Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. máj 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/53/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899994
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1199899994.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: Q.. R. Z., E. na J. XX, XXX XX Bratislava, občan SR, zastúpený: AK Neuschlová,
s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava proti odporcovi: Národná transfúzna služba SR, Limbova 3,
Bratislava, IČO: 30 853 015, zastúpený: AK VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09
Bratislava, IČO: 36834611, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.294,56 EUR titulom bolestného a sumu 25.791,67
EUR titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobný návrh zamieta..

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 7.127,37 EUR do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

Odporca je povinný zaplatiť štátu trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 1.292,90
EUR na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 1.625
EUR v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.5.1999 domáhal pôvodne zaplatenia sumy bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšeného 50 násobne, úhrady zvýšených nákladov za diétu
počas liečenia a príspevok na diétu. Súd uznesením na pojednávaní dňa 4.11.2009 pripustil zmenu
návrhu tak, že predmetom sporu sa stal len nárok na bolestné vo výške 2.587,-EUR a na sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 25.870,-EUR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od roku 1975 bol pravidelným darcom krvi a krvnej plazmy na
Klinike hematológie a transfuziológie v Bratislave na Partizánskej ulici č. 4 (ďalej len " KHTK"). Od roku
1973 do roku 1978 bol študentom riadneho štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas
darcovstva daroval krvnú plazmu 7-krát, naposledy dňa 21.3.1977. Mesiac po tom, ako naposledy
daroval krvú plazmu, bol predvolaný na KHTK, kde sa stretol aj s ďalšími darcami. Z KHTK ich poslali na
odborné vyšetrenie na oddelenie infekčnej hepatitídy ÚNZ Bratislava. Na odborné vyšetrenie sa dostavil
21.4.1977, kedy mu bola vykonaná biochemická kontrola funkčných vyšetrení pečene. Vyšetrujúcalekárka ho upozornila na odchýlky od normálnych hodnôt hepatálnych testov. Následne bol objednaný
na kontrolné vyšetrenie, na ktoré sa dostavil v júni 1977. Výsledky kontrolného vyšetrenia jednoznačne
potvrdili, že bol infikovaný anikterickou vírusovou hepatitídou v príčinnej súvislosti s darovaním krvnej

plazmy na KHTK v Bratislave. V tej dobe sa ešte o hepatitíde veľa nevedelo resp. neboli ešte poznatky o
jej jednotlivých typoch, ani o tom, aké bude mať ten ktorý typ následky pre pacienta, aké budú prognózy
do budúcnosti. V prvom polroku 1977 sa medzi darcami - plazmaferetikmi na KHTK v Bratislave vyskytla
epidémiavírusovejhepatitídy,ktorávtomčaseboladiagnostikovanáakoantikterickávírusováhepatitída
non A, non B. K rozšíreniu tohto ochorenia došlo v dôsledku toho, že na odsávanie krvnej plazmy

sa používala jedna odsávacia súprava a ihla, s ktorou sa plazma odsávala vždy viacerých, spravidla
desiatich, krvných konzerv a po odsatí plazmy sa krvinky vrátili späť príslušnému darcovi, pričom neboli
dodržané zásady hygieny a sterility a tak došlo k ochoreniu asi 62 darcov krvnej plazmy na vírusovú
hepatitídu. Po ďalšej kontrole dňa 19.7.1977 na oddelení infekčnej hepatitídy bol vzhľadom na relaps
vírusovej hepatitídy dňa 22.7.1977 prijatý do nemocničného liečenia. Po prepustení a po absolvovaní
kúpeľnej liečby, pri dodržiavaní prísnej diéty sa domnieval, že jeho zdravotný stav sa objektívne zlepší.

Nestalo sa tak, a to napriek tomu, že sústavne dodržiava diétu v stravovaní, vyhýba sa alkoholu a
vedie zdravý spôsob života. Dňa 16.12.1977 podal na Mestský súd v Bratislave návrh na náhradu
škody (konanie sp. zn. 8C 584/78). Svoj návrh na základe ponuky odporcu na vyrovnanie zobral v
celom rozsahu späť. Odporca svojim návrhom na vyrovnanie priznal, že jeho infikovanie hepatitídou
non A, non B vzniklo v príčinnej súvislosti s darcovstvom krvnej plazmy. V roku 1997 sa dozvedel,

že u viacerých darcov, ktorí darovali krvnú plazmu v prvom štvrťroku 1977 na KHTK v Bratislave
bola diagnostikovaná hepatitída C. Nakoľko tiež v kritickom období daroval krvnú plazmu rozhodol
sa podstúpiť odborné hepatologické vyšetrenie, dňa 6.11.1997 bol vyšetrený na ambulancii internej
kliniky Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Závery vyšetrenia jednoznačne potvrdili stav po
prekonaní vírusovej hepatitídy a pozitívnu anti VHC - teda chronické ochorenie na hepatitídu C. Okrem

darcovstva na KHTK v roku 1977 nikde inde neprišiel do kontaktu s týmto ochorením. V čase, keď
ako darca po prvý krát prišiel na KHTK bol úplne zdravý a všetky jeho neskoršie zdravotné problémy
vyplývali z toho, že bol pri darovaní krvnej plazmy infikovaný hepatitídou non A, non B, ktorá bola
neskôr diagnostikovaná ako chronická hepatitída typu C. Odškodnenie na základe mimosúdneho zmieru
bolo uskutočnené vo výške, ktorá zodpovedala vtedajšiemu stavu - teda ľahšieho poškodenia pečene,

ktoré bolo časom upravené a nie stavu, ktorý v príčinnej súvislosti nastal - teda transformácia prvotne
diagnostikovanej hepatitídy do chronického štádia hepatitídy C, ktorá zvykne prechádzať do rakoviny
pečene, prípadne cirhózy. Súčasný stav navrhovateľa si vyžaduje nielen sústavnú odbornú lekársku
kontrolu a sústavné dodržiavanie diéty, pravidelnú hospitalizáciu, ale predovšetkým znamená výrazné
životné obmedzenia v každodennom živote. Žiadna z poisťovní nie je ochotná s ním uzavrieť napr.

životné poistenie. Užíva lieky, ktoré majú vedľajšie účinky. Absolvoval množstvo ošetrení, fyzické útrapy
spojené s bolestivými diagnostickými výkonmi, napríklad biopsia pečene, liečba interferónom a sústavná
hepato protektívna diéta, neistá úspešnosť liečby. Všetky uvedené skutočnosti sú pre neho nepríjemnou
prognózou, ktorá iba znásobuje psychickú záťaž. V súčasnosti nie je vyliečený, neustále je podrobovaný
liečbe interferonom, ktorá sa aplikuje injekčne, počas liečby sa necíti dobre v dôsledku umelej úpravy

krvi, pričom sprievodné javy tejto liečby sú ako pri chemoterapii (únava, nervozita, bolesti, potenie,

teploty a pod.). Navrhovateľ má za to, že je v danom prípade namieste aplikácia § 7 ods. 2 vyhlášky
č. 32/1965 Zb.

Odporca žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, prípadne nepriznal zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia alebo ho primerane znížil. Odporca dôvodil, že tu absentuje príčinná súvislosť

medzi darovaním plazmy navrhovateľom v roku 1977 a diagnostikovaním hepatitídy typu C v roku 1997,
teda príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na zdraví
musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu samotná pravdepodobnosť. Podľa odporcu navrhovateľ
nepreukázal oprávnenosť požadovaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Mimoriadne
zvýšenie má predstavovať náhradu za nepriaznivé následky, ako je vylúčenie alebo obmedzenie v

rodinnom, spoločenskom kultúrnom prostredí. Odporca má za to, že nebola preukázaná potreba
zvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Podľa znaleckéhoposudkuLekárskejfakultytátochoroba
nevyžaduje špeciálnu diétu, odporúčaná je normálna strava. Súžitie v rodine si nevyžaduje obmedzujúci
režim, je potrebné dodržiavať iba bežné zásady, ktorými sa predchádza k šíreniu rôznych iných infekcii.
Infekcia hepatitídy. C u navrhovateľa nie je dôvodom na sťaženie spoločenského uplatnenia, podľaznaleckého posudku N.. N., perspektíva ďalšieho života závisí od štádia ochorenia. Podľa toho
znaleckého posudku, bez cirhózy je perspektíva dobrá, bežný život je bez výraznejších ochorení,
proti zdravému je len zákaz darovať krv, nevhodná nadmerná záťaž, malé riziko nakazenia blízkych

a možný minimálny sexuálny prenos, bežný kontakt medzi ľuďmi je celkom bezpečný, pri dodržaní
bežnej hygieny k nákaze rodiny ani iných osôb nemôže dôjsť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov N.. R., P. Z., znaleckým
posudkom č. 4/2007 vypracovaným N.. E. N. a jeho doplnením zo dňa 12.2.2010, znaleckým posudkom
Lekárskej Univerzity P.J. Šafárika č. 13/02, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to:

žalobným návrhom, lekárskou správou z 6.11.1997, potvrdením o hospitalizácii z 9.2.1998, listom KÚNZ
v Bratislave zo dňa 6.3.1978, ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia Ústavom
národného zdravia mesta Bratislavy, listom KÚNZ zo dňa 4.5.1978, lekárskymi správami z roku 1977 .
1978, lekárskymi záznamami od roku 1977 do 1993, zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, listom
mestského súdu zo dňa 11.3.1978, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že tento ako 18 ročný začal darovávať krvnú plazmu na KHPK. Pred
každým odberom sa robilo vyšetrenie. Asi v apríli 1977 išiel na odber krvnej plazmy, kde mu urobili
odber najprv na kontrolné vyšetrenie, kde mu povedali, že jeho výsledky nie sú dobré a že má nejakú
hepatitídu. Bežný odber krvnej plazmy vyzeral tak, že po kontrolnom odbere išiel darca na samotný
odber, kde pri odbere plazmy vezmú asi pol litra krvi odsajú z nej krvnú plazmu a krv sa vráti naspäť

darcovi, toto sa opakuje dva krát a odber trvá asi dve hodiny. Darca si ľahne na lôžko, prestrčí ruku
do diery a za sklenenou stenou sa pohybuje personál a tam je i odstredivka, ktorú nevidel. V tom čase
jednorázové ihly na odber neexistovali. V apríli 1977, keď mu zistili, že má nejaký druh hepatitídy, keďže
bolo skúškové obdobie, nastúpil do nemocničného ošetrenia v auguste 1977. Po preliečení, ktoré trvalo
mesiac, 3 roky držal diétu. Po skončení diéty sa cítil relatívne dobre. V roku 1997 ho oslovil iný darca krvi,

ktorý s ním v tom čase daroval krv, preto išiel na vyšetrenie, kde mu zistili stav po prekonaní hepatitídy
typu C. Pred ochorením bol navrhovateľ úplne zdravým mladým človekom s perspektívnou budúcnosťou
(študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave). Po zistení (prepuknutí) ochorenia sa mu zmenil
celý život. Absolvoval viac krát punkciu pečene, čo sú ťažké operatívne zákroky, bral veľké množstvo
liekov, ktorých účinky

11C 53/1999-363

sú veľmi podobné ako pri liečbe chemoterapiou. Absolvoval liečbu prostredníctvom bolestivých injekcií
"Pegintron", denne musí brať lieky spolu s vitamínmi na posilnenie imunitného systému. Všetky doposiaľ
podstúpené liečby zostali neúčinné, pričom je tu dôvodná obava, že jeho ochorenie prejde do cyrhózy
príp. rakoviny pečene. V súčasnosti musí dodržiavať prísny diétny režim, nemôže chodiť na dovolenky,

predmetné ochorenie sa prejavilo aj v jeho pracovnom živote. Navrhovateľ bol v dôsledku ochorenia
nútený zanechať všetky športové aktivity, najmä lyžovanie, ktoré vykonával aktívne.

Zlekárskychsprávzaugusta,septembra1977vyplýva,žeunavrhovateľaboladiagnostikovanáhepatitis
virosa anicterica v doznievaní, zvýšenie aktivity SGPT počas infektu HDC so záverom, že sa jedná o
potvrdenú anicterickú vírusovú hepatitídu.

Z lekárskych správ z roku 1978 vyplýva, že u navrhovateľa je stále zvýšená aktivita SGPT s
odporúčaním, že je nutné, aby navrhovateľ dodržiaval hepatálnu, bielkovinovú diétu a pokračoval vo
vitaminoterapii. Aj z potvrdenia o kúpeľnej liečbe (ktorú navrhovateľ absolvoval v období od 26.11. -
19.12.1978) vyplýva, že navrhovateľ musí naďalej dodržiavať diétny režim, správnu životosprávu, byť
pod kontrolou ošetrujúceho lekára.

Z lekárskej správy z 6.11.1997 vyplýva, že navrhovateľ bol prvý krát hospitalizovaný na infekčnom
oddelení s diagnózou hepatitis virusa anicterica v doznievaní, relaps vírusovej hapatitídy s vyššími
hodnotami aminotransferáz. Od roku 1975 do 1977 opakovane daroval krv na plazmaterézu. Potom 3roky držal diétu, užíval hepatoprotektíva s prestávkami. Zo záveru tejto lekárskej správy vyplýva, že u
navrhovateľa je stav po prekonaní vírusovej hepatitídy.

Zo správy z nemocnice, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný v dňoch od 9.2.1998 do 13.2.1998

vyplýva, že navrhovateľ je pacientom s chronickou aktívnou hepatititídou C potvrdenou histologicky dňa
28.1.1998, bol prijatý do nemocničného liečenia za účelom zahájenia antivírusovej terapie interferonom.
Navrhovateľ udával občasné pobolievanie pod pravým rebrom, zvýšenú únavosť. Ide o pacienta s
anamnézou opakovaného darcovstva plazmy, ktorému v roku 1977 zistili pozitivitu protilátok proti
vírusovej hepatitíde (ako aj viacerým iným darcom v tejto dobe). Toho času sa dodatočne zistila

pozitivita a VHC, naposledy bol hospitalizovaný v januári 1998, kedy mu bola vykonaná biopsia pečene,
užíval ATB. Epikríza: 43 ročný pacient s anamnézou chronickej aktívnej hepatitídy C, akvirovanej pri
darcovstve plazmy, so stredným stupňom humorálnej aktivity. U pacienta bola dňa 9.1.1998 zahájená
liečba Interferonom.

Po tom čo bola u navrhovateľa potvrdená vírusová hepatitída typu C bol navrhovateľ hospitalizovaný
v nemocnici podľa záznamov založených v súdnom spise v období od 26.1. 1998 do 30.1.1998, od

9.2.1998 do 13.2.1998, od 30.6.2000 do 1.7.2000, od 23.10.2000 do 24.10.2000, od 23.10.2001 do
12.11.2001, od 19.3.2002 do 20.3.2002, od 3.5.2004 do 5.5.2004.

Z poslednej správy o hospitalizácii zo dňa 5.5.2004 vyplýva, že ide o pacienta s anamnézou
opakovaného darcovstva plazmy, ktorému v roku 1977 zistili pozitivitu protilátok proti vírusovej
hepatitíde. Toho času sa dodatočne zistila pozitivita a VHC. Zo záveru prepúšťacej správy vyplýva,

že navrhovateľ má chronickú hepatitídu C s doporučením hepatoprotektického režimu, užívanie liekov
Essentiale forte 3 x 1, Lagosa 2 x 1, a pravidelné sledovanie v hepatologickej ambulancii MUDr.
Kupčovej.

Z listu Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave zo dňa 6.3.1978 adresovanom Mestskému
súdu v Bratislave vyplýva, že "pokiaľ ide o zodpovednosť Fakultnej nemocnice za poškodenie na zdraví

osobám, ktoré ochoreli na vírusovú hepatitídu pri darovaní plazmy a sú uvedení v záväznom posudku
hygienika NV hlavného mesta SSR Bratislavy, Fakultná nemocnica im vzniknutú škodu dobrovoľne
uhradzuje ihneď po uplatnení. Za poškodenie na zdraví poskytuje Fakultná nemocnica náhradu podľa
výšky ohodnotenej príslušným lekárom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a náhradu na náklady za diétu do
výšky stanovenej ordinárom FN pre choroby metabolizmu a výživy.

Z listu Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy vyplýva, že plazmaferetik Q.. Z. bol hospitalizovaný
pre relaps vírusovej hepatitídy. Vzhľadom ku priebehu ochorenia pri akútnej forme vírusovej hepatitídy
bolo u neho bolestné obodované na 150 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 300 bodov.

Z listu riaditeľa KÚNZ zo dňa 4.5.1978 adresovanom Fakultnej nemocnici vyplýva, že navrhovateľ
daroval dňa 21.3.1977 krvnú plazmu na Klinike hematológie a transfúzie krvi FN v Bratislave na

Partizánskej ulici. Po tomto odbere navrhovateľ ochorel na vírusovú hepatitídu a bol hospitalizovaný od
22.7. do 28.4.1977. Podľa záväzného posudku Hygienickej stanice mesta Bratislavy zn. Z/11-3254/77-
III-648/77 zo dňa 23.8.1977 ochorenie menovaného (navrhovateľa) bolo v príčinnej súvislosti
s darovaním plazmy. Na základe tohto posudku vznikla Fakultnej nemocnici v Bratislave, ako
zdravotníckemu zariadeniu, ktoré odber plazmy vykonalo, povinnosť k náhrade škody podľa § 238 OZ

lebo škoda na zdraví menovanému (navrhovateľovi) bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja a ďalšej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili. Poškodený si uplatnil nárok na
náhradu škody dňa 3.5.1978. Po preskúmaní požiadaviek navrhovateľa mu vyčíslili výšku poskytnutej
náhrady:

- bolestné - 150 bodov - odškodnenie sumou 1.500,-Kčs- zvýšené náklady na dodržiavanie diéty na dobu 15 mesiacov vo výške 4,70 Kčs za 1 deň - t.j. 2.434,60
Kčs

- sťaženie spoločenského uplatnenia - 300 bodov - 3.000,-Kčs

Na základe tohto vyčíslenia bola navrhovateľovi vyplatená suma 6.934,60 Kčs ako náhrada škody za
ochorenie vírusovou hepatitídou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s darovaním plazmy na Klinike
hematológie a transfúzie krvi FN na Partizánskej ulici v Bratislave.

Z výsluchu svedkyne N.. R. (ošetrujúca lekárka navrhovateľa) mal súd za preukázané, že svedkyňa je
ošetrujúcim lekárom navrhovateľa od roku 1997. Na adresu navrhovateľa uviedla, že má chronický zápal
pečene s prítomnou fibrózou. Pri serologickom vyšetrení sa zistila prítomnosť protilátok a okrem toho

sa potvrdila prítomnosť živého vírusu, t.j. replikácie množenia sa vírusu hepatitídy C, táto prítomnosť
vírusu pretrváva až do dnes, a to na vysokej vírusovej náloži, väčšie množstvo vírusových častíc, tieto
vírusy naďalej spôsobujú pečeni poškodzovanie, to sa prejavilo aj pri biopsii pečene, ktorú navrhovateľ
absolvoval 3 krát, ide o štádium chronickej hepatitídy s miernym až stredným stupňom poškodenia. Čo
sa týka spoločenského života navrhovateľa, tento je stále chorý, prebieha u neho poškodzovanie pečene

vírusovou infekciou, nedá sa v súčasnosti odhadnúť s akým

11C 53/1999-364

výsledkom do budúcnosti, dopad tejto infekcie je individuálny, môže viesť k cirhóze pečene, aj k vývoju
rakoviny pečene. Liečba je náročná na spoluprácu s pacientom, znášanlivosť liečby je individuálna.
Vedľajšími účinkami liečby sú únava, bolesti svalov, kĺbov, hlavy, potenie, zvýšené teploty, nervozita,

nechutenstvo, bolesť v pravom podrebrí, riedke stolice, pokles hmotnosti. Z týchto ťažkostí sa u
navrhovateľa prejavovali bolesti v pravom pdrebrí, nechutenstvo, potenie, nervozita, únava, zvýšené
teploty. Pacient s touto chorobou neznáša zvýšenú fyzickú záťaž. Pokiaľ ide o biopsiu pečene tá sa
vykonáva tak, že sa odoberie malé množstvo pečeňového tkaniva na histologické vyšetrenie. Robí
sa to pichnutím ihly do tkaniva pečene. Ide o bolestivý zákrok pri ktorom je potrebná hospitalizácia v

nemocnici a jeho následné sledovanie. Pri tomto zákroku je možnosť aj komplikácii napr. krvácanie,
zápal. Pokiaľ ide o prognózu možného vyliečenia navrhovateľa svedkyňa uviedla, že navrhovateľ má
viaceré negatívne faktory, ktoré sú v neprospech vyliečenia a to, genotyp vírusu, ktorý je rezistnejší na
liečbu, vysokú vírusovú nálož, mužské pohlavie, dlhšie trvanie infekcie a vek nad 50 rokov. Navrhovateľ v
súčasnosti už absolvoval piatu liečbu. Pokiaľ ide o liečbu Interferonom tá sa aplikuje jeden krát týždenne

injekciou pod kožu. K tomu treba aplikovať liečbu ribavirinom v tabletnej forme. Prvé dve liečby u
navrhovateľa boli aplikované klasickým interferonom, ktorý sa aplikoval 3 krát do týždňa, nakoľko v tom
čase ešte nebol dostupný pegilovaný interferon, ktorý sa podával už len 1 krát do týždňa. Na otázku
čo je to fibróza pečene u navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že ide o trvalé poškodenie, z ktorého môže
vzniknúť pri ďalšom vývoji cirhóza pečene. Navrhovateľ bol liečený 48 týždňovou liečbou opakovane,

posledné 2 liečby boli 1 krát týždenne a prvé dve boli 3 krát týždenne, piata liečba bola 1 krát týždenne
(injekcie Interferonu). Pokiaľ ide o športové aktivity navrhovateľa svedkyňa uviedla, že navrhovateľ sa
nemôže aktívne venovať športu (najmä fyzicky náročnému), odporúčajú sa iba prechádzky a pod. Strava
musí byť plnohodnotná na bielkoviny a vitamíny, nesmie sa užívať alkohol, údeniny, konzervované jedlá,
vyprážané jedlá. Na otázku čo znamená v lekárskej správe z 6.11.1997 pojem "stav po prekonaní

vírusovej hepatitídy" a "hepatitída v doznievaní" svedkyňa uviedla, že "doznievanie" znamená, že
prebehla vo forme akútnej hepatitídy a prešla do štádia chronickej hepatitídy. Na predložené lekárske
potvrdeniezodňa24.3.1977anáslednúotázku,čiktomutodátumubolnavrhovateľvporiadkusvedkyňa
odpovedala že áno, musel byť v poriadku. Následne po predložení lekárskeho nálezu zo dňa 4.5.1977 a
následnú otázku, či k tomuto dátumu došlo u navrhovateľa k zhoršeniu výsledkov, svedkyňa odpovedala

sú tam zvýšené pečeňové testy SGPT, SGOP,SGOT a bilirubin. Na predložený nález zo dňa 16.6.1977 a
následnúotázku,čiktomutodátumudošlokzhoršeniuvýsledkovunavrhovateľa,svedkyňaodpovedala,
že znova sú tam zvýšené pečeňové testy. Po predložení nálezu z júla 1977 a položenú rovnakú otázku,
svedkyňa odpovedala, že znova sú tam zvýšené pečeňové testy so záverom o vírusovej hepatitíde.

Z výsluchu svedkyne P. Z. súd zistil, že sa s manželom, zoznámila v roku 1976, bolo to rok pred

ochorením, ako študent daroval pravidelne plazmu, a cca v roku 1977 na jar opätovne išiel, darovaťplazmu, avšak neumožnili mu, lebo mal zvýšené hepatálne testy, následne bol hospitalizovaný na N. M.,
G. B. XXXX sme sa zosobášili s tým, že jeho mama varila diétu, už vtedy v roku 1977 sa vedelo, že je to
z krvi, a začali sa obmedzenia, v strave, Navrhovateľ je unavený v noci nespáva, vyrušuje počas spánku,

potí sa, je nervózny, ráno sa spravidla zle cíti, máva teploty, rýchlejšie ochorie, má zníženú imunitu,
Keď idú na dovolenku tak si musia variť diétu, navrhovateľ bol aktívny lyžiar a tým ochorením sa tomu
nevenuje, bol športový typ. Zo začiatku to bolo v celku v poriadku, nakoľko o tej chorobe sa nič nevedelo,
a v 90. rokoch sa o tom hanbili rozprávať, ale sa cez to preniesli, psychicky to naňho zle vplývalo.
Pokiaľ ide o blízkych priateľov ktorí ich navštevujú tým to vysvetlili, a nemajú s tým problém. Vedia o

tom aj v práci, väčšinou PN -ky vykrýval dovolenkou, starosta na jednom miestnom zastupiteľstve sa
nevhodne vyjadril v tom smere, že "čo vlastne navrhovateľ chce keďže je chorý, a aj tak tu dlho nebude",
keď bol navrhovateľ zdravý viac-menej chodili na túry na lyžovačku, skoro každý víkend, v kúpeľni má
navrhovateľ vyčlenené miesto na svoje potreby ktoré používa napr. nožničky, žiletky, hrebeň, uteráky
samostatné, jednoducho navrhovateľ má svoj kútik v kúpeľni, navrhovateľ užíva lieky denne asi cca 3
tabletky ráno a večer, raz za týždeň si pichá interferon.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná
medicína - infektológia. Znalec charakterizoval ochorenie ako vírusová hepatitída typu C, na ktoré
trpí na Slovensku približne 20.000 ľudí. Pred zavedením screeningového vyšetrenia darcov krvi v roku
1992 sa nákaza šírila hlavne krvnými derivátmi. U pacientov s týmto ochorením je častý prechod do
chronického štádia (80%) s vyústením do cirhózy po rokoch (20-40) a hepatocelulárneho karcinómu

(4-10%). Prodromálnymi príznakmi tohto ochorenia sú zvýšená únava, malátnosť, nevýkonnosť, bolesti
kĺbov, tlaková bolesť v pravom podrebrí, nechutenstvo, zvracanie. Pre hepatitídu C je charakteristický
vysoký podiel infekcií prechádzajúcich do chronicity (80-90%). Ochorenie je možné liečiť okrem aplikácie
všeobecných princípov terapie - diéta, telesné šetrenie, hepatiká, liečba Interferonom. Hlavným cieľom
INF liečby je eradikácia vírusu a normalizácia biochemických parametrov. Oproti zdravému jedincovi

platí pre pacienta chorého na hepatitídu C zákaz darovať krv a orgány, je nevhodná nadmerná záťaž,
riziko nakazenia blízkych, možný sexuálny prenos aj keď minimálne, prenos perinatálny - minimálny.
Šanca uzdravenia spontánne je malá. Väčšina prípadov môže vykonávať prácu, pokiaľ nemajú ťažké
klinické príznaky. Ako možné cesty prenosu ochorenia znalec označil perinatálne (z matky na dieťa),
posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýza, abúzus drog (narkomani), pichnutie ihlou

(zdravotnícky personál), tetovanie, manikúra, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc,
transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní). V percentuálnom vyjadrení
to predstavuje injekčná aplikácia drog - 60%, sexuálny prenos - 15%, transfúzia pred zavedeným
screeningom - 10%, neznámy prenos - 10%, perinatálne, profesionálny prenos - 5%.

Napriek tomu, že mnoho pacientov s CHC je asymptomatických, dlhodobé riziko rozvoja vážneho alebo

smrtiaceho ochorenia je vysoké. Po určitom časovom odstupe prechádza okolo 20-40% prípadov do
cirhózy s rizikom vzniku primárneho hepatocelulárneho karcinómu. Chronická vírusová hepatitída C
prebieha často po mnoho rokov bezpríznakovo alebo iba pod obrazom zvýšenej únavy a zhoršenie
tolerancie záťaže. Okolo 60-70% má zvýšené hodnoty pečeňových testov a zvyšných 30-40% napriek
prítomnosti vírusu v krvi má pečeňové testy v norme.

Na základe poslednej správy zo dňa 5.10.2007 u pacienta pretrvávajú početné subjektívne ťažkosti
súvisiace s infekciou vírusom hepatitídy C a jej následkami. Ochorenie u navrhovateľa pretrváva,
navrhovateľ je naďalej infikovaný vírusom hepatitídy C. Nejedná sa u neho o vyliečenie ochorenia.
Cirhózu hepatis navrhovateľ nemá.

Navrhovateľ opakovane podstúpil indikovanú antivírusovú liečbu, sústavne dodržiava diétu,

životosprávu, dostáva aj podpornú hepatoprotektívnu liečbu. Podrobil sa všetkým doporučeným
vyšetreniam.

11C 53/1999-365Na základe preštudovanej dokumentácie znalec uviedol, že možnosť nákazy hepatitídou C u
navrhovateľa pri opakovanom darcovstve sa vylúčiť nedá, aj keď sa to na 100% nikdy nedá potvrdiť. V
tomobdobísanatransfúznejstanicipostupovalopodľavtedyplatnýchpredpisovametodickýchpokynov

pre odber krvi formou plazmaferézy. Ochorenie sa v tom období nepoznalo.

V porovnaní so zdravým človekom je potrebný určitý diétny režim, či sa to už týka stravovania,
spoločenského, športového a sexuálneho života. Bežný kontakt v populácii je možný bez rizika. Aj keď
od možnosti nákazy na transfúznej stanici do obdobia diagnostikovania ochorenia ubehlo dlhé obdobie,
znalec inú možnosť nákazy nezistil. Preto možnosť nákazy na transfúznej stanici pri odbere krvi na

plazmu sa v tomto období vylúčiť nedá - aj keď nikdy sa to na 100% potvrdiť nedá. Pri bodovom
ohodnotení znalec zvážil to, že ochorenie nie je v poslednom štádiu a je možnosť aj vyliečenia po určitej
dobe.

Zo záveru znaleckého posudku (odpovede na jednotlivé otázky) vyplýva, že u navrhovateľa ide
o chronický zápal pečene spôsobený vírusom C. Toto ochorenie je u nás známe od roku 1989,
diagnostikujesaodroku1992.Prenossadejenajčastejšiekrvnoucestoualeajsexuálne.Medzispôsoby

prenosu radíme perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici),
dialýza, abúzus drog (narkomani), pichnutie ihlou (zdravotnícky personál), tetovanie, manikúra,
sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo
chorí, mentálne retardovaní). Pri tomto type ochorenia je potrebné racionálne, dobre vyvážené
stravovanie, veľa ovocia, zeleniny, dostatok plnohodnotných bielkovín, vyhýbať sa fajčeniu a konzumácii

alkoholu. Odporúča sa ľahké cvičenie (chôdza, jogga). V iných sférach výrazné obmedzenia nie sú
- avšak to záleží od štádia ochorenia. Prognózy vývoja ochorenia je ťažko predpokladať. Po určitom
časovom odstupe prechádza okolo 20-40% prípadov do cirhózy pečene s rizikom vzniku primárneho
hepatocelulárneho karcinómu. Riziko vzniku pečeňového karcinómu je od 1-50% po 20 rokoch. V
porovnaní so zdravým človekom je treba dodržiavať určitú životosprávu (dôkladnejšie a prísnejšie). Ide o

všeobecné pravidlá ako dôkladne sa vyspať, oddychovať, nepiť alkohol, neprepínať sa v práci, športovať
len v strednom tempe, diétny režim. Sexuálne vzťahy môžu byť obmedzené. Je zákaz darovať krv, riziko
nakazenia v rodine je minimálne. Dodržiavať bežnú hygienu a preventívne opatrenia - nepožičiavať si
žiletky, zubné kefky, ošetriť ranu pri poranení. Pracovať môže, závisí od pracovného zaradenia.

Pacienti, ktorí sa liečia na hepatitídu C môžu viesť aktívny život a pokračovať v práci. Avšak vplyv liečby

na životný štýl a prácu závisí od toho, ako sú znášané lieky. Preto sa môže meniť výkonnosť. K mnohým
vedľajším účinkom patria:

Príznaky podobné chrípke - horúčka, chrípka, zimnica, bolesti, teploty

Emocionálne problémy - úzkosť, depresia, zmeny nálady, agresivita, problémy s pamäťou

Krvné zmeny - červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky môžu byť ovplyvnené liečbou. S tým súvisí

únava a problémy s dýchaním

Štítna žľaza - porušenie jej funkcie môže viesť k triaške, zmeny v hmotnosti - chudnutie

Suchá - svrbiaca koža

Vypadávanie vlasov

Ochorenie môže progredovať do ťažšieho štádia a to do cirhózy pečene a hepatocelulárneho karcinómu.

Možnosť nákazy na 100% sa dokázať nikdy nedá - ani v tomto prípade ani to, že v čase odberu krvnej
plazmy bol už infikovaný vírusom hepatitídy typu C. V tom čase sa takéto vyšetrenia pred odberom
nerobili. V danom prípade však za najpravdepodobnejšie prichádza do úvahy nakazenie na transfúznej
stanici, čo sa však na 100% spätne dokázať nikdy nedá. V zdravotnej dokumentácii znalec inú príčinu
nákazy nezistil. V dnešnej dobe možnosť nákazy pri plazmaferéze je minimálna, skoro nemožná. Avšak

v tom období sa nepoužívali jednorázové ihly (ani ostatný materiál). Znalec doterajší priebeh hodnotilpo konzultácii s I.. N.. R. P. R. I. V. A. L. X. V.. I. R. ako sťažené spoločenské uplatnenie podľa položky
82 tab. Č. IV prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v platnom znení a ohodnotil sťaženie spoločenského
uplatnenia počtom bodov 1.300 (1 bod á 60,-Sk) a bolestné v zmysle tabuľky III, položky č. 40 prílohy

k vyhláške č. 32/1965 Zb. v platnom znení 130 bodmi.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu, túto mal súd za preukázanú z listinných dôkazov založených
samotným odporcom z ktorých vyplýva, že na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o
vyčlenení Kliniky hematológie a transfuzológie FN, LFUK a SZU, Partizánska 27, Bratislava z Fakultnej
nemocnice Bratislava (pôvodne označený odporca) prešla s účinnosťou od 1.7.2003 všetka činnosť

na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka vrátane určených práv a záväzkov
aj neznámych. V tomto smere súd pripustil zmenu účastníka konania na strane odporcu uznesením
zo dňa 7.1.2005. Následne na základe ďalšieho rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR dňom
30.6.2004 bola z Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka vyčlenená činnosť
Transfuziologického oddelenia kliniky hematológie a transfuziológie LF UK a SZU a dňom 1.7.2004
bola táto činnosť prevedená do Národnej transfúznej služby, Ružinovská 6, Bratislava. Na základe

tejto skutočnosti boli na Národnú transfúznu službu delimitačným protokolom odovzdané aj príslušné
doklady, medzi inými aj právna vec týkajúca sa navrhovateľa. V tomto smere súd uznesením pripustil
ďalšiu zmenu účastníka konania na strane odporcu na Národnú transfúznu službu SR, Ružinovská 6,
Bratislava.

Odporca navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom znalca, ktorý sa mal bližšie vyjadriť k

príčinnej súvislosti medzi darcovstvom krvi a ochorením navrhovateľa. Súd tento návrh na doplnenie
dokazovania zamietol, nakoľko znalec sa v znaleckom posudku už jasne vyjadril o možnej príčinnej
súvislosti medzi ochorením navrhovateľa a darcovstvom krvi, pričom nie je predpoklad, že by mohol
dospieť k iným záverom, pričom súd otázku príčinnej súvislosti mal preukázanú predovšetkým z ďalších
listinných dôkazov založených spise, takže vykonanie tohto dôkazu už považoval za nadbytočné.

Rovnako súd zamietol dôkazy navrhované navrhovateľom a to výsluch ďalších svedkov ( ktorí v tom
čase rovnako darovávali krvnú plazmu ako navrhovateľ), nakoľko ako už bolo uvedené vyššie súd mal
príčinnú súvislosť preukázanú inými listinnými dôkazmi, pričom následky tohto ochorenia sa prejavujú
u každého jedinca individuálne, takže prípadné prejavy ochorenia u týchto osôb by nemali žiaden vplyv
na posúdenie následkov ochorenia, ktoré sa prejavujú u navrhovateľa. Takže aj výsluch týchto svedkov

súd považoval už za nadbytočný, nakoľko následky a prejavy ochorenia vedia posúdiť predovšetkým
navrhovateľ, jeho najbližšia rodina a ošetrujúci lekár, ktorých súd v konaní aj vypočul.

Podľa § 421a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa

11C 53/1999-366

pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa
vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove
odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia (ďalej len "vyhláška") bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom,
chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazove.

Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia

na zdraví a priebehu liečenia. Podľa prílohy vyhlášky za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje isťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy
únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.

Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie

na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené
predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku

posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich
zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už
odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa
nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho
terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Podľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma
zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmi

sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad
sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či navrhovateľom označený odporca nesie podľa príslušných

ustanovení (§ 421a OZ) zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa resp. či sú u neho
naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik takejto zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu
podľa § 421a je podobne ako zodpovednosť za škodu podľa § 421 objektívna. Na rozdiel od §
421 v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 421a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, to
znamená, že zákon nepripúšťa žiaden liberačný dôvod. Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej

tejto zodpovednosti sa zodpovednostný subjekt nemôže zbaviť.

Subjektom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je každý, kto plní určitý záväzok, pri plnení ktorého
boli použité určité prístroje alebo iné veci, pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili. Keďže zákon hovorí o každom, treba toto
ustanovenie aplikovať tak na fyzické osoby, ako aj na právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku

používajú prístroje aleboveci. Zhľadiskavznikutejtoabsolútnejobjektívnejzodpovednostisavyžaduje,
aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení
záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli
použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená.

V ustanovení odseku 2 sa výslovne upravuje, konkrétne na ktoré služby treba odsek 1 aplikovať. Ide o

zdravotnícke, sociálne, veterinárne a iné biologické služby, pri poskytovaní ktorých sa často používajú
rôzne prístroje a veci.Predpokladom nároku na náhradu škody u navrhovateľa bolo teda zistenie, že navrhovateľ ochorel
vírusovou hepatitídou typu C v príčinnej súvislosti s takým vykonaním lekárskeho zákroku (v jeho
dôsledku) odporcu, pri ktorom bol použitý nástroj zdrojom nákazy. O objektívnu zodpovednosť

zdravotníckeho zariadenia (odporcu) za škodu spôsobenú navrhovateľovi ide vtedy, ak k ochoreniu
navrhovateľa došlo v dôsledku použitia nesterilnej ihly pri lekárskom zákroku (v danom prípade nie
je dôležité, či zákrok bol urobený v tom čase lege artis, ale to, či v dôsledku tohto zákroku došlo k
poškodeniu zdravia u navrhovateľa).

Súd pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi ochorením navrhovateľa a použitím prístroja odporcu
pri odbere plazmy vychádzal predovšetkým z obsahu listov Krajského ústavu národného zdravia v

Bratislave zo dňa 6.3.1978 adresovanom Mestskému súdu v Bratislave, Ústavu národného zdravia
mesta Bratislavy, riaditeľa KÚNZ zo dňa 4.5.1978 adresovanom Fakultnej nemocnici, ako aj z výsledkov
znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že odporca sám uznal nárok navrhovateľa za dôvodný,
pričom bolo preukázané, že k nakazeniu navrhovateľa vírusovou hepatitídou došlo práve pri odbere
plazmy odporcom, a že odporca zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku tohto vznikla navrhovateľovi

(viď citácia z listu riaditeľa KÚNZ: "Po tomto odbere navrhovateľ ochorel na vírusovú hepatitídu a bol
hospitalizovaný od 22.7. do 28.4.1977. Podľa záväzného posudku Hygienickej stanice mesta Bratislavy
zn. Z/11-3254/77-III-648/77 zo dňa 23.8.1977 ochorenie menovaného (navrhovateľa) bolo v príčinnej
súvislosti s darovaním plazmy. Na základe tohto posudku vznikla Fakultnej nemocnici v Bratislave, ako
zdravotníckemu zariadeniu, ktoré odber plazmy vykonalo, povinnosť k náhrade škody podľa § 238

OZ lebo škoda na zdraví menovanému

11C 53/1999-367

(navrhovateľovi) bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja a ďalšej veci, ktoré
sa pri poskytnutí služby použili."). Odporca v tomto smere nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by
vyvrátil túto skutočnosť a ktorým by sa liberoval z predmetnej zodpovednosti za škodu. Rovnako súdom

ustanovený znalec ako najpravdepodobnejšiu príčinu nákazy (nedá sa však určiť so 100% istotou)
ochoreniavírusomhepatitídyCunavrhovateľaoznačilpráveodberplazmyvtransfúznejstaniciodporcu,
pričom vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, v ktorej inú možnú príčinu
nákazy nenašiel. Aj svedkyňa N.. R. (ošetrujúci lekár) po predložení lekárskych správ uviedla, že
navrhovateľ podľa lekárskej správy zo dňa 24.3.1977 bol ešte úplne v poriadku a podľa lekárskej správy

z mája 1977 už mal zvýšené pečeňové testy, pričom medzi tým jedinou možnou formou nákazy bolo
darovaniekrvnejplazmydňa21.3.1977(tentodeňakodeňnákazyoznačilajvtedajšíriaditeľR.Y.N..I.C.
F... Rovnako zodpovednosť odporcu podľa súdu preukazuje aj skutočnosť, že nákaza sa u navrhovateľa
prejavila v roku 1977, čo predstavuje záver, že k nakazeniu u navrhovateľa muselo dôjsť v priebehu roka
1977, čo predstavuje obdobie, kedy navrhovateľ bol darcom krvnej plazmy. Sú aj iné možnosti nakazenia

sa vírusovou hepatitídou typu C ( ako napr. perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické
faktory (hemofilici), dialýzou, užívaním drog (narkomani), pichnutím nakazenou ihlou (zdravotnícky
personál), tetovaním, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti,
liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní), avšak tieto predstavujú pomerne nízke percento medzi
spôsobmi nakazenia, pričom u navrhovateľa nebolo preukázané, že ho možno priradiť k niektorej

z týchto rizikových skupín. Ani znalec v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nenašiel iné možné
spôsoby nákazy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ
sa nakazil vírusovou hepatitídou typu C práve pri odbere krvnej plazmy na pracovisku odporcu v
roku 1977 (v tom čase, aj podľa vyjadrenia znalca, sa pri odbere plazmy nepoužívali jednorázové
ihly ani ďalší zdravotnícky materiál). V sedemdesiatych rokoch bola ako hlavná príčina výskytu tejto

infekcie u nás práve úroveň zabezpečenia zdravotnej starostlivosti spojenej s podávaním krvi alebo
jej frakcii, s neaseptickým odberom krvi resp. plazmy, s dialýzou a s inými parenterálnymi zákrokmi.
Šírenie vírusu hepatitídy C u intravenóznych narkomanov u nás nastalo až v rokoch devätdesiatych,
po spoločenských zmenách a až potom sa začalo uplatňovať ako najčastejší spôsob prenosu tejto
nákazy. V dobe kedy došlo k infekcii navrhovateľa, nebola možnosť testovať darcov na markery VHC.

Aj v súčasnosti a v našich podmienkach u bežnej populácie môžu chronickú formu vírusovej hepatitídy
vyvolávať len dva primárne hepatotropné vírusy. Jeden z nich (vírus hepatitídy B) bol sérologicky
vylúčený už v dobe klinických príznakov primárnej aktívnej hepatitídy. Druhým je práve vírus hepatitídy
C, ktorý bol u navrhovateľa dokázaný o 20 rokov. Inými slovami ak navrhovateľ získal potransfúznuvírusovú non A non B hepatitídu s následným prechodom do chronicity, pri ktorej sa celý čas trvania
nenašiel sérologický marker hepatitídy B, ale potvrdil sa marker hepatitídy C, nemohlo sa jednať o
nič iné ako hepatitídu C (aj znalec vo svojom posudku na otázku, či sa môžu z hľadiska súčasných

medicínskych poznatkov považovať všetky prípady diagnostikované ako hepatitídy typu non A, non
B pred objavením vírusu hepatitídy C za hepatitídu typu C, odpovedal, že všetky nie, ale väčšina
áno). Rovnako je dôležitá aj skutočnosť, že v exponovanom kolektíve darcov plazmy v rovnakom čase
ochorelo na anikterickú non A non B hepatitídu celkovo 39 darcov. Vzhľadom na to, že na Slovensku
už boli vykonané aktuálne nezávislé prevalenčné štúdie prítomnosti sérologických markerov VHC, ktoré

odhalili zanedbateľné hodnoty nálezu markerov infekcie HCV u bežnej populácie na úrovni niekoľkých
zlomku percenta, bolo by prijatie faktu, že nález chronickej infekcie VHC s podielom minimálne 36%
v kohorte pravidelne kontrolovaných a dovtedy zdravých darcov krvi svetový unikát. Je teda veľmi
málo pravdepodobné, aby sa medzi darcami, ktorý v rovnakom čase darovali krv, vyskytla vírusová
hepatitída (neskôr diagnostikovaná ako hepatitída typu C) v takom množstve, pričom ako zdroj nákazy
by bol iný než postup pri odbere krvi. Je teda zrejmé, že odporca, vzhľadom na objektívny charakter

zodpovednosti, je nositeľom povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu na zdraví podľa ust. § 421a
Občianskeho zákonníka.

Pri poškodení zdravia sa jednorázove odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodeného. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve
relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv.

nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Vyhláška č. 32/1965
Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky
pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre
hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené

priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá
ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom
na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku (tak ako
je to aj v posudzovanom prípade).

Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje
v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia
saodškodňuje vtedy,akmáškoda, resp.ujma nazdraví preukázateľnetrvalé avýraznejšienepriaznivé
dôsledkyna životné úkony poškodeného, nauspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené, sťažením spoločenského uplatnenia

treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a
rodinnom,spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednaksťaženiečidokoncapriamo
znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Súd musí vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie
poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorázovej peňažnej sumy
podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Základom sú stanovené sadzby
s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví
lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods.
3 cit. vyhlášky) môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia

bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle
zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má kompenzovať imateriálnu ujmu spočívajúcu
v zhoršení postavenia poškodeného v spoločnosti. Má kompenzovať to, že vplyvom zdravotných
obmedzení sa zhoršujú možnosti poškodeného uplatniť sa v rôznych oblastiach života a takto prichádza

o určitú kvalitu života ako takú. Za prípad hodný mimoriadneho zreteľa (§7 ods. 3 vyhlášky) možnopovažovať nezvratné a trvalé poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého došlo k označenému obmedzeniu
funkčnosti jedného z najvýznamnejších orgánu v ľudskom tele (v danom prípade pečene) ako celku, a to

11C 53/1999-368

nesprávnym nezodpovedným a neprofesionálnym postupom zdravotníckeho zariadenia. Medzi kritéria,
ktoré treba posudzovať pri priznávaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí:

a) závažnosť spôsobenej škody na zdraví tzn,. či boli poškodené životne dôležité orgány

b) možnosť vyliečenia alebo eliminácie spôsobenej škody tzn. či v dôsledku poškodenia je poškodený
obmedzený vo svojom spôsobe života a či je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov, ďalším
operačným zákrokom, či sa v dôsledku poškodenia zdravia stal aspoň do určitej miery závislý na

prístrojovom vybavení

c) prípadne aj miera zavinenia škodcu

Ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky je súdom daná možnosť vlastného uváženia (s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu) či a nakoľko dochádza v dôsledku úrazu a poškodenia zdravia poškodeného k
obmedzeniu alebo úplnej strate jeho možností uplatniť sa v reálnom živote a v spoločnosti v porovnaní

so stavom, ktorý tu na strane poškodeného bol pred úrazom. Toto ustanovenie ponecháva súdu, aby
v každom jednotlivom prípade posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
je v konkrétnej posudzovanej veci primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Prípadné
odporučenie znaleckého ústavu na rozsah zvýšenia náhrady vychádza predovšetkým z lekárskeho

posúdenia a samé o sebe nie je pre súd záväzné, ktorý je viazaný inými a komplexnejšími hľadiskami,
medzi ktoré patrí možnosť uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovnom, možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa zameral pri dokazovaní na posúdenie poškodenia zdravia
navrhovateľa (vytrpené bolesti) a vplyv tohto ochorenia pre ďalšie uplatnenie navrhovateľa v rodinnom,

pracovnom, kultúrnom a spoločenskom živote, pričom dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o
prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.

Ktomutozáverusúddospelnazákladetoho,ženavrhovateľvdôsledkuochorenianavírusovúhepatitídu
typu C sa v priebehu rokov 1998 - 2008 podrobil viacerým bolestivým operačným zákrokom - tri krát
absolvoval punkciu pečene, podrobil sa 3 krát biopsii pečene (čo je veľmi bolestivé vyšetrenie, kedy sa

ihlou odoberá časť tkaniva pečene na histológiu a pri ktorom môžu nastať komplikácie (aj v závislosti od
veku) akým sú zápaly a krvácanie), bol liečený medikamentami, pri ktorých sa prejavujú vedľajšie účinky
podobné ako pri chemoterapii (horúčky, anémia, únava, zvracanie), musel si denne pichať bolestivé
injekcie (čo pretrváva dodnes), celkovo doposiaľ absolvoval päť takýchto liečebných kúr, pričom takáto
liečba sa vo veku v akom je navrhovateľ znáša omnoho horšie ako u mladých pacientov. Navrhovateľovi

pri liečbe priťažujú okolnosti ktorými sú genotyp vírusu, ktorý je u navrhovateľa rezistnejší na liečbu,
vysokú vírusovú nálož, mužské pohlavie, dlhšie trvanie infekcie a vek nad 50 rokov. U navrhovateľa sa
počas liečby prejavujú nasledovné vedľajšie účinky: bolesti v pravom podrebrí, nechutenstvo, potenie,
nervozita, únava, zvýšené teploty. Pacient s touto chorobou neznáša zvýšenú fyzickú záťaž. Prognóza
vývoja je ochorenia je u navrhovateľa neistá, nie je vyliečený, jeho ochorenie je v strednom stupni.

Súd zároveň zistil, že poškodenie zdravia má u navrhovateľa preukázateľne trvalé nepriaznivé dôsledky
na jeho životné úkony, čo ho obmedzuje v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote. V prípade navrhovateľa sa v čase vzniku škody jednalo
o mladého človeka na začiatku budovania si profesijného uplatnenia (mal 18 rokov a bol študentom
Vysokej školy ekonomickej). Bol mužom na vrchole životného uplatnenia a pred sebou mal perspektívu

mnoho rokov kvalitného života s vysokým pracovným, spoločenským, a rodinným uplatnením. Rovnakopred poškodením zdravia navrhovateľ viedol bežný spoločenský, kultúrny, rodinný, pracovný a športový
život.

V dôsledku poškodenia zdravia, najmä vzhľadom na chronický únavový syndróm, zákaz nadmernej

fyzickej a psychickej záťaže, nervozitu, nespavosť, navrhovateľ musí dennodenne vynakladať v práci
zvýšené úsilie, aby sa mohol výkonmi vyrovnať svojim kolegom. Navrhovateľ neustále trpí bolesťami
svalov, kĺbov, hlavne nespavosťou, horúčkami, únavou, nervozitou, depresiami. Ochorenie navrhovateľa
sa dotklo hlavne jeho rodinného života, rovnako aj intímnej sféry spolužitia s manželkou. Navrhovateľ
neustále žije s pocitom možnej nákazy svojich najbližších, čo sa prejavuje aj na jeho psychickej pohode.

Pred ochorením sa navrhovateľ venoval viacerým športovým aktivitám, kde najvýraznejšie sa aktívne
angažoval v lyžovaní, kde si urobil aj inštruktorský kurz, ktoré však musel v dôsledku ochorenia
zanechať. Dodnes je navrhovateľ obmedzený možnosťami realizácie svojich záľub a využitia voľného
času (napr. navrhovateľ rád včeláril). V súčasnosti však túto záľubu nemôže vykonávať sám, nakoľko
je spojená aj s fyzickou záťažou a musia mu pomáhať príbuzní a priatelia. Aj v pracovnej oblasti
sa navrhovateľ v minulosti venoval komunálnej politike ako predseda miestnej organizácie, avšak po

potvrdení hepatitídy C si pozastavil členstvo v strane, čo trvá až do dnešného dňa. V súčasnosti je
povinný dodržiavať racionálnu životosprávu, prísny diétny režim (nesmie konzumovať alkohol, údeniny a
pod.), čo sa prejavuje aj v zvýšení finančných výdavkov. Denne berie množstvo liekov (Lakosa, vitamíny
na posilnenie imunity), čo sa takisto prejavuje na zvýšení životných nákladov. Napríklad ochorenie na
hepatitídu typu C neumožňuje takejto osobe uzatvárať životné poistenie a pod. Pri každej návšteve

lekára (príp. zubára) musí túto skutočnosť oznámiť, čo je pre navrhovateľa traumatizujúce. Rovnako
treba pripomenúť, že navrhovateľ bol kvôli ochoreniu viackrát hospitalizovaný, pričom hospitalizáciu
mu hrozí aj v budúcnosti, ďalej je odkázaný na doživotné užívanie liekov, ktoré môžu zaťažovať ďalšie
životne dôležité orgány v jeho tele (napr. obličky).

Pri aplikácii ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky na posudzovaný prípad, súd prihliadol najmä

k okolnostiam, za ktorých došlo k nakazeniu navrhovateľa vírusom hepatitídy typu C, ako aj (a
to najmä) k prognóze budúceho vývoja jeho zdravotného stavu. V tomto smere súd poukazuje
na humánne správanie sa navrhovateľa v jeho mladom veku, ktorý od roku 1975 bol pravidelným
darcom krvi a krvných derivátov, pričom namiesto vďaky, mu bol použitím nesterilných zdravotníckych
pomôcok nainfikovaný vírus hepatitídy C, ktorý u neho postupne viedol k trvalému poškodeniu jedného

z najdôležitejších vnútorných orgánov človeka (pečene). Liečba, ktorá bola doposiaľ aplikovaná na
navrhovateľovi, zostala bez výraznejšej odozvy, a hoci poškodenie pečene u navrhovateľa v súčasnosti
predstavuje stredný stupeň poškodenia, je tu veľká pravdepodobnosť (aj vzhľadom na dĺžku trvania
ochorenia a neúčinnosť dostupnej liečby resp. nevyliečiteľnosť ochorenia), že ochorenie prerastie
do cyrhózy pečene príp. pečeňového karcinómu. Za takýchto okolností súd posúdenie následkov

prezentovaných odporcom považoval za bagatelizáciu ochorenia navrhovateľa. Je síce pravdou, že
negatívne následky (resp. sprievodné javy ochorenia) nevykazujú mimoriadne sťaženie spoločenského
uplatnenia (za takejto situácie by súd priznal

výrazne väčšie odškodné), avšak ak niekto, kto sa snažil v mladom veku pomáhať druhým tým, že
daroval krv, a v dôsledku toho bol nainfikovaný vírusom hepatitídy, v dôsledku čoho má pravdepodobne

doživotne poškodený jeden z hlavných orgánov v tele, je namieste mu priznať odškodnenie za vytrpené
bolesti (spojené s liečbou - napr. biopsia pečene, vedľajšie účinky liečby Interferonom) a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré sa prejavuje v obmedzenom najmä rodinnom živote. Súd mal za to,
že priznaná suma odškodnenia aspoň v minimálnom množstve tieto negatívne dopady u navrhovateľa
zmierni, aj keď je zrejmé, že pre vyliečenie to nepostačuje.

Najmä tieto skutočnosti, majúc na zreteli, že všetku škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, či už na
telesnom zdraví, alebo duševnom prežívaní, nie je možné nahradiť, bral do úvahy súd pri rozhodovaní
o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva pri výpočte mimoriadneho zvýšenia súd vychádzal z počtu bodov
tvoriacich súhrn ohodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - teda z počtu 130 bodov á 60,-

Sk= 7.800,-Sk a z počtu 1300 bodov á 60,-Sk = 78.000,-Sk. Súd berúc do úvahy všetky okolnosti prípadudospel k záveru, že je dôvodné priznať u bolestného 5 násobok základného bodového ohodnotenia
(t.j. 5 x 7.800,-Sk = 39.000,-Sk/1.294,56 EUR) a u sťaženia spoločenského uplatnenia 10 násobok
základného bodového ohodnotenia (t.j. 10 x 78.000,-Sk = 780.000,-Sk/25.891,26 po odpočítaní sumy

3.000,-SK/99,58 EUR, ktoré mu boli už priznané a vyplatené v minulosti - § 5 ods. 2 vyhlášky rozdiel
predstavuje priznanú sumu vo výške 25.791,68,-EUR). Potom výsledná suma (spolu bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 27.086,24,-EUR/816.000,-Sk.

Vo zvyšku (v časti zvýšenia bolestného o 5 násobok základného bodového ohodnotenia) súd návrh
zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní preukázal vytrpené bolesti len za obdobie rokov 1997 - 2008.

Na záver súd poukazuje na to, že v rovnakej veci poškodeného Q.. N. J. (ktorý spolu s navrhovateľom

darovával krvnú plazmu, a ktorý mal obdobné príznaky a následky tohto ochorenia, ktorý rovnako nebol
doposiaľvyliečený)súdvkonanívedenompredtunajšímsúdomsp.zn.22Ct5/2003priznalodškodnenie
zabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniavobdobnejvýške825.000,-Sk.Uvedenýprípadjetakmer
totožnýstýmto,pretosúdvrámciprávnejistotypriznalnavrhovateľovizarovnaképoškodenieaobdobné
následkypribližnerovnakúsumu.Uvedenérozhodnutiesúduprvéhostupňabolopotvrdenéajodvolacím

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 312/08, kde sa odvolací súd v podstate stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
priznal navrhovateľovi, hoci mal vo veci len čiastočný úspech (95%), plnú náhradu trov konania, nakoľko
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku i od úvahy súdu. Navrhovateľovi bola

súdom priznaná suma v celkovej výške 816.000,-Sk/27.086,24,-EUR (základ pre výpočet odmeny).

U navrhovateľa trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:

JUDr. Škodler

Podľa vyhl. č. 240/1990 Zb, § 13 ods. 1 :

§16 ods. 1 písm. a) - prevzatie a príprava zastúpenia (1999) ....................................96,93 EUR

§16 ods. 1písm. c) - podanie žalobného návrhu (6.5.1999) .................................. 96,93,-EUR

§16 ods. 1 písm. c)- písomné podanie na súd (upresnenie žalobného petitu 30.7.1999)..96,93,-EUR

Spolu trovy JUDr. Škodler...............................................................................290,79,-EUR

JUDr. Lukáčová

Podľa vyhl. č. 240/1990 Zb, § 13 ods. 1 :

§16 ods. 1 písm. a) - prevzatie a príprava zastúpenia (28.5.2001) ...........................96,93 EUR

§16 ods. 1písm. c) - písomné podanie na súd (doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa
31.5.2001) ............................................................................. .................................. 96,93,-EUR

§16 ods. 1 písm. d)- účasť na pojednávaní dňa 31.5.2001.......................................96,93,-EURSpolu trovy JUDr. Lukáčová.............................................................................290,79,-EUR

JUDr. Neuschlová

Podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z., §12 :

Rok 2002

- § 16 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie zastúpenia (9.5.2002) 1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 3,31,-EUR

- § 16 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (21.5.2002) 1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 3,31,-EUR

- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -zaslanie otázok na znalca (4.6.2002)

1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 3,31,-EUR

- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -vyjadrenie k znaleckému posudku (29.5.2002)
1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 3,31,-EUR

spolu za rok 2002.......................................................................................1.714,08,-EUR

Rok 2003

- § 16 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (5.6.2003) 1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 4,25,-EUR

11C 53/1999-370

- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -návrh na zmenu účastníka (14.10.2003)

1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 4,25,-EUR

spolu za rok 2003.......................................................................................858,92,-EUR

Rok 2004

- § 16 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -návrh na zmenu petitu (4.6.2004)1 x 425,21,-EUR

rež. paušál 4,51,-EUR

spolu za rok 2004........................................................................................429,72,-EUR

Rok 2005

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., §9 ods. 1, §10 ods. 1 :

- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -odpoveď na výzvu súdu (14.7.2005)

1 x 436,50,-EUR

rež. paušál 4,98,-EUR

spolu za rok 2005........................................................................................441,48,-EUR

Rok 2006

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (28.3.2006) 1 x 436,50,-EUR

rež. paušál 5,44,-EUR

- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -vyjadrenie k vyjadreniu odporcu (18.4.2006)

1 x 436,50,-EUR

rež. paušál 5,44,-EUR

spolu za rok 2006.......................................................................................883,88,-EUR

Rok 2009

- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -vyjadrenie zo dňa (27.10.2009)

1 x 436,54,-EUR

rež. paušál 6,95,-EUR

- § 14 ods. 1 písm. c) - písomné podanie na súd -návrh na zmenu petitu (27.10.2009)

1 x 436,54,-EUR

rež. paušál 6,95,-EUR

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (4.11.2009) 1 x 436,54,-EUR

rež. paušál 6,95,-EUR- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (9.12.2009) 1 x 436,54,-EUR

rež. paušál 6,95,-EUR

spolu za rok 2009.......................................................................................1.773,96,-EUR

Rok 2010

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (24.5.2010) 1 x 436,54,-EUR

rež. paušál 7,21,-EUR

spolu za rok 2010.......................................................................................443,75,-EUR

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa (JUDr. Škodler, JUDr. Lukáčová, JUDr. Neuschlová)
predstavujú spolu 7.127,37,-EUR

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako
aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník
koná vo svojej materčine, platí štát.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.

V predmetnej veci štát hradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkami, v celkovej
výške 46.950,-Sk (uznesenie č. l. 111, uznesenie č. l. 249). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia

vznikol štátu nárok na náhradu ním vynaložených trov znaleckého dokazovania voči obom účastníkom
podľa pomeru výsledku konania, pokiaľ u nich neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkoch.Vdanomprípadezákonosúdnychpoplatkochpriznávalnavrhovateľoviosobnéoslobodenie
od súdnych poplatkoch (§4 ods. 2 písm. ch) zákona), teda u navrhovateľa išlo o osobu, u ktorej boli
predpokladypreoslobodenieodsúdnychpoplatkov.Odporcajepríspevkovouorganizáciou,ktorejzákon

nepriznáva osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, nikdy v konaní nežiadal priznať oslobodenie
od súdnych poplatkov. Nakoľko odporca bol v konaní neúspešný v 95%, súd ho zaviazal k zaplateniu
trov štátu (znaleckého dokazovania) vo výške 95%. 5% z týchto trov bude znášať štát, nakoľko v tejto
časti bol neúspešný navrhovateľ, avšak tomuto zákon priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.
Odporca je teda povinný uhradiť štátu na trovách znaleckého dokazovania sumu 1.480,52,- EUR (95%

zo sumy 1.558,45 EUR/46.950,-Sk). Súd na pojednávaní vo vyhlásenom rozsudku zaviazal odporcu
na trovy štátu len vo výške 1.292,90,-EUR. Podľa § 170 ods. 1 OSP súd je viazaný uznesením, len
čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo
vyhotovené.Keďžesúdjeuznesenímotrováchštátuvyhlásenýmnapojednávanídňa24.5.2010viazaný
jeho vyhlásením, súd o zvyšnej sume (rozdiel medzi 1.480,52,-EUR a 1.292,90,-EUR, t.j. 187,62 EUR)

rozhodne samostatným uznesením.

Navrhovateľovi zákon o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania žaloby priznával osobné
oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu (§ 4 ods. 2 písm. ch). S poukazom na
ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd zároveň zaviazal odporcu (odporca je príspevkovou
organizáciou), ako neúspešného účastníka konania k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 1.625,-EUR, t.j. 6% zo sumy 27.086,-EUR/816.000,-Sk (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).
Súd pri výpočte vychádzal z priznanej sumy 816.000,-Sk/27.086,-EUR- ako základu pre určenie výšky
súdneho poplatku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava
I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,
že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.