Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313224082
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313224082.5

Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: B.. P. Q., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Š.,
A.. P. XXA, zast. Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Štúrova 42,
proti odporcovi: B.. F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Š., A.. P. XXA, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení :

I. Účastníci konania navrhovateľka P. Q., rod. A., nar. X.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX a
odporca F. Q., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, sa dohodli, že do masy zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu 13.5.2011 patria:

- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Š., katastrálny odbor, pre okres
Š., obec Š., kat. územie Š. :

- pozemok parcela registra "C" číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2,

- pozemok parcela registra "C" číslo XXXX/X záhrady o výmere 425 m2,

- pozemok parcela registra "C" číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2,

- stavba - rodinný dom s garážou so súpisným číslom XXXX postavená na parcele číslo XXXX/X, v
celkovej hodnote 197.367,75 eura,

- záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania na základe Zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX vo výške
16.397,88 eura, s aktuálnym zostatkom ku dňu 16.9.2014 vo výške 12.673,60 eura.

II. Účastníci konania sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov nasledovne:

- nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu v podiele 1/1,

- záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške 12.673,60 eura sa zaväzuje splácať odporca,
a to až do jeho úplného zaplatenia.

Účastníci konania prehlasujú, že iné veci hnuteľné, či nehnuteľné a ani iné záväzky alebo pohľadávky
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria.

III. Odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľke vyrovnací podiel z titulu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vo výške 92.347,08 eura, a to v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vracia navrhovateľke súdny poplatok za podaný návrh vo
výške 59,40 eura a to prostredníctvom Daňového úradu Nitra.

VI. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, a to v
celkovej výške 1.973,50 eura a to každý z nich vo výške 1/2-vice, t.j. vo výške 986,75 eura, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.9.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo
dňa 13.5.2011, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu pod sp. zn. 23C/43/2011 zo dňa
21.4.2011 o rozvode manželstva účastníkov konania.

V priebehu konania, pred otvorením pojednávania, účastníci konania pred súdom uzatvorili súdny zmier
v znení, ktoré bolo schválené súdom.

Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že do BSM patria nehnuteľné veci a záväzok voči ŠFRB, podľa
výroku I. tohto uznesenia.

Súd mal za preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, že do BSM iné veci ako uvedené v
súdnom zmieri nepatria.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Platia predovšetkým v prípade, ak sa toto spoluvlastníctvo vyporiadava
súdnym rozhodnutím. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko,
čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie
zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva. Potom sa zameria na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria
predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto zmysle platí zásada, že treba vychádzať z

tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla,
prípadne cena, ktorú mala vec v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov.
Nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Určeniu iného než rovnakého
pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo
možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad
skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že
sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Platí pritom, že v
rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných
dlhoch.

V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na
to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej
strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,
je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do
jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov
na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie.
Pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť na zníženie hodnoty spoločnej veci, nadobudnutej z
prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia
až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada
v redukovanej výške. Naopak, na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno
prihliadnuť. Je to z toho dôvodu, že zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do
bezpodielového spoluvlastníctva v tejto vyššej hodnote.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom
zmysle, teda treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo
vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú ani účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto
zostáva zachované ich právo napr. žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.

Súd prihliada tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí,
napr. v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti, ale aj v období, keď ešte zdieľali spoločnú
domácnosť.

Podstatou celého procesu vyporiadania je určujúca časť rozsudku, ktoré veci z bezpodielového
spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného vlastníctva. Pre takéto
určenie zákon nemá osobitné hľadiská, ale možno prijať záver, že v rámci tohto rozhodovania treba
vychádzať z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť
medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich, resp. ich časť,
do výlučného vlastníctva jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť
zaplatiť druhému spoluvlastníkovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Nie je vylúčený ani taký
spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec bude prikázaná do
podielového spoluvlastníctva obom bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom

Podľa § 99 ods. 1 O.s.p. ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.

Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 99 ods. 3 veta prvá O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie
súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom
by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy
schváli (§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný
pre všetkých účastníkov konania.

Navrhovateľka súdu predložila znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný D.. P. X., znalcom z odboru
stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 12.9.2014, ktorým znalec určil
všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM na sumu 197.367,75 eura, ako aj potvrdenie o
výške zostatku úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania na základe Zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX
ku dňu právoplatného rozvodu manželstva vo výške 16.397,88 eura, s aktuálnym zostatkom ku dňu
16.9.2014 vo výške 12.673,60 eura.

Vzhľadom na uvedené súd schválil súdny zmier, pretože účastníci konania predniesli taký jeho návrh,
ktorý sa neprieči zákonu a ani ho neobchádza a veci patriace do BSM si vyporiadali tak, ako to vyplýva
z výrokov II. a III., t.j. v zmysle § 150 OZ.

O náhrade trov konania sa účastníci dohodli v zmysle § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom,
pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Účastníci sa dohodli na náhrade trov konania
tak, ako to vyplýva z výroku IV. uznesenia.

Podľa § 11 ods. 7 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci
samej, vráti sa im 90% zo všetkých zaplatených poplatkov.

Navrhovateľka uhradila súdny poplatok vo výške 66,- eur za návrh na vyproriadanie BSM, z čoho 90%
predstavuje sumu 59,40 eura, táto suma jej bude vrátená prostredníctvom Daňového úradu Nitra v
zmysle § 11 ods. 6 cit. zák. (výrok V.)

O vyrubení súdneho poplatku za vyporiadanie BSM (výrok VI.) súd rozhodol podľa zák. č. 71/1992
Zb. položka 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom,
3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej 66 eur, najviac 16.596,50 eura.

Súdny poplatok predstavuje výšku 1 % zo sumy aktív BSM, t.j. zo sumy 197.367,75 eura (všeobecná
hodnota nehnuteľností). V zmysle § 7 ods. 11 cit. zák. sa základ poplatku zaokrúhľuje na celé eurá nadol,
t.j. na sumu 197.367,- eur, čo 1% predstavuje sumu 1.973,67 eura, poplatok sa vypočíta s presnosťou
na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol
eura nadol, takže súdny poplatok je 1.973,50 eura. Keďže každý účastník má zaplatiť 1/2-vicu poplatku,
predstavuje to sumu pre každého z nich vo výške 986,75 eura.

Poučenie:

Proti výrokom I. až IV. uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.). Proti
výrokom V. a VI. uznesenia nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci vzdali práva na podanie
odvolania účinne v súlade s § 207 ods. 1 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.