Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201145
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814201145.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Y.. L. U., advokáta, B. X. mája XX, XXX XX X.,
právne zastúpeného STANO a partneri s.r.o. so sídlom Námestie 1. mája 16, 811 06 Bratislava, IČO 36
869 571, proti povinnej T. P., bydliskom C. XX/XX, XXX XX V., o vymoženie 72,55 eur s príslušenstvom,
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/202/2014-11 zo dňa 3. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Márie
Zervanovej so sídlom Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
návrh oprávneného proti povinnej na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu

Prievidza č.k. 4Ro/154/2009-15 zo dňa 12.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 11.12.2009. Poukázal na to, že oprávnený sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
1.4.2009 domáha vymoženia trov právneho zastúpenia vo výške 72,55 eur z pôvodného sporového
konania vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ro/154/2009, v ktorom bol navrhovateľovi
- spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., IČO 35 701 722, právne zastúpenému Y.. L. U., advokátom,
priznaný nárok na zaplatenie istiny 94,59 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z

dlžnej sumy od 7.9.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania vo výške 72,55 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. Pohľadávka priznaná exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného
súdu Prievidza č.k. 4Ro/154/2009-15 zo dňa 12.10.2009 bola v časti trov právneho zastúpenia
na oprávneného postúpená na základe čl. V. bod 5.2 predloženej zmluvy o hromadnom vymáhaní
pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 1.4.2009 obsahujúceho ustanovenie o postúpení pohľadávky
podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preskúmal zmluvu o hromadnom vymáhaní

pohľadávok v drobných sporoch, najmä ustanovenia čl. V. bod 5.1 a zmluvy s označením Vzájomné
vysporiadanie, v zmysle ktorých advokátovi prináleží odmena vo výške náhrady nákladov právneho
zastúpenia priznanej súdom (trovy právneho zastúpenia), a to dňom ich priznania súdom. Okamihom
právoplatnostirozhodnutiasúdu,ktorýmsúdspoločnostiDIGISLOVAKIA,s.r.o.právoplatnepriznánárok
na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, spoločnosť postupuje túto pohľadávku
advokátovi JUDr. L. U. za odplatu. Za aplikácie § 37 ods. 3, § 38 ods. 1, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

a § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k názoru, že takto dohodnuté
postúpenie pohľadávky je neplatné. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí
ísť o pohľadávku určitú(identifikovateľnú) a existujúcu. Predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka,
ktorá má vzniknúť v budúcnosti, kedy okamih postúpenia je totožný s okamihom, kedy pohľadávka
vznikla. V danom prípade okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Postúpená pohľadávka musí byť
jednoznačne určená (predmetom plnenia, osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom), resp. vymedzená

tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednoznačne zistiteľné aká pohľadávka je predmetompostúpenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Súd prvého stupňa konštatoval,
že v danom prípade bola postúpená pohľadávka určená len všeobecne ako náhrada trov právneho
zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, pohľadávka nebol identifikovaná dostatočne určite predovšetkým

tak, aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom aká pohľadávka, ako a kedy bola
postúpená. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 12/2010
a znenie § 149 ods. 1 O.s.p., ktoré určuje len platobné miesto, súd prvého stupňa bol toho názoru,
že na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba účastník, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, v tomto prípade spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o., JUDr. L. U. nemá na podanie návrhu

na vykonanie exekúcie aktívnu legitimáciu. Nedostatok aktívnej legitimácie je neodstraniteľným
nedostatkom podmienok konania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd
prvého stupňa žiadosť zamietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu, keď podľa jeho názoru odôvodnenie uznesenia je nesprávne. Poukázal na to,
že previesť možno aj budúce pohľadávky. Pohľadávka podľa čl. V. bod 5.2. zmluvy je

zrozumiteľne definovaná ako budúca pohľadávka, ktorá vznikne z drobného sporu. Ak by mal
pôvodný veriteľ a oprávnený advokát neustále k stovkám, resp. tisíckam sporov uzavierať individuálne
zmluvy o postúpení pohľadávok titulom priznaných trov právneho zastúpenia, bolo by to neúčelné
a nehospodárne. Vôľa oboch zmluvných strán bola daná nepochybne a nikto, okrem súdu prvého
stupňa, túto zmluvu a vôľu previesť budúce pohľadávky z drobných sporov nespochybnil. V danom

prípade sa jedná o generálnu cesiu (rámcové postúpenia pohľadávky). Požiadavka určitosti pohľadávok
sa týka vymedzenia postúpených pohľadávok. Spôsob určenia postupovaných pohľadávok zákon
neustanovuje, je iba na účastníkoch, aké identifikačné kritéria zvolia, identifikácia pohľadávky môže
byť vykonaná aj sprostredkovane. Z dotknutého čl. V. zmluvy vyplýva, že odkazuje na titul, ktorým je
rozhodnutie súdu, osoba dlžníka je taktiež určiteľná, nakoľko sa jedná o dlžníka spoločnosti - postupcu,

s ktorým vstúpil postupca do právneho vzťahu. Ide o dlžníkov, ktorým vznikli nedoplatky za poskytovanie
elektronických komunikačných služieb na základe zmlúv o poskytovaní a príjme televíznych a
programovaných služieb, resp. zmlúv o pripojení a poskytovaní verejných služieb transmisie alebo
internetu podľa zákona č. 610/2003 Z.z. Oprávnený má za to, že zmluvu o hromadnom vymáhaní
pohľadávok treba posudzovať ako celok, nakoľko z jej ustanovení možno lepšie pochopiť čo bolo

skutočným obsahom právneho úkonu. Pohľadávka sa považuje za určiteľnú, ak možno opísať právny
dôvod jej vzniku. Najneskoršie do času vzniku pohľadávky musí byť jasný obsah a rozsah pohľadávky.
Prvotne je ním nedoplatok vzniknutý z uzavretej zmluvy prevedený do súdneho rozhodnutia a druhotne
sú to trovy právneho zastúpenia priznané súdnym rozhodnutím, pričom postupovanou pohľadávkou sú
trovy právneho zastúpenia vyjadrené v súdnom rozhodnutí. Právnym dôvodom v zmysle doslovného

výkladu zmluvy je existencia právoplatného súdneho rozhodnutia. Rozsah pohľadávky je daný tým,
že sa postupuje pohľadávka vzniknutá z titulu trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej v tomto
ktorom konkrétnom rozhodnutí. Rovnako je určiteľná aj osoba dlžníka ako subjekt označeného právneho
vzťahu, keď konkrétna osoba dlžníka nemusí byť pri postúpení pohľadávky určená osobnými údajmi.
Určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení

pohľadávok a tento nedostatok nie je dôvodom neplatnosti zmluvy pre neurčitosť (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 26.5.2004, sp.zn. 25 Cdo 1074/2003). Oprávnený taktiež poukázal
na to, že judikatúra považuje požiadavku určitosti zmluvy pri globálnej cesii za splnenú v prípade,
keď zmluva neobsahuje výpočet všetkých prevedených pohľadávok, ak je z identifikačných znakov
zvolených účastníkmi nepochybné, ktoré pohľadávky sú predmetom cesie. Z pohľadu zameniteľnosti

s inou pohľadávkou oprávnený poukázal na to, že postupca nemal voči dlžníkovi v čase postúpenia
inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako pri postupovanej
pohľadávke. Potom platí, že postupovaná pohľadávka je dostatočne presne identifikovaná aj vtedy, ak
ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia, k čomu podľa názoru oprávneného v danom
prípade došlo, pretože pomocou odkazu na súdne rozhodnutie je ten ktorý dlžník a výška pohľadávky

konkrétne určiteľná. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne, ak by mal súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie je
neúplný, touto cestou oprávnený navrhuje opravu pôvodného návrhu tak, že oprávneným je spoločnosť
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd podľa § 219
ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia dopĺňa :

Pri posudzovaní uznesenia súdu prvého stupňa, rozsahu a obsahu odvolacích dôvodov oprávneného,

ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods. 1O.s.p. viazaný, považoval odvolací súd za rozhodujúce
posúdenie právnej skutočnosti, či v návrhu na vykonanie exekúcie označený oprávnený (advokát
ako právny zástupca veriteľa v základnom konaní) je subjektom tých práv a povinností, ktoré mu
umožňujú v prípade nedobrovoľného splnenia peňažnej pohľadávky dlžníkom priznanej právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím túto vymáhať v exekučnom konaní ako oprávnený namiesto

pôvodného veriteľa, v prospech ktorého bolo konkrétne súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka vydané.
Základnou otázkou odvolacieho konania sa teda stala sporná otázka aktívnej legitimácie oprávneného
na vykonanie práva, ktoré nadobudol oprávnený na základe ním predloženej zmluvy o hromadnom
vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 1.4.2009 uzavretej medzi pôvodným veriteľom z
exekučnéhotituluakopostupcomaoprávnenýmakopostupníkom,ktorávčl.V.bod5.2.obsahujeokrem

iného aj dojednanie o postúpení pohľadávok.

V danom prípade je exekučným titulom platobný rozkaz č.k. 4Ro/154/2009-15 vydaný Okresným súdom
Prievidza dňa 12.10.2009 v právnej veci navrhovateľa DIGI SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava 5, IČO 35 701 722, proti odporkyni T. P., bydliskom Okružná 15/14, 972 51
Handlová, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,59 eur s 9 %

úrokom z omeškania ročne od 7.9.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 72,55 eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
11.12.2009. V základnom súdnom konaní bol navrhovateľ právne zastúpený JUDr. L. U., advokátom
so sídlom B. 1. mája XX, XXX XX X.. Trovy právneho zastúpenia sú podľa § 121 ods. 3 Obč. zák.
príslušenstvom základnej pohľadávky (istiny).

Zmluvou o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch zo dňa 1.4.2009 sa advokát zaviazal
za podmienok dohodnutých v tejto zmluve poskytovať spoločnosti právnu pomoc v rozsahu podľa bodu
2.2 pri vymáhaní pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti titulom nezaplatených úhrad za poskytovanie
služieb podľa zákona č. 610/2003 Z.z. (článok II. bod 2.1., bod 2.2. zmluvy). Účastníci tejto zmluvy
v záhlaví zmluvy uviedli, že sa uzatvára v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Po

posúdení obsahu zmluvy odvolací súd zistil a je toho názoru, že s poukazom na dohodnutý predmet
plnenia podľa článku I. a II. zmluvy sa nejedná o nepomenovanú zmluvu podľa citovaného ustanovenia
hmotného práva. Zmluva o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných sporoch má všetky podstatné
náležitosti mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1, 2 Obch. zák. v spojení s § 263 ods. 2 Obch. zák., keď z
článkov I., II. bod 2.1., V. bod 5.1. nepochybne vyplýva označenie zmluvných strán, záväzok mandatára

(advokáta), že pre mandanta (obchodná spoločnosť) na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú
záležitosť a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu. Výška odplaty nebola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá určitou konkrétnou, či už pevnou alebo percentom z pohľadávky, ale tým spôsobom,
že táto odplata bude vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom, pričom určili,
že ide o trovy právneho zastúpenia. Súčasťou textu zmluvy je aj dojednanie obsiahnuté v článku V.

bod 5.2. v znení : „ Okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti prizná nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, spoločnosť postupuje túto pohľadávku
advokátovi za odplatu vo výške nároku advokáta na odmenu podľa 5.1. Advokát a spoločnosť sa
dohodli, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu na úhradu trov právneho zastúpenia vzniká
advokátovi priamy nárok na úhradu trov právneho zastúpenia voči dlžníkovi.“ Práve z tohto dojednania

advokát odvodzoval a preukazoval svoje postavenie oprávneného v exekučnom konaní o vymáhanie
trov právneho zastúpenia. Vo všeobecnosti podľa § 149 ods. 1 O.s.p. platí, že nárok na zaplateniepriznanej náhrady trov konania patrí účastníkovi a nie je možné, aby advokát sám vo vlastnom mene
podal návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy nezaplatí dobrovoľne; môže tak urobiť len ako
zástupca účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. určuje miesto platenia, nie subjekt platenia.

Trovy konania priznané právoplatným súdnym rozhodnutím veriteľovi v konkrétnej (vyčíslenej) výške
predstavujú peňažnú pohľadávku veriteľa proti dlžníkovi.

V súvislosti s obsahom dojednania podľa článku V. bod 5.2. zmluvy riešil odvolací súd otázku,
či toto dojednanie má podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524
ods. 1 Obč. zák. K absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti. Z

ustanovenia § 488 Obč. zák. vyplýva, že pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa na plnenie od
dlžníka v rámci záväzkového vzťahu, z ktorého na strane druhej vzniká dlžníkovi povinnosť splniť
záväzok. V prejednávanom prípade vznikla advokátovi pohľadávka v podobe dohodnutej odplaty za
vykonávanú právnu pomoc na základe mandátnej zmluvy voči spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o.,
keď advokát túto právnu pomoc spoločnosti poskytol. Advokát má v tomto zmysle postavenie veriteľa
a spoločnosť má postavenie dlžníka. Z prejavu vôle účastníkov uzavretej mandátnej zmluvy ako aj

zo slovného vyjadrenia tejto vôle je zrejmé, že poskytovanie právnej pomoci je určené všeobecne,
netýka sa konkrétnej právnej pomoci voči konkrétnemu dlžníkovi ani voči konkrétnemu súdnemu
konaniu, v ktorom spoločnosť zastupovaná advokátom uplatňuje voči konkrétnemu dlžníkovi konkrétnu
pohľadávku s príslušenstvom. Spoločnosť a advokát vymedzili vzájomné práva a povinnosti ako
obsah mandátnej zmluvy len rámcovo. Právna pomoc bola konkretizovaná až v priebehu existencie

záväzkového vzťahu, čoho výsledkom bolo konkrétne súdne rozhodnutie v konkrétnej právnej veci.
V súlade s článkom VII. bod 7.1 zmluvy zastupoval advokát spoločnosť na základe konkrétneho
písomného splnomocnenia. Charakter všeobecnej a rámcovej zmluvy má podľa názoru odvolacieho
súdu aj dojednanie o postúpení pohľadávok, pričom moment postúpenia mal nastať až právoplatnosťou
konkrétneho súdneho rozhodnutia obsahujúceho identifikáciu dlžníka, špecifikáciu výšky základnej

pohľadávky a výšky príslušenstva vrátane trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd je toho názoru, že pre právne účinky postúpenia pohľadávky vo výške zodpovedajúcej
súdom priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné postupovanú pohľadávku špecifikovať
alebo určiť takým spôsobom, aby bola v rozsahu tohto spôsobu postupovaná pohľadávka určiteľná
a preukázateľne nezameniteľná s inou pohľadávkou účastníkov záväzkového vzťahu. Určiteľnosť

a nezameniteľnosť s inou pohľadávkou účastníkov záväzkového vzťahu sa v plnom rozsahu týka
aj budúcich pohľadávok. V čase uzavretia mandátnej zmluvy dňa 1.4.2009 medzi spoločnosťou a
advokátom neboli, a v konečnom dôsledku ani nemohli byť, trovy právneho zastúpenia priznané
právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Prievidza dňa
12.10.2009 pod č.k. 4Ro/154/2009-15 budúcou pohľadávkou spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. proti

dlžníkovi T. P. zo záväzkového vzťahu týchto účastníkov, pretože v tomto čase nebola prípadná
pohľadávka spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. týkajúca sa súdom priznaných trov právneho zastúpenia
určiteľná žiadnymi znakmi (náležitosťami) v takom rozsahu, aby tieto trovy právneho zastúpenia mali
charakter budúcej pohľadávky pre ich postúpenie advokátovi na vymáhanie priamo vo jeho mene
a na jeho účet v exekúcii proti konkrétnemu dlžníkovi. Bolo v možnostiach a v dispozícii advokáta

a spoločnosti postupovanú pohľadávku (keď vznikla) dodatočne špecifikovať minimálne odkazom na
konkrétne súdne rozhodnutie, čím by doplnili rámcovú zmluvu práve o tie znaky, ktoré predstavujú
určiteľnosť a nezameniteľnosť postupovanej pohľadávky a v konečnom právnom dôsledku účinnosť
postúpenia a aktívnu legitimáciu advokáta mať postavenie oprávneného v exekučnom konaní.

Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožňuje a považuje v danej veci za správny názor

súdu prvého stupňa, že JUDr. L. U. nemá postavenie oprávneného na vymáhanie pohľadávky vo výške
72,55 eur na podklade ním predloženého exekučného titulu v exekučnom konaní proti povinnej T. P.. Súd
prvého stupňa po preskúmaní predloženého exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver o rozpore žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosť súdnej exekútorky pre nesplnenie

zákonných podmienok podľa § 37 ods. 3 a § 38 ods. 1 Exekučného poriadku túto žiadosť zamietol.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, ktorý preskúmal všetky námietky oprávneného tvrdené v
odvolaní, tieto vyhodnotil ako nedôvodné bez opory v skutkovom a právnom stave.

V odvolaní navrhol oprávnený opravu pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie tak, že oprávneným je

spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava pre prípad, že by mal
súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie je neúplný. Odvolací súd konštatuje, že nesprávne označenie
oprávneného, ktorý nemá postavenie oprávneného z exekučného titulu je dôvodom na postup podľa §
37ods.3,4Exekučnéhoporiadkunanávrhúčastníkovexekučnéhokonania.Navrhovanáopravanávrhu
na vykonanie exekúcie postupu podľa citovaného zákonného ustanovenia nezodpovedá a vzhľadom na

právny stav danej exekučnej veci ani nie je prípustná. Postup podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku
neprichádza do úvahy.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Úspešnej povinnej by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Túto náhradu povinná v
odvolacomkonaníneuplatnila,zobsahuspisupovinnejžiadnanáhradanevyplýva,povinnávodvolacom
konaní nemala žiadne trovy. Preto odvolací súd povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.