Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112208393
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112208393.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty
TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, proti odporcom: 1. O. P., nar. X.XX.XXXX,
bytom V., L. XX, 2. P. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., L. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporov: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
konkurze, so sídlom Trnava, Františkánska 22, IČO: 00 009 199, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr.

Pavol Sojka, PhD., so sídlom Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 92,07 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov, proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 25.9.2013 č.k. 16C/53/2012-86 - v časti o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil konanie s použitím § 96 ods. 1,2 O.s.p. pre
späťvzatie návrhu navrhovateľom a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu iba s odkazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu výlučne iba v časti, v ktorej súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu

účastníkovi, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník a domáhal
sa ním, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, resp. ho zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo
výške 87,23 Eur a zároveň aj trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej sume 29,29 Eur. Argumentoval
pritom tým, že uznesenie v napadnutej časti nepovažuje za správne, pretože v konaní došlo k vade
uvedenej v § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. tým, že účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred

súdom (§ 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Poukázal na
znenie ust. § 93 ods. 4, veta prvá, § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2, § 151 ods. 1 a ods. 4 O.sp.
a zdôraznil, že ako vedľajší účastník si náhradu trov konania výslovne uplatnil už vo svojom vyjadrení

k žalobnému návrhu. Keďže uznesenie o zastavení konania nebolo vyhlásené, bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p. vyzvať ho na vyčíslenie trov. Ďalej poukázal na
to, že vzťah ods. 2 k odseku 1 § 146 O.s.p. je vzťahom špeciality, kde ods. 2 predstavuje osobitnú
úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave ods. 1 stanovujúcej náhradu trov konania pri zastavení konania.
Preto ak súd zastavuje konanie, je povinný najskôr skúmať, či nie sú splnené zákonné podmienky
konania na rozhodnutie o tzv. separatívnej náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Účastník

konania, ktorý nezavinil zastavenie konania, má totiž právo na náhradu trov konania, ktoré mu vsúvislosti s uplatňovaním (resp. bránením) práva vznikli. Podľa jeho právneho názoru, navrhovateľ
zavinil zastavenie konania a to z dôvodu výlučne na jeho strane, keď je zrejmé, že odporcovia a ani on
ničím a nijak nezavinili (a ani nezapríčinili), že navrhovateľ vzal svoj návrh späť. Preto zastáva právny

názor, že má právo na náhradu trov konania, ktoré podľa predloženej špecifikácie predstavujú trovy
právneho zastúpenia vo výške 87,23 Eur.

Navrhovateľ a odporcovia odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril len
navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že vedľajší účastník naplnenie dôvodov na podanie odvolania v časti
náhrady trov konania nepreukázal a má za to, že sú naplnené všetky podmienky uvedené v § 146

ods. 1 písm. c) O.s.p. Nie je sa možné stotožniť s tvrdením odvolateľa, že konanie bolo zastavené
z titulu zavinenia niektorého z účastníkov, je dispozičným právom účastníka disponovať s predmetom
konania, a vykonať úkon späťvzatia. Na tomto základe preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, za vecne správne a navrhuje ho odvolaciemu súdu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom(§ 201 v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p.),

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),adospelkzáveru,žeodvolanievedľajšiehoúčastníka je
dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uzneseniesúduprvéhostupňavčastivýroku,ktorýmsúdprvéhostupňazastavilkonanieavčastivýroku
o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcov odvolaním napadnutý nebol a preto zostalo
rozhodnutie súdu v týchto častiach výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozhodnutiasúduprvéhostupňav

časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Z odvolania vedľajšieho účastníka
je zrejmé, že tento napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade jeho trov konania vo vzťahu k
navrhovateľovi pre nesprávnu aplikáciu ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. pri použití ust. 167 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou

náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane

vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavya článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd

vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami neriadil.
Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, nie je možné zistiť pre rozhodnutie o náhrade

trov vedľajšiemu účastníkovi podstatné a relevantné myšlienkové úvahy, na základe ktorých súd k
uvedenému záveru o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšieho účastníka dospel. Len odkaz na
zákonné ustanovenie, podľa ktorého súd rozhodol (dokonca bez jeho citácie), bez akejkoľvek bližšej
právnej a vecnej argumentácie nemôže spĺňať náležitosti odôvodňovania súdnych rozhodnutí v zmysle
cit. § 157 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd naviac ani neaplikoval nižšie uvedené právne normy, ktoré sú pre rozhodnutie o
náhrade trov konania v danom prípade rozhodujúce:

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 93 ods. 1 a ods. 4 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. (ods. 1) V konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. (ods. 4)

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa §

25 ods. 1 O.s.p. potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle účinného znenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa výlučne v odvolaním
napadnutej časti, ktorou súd nepriznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, keďže
postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom, s použitímust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa odseku citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka, pričom bude nevyhnutné vychádzať z vyššie citovaných na vec sa vzťahujúcich
právnych noriem a vysporiadať sa so všetkou relevantnou argumentáciou vznesenou vo vzťahu k
náhrade trov vedľajšieho účastníka tak zo strany navrhovateľa i vedľajšieho účastníka. V novom
rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.