Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213210049.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatská
18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o vymoženie sumy 663,88
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04.
marca 2014, č. k. 15Er/727/2013-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraJUDr.Ing.JánaGaspera,PhD.,sosídlomExekútorskéhoúraduvRimavskejSobote,
Kálmana Mikszátha 268 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 413/2013.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 , 3 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,, Exekučný poriadok"), § 45 ods.
1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods.
1, 2 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, § 879j Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom

od 01.01.2008), § 52 ods. 2, 3, 4 , § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. , čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2 , čl. 6 ods. 1 a príloha
ods. 1 písm. e), písm. q) Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 05.04.1993, ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nie
je dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný
pred Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., sp.

zn. IIC1010043 zo dňa 19.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2011 a vykonateľnosť
dňa 21.11.2011. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.)
a povinná uzatvorili dňa 16.06.2008 Zmluvu o úvere č. 0699266208, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 663,88 eura a povinná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú,
ktorá bola už vopred pripravená právnym predchodcom oprávneného ako dodávateľom - veriteľom

pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinná - dlžník ani nemohla ovplyvniť ich obsah
a zmluvné dojednania. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa v danom prípade ide o spotrebiteľský úver
(zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo veriteľ
- oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa
za dodávateľa a dlžník - povinná je spotrebiteľom. Preskúmaním obchodných podmienok pre úver súd
prvého stupňa zistil, že v bode 11.2 si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej

akékoľvek spory , ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza kmimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Podľa časti II. čl. 10 Riešenie sporov a rozhodcovská doložka
Všeobecných obchodných podmienok, bod 10.2 Riešenie sporov vyplýva, že sa banka a klient budú
snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom

úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenie všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/ alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa

Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania. Ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo
zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to,
že ju prijal. Podľa názoru je dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v danom článku obchodných

podmienokpreúverneprijateľnoupodmienkou,ktorájevzmysleust.§53ods.5Občianskehozákonníka
v znení zákona č. 568/2007 Z. z. neplatná. Zároveň zdôraznil, že takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Dôvodil tým, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Keďže neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,

akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietnuť, pretože dojednanie rozhodcovskej doložky uvedené v obchodných
podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný

titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku
ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzajúc z uvedeného súd
prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu

prvého stupňa v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.

zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania

rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať
skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.

postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatnenovédokazovanieskutkovéhostavu,kčomusanemalmožnosťvyjadriť,čímmubolaodňatá

možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvého stupňa bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonnezvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Sudcasúduprvéhostupňasapodľa§374ods.4 druhejvetyOSPvyjadril,ženemieniodvolaniuvyhovieť
a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
oprávneného (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym

predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou bola dňa 16.06.2008 uzavretá zmluva
o úvere č. 0699266208. V článku 11.2 Obchodných podmienok (verzia 1/2008) sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Následne Okresný súd Komárno výzvou zo dňa

17.05.2013 vyzval oprávneného na predloženie Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky
a.s.. Oprávnený na základe predmetnej výzvy predložil dňa 17.06.2013 súdu Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré v čl. 10.2.2. obsahujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa Banka a Klient
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z
právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/ alebo vykonávaní

Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a Zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient,
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa

Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na

všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannomsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa

predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov už v štádiu rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd

nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dodáva,
že ust. § 93b ods. 1,2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere

nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca

oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená. V nadväznosti na vyššie uvedené je treba poukázať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011, sp. zn. 6Cdo 1/2012, sp. zn. 2Cdo/216/2012).

Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného

uvedenými v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.