať“.

Z uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii z 12.03.2004 súd zistil, že navrhovateľ
bol trestne stíhaný za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a
teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona, trestný čin neodvedenie dane a poistného
podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a za trestný čin vydieranie podľa § 235 ods. 1, ods. 2,
písm. a/ Trestného zákona.

Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 03.03.2008,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2008 súd zistil, že trestné stíhanie proti obvinenému G.. D.
D. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona, trestný čin neodvedenie dane a
poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, bolo zastavené.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 11.03.2005 bol
obvinený G.. D. D., podľa § 72 ods. 1 Tr. poriadku, prepustený z väzby.

Listinný dôkaz /č.l. 103,104/ o výsledkoch anonymného prieskumu verejnej mienky, má preukazovať
vnímanie predmetného článku verejnosťou. Výskumnou technikou zberu informácii bol dotazník.
Prieskum bol vykonaný dňa 30.04.2008 na vzorke 150-tich respondentoch a jeho vyhodnotenie vo

forme tabuľky predložil navrhovateľ. Keďže nie je známe, aký spôsob výberu výskumnej vzorky bol
zvolený (náhodilý, zákonitý), kto vykonával zber a hodnotenie jednotlivých odpovedí, či boli dodržané
všetky odborné aspekty prieskumu verejnej mienky, súd má vážne pochybnosti o spoľahlivosti získaných
informácií. Výpovedná hodnota dotazníkových zistení by bola ešte otáznejšou v prípade, že by zber
a hodnotenie odpovedí vykonával sám navrhovateľ. S poukazom na zmieňované pochybnosti o

objektívnosti a pravdivosti výsledkov predmetného prieskumu, súd tento listinný dôkaz vyhodnotil ako
nehodnoverný.

Rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej republiky z 25.06.2008 /č.l. 47/, súd nehodnotil ako verejnú
listinu, ktorá by potvrdzovala pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje /§ 134 O.s.p./.
Tlačová rada Slovenskej republiky je podľa stanov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej

republike, výkonným orgánom Asociácie. Asociácia na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike
je občianskym združením podľa zákona č. 83/1990 Zb. Cieľom činnosti organizácie je: 1/ Podpora
a ochrana práv verejnosti na pravdivé, overené a odborne fundované informácie. 2/ Dohliadanie na
dodržiavanie etických zásad novinárskej práce v periodikách vydávaných na Slovensku a posudzovanie
sťažností na porušovanie týchto zásad. 3/ Dohliadanie na dodržiavanie slobody tlače a voľného prístupu

k zdrojom informácií. V prípade Tlačovej rady Slovenskej republiky sa pritom nejedná o orgán záujmovej
samosprávy, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. To
isté platí o Asociácii na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republiky, ktorá nie je právnickou osobou,
ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy. Súd preto Rozhodnutie Tlačovej rady Slovenskej republiky z 25.06.2008 posudzoval

ako súkromnú listinu. Bez významu nie je ani skutočnosť, že odporca nie je členom tejto Asociácie.

Súd listinný dôkaz, oznámením obsahu prepisu SMS správ a elektronickej komunikácie adresovaných
svedkom N.. C.. B. T. navrhovateľovi na č. l. 19a a č.l. 20, vykonal. Nakoľko však navrhovateľ SMS
správy predložil bez vedomia a súhlasu dotknutého svedka, súd tento dôkaz nehodnotil. Ak by mal byťtakto zadovážený dôkaz napriek tomu hodnotený, súd podotýka, že je sporná pravdivosť týchto SMS
správ, keď navrhovateľ ich obsah poskytovateľom služby Short Message Service neautorizoval a ich
pravdivosť sa nijak nepotvrdila ani výsluchom svedka. Odhliadnuc od týchto záverov, súd poukazuje

na veľkú pravdepodobnosť skreslenosti a iluzívnosti významu a dosahu takýchto písomných prejavov,
ktoré sú vytrhnuté z kontextu, od okolností za ktorých vznikli, najmä z dôvodov, ktoré k nemu viedli,
event. sú vytrhnuté zo všetkých súvislostí, bez ktorých môžu celkom meniť svoj zmysel a účinok. Z
uvedených hľadísk je súd toho názoru, že toto špecifické „nebezpečenstvo“ pri hodnotení obsahu SMS
správ významným spôsobom znižuje ich dôkaznú silu v konaní pred súdom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľačlánku26ods.1,2ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavySlovenskejrepublikyvplatnomznení

(ďalej len Ústava SR), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať
svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,
prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha
povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.
Podmienky ustanoví zákon.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal odstránenia uvedeného článku zo svojej databázy, poskytnutia
primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia v navrhovanom znení, ako aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá
osoba môže domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. V prípade ak by bol zistený
zásah najmä v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a sú splnené aj ďalšie zákonom

stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aby bola tejto osobe priznaná za účelom
účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd pri určovaní
výšky vychádza v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo závažnosti vzniknutej
ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.Účelom reštitučnej žaloby je odstránenie následkov už uskutočneného neoprávneného zásahu, a teda
smerujekukonkrétnemupozitívnemukonaniujehopôvodcu.Ideteda oto,abypôvodcaneoprávneného
zásahu už niečo konkrétne vykonal a tak obnovil stav, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom.

Neopomenuteľnou podmienkou je: (i) aby následky porušenia osobnosti stále trvali, aj keď oprávnený
zásah už skončil (pominul) a (ii) aby bolo možné následky vzniknutého porušenia osobnosti fyzickej
osoby reálne odstrániť. Podstatou tohto právneho prostriedku je odstrániť zdroj závadných následkov
vyvolaných neoprávneným zásahom, a tak obnoviť (reštituovať) pôvodný stav, ktorý existoval ešte pred
tým, ako došlo k neoprávnenému zásahu do všeobecného osobnostného práva.

Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie

primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. K zásahu
do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými

skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samy o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých
súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia
difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky
určitého správania tejto osoby.

Redaktorov úsudok v predmetnom článku: “Brat nekompromisnej politickej moderátorky Q. D. (XX),

D. (XX), má opäť problémy“ vychádza z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci úsudok,
nakoľkovovšeobecnostimožnohovoriťokaždom,žemáproblémy,keďtretiaosobapredložíGenerálnej
prokuratúre SR trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, tak ako to urobil N.. C..
B. T., pretože sú s tým spojené úkony orgánov činných v trestnom konaní voči osobe, ktorá je označená
oznamovateľom za páchateľa takýchto skutkov.

Vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu: “Brat nekompromisnej politickej moderátorky (..), má na krku ďalšie
obvinenia!“ možno konštatovať, že tým ďalším obvinením je trestné oznámenie N.. C.. B. T., pričom je
zrejmé, že sa jedná o obvinenie zo strany oznamovateľa určitých skutočností, že bol spáchaný trestný
čin a nie o obvinenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Z priloženej fotografie podania je
zrejmé, bolo podané tri týždne pred zverejnením článku a žiadne rozhodnutie o tomto oznámení N.. C..

B. T. z článku nevyplýva, preto takto zverejnené tvrdenie je pravdivé.

V súvislosti so skutkovým tvrdením: “Niekoľkoročné vyšetrovanie 230-milionóvého podvodu“ možno
konštatovať, že sa vyznačuje lexikálnou nepresnosťou v označení trestného činu, za ktorý bol
navrhovateľ trestne stíhaný. V skutočnosti bol navrhovateľ stíhaný pre podozrenia zo spáchania
trestných činov 1/ založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona, 2/ neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods.
4 Trestného zákona 3/ vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Trestného zákona. Pretože
neodvedenie dane a poistného je rovnako skutok založený na podvodnom konaní vo vzťahu orgánom
daňovej správy v úmysle zadovážiť neoprávnený prospech, možno zverejnené tvrdenie o vyšetrovaní
230 - miliónového podvodu považovať za v žurnalistickej praxi prípustné zjednodušenie označenia

vyšetrovania 230 - miliónového neodvedenia dane a poistného. Údaj o trestnom stíhaní navrhovateľa,
je nepochybne legitímnym záujmom verejnosti.

Vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu: “Vyšetrovateľ aj Generálne prokuratúra usúdili, že D. je nevinný“
možno konštatovať, že zodpovedá realite a preto je pravdivé. Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 11.03.2005 o prepustení obvineného G.. D. D. z väzby

vyplýva, že prokurátor vyhovel návrhu vyšetrovateľa, ktorý predložil návrh na prepustenie obvineného
z väzby.Redaktorov úsudok v článku: “Teraz sa však na jeho hlavu valí nová žaloba“ vychádza iba čiastočne z
pravdivých skutočností pre hodnotiaci úsudok a z hľadiska zvolenej terminológie je právne nepresné.

Vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu: “Meno D. D., (...), svieti v obchodnom registri vo viac ako 15 firmách“

možno konštatovať, že táto formulácia vyplynula zo zistení redaktora v obchodnom registri na internete,
kde na obrazovke počítača videl, že navrhovateľ je osoba uvedená v záznamoch mnohých firiem, čo
je náležitá informácia zakladajúca sa na pravde. Použitie slova „svieti“ nie je difamujúce, je bežným
hovorovým výrazovým prostriedkom, ktorý nemá v uvedenom kontexte difamujúci charakter.

Vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu: “ (...) B. T., bývalý profesor práva“, možno konštatovať, že z hľadiska
zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

č. 131/2002 Z.z., toto nie je formálne pravdivé. N.. C.. B. T. nie je nositeľom vedecko-pedagogického
titulu profesor. Táto formulácia sa však nijakým spôsobom osoby navrhovateľa nedotýka a vyjadruje len
skutočnosť, že B. T. v minulosti učil na niekoľkých právnických fakultách; súhlasne s odporcom možno
konštatovať, že v bežnej hovorovej reči sa učitelia stredných a vysokých škôl označujú a oslovujú ako
profesori.

Vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu: “Q. brat D. sa iba pred mesiacom vrátil z väzenia, kde si rok odsedel
vo väzbe“, možno uviesť, že ide o čiastočne nepravdivý a čiastočne pravdu skresľujúci údaj, pretože
navrhovateľbolsícejedenrokvovýkoneväzby,alenebolznejprepustenývroku2008alevroku2005. V
roku 2008 (11.03.2008) došlo k zastaveniu trestného stíhania. Súhlasne s odporcom je súd toho názoru,
že nepresnosť v uvedení časového údaja o prepustení z väzby nie je spôsobilá privodiť navrhovateľovi

ujmu, keďže osoby, ktoré navrhovateľa poznajú a s ktorými sa navrhovateľ stýka a spolupracuje, mali o
termíne jeho prepustenia z väzby vedomosť od roku 2005. Ani z výpovedí svedkov nevyplynuli zistenia,
že by tento skresľujúci údaj u svedkov vyvolal pochybnosti o tom, či v roku 2008 bol navrhovateľ ešte vo
väzbe. Terminologicky nepresné bolo použitie pojmov „väzenie“ a „väzba“, avšak v kontexte ostatných
údajov v článku sa čitateľ dopracuje k záveru, že navrhovateľ bol vo výkone väzby a nie vo výkone trestu

odňatia slobody.

Súd skúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti v kontexte
so slobodou prejavu a s právom na informácie, zo zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania
týchto práv a ich ochrany. Pri riešení otázky, či v konkrétnom prípade došlo k neoprávnenému zásahu
do práva na ochranu osobnosti zverejnením v tlači, bolo potrebné riešiť nielen otázku spôsobilosti

zásahu privodiť adresátovi nejakú ujmu na jeho cti, vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, ale súčasne aj
otázku neoprávnenosti zásahu. Právne významnou skutočnosťou v danom prípade je zistenie súdu, že
navrhovateľ bol v rozhodnom čase, kedy bol publikovaný článok (v tlačenej i internetovej verzii) verejne
činnou osobou, lebo sa uchádzal o funkciu generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie. (Prvé kolo
výberového konania na post riaditeľa STV sa konalo v dňoch 11. a 12. 04.2008, pričom Š. U. bol zvolený

zagenerálnehoriaditeľaSTVdňa16.04.2008.)Išlotedaoskutočnosťverejnéhozáujmu,keďžesatýkala
inštitúcie financovanej z verejných zdrojov, ktorej existencia a fungovanie je predmetom dlhoročných
rozsiahlych verejných diskusií. Osoba, ktorá sa rozhodla kandidovať na funkciu riaditeľa STV si musí
byť vedomá, že v dôsledku svojej kandidatúry bude podrobená záujmu médií a to tak pokiaľ ide o jej
správanie súčasné ako aj minulé. Tiež sestra navrhovateľa svedkyňa G.. Q. D.Š. bola v rozhodnom čase

všeobecne známou politickou moderátorkou konkurenčnej súkromnej televízie G.. Dodnes je jednou z
tvárí, na ktorých je budovaný aj imidž tejto televízie.

Pri kolízii práva na informácie s právom na ochranu osobnosti je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného
porušenia základného práva na ochranu osobnosti vo vzťahu k slobode prejavu a právu na informácie,
so zreteľom na vyššie zmienenú požiadavku proporcionality. Je vecou súdov, aby s prihliadnutím na

okolnosti každého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým.
V súvislosti so šírením informácií bulvárnou tlačou je dôležité zohľadňovať jej základné charakteristiky.
V Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd., 2003, s. 80) sa bulvárna tlač predstavuje ako
tlač prinášajúca senzácie. Slovník súčasného slovenského jazyka A - G (2006, s. 381) vysvetľuje
bulvár ako masovokomunikačné prostriedky, najmä tlač zameranú na senzácie, škandály, prinášajúcu

zveličené správy a klebety zo súkromného života populárnych ľudí (neraz neoverené). Bulvárna tlač plnírovnaké funkcie ako spravodajsko-publicistická tlač, t. j. informovať čitateľov o spoločensko-politických
aktualitách. Jazyk bulváru je prepojený s charakteristikami publicistického štýlu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 5 Cdo 55/2008 poukázal na to, že nie každé

zverejnenie nepravdivého (resp. viac alebo menej nepresného) údaju musí automaticky znamenať
neoprávnený zásah proti cti, dôstojnosti resp. dobrej povesti konkrétnej osoby. K takému zásahu
dochádza len vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry fyzickej osoby existuje príčinná
súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už nie je možné v
demokratickej spoločnosti tolerovať. V súvislosti s šírením informácií a názorov je potrebné rešpektovať

určité špecifiká bežnej periodickej tlače, určenej na informovanie širokej verejnosti (na rozdiel napr. od
publikácií odborných), ktorá v konkrétnych prípadoch (predovšetkým s ohľadom na rozsah jednotlivých
príspevkov a čitateľský záujem) pristupuje k určitým zjednodušeniam. Nie je preto možné bez ďalšieho
tvrdiť,žekaždézjednodušenie(aleboskreslenie)musínevyhnutneviesťkzásahudoosobnostnýchpráv
dotknutej osoby. V takomto prípade nie je možné zotrvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť
tým vo svojich dôsledkoch na novinárov neplniteľné nároky. Významné však je, aby celkové vyznenie

podávanej informácie zodpovedalo pravde (viď obdobne I ÚS ČR 156/99).

Európsky súd pre ľudské práva považuje vo svojej rozhodovacej činnosti slobodu prejavu zakotvenú v čl.
10 Dohovoru za jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti a predstavuje jednu z prvoradých
podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca. S výhradou podľa odseku 2 článku dohovoru platí
nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané pozitívne alebo považované za neškodné, ale tiež pre

tie informácie, ktoré šokujú či znepokojujú, čo je dané záujmom zachovania plurality, tolerancie a duchu
otvorenosti, bez ktorých nie je možné fungovanie demokratickej spoločnosti (rozsudok vo veci Incal proti
Turecku z 9.6.1998, obdobne aj Lehideux a Isorni proti Francúzsku z 23.9.1998, Open door a Dublin
Well Woman proti Irsku, 1992, Vogt proti Nemecku, 1995). Naviac, sloboda tlače zahŕňa aj istý stupeň
preháňania, dokonca aj provokácie (obdobne aj vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku, Fressoz

a Roire proti Francúzsku z 21.2.1999).

Súd po vykonanom dokazovaní a po dôkladnom zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností,
vychádzajúc z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, dospel k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne. Je názoru, že v danom prípade zverejnením predmetného článku nedošlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, pretože aj keď v článku došlo

k niekoľkým právno - terminologickým nepresnostiam, pravdu skresľujúcim tvrdeniam a nepravdivému
tvrdeniu o čase prepustenia navrhovateľa z väzby. Ich zverejnenie nehodno považovať, s poukazom
na vyššie uvedené úvahy súdu, za taký neoprávnený zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý
privodiť navrhovateľovi poškodenie jeho dobrého mena, občianskej cti a vážnosti. Resp. podľa
presvedčenia súdu, jednotlivé zásahy nepresiahli prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už nie

je možné v demokratickom právnom štáte tolerovať. Súd v danom prípade rešpektoval osobitosti
bulvárnej tlače, ktorá určitú aktuálnu informáciu predstavuje akčnejšie a konfrontačnejšie oproti iným
mienkotvorným novinám a to aj za pomoci rôznych lingvistických a lexikálnych špecifík. Na rozdiel od
odborných publikácií určených pre odbornú verejnosť, informovanie širokej verejnosti v konkrétnych
prípadoch pristupuje k určitým zjednodušeniam. Významným zistením pre uvedené úvahy súdu je,

že celkové vyznenie podávanej informácie v predmetnom článku zodpovedá pravde. Pri hodnotení
konkrétnych okolností daného prípadu, ako aj miery (intenzity) tvrdeného zásahu bolo potrebné
zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľovi bol v článku poskytnutý priestor na vyjadrenie, v rámci
ktorého publikovanie článku sám odsúhlasil. V čase po uverejnení článku sa navrhovateľ stal asistentom
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo nesvedčí o znížení jeho profesionálnej cti a dobrej

povesti. Význam a dôležitosť funkcie ktorú zastával nepriamo dokazuje, že v dôsledku zverejnenia
predmetného článku nedošlo k poškodeniu jeho dobrého mena, občianskej cti a vážnosti ani v bežnej
miere. Preto o vylúčení navrhovateľa z verejného života nemožno v tejto súvislosti hovoriť. Ani dočasné
narušenie súrodeneckých vzťahov s G.. Q. D. nepredstavuje takú ujmu v súkromnej sfére navrhovateľa,
ktorá by odôvodňovala priznanie čo i len morálnej satisfakcie.

Navrhovateľ v súvislosti s posudzovaním okolností prípadu pre potrebu vyčíslenia peňažnej sumy
nemajetkovej ujmy, poukazoval o. i. na sťaženie realizácie obchodných transakcií s obchodnýmpartnerom, ktorý s ním odmietol spolupracovať. Obchodný partner odstúpil od zmluvy, v dôsledku čoho
navrhovateľovi vznikla škoda vo výške približne 100.000,- Eur. Súd uvádza, že aj keby navrhovateľ túto
skutočnosť v konaní preukázal, nemajetková ujma nepredstavuje a nemôže suplovať náhradu škody

(na majetku), ktorá eventuálne v súvislosti so zásahom mohla poškodenému vzniknúť.

Nakoľko neboli splnené podmienky na priznanie primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia,
do úvahy neprichádza ani rozhodovanie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy, resp. rozhodovanie o
reštitučnej žalobe.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3, Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.